OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Fénixov rád 18.

        Počasie bolo celkom dobré. Bolo síce už dosť chladno, ráno bola dokonca tráva pokrytá slabučkou vrstvou inovate, nefúkalo však, nepršalo, zatiaľ nesnežilo a slnko poobede dokonca trocha hrialo. Fajn počasie k metlobalu.

        Nedôvera náhradníčky v seba samú bola ešte ráno prítomná, ale Harrymu, Lucy a aj dvojčatám sa podarilo Ginny presvedčiť, že stíhať strelu proste a jednoducho vie. Možno nie tak, ako Harry, ale určite lepšie, než Malfoy.

        Keď sa Harry posadil spolu s ostatnými na tribúnu, bol to preňho veľmi zvláštny a nový pocit. Od momentu, kedy mu Umbridgeová zatrhla metlobal, až do tejto chvíle bol plne zamestnaný, teraz si ale kruto uvedomil tú stratu. Nemať možnosť byť teraz v šatni, kde Angelina určite vedie nejaký ten monológ, ako svojho času Oliver, nečakať na začiatok zápasu v drese s pripravenou metlou, s adrenalínom povylievaným v krvnom riečisku. Cítil sa ukrivdene a určite to bol oprávnený pocit.

        Lucy to na ňom musela vidieť, pretože ho chytila za ruku a usmiala sa naňho povzbudivým úsmevom. Nasilu sa zaškľabil.

        „Bude to dobré. Aj tu a aj tam hore,“ presvedčivo prehlásil.

        „Aj tu dokáže byť zábava,“ ozvali sa za nimi sediaci Colin so Stevom.

        „Každý si zábavu predstavujeme inak,“ zafrflala Hermiona a všetci sa tomu zasmiali. Ako inak.

        O malú chvíľu zápas skutočne začal. Harry si samozrejme všímal jedine a výlučne Ginny a zápas vnímal len prostredníctvom komentára Lee Jordana. Keď vyletela, zdala sa mu v pohode. Vysoko nad ich hlavami, po ohlásení začiatku zápasu začala robiť to, čo jej radil. Pozvoľna prelietavala a jastrila po akomkoľvek záblesku. Malo by to byť jednoduchšie, keď svieti slnko. A bolo vysoko nad ich hlavami, takže jej nebude svietiť do očí.

        Draco lietal tesne za ňou a ako videl, provokoval a znervózňoval ju. Nevšímala si ho, ale on bol vytrvalý. Lenže potom videl, že sa zastavila a otočila k nemu. Len dúfal, že nevytiahne prútik a nezostrelí ho. Rozhodne by toho bola schopná. Aj na tú diaľku videl, že je rozčúlená a niečo po Malfoyovi kričí. Ten sa zarazil, jeho bledá tvár, ktorá svietila ako mesiačik zružovela a s nahnevanými gestami od nej odlietal. Ginny sa zaškľabila a lietala ďalej.

        Pod ňou skutočne prebiehal zápas a Chrabromil bol jednoznačne lepší. Hneď v úvode si vytvoril dvojgólový náskok a ten si pekne navyšoval. Ron bol výborný. Jasne, nejaký ten gól dostal, ale viac ich pochytal a Harry začul, ako častuje slizolinských triafačov rôznymi komentármi, ktoré ich samozrejme netešili. Až tak, že sa ho odrážači pokúsili zostreliť, ale vyhol ich vypáleným dorážačkám a ešte sa im smial. A samozrejme to Lee veľmi kvetnato komentoval. Takmer celý štadión sa dobre zabával. Aj na akciách, aj na stúpajúcom rozdiele skóre a napokon aj na narastajúcej frustrácii Slizolinu. Tu to bolo v poriadku.

        A možno, skutočne len možno, ak by sa Slizolin v narastajúcej frustrácii neznížil k tomu, aby zranil Alicu, mohli si vytvoriť taký náskok, že by chytenie strely vôbec nebolo dôležité. Lenže skóre bolo len 220:70 a o ničom rozhodnuté nebolo. Naopak, Slizolin začal doťahovať po tom, čo Alica pre zranenie odstúpila a Ron spolu s dvojčatami boli takí nahnevaní, že sa už nedokázali plne koncentrovať.

        Keď sa po ďalšej polhodine rozpútal boj o strelu, Chrabromil vyhrával len 220:140. Všetko sa malo rozhodnúť hore. Tri štvrtiny štadiónu kričalo Ginnino meno a Harry by ho zrejme kričal tiež, ale bol napnutý na najvyššiu možnú mieru a zrejme ani nedýchal.

        Úzkostlivo sledoval Ginnino počínanie. A ona robila presne to, čo aj skúšali. Dobre, uznal, že by potrebovala zviesť niekoľko leteckých stíhacích závodov, ale bola skutočne dobrá. Potrebovala by, aby sa jej tie pohyby zafixovali, aby ich dostala do krvi a nepremýšľala nad tým, čo robí, len by to proste robila a bola by vynikajúcou stíhačkou. Vedel, že ho za tieto myšlienky pošle do čerta, ale v tej chvíli to bolo jedno. Mala Blesk, bola ľahšia než Malfoy, ktorý jej absolútne nestačil a takmer nič nestrácala, hoci boli jej pohyby stále neisté, akoby sa malé sŕňa len učilo chodiť, než naberie istotu a bude behať, ale aj tak strelu chytila, zdalo sa že poľahky. Štadión vybuchol v oslavných výkrikoch, Chrabromilčania spievali svoju hymnu a on sa díval, ako klbko Chrabromilčanov obkolesilo svoju novú stíhačku a Angelina sa jej s plačom hodila do náručia. Dvojčatá si ju vyložili na ramená a odnášali do šatne. V klubovni sa zrejme rozpúta oslavný ošiaľ.

        „Absolútne úžasné,“ hlesol Harry, keď s uvoľnením klesol na lavičku a Lucy ho objímala. Okolo neho Chrabromilčania stále kričali na slávu Ginny Weasleyovej. Pozrel na Lucy, ktorá mala na tvári široký úsmev a vtisol jej bozk. Toto dopadlo dobre. Získali ďalší bod v ich vojne, hoci tento zrejme Dolores príliš nezasiahne. Mali však v rukáve množstvo bodov, ktoré ju zasiahnu určite.

------

        Najskôr sa však stretli neskoro v noci s Hagridom. Hermiona zbadala cez okno v klubovni, že sa v jeho domčeku svieti a oni ušli z oslavy víťazstva, aby ho privítali a vyspovedali, hoci bola pokročilá nočná hodina.

        Vyzeral hrozne, na tvári mal niekoľko škrabancov, oko tak podliate krvou, že pozeral len cez škáročku a kríval. Nechcel povedať, čo sa mu stalo, ale nenechal sa dlho presviedčať, aby im porozprával o diplomatickej misii, ktorú podnikol s madam Maxime. Vlasy im stáli dupkom, keď počuli, akí dokážu byť obri krutí. Misia ale úspešná nebola, medzi obrami sa strhla bitka a ich vodca, ktorý by možno na spoluprácu pristúpil bol mŕtvy a na jeho miesto nastúpil obor, ktorého spracovali smrťožrúti na čele s Macnairom.

        Pokúsili sa Hagrida varovať pred Dolores Umbridgeovou. Vedeli, že neznáša úplne všetko, snáď okrem Korneliusa Fudgea, a čarovnými bytosťami, či krížencami opovrhuje. A Hagrid bol polovičný obor. Bolo jasné, že si naňho zasadla už vo chvíli, kedy sa dozvedela, že na škole učí. Nemusela ho ani vidieť.

        Zdalo sa im, že je Hagrid akýsi roztržitejší, než obvykle. Bol ľahkovážny, príliš ich nepočúval a hovoril o niečom úžasnom, čo im chce na najbližšej hodine ukázať, až mal Harry strach, či sa nepokúsil skrotiť mantichoru. Ubezpečil ho, že nie.

