Ohnivá čaša 5.

                Na ďalší deň nechcel Sirius nič vyzradiť ani pri raňajkách, ale Harry s Ginny špekulovali nad tým, čo sa deň predtým dozvedeli, prípadne o čom sa dospelí preriekli. Harry sa mal naučiť tancovať a nájsť si dievča, mali zažiť zaujímavý školský rok a Charlie sa mal zrejme zdržať dlhšie, než na metlobal a to preto, lebo pracoval s drakmi. Aj tak im z toho nevychádzalo žiadne riešenie.

                Molly zašla doobeda pre Rona, ktorý bol rovnako nadšený, že je u nich Sirius, ako deň predtým Harry s Ginny. Aj keď k nemu nemal vybudovaný až taký vzťah, ako Ginny. Nad tým špekulovala Molly, keď pripravovala obed. Videla to na ich správaní. Pokým jej dcéra bola uvoľnená a spontánna, jej syn bol trocha zdržanlivejší. Zrejme toho času s Harryho krstným otcom nestrávil toľko, ako jej dcéra. Bude si ich musieť všímať viac.

                Dvojčatá boli pri obede tichšie, než obvykle. Všimla si, že doslova hltajú každé slovo, ktoré vypadne zo Siriusa, ale už sa našťastie nesprávali tak, ako včera. To bolo dosť trápne aj na nich. A samozrejme pôsobil aj faktor Ronald. Museli sa mu ospravedlniť pred ňou a sľúbiť, že mu už nedajú testovať nič, aj keby niekedy niečo znova skúšali. A Ron ju ubezpečil, že to bola jeho slobodná vôľa, tak aby na nich nebola nahnevaná naveky.

                Pri obede ich vyrušil veľký neznámy výr, ktorý pristál na parapetnej doske a chúďa Elvíra takmer skolabovala. Hestia pohoršene húkala a to zrejme prilákalo Joeyho, aby zletel z Ronovej izby a začal splašene okolo výra lietať. Ten po ňom chňapol zobákom a Joeyho to hodilo na zem.

                „Dúfam, že ho zabil.“ Začul Harry šepnúť Ginny. Ron sa skláňal nad svojím vtákom a nadával výrovi, ktorý dôležito odvrátil hlavu. V momente, ako Ron chytil nehybného Joeyho do ruky, ten sa prebral, zapišťal, pretože to húkanie nebolo ani zďaleka a rýchlosťou blesku vyletel z okna. „Tak nezabil...“

                „Kto píše?“ spýtal sa Ron, keď sa postavil. Joey bol v poriadku, ale výrovi za matkiným chrbtom ukázal neslušné gesto.

                „Nie, to nie je možné...“ vydýchla Molly po prečítaní listu. Nechápavo a neveriacky ho čítala znova.

                „Čo sa stalo, mami?“ spýtala Ginny opatrne. Pristúpila k matke dívajúc sa do jej tváre a opatrne siahla po liste. Molly pozrela na dcéru a povolila zovretie. Potom sa usmiala. Ginny sa uľavilo. Okamžite sa začítala do listu.

                „Obrovské prekvapenie,“ vydýchla Molly s úsmevom sa dívajúc do tvárí svojich detí a Harryho so Siriusom. „Musím sa okamžite spojiť s Arturom,“ hlesla a vrhla sa ku krbu.

                „Čo sa deje?“ spýtali sa dvojčatá Ginny. Čítala list a každým ďalším riadkom sa jej úsmev rozširoval. Ron jej nazeral cez rameno.

                „Bill príde...“ šepla s tým najširším úsmevom, aký kedy na nej Harry videl.

                „No jasne, na metlobal. A?“ dvojčatá sa zamračili.

                „Juchú!“ skríkol Ron, keď sa dostal na koniec listu.

                „Príde na dlho. Bude pracovať v Gringottbanke,“ prezradila im Ginny a dala kolovať list od najstaršieho brata svojim ostatným bratom.

------

                „A ako to, že ste sa to už začali učiť vy?“ spýtal sa Ron Harryho a Ginny. Boli spolu so Siriusom na lúke za domom a priznali sa mu so snahou o naučenie sa premieňať na zvieratá. Tiež prejavil nadšenie a Sirius mu sľúbil, že ho podrobne zasvätí a nejakým spôsobom zoženú aj potrebný elixír.

                „Pamätáš, keď ste s Hermionou vypracovávali obhajobu pre Hrdozobca?“ Harry naňho pozrel. Prikývol. „Tak v tej dobe sme s Ginny chodili za Siriusom... a začali sme sa to učiť.“

                „Rozhodne zábavnejšia forma trávenia času,“ mierne sa zaškľabil. A pozrel na Siriusa. „A naučili by ste to aj Hermionu?“

                „Tykaj mi. Samozrejme, keď prejaví chuť,“ mykol plecami a uškrnul sa.

                „Zrejme sa vydesí, pretože by mala byť... neregistrovaná,“ významne zdôraznil. Harry sa uchechtol. „Ale čo tam po tom. Keď nebude chcieť, jej problém. Ja rozhodne chcem. Tak poďme na to,“ vyzval Siriusa, ktorý sa uchechtol.

                „Jasne. Ideme. A vy dvaja,“ otočil sa k Harrymu a Ginny. „Ľahnúť, sústrediť sa a hľadať zviera...“

                Bolo to príjemné. Ležali vedľa seba na deke so zavretými očami a sústredili sa. Robili vlastne to, čo večer a ráno vo svojich posteliach. Teraz však na to mali viac času a pokoja. A hlavne nemuseli pred Ronom aspoň niečo skrývať.

