OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Fénixov rád 25.

            Harry sedel zadumane v kupé Rokfortského expresu na ceste naspäť do školy. Alebo, ako to v duchu nazval, do jamy levovej. Posledné dva dni preberali všetko, čo sa môže následne diať. Samozrejme decká medzi sebou, ale hlavne so Siriusom, Remusom a Billom sa o tom bavili. Molly ich len potichu sledovala. A Charlie zamieril do Rumunska. Spolu so staršími čarodejníkmi prebrali všetky možné taktiky, ktoré by mohlo vytiahnuť Ministerstvo. A v súvislosti s týmto vymýšľali svoju taktiku, ktorú si budú musieť prispôsobiť podľa toho, čo sa na Rokforte bude diať.

              Jedno bolo isté. Harry bude v úlohe mimoriadne zmanipulovaného, oklamaného a využitého chlapca. Weasleyovci budú v úlohe potomkov mimoriadne zneužitého čarodejníka. A Dolores bude vrnieť blahom.

          Tá bola však Harrymu ukradnutá. A hoci sa mu jeho nová úloha nepáčila ani v najmenšom, aj to mu bolo vcelku jedno. Zaujímala ho len DA, na ktorej mu záležalo najviac z toho všetkého, čo sa teraz na Rokforte nachádzalo. A potom, samozrejme, pomsta.

          Najdôležitejšie bude ale najskôr zistiť, aké majú možnosti, respektíve na koho sa môžu spoľahnúť, kto ostane na ich strane a s kým môžu počítať, kto im neprestal veriť. A hoci sa všetci vyjadrovali vcelku optimisticky, on to až tak dobre nevidel. Istý si bol len so Susan Bonesovou a Cedricom. A ostatní… no, uvidí sa.

           Videl už pri nástupe do vlaku, ako sa naňho dívajú. Rozhodol sa ale nevšímať si to rovnako, ako prvého septembra. Teraz bol v ešte ťažšej situácii ako vtedy.

          „Takže takto…“ povzdychol Neville, keď jemu a Lune Ginny s Lucy vysvetlili situáciu. Hermiona s Ronom boli niekde vo vlaku ako prefekti. Ron šiel teraz viac ako ochotne. Aspoň zmonitoruje situáciu a pozbiera prvé informácie. „Babička hneď povedala, že je za tým niečo iné…“ zavrtel hlavou.

            „Aj otec povedal, že to musí byť Dumbledorova taktika,“ vyriekla Luna a pozrela na Harryho civiaceho z okna. Lucy doňho jemne drgla, aby si vyslúžili jeho pozornosť. „Povedal, že tým Dumbledore musí kryť niečo väčšie,“ jemne sa naňho usmiala. „A teraz vieme čo…“

          „Zbraň, ktorú chce Veď viete kto a ktorá je na Ministerstve…“ vyšlo z Nevilla potichu a zavrtel hlavou. Harry naňho pozrel. Nie, nepovedali im, že ide o proroctvo. A už vôbec nie o tom, čoho sa týka a že sa vlastne mohlo týkať aj Nevilla. Harry ale zastával názor, že pred sebou nemôžu mať tajomstvá.

         „Správne,“ prikývol. „O akú zbraň konkrétne sa jedná vám povieme až po tom, kedy zistíme, komu môžeme ešte veriť. Nechcem sa opakovať viackrát,“ mierne sa zaškľabil.

          „Čiže najskôr zistíme, ako veľká Dumbledorova armáda ostane,“ povedala Ginny.

          „Alebo skôr… ako veľká ostane Potterova vetva,“ doplnila ju Lucy. Ginny prikývla.

       „Navrhovala by som to pomenovať inak,“ vyriekla Luna to, po čom Harry túžil najviac. „Vzhľadom k tomu, že to Potterova vetva Dumbledorovej armády nemôže byť, pretože už zrejme Dumbledorova armáda existovať nebude, čiže je bezpredmetné, aby sme boli Potterova vetva niečoho neexistujúceho, mohli by sme mať nové meno…“

               „Vďaka, Luna,“ Harry sa na ňu usmial.

               „Potterova armáda?“ spýtal sa Neville. To sa Harrymu páčilo ešte menej.

               „Nie,“ zavrtela hlavou Bystrohlavčanka. „Nejde už predsa len o Harryho. Preto zamietam aj názov Potterov tím. Teraz je v tom aj Ginny, Ronald, Fred a George… síce nie až tak výrazne, ako Harry, ale aj ich to zasiahlo…“

               „Správne,“ prikývol Harry. „A vzhľadom k tomuto faktu by sa to malo volať nejako inak. Obšírnejšie. Špeciálnejšie. Významnejšie…“

               „Berúc v úvahu hlavnú myšlienku skupiny, ktorá sa vytvorí nanovo,“ uškrnula sa Lucy.

               „Rebelanti?“ Ginny povytiahla obočie.

               „Zrejme škodcovia, vzbúrenci, bojovníci za spravodlivosť a pravdu…“ vyrátaval Neville na prstoch hlavné myšlienky skupiny, ktorá verili, že sa znova vytvorí.

               „Tých možností je viac,“ Luna sa stále dívala na Harryho rozšírenými očami. „A viac hláv toho vymyslí viac, čiže to teraz nechajme tak. A rozhodneme sa až potom.“

               „Až keď zistíme, koľko členov budeme mať.“

               „Čiže si najskôr zvoláme poradu Dumbledorovej armády, ktorá zanikne a na ktorej zistíme, kto ostáva a podľa toho sa zariadime,“ privolila Ginny dívajúc sa na Harryho.

       „Súhlasím,“ prikývol s o čosi lepším pocitom, než s ktorým nastupoval do vlaku. Skutočnosť, že ani pani Longbottomová a ani pán Lovegood nezapochybovali mu dávala nádej, že bolo vonku viac ľudí, ktorí neprestali veriť a ktorí si mysleli, že je skutočnosť ďaleko zložitejšia, než ju prezentovalo Ministerstvo.

               „Cedric je v kupé s dvojčatami a je tam aj Roger Davies,“ hlásil Ron poznatky z vlaku, keď sa o čosi neskôr vrátili aj s Hermionou do kupé. „Tí sú na našej strane…“

               „Výborne,“ prikývol Harry.

               „Samozrejme som si vypočul pár poznámok o tom, ako je niekomu ľúto, že otca Dumbledore zmanipuloval,“ díval sa na sestru, aby jej posunul informáciu o tom, na čo sa pripraviť. To ale vedeli už predtým. „A samozrejme aj pár poznámok o tom, že som synom idiota…“

               „Skoro sa pobil s Malfoyom,“ Hermiona zovrela rameno rozčúlenému Ronovi. „Na toto sme ale pripravení, nie?“ dohovárala mu. Ron bol takmer purpurový.

               „Jasne,“ privolil a hodil sa na lavicu vedľa Nevilla. „Veď Malfoy si to vyžerie iným spôsobom…“

               „A nielen on…“ Neville ho drgol do ramena. A Ron sa naňho nasilu zaškľabil.

               „Čiže je všetko tak, ako sme aj vedeli, že to bude,“ prikývol Harry a oprel sa o okienko, aby sa zamyslel. A pripravil.

------

               Presun z vlaku do Rokfortu v kočoch, ktoré ťahali testraly, ako im prezradila Luna a oni konečne pochopili, ako sa môžu pohybovať samé, bol rovnaký, ako nástup na vlak. Decká po Harrym pokukovali. Vo väčšine tvárí videli odsúdenie miešajúce sa s ľútosťou. O áno, chudáčik, tak veľmi ho bývalý opatrovník zneužil a zmanipuloval! Videli však aj neistotu. A jasné prejavy podpory. Susan Bonesová ich úplne normálne pozdravila. Čcho sa na Harryho usmiala. Dean im veselo mával. Seamus im kývol hlavou. Colin so Stevom dokonca prišli a na rovinu šepli, že neprestali veriť.

               Všetko sa dialo tak, ako predpokladali. A ďalšie predpoklady sa mali ukázať po tom,  ako Harry vošiel do Veľkej siene. Prvé, na čo sa zameral, bol profesorský stôl. A ona tam sedela, na Dumbledorovom mieste, mimoriadne spokojne, s úsmevom. V Harrym vzkypela žlč, netrvalo to však dlho. Ginny ho jemne drgla do chrbta. Zacítila ho.

               Obaja si začínali uvedomovať, že toto je niečo, čo sa im konečne darí ovládať. Skúšali to. Počas posledných dní sa zamerali aj na toto a pochopili, že nálady toho druhého zachytávajú čoraz jednoduchšie a jasnejšie. Bola to prvá vec, ktorá sa zdala byť logickou aj v tom smere, že ju môžu mať pod kontrolou. Bolo to totiž v ich mysliach. A pokým sa duša správa skôr intuitívne, myseľ dokážu ovplyvniť. Upozornil ich na to Remus.

               A potom to začali skúšať. A pokiaľ Ginny nedá pokyn svojej mysli, aby sa zamerala na tú maličkú časť, ktorú v jej mysli ovládal Harry a táto bola spojená s Harryho malou časťou duše v Ginny, aby zachytávala nálady svojho dominantného zvyšku v Harrym a tým zachytávala jeho nálady, ktoré potom prenášala k menšej časti Harryho v Ginny a tá komunikovala s jej dušou a mysľou, nič sa nebude diať. Trocha komplikované. V preklade to znamená, že pokým Ginny nebude chcieť, nebude vedieť, akú náladu má Harry. A možno to bude platiť na celé to ich prepojenie, lenže to budú musieť ešte zistiť.

               Teraz však jednoznačne chcela zistiť, akú má náladu Harry a zacítila, že začínal byť rozrušený. A drgla doňho, aby ho odpútala. Sadli si na voľné miesta pri chrabromilskom stole a napätie, zvedavosť a neistota boli jasne cítiť. Harry sa nadýchol a potom sa pozrel k profesorskému stolu znova.

               Boli tam všetci profesori, ako videl. Dokonca aj mohutný Hagrid, už znova dotlčený a skrúšene sa tváriaca Trelawneyová. Vedľa Dolores sedel nejaký cudzí muž a Harry rýchlo prerátal profesorov. Skutočne ale nechýbal nikto. Bola tam zamračená McGonagalová, nezaujato sa tváriaci Snape, protestne sa tváriaca Sproutová, aj napätý Flitwick. A ostatní.

