Tajomná komnata 6.

 

Dnes sme mali prvú hodinu čarovania. Profesor Flitwick je veľmi zábavný. Učili sme sa levitujúce kúzlo. Nepodarilo sa mi to na prvý krát. To bude asi tým, že mám prútik po babičke.
                Nikto by nemal mať prútik po babičke, nie? Aspoň si to myslím.
                To nie, ale my nemáme peniaze. Koľkokrát ma to štve. Je toľko nádherných vecí, ktoré by človek mohol mať a nemôže si ich dovoliť.
                Ty si ale skvelá čarodejnica. Určite všetko zvládneš aj so zdedeným prútikom.
                Myslíš? Rodičia do mňa vkladajú svoje nádeje, keď sa dvojčatá a Ron nevydarili. Myslia si, že budem rovnako dobrá, ako Bill a Percy. Aj Charlie bol celkom šikovný, ale toho lákali nebezpečné veci. Preto sa najviac kamarátil s Hagridom.
                S Hagridom? Kto je Hagrid?
                Rokfortský hájnik. Stará sa o záhradky a rovnako ako Charlie, aj on má záľubu v nebezpečných tvoroch. Vlani sa rozhodol, že bude chovať draka. Našťastie mu to Harry s Ronom vyhovorili a poslali ho Charliemu do Rumunska. Ale mám o tom mlčať. Je to tajomstvo.
                Tak draka? Ten Hagrid musí byť veľmi zábavný chlapík.
                Skôr poloobor. Ale je milý. A má rád Harryho, Rona a Hermionu.
                Stavím sa, že aj teba by mal rád, keby ťa spoznal.
                Možno. Neviem. Nie som si istá. Zdá sa mi, že nikdy nebudem mať priateľov. Luna je zvláštna, Colin behá stále za Harrym, dvojčatá sú stále s ich kamarátom Leeom a Ron je s Harrym a Hermionou. Jedine Percy sa občas stará, čo robím. Bola by som však radšej, keby sa nestaral. A okrem toho mám podozrenie, že sa mu páči jedno dievča. Spolužiačky sa stále chichotajú a rozprávajú o Harrym, až sa to koľkokrát nedá počúvať. Preto som skoro stále len s tebou.
                Som rád. Skutočne. Ginny, keď si ťa ostatní nevšímajú, je to ich problém. Ich večná škoda. Keby ťa poznali, zistili by, že prichádzajú o veľa, keď ťa ignorujú. Nič si z toho nerob a nebuď smutná. Oni raz pochopia. Dovtedy tu budem ja. Budem stále s tebou, hocikedy ma budeš potrebovať.
                Ja viem, Tom. Mám ťa veľmi rada.
                Ja teba tiež.

------

Dnes sme prvý raz lietali a bolo to úžasné. Konečne som sa nemusela skrývať a... a bola som najlepšia.
                Nemusíš mať strach pochváliť sa. Som si istý, že si bola najlepšia. Nie je na tom nič zlé. Musíš si viac veriť, Ginny.
                Je to ťažké. Vieš, chcela by som byť raz niekedy profesionálnou hráčkou metlobalu. Je to môj sen. Keby som to povedala nahlas, tak by ma vysmiali.
                Musíš ísť za svojím snom. Pevne sa chopiť príležitosti a nepustiť ju. Nevidím dôvod, prečo by si raz nemohla profesionálne hrať metlobal. Aj keď vôbec neviem, čo to je ten metlobal...

Nadšene mu vysvetľovala, čo je to ten metlobal a on trpezlivo načúval. Rozpísala sa aj o svojich ďalších snoch, ktoré mala. A aj o obavách, ktoré ju zachvacovali. S Tomom sa dalo tak úžasne rozprávať.

Nikdy nebudem taká múdra, ako Bill. Ani nikdy nebudem taká odvážna, ako Charlie. Ani cieľavedomá, ako Percy. Ani zábavná, ako dvojčatá. A nikdy nebudem mať takých priateľov, ako má Ron.
                Ginny, nemusíš sa porovnávať s ostatnými. Ty si a budeš jedinečná. Si najlepšia priateľka, ktorú som kedy mal. A ver mi, že v živote dosiahneš veľké veci, ktoré ostatným vyrazia dych. Ak chceš hrať metlobal, budeš ho hrať.
                Myslíš?
                Som si tým istý. Mám pocit, ako by som ťa poznal odjakživa a som za to rád.
                Aj ja, Tom. Ale teraz si musím napísať úlohy. Nemôžem zanedbávať svoje povinnosti.
                Dobre, Ginny. A nezabudni. Ak budeš potrebovať, som tu.