                „Asi by sa malo napísať Hermione, aby prišla skôr,“ šepla Ginny po pár minútach sústredenia.

                „Vidím, že sa sústreďuješ tak, ako ja,“ Harry sa uchechtol. Sirius s Ronom odišli boli dosť ďaleko, aby ich svojím rozhovorom nerušili.

                „Nejde to, mám toho v hlave veľa. Ale napíšem jej, keď mi požičiaš Hedvigu. Nech príde aspoň na dva-tri týždne. Keby tu Sirius bol, mohol by s ňou skúsiť animágstvo. A bola by aspoň zábava,“ zabrblala.

                „Na ten pohár pôjdeme, uvidíš. Lístky dajú do obehu včas.“

                „Mám obavy, aby otec pri tej ľahkovážnosti nepozabudol ich zohnať,“ zdvihla hlavu a pozrela naňho. Otvoril oči.

                „Pripomíname mu to každý večer, a keď ho stihneme, tak aj každé ráno. Nezabudne, ani keby chcel.“

                „Dúfam,“ znova si ľahla. „A štve ma aj to, že všetci niečo vedia a nepovedia. Ešte aj ten Percival, akoby mal zvrátenú radosť, že nás môže napínať,“ mrmlala ďalej. Percy každý deň spomenul dôležité udalosti, ktoré sa riešili na ministerstve a ktoré sa budú diať a významne sa pri tom na rokfortské deti usmieval a oni vedeli, že to súvisí s tancovaním a ostatnými poznámkami. Zverili sa už aj dvojčatám. Ak má šancu niekto z Percyho niečo vytiahnuť, sú to oni. Hoci by mali sekať dobrotu.

------

                Artur napokon lístky naozaj zohnal. Práve, keď sa oslavovali Harryho štrnáste narodeniny, prišiel z práce a radostne oznámil, že zohnal desať lístkov tak, ako to mal dané a pripomínané. Aspoň mu tým už nikto nebude píliť nervy. A všetci sa začali tešiť, že sa za necelé tri týždne zúčastnia sviatku metlobalu konanému tentoraz v Anglicku.

„Škoda, že nemôžeš ísť aj ty,“ zašepkal Harry Siriusovi.

                „Ja to oželiem, nemaj strach. Nikdy ma to príliš nebavilo, ale zo solidarity k tvojmu otcovi som sa tváril, že áno,“ zazubil sa. A potom doňho drgol. „Budem tu strážiť Molly... to je tiež dôležitá úloha, nie?“

                „Myslím, že ona by sa postrážila aj sama,“ usmial sa a díval sa, ako mamka Weasleyová s ľahkosťou odháňa dvojčatá od dlhého stola, kde slávnostnú večeru vystriedalo slávnostné občerstvenie a hlavne hromada tort a sladkostí. Rovnako, ako minulý rok, aj teraz oslavovali troje narodeniny dohromady. Ako Harryho, tak aj Ginny a Percyho. Ibaže oni ich tento rok budú oslavovať ešte raz, keď prídu aj Bill s Charliem a Hermionou.

                „Je to dračica, pravda,“ Sirius sa zadíval na Molly. „Pamätám, že po tom, čo jej zabili najprv jedného a potom aj druhého brata, sa nezložila. Doma šesť deciek, najstarší mal len nastúpiť na Rokfort, najmladší ešte nezačal chodiť a ona tehotná, práve čakala Ginny... a v ten deň v dome Prewetových, kde sme sa stretali, spustila taký krik, že všetci hodili smútok za hlavu. V ten večer sme dostali šiestich smrťožrútov. A stavím sa, že keby nebola tehotná, šla by miesto McGonagallovej na ten lov ona. Klobúk dolu, pred Molly. Možno občas pôsobí vystrašene... aby nie, keď má zodpovednosť za sedem detí... ale keby šlo do tuhého, môžeš sa spoľahnúť, že sa ako prvá postaví do prednej línie.“

Harry ho fascinovane počúval. Nikdy mu nikto nevravel o prvej vojne. Čo sa tam konkrétne dialo. Áno, bolo to desivé, umrelo veľa ľudí, aj jeho rodičia a trvalo to dlho, ale to boli všetky informácie, ktoré sa k nemu dostali. Počuť niečo takéto hmatateľné a dívať sa na aktérku z jednej príhody... po chrbte mu behali zimomriavky.

„To sa stavím,“ prikývol. Molly sa práve na niečom zasmiala. Dvojčatá zase šaškovali, ale tentoraz to bolo nevinné a ona sa smiala. Spomenul si, čo mu raz povedala. Oni vtedy bojovali za to, čomu verili. Ona hnala čarodejníkov do boja, keď sa on len batolil. „Mám ju strašne rád,“ priznal potichu a pozrel na Siriusa. Ten sa smutne pousmial.

„Ak sa to všetko vtedy tak pokazilo, je dobre, že si napokon skončil tu,“ jemne ho plesol po chrbte. „No a... uhm, keď sme už pri tých tvojich narodeninách,“ natiahol a mrkol po krstnom synovi.

„Ja nič nechcem! Si tu, príde Hermiona, máme lístky na metlobal... čo ešte viac si môžem želať?“ okamžite zareagoval.