               „Kto to je?“ šepla Hermiona.

               „Možno nový profesor Veštenia, ktorý nastúpi po tom, ako vyhodí Trelawneyovú,“ odšepol Harry a mykol plecami, keď sa naňho kamarátka rýchlo pozrela. „Keď vyrazí Hagrida, nastúpi Grumplová…“

               „Možno vyrazí Snapa,“ nadhodil potichu Ron.

               „Také šťastie mať nebudeme,“ hlesla Lucy a napriek všetkému sa ich skupinka potichu zasmiala.

               „Zrejme to ale bude… veď vieme…“ vrkol Harry nespokojne. Bolo potrebné vodiť ho na večeru? A stavil by sa, že sa Dolores bude chcieť vybúriť a ponížiť ho pred všetkými. Pomstiť sa. Zosmiešniť ho. Lucy mu stisla ruku.

               „Ticho, už sa to začína,“ zahriakla ich Ginny. V tom momente sa profesorka… teda pardon, riaditeľka Umbridgeová postavila, aby predstúpila pred deti.

              „Dobrý večer, deti,“ predniesla s úsmevom dívajúc sa do siene. „Skôr, ako sa pustíte do večere, mi dovoľte povedať pár slov. V prvom rade… želám vám v novom roku veľa zdravia a šťastia. A hlavne veľa entuziazmu na akademickom poli, v ktorom sa dočkáme nových reforiem. Svitá nám všetkým na lepšie zajtrajšky!“ nadšene vyhŕkla a stíchla. Možno čakala potlesk, alebo čo. Nedočkala sa. „Ako ste sa už z médií dozvedeli, počas vianočných sviatkov sa toho udialo veľa…“ pokračovala.

               A Harry sa natočil, aby na ňu videl. Vymenil si pohľady s dvojčatami, ktoré vyzerali, že budú zvracať.

          „Rada by som na tomto mieste zhrnula fakty. Ako ste už pochopili, Ministerstvo malo od začiatku pravdu, keď obviňovalo Albusa Dumbledora z činností vedúcich proti čarodejníckej komunite v Anglicku s cieľom dosiahnuť vlastné záujmy, ktoré zahrňovali snahu o destabilizáciu nášho spoločenstva, zvrhnutie vlády a nastolenie nového režimu. Vzhľadom k tomu, aké prostriedky k tomu použil, sa Albus Dumbledore zaradil medzi tých najhorších nepriateľov a zločincov celej, nielen čarodejníckej histórie. Za posledných sto rokov sa objavili len dvaja zločinci, ktorí sa s Dumbledorom môžu rovnať. Gellert Grindelwald a Ten, koho nemenujeme,“ na moment stíchla a prezerala si zvedavé tváre.

               „Možno nie počtom obetí, ale tým odporným spôsobom, ktorý použil k tomu, aby získal, čo chcel, sa s nimi môže rovnať,“ pokyvkala hlavou. Harry mal pocit, že sa schválne vyhýba pohľadu naňho a na ich skupinku. Skôr si to ale nechávala na neskôr. Ako čerešničku na torte

               „Ako viete, Dumbledorovi Ministerstvo odobralo všetky privilégiá, majetky, vyznamenania a funkcie, i tie čestné, a jeho dolapenie a doživotné uvrhnutie do väzenia je pre Ministerstvo prioritné. Predpokladať, že ostane pôsobiť na tejto škole, je nezmyselné. Z tohto dôvodu, ako iste viete, ma Správna rada Rokfortskej strednej školy čarodejníckej vymenovala za riaditeľku. Možno by logicky mala nasledovať kolegyňa McGonagallová, aby prevzala riaditeľskú stoličku, proti nej však hovoria dva dôvody…“ s úsmevom sa obrátila k Minerve, ktorá na ňu hľadela opovržlivo.

        „Jedným z nich je ten fakt, že bola Dumbledorom sama oklamaná,“ mrkla na Minervu. „Možno by to bolo prekvapujúce vzhľadom k tomu, akou mimoriadnou a uznávanou čarodejnicou profesorka McGonagallová je, však? Avšak Dumbledore je predsa len schopnejší a svoju zástupkyňu bez problému oklamal. Nemám pravdu?“ usmievala sa na Minervu. Vlastne ju vyzvala k tomu, aby skúsila protirečiť.

             „Ako vravíte,“ odfrkla si Minerva.

           „Mám pravdu, samozrejme,“ neprestávala sa usmievať a dívať sa na ňu. „Sám sa priznal k svojim zločinom. Druhým faktorom, ktorý vraví proti dosadeniu kolegyne na post riaditeľky je nutnosť rozsiahlych reforiem, ktoré je potrebné na tejto škole zaviesť. Profesorka McGonagallová by zrejme nebola schopná dbať o to, aby boli vízie Ministerstva mágie v oblasti školstva naplnené, nemám pravdu?“ krátko sa zasmiala na Minervu a potom sa jej otočila chrbtom, aby sa upriamila na študentov. „A preto som sa novou riaditeľkou stala ja, čo bol aj logický a očakávaný krok. Sľubujem vám, deti, že má Ministerstvo mágie záujem o to, aby sa skvalitnila vaša výučba a aby z vás táto inštitúcia vychovala šikovných mladých čarodejníkov schopných prispievať k rozvoju čarodejníckej komunity,“ usmievala sa.

        Harry sa kútikom oka obzeral okolo seba. Ani priznanie sa Dumbledora ku svojim zločinom neprinútilo decká dôverovať tejto žene. A to bolo len dobre.

         „Možno sa vám niektoré kroky, ktoré Ministerstvo zavedie, budú zdať prísne, v globále budú však prispievať len k zlepšeniu, rozvoju a pokroku. K niečomu, čo tu počas pôsobenia zločinca Dumbledora absentovalo. Prvotné inšpekcie počas minulého roka napovedajú o nízkej úrovni vyučovania a vyučujúcich. Taktiež v školskom poriadku sme odhalili mnohé nedostatky, s ktorými Ministerstvo súhlasiť jednoznačne nemôže. Nehovoriac o mimoškolskom poriadku, kde tých nedostatkov bolo viac a ešte viac vecí sa prehliadalo, zámerne obchádzalo. A toto sa zmení,“ usmievala sa. „Môžem vám v mene Ministerstva sľúbiť, že sa vás, deti, tieto reformy nijako nedotknú, pokiaľ ich budete rešpektovať a riadiť sa nimi. Prostredníctvom týchto reforiem z vás vyrastú čarodejníci, ktorí sa dokážu po skončení školy úspešne a bez problémov zaradiť do ďalšieho fungovania čarodejníckej spoločnosti vo všetkých jej sférach. A teraz k ďalšiemu, čo sa udialo v posledných týždňoch,“ napriamila sa a zhlboka sa nadýchla.

               „Okrem profesorky McGonagallovej a ďalších prítomných profesorov, ktorí boli oklamaní zločincom, ktorí mu slepo verili a nasledovali ho… a toto nie je vôbec odsúdeniahodné,“ mierne sa pootočila k profesorskému zboru. „Manipulátorovi, akým Dumbledore je, sa majstrovsky darilo klamať na všetky strany,“ usmiala sa. A obrátila sa k chrabromilskému stolu. „Dôkazom toho je aj incident, ktorý sa uskutočnil na Ministerstve ešte pred Vianocami a niektorí vaši spolužiaci to pocítili až veľmi… Poprosím súrodencov Weasleyových, aby sa postavili!“ zahlásila.

               Celá sieň sa k nim otočila, aby videla nesúhlas v tvárach vyzvaných. Dvojčatá sa na riaditeľku mračili, Ron bol od zúrivosti červený a Harry cítil Ginninu zlosť. Nechuť. Protest. Jemne ju kopol pod stolom do nohy. Vyfasoval zamračenie. Iste, pripravovali sa na to, lenže prežiť to bolo niečo úplne iné.

               „Poprosím vás, Ginevra, Ronald, Fred, George… postavte sa,“ vyzvala ich Dolores miernym tónom. Už len použitie ich mien bolo varovným signálom. Neochotne vstali, sieň sa na nich dívala. „V mene Ministerstva mágie a samotného ministra Fudgea sa vám chcem ospravedlniť za prvotný článok, ktorý vyšiel v Prorokovi. Vtedy sme pravdu nepoznali. Mysleli sme si, že váš otec dobrovoľne spolupracuje s Dumbledorom…“

            Hermiona stisla Ronovu ruku, pretože sa obávala, že sa nezdrží.

         „Po Dumbledorovom priznaní je jasné, že vášho otca preklial. Ministerstvo týmto vyjadruje úprimnú sústrasť k vašej strate…“ tvárila sa vážne.

               Ktovie, čo od nich čakala. Vďaku? Slzy? Hysterické hádzanie sa o zem? To asi nie, ale zaryté mlčanie a dívanie sa jej do očí s jasným opovrhnutím, to teda nečakala. Takmer minútu bolo ticho. Weasleyovci jej svorne svojimi pohľadmi naznačovali, že si to svoje falošné kondolovanie môže strčiť do zadku.

             „Rozumeli ste mi, však?“ nechápavo sa spýtala. Slizolinčania sa uchechtli.

             „Áno, pani… riaditeľka… rozumeli sme vám na jednotku,“ zaškľabil sa na ňu Fred.

             „V mene našej rodiny vám chceme poďakovať za prejavenú... úprimnú… sústrasť,“ zaceril sa aj George.

            Ron stisol pery. Na jazyk sa mu drali slová a vety, ale Hermiona ho kŕčovito zvierala. Harry toľko práce nemal. Ginny sa na riaditeľku dívala s prižmúrenými očami, pohrdlivým úškľabkom, ale vnútorne bola pokojnejšia, než jej bratia.

           „Dobre, teda, sadnite si,“ Dolores sa na nich dívala stále nechápavo. Stiahla obočie a ešte chvíľu sa dívala na Ginny. Potom mierne potriasla hlavou. „Aby som pokračovala…“ snažila sa nájsť niť, ktorú stratila. „Aj v tomto prípade sa ukázala rozsiahlosť a ohavnosť Dumbledorových zločineckých myšlienok. Nehovoriac o tej odpornosti, ktorej sa dopustil na Siriusovi Blackovi a Harry Potterovi…“ preniesla pohľad na Harryho.