        Lenže potom sa museli skryť pod plášť, pretože si zrejme aj Dolores vystriehla svetlo v hájovni a prišla hájnika skontrolovať. Predstaviť sa mu. A vyspovedať ho. Našťastie bol Hagrid pripravený, alebo ho skôr Dumbledore pripravil na to, že je nová profesorka Obrany mimoriadne zvedavá a nepovedal nič podstatné. Ale dala mu zabrať. Pokúšala sa ho prichytiť na hruškách. Vyviazol, pre tentokrát.

        A potom ich zahnal naspäť do hradu ubezpečujúc ich, že jeho hodiny sa budú inšpektorke páčiť. Pochybovali o tom, aj keby predviedol ukážkovú hodinu. Jej sa nebude páčiť nič okolo Hagrida.

------

        Sirius sedel za stolom v kuchyni Grimmauldovho námestia a počúval o tom, ako minister zamietol žiadosť aurorského úradu o zvýšenie počtu aurorov v Azkabane. Podľa názoru ministra sa na severe nič zvláštne nedeje a ani nezačína diať a aj keby si občas dementori robili vychádzky medzi muklov, bola to ich prirodzenosť predsa, aby vysávali šťastie a radosť. No nie? Jednoducho v Azkabane nie je dosť väzňov, aby to dementorom stačilo, ale keď sa budú aurori na čele so Scrimgeourom viac snažiť a rozprášia Dumbledorov odboj, väzenie sa zaplní a dementori ostanú doma. Musel nad Korneliusovou logikou prevrátiť oči.

        Už si pripadal ako idiot. Znova predniesol svoj návrh, aby Harry proroctvo rozbil a aby vyprovokovali Voldemorta a oni aby prevzali ministerstvo. Skôr, kým sa doň vráti Malfoy, pretože on sa vráti. Nebude mať inú možnosť. Voldemort mu to nikdy neodpustí a on sa bude musieť vrátiť, aby sa pokúsil preniknúť na Odbor záhad, keď mu to nevyšlo na konci augusta so Sturgisom Podmorom, ktorý ešte stále trčal v Azkabane a ani následne s Broderickom Bodeom, na ktorého uvrhol Imperius a on je teraz v nemocnici. Nemôže Fudgeovi priamo povedať, o čo mu ide, ale v snahách rozhodne neprestane. Nemá inú možnosť. Každopádne už Siriusovi previedol takmer všetko, čo mu uložil súd. Malfoy bol prinútený rozpredať skoro všetok svoj zahraničný obchod.

        Zamietli mu ten návrh pred dvoma týždňami a zamietli mu ho i teraz. Mykol plecami. Nech si to teda riešia tak, ako chcú. V myšlienkach sa vrátil k svojmu krstnému synovi na Rokforte. Pod nosom sa usmial. Až sa čudoval, že niekto nezačal brblať aj do diania na Rokforte a nepožaduje, aby sa mládež začala krotiť a prestala provokovať Dolores. Teraz to už bude mať Harry jednoduchšie. Dolores čochvíľa zistí, že pre ňu nie je na Rokforte len jeden škodca, ale celý zástup škodcov a napokon nebude vedieť, na ktorú svetovú stranu sa s obvineniami otočiť. Toto vychádzalo.

        A potešilo ho, respektíve Ginny a vlastne najviac asi Harryho, ako si s úškrnom pripomenul, poteší aj ďalšia správa, ktorú im večer posunie. Na počudovanie Dumbledore, ktorý sa dnes láskavo aj dostavil, súhlasil s tým, že by mohla Lucy stráviť Vianoce na Grimmauldovom námestí. Je to predsa Ginnina kamarátka rovnako ako svojho času bola Hermiona Harryho a Ronova kamarátka a tá bola na Grimmauldovom námestí cez prázdniny. Teraz sú kamaráti všetci so všetkými. A v prípade Harryho a Lucy je to aj niečo viac. Tak prečo by mala trčať sama na Rokforte, vedľa tej nechutnej ministerskej ženskej, keď môže prísť? A napokon sa dozvedel aj to, že je to Kingsleyho neter. O to skôr môže prísť. A Kingsley bude zrejme trčať celé Vianoce u Bonesovej, keď jej robí toho ochrankára. Sirius pochyboval, že by Malfoy nabral odvahu svoje vyhrážky aj zrealizovať, ale keď sa rozhodlo ochraňovať, tak sa bude ochraňovať.

        Tešil sa aj na to, ako Harrymu posunie ďalšie dve informácie. Hoci z tej jednej mal trocha obavy. A pri tej druhej ešte nebol rozhodnutý, či ju má aj posunúť, alebo či má Harryho prekvapiť. V prvom rade ho chcel predstaviť Joy, ktorá síce na Grimmauldovo námestie nemôže, pretože nie je Fénix, ale s ktorou sa on vcelku pravidelne stretáva a preto by bolo možno vhodné, aby ju spoznal aj jeho krstný syn. Čiže jedna večera počas vianočných prázdnin bude u Joy. Snáď to dobre dopadne. A ktovie, možno sa napokon aj ona nasťahuje do jedného z domov, ktoré vybral. Znova sa pod nos usmial. Áno, začal svoje plány realizovať a poobzeral sa už aj po novom dome, ako si s Harrym sľúbili ešte v dobe, kedy bol utečencom a stretali sa na čistinke v Rokforte, či v Škriekajúcej búde. Mal jedného favorita a bol si stopercentne istý, že by ho vybral aj Harry a teraz ho najviac trápilo, či to Harrymu povedať, alebo či ho proste kúpiť a dať im ho pod stromček. Vážne ťažké rozhodnutie.

        A napokon bude samozrejme zvedavý, či nenastali nejaké ďalšie zmeny. Naposledy sa zhovárali po Ginninom vyhratom zápase. Keby došlo k veľkému zvratu, decká by sa určite ozvali. Ale ktovie. Možno začala už aj Ginny cítiť ten Harrym popisovaný chlad vychádzajúci zo stredu lebky. Zavrtel hlavou. Keď mal príležitosť a voľno, s Remusom to preberali skoro stále. A vlastne aj s Tonksovou. Nič svetoborné síce nevymysleli a rovnako na tom bol určite aj tandem Dumbledore - Snape, pomyslel si s úškľabkom. Len preberali úvahy, kam to až môže napokon zájsť. Či sa to vôbec niekedy zastaví. A čo spraviť, aby sa to zastavilo.

------

        November sa chýlil ku koncu, vonku začalo snežiť. A Lucius Malfoy sa vrátil na ministerstvo, arogantne a bezohľadne aj po tom, čo pamflety neprestávali spomínať jeho prehrešky, ktoré veľkohubo označoval za klamstvá. So Siriusom Blackom sa vyrovnal do posledného knutu a podal naňho trestné oznámenie za ohováranie. Joy toto trestné oznámenie položila pod všetky ostatné oznámenia a podnety, ktoré malo ich oddelenie riešiť. Malfoy prestal byť super dôležitý. Hoci sa s ministrom a Prorokom každého snažili presvedčiť o opaku, čoraz viac zamestnancov ministerstva sa naňho dívalo opatrne. Bolo to cítiť vo vzduchu. Tá nedôvera k Malfoyovi a tým pádom aj k ministrovi.

        Harry si pomyslel, že možno mal Fénixov rád počúvnuť Siriusove presviedčanie o urýchlenie celého prevratu a mali zasiahnuť vtedy, keď bol Malfoy najzraniteľnejší. Stále netušil, akým spôsobom chce Rád spustiť prevrat, pretože mu Sirius nič konkrétne nepovedal. Sľúbil ale, že keď príde správny okamih, tak mu to povie a on mu veril. Každopádne sa Malfoy vrátil a možno pookriali aj jeho ľudia.

        „Vyzerá to pôsobivo,“ šepla Lucy, ktorá stála vedľa neho držiac ho za ruku. Usmial sa. Weasleyovci spravili v noci veľmi kvalitnú robotu. Na stenách celej Vstupnej haly viseli pamflety. A čo bolo najlepšie, boli nimi prelepené aj Dekréty, ktoré tu nechala Dolores hrdo vyvesiť.