„Veď ja pre teba ani nič nemám,“ významne sa usmial. Harry stiahol podozrievavo obočie. „A k čomu by som sa asi tak mohol dostať, keď sa musím skrývať? Koľko vynaliezavosti a prefíkanosti si vyžadovalo zohnať Blesk! A potom toho uštebotaného vrabčeka!“ neprestával sa usmievať.

                „Ty ale niečo v pláne máš,“ odhalil ho Harry.

                „No iste, keď sa tu ukážu Bill s Charliem, budem sa s nimi musieť skamarátiť a poprosiť ich... o službičku,“ významne sa zaceril. „A teraz poď,“ postavil sa.

                „Kam?“

                „Do mojej izby.“

                „Čo plánuješ?“ Harry sa postavil. Sirius naňho ublížene zagánil.

                „Nie som dvojčatá, aby si predo mnou musel byť v strehu. Tak poď,“ vykročil ku schodom.

                „Ty, Sirius, tak mi napadlo,“ spustil, keď ho dohnal. „V odboji bola aj McGonagallová?“ spýtal sa zvedavo. Až teraz mu došlo, čo mu Sirius rozprával.

                „Volalo sa to Fénixov rád, na počesť Félixa a keďže profesor Dumbledore má v úcte tradície a ani zrnko fantázie, tak to bude Fénixov rád asi aj teraz. A áno, bola. Rovnako ako napríklad... Hagrid. Alebo Pomfreyová...“

                „Naša ošetrovateľka? Tá ošetrovateľka?“ vyvalil oči, až sa skoro potkol na schodoch.

                „Iste a mnoho ďalších, niektorí z nich ešte žijú,“ zastavil sa pred svojou, teda Charlieho izbou. „Deväťdesiat percent Chrabromilčania,“ uškrnul sa. „No, asi by som ti to nemal hovoriť. Neviem. Nikto mi to ale nezakázal, takže ak sa spýtaš, nevidím dôvod prečo neodpovedať. A keď to budeš vedieť, aspoň si dotyčné osoby budeš viac ctiť. Napríklad Poppy,“ našpúlil pery. Harry sa zaškeril.

                „Ani vo sne by mi nenapadlo, že bojovala.“

                „Skôr ošetrovala, ale užitočná bola. Tak poď ďalej,“ pozval ho. Harry sa poobzeral. V týchto izbách nikdy nebol. Ani u Percyho, či u Molly s Arturom. Charlieho izba bola celá olepená plagátmi hipogrifov, drakov a mantichor. A rady ďalších potvor. Inak bola takmer totožná s Ronovou, aspoň čo sa nábytku týkalo. „Posaď sa,“ vyzval ho krstný otec. Harry sa posadil.

                „Čo ideme riešiť?“ spýtal sa zvedavo. Sirius vzal do rúk akúsi knihu. Jeho štrnáste narodeniny a kniha. Došlo mu to.

                „Artur ma požiadal, aby som ti ako krstný otec odovzdal túto knihu, ktorá by ťa mala zasvätiť do tajov telesných a sexuálnych. Priznávam, že mi dalo veľkú námahu sa nerozosmiať,“ zachichotal sa. „Ale berie to vážne, ako akýsi odkaz. Tak som to aj ja tak vzal. Prečítaj si ju, aj keď viem, že už vieš,“ podával mu ju. Harry sa mierne zapýril. „Vieš, nie?“

                „Asi áno. Neviem, či všetko, ale to základné ovládam,“ zapýril sa ešte viac. Sirius naňho chvíľu hľadel a Harry obracal v rukách tenkú knihu. Posvätnú knihu weasleyovských mužov.

                „Harry, som rád, že sme sa konečne dostali k rozhovoru na normálnejšie témy. A nie, aby sme stále preberali to všetko, čo sa okolo nás deje, rozumieš?“ Harry prikývol. „Takže, ak sa chceš niečo spýtať, tak do toho. A nehanbi sa. Nepýr sa. Sú to všetko normálne veci. A my sa môžeme porozprávať ako chlapi...“

------

                Harrymu sa nasledujúce dni zdali absolútne dokonalé. Mal pri sebe Siriusa a ten sa dokázal rovnako blázniť, ako sa s nimi vážne rozprávať. Ale skôr sa bláznil, užíval si každého dňa snáď ešte viac, než Harry. Po chvíle váhania sa k nim pridali aj dvojčatá, ktoré skutočne sekali dobrotu, ale ako vedeli, svoje výrobky skryli do Billovej izby a v deň odchodu na Rokfort si ich poberú, aby mohli obchodovať v škole. Mamka striehla, z domu nemohla vyletieť ani jedna sova bez dôkladnej prehliadky a možno by sa hnevali, ale keďže tam bol ich hrdina, boli spokojní.

                Každý deň trávili tri hodiny na lúke a Ron mal sľúbené, že keď príde Charlie, prinesie potrebné prísady a Sirius im dá návod, ako si v škole pripravia aj s Hermionou elixír, po ktorom nájdu svoje zviera a stanú sa z nich animágovia. Toto ale vedeli len Ron s Ginny a Harrym. A bude to vedieť aj Hermiona, ktorá, ako písala, príde za dva dni. A ktorá to bude chcieť tiež možno skúsiť. A keby sa jej nepozdávala myšlienka byť neregistrovaným animágom, môže Ronovi ten elixír len uvariť.