               A boli vo finále, ako správne predpokladal. Teraz je na rade on. Teraz si tá mrcha na jeho účet pomasíruje svoje ego. Vedeli, že sa to stane. Že to bude to prvé, čo spraví, keď sa znova uvidia. Lenže oni boli pripravení. Nie otvorene povedať pravdu, to nemohli a to ho štvalo najviac. Ale rovnako, ako Weasleyovci, aj on jej chcel ukázať, že Ministerstvom a ňou opovrhuje. Dalo sa predpokladať, čo bude tárať a dalo sa na to pripraviť. Vypália jej rybník dokonalo.

               „Toto sa nedá ospravedlniť ničím,“ zavrtela hlavou neprestávajúc sa dívať na Harryho. Dokonca vyzerala, že ju to mrzí. „Takýmto spôsobom využiť a zneužiť dvoch ľudí, ktorí sú v čarodejníckej komunite rešpektovaní a uznávaní, s ktorými osudmi sympatizujú takmer všetci. Okrem Dumbledora…“ na moment zmĺkla. „Neváhal podsunúť lži do hlavy Blacka, ktorý predstavuje bojovníka za upieranú spravodlivosť. A týmto spôsobom podsunúť lži aj do hlavy Harryho Pottera, u ktorého vieme, čo pre čarodejnícku verejnosť znamená…“ bodla smerom k nemu prstom a poobzerala sa po sieni. Harry vstal. Dolores naňho pozrela. Šach. „Prečo ste sa postavili, pán Potter?“

               „Pretože predpokladám, že ma teraz vyzvete, aby som sa postavil, aby ste ma mohli pred celou sieňou ukazovať ako nejaké… zvieratko…“ vypľul a otočil sa k spolužiakom, aby sa im uklonil. „To som ja. Zneužitý, zmanipulovaný, oklamaný, hlúpy a naivný Harry Potter, ktorého profesor Dumbledore hnusne, zvrátene, odporne a ohavne oklamal podsunutím dajakých… výjavov, alebo čoho, ktorým dokonca aj verím…“ mykol plecami a zaškľabil sa. Uklonil sa znova. Pár nesmelých uchechtnutí sa ozvalo. Cedric mu ukázal vztýčený palec.

          „Pán Potter…“ vydýchla Dolores šokovane. Toto nečakala a v prvom momente nevedela, ako zareagovať.

          „Alebo sa mýlim? Nechceli ste to spraviť?“ Harry sa k nej otočil a usmial sa. Nemohol vidieť, ako sa niektorí profesori mierne pousmiali, Minerva sa hrdo oprela o stoličku. Šach.

            „Ja…“ zamračila sa. „Chcela som pripomenúť tie špinavosti, ktoré Dumbledore napáchal. A profesor to už nie je, však? Vravela som vám to od začiatku, chlapče, že ste boli sprosto oklamaný…“

           „Asi áno,“ mykol plecami. „Ja neviem, vážne. Ale keď to vravíte vy, asi to bude pravda,“ znova mykol plecami. Muselo jej byť jasné, že si z nej strieľa.

          „Beriete to na ľahkú váhu? Dumbledore sa vyjadril, že vás zmanipuloval, chlapče. Čo ešte chcete viac počuť?“ zavrtela hlavou.

               „Keď to povedal profesor Dumbledore, tak to zrejme bude pravda,“ prikývol a usmial sa na ňu.

               „Nie je to profesor!“ štekla po ňom. Jednoznačne ju prekvapil. Na toto nebola pripravená. Neprestával sa na ňu usmievať. „Vášmu krstnému otcovi nemôžeme nariaďovať nič, ale ako už pán minister naznačil… a zhodli sa na tom aj odborníci… vaše správanie bude odteraz pozorne sledované, aby sme vedeli posúdiť, aké následky na vás zásah Dumbledora zanechal. Rozumiete?“

               „Dobre,“ mykol plecami.

               „Je tu aj liečiteľ Valender, ktorý sa uvoľnil a bude prítomný na Rokforte, aby sledoval vaše správanie. Aby som vám to vysvetlila… Ministerstvo mágie má záujem o to, aby sa predišlo nejakým nežiaducim komplikáciám, ktoré by mohli nastať po takom rozsiahlom Dumbledorovom zásahu do vášho vedomia. Rozumiete?“ spýtala sa jasne.

               „Opakujete sa, pani riaditeľka. Rozumiem tomu veľmi dobre. Hm, a je to jeden z odborníkov, ktorí ma minulý rok ohodnotili ako potenciálnu hrozbu pre mojich spolužiakov?“ povytiahol obočie. Šach. Pár uchechtnutí sa ozvalo. Dolores naňho pozerala ako na zjavenie. Stále jej robilo problém dostať sa do pozície, ktorú si starostlivo pripravovala.

               „To bola iná situácia,“ zamračila sa. „Nerozumiem vám, pán Potter,“ zavrtela hlavou. „Predpokladala by som, že po tom, čo sa dozviete o tom zločine, ktorý bol na vás spáchaný, budete reagovať inak. Budete nahnevaný… a v tomto prípade by sa nikto nečudoval. Takú reakciu by som očakávala. Toto vaše…“ znova zavrtela hlavou, „nadnesené a ľahkovážne správanie, akoby vám to bolo absolútne jedno, akoby… Je dobre, že tu liečiteľ Valender je,“ prikývla a pozrela na chlapíka za profesorským stolom. „Odhadli sme to a rozhodli správne. Je potrebné na vás dohliadnuť,“ otočila sa naspäť k nemu. „A bude potrebné overiť aké konkrétne škody mohli vo vašej hlave vzniknúť. Ste predsa Chlapec, ktorý prežil a našou povinnosťou je postarať sa o vás po všetkých stránkach…“

               „Aha,“ pomaly prikývol. „A preto mám teraz jazvu na ruke? Pretože bolo vašou povinnosťou postarať sa o mňa?“ natiahol a zdvihol pravú ruku zovretú v päsť, na chrbte ktorej boli vidieť slová Nesmiem klamať. Šach. Viac uchechtnutí sa ozvalo. Pár obdivných výdychov. Viac však šokovaných híknutí. Dolores sčervenela, ako zrelá paradajka. „No ale to bolo vtedy… keď sa ešte zdalo, že by profesor Dumbledore mohol mať pravdu. Teraz to už neplatí. Teraz som obeťou…“

               „Nie je to profesor, nie je už nič. Je to zločinec, kriminálnik… terorista…“ vypľula nepriateľsky. Harry znova prikývol a znova sa usmial. Zdalo sa mu, že by mohla puknúť od jedu. Bavilo ho to.

               „Asi áno, keď to vravíte,“ mykol plecami. „A keď vravíte, že bude potrebné overiť škody v mojej hlave… myslíte legilimenciu?“ povytiahol obočie. „Psychotesty? Dačo iné?“

             „Kombináciu týchto metód a viacerých iných...“ pritakala.

            „A máte žiadosť?“

           „Prosím?“

          „Pýtam sa, či máte žiadosť k obdobným metódam vyšetrení. Som neplnoletý čarodejník, mám zákonného poručníka a pokiaľ je mi známe, pri neplnoletom čarodejníkovi musí s takýmito postupmi súhlasiť jeho zákonný zástupca,“ povedal to, čo si pred pár dňami pripravili. Dolores sa naňho zarazene dívala. Avšak len chvíľku. Šach.

            „Samozrejme, že mám žiadosť,“ odfrkla a s krútením hlavy sa otočila a kráčala k profesorskému stolu. „Myslela som si, že sa dohodneme bez žiadostí. Ide predsa o vaše zdravie. Na vás bol spáchaný zločin,“ frflala.

           Harry pozrel na svojich priateľov. Ron sa veselo škľabil, Hermiona vyzerala napäto a Ginny s Lucy sa chichotali do dlaní. Neville vyzeral trocha dezorientovane, ale jemu svoje plány poriadne nevysvetlili. Aj ostatní študenti pozerali na Harryho trocha opatrne. Niektorí neveriacky.

          Dolores medzitým zo svojej kabelky vytiahla pergamen a prútikom doňho doplnila zrejme mená. Vymenila si pohľad len s liečiteľom, aby sa obrátila  a kráčala naspäť k Harrymu. Viacerí profesori však vyzerali pobavene. Snape dokonca prestal pôsobiť unudene a pozorne ich sledoval.

          „Som si istá, že naša spolupráca bude bezproblémová,“ spustila počas chôdze. „Ako som povedala, je potrebné odstrániť škody, ktoré mohli vo vašej hlave vzniknúť takým rozsiahlym zásahom. Vášho krstného otca nemôžeme nútiť, ale pre vaše dobro je nutné, aby ste tie vyšetrenia absolvovali, aby ste sa mohli bez problémov zaradiť do ďalšieho života…“ pribrzdila až pri ňom. „Máte povolenie použiť sovu, ktorá túto žiadosť zanesie vášmu poručníkovi…“ strčila mu do rúk pergamen.

          Harry si ho len letmo prezrel. Skutočne to bola žiadosť o vyšetrenia a skutočne tam boli vypísané všetky možné vyšetrenia, o ktorých vraveli na Grimmauldovom námestí. Spolu s ich menami. Netušil, že niečo také existuje. Ale Amélia to vedela a upozornila na to. Harry sa usmial a zdvihol hlavu, aby pozrel na usmievajúcu sa Dolores. Keby ju nepoznal, skutočne by si mohol pomyslieť, že to s ním myslí vážne.

               „Bola by som rada, keby sa to uskutočnilo čo najskôr,“ jemne mu vravela. „Liečiteľ Valender je skutočným odborníkom… Čo to robíte?“ šokovane vyvalila oči.

               Harry stále s úsmevom jednoducho pergamen roztrhal. Raz, druhýkrát a pretrhol ho aj na tretí krát. Šach.

               „Trhám túto žiadosť, celkom jednoznačne,“ vyriekol pokojne.

               „Ale… nerozumiete, že je to potrebné?“ nechápavo schmatla zdrapy papiera. Sieňou sa niesol vzrušený šepot. Niektoré decká sa dokonca postavili, aby lepšie videli. Harry to všetko vnímal len kútikom svojej mysle.