------

„Si v poriadku, Ginevra?“
                Zdvihla hlavu od úlohy z transfigurácie a prevrátila oči. Percy ju znova kontroloval a znova sa rozhodol, že jej bude liezť na nervy.
                „Prečo by som nemala byť v poriadku?“ zaprskala podráždene.
                „Pretože si stále len sama,“ mierne sčervenel. „A rodičom som sľúbil, že na teba dohliadnem.“
                „Iste,“ prikývla. „Nevšimla som si, že by si práve ty hýril nespočetným množstvom priateľov,“ nevinne sa pousmiala. Percy vyvalil oči a sčervenel.
                „Zásah, sestrička,“ zachechtali sa dvojčatá a hodili sa na pohovku vedľa nej. S úškľabkami pozerali po svojom staršom bratovi.
                „Percy, bež otravovať niekoho, kto sa nedostane cez prázdniny k tvojmu prídelu jedla, aby ti tam niečo podstrčil,“ navrhli mu s nebezpečným výrazom.
                „Nemyslite si, že sa mamka nedozvie...“
                „Sme si istí, že sa dozvie. A teraz bež. Utekaj,“ šepli varovne. Percy sa mračiac otočil na päte a dôležito odkráčal. Bol si vedomý toho, že tých dvoch nepreháda a nechcel, aby ho zosmiešnili, čo by jeho postaveniu prefekta príliš nepomohlo. „Ale vážne, Ginny,“ otočili sa dvojčatá na svoju sestru, keď Percy oddupal preč. „Prečo sa s nikým nebavíš?“
                „Bavím,“ mykla plecami a nenápadne zasunula denník pod učebnicu Transfigurácie. „Ibaže Luna je z Bystrohlavu. Mimo vyučovania s ňou nemôžem byť. A Colin stále behá za Harrym,“ dodala akoby nič.
                „Jasne, ten malý snaživec. Predstav si, že dnes fotil Rona, ako dávi slimáky.“
                „Čo robil?“ vypleštila oči.
                „Dávil slimáky. Chcel zakliať toho malého zasrana Malfoya, ale má zlomený prútik, tak sa kliatba odrazila do neho...“
                Porozprávali jej o incidente z rána, kedy sa Harry stretol prvý krát s termínom humusák. A ona ich počúvala. Na moment zapadol Tom do zabudnutia, keď si predstavila, čo všetko sa mohlo Ronovi stať. A Harrymu, samozrejme. Úbohá Hermiona. Nezaslúžila si to pomenovanie. Nepoznala ju síce dobre, ale bola to Ronova a Harryho kamarátka a aj dvojčatá ju mali celkom radi, preto sa jej protivilo, že ju niekto nazval humusáčkou. Bude sa s tým musieť zveriť Tomovi...

------

„Vieš si to predstaviť? Odpisovať na listy Lockhartových obdivovateliek?“ Harry sa zatváril, že nezje ani kúsok z obeda a to mal riadny hlad, neraňajkoval a zjedol len jeden lepkavý fondán u Hagrida, ktorý mu bezpečne zabetónoval sánku.  
                „A čo mám hovoriť ja?“ Ron sa zatváril tiež zúbožene. „Drhnúť to prekliate striebro.“
                „Nerada vám to hovorím, ale môžete si za to sami,“ Hermiona sa zatvárila celkom spokojne. „Keď porušíte pravidlá – a hlavne keď vám na to niekto príde a v tomto prípade to bolo okaté až príliš – tak si následky za svoje činy musíte niesť sami,“ uškrnula sa a vytiahla jednu z kníh idola Lockharta. „Priletieť na Rokfort v aute,“ vrtela hlavou.
                „Stavím sa, že tam Harry narazí aj na tvoje listy,“ zamračil sa Ron. Hermiona naňho nebezpečne pozrela a sčervenela.
                „Tak to sa veľmi mýliš, Ronald. To, že uznávam jeho kvality ešte neznamená, že sa radím medzi jeho obdivovateľky.“
                „Vážne? Nezaraďuješ?“ posmešne natiahol Ron. „A preto máš pri každej jeho hodine nakreslené srdiečko?“ Harry takmer vyprskol džús, ktorým sa nalieval.
                „Jeho kvality?“ vyvalil Harry oči. „Hermiona, prepáč, ale ten chlap je totálny magor,“ zaprskal. Ron súhlasne prikývol. Hermiona ich vraždila svojím pohľadom.
                „Jeho knihy sú dôkazom, čo všetko už zažil,“ zamávala im pred nosom hrubou knihou.
                „Čo všetko si povymýšľal,“ nedal sa Ron. Tentoraz súhlasne prikyvoval Harry.
                „Obidvaja ste... ignoranti,“ prskla a otočila sa im chrbtom. Teda, len pootočila, pretože sedeli za jedným stolom.
                „Merlin, len to nie,“ hlesol Harry nešťastne. „Nebolo toho dnes už dosť?“ zúfalo sa díval k dverám Veľkej siene. Ron sa musel uchechtnúť, keď tam pozrel tiež. Cupital k nim Colin so širokým úsmevom.
                „Tak ti treba,“ zahihňala sa Hermiona.