                Vzdali pokusy vytiahnuť či už z Percyho alebo zo Siriusa pravdu o podivnom správaní dospelých v dome, ktorí celkom zjavne niečo tajili. Percy to dával najavo najzreteľnejšie. A Sirius sa len veľavravne vyškieral. Keď im nič neprezradil ani na desiaty raz, mávli nad tým rukou. Samozrejme boli zvedaví, ale hlavou proti múru nepôjdu.

                „Ako je to s tým kúzlom, ktoré pozývalo Siriusa na pozemky?“ spýtal sa Harry Artura pri večeri. Percy sa už znova hral na dôležitého a už znova ho každý ignoroval.

                „Máš strach, aby sa sem Hermiona dostala?“ uškrnul sa Sirius. Prikývol.

                „Nedostane sa sem nik dospelý, koho nepozveme. Buď ja alebo Molly,“ vysvetľoval Artur. „Za asistencie profesora Dumbledora. Keď to tu začarovával, upozornil nás na to. Keby sme chceli pozvať niekoho z rodiny, alebo tak, musel by prísť. Neplatí to len na najbližších Weasleyovcov a Harryho, samozrejme. Aj keby chcela prísť teta Muriel, musel by prísť Dumbledore...“

                „Daj s ňou pokoj, otec!“ ozvali sa dvojčatá. Molly sa nenápadne usmiala. Harry to videl.

                „A čo sa týka ostatných,“ pokračoval Artur nekomentujúc búrlivú reakciu dvojčiat. „Profesor myslel aj na výnimky,“ usmial sa na Harryho. „Predpokladal, že bude chcieť prísť niekto z kamarátov na návštevu. Hermiona určite. Luna, lebo býva najbližšie. A... a to by už stačilo. Hermiona sa sem bezproblémovo dostane, profesor na to myslel.“

                „Úžasné,“ krivo sa zaškľabil Harry. Potom sa spamätal, pretože zbadal Siriusov aj Arturov pohľad. „No, som rád, že to Hermione neodsekne hlavu, keď sem pôjde... alebo ako to funguje,“ nevinne natiahol.

                „Hlavy sa neusekávajú,“ zavrtel hlavou Sirius. „Jednoducho som prišiel k hranici pozemkov a nepustilo ma to. Skúšal som všetko. Dokonca som ukradol prútik a skúšal som to tak. Je to silné.“

                „Ale my môžeme odísť kedykoľvek,“ prikývol mysliac na jedno popoludnie, kedy zachraňovali Lunu pred jedným veľkým, zlým, psiskom. Usmial sa.

                „Ginny, zlato, čo sa deje?“ spýtala sa Molly. Harry okamžite kontroloval svoju kamarátku. Elvíra sa vrátila z jednej veľmi náročnej misie, keď spoza kopca priniesla odpoveď od Luny. Je nutné podotknúť, že bola vyslaná ešte včera a deň a pol jej trvalo preletieť dva kilometre.

                „Luna nepôjde na Svetový pohár,“ stiahla obočie. „Odchádzajú s otcom do Nórska a vrátia sa až pred začiatkom školského roka.“

                „Aká škoda,“ natiahol Ron. Dvojčatá sa zachechtali a Ginny ho zavraždila pohľadom. Potom sa ale sústredila na rodičov a Siriusa.

                „A píše mi, že ona si žiadne šaty na ples kupovať nebude, pretože ju aj tak nikto nepozve, ale ja aby som si zaobstarala nejaké pekné, pretože... a to ostatné nie je dôležité. Tak, drahí rodičia a pán Black,“ natiahla uštipačne. „Poviete nám konečne, čo sa to deje?“

                Okamžite bolo do nich vrazených päť párov zvedavých pohľadov. Percy sa našuchoril.

                „Zajtra v práci nahlásim únik informácií. Je to nezodpovedné, takto...“

                „Sklapni, Percy,“ zarazili ho dvojčatá. Sčervenel, ale rozumne mlčal.

                „Ja som len čo to začul, keď som sa skrýval v Rokforte,“ Sirius zdvihol ruky v obrannom geste.

                „Iste a preto si sa preriekol, že tu bude Charlie dlhšie, však?“ ozval sa Harry. „A preto si mi odporučil učiť sa tancovať a... to je jedno...“

                „Tancovať...“ Ron sa rozkašľal.

                „Dobre deti,“ povzdychol Artur a pozrel na manželku. Tá zavrtela hlavou a zdvihla sa, aby z jednej kuchárskej knihy vytiahla listy. Z Rokfortu ako Harry zistil, keď zbadal znak. „Chceli sme sa vyhnúť otázkam, preto sme tie listy ukryli...“

                Molly ich rozdala deťom. Tie sa na ne vrhli ako hladné supy.

                „Spoločenský habit alebo šaty...“ prvá sa na koniec zoznamu dostala Ginny.

                „Čože to? Kde?“ Ron behal očami po zozname.

                „Jú, spoločenská akcia, paráda,“ nadchli sa dvojčatá.

                „Bude to ples, tam sa príliš neodviažete,“ Harry na nich pozrel. Povytiahli obočie.

                „Myslíš, takmerbrat?“ zazubili sa.

                „Tak čo to je? Aký ples?“ nedalo Ginny.