         „Pre koho je to potrebné, pani… riaditeľka?“ spýtal sa. „Pre mňa? Vážne? Ak by Ministerstvu skutočne záležalo na mojom blahu, odpustili by ste si túto komédiu a predniesli by ste mi vaše obavy o moje duševné zdravie len za prítomnosti liečiteľa a vedúcej našej fakulty. A nech sa udialo počas vianočných prázdnin hocičo… vy ste svoj prístup a svoje zaužívané štandardy nezmenili. Čiže mám vážne pochybnosti o tom, že vám ide… úprimne… o moje zdravie…“ Šach.

            „Ako môžete…“

    „Profesor Dumbledore ma zrejme oklamal, keď to tvrdí,“ zdôraznil. „A zrejme je liečiteľ Valender skutočne odborníkom… ale ani ja a ani môj poručník nedovolíme, aby sa mi ktokoľvek hrabal v hlave…“

             „Nechápete…“

           „Nemôžete sa čudovať tomu, že vám neverím,“ nenechal ju dopovedať. „Niekoľko mesiacov vám nešlo o nič iné, len ma zničiť. Vyhodiť z tejto školy. Hádzali ste na mňa úplne všetko… nehovoriac o tej fajn jazve, ktorú mám na ruke. A ja mám teraz veriť, že sa váš názor zmenil? Že vám ide o moje blaho? Myslíte si, že som idiot? Chcete ma len využiť. Myslíte si, že mi profesor Dumbledore vložil do hlavy svoje plány? Myslíte si, že by ste v mojej hlave zistili, kde sa napríklad teraz nachádza? Čo chce ďalej podnikať?“ vyhŕkol a neprestával sa usmievať. Dolores bola už znova zapýrená, tentoraz v nej však vrela krv.

         „To si samozrejme nemyslíme,“ pomaly odsekávala každé slovo. „A nie je to profesor! Rozhodne vám do hlavy nevložil svoje plány, takým hlupákom určite nie je. Pán Potter…“ vydýchla a vyzeralo to, že ráta do desať. „Vy si skutočne neuvedomujete, aké dôsledky majú umelo podstrčené udalosti v mysli čarodejníka? Aké komplikácie môžu nastať? Že vám to môže úplne zničiť vedomie? Že sa môže stať, že sa z toho všetkého… napokon môžete zblázniť? Som si istá, že aj vedúca vašej fakulty si je vedomá následkov takéhoto činu!“ obrátila sa k profesorskému stolu a pozrela na Minervu. Tá sa nadýchla, ale Harry jej nedal možnosť.

        „V priebehu uplynulých takmer ôsmich mesiacov som sa nezbláznil. Alebo áno? Vyzerám, ako blázon?“ povytiahol obočie. Dolores ho prebodla pohľadom. Bola v koncoch, to videl. Takúto ofenzívu nečakala, nebola pripravená, dostala sa do úzkych. „Tak nech ma liečiteľ Valender sleduje. Nech vyhodnocuje moje správanie a nech odhaľuje známky môjho začínajúceho šialenstva… a keď bude vyzerať, že mi začína preskakovať, potom tú žiadosť pošlem svojmu krstnému a on vám ju rád podpíše,“ usmial sa. „Avšak aj predtým ma prezrú odborníci, ktorých vyberie Sirius Black,“ dodal s ešte širším úsmevom. „Dovtedy sa ma však ani nedotknete…“

         Potom stíchol, pretože zacítil Ginny. Tak známo a typicky. Díval sa na Dolores, ale tá to nebola. A pozrel na liečiteľa sediaceho vedľa vysokého kresla patriacemu riaditeľovi a jasne videl, ako sa prudko oprel na stoličke. Vyzeral šokovane, zarazene a jeho výraz bol takmer až bolestivý. Výborná práca. Harry sa nahlas zasmial.

           „Ako vidím, liečiteľ Valender je veľmi schopný, čo sa legilimencie týka,“ díval sa mu do tváre. Pohľady v miestnosti sa obrátili na liečiteľa. „Ale ja som lepší v oklumencii, ako ste práve zistili, však?“ sarkasticky natiahol. Šach mat Valenderovi. Valender sčervenel. Vystrel sa a aj on chcel niečo povedať. „A ja vám mám veriť?“ Harry sa znova pozrel na Dolores. „Po tom, ako na mňa práve liečiteľ Valender zaútočil legilimenciou?“ povytiahol obočie.

        „To je neprípustné!“ konečne sa ozval aj niekto iný. Flitwickovi sa to zjavne nepozdávalo. „Kontrolovať kohokoľvek týmto spôsobom… a ešte k tomu deti…“

       „Mlčte, pán kolega,“ prskla po ňom riaditeľka. „Znova opakujem, pán Potter, že nám ide výlučne o to, aby sme odhalili, aké…“

       „A ja znova opakujem, že sa ma ani nechytíte,“ vrkol po nej Harry. „Ak vám tak strašne ide o blaho Chlapca, ktorý prežil, tak ma môžete maximálne sledovať,“ zamračene pozrel aj na Valendera. „Bez snahy o podlé prieniky do mojej mysle, upozorňujem,“ zaceril sa naňho, aby znova pozrel na Dolores. „Profesor Dumbledore prehlásil, že mi do hlavy vložil bludy. Dobre. Vložil. Sú to bludy. Ak tieto bludy môžu spôsobiť moje zbláznenie… čo sa doteraz nestalo, nech si vaši odborníci prehlasujú čokoľvek, pretože aha…“ zazubil sa a vytiahol svoj pergamen. Síce trocha protiprávne získaný, ale boli vo vojne, nie? „Odborník, ktorý ma aj skutočne videl a vyšetril prehlásil, že nevykazujem známky ani najmenšieho šialenstva,“ uchechtol sa a strčil do rúk Dolores pergamen. „Ak by sa však skutočne začalo diať to, že začnem vykazovať známky bláznenia, potom pristúpime k následnému kroku a ja sa vydám do rúk odborníkov… ktorých však vyberie môj poručník. Ak vám skutočne ide o blaho Chlapca, ktorý prežil, ktorý bol nechutne zneužitý, ktorého rešpektuje a má v úcte takmer celá čarodejnícka verejnosť a o ktorého je Ministerstvo povinné postarať sa po všetkých stránkach, ako ste sama povedali… v tom prípade ma necháte na pokoji, v kľude študovať na tejto škole a budete ma len… sledovať…“ takmer šepky dodal. Šach mat Dolores.

        Niekoľko dlhých sekúnd sa naňho Dolores uprene dívala a snažila sa sama pochopiť, čo sa práve teraz stalo. A on jej pokojný pohľad opätoval. Mierny úsmev. Triumf. A potom sa ozval potlesk. Keď sa pozrel k profesorskému stolu zbadal profesorku McGonagallovú, ako stojí a tlieska. A postupne sa k nej pridávali viacerí. Najskôr vyskočil z lavíc Potter tím nasledovaný dvojčatami. Potom to bol Flitwick, Sproutová a Hagrid, ktorý tlieskal skutočne hlasno. Angelina s Alicou, Katie a Leeom. A postavil sa aj Cedric so Susan z Bifľomoru. Roger, Čcho a Eddie z Bystrohlavu. Trelawneyová, Sinistrová aj Vectorová. Colin so Stevom a Dennis s Nigelom. Dean so Seamusom a Parvati. Nesmelo ďalší.

         „Ak to Ministerstvo skutočne myslí so mnou vážne, tak ma nechá na pokoji, pani riaditeľka,“ potichu jej povedal do stále znejúceho potlesku, ktorý len pozvoľna ustával.

         „Ministerstvo to skutočne myslí vážne, pán Potter,“ odvetila mu rovnako tichým hlasom. „Dobre, ako chcete. Ale len preto, lebo to chcete… nemyslím si, že robíte so svojim krstným otcom správnu vec,“ pokračovala, keď potlesk utíchol. „Naopak, myslím si, že robíte veľkú chybu, ktorá môže mať nedozerné následky. Ale je to vaše rozhodnutie a mne neostane nič iné len vám sľúbiť, že bude Ministerstvo veľmi citlivo vnímať všetko, čo sa vás bude týkať,“ dodala a poobzerala sa po sieni. „Posadajte si všetci, prosím. Myslím, že je čas na večeru…“ kráčala na svoje miesto.

         Ešte, než si Harry sadol na svoje miesto, pozrel sa na Minervu, ktorá sa naňho usmievala veľmi spokojne. Mrkol na ňu. A potom si sadol, aby hlavne Nevillovi vysvetlil, čo práve teraz spáchal. A čo si Ministerstvo musí veľmi dobre uvedomovať…

------

        Dalo by sa povedať, že mal Harry pokoj. Od riaditeľky určite, od Valendera nie, pretože ten sa začal zúčastňovať hodín, na ktorých aj Harry a aj keby profesori chceli protestovať proti jeho prítomnosti tak nemohli, pretože existoval Dekrét číslo 34, v ktorom sa hovorilo, že sa vyučovania môžu zúčastňovať externí špecializovaní pracovníci Ministerstva mágie s cieľom hodnotiť prístup a správanie sa ako študentov, tak i profesorov na týchto hodinách. Takisto ako mohli monitorovať mimoškolskú aktivitu študentov a zamestnancov školy.

       Čo sa týkalo vyučovania, bolo mu to vcelku jedno. Avšak pri ostatnom ho to otravovalo a Dolores to veľmi dobre vedela. Preto sa na druhý deň po príchode na hrad po večeri vybral do svojej spálne, aby sa cez pootvorené okno dostal ako sokol von a pristál na parapete prázdnej učebne, kde naňho už čakala Lucy. Veľmi intenzívne ju pobozkal.

      „Ktovie, dokedy ich to bude baviť,“ hlesla objímajúc ho. Valender totiž sedel v ich klubovni a Minerva dokázala dosiahnuť len toho, že mu zabránila v prítomnosti v piatackej spálni. To už by bolo cez čiaru. Čo chceli? Aby chodil liečiteľ s Harrym aj do sprchy?

         „Obávam sa, že ešte dlho,“ odvetil dívajúc sa jej do tváre. „Čo si myslíš, keby si zrazu mala jednu prerastenú mačku?“ povytiahol obočie.

          „Chceš sa premeniť na ocelota a byť mojim maznáčikom?“ uchechtla sa.