        Treba podotknúť, že sa tak trocha pohádali so Cedricom, pretože ten chcel začať ako prvý. Roger sa im do hádky nemiešal, ale dvojčatá prehlásili, že odpor musia spustiť Chrabromilčania a hotovo. Cedric bude mať príležitosť nabudúce. Až keď Harry prehlásil, že si možno v noci sadne Dolores k jeho posteli, aby ho kontrolovala a potom príde k nutnosti spomínaného odpútavania pozornosti ďalšími fakultami, Cedric uznal, že majú pravdu.

        A tak spustili koordinovanú akciu, pri ktorej ich spojky v klubovni pod vedením Harryho kontrolovali komplet celú Záškodnícku mapu pripravení galeónmi upozorniť na blížiace sa nebezpečenstvo a dvojčatá s Leeom dve hodiny pred svitaním pracovali na tom, aby Dolores spestrili ráno. A použili trvanlivé lepidlo, takže sa Dolores bude musieť veľmi snažiť, aby letáky postŕhala. Ak príde na protikúzlo.

        Spestrili jej ráno poriadne. Harryho potešilo, keď pri raňajkách začul aj pohihňávanie. Nevedel síce, kto sa smial, ale keďže to musela Dolores počuť, bolo to fajn. Nech len vidí a počuje, že ju majú na háku viacerí. Nielen on. Celé raňajky cítil jej pohľad. Rozprával sa ale s priateľmi a ani raz sa nepozrel k profesorskému stolu.

        Keď v priebehu dopoludňajšieho vyučovania prechádzali cez halu, našli tam Filcha, ako sa snaží letáky odlepiť nejakými prostriedkami. Škaredo zazeral po študentoch, ktorí sa na ňom zabávali.

        Po obede, na dvojhodinovke Herbológie však prišiel akýsi bifľomorský prvák s papierikom, ktorý odovzdal Pomone a rozhliadal sa po skleníku. Chcel niekoho zazrieť a keď jeho pohľad padol na Harryho, usmial sa.

        „Ďakujem, Albert, môžete pani profesorke povedať, že som odkaz dostala,“ s povzdychom vypustila prváka zo skleníku a obrátila sa, aby pozrela na svojich študentov. „Profesorka Umbridgová poslala odkaz. Vyučovanie je v tejto chvíli zrušené a všetci sa máme bezodkladne dostaviť do Veľkej siene,“ prezradila obsah odkazu. „Čo najrýchlejšie a hromadne,“ dodala. „Vzhľadom k tomu, že vám ostáva už len necelá hodina, o veľa z vyučovania neprídeme. V rýchlosti upracte kvetináče a pôjdeme. Som zvedavá, čo zase vymyslela…“ zamrmlala si pod nos a sama sa obrátila, aby levitovala mechy s hlinou k stene skleníka.

        „Vsádzam galeón na to, že vyhlási minimálne päť Dekrétov,“ zasmial sa Michael Corner.

        „Jeden z nich bude… ja, Dolores Jane Umbridgeová s okamžitou platnosťou ruším používanie lepidiel, ceruziek, gúm, nožničiek, strúhadiel, pravítok… a ostatných muklovských písacích prostriedkov,“ hihňali sa dvojčatá Patilové.

        „Ktovie, možno zruší Vianoce,“ zaškľabil sa Ron.

        „Alebo sa Filchovi nepodarilo odstrániť tie letáky a vyhlási brigádu,“ pridal sa Neville.

        Harry sa nevedel pridať k zábave svojich spolužiakov. Nepáčilo sa mu to. Toto nebol štandardný postup nenávidenej profesorky.

        „Niečo má,“ zamračene šepkal Hermione, keď ich Pomona odvádzala do siene. „Niečo silné, inak by nevyhlásila toto divadlo.“ Ron spolu s chlapcami stále vymýšľali znenia Dekrétov.

        „Ale čo? Nemôže mať žiaden dôkaz, nie?“ Hermione sa stiahol žalúdok.

        „Nemala by,“ súhlasil. „Mapu sme sledovali piati, každý svoju časť. Nikto ich nemohol vidieť. Obrazy spali, o duchov sa postaral Nick, Umbridgeová spala tiež, Filch zaľahol len chvíľu predtým. Na chodbách nebol nikto…“

        „Možno si skutočne len vymyslela nejaké ďalšie pravidlá a s týmto to nemá nič spoločné,“ upokojovala sa.

        „Všetko s tým má niečo spoločné,“ zaprskal potichu. Museli ale zmĺknuť, pretože sa ocitli pred sieňou. Prišli ako poslední, pretože mali hodinu vonku.

        Harry prebehol miestnosť očami. Študenti boli pousádzaní podľa fakultnej príslušnosti a potešilo ho, keď zbadal McGonagallovú pri ich stole. Rovnako ako Flitwicka u Bystrohlavčanov a Pomona sa tiež postavila k svojim. Za profesorským stolom sedela Dolores a vyzerala mimoriadne spokojne, čo bol diametrálne odlišný výraz než ten z rána.

        „Neviete, čo sa deje?“ spýtal sa Lucy a Ginny, keď si k nim prisadli. Okolo dievčat ostávali automaticky vždy voľné miesto práve pre nich.

        „Netušíme.“

        Ostatní profesori stáli pri stenách, ako si všimol. Nikto nesedel pri stole, kde sa rozvaľovala tá žena. Ktorá si dovoľovala len vtedy, keď nebol riaditeľ na hrade, čo bolo však viac ako veľmi často.

        „Chýba hromada Slizolinčanov,“ všimol si Harry. Posledný stôl nebol zďaleka taký zaplnený, ako ostatné.

        „Nemám z toho dobrý pocit,“ šepla Hermiona.

        „To asi nikto…“ Ginny sa na lavici obrátila, aby videla k slizolinskému stolu a naozaj. Nechýbal len Malfoy so svojou bandou. Chýbali aj starší slizolinskí študenti.

        „Čo…“

        „Meškáte, pán kolega.“

        Zvedavý šušot v sieni preťal vysoký hlas Inkvizítorky. Harry sa obrátil k dverám. Zjavil sa tam Snape, ktorý vrhol do siene jeden kontrolný pohľad, aby sa vzápätí vybral k svojej fakulte.

        „Ak prerušíte týmto spôsobom vyučovanie uprostred výroby Elixírov, musíte rátať so zdržaním,“ oznámil, keď zastal. Prebehol slizolinský stôl pohľadom, aby ho vzápätí zabodol do Dolores. „To nie je ako variť guláš, kedy len zmiernite oheň a môžete ísť,“ vrkol.

        Harry sa zamračil. Nepýtal sa, prečo jeho študenti chýbajú?

        „Študenti z vašej hodiny tu boli ale skôr,“ usmiala sa naňho Dolores.

        „Iste. Keby som nechal odstavovanie kotlíkov na nich, mohlo vybuchnúť pol hradu,“ zaškľabil sa.

        „No ako myslíte…“ roztiahla úsmev.

        „To je hlúposť,“ šepla Hermiona. „Stačí predsa kúzlo Finite…“ zmĺkla, pretože sa Dolores postavila.

        Harry si dovolil jeden pohľad k ich riaditeľke. Zjavný nesúhlas a podráždenie z nej vyžarovalo. Pozrel k Bystrohlavčanom, kde videl nechápanie. Dohodli sa už dávno, že sa nijakým spôsobom neprezradia. Ani vymieňaním si pohľadov, ale toto bolo silnejšie. Luna sedela hneď vedľa Čcho a s úsmevom načúvala tichým rozhovorom Bystrohlavčanov.

        „Ehm, ehm…“ Dolores predstúpila pred fakultné stoly a pomaly sa dívala po sieni. Neprestávala sa usmievať. Tlmené rozhovory tíchli. „Zdá sa, že sme tu už všetci, tak by som mohla pristúpiť k tomu, aby som vám dokázala, že som mala pravdu…“

        „Nie sú tu Slizolinčania,“ dovolili si polohlasne zašomrať dvojčatá. Harry na nich pozrel. A oni pozreli naňho. V noci ich ale skutočne nikto nemohol vidieť.