                „Myslím, že by ste sa to mali dozvedieť...“

                „Sklapni, Percy.“

                „Samozrejme vám nemôžeme povedať všetko a ani nepovieme. Informácia sa z ministerstva zjavne dostala von a šíri sa... ale to je teraz už nepodstatné,“ vysvetľoval Artur. „Rokfort v spolupráci s jedným naším oddelením od začiatku prázdnin usiluje o zorganizovanie istej udalosti a súčasťou toho je aj vianočný ples, ktorý sa uskutoční na Rokforte. Preto ten spoločenský habit alebo šaty v zozname. Môžete sa ho zúčastniť, ak budete chcieť. Každopádne tento rok na Vianoce domov neprídete.“

                „Akej udalosti?“ vyzvedal Harry. „A čo to má spoločné s Charliem? Bude sa nám starať o hudbu, či čo?“ natiahol. Dvojčatá sa rozosmiali.

                „Charlie príde len na dovolenku,“ upozornila Molly, ale červenela. Bola nenápadná asi ako Hagrid medzi prvákmi.

                „Dobre, keď to nechcete prezradiť, neprezrádzajte,“ zaškľabili sa dvojčatá. „Harry, Ron, požičiate nám sovy? Napísali by sme pár priateľom, možno niečo vedia...“

                „Ale to je šírenie...“

                „Sklapni, Percy.“

                „Jasne a rád,“ zdôraznil Harry. „Zajtra príde Hermiona. Možno sa už o tom v muklovskom svete hovorí.“

                Sirius sa pochechtával a manželia Weasleyovci po sebe pokukovali. Zrejme už nemalo zmysel zapierať a tak im prezradili to, čo vedeli. A Sirius tiež povedal to, čo počul. Hagrid sa mimoriadne tešil na to, že bude mať niekoľkých drakov takmer vo vlastnej záhradke. Percy bol niekoľkokrát upozornený, aby sklapol a tak nadurdene odkráčal preč.

                Po večeri mali dvojčatá podozrivo vrazené hlavy v hromade a Sirius šiel s Arturom do kôlne, aby s ním prediskutoval nejaké svoje muklovské vecičky, o ktorých nemal ani najmenšieho tušenia, ako fungujú.

                „Chcela som vám kúpiť spoločenské habity v obchode z druhej ruky,“ prezrádzala Molly sediac v kresle so šálkou čaju. Harry s Ronom hrali šachy a Ginny si prezerala írske trio triafačov a ich manévre.

                „No Merlin nám pomáhaj,“ zašepkala.

                „Tebe som chcela samozrejme vybrať nejaké pekné. Zelené, aby ti šli k vlasom. A preto som ti chcela kúpiť aj... no veď vieš,“ významne šepla, „pretože tu na Vianoce nebudete a celý rok predsa čakať nemôžeš,“ s láskou sa na ňu usmiala. Ginny vyzerala, že zhltla klince.

                „No to fakt,“ zaškeril sa Harry na zemi. Keby mohla, riadne by ho kopla do zadku.

                „Čo?“ spýtal sa Ron.

                „Spoločenský habit,“ natiahol Harry. „Asi by sme sa mali vážne naučiť tancovať.“

                „A načo? Na ten ples pôjdem... možno. Ale tancovať nebudem, ani keby na tom závisel môj život.“

                „Ronald, tanec je dokonalou kombináciou pohybovej zdatnosti, ladnosti a nežnosti,“ zapýrila sa Molly. „Ginny tancovať vie, však?“

                Harry po tej informácii zdvihol hlavu a pozrel na kamarátku, ktorá vyzerala, že k tým klincom pohltala aj nejaké matice a skrutky. Uškrnul sa.

                „To je fajn,“ zamrkal na ňu. Mohol si to dovoliť, teraz naňho útočiť nebude. „Rád si pozriem tvoju kombináciu pohybovej...“

                „Sklapni, Potter,“ zavrčala.

                „Ale no tak, Ginevra,“ Molly sa zamračila. „Správaj sa slušnejšie. Iste, že vie tancovať, naučila som ju to. Bol by hriech, aby mladá dáma nevedela tancovať. S chlapcami to ale bolo zložitejšie. Z tých starších nespolupracoval nikto a s tými mladšími som to už ani neskúšala,“ smutne a sklamane povzdychla.

                „A hádaj prečo,“ šepol Ron Harrymu.

                „A pritom sa každý z nich raz bude ženiť. Budú chodiť na svadby svojim bratom, priateľom. Ale tak je to s nimi vždy. Potom budú všetko doháňať na poslednú chvíľu,“ znova povzdychla a natiahla sa za čajníkom, aby si priliala. „Hm, počkáme, kým príde Hermiona a chlapci. A potom by sme zašli do Šikmej a kúpili habity a šaty... a vlastne všetko do školy,“ dumala nahlas.

                Ginny sa veľmi pomstychtivo uškrnula.  

                „Mami a čo keby si chlapcom venovala niekoľko hodín kurzu tanca, aby boli na ples pripravení? Som si istá, že Hermiona je dosť dobrou mladou dámou a tancovať vie. Pomohli by sme ti,“ ponúkla sa. Tentoraz tie klince pohltali Ron s Harrym.

                „Ale to je výborný nápad!“ vyhŕkla nadšene. „Skvelé, okamžite zájdem za Arturom a Siriusom. Mohli by sa pridať. Mohli by to byť veľmi zaujímavé večeri...“

                „Tak a ja sa rada pozriem na tvoju kombináciu pohybovej zdatnosti, ladnosti a nežnosti,“ vyprskla Ginny na Harryho a namyslene odkráčala do svojej izby.

