Ohnivá čaša 7.

                „Šibnutá rodina? To sedí,“ zašomral Ron potichučky. Len, aby nevyprovokoval Írov.

                „Kto ti kázal sem vkročiť v Krumovom tričku a vravieť, že je hlúposť fandiť Írom? Pozri okolo seba,“ klobúčnik roztiahol ruky. Boli v zelenom mori.

                „Prečo máš na sebe ten... sexy oblek?“ zasmiala sa Ginny.

                „Pokojne by som ho mohol zo seba strhnúť, keby si chcela,“ zachichotal sa zeleňák. Harry povytiahol obočie.

                „Hej, brzdi, Creewey,“ zamračil sa Ron.

                „Staraj sa o seba, Ronald,“ vrkla Ginny.

                „Toto všetko je tvoja rodina?“ spýtal sa Harry len preto, aby sa vyhol hádke.

                „Ja ani neviem, ale možno áno,“ Colin sa naňho pozrel. „Z matkinej strany. Otec je mukel. Ale asi to bude celá čarodejnícka dedina, z ktorej pochádza moja mama,“ zasmial sa. „Poznám z nich sotva polovicu.“

                „Kde máš brata? Harry by sa s ním rád zoznámil,“ drgala doňho Ginny.

                „Niekde tu je,“ poobzeral sa. „Mám ho nájsť?“ pozrel na Harryho. Ten pozrel na Ginny. V jej pohľade videl, aby sa aspoň pokúsil o nejaký náznak spoločenskej interakcie.

                „Netreba, Colin. Aj tak by sme sa mali pohnúť pre tú vodu. Veď sa s ním zoznámim na Rokforte, ako som počul,“ opatrne sa usmial. Ale Colin skutočne vyzeral, že po ňom neskočí a nebude ho chcieť fotiť.

                „To je pravda, nastupuje,“ usmial sa. „Po pravde, tak trochu sa toho desím. Je ešte poplašený.“

                „Nevrav,“ vyhŕkol Harry. „Kto by to predpokladal...“ Ron sa zachechtal. Hermiona ho prebodla pohľadom. A Ginny sa zamračila. „Ale chápem, keď sa okolo seba poobzerám,“ uchechtol sa. A Colin sa našťastie zasmial.

                „Tak sa uvidíme v Rokforte,“ mávol na nich. „A ty, keby si chcela, tak si ten oblečok vezmem aj do školy,“ šepol Ginevre.

                „Zjavne ti zelenie aj mozog,“ zaškľabila sa.

                Potom sa ale skutočne vybrali pohľadať vodovod. Ron už radšej držal jazyk za zubami, ale len do chvíle, keď sa celkom zjavne ocitli medzi stanmi fanúšikov Bulharska. Nad stanmi viala obrovská bulharská zástava a na každom videl rovnaký pohyblivý plagát mračiaceho sa mladíka.

                „To je Krum,“ šepol Ron s posvätnou úctou.

                „Toto je on?“ Hermiona si ho zvedavo obzerala. Harry ho už videl, ale Hermiona si časopis odmietla prezrieť, pretože ju metlobal príliš nebavil. „Tvári sa mrzuto,“ zamračila sa.

                „Uhm, akoby nespravil ani jednu skúšku,“ prikývol Harry. Ginny sa zarehotala.

                „Je jedno, ako sa tvári. Je to génius,“ nadchýnal sa Ron a hrdo vypäl hruď, aby ho videli všetci obyvatelia stanov. „Vám by sa asi páčilo, keby na vás pripínal odznaky, usmieval sa a navrhoval kdejaké prasačinky, nie?“ zamračil sa a pozrel na Hermionu. Ginny si s Harrym vymenila pohľad.

                „No áno, Ronald, napríklad,“ prikývla Hermiona. „Aspoň by sa nesprával ako trúba...“

                „Tak poďme, pohnime,“ popohnala ich Ginny. „Nielenže sa tu cítim neisto, ale máme priniesť aj vodu, nie?“ drgla do brata, aby sa konečne pohol. Iste, Bulhari by tentoraz mohli zaútočiť na ňu. Našťastie bolo veľmi skoro ráno a nikomu sa asi ešte nechcelo vyvíjať prílišnú aktivitu. Teda až na splašených Colinových príbuzných.

                Pri vodovode sa skoro pridusili smiechom, keď tam zbadali jedného chlapíka v ženskej nočnej košeli, ako si ju pochvaľuje, pretože sa mu vetrajú isté partie. Mrzutým sa zdal Ron. Nielenže Harry uvažoval o tom, že pozve Hermionu na ples, celkom zjavne ju ohúril Cedric a ešte k tomu jej Seamus zapínal odznak na hruď. A on nechápal, prečo sa to deje, keď je to len Hermiona.

                Na ceste naspäť stretli niekoľkých spolužiakov a známych, ktorí na nich kývali a pokrikovali a takmer každý závistlivo pokukoval po jeho Krumovom drese a jeho nálada sa o čosi zdvihla.

                „Harry, aha...“ drgol doňho kamarát a ukázal kamsi doľava medzi stany. Harry skoro zhltol jazyk. Jeho srdce vynechalo minimálne dva údery, než sa znova rozbehlo, ale tentoraz rýchlejšie. A žalúdok sa mu veľmi podivne zachvel.