        „Nie je vo vašej kompetencii hodnotiť, koho tu potrebujem a koho nie,“ Dolores ich prebodla pohľadom. Aby ním vzápätí znova prechádzala po tvárach s výrazom hladného vlka.

        „Tak prejdime k veci, Dolores,“ ozvala sa Minerva. „Čo je také dôležité, že bolo potrebné prerušiť vyučovanie? Koľko Dekrétov nám chcete znova predstaviť?“ neodpustila si. Dvojčatá sa zaškľabili. A neboli jediní.

        „O áno, aj k tomu príde, určite,“ milo sa na ňu usmiala nevšímajúc si úškľabky. „Prečo bolo prerušené vyučovanie? Aby som vám predložila dôkazy. Prečo tu nie sú všetci Slizolinčania? Pretože som ich požiadala o spoluprácu,“ s úsmevom vysvetľovala otočená tentoraz k Bystrohlavčanom a Slizolinčanom.

        Harry si zamračene vymenil pohľad najskôr s Ronom a potom aj s Ginny. Hermiona s Lucy sedeli vedľa neho.

        „Ona niečo vie,“ zašomral Neville to, čo si začali myslieť všetci. Harrymu sa rozbúchalo srdce.

        Čo môže vedieť? Aké dôkazy môže mať? Niekto niečo vravel? Ale to by videli. Ak niekto zradil, teraz by bolo jeho jedinou starosťou to, aby si skryl tvár. Lenže ona bola spokojná, akoby práve usvedčila Dumbledora. Harryho obliala horúčava. Nestalo sa mu nič? Nedošli naňho? Nechytili niekoho? To by mohla byť odpoveď. Možno aurori, tí ochotní, pochytali Fénixov. Ale to by bola pohotovosť a Fénixy na hrade boli pokojní. Teda, Minerva zúrila a Snape sa tváril flegmaticky nehovoriac o Hagridovi, ktorý sa netrpezlivo ošíval pri stene a Poppy, ktorá zamračene sledovala Dolores, ale všetci boli tu.

        Dolores spravila dramatickú odmlku a zjavne si vychutnávala napätie, ktoré stúpalo. Bola to zvedavosť. Ale bol to aj strach. A to sa jej mimoriadne páčilo.

        „Ministerstvo mágie už niekoľko mesiacov bojuje proti štvavým a lživým letákom a vynakladá enormné úsilie k tomu, aby odhalilo páchateľov tohto spiknutia sa proti ministerstvu. Zámerné vyvolávanie nepokojov a strachu v čarodejníckej komunite s úmyslom spôsobiť prevrat v Anglicku… za to sa udeľuje doživotie v Azkabane,“ pokračovala pomaly a jasne. Dvojčatá si dosť okato zívli. Harrymu do smiechu nebolo.

        „A teraz… kto by dokázal dlhé mesiace vodiť Ministerstvo za nos a vyhýbať sa trestu, keď po ňom pátra takmer celé aurorské oddelenie? Len niekto mimoriadne schopný. A kto sa považuje za najväčšieho čarodejníka súčasnosti? Čiže… Ministerstvo má celú dobu pravdu…“

        „Sú to nezmysly,“ Minerva prevrátila oči. Dolores ju zabila pohľadom. „Už vidím Albusa, ako priväzuje sovám na nohy farebné pamflety,“ odfrkla si. Zaznel nesmelý smiech. Veľmi nesmelý.

        „Nie je sám, však? Vy ste jednou, ktorá sa k nemu otvorene hlási. Potter je ďalším. Black vonku tretím… a stavím sa, že takýchto oklamaných čarodejníkov je viac. Dokonca majú aj meno. Fénixov rád,“ znova sa usmiala a odvrátila od nej pohľad, aby sa zhlboka nadýchla. „Mojou povinnosťou je tieto fámy vyvracať a širokú verejnosť, v tomto prípade vás, deti, ubezpečovať, že je všetko v poriadku. Nadíde deň, kedy budú tieto snahy rozprášené a vinníci potrestaní. A my zatiaľ môžeme prispieť tým, že budeme jednotlivých vinníkov odhaľovať, usvedčovať a… trestať…“ pohľadom vyhľadala Harryho a jemne sa naňho usmiala.

        Zrejme by sa mu v tejto chvíli nikto nedorezal krvi, tak strnul. Áno, o toto jej šlo. Harry bol vinník. Ale ani za svet nemohol prísť na to, čo ona môže vedieť. Nemohla nič odhaliť. Všetko bolo zabezpečené. Nikto ich nikde nevidel. Ničím sa neprezradili. Alebo snáď áno?

        Jej výraz bol veľavravný, keď sa k nemu pomaly blížila.

        „Čo mal zase Potter spraviť?“ spýtala sa Minerva a na rozdiel od Inkvizítorky rázne pristúpila k svojmu študentovi. „V noci sa zakrádal, aby polepil Vstupnú halu letákmi? Lepidlom, ktoré stále neviete odstrániť?“

        „Ja som o tom presvedčená,“ Dolores prikývla a zastavila neprestávajúc sa dívať na Harryho, ktorý jej pohľad opätoval. Zase bol takmer nehybný.

        „A tie dôkazy?“

        Dolores zdvihla hlavu, aby pozrela na Minervu. Neprestávala sa usmievať, ale z očí jej sršali hromy a blesky.

        „Slečna Weasleyová, postavte sa prosím,“ vypustila Dolores a povytiahla smerom k Minerve obočie. Riaditeľka okamžite pozrela na Ginny. Rovnako ako Harry a ostatní.

        „Ja? Čo? Prečo…“ hlesla. Nejak sa nastavila na to, že bude musieť upokojovať Harryho. Bol rozrušený tak, ako všetci, ale nie nahnevaný. Výzva profesorky ju zaskočila.

        „Pretože som vás vyzvala, aby ste sa postavili, tak to spravte!“ Dolores sa na ňu zamračila. Ginny sčervenela a postavila sa. Ropucha jej uprene pozerala do očí. „Nechala som si vás sem nastúpiť takto narýchlo len preto, aby ste nemali čas na prípravu nejakej lži,“ pokračovala. „Dívajte sa mi do očí a odpovedzte, ako ste získali informácie zvonka, keď je sovia pošta zakázaná?“ V sieni sa ozvali prekvapivé výdychy. Zrejme všetci čakali obvinenie Harryho.

        „Čo som mala získať?“ nefalšovane prekvapene z nej vyšlo. Keby sa teraz pozrela na Harryho, alebo hocikoho z ich partie, bol by to zrejme jej definitívny koniec. Bolo potrebné ale zistiť, čo konkrétne Dolores vie, aby mohla niečo vymyslieť. Ak sa bude dať niečo vymyslieť. To ju učili dvojčatá ako prvé.

        „Ste snáď natvrdnutá?“ krátko sa zasmiala Dolores.

        „Profesorka, nemôžete…“

        „Mlčte!“ prerušila Minervu rýchlo stále vrážajúc pohľad do Ginny a striehnuc po každej jej reakcii. Ani Ginny by sa zrejme nikto krvi nedorezal. Minerve sa zúžili zreničky. „A vy odpovedajte. Aj keby ste mali prístup k novinám, nezistili by ste to, čo ste mohli zistiť len tak, že vám to niekto povedal. Čítala som vám jeden článok, v ktorom sa to nespomínalo. Takže?“ povytiahla obočie.

        „Ja skutočne neviem, čo chcete počuť, pani profesorka,“ vyšlo z Ginny pevne napriek tomu, že jej srdce mlátilo ako o život a bojovala s nutkaním pozrieť na Harryho. Šum v sieni silnel. Decká cítili potrebu o tom šušotať a zároveň mali natrčené uši, aby im neušla ani hláska.