                „Tak vďaka, Harry,“ hlesol Ron. „Akoby si nevedel, že ju provokovať jednoducho nemôžeš,“ zamračil sa. „A tu máš... šach mat. Na...“

------

                „A je muklovský valčík totožný s tým čarodejníckym?“

                To bolo prvé, čo Hermionu zaujímalo, keď ju Artur vyzdvihol v Deravom kotlíku a priviedol do Brlohu. Samozrejme sa najskôr zvítala s ostatnými a so Siriusom. Potom ale vytiahla list z Rokfortu a vyzvedala, čo to má znamenať. Po zistení informácií sa nadchla.

                „Pretože nejaké rozdiely logicky musia byť,“ pozrela na Harryho a Rona.

                „Čo je valčík, Hermiona?“ povzdychol Harry.

                „A vôbec, kušuj,“ zabrblal Ron.

                „Aha, no jasne,“ usmiala sa. „Vy tancovať neviete. A chcete ísť na ples. To je pre vás tak typické,“ zavrtela hlavou.

                „Čo to má znamenať?“ zamračil sa Ron.

                „Že ste mamľasi,“ oznámila mu Ginny. „Nie je v tom veľký rozdiel, myslím... mamka ale bude vedieť viac.“

                Dievčatá spustili debatu a bolo to také nezáživné, že sa Ron s Harrym proste zdvihli a odišli.

                „Je to des,“ brblal Ron.

                „Pozri na to z inej strany,“ Harry zavrel dvere svojej izby. „Je to pohybová aktivita... ticho, nebudem hovoriť o tých blbostiach s nežnosťami a ladnosťami... ale musíš uznať, že je to pohybová aktivita. Plávame. Beháme. Lietame na metlách. Zberáme ovocie. Prečo to nebrať ako činnosť vedúcu k zlepšeniu fyzickej kondície, keď sa na to nechceme dívať ako na... kombináciu tých nezmyslov?“

                „Aký si ty múdry,“ Ronovi sa nepáčila ani takáto možnosť.

                „No ale nevyhneme sa tomu. Dvojčatá súhlasili, vraj by mohli zbaliť nejaké pekné dievča a zrejme nechcú nahnevať mamku. Tvoj otec súhlasil, lebo tiež musel. Sirius súhlasil len preto, lebo to bude zábava. Preňho určite. Hermiona už zrejme teraz nacvičuje valčík. Myslíš, že sa niekto bude pýtať, či chceme? Nebude. Jednoducho budeme musieť a preto si to ospravedlňme týmto...“

                „Máš pravdu,“ zamyslel sa Ron. „Budeme to brať ako športovú aktivitu,“ prikývol.

                „Správne a bude nás to menej bolieť,“ prikývol aj Harry.

                „No a... chystáš sa niekoho pozvať na ten ples?“ opýtal sa Ron opatrne.

                „Asi nie,“ zavrtel hlavou. „Čcho so štvrtákom nepôjde. A aj tak... pôjdem tam, aby som sa zúčastnil a ak Merlin dá, tak tam bude aspoň ďatelinové pivo, možno punč a jedlo... a popri tom sa môžem pochechtávať na ostatných a ich kombináciách všetkých tých blbostí. A ty? Pozveš niekoho?“

                „Jasne, tetu Muriel,“ znechutene sa zaškľabil. „Alebo Joeyho. Nie, vieš čo? Pozvem Hedvigu. Tá sa aspoň vie správať... Hedviga, pôjdeš so mnou na ples?“ podišiel ku klietke. Hedviga húkla a otočila sa mu chrbtom. „Tak som dostal košom,“ zaškľabil sa na Harryho a obaja sa začali zvíjať od smiechu.

                „Kde ste zmizli?“ do izby im vpadli Hermiona s Ginny. Našli ich váľať sa po zemi. „Asi nie som zvedavá, čo sa tu deje,“ opatrne sa na nich dívala. Potom sa otočili a zavreli za sebou dvere.

------

                „Takže toto sa vám stalo,“ Hermiona mierne stiahla obočie. Harry už znova počkal, kým dom stíchne, aby vkĺzol Ginny do izby, ibaže tam teraz bola aj Hermiona. A bola to vlastne cielená návšteva. Čo to odhadla aj sama, niečo ich prinútila jej prezradiť a chceli sa jej zveriť. Povedali to, čo prezradili Dumbledorovi a predložili jej profesorove teórie. Vedela skoro všetko. Až na to, čo vedel len Sirius. „Je to také neskutočné,“ opatrne na nich pozrela. Ginny sedela na svojej posteli a Harry na stoličke pri stolíku, na ktorej sa mierne pohupoval.

                „Nepozeraj sa na nás, akoby sme išli umrieť,“ okomentoval jej výraz.

                „A nemá žiadne odpovede?“ pozrela na Ginny, pretože u nej predpokladala rozumnejšiu spoluprácu. Zavrtela hlavou.

                „Takže sa do knižnice vrhnúť nemusíš,“ usmial sa na ňu Harry. Prevrátila oči.

                „Vás to nedesí?“ zamračila sa naňho.

                „Zvykli sme si,“ povedala Ginny. „A nie je to také strašné, nemysli si. Akurát musíme byť častejšie pri sebe, inak je všetko v poriadku,“ zaškľabila sa na Harryho. Zatskal.

                „A profesor Dumbledore výslovne povedal, aby ste o tom mlčali?“ sústredene sa na nich zadívala. Harry prikývol.

                „A budeš musieť aj ty,“ upozornila ju Ginny.

                „No áno, keď to povedal on,“ prikývla.

                „A keby sme ťa požiadali my, nemlčala by si?“ spýtal sa Harry.