         „Asi by mi to neprekážalo,“ usmial sa. „Vylietať stále ako sokol sa nebude dať. A on tam bude sedávať večne. Ale aj tak… stále si po večeri nebudem môcť chcieť ísť ľahnúť…“

         „Tak sa budeš po večeroch učiť v spálni,“ mykla plecami. „Koniec koncov nám asi nič iné ani neostane, len sa stretať vo vašej spálni, keď stále striehne. Môžeš tvrdiť, že ťa jeho sledovanie odpútava od učenia a ani by si neklamal…“ navrhla riešenie.

           „Spravíme to,“ prikývol. „Budem ale musieť zrejme prezradiť viac, než na čom sme sa dohodli…“

      „Seamusovi a Deanovi,“ pochopila. „S niekým, kto sa ti bude chcieť špárať v hlave sme rátali. Ale až s takýmto strážením nie, tak budeme improvizovať. A chlapci sa dozvedia viac. Nie ale všetko. Tak čo si necháš len pre seba? Sokola alebo ocelota?“

           „Jednoznačne sokola,“ presvedčene prehlásil. „Je menší a rýchlejší. A okrem toho… väčšiu mačku môžeš mať skôr, ako sokola,“ zaškľabil sa.

          „Ty to myslíš vážne?“

           „Jasne, môže sa stať, že ma budeš musieť odniekiaľ dostať… a ako mačku ma prenesieš ľahšie,“ šepol s úsmevom.

       „Tak mačku. Síce väčšiu, ako bežné mačky, ale ani Krivolab nie je práve najreprezentatívnejšou vzorkou mačky, nie?“ zasmiala sa a pobozkala ho. „Môžem dať svojmu novému kocúrikovi meno Maat?“

          „Čo to znamená?“ spýtal sa, pretože správne predpokladal, že to nejaký význam má.

         „Je to staroegyptský pojem spravodlivosti, poriadku a práva… Egypťania síce neskôr tento pojem zbožštili do podoby bohyne, ale to si všímať nebudeme,“ usmiala sa. A jemu sa celkom nelogicky práve v tejto chvíli rozbúrila krv, keď rozprávala týmto spôsobom.

           „Zaujímalo by ma, či by si ma ako Maata dokázala dostať do vašej spálne,“ šepol významne a ona sa zapýrila.

            „Vieš čo? Radšej si prehoď plášť, aby ťa nikto nevidel a poď. Už je najvyšší čas…“

            Mala pravdu. Počas tichej chôdze ku Komnate najvyššej potreby si Harry v duchu preberal fakty. Bude nielen zložité dostať sa z klubovne von bez toho, aby ho liečiteľ neprenasledoval. Rovnako ťažké bude aj stretávanie sa s Ginny, ktoré nutne potrebujú. Nehovoriac o nejakom rande, ktoré chceli zažiť. A neradno zabúdať ani na problémy, ktoré chcú naďalej v hrade páchať. Bude to problematické. Budú to musieť premyslieť a vyriešiť.

          Teraz bolo ale potrebné… zrejme rozpustenie Dumbledorovej armády bez toho, aby to pre nich znamenalo nejakú hrozbu. Vkĺzol za Lucy do Núdzovej miestnosti, kde sa stretli všetci aktuálni členovia DA. Stiahol zo seba plášť a poobzeral sa.

         Hovory v momente stíchli, keď ho prítomní zazreli. Niektorí z nich sa sami pýtali, či a kedy bude stretnutie DA.  Poslali oznam každému. A niekoho bolo potrebné presvedčiť, aby prišiel. Napríklad takú Marrietu, ako im prezradil Cedric, ktorý sa to dozvedel od Čcho. Ale prišli všetci. Všetci tridsiati siedmi.

         „Dobre, nebudeme chodiť okolo horúcej kaše a nebudeme to ani preťahovať,“ spustil Harry, keď pred nich predstúpil. Ron spravil automaticky tri kroky k nemu a postavil sa mu po ľavici. Po pravici mu stála Lucy, s ktorou prišiel. „Dumbledorova armáda vznikla kvôli tomu, že ste sa chceli nechať odo mňa učiť, ako sa brániť. Po tom, čo sa stalo… myslím, že nemá zmysel nechávať fungovať takúto… organizáciu…“

          „Organizáciu, ktorá vznikla ako dôsledok tvojho tvrdenia, že sa vrátil Veď vieš kto, na čo ťa nahovoril Dumbledore,“ prikývol Zacharias Smith. Celkom očakávane. Akurát ho Harry tipoval ako druhého po Mariette, že sa ozve.

          „Tá organizácia vznikla preto, aby sme sa naučili brániť, ty tupec,“ vrkol po ňom Ron. „Ale v poriadku, ty prvý odtiaľto vypadneš…“

          „Pokiaľ si spomínam, boli ste nespokojní s tým, ako vedie svoje hodiny profesorka… vtedy profesorka Umbridgeová,“ pridala sa aj Hermiona.

       „Nepreťahujme to,“ Ginny pristúpila k Lucy a zamračene sa obrátila k ostatným. „Nesnažme sa o nejaký rozbor dôvodov, kvôli ktorým vznikla DA. Fakt je, že Dumbledore prehlásil, že zmanipuloval ako Harryho, tak aj Siriusa Blacka a na nášho otca vrhol kliatbu. Ako Harry niekoľkokrát povedal… asi to je pravda, keď to tvrdí Dumbledore,“ zdôraznila aj ona. „Kto sa s týmto stotožňuje, nemá tu čo robiť. Nikomu nebudeme zazlievať, keď teraz odíde. Na nikoho sa nebudeme hnevať. Ale všetci, čo odtiaľto teraz odídu, tak si budú pamätať kliatbu, ktorá je naviazaná na ich podpis na zozname DA. Čiže budú odteraz… držať hubu. A než odídu, podpíšu ďalší pergamen, ktorým sa zaviažu nikdy, za nijakých okolností v budúcnosti povedať čo i len slovko o tom, že zrejme to, o čom rozprávať nemôžu, asi stále existuje, avšak s iným počtom ľudí a volá sa to inak…“ zamračila sa.

             „Vy to chcete držať aj ďalej?“ spýtala sa Marietta. Tak predsa. „Budete sa ďalej stretávať?“

             „Áno, budeme sa ďalej stretávať, pretože nás majú Harry s Ronom čo naučiť,“ prikývla Lucy.

            „Ja mám sľúbený riadny štít,“ usmiala sa Luna a zdrapla Nevilla pod pažu, aby sa postavila k Pottertímu.

         „Či sa budeme stretávať, to teraz nie je podstatné,“ znova sa ozval Harry. „V tomto momente DA zaniká. Kto chce odísť, môže. Hneď.“

           „Aj tak si myslím, že tomu šialencovi stále veríš,“ zavrtel hlavou Zacharias a pristúpil k Hermione, ktorá v ruke držala pergamen. Pozrel Harrymu priamo do očí. „Mal som ten pocit včera večer… keď si sa dohadoval s riaditeľkou. Však? Stále mu veríš, stále si myslíš, že to, čo ti dal do hlavy, je pravda…“

         „Po tom ťa nič nie je. Hermiona, prosím, vysvetli všetkým, ako si prekliala aj tento podpis…“ odvrátil sa od Zachariasa. Nechcel o tom ešte hovoriť. Nie, pokiaľ nevytrhajú burinu, ako to pomenovala Lucy. Trocha odstúpil, aby v tichosti sledoval dianie v miestnosti.

         Hermiona najskôr vysvetlila, že je na ďalšom podpise obdobná kliatba, ako na tom prvom. Keď je teraz pravda vlastne odhalená a Ministerstvo má svojho vinníka, nie je dôvod predpokladať, že by im niekto robil problémy. Avšak Dekréty z minulého roka platia a oni sa musia týmto spôsobom kryť a chrániť.

          A ešte okrem toho, ako povedal Ron, jednoducho to podpíšu a hotovo. A strčil Zachariasovi do ruky brko, aby sa s mapou postavil k dverám. Sila zvyku. Hoci bola v tomto smere atmosféra na hrade skutočne pokojnejšia. Onedlho však nebude.

            Harry sa díval na to, ako Zacharias podpisuje a ako sa Justin Finch-Fletchley dohaduje potichu so Hannah Abottovou a Erniem McMillanom. Susan Bonesová stála vedľa Cedrica a neplietla sa im do toho. Napokon sa Justin spolu s Hannah pridali k Zachariasovi a Ron im otvoril dvere Núdzovej miestnosti. Z Bifľomoru ostali len traja.

            Marrieta sa ani nepokúšala dohadovať s Čcho. Zrejme si to vydiskutovali už skôr a rovno pristúpila k Hermione, aby jej podpísala pergamen. A spolu s ňou odišli Marcus Belby, Anthony Goldstein a Parvati Patilová. Terry Boot s Michaelom Cornerom medzi sebou o niečom šušotali, aby odišli aj oni. Z Bystrohlavu ostali štyria.

          A hoci predpokladali, že Chrabromilčanov ostane dosť, ak nie všetci, i tak od nich odišla Lavender Brownová a Padma Patilová. Z Chrabromilu ich tam ostalo sedemnásť.

          Z pôvodných tridsiatich siedmych ich napokon ostalo dvadsať štyri, čo bolo stále dobré číslo. Ale i tak. Než skončia, zrejme ich ešte niekoľko odíde. Alebo možno ani nie.

        „Dobre teda, prvotná separácia prebehla,“ spustil Harry dívajúc sa na tých, ktorí ostali. „Skôr, než budeme pokračovať, by som sa vás rád na rovinu spýtal, čomu vlastne veríte?“ povytiahol obočie. „Lucy, Ginny, Hermiona, Ron, Neville, Luna, Fred a George sú jasní…“

          „Ja som tiež jasná, samozrejme,“ zabrblala Susan a pristúpila k nim.

         „Ja síce neviem nič konkrétne, ale som tiež jasný,“ vypustil Cedric.

         „Myslím, že nám je všetkým jasné že to, čo sa stalo… proste má nejaké vysvetlenie,“ ozval sa Roger Davies dívajúc sa na zvyšok.

           „Neverím tomu, že by ťa Dumbledore tak oklamal,“ zavrtela hlavou Čcho a spolu s Rogerom pristúpili k nim.