        „Neviete,“ prikývla falošne a krátko sa zasmiala. „Tak dobre. Ja vám to poviem. Pred pár týždňami ste pri istej situácii povedali istému študentovi niečo, čo mohol vedieť len ten, komu sa dostávajú informácie zvonka,“ prezradila blahosklonne. „Už vám svitá?“

        „Nie,“ zavrtela hlavou a v mysli prechádzala, komu čo mohla povedať. Hermiona si dala ruku na ústa, aby potlačila kviknutie. Aj Harry si spomenul. Lenže keď ste v strese, myšlienky máte rozhárané a nedokážete ich tak rýchlo usporiadať, skonsolidovať pozornosť a reagovať. Ginny si nevedela spomenúť. Pravidlo číslo dva, ktoré do nej vštepovali dvojčatá bolo to, že má zatĺkať a zatĺkať, až pokým ju neodhalia. Ale ona stále nevedela, čo by konkrétne mala zatĺkať.

        „Stále neviete, iste,“ zasmiala sa Dolores. „Tak ja vám pomôžem si spomenúť. Vzhľadom k tomu, že tento študent nepremýšľa spôsobom, ktorý používate vy a vaši spolupáchatelia, dal si do súvislosti isté informácie len dnes. A prezradil mi ich. Rovnako ako on, ani ja nemôžem prísť na to, kde ste sa o nich dozvedeli. Jedine, že by vám ich niekto posunul zvonka. V článku, ktorý som vám čítala, sa spomínala len degenerácia mágie čistokrvných čarodejníkov. Ako ste potom mohli pánovi Malfoyovi pri metlobalovom zápase povedať, že jeho rodičia sú úžasní čarodejníci a v ich prípade sa degenerácia prejavila až na ňom?“ spýtala sa. Ginny cítila, ako jej červeň stúpa do tvári a splašené srdce sa ešte viac rozbúchalo.

        „Ale mala pravdu, nie?“ ozvalo sa sprava. Harry túto poznámku dvojčiat nehodnotil ako vtipnú tak, ako ostatok študentov, ktorí sa zahihňali. Ginny sa prekecla a Malfoyovi to došlo. Videl na svojej duchovnej priateľke, že ešte chvíľu a zosype sa. Ale nech sa snažil, ako najviac mohol, nedokázal do jej hlavy preniknúť.

        „Ticho!“ skríkla Dolores vedúc očný boj s Ginny. Neodvrátila pohľad a už len to napovedalo, že má stále dosť síl. „O iste argentínskej štúdii, ktorou sa oháňal Blackov právnik a v ktorej sa spomínalo, že sa degenerácia mágie čistokrvných čarodejníkov prejavuje ob generáciu ste sa mohli dozvedieť len tak, že vám to povedal niekto, kto tam bol. Bol to Black? Alebo Potter, ktorému to povedal Black?“ štekala po nej s úmyslom ju zlomiť.

        „Povedal som to ja!“ ozvalo sa. Tiché hovory zmĺkli a oči všetkých sa pozreli na Cedrica. Ginny sa podlomili kolená, keď od nej napokon Dolores odvrátila pohľad a zaprela sa rukami do stola. Ron jej zovrel predlaktie. Napokon sa pozrela Harrymu do očí.

        Spomínala to. Malfoy bol vtedy nepríjemný, stále za ňou lietal a vŕtal, posmieval sa a urážal ju aj jej rodinu, Harryho, Siriusa, Hermionu… vlastne všetkých a ona sa nezdržovala a presne to mu chrstla do tváre. Mala od neho pokoj. Ale len v tom momente, ako práve zistili. Dracovi došlo, že tieto informácie sa v novinách nezjavili. Ani na letákoch. Degenerácia mágie sa na letákoch vôbec neobjavila. Nechceli znechutiť čistokrvných, ktorých by ešte mohli presvedčiť.

        „Povedali ste to vy, pán Diggory?“ neveriacky sa napriamila dívajúc sa na Bifľomorčana. „Povedali ste to slečne Weasleyovej? A kto to povedal vám? Potter?“ Cedric sa postavil.

        „Ja som to povedal Harrymu,“ odhodlane vravel. „Či to povedal Ginny? Zrejme áno. Písal mi o tom môj otec, ktorý sa toho procesu zúčastnil. A po tom, čo vyšiel ten článok, mi písal, ako to skutočne bolo. A ja som to dal prečítať Harrymu, pretože to, čo sa zjavilo v novinách, boli len hlúposti,“ pevne prehlásil.

        „Dali ste prečítať Potterovi list od otca?“ neverila.

        „Nie celý, samozrejme. Len tú časť o procese. A on to zrejme povedal Ginny. Preto to mohla povedať Malfoyovi.“

        „Mne to povedal Cedric,“ postavila sa Čcho.

        „A ja to viem od Anthonyho,“ prezradila Susan Bonesová a vstala.

        „Nám to sestra nepovedala, ale povedal nám to brat, ktorý to vie ktovie odkiaľ…“ vstali aj dvojčatá.

        „No a vy ste to povedali nám,“ postavili sa Angelina s Alicou, Leem a Katie.

        „Mne to povedal Dean,“ Ron naňho ukázal prstom.

        „A argentínska štúdia má v tomto prípade pravdu,“ Dean vytiahol Seamusa na nohy. „Tak povedz, kto to povedal tebe?“

        „Hannah…“

        „Luna mi to prezradila veľmi… zaujímavým spôsobom…“

        „Mne to povedala Marrieta…“

        „Mne zase Colin…“

        „Mne Ernie…“

        „Mne Roger…“

        „Nám to povedal Michael. A my sme to povedali… strašne veľa ľuďom...“ vyskočili Dennis s Nigelom.

        Čoraz viac deciek sa stavalo s odkazom na niekoho ďalšieho, od ktorého mali údajne získať informácie. Dolores sa dívala zo strany na stranu. Nechala ich tak, až napokon stáli všetci členovia DA a niekoľko ďalších deciek, ktorý sa k nim pridali. Harry videl spolužiačky Ginny a Lucy, ako stoja a usmievajú sa. Hrozba bola zažehnaná, ako sa zdalo a Ginny sa viditeľne uľavilo.

        Lenže Harrymu sa tento prejav podpory nepozdával. Pozrel sa naľavo, kde bol bystrohlavský stôl. A potom aj naľavo k bifľomorskému a pozrel priamo na Cedrica, ktorý naňho mrkol. A potom sa zarazil na Harryho výraze. Dolores práve získala kompletný zoznam DA. O ktorej existencii síce nevedela, ale mala určité podozrenie a fakt, že stálo zhruba ďalších dvadsať deciek im zrejme veľa nepomôže. Všetci budú sledovaní. Harry nešťastne sklonil hlavu.

        „Vaše obvinenie slečny Weasleyovej je zrejme neopodstatnené, však?“ natiahla Minerva posmešne. Nielen ona sa spokojne dívala na stojace decká. Pomona mala hrdo položenú ruku na Cedricovom ramene a Trelawneyová potichučky tlieskala. „Preto by som navrhovala ospravedlnenie a…“

        „Čo navrhujete?“ Dolores sústredila pozornosť na svoju sokyňu. „Ospravedlnenie? Zbláznili ste sa?“ vyprskla. Minervine pery sa pevne stisli. „Myslíte si, že ma tento kolektívny prejav lojality dojme?“ posmešne vyletela, aby sa pohľadom vrátila k Ginny.

        „Ako vidíte, vie o tom procese veľmi veľa detí. Nemôžete na základe…“

        „Žiadam vás, Minerva, aby ste chvíľu mlčali a neprerušovali ma stále,“ vrkla podráždene. Minerva nespokojne prestúpila z nohy na nohu. „Tak,“ pokračovala Dolores. Náhle sa začala usmievať a keďže stála stále pri Harryho partii, pozrela priamo naňho. Aj on stál, tak ako viac ako štvrtina siene. „Pán Mulwey, poprosím vás, zapíšte mi mená všetkých, ktorí stoja,“ zadala úlohu slizolinskému štvrtákovi. Ten ochotne vytiahol brko a pergamen a začal písať.

        Harry začul od vedľa stojacej Hermiony hlboký výdych. Pozrel na Rona, zarazene civel, úsmev mal na tvári zmrznutý. Došlo to aj im. Potom pozrel smerom k slizolinskému stolu, kde Mulwey intenzívne písal mená, ktoré mu diktovali jeho spolužiačky a Harper. Aby jeho pohľad padol na Snapa, ktorý sa opieral o stenu.

