Ohnivá čaša 13.

                 Vianočný ples sa stal najviac omieľanou vecou na Rokforte. Alebo skôr spoločenskou udalosťou. Pre Harryho to bola ale mučivá hrozba, oveľa nebezpečnejšia, než samica uhorského chvostorožca. Že sa od neho vyžadoval tanec, s tým by sa dokázal zmieriť, hoci nebol presvedčený, že to, čo naposledy predvádzal doma tanec bol, ale Hermiona s Ginny ho ubezpečili, že sa to vážne na tanec ponášalo. Tam nebol problém. S partnerkou bol sakra veľký problém.

                Zdalo sa mu, že každého na Rokforte, vrátane zahraničnej návštevy, ten ples akosi zblbol. Hlúčiky dievčat postávali, pohihňávali sa všade, kam sa pohol. Chlapci chodili s vytrčenými hrudníkmi, predvádzali sa a boli oveľa hlučnejší, než inokedy. Dievčatá z nižších ročníkov bolo vidieť úplne všade a stále, s významnými úsmevmi a veľavravnými gestami, ktorými lákali tých starších, aby ich pozvali na ples.

                „My ideme na Vianoce domov,“ prezradil Colin Harrymu v jeden večer v klubovni. „Nemá zmysel, aby sme tu s Dennisom ostávali, chápeš? Akože, pre dievčatá existuje šanca, že sa na ples dostanú, ale ja...“ zavrtel hlavou.

                „Nemyslím, že by si mal čoho ľutovať,“ mrzuto okomentoval Harry.

Prešiel už týždeň, čo ho McGonagallová vyzvala, aby ich fakultu vzorne reprezentoval a on zatiaľ ani nepochopil, ako sa má dievča hodnotiť podľa krásy. Prišli mu všetky rovnaké. Iste, boli medzi nimi rozdiely, to si všimol aj on. Veľmi dobre si uvedomoval rozdiel medzi šiestačkou a druháčkou, že áno. Ibaže v okruhu, do ktorého on mal možnosť zasiahnuť, čiže štvrtý ročník a nižšie, ten rozdiel až taký výrazný nebol a aj tak mu prišlo hodnotenie dievčaťa podľa obvodu hrudníka úchylné. Opomenúc toto kritérium sa mu všetky zdali rovnaké.

Niektoré mali tmavé vlasy, iné blonďavé či ryšavé, modré oči alebo hnedé, tvár s vyrážkami (dobre, tie odmietol hneď) alebo s peknou pleťou, tie ktoré sa viac maľujú a tie, ktoré ešte nezačali, niektoré menšie (tie uznal ako výhodnejšie vzhľadom k svojej výške) alebo vyššie, chudšie, tučnejšie, výstrednejšie, obyčajnejšie... ale aj tak akoby to bola jedna jediná sorta, pre neho nedostupná a hrozivá. Hlavne to hihňanie. Čomu sa stále hihňajú? Zavrtel hlavou.

„Mám problém,“ prisadol si k nim Neville.

„To aj ja a sakra veľký,“ zavrčal Harry. Neville prikývol.

„Taký mám tiež, ale ešte k tomu... ja neviem tancovať,“ pridusene z neho vyšlo. Colin sa zachichotal. No áno, aj chlapci sa občas zachichocú, ale dievčatá sa chichocú stále.

„Ani ja, Neville... a je to jedno,“ ozval sa Ron. „Idem so Seamusom a Deanom na pánsku jazdu... bez partneriek a bez tanca,“ zaškľabil sa.            

„Ehm, vážne?“ Neville naňho prekvapene pozrel. „Ale Seamus dnes pozval Lavender... a tá s ním ide.“

„Čože?“ Ron sa v kresle napriamil a sčervenel. „Ten zradca!“ zasyčal a rozbehol sa hore schodmi do spálne. Harry sa za ním díval, potom len pokrčil ramenami.

„Skús povedať Hermione a Ginny,“ povedal Harry Nevillovi. „Vedia tancovať, cez leto ma to asi naučili,“ mykol plecami. Colin spozornel.

„Cez leto?“

„Jasne,“ prikývol Harry nadávajúc si do hlupákov. „Po pohári sme ostali s Hermionou u Weasleyovcov na prázdninách.“

„Aha,“ prikývol a Harrymu odľahlo. Hlupák jeden sklerotický. Má predsa bývať so svojím poručníkom.

„Myslíš, že by ma naučili tancovať?“ spýtal sa opatrne Neville. Harry mykol plecami.

„Myslím, že áno...“

------

                Ginny nemala rada prvý deň svojej periódy. Nielenže mala chuť na čokoládu, musela častejšie navštevovať toaletu, čo bolo celkom logické. Zamkla sa, keď začula niekoho vstúpiť na toalety. Bola obedná prestávka a ona sa chcela pred obedom trocha upraviť. Predpokladala, že všetci sa budú ponáhľať najesť sa.

                „Už ťa niekto pozval?“ Začula pýtať sa nejaké dievča. Nepoznala ju po hlase.