                „Zober sa, bež za ňou, povedz, že si počul, že bude ples a pozvi ju,“ ozvala sa pri ňom Ginny. Hermiona nazerala, o kom sa to bavia. „Hneď, ja ti tu vodu podržím...“

                Ibaže on ju nepočúval. Keď sa Čcho otočila a zbadala ho, cítil, že sa pýri tak, ako by bol čistokrvným Weasleym. A ona sa usmiala. Naňho? Dívala sa priamo naňho, na koho iného by sa mala usmievať? Stuhol. Potom zdvihla ruku, zamávala a zakričala, že Ahoj, Harry! V jeho okolí ale žiaden iný Harry nebol. Ako vedel, na Rokfort žiaden iný Harry nechodil. Musela myslieť jeho.

                „Tak bež, Harry,“ vyzývala ho Ginny netrpezlivo.

                Ibaže on v snahe odmávať jej naspäť zdvihol ruku s hrncom, z úst sa mu vydralo niečo, čo skutočne zamýšľal ako pozdrav a vylial na seba a na Ginny vodu.

                „Alebo radšej nebež,“ zaprskala, keď od neho odskočila. Nebola veľmi mokrá, zato on bol, ale zjavne si to nevšímal. Čcho sa jemne zasmiala, usmiala sa naňho, ale potom sa venovala svojim kamarátkam.

                „Och, Merlin...“ pípol nešťastne.

                „Ten ti príliš nepomôže,“ mračila sa Ginny. „Prestaň sa smiať,“ vrkla na Rona. „To má byť podpora kamarátovi?“

                „Si necitlivý,“ Hermiona mu tiež venovala odsudzujúci pohľad.

                „Vyzerá smiešne,“ zaškeril sa Ron, ibaže si ho už nikto nevšímal.

                „Som mokrý,“ vyšlo z Harryho. „Poďme rýchlo preč,“ zaprskal a ešte sa úkosom pozrel, ako sa Čcho baví s kamarátkami.

                „Si v tom až po uši,“ usmiala sa Hermiona. „Mám ale pocit, že budeme musieť zapracovať na tvojej sebadôvere,“ pozrela na Ginny. Tá prikývla.

                „Okrem iného, áno...“

                Počas cesty k stanu si Harry v duchu hovoril, akým veľkým hlupákom je a ako veľmi sa mu podarilo pred Čcho strápniť. Ale nevybuchla z neho od smiechu, akoby to spravil ktokoľvek iný. Ron napríklad. Len sa mierne zasmiala, pretože to skutočne muselo vyzerať smiešne. A aj potom sa usmiala. Možno nie je všetko stratené.

                Ich stany boli na veľmi zaujímavom a strategickom mieste vedľa chodníka, ktorý viedol na štadión a prechádzalo okolo nich veľké množstvo ľudí. Kým sa varila voda na párky, Artur im hovoril, kto je kto. Veľa ľudí ho poznalo a zdravilo. Niekoľkí sa pristavili, aby s ním prehodili pár viet. Ako napríklad pán Bagman, extravagantne oblečený organizátor. Medzitým sa sem premiestnili Charlie, Bill a Percy.

                Harry s úškrnom sledoval dvojčatá, ako uzavreli takmer nemožnú stávku s pánom Bagmanom. Vraj Íri vyhrajú, ale Krum chytí strelu. Nevídané. Arturovi sa to príliš nepozdávalo, ale nechal to tak. Potom sa k nim premiestnil pán Crouch, aby Harry spoznal Percyho šéfa a spolu s ostatnými sa zasmial, keď skomolil jeho meno. Taký je v práci Percy nenahraditeľný.

                „Prečo si kupuješ írsky klobúk, keď máš bulharský dres?“ spýtal sa Harry Rona pri stánku so suvenírmi. „Netrpíš poruchou identity, však nie?“

                „Čím?“

                „Neviem, to mi len tak napadlo,“ mykol plecami a obzeral si všehľad. Predavač vysvetľoval, aké má funkcie.

                „No, Írsko asi určite vyhrá. To ale neznamená, že nemôžem podporiť Viktora Kruma. Veď vieš... oslava metlobalu,“ vypustil celkom múdro a obzeral si pohyblivú figúrku svojho hrdinu. „Zarobil som si dosť...“ zamrmlal a kúpil si ju.

                „Vezmem tieto všehľady, vyzerajú fajn,“ prehlásil Harry a kúpil hneď štyri.

                „Nemal si...“

                „Ja viem, ale oslava metlobalu...“

                Pri stánku nechal ďalšiu kopu galeónov a Ron prskal, že jeho leprechaun absolvoval veľmi drastickú diétu a bude rád, keď aspoň trochu cinkne. Ale stálo to za to. Keď k nim podišli dievčatá, dal im všehľady a oni mu za odmenu pripínali írske ďateliny a dostal od Ginny aj klobúk s ďalšou tancujúcou zelinou.

                A potom Artur zahlásil, že je čas.

                Bolo to zvláštne, neskutočné a aj veľmi uspokojujúce.

                Začalo to tým, keď vystupovali po schodoch na najvyššiu tribúnu a stretli Malfoya. Jeho rodičia sa s niekým rozprávali, ale Draco im zastúpil cestu.

                „Kamže? Nevravte, že idete do čestnej lóže,“ natiahol.

                „Si predstav, Malfoy,“ vrkol Ron a chcel ho odtisnúť. Artur s Percym, Billom a dvojčatami už boli ďaleko pred nimi.

                „Čo to máš na sebe?“ zamračil sa a prebodol pohľadom aj Ginny. Jeho bledá tvár nadobudla ružovkastý nádych. „Nie je možné, aby sa k nim dostala taká spodina. Kde ste to ukradli?“

„Nikto nič nekradol...“

„S tebou sa nikto nerozpráva, humusáčka.“

„Dávaj si pozor na papuľu...“

„Lebo čo, Weasley? Kýchneš na mňa a nakazíš ma chudobincom?“ uškrnul sa. Ron sčervenel.