                „Je to čudné, aby mala Ginny kúsok teba v sebe, vieš?“ zamračila sa naňho. Vzápätí sa maximálne zapýrila uvedomujúc, ako to vyznelo. Ginny sa začala smiať.

                „Zdanie môže klamať, vieš? Pre mňa by to mohlo byť rovnako traumatizujúce, keď ju mám... Čo sa smeješ?“ pozrel na Ginny. A potom pozrel na Hermionu. Vyzerala skoro podobne, ako keď sa pred ňou otvorila almara na skúške z Obrany minulý rok a vyštartoval na ňu prízrak v podobe McGonagallovej s tým, že nespravila ani jednu skúšku.

                „Dobre, Harry,“ Ginny sa postavila a chytila ho za ruku. Ťahala ho zo stoličky. „Hermione sme sa zdôverili a teraz môžeš ísť spať,“ strkala ho k dverám. „Poriadne sa na zajtra priprav. Veď vieš... Raz, dva, tri...“ zaškľabila sa a vystrčila ho z dverí. Začula už len tiché želanie dobrej noci. Otočila sa ku kamarátke a mávla prútikom.

                Tá zdvihla hlavu a uprene sa pozrela na mladšie dievča. Rumenec z jej tváre nemizol a Ginny čakala, čo z nej napokon vylezie. Vrátila sa k posteli a sadla si na ňu. Keď pridali do jej izby posteľ pre Hermionu, už tak malý priestor sa ešte zmenšil, čiže sa v matnom svetle videli výborne.

                „To vyznelo fakt divne,“ vyšlo z Hermiony potichu.

                „Keď si to spojíš s Harrym, tak rozhodne. Ale inak je to úplne normálne,“ mykla plecami. Hermiona prekvapene zamrkala. „No nedívaj sa. O tomto a o mnohých ďalších veciach sa so svojou spolužiačkou úplne normálne rozprávam. Zatiaľ po tom netúžime, ale rozprávame sa. Všetci o tom dokážu hovoriť. Len tebe to robí problém,“ vyprskla na ňu. Hermiona sa nadýchla. „Nič mi nehovor, prosím. Len mám taký dojem, že častá prítomnosť pri tých dvoch ti musí liezť na mozog,“ zaškľabila sa.

                „No, to je možno pravda,“ Hermiona stiahla obočie uvažujúc nad tým, čo jej práve vraví skoro o dva roky mladšie dievča. Pre Merlina!

                „Mala by si si nájsť kamarátku,“ odporučila jej potichu.

                „Mám kamarátku. Mám teba,“ protestovala.

                „A okrem mňa?“ povytiahla obočie. Hermiona na to nedokázala odpovedať. Nikdy nemala kamarátku, mala len tých dvoch. „No vidíš. O tomto istom som sa bavila s Harrym. Ste obidvaja rovnakí...“

------

                „Raz... dva... tri...“

                Tak toto tým myslela Ginevra, keď ho včera vyrazila z dievčenskej izby? Molly im predvádzala tanečné kroky a za partnera si vybrala svojho manžela. Nábytok v obývačke bol odtiahnutý k stenám a pod okno, z muklovského prehrávača, ktorý ako na potvoru fungoval, sa ozývala hudba a Harry podozrievavo civel.

                „Dávajte pozor, chlapci,“ vyzvala ich Molly. Dvojčatá v kúte sa pohupovali, Sirius s Ginny sa škľabili a Hermiona vyzerala študovne. Porovnávala muklovský valčík s týmto tu, aby sa to naučila.

                „Ja mám oslabený organizmus!“ Ron sa z toho snažil vykrútiť. „Čaroliečitelia mi odporučili odpočinok a šetrenie.“

                „Zvláštne, že si na to nemyslel, keď si poobede lietal na metle,“ zubili sa dvojčatá.

                „Zradcovia,“ vrkol po nich.

                „Sirius,“ Harry k nemu podišiel. „Existuje kúzlo na zlomenie nohy?“ zúfalo naňho pozrel. Sirius sa zasmial.

                „Tanec nie je to najhoršie, čo ťa v živote postretne, Harry,“ upokojoval ho.

                „Možno, ale momentálne je to to najhoršie,“ trval na svojom.

                „Chlapci, skúšajte si tie kroky na mieste. No poďme, Ron, pridaj sa k bratom. Harry. Kde je Harry? Ja ťa vidím,“ usmiala sa naňho Molly a on vykukol spoza Siriusa.

                Aj ten bol zradca, pretože ho nešetrne potisol do prostriedku miestnosti, kde dvojčatá statočne trénovali a Ron vyzeral, že sa povracia.

                „Už som to pochopila! Muklovia tancujú viedenský valčík, kdežto čarodejníci anglický. Je pomalší,“ rozplývala sa Hermiona. „A čarodejníci držia partnerky za pás, kdežto muklovia na lopatke.“

                „Vážne? A je to dôležité?“ zaškľabil sa Ron, ibaže mamka sa naňho pozrela a on sa pohol.

                „To sú len kroky, Hermiona,“ prezradil jej zradca Sirius. „Zatancujeme si celý čarodejnícky valčík...“

                „Ronald, pravou krok dopredu, ľavou bočne a prísun. Ako som ti to ukazovala? Pozri na Freda... Harry, prečo stále stojíš na mieste?“

                Harry sa tváril vyplašene. Díval sa, ako sa dvojčatá rehotajúc snažia osvojiť si techniku krokov, ako Molly stojí pri Ronovi a dohliada, aby to skúšal, hoci vyzeral, že šliape kapustu a ako Artur skúma magnetofón. Sirius pozval do tanca Hermionu. A Ginevra sa naňho veľavravne škľabila.