                „Ešte nie. A teba?“ Odpovedal ďalší hlas, ktorý sa jej zdal však známejší.

                „Skúsil. Zacharias Smith.“ Prezradil prvý hlas. Takže zrejme Bifľomorčanky, pokiaľ sa Harryho spolužiak nerozhodol zaloviť vo vodách iných fakúlt.

                „A?“

                „Odmietla som. Stále dúfam, že ma pozve Harry Potter.“ Ginny sa skoro prekotila sediac na záchode. Chcelo sa jej rozosmiať, ale ustála to. Teda usedela. Bude potichu. Možno sa dozvie ďalšie zaujímavé veci.

                „Počula som, že ešte nikoho nepozval.“ Dvere ostatných záchodov sa otvorili a zavreli. Niekto pokmásal kľučkou od jej dverí, ale keď zistil, že sú zamknuté, prešiel vedľa.

                „Vedelo by sa, keby pozval. Dotyčná by sa s tým vychvaľovala.“ Začula aj tretí hlas.

                „To sa stavím. Najradšej by som sa ho spýtala, ale po tom, čo sa stalo Elize...“ To meno poznala. Bolo to to dievča, ktoré neváhalo ani moment a oslovilo Harryho ako prvé. A on ju odmietol dosť nešetrným spôsobom, ale ako jej prezradil, vydesila ho. Bola to príliš ambiciózna druháčka z Bifľomoru.

                „Aj tak musí byť každému jasné, s kým pôjde.“ Znova sa ozval prvý hlas a znel nahnevane, takmer až znechutene.

                „Možno sa ale Rita mýli...“ Zaznelo splachovanie záchodov a pustila sa voda z vodovodu.

                „Nemýli sa.“ Hlas tretieho dievčaťa prerušil ten, ktorý sa jej zdal známejší. A prevrátila oči. Tušila, čo bude nasledovať. „Prisahám, že Weasleyovú nenávidím...“ Ginny sediac na záchode prikyvovala a mykala plecami. Iste, bola predsa Harryho tajná láska.

                „Ale to, že ich párkrát videli spolu ešte neznamená, že spolu niečo majú.“ Zastávalo si ju dievča so známejším hlasom. Zamračene premýšľala, kde ho počula, aby sa mohla dotyčnej poďakovať a prehlásiť ju za rozumnú.

                „Ale prosím ťa. Je to predsa Harry Potter. Aj keby si s ňou vyšiel len jediný raz, zavesí sa naňho ako pijavica a bude sa ho držať. Počula som, že je bohatý. A ona je chudobná. Je to Harry Potter. A ona je nikto. Je krásny. A ona je taká obyčajná a tuctová. Vravím vám, milé dámy, že na ten ples príde s ňou...“

Dvere do záchodov sa zabuchli a Ginny osamela. Mala sto chutí do niečoho poriadne nakopať. Alebo skôr do niekoho. Takže ona je obyčajná a tuctová? No dobre, možno áno. Ale aby sa na Harryho zavesila ako pijavica, pretože je krásny, bohatý a slávny? To ju rozhnevalo. Nie je predsa ako Eliza a jej kamarátky, ktoré odmietajú pozvanie na ples v nádeji, že si ich Harry všimne. Harry by si ich nevšimol, ani keby sa pred ním pretŕčali celý deň, stepovali a natriasali sukňami. Možno by si ich všimol, keby sa im podarila Vronského finta. Alebo keby ho metlou poriadne tresli do tej jeho nevšímavej gebule.

Bola nahnevaná, aj keď vošla do Veľkej siene. Okamžite ho vyhľadala. Pochechtával sa na niečom s Ronom a jej brat mal pri tom v papuli strčené hranolčeky ako zuby upíra. Fakt dospelé.

„Uhni,“ vrkla na brata a vtesnala sa na lavicu medzi neho a Nevilla.

„Čo je? Čo...“

„Sklapni,“ vrkla po Ronovi, ktorý očervenel a prebodla Harryho pohľadom. „Dnes pozveš slečnu Čangovú na ples. Rozumieš?“

„Ja, no, ehm...“

„A výhovorky ma nezaujímajú,“ zaprskala nabrúsene. Harry na ňu prekvapene civel.

„Ginny, nemyslíš...“

„Sklapni,“ znova sa osopila po bratovi. „Stále sa na teba usmieva. Začala nosiť tvoj odznak. Neposmievala sa ti. Čo prosím ťa ešte chceš?“

„Ja by som...“

„Ty sklapni, Ronald,“ otočila nahnevaný pohľad naňho. Pozrela sa tak, že skutočne sklapol. „A ty pozvi Hermionu skôr, než bude neskoro. Vy dvaja...“ pozrela z jedného na druhého, „idioti,“ zasyčala a vstala, aby sa pridala k Lucy sediacej o kúsok ďalej od nich a držiacej jej miesto.

„Čo chcela?“ spýtal sa Neville po jej odchode.