                „Strašne ťa musí zožierať, že má niekto niečo, čo ty nie, však?“ zaprskal Harry a postavil sa pred Weasleyovcov. Uškrnul sa. „Tak záviď,“ šepol významne. „Udus sa závisťou, prosím, sprav nám tú radosť,“ provokačne sa zazubil.

                „Potter, ty...“ Jeho tvár bola červenšia, než Weasleyovcov.

                „Je tu nejaký problém?“ Na Harryho ramene sa ocitla Charlieho ruka a svalnatý Weasley sa postavil vedľa neho. Významne sa na Malfoya zadíval.

                „Ani nie, Malfoy pochválil tričká a zaželal nám príjemný športový zážitok, však?“ Harry na Draca mrkol. Ten spravil drobný krok vzad. Charlie vyzeral nebezpečne.

                „Tak utekaj za oteckom fňukať, že ti tiež nezohnal dres,“ zaškľabil sa naňho Ron. To už sa skutočne otočil a zmizol.

                „Blonďaví zmetkovia,“ uľavil si Charlie potichu. Potom sa usmial a hnal ich schodmi hore. To bola tá uspokojujúca časť.

                Tá zvláštna časť nasledovala hneď potom, ako na tribúne našli podivného škriatka s menom Winky. Hermiona bola pobúrená a pána Croucha ohodnotila ako veľmi nesympatického čarodejníka, ktorý núti svojho škriatka byť tak vysoko, hoci sa on výšok bojí. Alebo ona, pretože to bola skutočne škriatkovská slečna.

                Malfoyovci sedeli na tribúne tiež. Lucius prebodol Harryho veľmi nepekným pohľadom, ale on si ho nevšímal. Skúšal všehľad a smial sa, keď na opačnej strane tribúny zazrel čarodejníka špárajúceho sa v nose.

                A celý zápas bol neskutočným. Skutočne neskutočným zážitkom. Bolo to prvý raz a možno aj posledný, kedy Harry videl hrať metlobal ozajstných profesionálov. Íri lietali tak rýchlo, že mal problém pochopiť, čo vlastne robia a už strelili gól. Zameral sa ale hlavne na Kruma. Bolo to pochopiteľné. Aj on bol stíhač. Ale toto bola skutočne extratrieda. Dva razy prekabátil írskeho stíhača Vronského fintou. Na všehľade si tie akcie spomaľoval a prehrával stále dokola a írsky náskok sa zvyšoval. Boli jednoznačne lepší a nebolo pochýb, kto napokon vyhrá. A maskoty to vedeli tiež. So smiechom a následne s opojením sledovali boj bulharských víl s írskymi škriatkami. Napokon mali dvojčatá pravdu a vyhrali hromadu galeónov. Krum skutočne chytil strelu a Íri aj tak vyhrali.

                A videli ich aj zblízka, keď všetci prišli do čestnej lóže, aby si Íri prevzali pohár. Ginny bola ako vo vytržení, keď videla Moranovú a takmer sa jej mohla dotknúť. A to isté platilo aj o Ronovi. A Krumovi, samozrejme. Hermiona zašepkala, že Krum vyzerá hrozne so zakrvaveným nosom a dresom. Harry si pomyslel, že vyzerá hrozne aj bez krvácania.

                „Tak a teraz môžem spokojne zomrieť,“ smial sa Ron neskôr v stane. Všade okolo oslavovali írski fanúšikovia, všade bol hluk, smiech a spev. A vlastne aj on oslavoval, hoci mal na sebe bulharský dres.

                „Ale nemôžeš, bratku,“ zavrteli hlavou dvojčatá rátajúci si svoj majetok.

                „Matka po tebe bude chcieť, aby si spravil VČÚ...“

                „A následne MLOKy...“

                „A bude chcieť, aby si sa oženil,“ pridal sa Charlie.

                „A daroval jej zo štyroch vnukov,“ uchechtol sa Bill.

                „A našiel si pekné miesto, ako Percival,“ zasmial sa Harry.

                „No áno, hlavne to,“ prikývli dvojčatá.

                „No tak, chlapci, do postelí. Chcem chytiť čo najskoršie prenášadlo,“ upozornil ich Artur a šiel skontrolovať dievčatá do ich stanu.

                Harry si ľahol a načúval írskym oslavám. Skutočne to bol mimoriadny zážitok, ktorý si zapamätá do konca života. Usmial sa. Všetko bolo úžasné. S tým pocitom zaspával. Ibaže všetko úžasné vôbec nebolo...

------

                „Dvojčatá vraveli, že začuli, ako tatko vraví Siriusovi, že keby tých ľudí odmaskovali, tak by si odškrtali mená na ministerskom zozname,“ prezrádzal Ron, keď spolu ležali po dvoch dňoch od incidentu na Svetovom metlobalovom pohári na lúke na deke a už znova sa snažili odhaliť svoje zviera. Ale už znova ležali a nedokázali sa sústrediť na odhaľovanie ničoho.

                Zrejme to bola pravda. Určite to boli sympatizanti Voldemorta, ktorí okamžite zdúchli, keď zbadali Temné znamenie. A Hermiona nevedela preniesť cez srdce, že z toho obvinili Winky, ktorá dostala oblečenie. To značí, že ju pán Crouch vykázal zo služieb, čo je pre domáceho škriatka tou najväčšou potupou.