                „Tak poďme, Potter, ukáž ako si pohybovo zdatný,“ zabŕdla.

                „Ginevra, neprovokuj,“ zamračil sa.

                „Dobre, nebudem. Ale poďme, hýb sa. Rob, čo ja,“ postavila sa pred neho. „Pravú ruku hore, ľavou akoby si držal dievča za pás. A... pravá noha dopredu, ľavá nabok a prísun,“ obzrela sa. Stál tam ako soľný stĺp. „Začni sa konečne hýbať...“

                A začal. Skutočne sa snažil prinútiť nohy, aby robili to, čo by mali. A potom nasledovali ďalšie inštrukcie... Drž chrbát rovno. Hlavu vzpriamene. Trochu sa pohni v kolenách. Vyzeráš, ako pochodujúci vojak.

                „Á... raz, dva, tri...“ Hodinu ich Molly mučila. Napokon sa zdalo, že dvojčatá to robia dobre a s prižmúrením oboch očí to ide aj Harrymu a Ronovi. Ten dokonca vyzeral, že už sa nepovracia.

                „A druhý krok...“

                „Ono to má ešte aj druhý krok?“ vydesil sa Ron. Nevoľnosť sa vrátila.

                „Má to veľa krokov, je to tanec,“ upozornil ho Sirius.

                „Je to to isté, len chlapec pôjde ľavou nohou dozadu, pravou nabok a prisunie,“ usmiala sa Molly.

                „Toto nedám,“ mračil sa Harry, keď sa díval na Siriusa, ako im predvádza kombináciu tanečných krokov.

                „Dobrá správa, viac ich nie je,“ usmiala sa na nich Hermiona. „Len dopredu a dozadu. Stále dokola. Vždy sa len pootočíš.“ Ginny prikývla.

                „Tebe sa to povie, keď to vieš...“

                „Tak čo je chlapci? Tancujeme. Výborne Fred. Celkom slušné George. Harry, Ron, ešte nemáme rozchod!“

------

                „Nenávidím to,“ zavrčal Ron na ďalší deň, keď spolu s Harrym sedeli pod stromom. Ginny si požičala Harryho Blesk a lietala, ale ich boleli nohy a boli radi, že sedia. A to chcela Molly večer pokračovať. Sirius Hermione vysvetľoval, ako sa stať animágom. Absolvoval už tretí vysvetľovací proces. Najprv to boli Harry s Ginny, potom Ron a napokon Hermiona.

                „Celkom ti to ide,“ uškrnul sa Harry. „Mal som pocit, že sa snažíš na niekoho spraviť dojem,“ jemne si zavŕtal. Ron sa zapýril.

                „Len som chcel, aby po mne mamka nekričala. To je všetko,“ dostal zo seba a pohľadom zavadil o dvojicu sediacu obďaleč.

Harry tam tiež pozrel. Všimol si, že Hermiona už skutočne prsia má. Na ňu sa už podprsenka určite vyrába, a keď ju aj nosí, a to by mala, aby mala prsia pevné a mohla dlho kojiť, tak by mala mať záujem o chlapcov. Ginny mu včera večer prezradila, že s ňou viedla dlhý rozhovor a napokon ju presvedčila, aby začala žiť aj trocha odlišnejším spôsobom, než akým žila doteraz. Najprv síce doňho ryla kvôli tancovaniu, ale nakoniec sa aj normálne porozprávali. A Hermiona skutočne o chlapcov záujem má, hoci sa bojí, pretože ju každý považuje za bifľošku a neprístupnú knihomoľku, ktorá sa stále drží len pri nich dvoch. A to sa asi zmení. Určite sa to zmení, keď sa bude častejšie stretávať s Ginny.

„Mal by si Hermionu pozvať na ten ples,“ poradil Ronovi. „Kým to spraví niekto iný...“

„Čože? Ja? Na ples? Hermionu?“ vyhŕkol ešte červenší, než najzrelšia jahoda, akú kedy Harry videl. „Nie, to nepôjde. Nechcem ísť na ples s nikým.“

„A keď budeš musieť?“

„Tak nepôjdem.“

„Naučíš sa tancovať, aby si potom na ples nešiel a presedel tú zábavu v klubovni?“ zavrtel hlavou. Ron vyzeral, že zhltol čerstvý citrón. „Tak ju asi pozvem ja,“ nadhodil Harry.

„Prečo by si ju mal pozývať na ples?“ Ron ho prepichol pohľadom.

„Pretože...“ pokúsil sa nájsť nejaké vysvetlenie. Mykol plecami. „Pretože zrejme nikdy nepožiadam Čcho, a keby som ju aj požiadal, tak ma vysmeje. A netuším, koho iného by som mal pozvať. A keďže Hermiona má kozy, je to celkom zjavne dievča, ktoré by ma možno nevysmialo... a ty ju pozvať nechceš... tak ju pozvem ja. Tak,“ prikývol spokojný so svojimi logickými závermi.

Ron preniesol zamračený pohľad z Harryho na Hermionu.

„Keby si pozval ktorúkoľvek, tak by s tebou šla,“ zamrmlal a vzal si metlu, aby vyletel neberúc v úvahu svoje boľavé nohy...

 

Komentáre

Nový príspevok
nick  
text
 
 
817-7dva  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist