Fénixov rád 9.

                „Štyridsať dva elixírov proti bolesti, sedem dokrvovacích, dva kostrorasty, jeden kostrocel, dvadsaťdva povzbudzujúcich, štyri na pokojný spánok, tri na uvoľnenie svalstva, sedem proti nevoľnosti vrátane desať téglikov masti na odstránenie bolesti, tri tégliky masti proti modrinám, jeden proti vredom, štyri na zacelenie rán... a to počty liečivých kúziel odhadujem na stovku,“ povzdychla si Poppy Pomfreyová sediac v tieni stromu.

                „Rátala si to?“ prekvapene sa k nej otočila Minerva. Sledovala jašenie sa veľkého čierneho psa a malého ocelota, ktorý tlapou drgal do sysľa. Slečna Weasleyová sa tohto pojašeného naháňania vzdala a spolu so slečnou Grangerovou počúvali, čo im vysvetľoval Remus. Preberali úplne posledné kúzlo.

                „Iste,“ mykla plecami. „A to len Severusove skúmanie,“ pozrela Minerve do očí. „Pri aurorskom výcviku prehľad nemám, keďže ste začali ešte pred mojím príchodom...“

                „Och, Merlin,“ zavrtela hlavou Minerva a pozrela na ocelota, aby následne preniesla pohľad na Ginny. „Vôbec som netušila, že to bude až také zlé. Na počudovanie to ale zvládli dobre.“

                „Výborne to zvládli. Čierna mágia je hnus, ale nenechalo to na nich žiadne následky...“

                „Bolo to na figu,“ odfrkla si Minerva. „Ale tak... deti to už majú za sebou a ja som veľmi rada, že to pokračovať nebude. Ťažko by sa to zakrývalo v škole,“ povzdychla. Potom sa ale mierne pousmiala. „Napokon som rada, že Albus navrhol tento dom ako útočisko,“ zasmiala sa. „Musím sa priznať, že to považujem za celkom príjemne strávené prázdniny, hoci som z toho mala strach.“

                „To aj ja,“ usmiala sa aj Poppy. „Po mnohých rokoch na Rokforte to boli skutočne zábavné prázdniny... keď zabudneme na dôvod, prečo sme tu boli.“

                „Správne. No ale, za tri dni sa vraciame všetci na Rokfort a ktovie, možno sem na budúci rok prídeme znova.“

                „To by som sa vsadila...“

------

                „Mne je úplne jedno, že som syseľ,“ prezrádzal Ron podvečer dva dni pred odchodom na Rokfort. Neviedli už ani výcvik, ani neskúmali čiernu mágiu, ale všetci sa mlčky zhodli na tom, že sa na Grimmauldovo námestie vrátia až zajtra. Knihy, brká, pergameny... a všetko potrebné do školy mali pokúpené a stačilo im, aby si zbalili kufre. „Akože... keby som bol lev, medveď alebo aj ten slon, bolo by to niečo majestátne... ale ako syseľ som maličký a ľahko sa schovám.“

                „Áno a ešte k tomu si skutočne sladký,“ pripomenul mu Harry s úškľabkom. Ron sčervenel a fľochol pohľadom po Hermione, ktorá sedela obďaleč so Siriusom a Ginny. A s Minervou. Oni dvaja im tam v tom prípade chýbať nebudú.

                „Lepšie, ako keby som mal byť hovniválom, nie?“ mykol plecami.

                „To určite! Tiež som túžil aspoň po tigrovi... alebo leopardovi. A keď, tak dobre, ocelot... ale prečo zrovna ten najmenší?“ Harry povytiahol obočie.

                „Lebo Ginny...“

                „No áno, lebo Ginny,“ prikývol s úškrnom. „Je to jedno, nezáleží na tom. Meníme sa na zvieratá, nedajú nás registrovať a to je úplne parádne,“ uškŕňal sa na Rona.

                „Vieš si to predstaviť?“ smial sa jeho kamarát. „Aké príležitosti sa nám otvárajú?“

                „Nezabúdaj, čo povedala McGonagallka,“ upozornil ho Harry. „Od teraz vás budem nepretržite sledovať...“ napodobnil jej hlas. Ron sa rozosmial ešte viac.

                „Štyri roky na nič neprišla a to sme neboli zvieratá. Už ju vidím, ako nás pristihne...“

                „Pravda,“ usmieval sa Harry dívajúc sa na Rona.

                „Som rád, že sa mi to podarilo. Aj keď som syseľ,“ vyznával sa. „Aspoň som dokázal, že niečo viem...“

                „Vieš toho dosť. Remus aj s Tonksovou ťa chválili, dostaneš sa do tímu, si prefekt a okrem toho sa aj meníš na zviera. Si dobrý,“ tresol ho do ramena.

                „Som rád,“ prikývol a znova pozrel na Hermionu. Podvedome vypol hrdo hruď. „A ja neviem, ale páčilo sa mi tu. Nakoniec. Dokonca aj tých pár lekcií od McGonagallky bolo fajn. Bude mi to chýbať.“

                „Mne ani náhodou,“ odfrkol si Harry.

                „Tak jasne, vy ste to mali ťažké. Hlavne ty, teda. Ale ja som sa cítil výborne. Naučil som sa niečo a celkom mi to šlo, kým teraz pôjdeme do školy, budeme chodiť na hodiny a tak...“ zaškľabil sa. „Keby sa dalo, odídem zo školy k aurorom...“

                „Tri roky to ešte musíme vydržať...“

------

                Sirius sedel zadumane v začarovanom a čarovne zväčšenom salóniku Grimmauldovho námestia, kde prebiehala schôdza Fénixovho rádu. Tentoraz miestnosť absolútne začarovali, aby sa skutočne mohli pozhovárať o všetkom. Nenechali ani minimálnu možnosť dvojčatám a teraz aj ostatným deckám, aby niečo vypočuli tými svojimi predlžovacími ušami.

                Uškrnul sa a kútikom oka pozrel, ktorému členovi začne tiecť krv z nosa, alebo sa začne z nevysvetliteľným príčin potiť, pretože mu záhadne stúpne teplota, nebodaj začne niekto zvracať. Niekoľkokrát sa to skutočne stalo a on v duchu zhodnotil aktivity dvojčiat Weasleyových ako pozoruhodné a povšimnutia hodné. Nikdy sa im však nepodarilo usvedčiť ich, že to boli oni, ktorí podstrčili niekomu tie svoje cukríky. O ktorých Mundungus celkom neočakávane mlčal. Zrejme sa im podarilo ho kúpiť.

                Každopádne odhadoval, že tí dvaja majú pred sebou skvelú budúcnosť. Stavil by sa, že sú schopní toho vymyslieť ešte dosť a nielen ulievačské maškrty, o ktorých mu povedali Ron s Harrym. A ich matka, hoci tušila, čo stvárajú, celé dva mesiace nedobiedzali, boli zavretí v izbe a ona bola spokojná. Vymýšľali hlúposti, to je fakt a niekedy tie hlúposti niekomu podstrčili, hoci nemali dôkazy, boli to skutočne len hlúposti, ešte k tomu neškodné, bavilo ich to, zamestnávalo a nevyzvedali. To bolo pre ňu to hlavné.

                A skúšal si premyslieť aj niečo iné. Presne to, nad čím premýšľal pred prázdninami, ale vzhľadom na prázdninové aktivity šli tieto úvahy bokom. Pozajtra ale decká odídu a on bude mať čas. Možno za to mohla nedôvera, ktorú si Albus vyslúžil za svoje podniknuté kroky, ale pravdou bolo, že hlavne v minulom roku spravil neuveriteľné množstvo chýb a on akosi automaticky rátal s tým, že aj ich nasledovné kroky sú chybné.

                Uznával, že nutne potrebujú podporu ministerstva, tým pádom aurorov, aby bola ich sila v boji väčšia a to zamestnávaním Voldemorta a tiež súčasnej vlády aj dosahujú, pretože potrebujú tú podporu najskôr získať práve činnosťou Amélie. Možno sa dá ale všetko robiť iným spôsobom, ako ukázala nedávna minulosť. Možno by skutočne mohli vziať Harryho na ministerstvo, aby proroctvo zničil. Iste, vyprovokovali by tým Voldemorta a on by sa možno zjavil už zajtra a ministerstvo na ich strane zatiaľ nie je ani náhodou, môže sa ale stať, že táto ich snaha nepovedie k ničomu.

                Na nešťastie nie je takým manipulátorom a predpokladateľom, ako Dumbledore. Nedokáže plánovať situácie s dostatočným predstihom. Ani on a ani Remus. Vedel, že jedinými dvoma fénixami, ktorí by toto dokázali, boli Snape a Moody. Obaja sú ale príliš oddaní Dumbledorovi a na svoju stranu by ich nezískal ani náhodou. Možno len v tom prípade, keby sa jednoznačne dokázalo, že Dumbledore robí čoraz viac chýb a je potrebné zmeniť vedenie. Tak, ako na ministerstve.

                A on vedel, že podporu získať bude musieť. Nemôžu sa vzbúriť s Remusom sami. Musí ich byť viac, kto by sa postavil na ich stranu a žiadal nové vedenie Rádu. A rozhodne nemôže presviedčať každého jednotlivca, pretože by sa to Dumbledore dozvedel a jeho plány boli tak rozsiahle, že by neváhal a odstránil ich. Aj tak si bol istý, že mu pomohol získať slobodu len preto, aby si udobril Harryho.

                „Dobre teda... a keby sme pristúpili na ten môj návrh, aké možnosti presne máme teraz na ministerstve?“ zapojil sa do diskusie. Moody práve predložil rozvrh nočných na september, do ktorých bol v plnom rozsahu zahrnutý aj on.

                „Teba to neprejde nikdy, však?“ zavŕkal Moody dívajúc sa na Siriusa. Dumbledore naňho pozorne pozrel.

                „Ide o to, že by bolo fajn, keby sme Voldemortovi vypálili rybník týmto spôsobom,“ prevrátil oči.

                „A ja či ti nejde o to, že sa znížia počty nocí, ktoré chceš stráviť párením,“ zaškľabil sa Snape. Mundungus sa zachechtal.

                „Tiež by si to mohol občas skúsiť, možno by si prestal byť tak odporným,“ zamračil sa naňho Sirius.

                „Prosím, upokojte sa!“ zasiahol Albus. Pol osadenstva sa hihňalo, pol tvárilo pohoršene. „Bolo by najlepšie, keby sme prekazili plány Voldemorta, to určite. Ale...“ povytiahol obočie. Sirius zavrtel hlavou.

                „Jasne, viem. Pýtal som sa ale, ako by to vyzeralo práve v tejto chvíli, keby sme mu ten rybník vypálili?“ pozrel na Améliu.

                „Vyhraté nemáme,“ dívala sa mu uprene do očí. „Áno, šéf aurorov bude na našej strane, rovnako ako ďalší čarodejníci...“ mávla pergamenom s menami. „Stále je to ale málo a na úplnú kontrolu to nebude stačiť. V tejto chvíli určite nie a mám obavy, že pokým sa bude po ministerstve potulovať Lucius Malfoy, nikdy nezískame potrebnú podporu.“

                „A čo sa dá spraviť, aby bol Lucius odstránený... ak však nebudeme považovať vraždu za jeden z možných spôsobov, ako sa ho zbaviť?“ Moody pozrel na Améliu. A tá pozrela na Dumbledora.

                „Ten dokázal vždy a kohokoľvek presvedčiť k čomukoľvek,“ súhlasil Artur.

                „Teba sa mu ale presvedčiť nepodarilo,“ uškrnul sa Bill.

                „Iste, ja som verný svojim zásadám a svojmu presvedčeniu,“ vypol hruď. Molly sa naňho hrdo usmiala.

                „Úžasné,“ vrkol Moody. „Vzhľadom k tomu, že robíš na oddelení, ktoré smrťožrútov príliš nezaujíma, nie je Malfoyov nezáujem o tvoje podvolenie ničím prekvapivý.“

                „No ale...“

                „Vráťme sa k problému, prosím,“ ozval sa Remus.

                „Keby sa nám podarilo zbaviť Malfoya, mali by sme takmer vyhraté,“ Amélia znova pozrela na Siriusa, keď jej Albus prikývol. „A nielen školská správna rada by sa dostala pod našu kontrolu, ale takmer všetko. Ako už povedal Artur, on dokáže presvedčiť kohokoľvek... svojou mocou, svojím vplyvom a svojimi peniazmi, samozrejme. Vzhľadom k tomu, že Umbridgeová pôjde na Rokfort, kde bude pod dohľadom nás ostatných...“ preniesla pohľad na Albusa, Minervu aj Severusa, „a určite ústretovosť z jej strany neočakávame, ale aspoň nebude škodiť na ministerstve a robiť šaška Fudgeovi a vzhľadom k tomu, že je Percival ešte príliš neskúseným a určite nie tak ochotným, ako Dolores, je Malfoy naším najväčším problémom.“

                „Dobre, ale to bol vždy,“ Sirius stiahol obočie, „a z vášho správania usudzujem, že by ste nejaké riešenie, okrem vraždy, aj mali, nie?“ díval sa na ňu. Mierne sa pousmiala.

                „Niečo ste vymysleli?“ Moody pozeral na Albusa.

                „Možno,“ povzdychol. „Niečo skutočne... za pokus to stojí,“ preniesol pohľad na Siriusa. „Lucius, ako bolo spomenuté, má moc a vplyv... a je to výlučne kvôli jeho majetkom. Za posledných viac ako desať rokov si pokúpil oddanosť viac ako polovice ministerstva. Keby sa nám podarilo dokázať, že roky konal nečestne, mnohým by sa otvorili oči. Mnohí by dostali odvahu nielen o tom vravieť, ale aj podľa toho konať. A ako obrať človeka o moc a vplyv?“

                „Priviesť ho na mizinu,“ uškrnula sa Tonksová.

                „Áno, napríklad,“ súhlasil Albus stále sa dívajúc na Siriusa.

                „Vezmeme mu prachy?“ uškrnul sa. „Luciusovi Malfoyovi? To snáď nie...“

                „Je tu možnosť,“ ozvala sa Amélia. Všetci sa na ňu pozreli. Mykla plecami. „Možno všetci nevieme, že Malfoyovci bola len priemerná rodina, aspoň čo sa majetkov týkalo. Iste, hrdá, vznešená s koreňmi siahajúca až neviem kam...“

                „K dinosaurom,“ uškrnul sa Bill.

                „...ich majetky sa ale rokmi stenčovali. Až napokon disponovali len menom a históriou...“

                „A to viete odkiaľ?“ vyzvedal Remus.

                „Okrem vedúcej Oddelenia pre presadzovanie čarodejníckeho práva som sa pred pár dňami stala aj šéfkou Wizengamotu po tom, čo Albusa vyhodili, Tiberius a Griselda túto funkciu odmietli, Kornelius to byť nemôže a Dolores vyslal na Rokfort. A ešte stále prebieha šetrenie majetkov, ktoré je potrebné navrátiť pánovi Blackovi, čiže moja kancelária zalovila v minulosti, aby zistila čo mu vzali a čo mu je potrebné vrátiť. Ten menší majetok, ktorý už dostal, bolo len zrnko v mori...“

                „Fú, som ja ale boháč...“ zaškľabil sa naoko.

                „Áno, ste. To, čo sme vám už vrátili, patrilo vašej rodine,“ dívala sa naňho. „Zdedili ste to po svojom otcovi, po bratovi a po uväznení vám to ministerstvo skonfiškovalo... teraz vám to vrátilo do vášho trezoru... do trezoru Oriona Blacka...“ významne povytiahla obočie.

                „A? To predsa viem. Bill mi priniesol výpis...“

                „Ale to nebolo všetko, viete?“ usmiala sa Amélia.

                „Nie? A čo ešte vlastním?“

                „Zatiaľ je to neoficiálne a vlastne aj trocha proti právu, ale...“ podvedome stíšila hlas, hoci ju začuť nemohol nikto okrem fénixov, „Pôjdem postupne. Wizengamot vyniesol rozsudok. Moja kancelária bola poverená k vášmu odškodneniu. Zadala som túto úlohu osobe, ktorej dôverujem,“ ďobla prstom na zoznam ministerských pracovníkov. „A táto právnička začala pracovať. Zašla do archívu, na majetkové oddelenie, nechala si vytiahnuť všetko a zadala príkaz do Gringottbanky a v trezore vášho otca... vašom trezore sa zjavili galeóny. Medzitým som sa stala aj šéfkou Wizengamotu a vzhľadom k tomu, že som ešte pod väčším dohľadom, ako predtým, nemôžem priamo poukazovať, ani vydávať pre určitú skupinu ľudí sporné príkazy... ešte je príliš skoro.“

                „Rozumiem tomu tak, že nemôžete povedať nahlas, že sa dá Lucius Malfoy nakopať do prdele?“ spýtal sa Sirius. Mykla plecami. „Tak prejdite k veci, prosím...“

                „Práve v tejto chvíli to vyzerá tak, že vám ministerstvo vrátilo všetko, o čo vás obralo a možno by to bola pravda. Ale pravda je aj tá, že vám vrátila majetok len vášho otca, pán Black. V minulosti ale existoval aj iný trezor, ktorý patril rodine Blackových. Tým... správnym a najbohatším. Tento trezor založil ešte Pollux Black a patril Walburge a Cygnusovi Blackovcom. Už za svojho života z neho Pollux vylúčil Alpharda, svojho syna, ktorý dal peniaze svojmu zradcovskému synovi, niečo podobné ako ste vy. Vzhľadom k tomu, že vy ste ušli z domu a hoci to nebolo právne nikdy naplnené, vaša matka, ktorá už v tej dobe bola vdovou, vás určite chcela vydediť, vylúčiť ako Pollux vylúčil Alpharda. Váš brat, Regulus, zomrel, vás zavreli do Azkabanu a ona od žiaľu neskôr zomrela tiež. Nikdy ste sa nezaujímali o majetky, hanbili ste sa a preto neviete, že existoval trezor, ktorý je vedený ako Toujours Pur...“

                „Slová našej rodiny? Jasne, to o Alphardovi viem, veď som chcel byť ako on... ale že existoval trezor s tak stupídnym názvom?“

                „Áno, rodinný trezor Blackovcov. A teraz... ako viem z rozprávania, vy ste boli synom, ktorý svojim rodičom neprinášal práve radosť, však? Preto vám o ňom nič nepovedali. Možno čakali, že sa zmeníte, to nevieme. Ušli ste, vášho brata zabili, vaši rodičia zomreli a vás zavreli. Ale Cygnus Black svojim dcéram o trezore povedal...“

                „Sirius, ako vraví Amélia, vaša vetva rodiny bola odstrihnutá, ale nie tá druhá. Situácia tam bola takmer obdobná... Andromedu vydedili, pretože si vzala mukla. Bellatrix zavreli rovnako, ako teba. A všetok, absolútne všetok majetok rodiny Blackovej ostal v rukách Narcissy, čiže Luciusa...“

                „Ach, no páni...“ povytiahol obočie. „Takže on má holú riť a rozhadzuje prachy, ktoré patria mne a Andromede?“

                „Aj, áno,“ prikývla Amélia. „Iste, aj on mal pár peňazí a keď si vzal Narcissu, pridal k tým svojim pár peniazom jej dedičstvo, ktoré ale rovnako pochádzalo len z matkinej strany a hoci aj Rosierovci a Blackovci, tí chudobnejší Blackovci, boli dosť bohatí, zďaleka sa nemohli rovnať Toujours Pur. Preto obaja... ako Orion , tak aj Irma, svoje majetky rozdelili len medzi svoje deti a Walburga so Cygnusom mali svoje majetky spojené ešte Polluxom a rozhodli sa ich rozdeliť medzi všetkých potomkov. Medzi piatich potomkov. Rozhodli sa zabezpečiť všetkým svojim deťom skutočne bezstarostný život plný blahobytu. No a... toto všetko ostalo v rukách Luciusa Malfoya.“

                „Tak ešte raz a pomaly...“ Siriusovi sa skoro zatočila hlava. „Momentálne mám vo svojom trezore majetky len zo strany otca, Oriona Blacka, ktorý patril k tým chudobnejším Blackom a vzal si svoju sesternicu Walburgu? A to aj Regulusovu časť? Pokým moja matka mala majetky v trezore s tým najstupídnejším názvom a vlastnila ho spolu so svojím bratom Cygnusom? A tieto chceli rozdeliť medzi nás piatich? A Druella rozdelila majetky Rosierovcov medzi dcéry Narcissu, Bellu a Andromede nedali ani knut?“

                „Presne tak, dobre tomu rozumieš,“ usmial sa Albus.

                „A Malfoy má galeóny z trezoru Toujours Pur, v ktorých sú peniaze mňa, Regulusa a vlastne aj Andromedy?“

                „Galeóny, zlato, šperky, drahé kamene, cenné papiere, niekoľko nehnuteľností...“ vymenúvala. „A vy ho môžete kopnúť do zadku, ako vravíte, keď dáte podnet na prešetrenie. Oficiálny podnet, pretože ani ja a ani Joy, ktorá na to prišla, iniciatívu vyvinúť nemôžeme, pretože by nás klepli po prstoch. Rozumiete? Ale ak vy podáte podnet, zatvárať oči pred právom sa nebude dať a minimálne sa to začne vyšetrovať. A ako vieme, Rita Skeeterová sa o publicitu dôkladne postará...“

                „Jasne,“ prikývol zamyslene. „Takže... zbaviť moci Luciusa Malfoya, priviesť ho na mizinu, týmto spôsobom budem môcť,“ znova prikývol. „Akože... na nejaké galeóny Toujours Pur zvysoka kašlem, ale keď to bude znamenať pristrihnúť Luciusovi krídla, idem do toho,“ pevne prehlásil a zdvihol hlavu.

                „Viac ako desať rokov si kupoval lojalitu a poslušnosť. Keď sa situácia prešetrí a zistí sa, koľko presne galeónov vám patrilo... a on ich bude musieť vrátiť všetky, tak áno... Lucius bude na mizine.“

                „Idem do toho,“ zahlásil a pozrel na Tonksovú. „Mama pôjde do toho tiež, dúfam. Aj ju okradol o prachy...“

                „Mama na to kašle rovnako ako ty, ak nie viac,“ mierne stiahla obočie.

                „Ale keď bude musieť vrátiť moje, Regulusove a aj Andromedine peniaze, zničí ho to...“

                „Ja viem, ale mama nechce mať s nimi nič spoločné.“

                „No, budem sa musieť so svojou obľúbenou sesternicou stretnúť a dohodnúť sa a ňou.“

                „Skúsiť to môžeš,“ odfrkla si. „A ja budem stáť za tebou. Rovnako ako ty... ak vyhráte... tak tie prachy zrejme venuje sirotincom, ale vidieť Malfoya obhrýzať kôrky stojí za to...“ uškrnula sa.

                „Prinajlepšom. Môže pokojne skončiť vo väzení za podvod,“ nadhodila Amélia.

                „To by bolo ešte lepšie.“

                „Dohodnem vám stretnutie s Joy Hartleyovou,“ usmiala sa Amélia. „Jednoducho ste medzi dokumentami našli niečo, čo vás na Toujours Pur naviedlo... spravila už kópie dokumentov na ministerstve.“

                „Šikovné dievča,“ zhodnotil Moody.

                „Iste, prakticky som ju vychovala, aspoň čo sa právnej stránky týka,“ hrdo zahlásila. „A na rovinu vravím, že ak sa ja stanem ministerskou, ona bude šéfkou Oddelenia pre presadzovanie čarodejníckeho práve,“ pozrela na Albusa, ktorý sa potichu usmieval.

                „To už bude vo vašej réžii, Amélia,“ vystrel sa na stoličke. „Teraz sa posuňme ďalej. Ako vieme, Dolores Umbridgeová nastúpi na miesto profesorky Obrany proti čiernej mágii, pretože sa mi nepodarilo zohnať na toto miesto profesora a Siriusa správna rada odmietla. Možno na budúci rok,“ pozrel na Siriusa. „Keď si verejnosť zvykne na teba, ako na slobodného človeka a hlavne, keď bude správna rada pod naším vplyvom. Teraz ale... Dolores sa veľmi intenzívne zaujímala o všetkých členov takzvaného Potter tímu...“

                „Mrcha jedna,“ zhodnotila Molly.

                „Čo zmôže v škole plnej detí a profesorov?“ odfrkol si Diggle.

                „Keď si predstavíme, čo zmohol falošný Moody minulý rok, neradno podceňovať ani Umbridgeovú,“ nadhodil Sirius. Remus naňho nenápadne pozrel.

                „Tak iste, ale to bol smrťožrút,“ zamračil sa naňho Moody, ktorý podobné poznámky bral veľmi citlivo. „Nevravím, že je svätá, ale vraždiť hádam nebude chcieť...“

                „To rozhodne nebude, pravda,“ prikývol Albus. „Nepríjemná bude ale určite...“

                „Stavím sa, že si s ňou decká dajú rady,“ uškrnul sa Sirius, ktorý si ani nevedel predstaviť, že by tá malá ropucha mohla ublížiť Harrymu a jeho partičke nehovoriac o tom, že by vybabrala s dvojčatami.

                „Každopádne budeme na nich dohliadať,“ Albus pozrel ako na Minervu, tak aj na Snapa. Pokým profesorka prikývla, Snape sa tváril, že nepočuje. „Vieme, prečo sa rozhodla Dolores učiť. Chce kontrolovať ako mňa, tak aj Harryho... to minimálne. A všetkých, kto sa s nami dostane do kontaktu viac, ako by bolo nevyhnutné... v mojom prípade viac, ako by sa patrilo na riaditeľa a profesorov. A čo sa týka Harryho, tak pri ňom bude jej kontrola oveľa jednoduchšia...“

------

                Prázdniny boli na úplnom konci, na Grimmauldovom námestí prebiehal akýsi rozlúčkový večierok, ako ho pomenoval Sirius, servírovala sa výdatná večera a po nej sa malo pokračovať v zabávaní v salóniku a knižnici za prítomnosti toho, kto chcel.

                Že chcel Mundungus, to bolo zrejmé každému. Držal sa s dvojčatami v rohu knižnice a dolaďovali ešte posledné svoje kšefty. Harry vedel, že vďaka Dungovi sa dvojčatá dostali k niekoľkým zaujímavým prísadám, ktoré im pomohli v experimentoch a oni svoje výrobky doviedli k dokonalosti. Že vďaka nemu a ešte dvom členom Rádu už prakticky rozbehli svoje obchody. A hoci chceli dvojčatá pokračovať na Rokforte, kde je sov neúrekom, Dung sa nechcel vzdať príležitosti dopracovať sa k nejakým galeónom naviac.

                Ginny sa v ďalšom rohu pokúšala vymámiť z Billa, či to s vílou z Francúzska myslí skutočne vážne. Bill o tom príliš nevravel, ale spomenul, že by si chcel nájsť vlastný byt a ona veľmi dobre vedela, prečo tomu tak je. Každopádne jej prázdninový plán, v ktorom sa zamerala na to, že dá Billa a Tonksovú dohromady, krachol. Ani Nymphadora nevyzerala, že by k jej ryšavému, dlhovlasému a celkom fešnému bratovi cítila niečo viac, ako priateľstvo a ju to štvalo. Podľa nej bola Tonksová veľmi správna, zábavná, dokázala jej poradiť nielen čo sa aurorstva týkalo... a Harry skutočne nevyzvedal, v čom jej mohla Tonksová radiť... a Ginny ju jednoducho za švagrinú chcela. Keď sa zjavila Fleur a Bill trocha zblbol, bolo jej plánom koniec. Aj tak sa ale nevzdávala nádeje. Bill musí predsa pochopiť, že víla je povrchná, namyslená a zahľadená do seba a využíva ho len preto, lebo má medzi škriatkami vybudované dobré meno. Verila, že skôr či neskôr otvorí oči a uvedomí si, s kým celé prázdniny spolupracoval. 

                „Môžem na moment, Harry?“ oslovil ho Kingsley predtým, než odišiel.

                „No jasne,“ usmial sa Harry. Mal tohto aurora z tých, ktorí neboli zaangažovaní do pátrania, najradšej. Mal rád aj Moodyho, lenže ten falošný sa mu akýmsi podivným spôsobom zdal lepším. Ten pravý bol príliš upätý. Nebola s ním taká sranda, ako s Barty Crouchom mladším, ale to nahlas nepovedal.

                „Idem teraz domov,“ potichu mu vravel. „Za hodinu sa má ku mne preniesť Lucy a ja ju zajtra odprevadím k vlaku...“

                „To je super,“ potešil sa Harry. Kingsley prevrátil oči.

                „Tichšie, prosím,“ jemne ho upozornil. „Nie všetci poznajú pravdu, vieš?“ zadíval sa naňho a prisadol si na vedľajšiu stoličku. „Ale funguje to. Profesor Dumbledore mi vždy povie, čo bude Lucy potrebovať a ja jej to zadovážim. Večer sa prenesie, zajtra odíde na Rokfort a rok nebude o svojich rodičoch nič vedieť. Sú v kontakte len so mnou. No a teraz, keď sa situácia vyostruje... chcem, aby ste na ňu dali pozor. Rozumieš? Umbridgeová okolo nej snorila a netušíme, či niečo vysnorila. Každopádne sme všetci pripravení, ak by sa pravda prevalila. A tak nejako dávam tomuto boju aj osobné nádeje... Amélii vysvetlíme, ako to s mojou sestrou bolo a oni by sa mohli vrátiť. Dovtedy ale, ak by sa niečo dialo, mám záruku, že na ňu na Rokforte dáte pozor?“

                „Samozrejme. Je kamarátka,“ presvedčene prehlásil. „Tiež sme o tom hovorili, že s novou vládou by sa mohlo poriešiť aj toto...“

                „Iste,“ usmial sa Kingsley. „Po pravde, keď začali minulý rok vychádzať tie články, vydesilo ma to. Nikdy by mi nenapadlo, že sa s vami Lucy až tak spriatelí, hoci bola v ročníku, dokonca vo fakulte ako Ginny. A keď sa tak stalo... Albus mi niekoľkokrát vravel, že je všetko v poriadku. Chcem, aby ste Lucy povedali pravdu, ale tajne, opatrne a len jej. Ani jej matka nevie o tom, že som členom Rádu. Keď ale bude pri vás, klamať jej nebudete vedieť. Pokým sa ale nevyrieši všetko, musíte ju presvedčiť, aby ani mame nehovorila nič. Je to dosť nebezpečné. Som auror, spolu s Dumbledorom sme prakticky zneutralizovali všetky tie... hlúposti, čo sa diali okolo sestry. Keby sa to prevalilo, skončil som...“

                „Určite, nie sme hlupáci. A Lucy už vôbec nie. Vieme, o čo ide. A okrem toho... ja viem, že je Lucy lojálna. A viem, že proste tajomstvo udržať dokáže,“ pevne vyriekol. Bola to pravda, ale o tom zase nevedel Kingsley.

                „Výborne,“ Kingsley mu zovrel rameno. „Som rád, že má Lucy takých priateľov. Zajtra... no, odprevadím ju a potom budem musieť zmiznúť, ale veď my už to máme za tie roky vyskúšané.“

                „Určite sa s ňou stretneme čo najskôr to bude možné, nebude problém. A osobne sa s ňou porozprávam. Viem, že spolu s Nevillom a Lunou... mojím tímom,“ natiahol ironicky, „bude veriť, že nie som šialenec.“

                „Rozhodne,“ Kingsley sa zoširoka usmial. „V Chile a vlastne v celej južnej Amerike veria čarodejníci viac našej verzii, vieš?“ krátko sa zasmial. „Pôjdem už. Viem, že budeš so Siriusom v spojení, tak občas hoď poznámku aj o tom, ako sa vodí Lucy... on mi to povie.“

                Harry sa za ním díval s úsmevom. Svet bol skutočne malý. A čarodejnícky svet hlavne v Anglicku bol ešte menší, ako sa zdalo.

                „Rozprával som sa s Kingsleym,“ prezrádzal Hermione, Ginny a Ronovi. Dvojčatá napokon prestali viesť obchodné rokovania s Dungom, ako sa vyjadrili a šli si do svojej izby pobaliť všetok sortiment, ktorý si vezmú do Rokfortu. „Sľúbil som mu, že sa s Lucy porozprávam...“

                „Jasne, bude to v pohode. Možno to bude prekvapujúce, ale zase nie až také zarážajúce, nie?“ Hermiona pozrela na Ginny.

                „Skôr si myslím, že bude nahnevaná a roztrpčená,“ zachmúrila sa. „Mohla byť cez prázdniny tu, keď tu má strýka... a nemohla, pretože by nemohla byť s rodičmi.“

                „Dá sa to do poriadku. Keď Sirius s Tonksovou ošklbú Malfoya, ministerstvo bude naše a oni sa vrátia do Kilby,“ usmial sa Harry. A Ginny sa usmiala tiež.

                „Strašne sa teším na výraz Malfoya mladšieho, keď im zrejme zoberú aj habity,“ Ron sa spokojne rozvalil na stoličke. „Za všetky tie roky to bude zadosťučinenie...“

                „Nemôžeme nikomu želať to, čo nechceme, aby bolo želané nám,“ mudrovala Hermiona.

                „My už chudobní sme, čiže by sa nám nič nové nestalo,“ zaškľabil sa na ňu Ron.

                „Ide o ministerstvo,“ povedal Harry, aj keď v duchu súhlasil s Ronom. Malfoyovci zrejme neprídu o všetko, ale ich majetky sa značne stenčia a bude to pre nich tvrdá rana. „Keď tam nebude on, Amélii sa ľahko podarí presvedčiť ostatných.“

                „A hlavne Fudge príde o hlavného sponzora,“ prikývla Ginny. „Určite by sme neželali nič zlé nikomu normálnemu, ale Malfoyovci normálni nie sú, čiže trocha pomstychtivosti cítiť môžeme. V tomto som s Ronom,“ dívala sa na svoju kamarátku, ktorá sa stále tvárila odsudzujúco.

                „Historický moment, moja sestra so mnou súhlasí...“

                „A je to aj naposledy, tak si to uži...“

                „Dobre, trocha padnúť na zem im nezaškodí, to je pravda,“ povzdychla Hermiona rezignovane. „A tiež dúfam, že túto vojnu vyhráme. Nechajme ale Malfoyovcov tak. Čo si myslíte o tomto?“ spýtala sa a bachla na stôl učebnicu Teórie magickej obrany od Wilberta Slinkharda.

                „Učebnica, ktorú sme si zbalili do školy,“ mykol plecami Harry.

                „Rovnakú máme aj my,“ Ginny stiahla obočie.

                „Ja som si ju totiž prečítala,“ Hermiona po nej poklopala prstami. Ron sa zachichotal.

                „A kedy si to stihla?“ Harry na ňu prekvapene hľadel.

                „Včera večer,“ nevšímala si Rona. „Keďže má prísť na Rokfort tá žena, o ktorej ste vraveli... a mali sme si zaobstarať túto knihu rovnako, ako štvrtáci... bola som zvedavá.“

                „Pochopiteľne,“ prikývol Harry vážne. A skutočne to v jej prípade bolo pochopiteľné. On by ju otvoril na prvej hodine. „A?“

                „Nebudeme sa nič učiť!“ rozčúlene zahlásila. Ron sa na stoličke posadil rovno. Harry stiahol obočie. „V tej knihe sú opísané obranné aj útočné kúzla... len opísané, žiadne mávanie prútikom, žiadne praktické cvičenia... aspoň teda v tej knihe nie. Možno nás bude profesorka učiť inak, ja neviem...“

                „Skôr nebude,“ zaškľabila sa Ginny. Harry si k sebe pritiahol knihu a otvoril ju. Ron nazeral.

                „Skôr nebude, správne,“ prikývla Hermiona dívajúc sa do zamračených tvárí.

                „Ale to je úplne na hovno!“ rozčúlil sa Ron. „Podľa tohto sa to nenaučí ani... ani... ani Hermiona, nie to niekto ako ja,“ zaksichtil sa.

                „A o to zrejme pôjde,“ prisadol si k nim Sirius s Remusom a Tonksovou, ktorí tu ako jediní ostali. Už aj zamilovaná trúba Bill odišiel. A Artur diskutoval s Molly. „Ministerstvo vedie svoj boj a to zrejme takýmto spôsobom,“ ťukol na knihu. „Pozreli sme sa do nej hneď, ako ich Bill priniesol a tá kniha stojí... presne, stojí za hovno,“ mrkol na Rona.

                „Ministerstvo nechce, aby ste sa naučili brániť, nehovoriac o tom, že by ste sa naučili bojovať,“ Remus sa mierne pousmial.

                „Správna rada odďaľovala rozhodnutie o Siriusovom menovaní až do poslednej chvíle a to len preto, aby nemal profesor čas navrhnúť niekoho iného,“ vložila sa Tonksová. „Plánovali dosadiť k vám Umbridgeovú od začiatku...“

                „A prečo si to nemohla byť ty?“ Ginny sa na ňu mierne zamračila.

                „Vieš prečo. Som aurorka. Fudge by vyletel z kože, keby som nastúpila na Rokfort,“ zahihňala sa.

                „Dobre, ale... ministerstvo nás nechce učiť Obranu?“ Harry pozrel na starších mužov. „Akože čo si myslí? Že na Rokforte vytvoríme armádu, ktorá sa rozhodne dať ísť ministrovi na zadok?“ zachechtal sa.

                „Najskôr ale Malfoyovcom,“ pridal sa Ron.

                „Niečo podobné si myslí, pravda,“ Sirius sa na nich uškrnul. „Hoci vyrazili Dumbledora skade sa dalo, stále má dosť vplyvu a moci... a nepodarilo sa im ho vyhodiť z Rokfortu. Preto si myslia, že si Dumbledore buduje armádu. Preto tam poslali Dolores, aby prípadné snahy rozprášila. Preto na vás bude dávať pozor...“

                „A preto s ňou budeme musieť vybabrať skôr,“ Ron pozrel na Harryho, ktorý mu pohľad opätoval. Zaškľabili sa na seba.

                „A ako by ste s ňou chceli vybabrať, ak smiem byť taká smelá a pýtať sa? Nezabúdaj, že budeš prefektom. A na teba má zase ministerstvo ťažké srdce, neukazovala by som sa príliš...“

                „O to skôr, vieš?“ Harry sa na ňu zamračil. „Rád vedie tichú vojnu s ministerstvom vonku. Ministerstvo poslalo špeha do Rokfortu, aby striehlo po mne. Aj po mne. A preto budem viesť vojnu s ministerstvom aj ja... pretože je to osobné. Oni o mne vravia, že som psychicky labilný neplnoletý čarodejník... tak takého budú mať,“ zaškľabil sa.

                „Harry, nech spravíš čokoľvek, premysli si to,“ radil mu Remus.

                „Budeme v spojení, bude to mať premyslené,“ ozval sa Sirius dívajúc sa na Harryho. Svojím pohľadom ho jednoznačne podporoval. „Harry má pravdu. Trepú o ňom už dva mesiace hovadiny... ako inak má bojovať za svoju pravdu? Tým, že bude ticho sedieť v kúte a neupozorňovať na seba? Nie, ak vojna, tak na všetkých frontoch,“ zahlásil. Ron nadšene tresol Harryho po ramene.

                „Merlin s nami, alebo skôr s Rokfortom,“ zavrtela hlavou Tonksová.

                „Paráda... takže to bude vyzerať tak, že Dumbledore bude bojovať s Fudgom, Sirius s Malfoyom a Harry s Umbridgeovou. Kto to vravel, že nás čaká pokojný rok?“ natiahla Hermiona nespokojne.

                „Harry rozhodne nebude sám,“ Ginny zavrtela hlavou. „Proti drahej Dolores bude bojovať celý Potter tím,“ pomstychtivo sa zaškľabila.

                „Tentoraz som na tvojej strane ja,“ uškrnul sa Ron. A Harry odhodlane prikývol.

------

                Harryho šiel na stanicu odprevadiť krstný otec. Nikoho by nemalo prekvapiť, že ho šiel vyprevadiť aj Remus, ako rodinný priateľ. A tiež Tonksová, ktorá síce bola aurorka, ale bola aj Siriusova prasesternica a proti rodinným putám nech si namieta kto chce, čo chce. A že bude Harry s Weasleyovcami, to bolo tiež ľahko domysliteľné, keď u nich býval niekoľko rokov. A tých zase šiel vyprevadiť okrem Molly a Artura aj Bill. Zabezpečenie Rádom dostatočné, i tak vedeli, že Vanceová s Digglom striehnu obďaleč, ak by smrťúžrútom napadlo ich prepadnúť, hoci to považovali za málo pravdepodobné.

                Rátali aj so Sturgisom Podmorom, lenže ten sa po poslednej schôdze Rádu niekde stratil. Ráno ich prišiel upozorniť Kingsley na to, že ho aurori zatkli po tom, čo bol pristihnutý, ako sa neoprávnene pokúša v noci o jednej dostať na ministerstvo zabezpečeným vchodom.

                „Sturgis nemohol byť sám sebou,“ brblal Sirius ešte na Grimmauldovom námestí. K stanici sa mali odviezť niekoľkými taxíkmi po tom, ako sa všetci preletaxujú na opačný koniec Londýna v prípade, že by niekto chcel vypočúvať taxikárov, kdeže ich to presne nakladali. Vedelo sa, že Blackovci bývali niekde v Londýne, nevedelo sa ale presne kde a tak to bolo správne.

                „Rozhodne by nerobil takú hlúposť. Nielenže by sa nenechal chytiť, ak by sa už aj pokúšal dostať na ministerstvo. A ak aj, vybral by si inú cestu a iný spôsob. Nehovoriac o tom, že toto v plánoch Rádu nebolo,“ pritakal Remus.

                „Sturgis bol vždy mimoriadne zodpovedný,“ zhodnotila ho Molly, pokým nakladala všetkým raňajky. Hlavne deťom výdatné, pretože budú najbližšie až večerať a tie pirohy a žabky, čo si kúpia vo vlaku, za jedlo nepovažovala. I tak každému spravila na cestu chleba a pribalila aj jablká. „Na, jedz,“ nabádala Harryho automaticky.

                Sirius naňho mrkol. Harry už nepotreboval až tak prekrmovať, ale určitých zvykov sa jednoducho nedokážete zriecť.

                „Imperius?“ skúsil sa zapojiť do debaty. Molly po ňom strelila pohľadom a tak radšej stíchol.

                Chvíľu ešte diskutovali, keď prišla Tonksová, aby sa k nim pridala a povedala, že Sturgisa predvedú pred Wizengamot. Zrejme ho podozrievali, že patrí k ľuďom, ktorí sú blízki Dumbledorovi a nalákali ho, zrejme uvalili kliatbu len preto, aby ho odstránili. Ak mieni takýmto spôsobom ministerstvo spracovávať každého podozrivého, o ktorom si bude myslieť, že patrí k Dumbledorovi, tak si budú musieť všetci dávať pozor.

                To prízvukoval Remus Harrymu cestou v taxíku. Postupne sa všetci premiestnili s deťmi niekam, Harry ani nevedel kam, kde na nich čakalo päť taxíkov, ktoré vybavila Tonksová, aby sa dostali k stanici. A Remus dohováral Harrymu, aby boli opatrní, aby si skutočne riadne premysleli všetko, čo budú chcieť podniknúť a na to mu Harry povedal, že vlastne ani nevedia, čo podniknú, pretože nevedia, ako sa vyvinie situácia. Predpokladať ale priateľstvo Dolores Umbridgeovej nemohli.

                A Harry dával pozor aj na iné. Od súdneho procesu nevystrčil nos z Grimmauldovho námestia, ani z Útočiska, preto netušil, aké veľké odsúdenie čakať. Prorok ho vykresľoval v negatívnom svetle a hoci pamflety kontrovali a chrlili jeden leták za druhým, ťažko bolo odhadovať, kto verí a pre koho bude choromyseľným chlapcom.

                Preto podvedome striehol po tvárach idúc popri Siriusovi, ktorý ho hrdo zvieral za plecia. Pozornosti sa mu dostalo, až keď prešli priechodom medzi nástupiskami a oni sa ocitli na tom správnom nástupisku, kde už panoval hluk a pohyb čarodejníkov.

                „Ako za starých čias,“ začul zabrblať nostalgicky Siriusa, pokým Molly naháňala všetkých, aby sa zhromaždili. Harry vedel, že Ginny sa rozhliada po Lucy a Lune, Ron zháňa Nevilla a Hermiona vyzerá zrejme všetkých troch. On sa zmohol len na to, aby sa pozrel do prvých tvári, ktoré ich zazreli.

                „Bude to dobré,“ šepol mu Sirius. „Ty vieš, že máš pravdu. Nie je tvojou povinnosťou nikoho o nej presviedčať, nebodaj sa za svoju pravdu hanbiť. Tak pokoj,“ zovrel mu rameno. Uľavilo sa mu a dokonca sa na krstného otca usmial.

                „Máš pravdu,“ potichu mu odvetil a usmial sa viac. „My máme pravdu a kto neverí... nech si verí čomu chce.“

                „Ronald, zaprav tú klietku,“ Molly naprávala kvíka na Ronovom vozíku s kuframi. „Kde máš odznak?“

                „V kufri...“

                „A prečo ho máš v kufri? Prečo ho nemáš na sebe?“

                „Pretože nie je Percival a hanbí sa,“ zaškľabili sa dvojčatá. „Nehnevajte sa na nás, ale my sa s vami lúčime. Ahoj, mami. Ahoj, tati. Nazdarte všetci...“

                „Veď počkajte! Kam idete?“ kričala za nimi Molly.

                „Ale veď ich nechaj,“ Artur ju objal okolo ramien. Dvojčatá boli aj so svojimi vozíkmi už ďaleko vpredu.

                „Ešte som im chcela povedať, ako sa správať...“

                „Akoby to k niečomu bolo,“ odfrkla si Ginny. „Pôjdeme?“ súrila ich. Chcela si nájsť kamarátky čo najskôr.

                „Jasne, že áno,“ vyriekol Sirius zvláštnym tónom. Harry naňho pozrel po tom, ako odvrátil pozornosť od Rona, ktorý prevracal oči a tváril sa znechutene. Hermiona mala svoj odznak pripevnený na svetri.

                „Čo?“

                „Tam je moja rodinka,“ vypustil Sirius nebezpečne. Harry pozrel do miest, kde sa díval. A skutočne. „Zrejme sa idem pozdraviť so svojou drahou sesternicou Narcissou. A troška si rýpnuť. Lucius vyzerá, akoby mu patril svet. Mám chuť trocha mu upraviť obzory...“

                „Sirius, opatrne, prosím,“ upozornil ho Remus. Sirius sa zasmial a vykročil. A Harry sa vybral za ním tlačiac svoj vozík. Toto jednoducho chcel vidieť a počuť.

                „Cissa moja najdrahšia!“ zahlaholil Sirius veselo, keď sa k nim blížil. Lucius sa naňho zamračil a jeho manželka vyzerala, že zbadala niečo nechutné. Draco s ulízanými vlasmi hrdo týčil hruď, na ktorej mal prefektský odznak. No jasne. „Tak strašne rád ťa znova vidím!“ povedal zbytočne nahlas a objal prekvapenú Narcissu. Síce krátko, ale aj tak vzbudili pozornosť.

                „Čo chceš, Sirius?“ šepla Narcissa a bolo vidieť, ako veľmi je jej toto stretnutie nepríjemné. Najmä preto, že pri nich už zabrzdili Weasleyovci. A vlkolak. A potom ešte aj... Zamračila sa.

                „Len sa s tebou zvítať. Som voľný už mesiac a pol a ešte som si nenašiel čas ťa navštíviť. Venoval som sa svojmu krstnému synovi, vieš?“ objal Harryho a pritiahol si ho k sebe, aby ho všetci videli. „Potreboval som mu nahradiť všetok ten čas, kedy ma neprávom držali...“ významne natiahol. „A ako vidím, tak aj tvoj syn vyrástol... a tak veľmi sa podobá na svojho otca, až ma striasajú zimomriavky. Rovnako, ako pri Harrym. Aj ten sa podobá na svojho otca,“ škľabil sa, pokým Malfoyovci vyzerali, že by boli radšej na druhom konci nástupiska.