        „Hotovo, pani profesorka Umbridgeová,“ zahlásil Mulwey zhruba po desiatich minútach ticha. Decká sa neodvažovali ani šepnúť. Všetci sa práve ocitli na akomsi zvláštnom zozname.

        „Ďakujem vám,“ Dolores s úsmevom pozrela na Mulweyho. „A teraz si vy všetci, ktorí stojíte, v tichosti sadnete. Ostane stáť len pán Potter. A upozorňujem na to, že ak ma niekto v nasledujúcej chvíli preruší výkrikmi alebo iným spôsobom, dostane trest. Ak tak spraví niektorý z profesorov, bude to zohľadnené v správe ministrovi,“ oznámila spokojne.

        Harry teda stál, pokým si ostatní sadali. Takto to malo byť hneď. Ona chcela dostať jeho a svojím sebavedomím vystupovaním naznačovala, že niečo má.

        „No a k vám, pán Potter,“ Dolores mu venovala ešte jeden úsmev, aby ho nechala stáť a sama sa začala pomaly prechádzať pomedzi chrabromilské a bifľomorské stoly. „Na začiatku som vravela, že pracujem pre ministerstvo, ktoré bojuje proti rebelom vonku. Rebeli sú ale aj vnútri hradu, ako naznačujú pamflety. Všakže? A ako iste všetci vieme, spojenie Dumbledore-Black-Potter funguje od súdneho procesu, na ktorom bolo jasne povedané, o čo riaditeľovi vašej školy ide. Nebudem sa k tomu vracať,“ na moment sa zastavila a pozrela na drobných bifľomorských prvákov. Malý Albert, ktorý im priniesol odkaz na Herbológiu, sa na ňu mračil. Usmiala sa.

        A Harry premýšľal. Čo mohla zistiť? A kde sú Slizolinčania? Okrem asi siedmych chýbal celý piaty, šiesty aj siedmy ročník. Kde bol Malfoy so svojou bandou?

        „Ak by som aj brala do úvahy podporu Vyvolenému, ktorú ste tu všetci tak odhodlane prejavili… zoznam mám napísaný…“ zasmiala sa a vydala sa cestičkou zase smerom k Harrymu. „Ak by skutočne pán Diggory pánovi Potterovi ukázal list, ktorý zrejme ani neexistuje…“ preniesla pohľad na Cedrica. „Váš otec vám v listoch zrejme nepíše presné znenia pamfletov, ktoré sa napríklad objavili dnes, však?“ posmešne natiahla. Harry riskol pohľad na Cedrica, ktorý sa mračil. „Vy si asi myslíte, že som úplne hlúpa, nie? To, že nemám dôkaz ešte neznamená že neviem, že je pán Potter v nejakom spojení s niekým vonku, s najväčšou pravdepodobnosťou s pánom Blackom a ten mu diktuje všetky tie hlúposti, ktoré on potom šíri po hrade. Či už prostredníctvom sov… a ako vieme, v tom jeho spolku je hromada dobrých letcov… tak aj dnešnou nočnou akciou,“ pozrela na Harryho a usmiala sa naňho. „Tak ako to bolo, pán Potter? Zverili ste sa svojim kamarátom o tom súdnom procese? A slečna Weasleyová sa pred pánom Malfoyom preriekla?“

        „Neviem, o čom hovoríte…“ vyšlo z Harryho. Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať až kým ťa neusvedčia. Weasleyovské pravidlo.

        „Budeme sa hrať na slepú babu?“ medovo natiahla. „Odporúčam vám sa priznať skôr, než sa vrátia slizolinskí študenti, ktorí vám tak chýbajú. Skôr, než sa vrátia s dôkazom proti vám,“ navrhla mu ústretovo.

        Harry zachytil nervózne pohyby. Jasne. Sú v ich fakulte a prevracajú ju hore nohami. A nájdu dvojcestné zrkadlo. Jeho pobyt na hrade bude onedlho minulosťou.

        „Slizolinskí študenti sú v našej fakulte a prehľadávajú mi veci?“ spýtal sa snažiac sa o posmešný tón. Vedel ale, že z neho vyšiel len pokus. Musí hrať o čas. Síce nevedel, ako by mu to teraz pomohlo, ale Ginny rozprávala o lekciách dvojčiat. Zistiť problém a naťahovať čas, zatĺkať. Stále existuje malá nádej, že sa pod matrac nepozrú. Čo bola ale hlúposť, že áno.

        „Slizolinskí študenti v našej fakulte?“ vykríkli dvojčatá dotknuto. „Ale to nemôžu, veď…“

        „Mlčte,“ zamračila sa na nich Dolores. „Chceli ste Dekréty? Máte ich mať. Dnes som si napísala nový, ktorý mi dáva právomoc robiť prehliadky, prípadne vymenovať niekoho, kto prehliadky vykoná a to v hocakej časti hradu. V tomto prípade študenti Slizolinu spolu s pánom Filchom. A prehliadku nielen Potterových vecí, ale tiež Hermiony Grangerovej, Ronalda Weasleyho, Nevilla Longbottoma, Ginevry Weasleyovej, Lucy Simmonsovej a tiež Luny Lovegoodovej v Bystrohlavskej fakulte…“

        „Čiže komplet Potter tímu,“ prikývla Minerva. „Gratulujem, Dolores, znova ste dokázali…“

        „Ticho,“ prerušila ju Dolores tónom, ktorý Rona nadvihol. Neville ho stiahol naspäť. „Ak si myslíte, že ma pred získaním dôkazov o Potterovej vine niečo zastaví, mýlite sa,“ prskla po nej. Potom pozrela na dvojčatá. „Upozorňovala som na trest, ktorý získate prerušením môjho vypočúvania. Týždeň po škole…“

        „Super vedieť, čo budeme týždeň robiť,“ zaškľabili sa.

        „Dva týždne a ticho.“ Pohľadom sa vrátila k Harrymu. „Vaša arogancia nemá hraníc, pán Potter. Áno, som si istá, že mi Slizlinčania prinesú dôkaz o vašom spojení s vonkajším svetom. Keďže je letax zakázaný a vám listy nechodia… ponúka sa napríklad dvojcestné zrkadlo. Preto znova, pán Potter. Váš trest môže byť menší, ak sa dobrovoľne priznáte…“

        „A aký trest si predstavujete pod pojmom menší, keď sa celé tri mesiace snažíte o to, aby ste ma vyhodili z Rokfortu? Vykážete ma snáď len z hradu a na vyučovanie budem môcť chodiť?“ nevedel si odpustiť iróniu. Neopantal ho hnev, ale zúfalosť. Neodvážil sa pozrieť na priateľov a ani na Minervu. Aj ona vedela, že im Sirius dvojcestné zrkadlo dal.

        „Arogantný a drzý, presne ako sa píše v správe od odborníkov,“ usmievala sa naňho. „Váš čas na tomto hrade sa scvrkáva. Nepotrebujem ani vaše priznanie. A všetci pochopia, že som mala od začiatku pravdu. Vy za všetkým stojíte. Vy a váš… Potter tím,“ usmiala sa ešte viac. Dramaticky sa odmlčala a vychutnávala si svoje víťazstvo.

        Potter na ňu len civel. Všimla si ale nervózneho mrvenia zvyšku. A hoci sa Weasley mračil a Weasleyová mala sklonenú hlavu a hoci bola Grangerová so Simmonsovou otočené chrbtom a Lovegoodová sa stále usmievala, Longbottom bol bledý ako smrť. Vedeli o tom. Dostala ich.

        „Premýšľala som, ako ste sa k tým informáciám dostali a priznávam, dvojcestné zrkadlo sa ponúkalo ako prvé. Ale ako mi drahá pani kolegyňa McGonagallová niekoľkokrát v dobrej viere pripomenula, potrebovala som dôkazy. Po tom, čo mi dnes povedal pán Malfoy už nepochybujem a dôkaz budem mať onedlho v ruke…“ prezrádzala a znova sa dala do pohybu.

        Harry využil moment, kedy sa otočila chrbtom a pozrel na svojich priateľov. Hermiona mala v očiach slzy a ostatní sa tvárili zúfalo. Zrejme neexistovalo nič, čo by túto situáciu zvrátilo.

        „Nič nehovor, Harry,“ šepla Ginny takmer nečujne. „Nepohádaj sa s ňou. Keď máš odísť, odíď so zdvihnutou hlavou. Nech z teba nespraví blázna, pretože ešte to chce dosiahnuť…“

        „Pravda,“ šepol aj Ron.

        Harry sa pozrel na Lucy. Aj jej sa leskli oči. Pokúsil sa usmiať, ale bolo mu hrozne. Ona sa naňho usmiala.

        „Ehm, ehm… je dojímavé, ako sa so svojou partičkou lúčite,“ zasmiala sa Dolores. A pridali sa k nej aj Slizolinčania. Niektorí. Naopak, dosť veľa deciek na ňu hľadelo nahnevane. V tvárach dvojčiat sa zračila čistá nenávisť.

        Harry sa k nej znova otočil a mal na srdci toľko vecí, ktoré by jej na rozlúčku rád povedal. Vedel ale, že sa jej nočná mora na Rokforte nekončí. Skôr naopak. On tu nebude a zrejme bude musieť odísť aj Ginny, ale Ronovi rád dá plášť a mapu a oni sa postarajú o to, aby banovala svojho príchodu na hrad.

        „A… a máme tu výsledok…“ schuti sa zasmiala, keď zbadala vstúpiť klbko Slizolinčanov. Veľmi veľa nahnevaných pohľadov prebodlo mladých hadov. „Tak kde to máte. Dajte mi to…“ náhlila sa k nim.

        DA pozrelo na Harryho. A rovnako, ako Ginny predtým, aj on sa musel oprieť o stôl. To napätie bolo ohromné.

        „Nič sme nenašli, pani profesorka,“ oznámil jej Malfoy a vrazil pohľad na Harryho. Dolores zabrzdila. Zavrtela hlavou, akoby nerozumela tomu, čo povedal.

        „Ako?“

        „Nenašli sme žiadne komunikačné zariadenie, pani profesorka. Ani u Pottera a ani u ostatných,“ vrkla Parkinsonová. Aj jej sa dotklo, keď sa ráno objavilo meno jej otca a obvinenie zo smrťožrútstva.

        „Prezreli ste všetko dôkladne? Pozreli ste sa všade? Aj kúpeľňu? Spoločenskú miestnosť?“ vychrlila otázky.

        Sieňou sa ozvali oslavné výkriky. Všetci si mysleli, že ak, tak Harry s Dolores znova riadne vybabral. A on to nechápal. Dvojcestné zrkadlo bolo pod matracom. Že by Slizolinčania schválne nič nenašli? Prečo by to robili? Oni mali rovnaký záujem ako Dolores o to, aby sa Harryho zbavili. Aby sa mu pomstili. Ak veria tomu, že je za všetkým on a zrejme veria, keď tak ochotne Dolores pomáhali.

        „Čo sa to deje?“ hlesol Ron, pokým ostatní veselo rečnili a diskutovali medzi sebou.

        „Kde si to dal, Harry?“ spýtala sa Hermiona.

        „Pod matrac, tak ako vždy. Museli to nájsť… pokiaľ nie sú úplne blbí…“

        „Tak asi sú ešte blbší, než sme vedeli,“ mykla plecami Ginny a usmiala sa na Harryho. Opätoval jej neistý úsmev.

        „Ako ste to spravili, Potter?“ spýtala sa ho Minerva, pokým Dolores vyšetrovala nenávistne sa tváriacich Slizolinčanov. A dvojčatá si vytvárali svoj vlastný osobný zoznam, na ktorom boli mená týchto aktivistov.

        „Ja som nič nespravil, pani profesorka…“ nechápavo sa na ňu pozrel.

        „Tak potom máte viac šťastia než rozumu,“ vyriekla a on na nej jasne videl, ako sa jej uľavilo. Dokonca sa jej podarilo aj usmiať.

        „To mám už päť rokov…“

        „Pravda…“

        „Ticho!“ skríkla Dolores. Ani v prvý prílet sov nevyzerala tak vytočene, ako teraz. Bola rozbesnená, nenávisť z nej doslova prýštila, keď sa náhlila naspäť k Harrymu. Zdalo sa, že ho ide udusiť alebo čo. Minerva sa postavila pred svojho študenta a prútik držala v ruke.

        „Vy budete ticho, Dolores,“ spustila prísne. „A budete ma pozorne počúvať. Ak si myslíte, že len Potter vás tu nemá rád, tak sa obrovsky mýlite. Práve vám dokázal, že za tým nestojí. Nie je v spojení s nikým vonku. Vinníka budete musieť hľadať inde a verte, že adeptov so snahou o znepríjemnenie vášho života je plný hrad. Svojím správaním a prístupom ste si vytvorili veľa neprajníkov. Vy ste ale tak zaslepená nenávisťou, že si ani nepripustíte možnosť, že je Potter nevinný. A tie vaše ataky na jeho osobu ja už tolerovať nebudem. Aj keby ste hneď mali byť ministerskou a nie len Inkvizítorkou… ak budú vaše útoky na môjho študenta pokračovať… oznámim toto správanie správnej rade a hoci neočakávam ústretovosť z ich strany, dozvedia sa o vašom nevhodnom, afektovanom a prehnanom negatívnom správaní sa k pánovi Potterovi a ja pevne verím, že sa na tom vašom milovanom ministerstve nájde niekto, kto bude ochotný zakročiť…“

        „Vy ste snáď skutočne zošaleli,“ odfrkla Dolores nevšímajúc si jej prútika. „Ste taká hlúpa? Alebo skutočne veríte Potterovi?“

        „Tak to moment…“

        „Pokoj, pán Weasley,“ umlčala Minerva protestujúceho Rona. „Čomu alebo komu ja verím, po tom vám nič nie je,“ zaprskala. „Ale ako už bolo niekoľkokrát povedané a sama ste na to aj upozornili, nemáte dôkaz, že to spravil Potter. Ani po tom vašom dnešnom kolektívnom výkone,“ pozrela na Slizolinčanov odsudzujúco. „Nabudúce, ak zaútočíte na Pottera, majte dôkaz v rukách, áno? Keď sa najbližšie rozhodnete vyhadzovať ho z Rokfortu, držte v rukách niečo hmatateľné a neotravujte nás všetkých svojimi bludnými predstavami a podozreniami…“

        „Toto si vypijete…“ zasyčala Dolores, pokiaľ Chrabromilčania súhlasne a radostne zaskandovali.

        „S tým počítam,“ milo sa na ňu pousmiala.

        Dolores pozrela na Harryho. Mykol nevinne plecami. Bolo po medovom úsmeve, po víťaznom výraze. Dolores už znova odchádzala zo siene, tentoraz jej sebavedomie utrpelo veľmi. A znova sa oslavovalo, tentoraz sa k oslave Minervinej osoby pridala aj tá Harryho. Hoci vôbec netušil, čo sa to vlastne stalo.

        Po tom, čo sa Dolores vyparila ako para nad hrncom, Chrabromilčania slovne napadli Slizolinčanov za ich úlisné posluhovanie Inkvizítorke. Pridali sa k nim aj ostatné fakulty, hoci v nie tak hojnom počte. Došlo by možno aj k nejakým pästným súbojom, alebo prútikovým prestrelkám, profesori však v sieni stále boli a zatrhli akékoľvek pokusy o agresiu. Každopádne dvojčatá zahlásili, že ich čaká rozsiahla deratizácia ich veže, keď im tam lozili také hnusné krysy.