------

Čo si o tom myslíš, Tom?
               
Ginny ten večer, po večery, Tomovi porozprávala všetko, čo jej prezradili bratia o rannom incidente na metlobalovom štadióne. Strašne túžila po tom, aby mal na to rovnaký názor, ako ona.
                Nie je to správne, aby sa čarodejníci škatuľkovali podľa toho, či majú čistú krv, alebo či sú pomiešaní. Teda, aspoň tomu tak rozumiem po tom, čo si mi povedala.
                Rozhodne to nie je správne! Malfoy je namyslený somár a hlupák. Čistá krv... veď je to hlúposť. Moja rodina patrí k čistokrvným a pritom tatko miluje všetko muklovské. Má garáž, v ktorej má auto, teda to vlastne už nie, bicykel a ešte hromadu vecí, ktoré ani neviem, ako sa volajú. A študuje ich. A Hermiona patrí k najchytrejším čarodejniciam v ročníku a stavila by som sa, že by strčila do vrecka aj starších študentov. A je to mukelka.
                Určite áno, Ginny. Upokoj sa a nenechaj sa tým znechutiť.
                Pokúsim sa, ale štve ma to.
                To je pochopiteľné.
                Zrazu sa cítim strašne unavená.
                Možno by si si mala na chvíľu ľahnúť a odpočinúť si.
                Asi to spravím. Len zatiahnem baldachýn, aby ma spolubývajúce nerušili. Budeš pri mne?
                Vždy budem pri tebe, Ginny. Odpočiň si.
               
Ani si poriadne neuvedomila, čo sa deje. Vzápätí jej hlava klesla na vankúš, na ktorom ležal denník. Než jej hlava dopadla na stránku, mala zavreté oči a spala. Z denníka sa vynoril akýsi priesvitný opar a vošiel do Ginny.
                Vzápätí sa postavila a sadla si na posteľ. Poobzerala sa okolo seba. Bola slabá, stále bola veľmi slabá, niečo by však zvládla. Bude potrebný ešte čas, kým naberie dostatok síl k veľkým veciam, niečo by sa však dalo spraviť už hneď.
                Vstala z postele a vošla do kúpeľne. Dívala sa na seba do zrkadla a znechutene vykrivila kútiky úst. Bola odporná, krpatá a hlúpa. Príliš hlúpa, ale to nebolo prekážkou. Pevne zovrela prútik v ruke. Cítila, ako jej telom prebieha vlna mágie. Ako ju to posilňuje. Nakoniec to nebude ani také zložité. Rukou si prebehla po tele, po plochom hrudníku a s odporom si odfrkla. Malá, škaredá kača. Ešte toho veľa nedokáže, ale niečo hádam predsa...

------

Harry kráčal do Lockhartovho kabinetu a bol nechuťou celý bez seba. Skutočne by radšej s Ronom drhol trofeje pod dohľadom Filcha. Pokojne aj celú noc bez prútika. Všetko, len nie Lockhart, jeho hlúpe reči a odpisovanie nejakým obdivovateľkám.
                Na konci chodby zazrel maličkú postavu s dlhými ohnivočervenými vlasmi. Ginny kráčala sama, ktovie kam. Konečne dostane príležitosť si s ňou pohovoriť. Ešte mal dosť času. Nebude meškať. A keby aj, Lockhart mu to určite nebude vyčítať.
                „Ginny!“ zakričal a rozbehol sa za ňou. Spravila ešte niekoľko krokov, kým sa nezastavila a neobzrela sa. „Ahoj,“ pozdravil ju Harry. Skúmavo si ho obzerala.
                „Ahoj,“ prikývla. Potom jej zrak padol na jazvu na jeho čele. „Harry,“ dodala s úsmevom. Prútik pevne zovrela v ruke. Bola ale príliš slabá a okrem toho to takto nemohlo byť.
                „Kam si sa vybrala, takto neskoro a sama?“ zvedavo sa spýtal.
                „Ehm, do knižnice,“ mávla kamsi za seba.
                „Trochu okľukou.“
                „Chcelo sa mi poprechádzať,“ mykla plecami.
                „Aha,“ prikývol. „No a... ako sa ti páči na Rokforte? Čo škola? Darí sa?“ vypálil a díval sa na ňu. Vôbec sa nečervenala, až ho to samého prekvapilo. Zrejme sa jej v škole darí a ona je sebaistejšia.
                „Všetko v poriadku,“ usmiala sa ešte viac. Potom sa jej ruka vystrela a natiahla k jeho tvári. Odhrnula mu vlasy z čela, aby sa poriadne pozrela na jazvu. Zarazilo ho to. Zdalo sa mu, že sa jej oči zvláštne lesknú. Dívala sa na jeho jazvu a potom pohľadom skĺzla k jeho očiam. Skutočne fascinujúce, opovržlivo si pomyslela.
                „Ginny, si v poriadku?“ stiahol obočie. „Vyzeráš, akoby si mala horúčku,“ starostlivo si ju obzeral. Dokonca natiahol on svoju ruku, aby jej položil dlaň na čelo. Uhla, než sa jej dotkol.
                „Prepáč, spolužiačky stále ospevujú tvoju jazvu. A ja som ju ešte poriadne ani nevidela,“ pokúsila sa z toho vyhovoriť. Sklopila pohľad k zemi.
                „Aha,“ povedal trocha dezorientovane. Zamračil sa. Niečo mu tu nesedelo, len nevedel povedať, čo. „Ginny, mala by si zájsť na ošetrovňu, aby ťa madame Pomfreyová prehliadla. Cítiš sa dobre?“
                „Je mi dobre, vážne,“ presvedčivo prehlásila. Hlavu nezdvíhala. „Ty si sa kam vybral?“
                „Na trest k Lockhartovi,“ vypustil znechutene.
                Lockhart – Obrana – druhé poschodie. Bude musieť počkať.
                „Tak to ťa ľutujem,“ zaškľabila sa.
                „Ehm, som rád, že to hovoríš,“ zazubil sa. „Bál som sa, či náhodou aj ty nepatríš k tým jeho obdivovateľkám.“
                „Nepatrím,“ opatrne zdvíhala hlavu. Musela potlačiť všetku svoju nechuť, aby sa neprezradila. „Už pôjdem.“
                „Dobre, Ginny. Počúvaj, keď budeš niečo potrebovať, tak povedz a ja...“
                „To nebude potrebné, Harry, zvládnem to,“ pousmiala sa a otočila sa na päte. Ešte zamrmlala pozdrav a zmizla v jednej z postranných chodieb.
                Harry zavrtel hlavou a pokračoval na ceste za svojím trestom. Netušil, že Ginny Weasleyová čaká, kým nezmizne v kabinete na druhom poschodí, aby sa ona vybrala do záchodov na druhom poschodí...

------

„Znova opakujem, Hermiona,“ prevrátil Harry oči. Ron si vedľa neho odhryzol riadny kus z hrianky. „Počul som ten hlas, ktorý hovoril, že niekoho zabije.“
                „Dobre, ale ako si ho počul?“ upierala naňho takmer až vyšetrujúci pohľad.
                „Ako ako?“ nechápal.
                „Kde?“
                „Ehm, v stene?“ zavrtel hlavou. Už jej to predsa povedal tri razy, preto nechápal, čo na tom nechápe.
                „A Lockhart ho nepočul?“
                „Hermiona! Robíš zo mňa idiota?“
                „Fo je pavda. Poedal to uf tfi kát,“ zablekotal Ron. Hermiona prevrátila oči.
                „Keď to ale nepočul Gilderoy...“
                „Gilderoy?“ vypleštil oči Harry. Ron sa začal dusiť.
                „Áno, ten,“ prikývla pokojne. „Keď to nepočul on, je to zvláštne, nie?“
                „On reaguje len na to, keď ho niekto požiada o autogram,“ Ronovi sa konečne podarilo prehltnúť a neudusiť sa.
                „Myslíš si, že si to vymýšľam?“ neveriacky sa díval Harry na svoju kamarátku. Povzdychla.
                „Harry, bolo tam horko, bol si tam dlho, sám vravíš, že si driemal.“
                „Počul som to!“ napaprčene sa obhajoval.
                „Dobre, no,“ rozhodila rezignovane rukami. „Ale je to zvláštne aj v našom svete. Počuť hlasy,“ veľavravne dodala.
                „Nešibe mi, keď si myslíš to,“ zamračil sa. Ron sa uchechtol. Ale stál na kamarátovej strane.

------

Tom, si tu?
                Áno, Ginny, som. Čo sa stalo?
                Ja neviem. Sníval sa mi čudný sen.
                Sen?
                Musel to byť sen. Videla som sa na záchode a počula som sa, ako rozprávam čudným jazykom.
                Sny bývajú zvláštne. Často krát úplne nelogické a nevysvetliteľné. Snívať sa ti môže úplne čokoľvek.
                Ja viem. To iste. Len, že mám z toho sna divné pocity. Bol veľmi živý. Skoro, akoby som ani nesnila. Akoby sa to skutočne stalo.
                A čo sa ti ešte snívalo?
                Nič, len toto. Bola tma a potom som sa videla na tom záchode. Čo to môže znamenať?
                Netuším, nie som expert na sny. Tie, čo sa zvyknú snívať. Nerob si starosti, Ginny. Všetko bude v poriadku. V úplnom poriadku.

------

Čas riadne pokročil. Vonku vládlo sychravé počasie. Takmer Bezhlavý Nick sa sťažoval Harrymu, keď sa raz vracal úplne premočený z metlobalového tréningu na to, že ho nechcú vziať do Klubu bezhlavých a podarilo sa mu z neho vymámiť prísľub, že sa spolu s Ronom a Hermionou zúčastnia na Halloween jeho oslavy päťstých úmrtín. Pokým to Hermionu fascinovalo, Ron protestoval, že sa im neujde z tradičných Halloweenských dobrôt. Na prehlásenie, že aj na oslave úmrtín bude občerstvenie, sa zatváril viac ako skepticky.
                Zistil tiež, že sa Filch prihlásil do korešpondenčného rýchlokurzu pre začínajúcich čarodejníkov, čo vôbec nechápal. Každopádne ho ten deň Nick zachránil pred trestom, ktorý by schytal od Filcha, pretože zamokril a zablatil školskú podlahu svojim komplet premočeným a špinavým metlobalovým odevom.
                Na druhej strane sa zdala byť Ginny čoraz bledšou, zakríknutejšou a smutnejšou. Percy ju posielal na ošetrovňu a ona už nemala ani síl, aby protestovala. Naliala do seba Hrejivý elixír a rozprávala sa s Tomom. Vlastne sa už len s ním rozprávala. Ráno vstala, naraňajkovala sa, potom absolvovala vyučovanie, v priebehu ktorého sa naobedovala, aby po ňom zapadla do izby, za svoj baldachýn a tam si robila úlohy alebo, a to oveľa častejšie, si písala s Tomom. Často krát ani na večeru nešla, pretože nemala chuť.
                Jediný, kto jej ostal, bol Tom. Percy sa viac venoval tej svojej kamarátke, ktorú mal. Dvojčatá sa bavili svojimi vynálezmi. A Ron bol s Harrym a Hermionou. Ostala sama. Sťažovala sa Tomovi, ale ten ju vždy upokojil, povzbudil a povedal, že on tam pre ňu bude vždy. A ona ho za to mala rada. Rozprávali sa dlhé hodiny. Klamala, keď bratom tvrdila, že má kamarátov. Mala len Toma a stačilo jej to.

------

                Vôbec sa mi nechce na Halloweenskú oslavu.
                Dnes je Halloween? Aké príznačné...
                Čo tam budem robiť? Nemám náladu na hostinu, ani na Hagridove obrie tekvice. Nemám náladu na nič.
                Chápem. Škola a všetky tie starosti, ktoré máš, ťa musia vyčerpávať. A keď sa k tomu pridá prechladnutie, tak to iste nie je nič príjemné. Ale ty to určite všetko zvládneš. Verím tomu.
                Ďakujem, Tom. Ty si môj jediný, skutočný priateľ.
                A ty si moja úžasná a jedinečná priateľka. Možno by si si mala odpočinúť, keď nechceš ísť na tú oslavu.
                Nemusím na ňu ísť?
                Nemusíš robiť nič, čo nechceš.
                Aj tak mám pocit, že si nikto ani nevšimne, že tam nie som.
                To neviem posúdiť.
                Začínam byť vážne unavená.
                No vidíš. Tak sa k tomu nenúť a oddýchni si.
                Áno.
               
Hlava Ginny Weasleyovej klesla na vankúš. Tom už bol silnejší. Už nepotreboval, aby sa dotýkala denníka. Dokázal sa k nej dostať. Vedel, že bude trvať už len chvíľu a ovládne ju úplne celú. A potom sa pomstí. Zatiaľ môže spustiť svoj plán...