           „My veríme Fredovi a Georgeovi. Sú to síce pojašenci, ale nie idioti,“ povedala Angelina za Alicu aj Katie.

          „U mňa je to samozrejmé,“ uchechtol sa Lee.

         „Mne je úplne jedno, čo vraví Ministerstvo,“ mávol rukou Colin. „Po tom, čo Prorok vypľul toľko hovadín, jednoducho neverím tomu, čo údajne prehlásil Dumbledore,“ zavrtel hlavou. „Jednoducho klamú…“

           „Tiež si myslím,“ prikývol Steve.

          „A okrem toho aj ja som mal pocit, že neveríš tomu, že ti Dumbledore niečo nastrkal do hlavy,“ Dean naňho mrkol. „Včera si jej to ukázal parádne, to sa musí nechať…“

            „Bol prvotriedny, pravda,“ zasmiali sa dvojčatá.

            „Pôvodne sme ju chceli aj my poslať do riti, ale taktika bola takáto…“ dodali.

           „Taktika… takže máme pravdu, keď si myslíme… stále si to myslíme… že toto je príliš veľká hra k tomu, aby sme ju my, bežní čarodejníci, dokázali pochopiť?“ uškrnul sa Seamus.

           „Veríme Harrymu, jednoznačne, bez váhania,“ zahlásili maličkí Dennis a Nigel.

           „Ešte aby si neveril,“ prskol po bratovi Colin.

          „Moja mama,“ spustil Eddie Carmichael dívajúc sa na Ginny, „dostávala sa do kontaktu s vaším otcom. Pracuje na Ministerstve, odovzdával jej svoje hlásenia o nehodách… ale to je jedno. Plakala, keď sa to dozvedela. A nechápala to. A keď potom vyšiel článok o Dumbledorovi… neverila ani tomu…“ vrtel hlavou.

           „Podľa mojich rodičov by Dumbledore toho nebol schopný,“ Ernie MacMillan sa díval na Harryho. „Myslím si, že veľa ľudí vonku pochybuje o tom, že by to spravil… Moji rodičia si myslia, že niekoho kryje.“

            „Aj u nás sa viedli také reči,“ pritakal Steve.

          „Niečo sa proste zvrtlo, niečo neprebehlo tak, ako malo… a on niekoho chráni,“ potichu povedal Roger Davies. „A zrejme nie je ťažké odhadnúť, čo sa asi tak mohlo pokaziť, nie?“ mrkol a pozrel na dvojčatá.

        „Takže všetci, čo ste tu, si toto myslíte?“ spýtal sa Harry po chvíli. Všetci prikývli. „A ste ochotní vstúpiť do… organizácie… ktorá bude mať teraz ale iné úlohy? Ste pripravení menej sa učiť brániť a viac… ako to povedať…“

            „Proste robiť zle tej žene, ktorá reprezentuje Ministerstvo,“ poradili mu dvojčatá.

            „Viac, ako sme chceli?“ spýtal sa Cedric.

            „Oveľa, oveľa viac, kamarát…“ zazubili sa naňho.

            „Výborne, konečne bude trocha srandy,“ zahlaholil Lee.

           „Platí to aj o pre vás,“ Harry sa obrátil k Angeline a Alici. „Čakajú vás MLOKy a…“

          „A kašľať na ne,“ prevrátil oči Cedric.

          „Minimálne máte našu podporu, pretože zrejme veľa vody nenamútime podľa toho, čo hovorili dvojčatá minulý rok,“ Angelina sa dívala Harrymu do očí. „MLOKy… Roger nám kúzla vysvetli, Cedric by mohol ukázať… a my by sme sa ich mohli naučiť,“ zaškľabila sa.

            „Môžeme si pomáhať navzájom, predsa, keď to bude možné,“ vyriekla Hermiona to, čo navrhla už ten prvý raz. „No a… vzhľadom k tomu, že teraz príde k niečomu vážnejšiemu, asi sa budeme musieť trocha zabezpečiť,“ opatrne pozrela na Harryho.

        „Presne tak,“ prikývol a nadýchol sa. „V posledných týždňoch sme pochopili, že nedostatok úprimnosti a snaha jedinca o to, aby všetko zvládol sám, môže mať katastrofálne následky. Preto som sa rozhodol, že vám poviem pravdu. Lenže táto pravda, nech by som vám veril akokoľvek veľmi, musí byť zabezpečená ešte viac, než pergamen, ktorý sme podpísali prvotne.“

         „Zložme Neporušiteľnú prísahu,“ navrhol Roger. Hermiona vyvalila oči na svojho priateľa.

         „Čože to?“ zamračil sa Dennis.

         „To je príliš… definitívne…“ nepozdávalo sa Hermione.

         „Pri tomto ale musíme byť… definitívni,“ zaškľabili sa na ňu dvojčatá.

         „Čo je to?“ pýtali sa menší.

        „Prísaha, po ktorej porušení proste umrieš…“

      „Paráda, poďme do toho!“ vyhŕkol Nigel.

      „Si malý a hlúpy…“

      „Možno by sme do toho mohli ísť,“ vyriekla Lucy. Mykla plecami, keď sa na ňu ostatní pozreli. „Ak ju teda niekto vyčariť vie… Ak by nás zahnali do úzkych a vypočúvali, jednoducho by sme mohli povedať, že sme ju zložili a že keď nechcú, aby sme umreli, tak nech nás nechajú tak…“

     „Dobre, možno, ale čo, ak nám dajú vypiť Veritaserum?“ spýtal sa Eddie a pozrel na Hermionu. „Zabilo by nás to aj vtedy? Pretože pod Veritaserom sa ovládať nedokážeme…“

        „Čo je to Veritaserum?“ spýtal sa Dennis brata.

        „Elixír pravdy a buďte ticho,“ zahriakol ho dívajúc sa na Hermionu.

     „Je síce fajn, že ste všetci tak presvedčení a šli by ste do toho, ale Neporušiteľnú prísahu fakt skladať nemusíme,“ Harry sa mierne pousmial. Spokojne. Vážne všetci vyzerali odhodlane. „Len podpíšeme obdobný pergamen, ako minulý rok, len s o niečo horšou kliatbou,“ preniesol pohľad na Hermionu. Tá prevrátila oči.

     „Mám tu pergamen, na ktorý sa podpíšeme. Ak by sme vedome zradili Harryho tak…“ stisla pery. „Dvojčatá ma nútili začarovať ho, aby sme po porušení ostali sterilnými…“ mierne sa zapýrila.

      „Akože by sme potom nemohli mať deti?“ Dennis povytiahol obočie. Nigel sa zachichotal. A viacerí sa ušknuli.

       „Každý by si rozmyslel, či by zradil,“ zastávali sa svojho nápadu dvojčatá.

       „Dobré vedieť, čo všetko vlastne dokážeš,“ zahihňala sa Katie Bellová. Hermiona sa zapýrila ešte viac.

      „Nakoniec som ho začarovala tak, že po zrade človek príde o všetky zuby a vlasy… definitívne…“

       „Waw, paráda,“ vydýchol Cedric a pozrel sa na Rogera. Možno si ho predstavoval bez vlasov a zubov.

      „Už nikdy by vám nenarástli. Ani zuby a ani vlasy,“ upozornila Hermiona. Bolo vidieť, že s tým nesúhlasí. Dvojčatá boli ale zrejme presvedčivé.

       „Jasne, ideme do toho, nie?“ spýtal sa Roger a pomädlil si ruky. „Daj sem, podpíšem to…“

       „Ja tiež!“ prihlásil sa Lee.

       „Všetci podpíšeme,“ povedala Čcho a kútikom oka pozrela na Harryho.

        „Výborne. Ale ešte jedna vec… meno našej organizácie,“ nadhodila Hermiona.

      „Potterova armáda, keď sme Dumbledorovu rozpustili,“ Angelina pozrela na Hermionu spôsobom, akože nechápe, načo toto vôbec vyťahuje.

       „Ani náhodou,“ nepáčilo sa Harrymu. „Ani Potterova vetva. Zabudnite. Nie som v tom už len ja. A okrem toho… radšej nepoužívajme ničie meno…“

         „Tak ako?“

         „Jednoducho… výstižne… úderne…“

         „Odboj.“

         „Odpor.“

         „Revolta…“

     „Rebeli…“ zasnene vyšlo z Luny. Usmievala sa tak, ako to dokázala len ona. „Pamätáte? Umbridgeová vravela o rebeloch vonku a o rebeloch vnútri hradu. Buďme Rebeli, keď nám tá pani už dala aj meno…“

       „Super nápad,“ zachechtal sa Eddie Carmichael. „Buďme proste… Rebeli…“

       „Súhlas!“

      „Všetci súhlasíte?“ spýtal sa Harry. „Budeme sa nazývať Rebelmi?“

      Súhlasili. A podpísali. Napokon ich bolo oveľa viac, než sa odvažoval dúfať. Bez váhania, bez poznania pravdy len preto, lebo im verili. A on skutočne nechcel spraviť chyby, ako Dumbledore. Iste, v ich malom spolku nešlo o nič veľké. Len o rebéliu a snahu o naučenie obrany. Najhoršie, čo sa im môže stať by bolo to, že by ich vyhodili zo školy. A on skutočne dúfal, že toto trvať už dlho nemôže. Voldemort dlho mlčať nedokáže.

     „Dobre teda, ja vám poviem pravdu…“ zamračene spustil. Všetci sa naňho pozorne dívali. „Máte pravdu v tom, že sa Dumbledore rozhodol niekoho chrániť. Konkrétne Artura Weasleyho. Skutočne bol členom Fénixovho rádu a skutočne vykonával prácu pre Rád… bolo to ale inak, než to bolo prezentované. Na Odbore záhad sa Fénixy striedali. V noci strážili niečo, čo Voldemort chce. Nechodil tam len Artur… na nešťastie tú noc tam bol on…“ potichu z neho vyšlo a pozrel na svojich priateľov. Dvojčatá zarazene civeli do zeme, Lucy objala Ginny okolo ramien a Hermiona stisla Ronovo predlaktie.

      „Artur tam bol na stráži a zabil ho Voldemortov had…“

   „Had…“

      „Bazilisk?“

     „Nie, bazilisk,“ pozrel na starších kamarátov. „Jeden Fénix vzal vzorku krvi a zistili, že to bol had a ja viem, že on má obrovského hada. Videl som ho. Je to kríženec pytóna a anakondy… ale to je jedno,“ mávol rukou. „Artura našli ministrovi ľudia a na Dumbledora to našili. Čítali ste ten článok, keď ste prišli domov…“

       Viacerí súhlasne pokyvkávali hlavami.

      „No a potom nám Ministerstvo zhabalo všetko a vyzvalo Dumbledora, aby sa prihlásil,“ zaškľabili sa dvojčatá.

     „Na majetky by sme kašľali, aj tak sme toho veľa nemali,“ pridal sa Ron. „Otcovo meno ale muselo byť očistené… hoci sme si skôr mysleli, že by sa povedala pravda, úplná pravda a nie že to Dumbledore vezme na seba…“

     „Ale to by mal potom problémy Harry, nie?“ Čcho naňho pozrela. Mykol plecami.

   „Tak to zhodnotili aj Fénixy. Keby Dumbledore tvrdil, že Artur strážil niečo na Ministerstve, na Odbore záhad, samozrejme by chceli vedieť čo a Dumbledore by to nemohol prezradiť, musel by zmiznúť, Sirius by sa skrýval, ale mňa by označili ako spolupáchateľa a zrejme by ma vypočúvali...“ zaškľabil sa.

      „A keby si sa do školy nevrátil?“ spýtal sa Roger. „Akože… vieš… by si sa skrýval aj ty…“

       „Aj to bola jedna z možností. Ale vraj je predo mnou VČÚ…“

     „Aj nás prinútili vrátiť sa,“ pridali sa dvojčatá. „Nechceli sme… ale Harry má zákonného zástupcu, Rona spacifikovala mama a nás dvoch starší bratia,“ zaškerili sa. Alica zovrela ruku Fredovi obdobne, ako to robila Hermiona Ronovi. Bolo jasné, že sa Weasleyovci pretvarujú.

        „A to, čo sa udialo včera…“ upozornil Cedric. „To bolo konkrétne čo? Správne si myslím, keď si myslím, že vlastne ani Ministerstvo neverí tomu, čo tvrdí Dumbledore? Preto ťa chcú… vyšetrovať?“

        „Skôr si myslíme, že chcú Harryho úplne ovládnuť,“ ozvala sa Ginny.

     „Ako?“ zaznela otázka. Ginny mykla plecami.

    „Asi nejako obdobne, ako si myslia, že ma ovládol Dumbledore,“ zaškľabil sa Harry. „Skôr ide ale o to, že sa chcú presvedčiť o tom, čo vravel Dumbledore. Chcú sa mi pozrieť do hlavy, aby vedeli presne, čo mi údajne podstrčil a či tam náhodou nepodstrčil aj niečo iné…“

     „Majú strach,“ doplnila ho Susan Bonesová. „Pokiaľ nebudú mať Dumbledora pod zámkom, nemôžu si byť istí, čo všetko plánoval, ako to plánoval, či niečo nezamlčal… Pokiaľ je Dumbledore na slobode, nemôžu proste pokojne spávať...“

     „A nemôžu si byť istý ani tým, či náhodou od začiatku nevraví pravdu, nie?“ spýtal sa Roger.

     „Nevedia nič. Majú síce Dumbledorovo priznanie, ale to im je k ničomu…“

       „Takže ťa budú sledovať,“ prikývol Lee. „Musíme vymyslieť, ako vyštípať Valendera z našej klubovne… Harry si nemôže v pokoji zájsť ani na záchod…“

        „Niečo vymyslíme,“ prikývli dvojčatá. „To bude témou rozsiahlych plánovaní Rebelov…“

        „Dobre teda a keď je to takto… čo je potom s Veď vieš kým?“ spýtal sa Dean. „Viem, že je to zrejme tá vysoká hra, ale aj tak… Človek by si myslel, že po tom, čo sa dialo v minulosti, tak proste bude vraždiť aj teraz. Alebo sa aspoň nebude skrývať. Prečo sa skrýva?“

       „Niečo mu zrejme chýba, nie?“ pridal sa Seamus. „To, čo strážili Fénixyna Odbore záhad…“

       „No áno…“ prikývol Harry a pozrel na Rona. Ten mykol plecami. A Harry pozrel na Ginny a Lucy a tie bez váhania prikývli.

    „Len do toho, Harry. Sľubujeme, že ani jeden z nich na teba nebude pozerať ako na chodiacu mŕtvolu,“ vyzvali ho dvojčatá s úškľabkami.

      „Pamätaj na svoje predsavzatia,“ jemne ho upozornila Hermiona. „Toto je vec, za ktorú budeme bojovať všetci. A nielen proti riaditeľke, ale aj v budúcnosti…“

      Harry na ňu rýchlo pozrel. Skutočne existuje možnosť, že by tieto decká zdržovali podobne, ako budú Fénixy zdržovať? Že by sa napokon zapojili do nejakých bojov, ktoré by mohli vypuknúť? Ak sa Voldemort ukáže, boje budú. A kto môže zaručiť, že sa do toho nezapletú aj oni? Dvojčatá, stavil by na to svoj majetok, sa po skončení školy pripoja k Fénixom. A čo taký Cedric, ktorého otec je v úzkom spojení s Améliou? Čo Susan?

        A pozrel sa do ich tvárí. Verili mu, všetci.

       „Vravel som o nedostatku úprimnosti a o snahe jednotlivca zvládnuť všetko vlastnými silami… toto bola katastrofálna chyba, ktorej sa Dumbledore dopustil. Nebol úprimný a chcel všetko vyriešiť sám. A ja podobnú chybu nespravím. Zaslúžite si vedieť pravdu…“ Lucy k nemu podišla s povzbudivým úsmevom a on ju objal okolo ramien. A nadýchol sa.

       „Na Ministerstve je jedno proroctvo, ktorého znenie poznal Voldemort len na polovicu. A on chce vedieť aj zvyšok znenia, pretože sa v ňom hovorí o niekom, kto má zbraň, pomocou ktorej ho dokáže… zabiť…“

        „Aha…“ zamračil sa Roger. „Proroctvo…“

      „Presné znenie je,“ spustila Hermiona tichým hlasom, „Blíži sa ten, kto bude mať moc zvíťaziť nad Temným pánom… narodený tým, ktorí sa mu tri razy vzopreli, narodený, keď siedmy mesiac pohasína… a Temný pán ho poznamená ako seberovného, ale on bude mať moc, o ktorej Temný pán nevie… a jeden z nich musí zomrieť rukou druhého, lebo ani jeden nemôže žiť, kým je druhý na žive… ten, kto má moc zvíťaziť nad Temným pánom sa narodí, keď bude siedmy mesiac pohasínať…

          V miestnosti doslova vypuklo ticho, ako aj predpokladal. Lucy sa k nemu tisla podobne, ako pred niekoľkými dňami. Zdalo sa mu, akoby ten deň, kedy to počul prvý krát, bol v hlbokej minulosti.

          „Je to o tebe?“ spýtal sa Cedric ticho a vážne. „Keď dvojčatá povedali, že na teba nebudeme pozerať ako na chodiacu mŕtvolu?“

         „Och, Merlin…“ vydýchla Katie a bez váhania Harryho objala.

     „Sľúbili sme Harrymu, že nebudeme trúchliť… tak to budeme dodržovať,“ upozornili ju dvojčatá a odťahovali od Harryho. Čcho dokonca smrkla, ako začul.

          „Ďakujem ti, Harry,“ ozvala sa Luna zasnene a tiež pristúpila, aby ho silno objala. „Za to, že nám dôveruješ, ale hlavne za to, že nás ho zbavíš…“ pozrela mu do tváre. Šokovane na ňu hľadel.

          „A toto bolo to najmúdrejšie, čo tu dnes zaznelo,“ Ron sa nasilu usmial a tresol kamaráta po chrbte. „Správne, Luna. Tentoraz s tebou súhlasím…“

         „Hlboko ma to dojalo, Ronald…“ odvetila mu. A to prelomilo to napätie, ktoré ich opantávalo a oni sa rozosmiali.

      Skutočne sa atmosféra uvoľnila a spustila sa voľná diskusia. V prvom rade sa dohodli, že Harryho nezačnú oplakávať. Bolo to také isté, ako cez prázdniny. Deckám stačí málo, aby sa rýchlo oklepali a začali fungovať vcelku normálne. Hoci to v mysliach budú mať tak, ako to mali oni, nebudú sa o tom baviť. Teda až…

           „Neville, na moment,“ Harry odtiahol kamaráta bokom. Hermiona sa za nimi dívala. „To proroctvo…“

           „Sľubujem, že o ňom nebudem hovoriť a nebudem ťa ani predčasne pochovávať,“ prerušil ho Neville.

            „Áno, ďakujem. Ale o to nejde. Vieš, keď sme sa o tom dozvedeli… keď o ňom vraveli… nevedelo sa spočiatku, že to budem ja, vieš?“ díval sa mu do tváre. Neville sa zamračil.

             „Aj ja som sa narodil na konci júla…“

             „A tvoji rodičia sa mu vzopreli trikrát tak, ako moji…“

          „Mohol som to byť ja?“ Neville naňho šokovane hľadel. A Harry len mlčky prikývol. „Och, Merlin môj najmilší…“ vydýchol. Harry zovrel pery. „Teda, ale… dobre, že to nie som ja. Nie, že by som chcel, aby si to bol ty, ale… vieš, ako to myslím? Čo by som si ja počal, keby som to mal byť ja?“ zavrtel hlavou.

               „Nepodceňuj sa, Neville. Už sme sa o tom bavili…“

               „Viem, viem, ale aj tak…“ neprestával vrtieť hlavou.

          „Voldemort sa vtedy rozhodol pre mňa. Zrejme preto, lebo som polovičný ako on,“ pokrčil ramenami. „Len to rozhodlo, že som to ja…“

             „Mrzí ma to, Harry,“ potichu z neho vyšlo. „Teda, nie to, že si vybral teba. Ale tak, všeobecne… a ja sľubujem, že pomôžem, ako najviac budem vedieť. Som si istý, že niečo budem vedieť. Ron to so mnou nevzdá a vytrénuje ma…“ rapotal trocha scestne.

               „Ja viem, Neville,“ usmial sa naňho. „A keď budeš mať ešte adekvátny prútik, pôjde to ľahšie,“ upozornil.