                „Veď je to jasné, boli tam Malfoyovci a im podobní,“ mračila sa Hermiona do slnka.

                „No ale nie sú dôkazy,“ natiahol Harry. „Bola tam celá hromada ministerských pracovníkov... podotýkam, že v službe... a nedokázali chytiť ani jedného.“

                „Mali strach o tých muklov,“ namietla Ginny.

                „Iste, dobre. Rozumiem. Ale veď aj Bill vravel, že ich mohli kúzlami zaistiť, nejako oslobodiť a potom chytiť aspoň jedného. Malfoya, najlepšie.“

                „Bill to vravel ako bojovník, Harry,“ Hermiona sa zdvihla na lakťoch. „A ako si vravel, boli tam ministerskí pracovníci, čo sú väčšinou administratívni pracovníci.“

                „Ako napríklad Percival a ten by si neporadil, ani keby naňho zaútočil červoplaz,“ zaškľabil sa Ron.

                „Dobre, Hermiona. A ja netvrdím, že ich mali pobiť. Ale mohli chytiť aspoň jedného...“

                „Nedohadujte sa,“ zavrčala Ginny. „Aj tak boli všetci ožratí a mysleli si, akú si spravia srandu z tých stotisíc čarodejníkov. Ako im naženú strach. A nakoniec to boli oni, kto so strachom utekali.“

                „Ale niekto to tam myslel vážne, keď vyčaril znamenie,“ podotkol Harry. Posadil sa. „Škoda, že sme ho nezahliadli,“ povzdychol.

                „Ale no tak! Poďme sa venovať učeniu,“ zavelila Hermiona a s povytiahnutým obočím čakala, kým si Harry ľahne. Namosúrene poslúchol.

                Celý incident vyvolal napätie. A to nielen v Brlohu, kde Molly znervóznela a Sirius nevedel obsedieť na mieste. Akosi si stále neuvedomoval, že on už zrejme bude len sedieť na zadku do doby, kým nechytia Pettigrewa. Artur bol na ministerstve, kde to vrelo, celé dni. Percy tiež, ale on tam bol stále už predtým a doma nikomu nechýbal. Celý čarodejnícky svet znervóznel, pretože naposledy za zjavilo znamenie, keď bol pri moci. A zjavovalo sa vždy, keď niekoho zabili.  

                Bill s Charliem prorokovali, že po pár dňoch sa situácia upokojí. On sa rozhodne nevracia. Nejaký jeho fanúšik chcel zrejme vystrašiť tých v maskách. Pretože tí sa vyhli väzeniu, čiže zapreli svoju spojitosť s Voldemortom a týmto nahnal najväčší strach práve im, pretože si na moment mysleli, že sa skutočne vracia. Ibaže svet to takto nechápal a svet sa bude musieť upokojiť svojím tempom.

                A Harry bol nervózny z nervózneho Siriusa. Za necelý týždeň pôjdu naspäť do školy a on pôjde na Grimmauldovo námestie, kde je dom pripravený k bývaniu, ako sa letaxom dozvedel od Dumbledora. Mal aspoň záruku, že dom na Grimmauldovom námestí bude prepojený aj s Rokfortom. Ak by sa niečo dialo, bude mať krstného otca po ruke. Každú zmenu v Harryho vzťahu s Ginny chcel riešiť so Siriusom a Dumbledore sľúbil, že to umožní. Sirius by aj tak najradšej robil niečo užitočnejšie a akčnejšie. Aj keby len mal ísť s Billom do banky a zametať tam trezory. Hocičo. Preto jeho nervozita narastala, pretože decká odídu a on vo svojom takmer väzení nebude mať s kým ani blbnúť.

                „Nepáči sa mi, čo spravili tomu škriatkovi,“ pípla Hermiona po chvíli.

                „Nemáme sa venovať animágii?“ upozornil ju Ron.

                „No áno, ale aj tak...“

------

                Situácia sa ani po štyroch dňoch neupokojila. Harry zistil, kto je Rita Skeeterová, ktorá písala kvantum článkov a v každom si vzala na mušku niekoho iného, ktorého prezentovala nie príliš lichotivým spôsobom. Ušlo sa aj pánovi Weasleymu. Toho už doma prakticky ani nevídali. Odchádzal skoro ráno, keď ešte aj Harry spal a prichádzal neskoro po večeri.

                Sirius sedel na lúke a dohliadal, aby sa decká sústredili na nájdenie svojich zvierat. Hermiona sedela vedľa neho a čítala knihu. Ako povedala, neverila, že by sa to niekedy naučila a preto považovala nečinné ležanie a sústreďovanie sa na neexistujúce ako stratu času. V duchu sa musel uškrnúť. Ani Lily nebola takáto fanatická. Dokázala sa občas odreagovať, zabaviť, vyjsť si s niekým. Hermiona bola ale zvláštny prípad. Ale možno... možno existuje nádej, že sa aj ona niekedy odviaže. Hlavne, keď si ju vzala pod patronát Ginny, ako sa sama maličká červenovláska vyjadrila.

                Keď sa ozvalo Ronovo zachrápanie, obaja sa na seba s úškľabkom pozreli. Zdalo sa, že sa presústredil až k sústredenému spánku. Nechali ho tak. Hermiona sa vrátila ku knihe a on sa zadíval na svojho krstného syna a jeho duchovnú priateľku. Tak ich sám pre seba pomenoval.

                Snažil sa posledné dni upokojiť. Hrozne ho to štvalo. Stále bol utečený vrahom, momentálne sa skrývajúcim v Brlohu a zrejme na večné veky sa skrývajúcim v dome, v ktorom vyrastal. Nebude môcť robiť nič. Na jednej strane bol rád, že už nemusí utekať, že je na jednom mieste, ale na druhej strane sa pristihol pri myšlienke, že bol rád, keď bol vonku a mohol utekať. Aspoň niečo robil. Uznal ale, že niekde v pekle by tým dvom asi nepomohol. Preto sa snažil presvedčiť sám seba, že to bude takto v poriadku. V nadchádzajúcej vojne bude pôsobiť ako dôverník. Nasilu a trpko sa zaškľabil.

                Potom ale spozornel. Prižmúril oči a díval sa, ako sa tí dvaja podvedome chytili za ruky. Ležali tesne vedľa seba. A nebolo to také, že sa on, či ona natiahli za rukou toho druhého. Obe ruky naraz vyšli v ústrety tej druhej a zovreli sa. Díval sa na to a vedel, že toto sa jednoducho pochopiť nedá. Proste sa im to deje. Zrejme si to ani neuvedomujú, ale on to videl na vlastné oči. A čakal, čo sa ešte bude diať.

                Ron znova zachrápal, jednoducho sa na deke otočil na bok, zamotal sa do klbka a spal. Hermiona zavrtela hlavou, ako kútikom oka videl. Ibaže on sa sústredil na dvojicu. Po pár minútach obaja otvorili oči a posadili sa. Ich ruky sa stále zvierali.

                „Čo ste videli?“ spýtal sa ich Sirius zvedavo a nedočkavo.

                „Hm, divné veci,“ odvetil Harry a pozrel na Ginny, ktorá mu pohľad opätovala. Vedel, že videla to, čo on. Nevedel ako, ale vedel to. „Videla si dve zvieratá,“ skonštatoval. Prikývla.

                „Dve? Ale to je hlúposť, nie?“ Hermiona zavrela knihu a prisunula sa k nim. Ron spokojne drichmal.

                „Je to nezvyčajné rovnako, ako oni dvaja,“ povedal Sirius. „Nemusí to byť hlúposť. Aké zvieratá ste videli?“

                „Nejakého dravého vtáka a veľkú mačku,“ prezradil Harry dívajúc sa na Ginny.

                „Leva? Videl si leva?“ vyhŕkla Hermiona. „No nedívajte sa. Chrabromil, odvaha, lev...“

                „Nie, leva poznám. Tohto som nepoznal,“ znova pozrel na Ginny.

                „Zrejme sme videli rovnaké zvieratá,“ povedala Ginny neprestávajúc sa dívať na Harryho. „Ten vták je sokol. Určite je to sokol, len neviem, ktorý druh. Nejaký malý... a tá veľká mačka je síce dravec, ale lev to nebol ani náhodou,“ pozrela sa na Hermionu a Siriusa. „Tiež si nespomeniem na presný názov. Je len o niečo väčšia, než normálna mačka, ale je to dravec,“ očami ostala visieť na Hermione. Tá vie všetko, tak hádam pozná aj toto. Harry sa nadýchol.

                „Mačkovitá šelma, tipovali sme leva. Ale je to niečo malé. A tipovali sme aj vtáka. A znova niečo malé,“ Sirius pozrel na Hermionu. „Nejaké teórie?“ Harry sa nervózne pomrvil.

                „Možno by to bol lev, ibaže zaúradovala Ginnina maličká stavba tela. A u vtáka taktiež.“

                „Tak vďaka, Harry je tiež malý...“ zafrflala Ginny. Harry sa už znova nadýchol, ale k slovu sa nedostal.

                „Dravec, odvaha. Tú majú obaja.“

                „Mačkovitá šelma, poznávací rys Chrabromilu. Jednoznačne Harry.“

                „A vták... voľnosť, sloboda, radosť... to je Ginny.“

                „Mohlo by to tak byť.“

                „Bude ma už niekto počúvať?“ rýchlo a nahlas vyhŕkol Harry. Ron zachrápal. Konečne sa naňho pozreli. „Vaše dedukcie a rozbory sú síce úžasné... ale budeme sa vedieť premieňať na obe zvieratá, keď sa nám zjavili?“ spýtal sa. Hermiona pozrela na Siriusa. A Ginny na Harryho.

                „Waw,“ okomentovala budúca tretiačka.

                „No a prečo to nevyskúšaš,“ zaškľabil sa naňho Sirius. Harry sa znova nervózne pomrvil.

                „Takže... len si úplne normálne poviem, že chcem byť tá mačka, ktorú som videl?“ spýtal sa. Sirius prikývol.

                „Tak fajn,“ pozrel na Ginny. „Najprv ja. Keby sa niečo pokazilo... spomínaj na mňa v dobrom,“ zazubil sa.

                Jednoznačne sa tešil. Po tom, čo sa niekoľko mesiacov snažil vydolovať zo seba nejaké zviera, sa mu dnes zjavili hneď dve. Ako blesk z čistého neba. Niečo ho nútilo natiahnuť ruku a zovrieť tú Ginninu. A krátko na to sa to proste stalo. Nič ho nevarovalo. Nič nenaznačovalo, že už to príde a zrazu videl dve zvieratá. A bol presvedčený, že ona to prežívala tak isto.

                „Je to úplne úžasné,“ vyhŕkol Sirius dívajúc sa na Harryho, na ktorého tvári sa neobjavilo ani ktovieaké enormné úsilie. Len privrel oči a pred očami sa im menil. Skutočne bol len o čosi väčší, než bežná domáca mačka. Bol to štíhly, malý dravec. Na zlatistom podklade srsti mal tmavé škvrny a cez lebku sa mu ťahali dlhé čierne pásy. Vlastne vyzeral ako úplne obyčajná a bežná mačka, len o kúsok väčšia.

                Vyzeral prekvapene. Spravil niekoľko skokov, potom sa rozbehol naprieč lúkou, aby sa vzápätí vrátil a otrel si hlavu o Ginninu ruku. Vyšlo z neho zapradenie, potom zasyčal a zavrčal. Skúšal, čo všetko dokáže. Ginnina ruka mu vošla medzi uši a on sa spokojne pri nej zvalil do trávy. Otočil hlavu k Siriusovi a díval sa naňho takmer až provokačne. Sirius sa rozosmial.

                „Vážení, tak toto je ocelot, myslím že stromový,“ povedala Hermiona. Ocelot k nej obrátil hlavu a jemne zasyčal. „No áno, nesyč. Si ocelot. Bohužiaľ nie si lev, ktorý si zrejme túžil byť. Nemám pravdu?“ usmiala sa.

                „No ale aspoň nie som lúčny koník,“ povedal po pár sekundách, keď sa zmenil naspäť. Šlo to vážne úplne ľahko. „Je to úžasný pocit. Mal som všetky zmysly ostrejšie, a pritom som ti rozumel,“ hlásil nadšene.

                „Asi som ti pokazila leva,“ zaškľabila sa Ginny.

                „A ja tebe toho sokola, či čo to má byť.“

                „Skús to, Harry,“ vyzval ho Sirius. „Skús sa teraz premeniť na sokola. Možno to pôjde. A možno nie, ktovie? Možno máš mať ocelota a sokola cítiš, pretože je Ginnin.“

                „Rozhodne to skúsim,“ pozrel na Ginny. „Môžem?“

                „Jasne, ja na teba budem spomínať v dobrom,“ uchechtla sa. Aj keď to veľmi chcela skúsiť aj ona, vedela, že to neprejde. On bude tým testovacím panákom. A keď bude všetko v poriadku, bude to môcť skúsiť aj ona. Nemalo by sa však nič pokaziť. Sirius tým procesom prešiel a stále je medzi živými.

                Následne sa dívala, ako sa Harry sústredil, aby sa vzápätí zmenil na drobného, čierneho dravca. Stiahla obočie. Ona nevidela čierneho dravca, videla hnedastosivého vtáka. Ibaže si potom uvedomila, že majú rozdielne pohlavia. Malý sokol vyletel vysoko nad ich hlavy a prenikavo zapískal. Sirius s Hermionou na to užasnuto hľadeli a ona sama zostala fascinovaná. Vedel sa premieňať do dvoch zvierat. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude vedieť aj ona.          

                Ibaže sa dívajúc naňho nedokázala sa prinútiť vydržať a privrela oči, aby si predstavila drobného sokolovitého vtáka, ktorý sa jej zjavil a vzápätí sa cítila inak. Pochopila. Myslela a chápala ako človek, ale keď roztiahla ruky, mala krídla. Jej sen sa splnil a ona radostne vyletela a zapískala ešte prenikavejšie, než on. Rozletel sa k nej a potom splašene lietali okolo lúky, leteli strmhlav dole a znova nahor a bol to ešte úžasnejší pocit, než aký zažívala na metle.

                „To je Harry s Ginny?“ spýtal sa Ron. Zobudilo ho akési pískanie a keď sa posadil, zbadal Siriusa a Hermionu, ako s úsmevom pozorujú dvoch vtákov. „Oni sú vtáci?“

                „Vlastne sú to sokoli kobcovití,“ Hermiona sa k nemu otočila. „Najmenší druh sokola. Videla som ich v ZOO.“

                „Oni sú rovnaký druh?“ stiahol obočie. Sirius sa pozrel na Hermionu. Nie, z tohto sa už nebude dať vycúvať.

                „Ron, zrejme ti budeme musieť povedať pravdu,“ Sirius sa naňho zadíval. „Ale musíš prisahať, že to nikomu nepovieš,“ dôrazne vypustil. Ron sa naňho díval, absolútne nič nechápal, ale keď ho o to žiada dospelý človek, ktorého si váži a ktorého má rád, zrejme poslúchne.

                „Čo sa s nimi deje?“ spýtal sa. Hermiona sa pomrvila.

                „Počkaj.“ Sirius sa postavil a hlasno zapískal. Jašiace sa vtáky zakrúžili a potom zlietli k zemi. V okamihu pri nich stáli dve deti. Ginny pozrela na svojho brata, ktorý ju podozrievavo skúmal.

                „Ach jaj,“ okomentovala a sadla si.

                „Chcem vysvetlenie,“ zamračil sa. „Ste rovnaký druh zvieraťa, to nie je možné. Ako je to možné?“ strelil pohľadom na Harryho. „Čo sa s vami stalo?“

                Neostalo im nič iné, len povedať pravdu. Takmer celú pravdu. Ron sa na nich díval, z tváre mu zmizla všetka farba a vyzeral, že bude zvracať. Tentoraz ale vážne. Povedali mu o Komnate, o potrebe byť spolu, o spojení duší, vďaka čomu sú rovnakým druhom zvieraťa. Vlastne dvomi zvieratami. Na moment sa pred ním zjavili dva oceloty a on odmietavo krútil hlavou.

                „To je nenormálne,“ zamračil sa na nich.

                „Ron...“

                „Ticho, Hermiona,“ prerušil ju. „To takto budete žiť večne? S kúskami duše toho druhého? Dumbledore musí nájsť riešenie. Musí sa to povedať našim...“

                „Nie, Ron!“ zakročila Ginny. „Nemôžeš to povedať našim. Nechápeš? Pozri, ako sa správaš ty. Vieš, čo by to urobilo s mamkou? A tatkom? Nič tým nevyriešiš, keď im to povieš. Len by sa zbytočne trápili. Aj keď nie je kvôli čomu!“

                „To nemyslíš vážne, že nie je kvôli čomu,“ mračil sa na ňu. „Má tvoju dušu a ty máš jeho. To je...“ vrtel hlavou. „Úchylné!“

                „Nie je na tom nič úchylné, Ron,“ ozval sa Harry. „Pripadám ti ako úchyl? Správam sa ako úchyl? Všimol si si niečoho úchylného? Len potrebujeme byť blízko seba, aby sa jej duša vo mne upokojila a naopak. To je všetko. Ostatné fungovanie je úplne normálne.“

                „Nie...“

                „Ronald, stalo sa. Už sa to neodstane. Je to daň za to, že v Komnate prežili,“ Sirius mu stisol rameno. „A oni sa s tým naučili žiť, prispôsobili sa a ty by si sa mal tiež. Pretože ty to nevyriešiš a veci len skomplikuješ, keď to povieš ďalej. Sám profesor Dumbledore žiadal, aby sme o tom nehovorili. Tebe, napríklad. Ale povedali sme...“

                „Lebo som vás pristihol, doparoma!“ rozčúlil sa. „Keby som sa neprebral, nič by ste mi nepovedali. To má byť dôvera?“ zradene pozeral na Harryho.

                „Pozri, ako vyvádzaš, tomu sme sa chceli vyhnúť,“ pípla Hermiona.         

                „Ou, moje správanie je nevhodné. Tak to sa teda ospravedlňujem. Ale s mojou sestrou sa dejú nenormálne veci. Mám právo vyvádzať, vieš?“ mračil sa na Hermionu. Tá bezradne pozrela na ostatných.

                „Tak to povedz,“ mykol plecami Harry. Sirius ho prebodol pohľadom. „Postav sa a bež to vytárať. No vstávaj a bež,“ vrkol po ňom. Ron sa nehýbal, len naňho uprene hľadel. „No čo bude? Ak to chceš všetko skomplikovať a pokaziť, tak makaj,“ zasyčal.

                „Harry...“ Ginny ho zaťahala za tričko. „Nezhoršuj to.“

                „Ja to nezhoršujem,“ rozčúlil sa aj on. „Pozná ma už dosť dlho na to, aby vedel, že ak by sa s tým dalo niečo spraviť, tak to aj spravíme. Tiež by som bol rád kompletný, vieš?“ zaškľabil sa Ronovi do tváre. „Ale tiež sme mohli byť obaja mŕtvi... to len tak na okraj, aby si si uvedomil, za akej situácie k tomu došlo...“

                „Ja viem, kedy k tomu došlo!“ zaprskal Ron.

                „Tak sa nesprávaj, akoby sme to spravili schválne a ešte sa v tom vyžívali!“ štekol po ňom Harry.

                „Chlapci...“ pípla Hermiona.

                „Len ich nechaj, nech si to vydiskutujú,“ odfrkol si Sirius.

                „Len upozorňujem, že je to choré!“

                „Je to nezvyčajné, ale choré nie,“ zavrtel hlavou Harry. „Ani netušíš, aké to je, Ron. A keď ti teraz poviem, že som za to rád? Čo mi povieš na to? Čo? Som rád, že je kúsok Ginny vo mne, aspoň je vo mne kúsok dobrého, vieš?“ zavrčal tak škaredo, až sa Ron zarazil.

                Zrazu bolo na lúke ticho. Hermiona strieľala očami z jedného na druhého a Sirius uprene pozoroval Rona, ktorý mal sklonenú hlavu. Harry potreboval chytiť dych a Ginny sa natiahla za jeho rukou, aby ju zovrela.

                „Pomáha nám to, Ron,“ ozvala sa potichu jeho sestra. „Pozri, čo sme dokázali pri animágoch. Podarí sa málokomu naučiť sa to a my ovládame hneď dve zvieratá. A Patronus... vraveli sme ti, že sme nerozoznali, čo to bolo. Nielen Harry čaroval. A nebola to len hmla. Boli to dva fyzické Patronusy. Naši. Jednorožec a Pegas. Možno je to nepohodlné, keď musíme byť pri sebe blízko. Dáva nám to ale aj niečo viac, chápeš?“ potichu mu dohovárala.

                Ron zdvihol hlavu. Oči mal zaslzené a pozrel sa na ich spojené dlane.

                „Ibaže on je Harry Potter,“ vravel pomaly a pokojne. Harry sa pomrvil. Sirius zakrútil hlavou, aby sa do toho nemiešal. „Každý rok sa nejakým spôsobom zapletie do smrteľného nebezpečenstva. A keď povstane Veď-vieš-kto, čo bude potom?“

                „A ty pri ňom nebudeš? Bol si doteraz, aký v tom bude potom rozdiel? A keď môžeš ty, prečo by som nemohla byť ja? A okrem iného... všetci predsa pri ňom budeme. Akurát môj kúsok duše bude v ňom. No a? Vďaka tomuto spojeniu získal dve zvieratá, do ktorých sa môže premeniť, keď bude... čo ja viem? Nakopávať Tomovi zadok,“ zaškľabila sa. Napriek situácii sa Sirius uchechtol. Rona to prebralo. Poobzeral sa okolo seba.

                „Aj tak je to úchylné a netvrďte mi, že si to nemyslíte tiež,“ zamračil sa. Jeho hlas už neznel tak naštvane. Opatrne pozrel na Harryho. „Je to úchylné.“

                „Zatiaľ je to v pohode. Keď to začne byť úchylné...“

                „Mlč, Harry,“ stiahol obočie. „Nikdy nebudem chcieť vedieť podrobnosti. Nikdy. Nebude ma to zaujímať. Celé toto vaše skríženie duší... nech je to čo chce. Vážne. Pokiaľ nebude ohrozený život mojej sestry, je mi to jedno,“ prskol a zvalil sa do trávy. „A ja sa chcem, sakra, naučiť meniť na zviera!“ zakričal do neba.

                Harrymu sa uľavilo. Ginny naňho pozrela a smutne sa pousmiala.

------

                „Bude fajn, keď si budeme môcť len tak polietať, alebo pobehať po Rokforte,“ zasnene básnila Ginny večer pred odchodom na Rokfort Harrymu.

                „Prípadne uloviť myš a zožrať ju,“ zaškľabil sa a ukladal si posledné veci do kufra. Ráno mali odísť skoro a on nechcel panikáriť a dodatočne hádzať do kufra veci, na ktoré si pospomína v poslednej chvíli. Zamyslene sa obzeral.

                „Ďakujem, ale ja dám prednosť večeri vo Veľkej sieni. Ty, keď budeš chcieť dezert, pokojne si tú myš ulov,“ odfrkla si. „Je mi ľúto Siriusa,“ skonštatovala. Pozrel na ňu.

                „No, hej. Ale aspoň budeme vedieť, kde je a že ho nechytia,“ stiahol obočie. Len pred pár hodinami sa rozlúčili a už mu chýbal. Sľúbil, že čokoľvek nezvyčajné sa s nimi bude diať, dá mu okamžite vedieť. Cez Dumbledora. Inak to nešlo. A Dumbledorovi ozrejmí aj ich... neregistrované dvojité animágstvo. Ďalšia záhada do celej rady.

                „To je pravda. Čo stále hľadáš?“ zamračila sa.

                „Pozerám, čo by sa ešte hodilo pribaliť...“

                „Nie, nebudem tentoraz vŕtať,“ zavrtela hlavou. Podozrievavo sa na ňu pozrel. „Ron sa už celkom upokojil, nemyslíš?“

                „Zdá sa. Dnes sa ma opatrne pýtal, aký konkrétny je náš vzťah. Alebo skôr, či s tebou nechcem chodiť. Keď som ho ubezpečil, že nie, tak sa ma spýtal, či som ochotný ťa chrániť, keby sa zdalo, že by si s niekým začala chodiť. Keď som povedal, že je to čisto tvoja vec, tak sa ma spýtal, či som ochotný ťa brániť, keby sa zdalo, že ti bude ubližované. Rozhodne som povedal, že áno. To ho upokojilo,“ vypustil a sadol si vedľa nej.

                „Uhm, skvelé. Vaše uvažovanie je vskutku brilantné. A ja budem mať dvoch strážnych psov,“ zatvárila sa nespokojne.

                „Štyroch, aj dvojčatá,“ pripomenul jej. Našiel pod posteľou lotroskop a hodil ho do kufra. Podozrievavo sa naňho zadívala, akoby nevedela pochopiť, načo mu bude taká sprostosť. Ale ich uvažovanie je predsa brilantné, tak to nechala tak.

                „Iste, dvojčatá,“ prikývla. „Podplatili Charlieho, aby zamestnal dole Billa, aby si mohli vziať svoje výrobky zo skrýše,“ zaškľabila sa. „Som zvedavá, či bude mamka zajtra robiť kontrolu.“

                „Ale nebude,“ mávol rukou a hodil sa na posteľ k nej. Okamžite sa objali.

                „Dobre, takže zajtra vo vlaku sa rozídeme. Vy si pôjdete po svojom a ja tiež,“ plánovala. „Nebudeme spolu dva dni. Na druhý deň večer o desiatej sa zaistím pod baldachýnom a budem sa utešovať. V tú dobu by som ti odporúčala spraviť to isté... zaistíš sa pod baldachýnom. A uvidíme, čo sa bude diať. Keď budem mať hotovo, zídem do klubovne,“ plánovala pokračovanie svojho projektu, ktorý musela v priebehu prázdnin prerušiť. „Zapamätáš si to?“ natiahla nevinne.

                „Jasne, za dva dni pod baldachýnom...“ prikývol.

                „Keby sa nám do toho niečo primontovalo, Hermiona nás bude informovať. Ronalda s tým zrejme zaťažovať nebudeme.“

                „Bude to asi fajn, keď o tom budú vedieť. Teda myslím o tom, že potrebujeme byť spolu. Nemusíme si nič vymýšľať aspoň pred nimi a môžu nám kryť chrbát.“

                „To áno, ale aj tak som myslela vážne, keď som tvrdila, aby si sa porozhliadol aj po iných kamarátoch. My sme sa s Hermionou napríklad dnes učili depilačné kúzlo,“ uškrnula sa.

                „Iste, to je pre mňa veľmi hodnotná informácia,“ zaprskal.

 

 

 

Komentáre

Nový príspevok
nick  
text
 
 
593+1nula  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist

aktualizované: 12.07.2020 14:36:38