                „Mohol by som ťa požiadať, Black, aby si sa venoval svojim záležitostiam a neobťažoval nás?“ natiahol Lucius nepriateľsky a díval sa na nich s odporom. „A vezmi so sebou aj ostatnú bandu...“

                „Ale no tak, Lucius, nie si rád, že ma vidíš?“ Sirius sa k nemu obrátil. „No ale musím povedať, že s tou maskou na cintoríne si vyzeral lepšie...“ Lucius stisol zuby a zovrel svoju vychádzkovú paličku. Viac nespravil, pretože ako Remus, tak aj Bill s Tonksovou spravili obdobné pohyby.

                „Nechaj nás na pokoji, Sirius,“ Cissa sa zamračila, pokým Draco gánil po deckách.

                „Si rodina,“ Sirius sa zatváril dotknuto. „Presne taká, ako tuto... Dora. Pamätáš na dcéru svojej sestry, Andromedy?“ stále vravel dosť nahlas, aby ho bolo počuť. „Toto je tvoja sesternica, Draco. Vraveli ti o nej?“

                „Ahoj, Draco,“ veselo ho pozdravila Tonksová absolútne ignorujúc pohŕdavý pohľad, ktorý po nej hodil jej bratanec.

                „Black...“

                „Pst, ticho, Lucius,“ Sirius o čosi stíšil hlas. „Chcete, aby som vás nechal na pokoji a to ja spraviť nemôžem. A vlastne ani nechcem, viete? Prehraboval som sa totiž v dokumentoch po rodičoch a natrafil som na niečo zaujímavé,“ uprene sa pozrel do očí Luciusa Malfoya.

Dva páry šedých očí sa prepaľovali a v oboch sa zračila nenávisť a nepriateľstvo. Potom sa Sirius z ničoho nič zasmial. Ak si niekto o niekom chcel myslieť, že je šialenec, pri ňom by v tejto chvíli váhať nemusel.

„Mňa nezaujíma...“

„Ale malo by,“ skočil mu do reči Sirius. „Malo by ťa to zaujímať a mal by si si začať robiť obavy. Mal by si začať rátať, odrátavať, prepočítavať... pretože ja budem chcieť svoj majetok a tiež majetok Regulusa a Andromeda bude chcieť svoj majetok... z trezoru s názvom Toujours Pur,“ šepol nebezpečne. Luciusova tvár nabrala sinavý odtieň. „Tak sa teda majte, rodinka moja najdrahšia. Odchádzame,“ zavelil rozjarene a vykročil zanechávajúc za sebou sinavého Luciusa, prekvapenú Narcissu a nechápavého Draca.

„Nebola to chyba?“ pýtala sa Hermiona, ktorá dobehla pochechtávajúceho sa Siriusa. „Nebude sa snažiť teraz o niečo... čo ja viem čo?“

„Určite bude,“ zahihňal sa, keď zastavili pred koncom nástupiska. „A nech tak robí, lepšie pre nás...“

„Ide zhruba o to,“ ozval sa Bill, „že Malfoyovci veria na čistotu krvi, stavajú čarodejníkov do nadradených pozícií a ostatnými tvormi opovrhujú, neuznávajú ich a... zabúdajú na nich,“ povytiahol obočie.

„Raráškovia v Gringottbanke,“ pousmiala sa, keď jej to došlo.

„Správne,“ Sirius pozrel na Harryho. „Nech by sa Lucius teraz snažil na ministerstve zmanipulovať záznamy v archívoch, upraviť ich, podplatiť kohokoľvek, spraviť čokoľvek... a nech by sme už v tejto chvíli ani nemali spravené kópie, raráškovia robia každoročne inventúry v trezoroch...“ významne sa uškrnul. „Bill tieto záznamy vytiahne a my budeme vedieť presne na knut, koľko tam toho vtedy bolo a budeme požadovať tri pätiny,“ zatváril sa spokojne.

„Tieto tri pätiny sa potom porozdávajú, kde to bude potrebné,“ pridala sa Tonksová.

„Každopádne Malfoy pomíňal dosť, čiže bude doplácať. A keď ešte dokážeme, že manipuloval so záznamami...“ myšlienku nechal nedopovedanú.

„Snáď to vyjde,“ povedal Harry a otočil sa, aby dovidel na blonďavú rodinku. Tá však bola v nedohľadne a on miesto toho zbadal, ako sa k nim ponáhľa Neville spolu s Lucy a ako na nich ukazuje Luna, ktorá sa lúčila s otcom. Nálada sa mu zdvihla ešte viac...

               

 

Komentáre

25.06.2021
• bambulka  |  25.06.2021 10:31:36  |  IP: 195.168.---.---
Hm, asi sa budem musieť vrátiť ku koreňom a ozrejmiť si niektoré veci, lebo ten doktor, čo má nemecké meno, mi to nejako v pamäti poprehadzoval a poschovával.....a tak mám z toho guláš....hm, ten by bol asi lepší v tanieri, ako v hlave, že?

14.06.2021
• Jana Varga  |  14.06.2021 20:10:00  |  IP: 188.121.---.---
Polux Black mal tri deti. Alpharda (toho vydedil), Cygnusa a Walburgu. Pre tieto deti zalozil trezor. Cygnus si vzal Druelu Rosierovu a mali tri deti... Andromedu, Cissu a Bellu. Walburga si vzala svojho bratanca, chudobnejsieho, ale sak cista krv... Oriona Blacka a mali Siriusa a Regulusa. Trezor, ten velky, rozdeleny nie je. Delili sa v ramci rodiny len majetky Druely Rosierovej... Andromedu vydedili, na Bellin dava pozor Cissa, zrejme, pac v originaly trezor mala, a Cissa ma svoj majetok. A na druhej strane teraz Sirius skasol svoj a Regov majetok, ktory mu vratili, ale to bol majetok toho chudobnejsieho Blacka, Oriona. Pre tuto poviedku ale existuje este trezor tych bohatych Blackov a kedze je Reg mrtvy, Sirius s Bellou do prednedavna zavrety a s Andromedou neratali, tak na prachoch sedi Lucius s pozehnanim svijej manzelky
Tiez mi dali zabrat, nez som pochopila, ze Walburga Blackova a Orion Black boli sestrenica s bratankom 😁
A samozrejme dakujem za koment!
• bambulka  |  14.06.2021 14:40:44  |  IP: 195.168.---.---
Ja som sa nejako stratila v tých rodinných vzťahoch. Budem si to musieť prečítať ešte....no....určite viac, ako raz a robiť si poznámky, kto s kým, kedy, ako a čo z toho bolo a čo z toho bude....Čo z toho bude? Teda okrem parádnej zápletky a výrazu na tvári Luciusa Malfoya, keď zbadá prázdny trezor a veľké mínus na svojom účte
Nový príspevok
nick  
text
 
 
232-6päť  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.

aktualizované: 13.06.2021 19:48:30