          „Áno, už som to babičke naznačil… že je síce fajn, že mám otcov prútik a je to zrejme silný prútik, ale mňa si nevybral. Nepasuje mi. Preto som taký moták… a ona povedala, že si to premyslí…“

               „Sirius za ňou zájde a vysvetli jej to,“ mierne sa uchechtol.

               „Výborne, to bude ono…“

        Trocha dezorientovane od neho Neville odišiel, aby sa pridal k Seamusovi, Deanovi a Ronovi. Rovnako, ako v ostatných skupinkách, ktoré sa vytvorili, riešili najmä čerstvo získané informácie. Dvojčatá však začali so spriadaním plánov. Už sa nadýchol a chcel sa do niektorej skupinky primontovať aj on, keď k nemu podišla Čcho.

              „Ahoj,“ pozdravila ho. Mierne sa na ňu pousmial. „Potrebovala by som ti niečo povedať, vieš?“ spustila neisto.

              „Do toho,“ povzbudil ju. Myslel si, že chce hovoriť o proroctve alebo niečom podobnom.

             „Chcem sa ti ospravedlniť,“ začala a on prekvapene nadvihol obočie. Zapýrila sa. „A ospravedlním sa aj Ginny… Keď som sa to dočítala v novinách, došlo mi to…“

               „Došlo ti čo? Čo si sa dočítala… zrejme v Prorokovi?“

               „V tom, áno. Písali, že ťa Dumbledore dal Weasleyovcom, aby ťa vychovávali. Vtedy sa o tom nehovorilo. Nevedeli sme poriadne ani to, že bol tvojím poručníkom. A ja teraz chápem, prečo ste si boli takí blízki. A zrejme aj ste, nie?“ rýchlo rapotala, dívala sa mu na topánky a bola zapýrená. „Ste niečo ako súrodenci a pritom je medzi vami niečo iné, pretože nie ste pokrvní príbuzní. Váš vzťah je zvláštnejší… Prečo si mi to vtedy nepovedal?“ zdvihla hlavu a mierne zamračene sa naňho dívala. „Prečo si sa mi nepokúsil to nejako vysvetliť?“ o čosi tichšie sa spýtala. A on stiahol obočie, keď videl, že sa jej oči zaplnili slzami.

               „Pýtal som sa vtedy, či mi dôveruješ,“ potichu vypustil.

               „Ale to, čo som videla, sa nedalo uzavrieť len niečím takým. To snáď uznáš aj sám… Minulý rok som si ťa všímala a potom mi to došlo. Si proste taký. Si až príliš dobrý. Došlo mi, že si mohol mať s Ginny taký vzťah, silný a pevný, pretože to je v tebe…“ zavrtela hlavou. „Na všetkých, ktorí si to zaslúžia, si až príliš dobrý,“ potichu vyriekla.

               „Čcho, mrzelo ma to vtedy a veľmi. Dá sa povedať, že ma to dosť zasiahlo a trvalo to dlho. Ale ak vravíš, že som až príliš dobrý… mám aj iné zásady, vieš? Potrebujem, aby mi ľudia, ktorých mám rád, dôverovali. Aby verili mojim slovám. A keď si vtedy neverila…“ stíchol a zavrtel hlavou.

               „Bude ma to mrzieť ešte dlho, vieš?“ šepla s pohľadom upretým do jeho očí. „Zasiahlo ma to vtedy tak, ako teba a ako vravíš, dlho to bolelo… lenže teraz sa to ozvalo znova, keď som pochopila, že si mal pravdu,“ mierne a smutne sa uchechtla. „No ale, máš Lucy a ja mám Cedrica a je to fajn…“

           „Áno, teraz je všetko dobré,“ prikývol. Pár sekúnd sa na seba ešte dívali a Harry mal pocit, že chce ešte niečo povedať. Ešte niečo mala na srdci, čo chcela vyklopiť, ale včas si to rozmyslela. S miernym úsmevom mu sľúbila niečo podobné, ako Neville. Že za ním bude stáť. A Harry mal z toho rozhovoru dosť rozporuplné pocity.

------

             V tú noc ležal v posteli a nedarilo sa mu zaspať. Po mysli mu stále chodili udalosti ich večerného stretnutia. To, ako jednoducho povedal Rebelom pravdu a to, ako jednoducho ju oni prijali. Mali šťastie, že boli vlastne ešte stále deťmi a že sa s takýmito informáciami dokázali vyrovnať oveľa ľahšie a jednoduchšie, ako dospelí.

             Premýšľal aj nad tým, ako sa bude dostávať zo spálne nepozorovane. Liečiteľ Valender, ak to bol skutočne liečiteľ, o čom vcelku pochybovali, síce nemohol ísť do piatackej spálne, aby sa rešpektovalo aspoň trocha súkromia, ale ak bude Harry odchádzať s rozprávkou do spálne veľmi často, môže mu to byť podozrivé. Nemôžu si síce myslieť, že by sa zo spálne dostal von. Nemajú ako, že áno. Podozrenie ale nadobudnúť môžu. Overiť by si to mohol chcieť tiež. Čiže to nebude môcť robiť príliš často a spôsoby útekov tiež bude musieť meniť. Nehovoriac o tom, že tam niekto bude musieť ostávať, aby Valendera kontroloval.

              Len to preberali na prvej hodine Rebelov. Viac toho nestihli. Majú hromadu plánov, ale najskôr si musia zabezpečiť terén. To uznali aj dvojčatá.

             „Ahoj…“ potichučky mu pri posteli šepla Ginny. Absolútne ju nepočul prichádzať a to ju vlastne čakal. Aj toto musia nejako domyslieť. Každú druhú noc mu nebude môcť vliezť do postele. „Ten kretén je stále dole…“ šepla. Vzal do rúk prútik a zabezpečil baldachýn kúzlom. Potom sa k nemu pritisla a s úľavou vydýchla.

               „Je to teraz nové. Počítam, že ma bude kontrolovať čoraz menej,“ uchechtol sa a pevne ju zvieral. Vlastne na ňom ležala. Nemali stoličku a mali svoje návyky, ktoré si musia prispôsobiť. Mrvila sa, keď si hľadala pohodlnú polohu.

             „Dúfam,“ povedala normálnym hlasom, keď boli zabezpečení. „Zbehla som dole ako ocelot. A vďaka za pootvorené dvere…“

               „Tak preto som ťa nepočul prichádzať?“

               „Nepočul by si ma, ani keby som bola človekom. Len som chcela vedieť, či tam ten idiot je,“ natiahla a konečne sa nejako usalašila. A on ju konečne objal, aby spokojne privrel oči. Chvíľu bolo úplné ticho a oni vstrebávali blízkosť toho druhého.

               „Budeme sa musieť niekedy stretnúť aj cez deň, ak sa bude dať,“ hlesol po chvíli. „Nie, že by toto nebol vcelku fajn spôsob stretania… konieckoncov si tu pohodlne vylihujem,“ zahihňal sa a ona ho symbolicky tresla. „Nedokážeme to ale zrejme úplne utajiť a viac sa zverovať Deanovi a Seamusovi nechcem…“

               „Ešte im musíš povedať o kocúrikovi…“ zachichotala sa aj ona.

               „Ou, Lucy rozprávala?“ uškrnul sa.

              „Niečo málo, áno,“ privolila a zdvihla hlavu, hoci mu v tme do tváre vidieť nemohla. „Povedala som jej, že za tebou pôjdem týmto spôsobom. Vieš? Preberali sme to…“

               „Áno. A zobrala to ako?“

              „Našťastie dobre,“ položila si hlavu naspäť na jeho hrudník. „Je rozumná, vie o čo ide a že to musíme robiť. A vie, že ju miluješ,“ šepla a on v jej hlase začul lásku. Skutočne. Ak niekto môže jednou vetou vyjadriť, ako veľmi má dvoch ľudí rád, tak to spravila Ginny práve v tejto chvíli tónom, ktorý použila. A on ju pobozkal do vlasov.

               „Nechápem, ako ma mohlo stretnúť toľké šťastie,“ vyriekol.

               „Pripomeniem ti to? Bolo to vtedy, keď ťa kryla pred ropuchou…“ natiahla pobavene.

               „Áno, jasne,“ odfrkol. „Ale vieš, ako to myslím…“

               „Áno, Harry. Viem,“ ubezpečila ho. „No ale… čo chcela Čcho?“

         „Ospravedlní sa ti najbližšie, predpokladám. Aspoň to vravela. Pochopila, že vtedy medzi nami nič nebolo…“ vyrozprával jej obsah ich rozhovoru.

               „Neskoro sa zobudila,“ vyšlo z nej trocha nešťastne. Ale len trocha. „Mi to príde, ako by teraz banovala… No ale, má smolu, nie?“

               „Určite,“ pritakal.

               „Dobre, lebo robiť problémy Lucy…“

               „Akože by som si niečo znova začal s Čcho?“ neveriacky ju prerušil. Jej ticho bolo jednoznačné. „Ani náhodou…“

               „Vravím to len preto, lebo viem, ako veľmi si ju mal rád. A čo to vtedy s tebou spravilo…“

               „Ale to je už minulosť, predsa. Teraz som mimoriadne spokojný. Ďakujem, ale Čcho si už neprosím…“

               „Som rada…“

               „Fajn…“

               „Sklapni…“

               „Ty sklapni, Ginevra,“ uchechtol sa. „Mám radosť z týchto dvoch dní. Čo myslíš?“

               „Len na polovicu. Až také odhodlanie Ministerstva sme nepredpokladali a veci to skomplikovalo.“

               „Hm, asi hej. Ale aj tak, Ministerstvo je teraz pokojné. Prestane byť však pokojné, keď Rebeli zaútočia…“

               „Na všetkých frontoch. Pomstíme sa. Za otca, za Dumbledora a aj za teba a Siriusa,“ zdvihla sa na rukách, aby sa jej podarilo nájsť jeho tvár a pobozkala ho.

               „Správne,“ zovrel ju tuhšie. „A pomstu spustíme čo najskôr…“

 

A/N: K liečiteľovi Valenderovi sa bližšie dostaneme v budúcej kapitole… k Doloresinmu postoju tiež… a rovnako aj k nesúhlasu Minervy/profesorov:)

            

 

aktualizované: 15.05.2022 19:39:21