------

„Harry, čo je?“ otočila sa k nemu Hermiona. Boli na oslave úmrtín sira Nicholasa, kde to bolo ešte hroznejšie, než si vôbec dokázal predstaviť. Kopa duchov, Zloduch a k tomu Myrta. A to nechutné občerstvenie. To ho teraz ale netrápilo. Začul ten hlas znova.
                „Ten hlas,“ vysvetlil s nastraženými ušami.
                „My nič nepočujeme,“ stiahla obočie. Ron síce prikývol, ale napriek tomu sa snažil začuť nepočuteľné.
                „Počujem ho, chystá sa zabiť!“
                „Harry, ale...“
                „Ticho!“ privrel oči. Hlas sa posúval nahor. Cestoval stenami nahor. „Tadiaľto! Poďte!“
                Hlas šepotal, že chce niekoho zabiť. Že cíti krv. Že niekoho zahrdúsi. Že je hladný. Rozbehol sa schodmi z podzemia. Hlas sa od neho postupne vzďaľoval. Nechcel dopustiť, aby sa mu stratil. Bežal ďalej, Ron a Hermiona trielili za ním. Vybehol ďalšie poschodie a potom ďalšie. Dobehli až na druhé poschodie. Bežali chodbou, aby na jej konci zastavili.
                A zbadali na zemi čosi lesklé. A na stene nápis: Tajomná komnata je otvorené. Nepriatelia potomka, majte sa na pozore. Na stene visela pani Norrisová, ani sa nepohla.
                Všetci traja ostali neveriacky stáť v kaluži vody, ktorá sa rozlievala po zemi. Kým Hermiona chcela pomôcť, Ron chcel zmiznúť. Nestihli to však. Boli pristihnutí zástupom študentov, ktorí odchádzali z Veľkej siene. A Malfoy varoval, aby sa mali humusáci na pozore.

------

Ginny Weasleyová bola oveľa silnejšia, než by predpokladal u takého malého a chabého dievčiska. Vedel, že by ju mal nasmerovať naspäť do jej postele, ale ona sa rozhodla, že mu skazí plány. Cítil to. Veľmi dobre si uvedomoval, že začína mať znova kontrolu nad vlastným telom a on sa bude len sťažka vracať do svojho denníka. Bude jej musieť podstrčiť viac svojej duše, aby ju ovládal lepšie. Bude musieť byť dôslednejší.
                Ginny sa preberala. Uvedomila si, že stojí v kúpeľni, ruky má pod tečúcou vodou a zmýva z nich ostatky červenej farby. Čo sa stalo? Čo robila? Ako sa sem dostala? A čo to má s rukami? Nevšimla si priesvitného oparu, ktorý mizol v spálni.
                Vydesene si utierala čisté ruky do uteráka a obzerala sa okolo seba. Bola v ich internáte, v ich kúpeľni. Nazrela do spálne. Bola prázdna. Všetci museli byť na oslave. Čo sa stalo? Prečo mala ruky od farby? Odišla z izby alebo tu bola? Všimla si denník na svojej posteli.
                Tom!
                Áno, Ginny?
                Stalo sa niečo hrozné.
                Pokoj. Upokoj sa a porozprávaj mi to.
                Prebrala som sa a bola som v kúpeľni. Na rukách som mala farbu a tú som si zmývala. Netuším, čo sa stalo! Ja neviem, či som niekam neodišla, ani čo som robila. Čo je to, Tom?
                Kde máš prútik?
                Čo?
                Prútik.
                Vo vrecku habitu.
                Možno si len námesačná a v spánku si kúzlila. Možno si si farbou začarovala ruky. Kto vie? Neverím, že by si spravila niečo, z čoho by si mala mať strach. Na to si príliš dobrá. Ginny, netráp sa tým. Určite to bude mať toto vysvetlenie. Rozumieš? Ver mi...
                Ja ti verím, Tom.
                Dobre, Ginny. A teraz sa upokoj. Si pokojná?
                Som pokojnejšia. Určite áno.
                Výborne maličká. A teraz sa prezleč a poriadne sa vyspi. Zajtra ťa čaká náročný deň. Máte predsa Elixíry.
                Áno, Elixíry. Ďakujem ti, Tom.
                Nie je za čo.