        Harry sa chcel ponáhľať do spálne a zistiť, čo sa stalo a čo všetko Slizolinčania prezerali a hlavne akým spôsobom, ale Minerva ho stiahla so sebou do kabinetu, kde ho požiadala… nie, neprikazovala mu nič, len ho požiadala o to, aby so svojimi aktivitami prestal. Nebolo potrebné zachádzať až do krajností. Dnes z toho vyviazol, zrejme nad ním drží stráž nejaká prozreteľnosť, nabudúce by však také šťastie nemusel mať a Dolores sa svojich snáh nevzdá, ani keby jej ako veľmi pohrozila. Jemu by to možno bolo jedno, ale musela by odísť aj Ginny. Nemal to srdce jej povedať, že Ginny je to ešte viac jedno, ako jemu.

        A tak sľúbil, že dajú s pamfletami aspoň tento rok pokoj. Viac jej sľúbiť nemohol. Nemohol ani hovoriť za ostatných. Nehovoril nič konkrétne, len jej naznačil, že mala pravdu v tom, koľko nepriateľov má profesorka na hrade a on nemôže sľubovať mlčanie a nečinnosť za ostatných. S povzdychom ho prepustila.

        Ponáhľal sa do veže, aby všade našiel neporiadok, porozhadzované veci, postŕhané plagáty, rozhádzaný krb a porozbíjané stolčeky. A to bola len klubovňa, kde už decká nadávali, brblali, upratovali a veselo ho vítali.

        Vybehol do spálne. Ronovi s Nevillom pomáhali dievčatá. Seamus s Deanom neveriacky zbierali veci zo zeme a podávali ich Hermione, ktorá potichu smrkala a opravovala ich.

        „Lune hádam pomôžu v klubovni,“ neprítomne povedal Neville a držal v ruke prázdny kvetináč. Jeho Mimbulus Mimbletonia bola zničená.

        „Roger povedal, že jej pomôžu,“ znova smrkla Hermiona.

        „V našej izbe bol o čosi menší neporiadok,“ prezradila Lucy Harrymu, ktorý sa neveriacky obzeral. Ešte aj jeho ponožky boli všade. Aj kufor mu zničili. „Keď nenašli, ničili…“

        Harry sa vrhol k svojej posteli. S matracom niekto jednoznačne manipuloval. Nebol na mieste a aj plachta bola zhrnutá.

        „Nie je tu…“ šepol.

        „Ty vážne niečo máš? Niečo, čo ťa spája s vonkajškom?“ spýtal sa Seamus.

        „Jasne. Tá malá zákerná ženská mala pravdu minimálne v tomto. Ako inak by sme vedeli všetko?“

        „Budeš ale mlčať,“ zarazil Deana Ron. Ten naňho pozrel ukrivdene.

        „Samozrejme. Nie som Slizolin…“

        Harry neveriacky kľakol na kolená a hrabal sa vo svojich veciach. Lucy s Ginny zbierali časti odevov a skladali ich. A rozdeľovali na kôpky podľa toho, ktorému chlapcovi čo patrilo.

        „Kde to ale mohlo zmiznúť?“ vypustil Ron veľmi pálčivú otázku dívajúc sa na Harryho, ktorý musel nadvihnúť stolček, aby spod neho vytiahol fotoalbum, ktorý mu venoval Hagrid. Fotka jeho rodičov bola pretrhnutá.

        „Zabijem ich…“ zasyčal nahnevane.

        „Daj, opravím to,“ Lucy mu opatrne siahla na ruky, aby mu z nich vytiahla album. „Všetko sa to dá opraviť, vieš?“ potichu mu dohovárala. Prikývol a podvolil sa.

        „Netuším, Ron,“ pozrel na kamaráta. „Ak to nikto z nás nevzal, muselo to byť tu. A keď to bolo tu, museli to nájsť, pokiaľ nie sú úplne blbí, ako sme už skonštatovali. A keď to našli… čo s tým spravili? Prečo ma neudali? Trasú sa len o to, aby sa mi pomstili. Alebo… aby sa nám všetkým pomstili…“

        „Harry Potter! Pane!“

        V ich spálni sa zjavil Dobby tak náhle, až Seamus od úľaku vypískol skoro ako ženská. Dean od škriatka odskočil.

        „Harry Potter! Dobby čakal len na to, keby bude môcť prísť,“ škriatok sa uklonil a prebehol všetkých pohľadom. „Dobby číhal na to, keby bude môcť prísť…“

        „Číhal si? Prečo?“ Hermiona si k nemu čupla, čo škriatka veľmi prekvapilo.

        „Ty máš škriatka, Harry? Waw!“

        „Mlč, Seamus,“ zahriakol ho Neville.

        „Dobby čakal, kedy bude pán Harry naspäť v izbe, o ktorú sa Dobby stará a keby bude tá malá zlá žena preč…“ štebotal rýchlo, ruky mal na prsiach a podozrievavo pokukoval po Deanovi a Seamusovi. „Pán Harry nemusel byť sám, priatelia s ním mohli byť. Ale tá žena musela byť preč, zavretá vo svojej izbe...“

        „Pomaly, Dobby. Pokojne mi povedz, čo sa stalo,“ vyzval ho Harry. A Dobby natiahol ruky, ktoré dovtedy zvieral na prsiach, aby roztvoril päste. Harry sa nadýchol. Na škriatkových dlaniach ležalo dvojcestné zrkadlo.

        „Dobby, ty máš…“ vydýchla Hermiona a rýchlo pozrela na Harryho.

        „Si proste super, Dobby,“ pochválila ho Ginny a on sa na ňu opatrne usmial, aby znova pozrel na Deana.

        „Ale ako si vedel, že to máš vziať?“ spýtala sa Lucy. „Veľmi príhodne, podotýkam…“ rýchlo dodala, pretože sa Dobby zatváril všelijako a Harry jej toho o škriatkovi narozprával dosť, aby predpokladala, že by sa mohol začať trestať.

        „Dobby sa ospravedlňuje, Harry Potter!“ Dobby spravil dva rýchle kroky k Harrymu, aby si mohol vziať zrkadlo. „Dobby nikdy neprezerá skryté veci Harryho Pottera a jeho priateľov. Len im robí poriadky. Aj jeho priateľkám. A aj týmto chlapcom robí Dobby poriadok,“ znova pozrel na Deana.

        „Tak vďaka, kámo…“

        „My ťa z ničoho neobviňujeme, Dobby,“ upokojoval ho Harry. „Snažili sme sa prísť na to, ako a kam to zrkadlo zmizlo. Tak mi prosím vysvetli, čo sa stalo? Ako si zistil, že ho máš vziať?“

        „Dobby to nezistil. Dobbymu to povedali. Zavolal Dobbyho a povedal, že vie, že je Harry Potter Dobbyho… priateľom. A že vie aj to, že sa Dobby stará osobne o veci Harryho Pottera. A povedal aj to, že má Harry Potter niekde skryté dvojcestné zrkadlo a že je veľmi nutné a potrebné, aby Dobby šiel, okamžite a nezdržoval sa a našiel ho a odniesol do bezpečia. Vravel, že mágia škriatkov je dosť silná, aby Dobby našiel dvojcestné zrkadlo. A ak ho vraj nebude mať Harry Potter, možno ho bude mať Ginny Weasleyová. Alebo niektorý iný priateľ Harryho Pottera…“ rapotal a díval sa uprene na Harryho. Dievčatá si vymenili pohľady. „A ešte povedal, že sa musí Dobby ponáhľať, že má málo času, pretože už sú na ceste, aby našli zrkadlo. A že sa Dobby má vrátiť, až bude Harry Potter vo svojej spálni a malá zlá žena z ministerstva vo svojej izbe…“

        „Kto ti to povedal? Albus Dumbledore? Alebo Hagrid?“

        „Ten skôr, jedine že by sa riaditeľ skrýval…“

        „Riaditeľ v hrade nie je, slečna,“ Dobby pozrel na Hermionu. A potom zase na Harryho. „Povedal mi to čierny muž, profesor Elixírov…“

        „Snape?“ neveril Ron.

        „A ešte dal Dobbymu odkaz pre Harryho Pottera... Neopovážte sa ma kontaktovať… Tak znel ten odkaz…“

 

aktualizované: 15.05.2022 19:39:21