------

Harry, Ron a Hermiona strávili útrpné chvíle v kabinete profesora Lockharta, v ktorom sa zišli riaditeľ Dumbledore a profesori Snape a McGonagallová. Filch bedákal a obviňoval Harryho zo zabitia jeho mačky, pokým sa tí traja obhajovali, ako im len sily stačili, aby pritom nepovedali nič o hlase, ktorý, ako sa zdalo, počul len Harry, čo bolo viac ako zvláštne.
                Snape ich síce pristihol na hruškách pri krížovom výsluchu, ale Dumbledore sa postavil na ich stranu a vyhlásil, že Harry je nevinný, pokiaľ sa nepreukáže jeho vina. Nie, že by ho toto prehlásenie ktovieako potešilo. Trápil ho ten hlas a hlavne ho trápilo, že Ron s Hermionou vyzerali, že mu neveria. Aj keď tvrdili opak. Jediným vtipným momentom bol fakt, že sa Harry a ostatní dozvedeli, že Filch je šmukel. Teda, vtipné sa to zdalo len Ronovi a Harrymu. Hermiona príliš veselosti neprejavila.
                „Tajomná komnata? Čo je Tajomná komnata?“ spýtala sa na druhý deň ráno, pred raňajkami, Ginny svojich bratov. Celá klubovňa diskutovala a odvšadiaľ začula ten názov.
                „Ty to nevieš?“ pozreli na ňu. „Kde si včera bola, prosím ťa?“ spýtal sa Fred. Cítila, že začína horieť. Tušila, že sa stalo niečo zlé.
                „Spala som. Bolo mi zle a nechcela som ísť na oslavu,“ šepla.
                „To je divné, Ginny,“ George sa na ňu skúmavo pozrel.
                „Ešte stále doznieva tá chrípka,“ vyhovárala sa.
                „Hm, možno by si mala zájsť...“
                „Jasne, zájdem. Tak čo sa stalo?“
                A oni jej rozpovedali o tom, čo sa v ten Halloweenský večer stalo. A že vraj je pani Norrisová len skamenená a že sa bude dať odčarovať. Prišlo jej zle. Ten nápis bol napísaný červenou farbou. A ona mala na rukách červenú farbu. Ale Tom tvrdil, že ona by nebola schopná spraviť nič zlé. Nemohla to byť ona. Nie, nemohla. Verila Tomovmu úsudku a keď vraví, že ona je dobrá, tak to tak bude. A aby toho nebolo málo, na mieste činu pristihli tých troch. Čo tam robili? Napísali to oni? Ale ani to neexistovalo. Čo sa to s ňou deje? Musí sa nutne porozprávať s Tomom.
                V nasledujúcich dňoch sa celá škola zamerala len na to, aby poznala legendu o Tajomnej komnate. Aj samotná Ginny zašla do knižnice, ale presne tak, ako takmer všetci ostatní, neuspela.
                „Ehm, Hermiona,“ skúsila osloviť staršie dievča v jedno popoludnie. Druháčka sedela, a nikoho to neprekvapilo, spolu s Ronom a Harrym a robila si úlohu.
                „Áno, Ginny?“ usmiala sa na ňu Hermiona.
                „Chcela som sa ťa opýtať, či náhodou nemáš Dejiny Rokfortu. Alebo či ich nemáte vy dvaja,“ pozrela na Rona s Harrym.
                „Ja som rád, že mám knihy, ktoré mám mať, sestrička,“ zavrtel hlavou Ron. „Všetko na viac považujem za nezmysel.“
                „Ako inak,“ vrkla po ňom Hermiona. Ginny strieľala pohľadom z jedného na druhého. „Asi ťa zaujíma to, čo celú školu, že?“ Hermiona si nevšímala Ronovo frflanie. „Nemám tú knihu, ale Binns nám dnes prezradil, o akú legendu sa jedná. Tak sa posaď, porozprávam ti ju,“ navrhla Hermiona. Ibaže jediné voľné miesto bolo vedľa Harryho, pretože Ron sedel v kresle a Hermiona mala druhú časť pohovky zapratanú učebnicami. Sadla si teda opatrne vedľa Harryho.
                A Hermiona sa rozrečnila. Vravela o tom, ako pred mnohými rokmi štyria čarodejníci založili Rokfort, ako spolupracovali a ako začal robiť Slizolin problémy, pretože chcel, aby na Rokfort chodili len čistokrvní, kvôli čomu sa pohádal s Chrabromilom a odišiel zo školy. Predtým, než odišiel, vybudoval na hrade miestnosť, akúsi Tajomnú komnatu, do ktorej zavrel obludu, ktorú dokáže ovládať len Slizolinov potomok. Rovnako aj otvoriť ju môže len Slizolinov potomok. Podľa Binnsa je to vraj úplná hlúposť, podľa všetkých ostatných, a Hermiona tomu verila tiež, je to možné.
                Ginny sa uľavilo. Ak je Tajomná komnata otvorená, mohol ju otvoriť len Slizolinov potomok a to ona rozhodne nie je. Nemá so Slizolinom spoločné ani iniciály, nieto nejakú minulosť.
                „Aká obluda to môže byť? A súvisí to s pani Norrisovou?“ pýtala sa. Tí traja na seba pozreli.
                „Netušíme,“ prezradil Ron. „Najhoršie na tom je, že si všetci začali myslieť, že Slizolinovým potomkom je Harry,“ zaškľabil sa Ron.
                „Čože?“ vyprskla a pozrela na Harryho. Tváril sa všelijako, rozhodne však nie normálne.
                „Pristihli nás pri Norriske, keď sme sa vracali,“ mykol plecami Ron.
                „A keďže som Harry Potter a vo všetkom zlom, čo sa udeje, v tom zákonite musím mať prsty, tak si niektorí pomysleli, že mám takého významného a veľacteného predka,“ roztrpčene skonštatoval. Horšie, že si to aj sám začal namýšľať. Pamätal, čo vravel klobúk pri jeho zaraďovaní. Priateľom nepovedal však nič.
                „Ale to je hlúposť,“ zavrtela hlavou. Nikdy by si nepomyslela, že má Harry niečo spoločné so Slizolinom.
                „Ďakujem za prejavenú dôveru,“ usmial sa na ňu Harry. „Zrejme patríš k tým málam, čo mi ešte veria.“
                „Neverí ti len pár jednotlivcov, tak nezveličuj,“ zavrtela hlavou Hermiona. Potom sa usmiala na Ginny. „Stačí ti to takto? Mám rezervované Dejiny Rokfortu a keď sa k nim dostanem, posunula by som ti ich.“
                „Nie, to nebude potrebné,“ zdvíhala sa z pohovky. „Takto mi to bude stačiť. Ďakujem.“

------

Mala som strašný strach, Tom. Myslela som si, že som ten nápis napísala ja a že som ja otvorila aj Tajomnú komnatu. Ale nie som Slizolinov potomok, tak som to nemohla byť ja.
                No vidíš, všetko sa vysvetlilo. Vravel som ti to. Ty by si nedokázala spraviť nič zlé. Podľa všetkého si len v spánku vyčarovala červenú farbu.
                Áno, bolo to tak. Horšie, že si niektoré decká myslia, že tým potomkom je Harry. Dokonca aj v našej triede.
                Harry Potter? Prečo si to myslia?
                Keď sa vtedy našla tá mačka, všetci boli vo Veľkej sieni. Teda až na mňa. Ja som spala. A na tých troch, ktorých pristihli na chodbe. Neviem, mám pocit, akoby predo mnou niečo tajili.
                Čo by mohli tajiť?
                Netuším. A vôbec ma to neprekvapuje. Nezáleží im na mne, nevšímajú si ma. Načo by mi mali hovoriť nejaké tajomstvo?
                Nič si z toho nerob, Ginny. Ty ich nepotrebuješ. Máš predsa mňa.
                Áno, mám teba a to mi stačí.

------

Harry s Ronom a Hermionou striehli okolo miesta, na ktorom bol stále nápis. Nedal sa ničím odstrániť, Filch už skúsil všeličo. Videli zvláštne sa správajúcich pavúkov a navštívili Myrtu na záchode. Všetko bolo v pohode, až kým ich tam nepristihol Percy, ktorý sa zhrozene pozeral, ako Ron s Harrym vychádzajú z dievčenského záchoda v spoločnosti Hermiony. Skutočne prazvláštne.
                Ako tak dumali večer v klubovni, kto by mohol byť oným Slizolinovým potomkom, a nad Harrym neuvažovali ani náhodou, tak im na rozum prišiel Malfoy. A Hermiona sa rozhodla, že vytvorí Všehodžús, aby sa dostali do slizolinskej klubovne a pokúsili sa zistiť, či náhodou Malfoy nie je potomkom slávneho Salazara. Aj keď by na to príliš veľa galeónov nevsadili.
                Lenže k výrobe Všehodžúsu potrebovala Hermiona knihu zo Zakázanej časti, preto bol Harry prinútený na hodine Obrany hrať vlkolaka, na ktorom Lockhart predvádzal jeho zneškodnenie, musel zavýjať a kňučať a to všetko preto, aby od neho získali poverenie na požičanie si zakázanej knihy. Šľak aby trafil prekliatu knihu. Nakoniec zistili, že im bude trvať mesiac, než Hermiona elixír uvarí. Všetko vyzeralo byť veľmi povzbudivé, sarkasticky si pomyslel Harry. A zajtra mal hrať svoj prvý metlobalový zápas sezóny.

TOPlist