„Ale nič, šibe jej,“ mávol rukou Ron neprestávajúc sa pýriť. Harry prehltol a pozrel na Ginny. Naštvane niečo hovorila Lucy. Celkom zrejme jej hovorila o ňom, pretože sa naňho Lucy pozrela a jej výraz bol akýsi zvláštny.

------

                Samozrejme, že Čcho nepozval. Obšmietal sa síce po chodbách, kde predpokladal, že bude a aj ju dva razy zahliadol, ale stále bola v tlupe svojich kamarátok. Nemohol za ňou proste prísť a spýtať sa, či by s ním šla na ples. Čo keď sa usmievala a nosila jeho odznak? A neposmievala sa? To predsa robili aj ostatné dievčatá. Nie všetky, ale väčšina z nich áno.

                Trocha opatrnejšie vstúpil do jednej z učební, kde Hermiona s Ginny učili Nevilla tanečné kroky. Šlo mu to rovnako ako Ronovi. Nijako. Ron protestne na tieto doplnkové hodiny odmietol chodiť.

                „Valčík by mal byť len v úvode,“ začul Hermionu. „Au! Neville!“

                „Pardon, pardon, pardon...“

                „Možno pridajú ešte zo tri valčíky, ale inak to bude obyčajný tanec bez takýchto... AU! Ginny, prosím, teraz ty.“

                „Som nemožný. Som nemehlo,“ bedákal Neville. „Harry!“ Všimol si ho, na nešťastie. Ginny ho prebodla pohľadom a okamžite prevrátila oči.

                „Len som sa zastavil...“ vyhŕkol a chystal sa otočiť na päte a zmiznúť.

                „Poď sem, Harry. Ukážeš Nevillovi chlapčenské kroky,“ zavelila Hermiona. „Možno to pochopí, keď to uvidí robiť teba.“ Chystala sa pustiť gramofón, ktorý zohnali dvojčatá, ako vedel. Občas ho v klubovni púšťali.

                „Nikdy sa to nenaučím.“

                „Ale naučíš,“ upokojovala ho Hermiona. „Tak poď, Harry.“

                „Nepozval si ju,“ sykla Ginny, keď sa pred neho postavila. Zaujali základný tanečný postoj.

                „Stále je v klbku spolužiačok. Nedalo sa,“ obhajoval sa. Hermiona zohnala platňu s valčíkom, ako zistil.

                „Tak ju požiadaj, aby s tebou šla na moment nabok,“ zamračila sa. „To nie je zložité.“

                „Čo sa stalo?“ spýtal sa, ale sledoval svoje nohy. Nezabudol to, s úľavou zistil. „S tebou, myslím. Prečo si taká nahnevaná?“ Neprestával dávať pozor na kroky. Začul Hermionu, ako vysvetľuje Nevillovi.

                „Vieš, prečo som podráždená,“ vrkla potichu. Riskol pohľad do jej očí.

                „Dobre, ale nikdy si pri menštruácii nebola až takáto... zlá,“ zamračil sa.

                „Tak dnes reagujem odlišnejšie, no,“ aj ona sa mračila. Upierala naňho pohľad. Potom sa uškrnula. „Prestal si si sledovať nohy... Au, sakra, Harry...“

                Celkom mu to šlo, pokým ho na to neupozornila. Potom sedel v rohu miestnosti, počúval hudbu z platne, ktorú im požičala na Hermioninu žiadosť McGonagallová a premýšľal, čo spraviť s Čcho.

------

                Hermiona si v knižnici vypisovala poznámky k úlohe z Elixírov. Ginny s Lucy sa zase sústredili na Dejiny mágie. A Viktor Krum tam bol už opäť s hlavou nad knihou. Raz sa stalo, že Hermiona po tom, ako odišiel z knižnice, nazrela do regálu, kam vrátil knihu, aby zistila, čo čítal. Dejiny Rokfortu v angličtine. Spokojne sa vtedy pousmiala. Zaujímal sa o ich školu a zrejme sa zdokonaľoval v angličtine. Ak však anglicky hovoriť vedel. Ak vôbec hovoriť vedel. Zatiaľ ho prehovoriť nezačula.

                Teraz tu boli ale protijedy a ťažká domáca úloha od Snapa. Ležali okolo nej štyri knihy a druhé dve dievčatá sa tisli na konci stola. Zamračene a zúrivo písala.

                „Ahoj, ja nerad rušim, ale chcem na nečo pytať.“ Hermiona takmer vyletela z kože, ako sa preľakla. Stál nad ňou Krum a dokonca sa ani nehrbil. Bolo vidieť, že sa úpenlivo sústreďuje na to, čo vraví. Akoby si to dopredu nacvičil a teraz plnil pokyny.

                „Spýtať,“ opravila ho.

                „Ehm, spytať,“ prikývol. Hermiona strelila pohľadom na Ginny a Lucy, ktoré akosi prirýchlo zabudli na Dejiny.

                „Áno? A načo?“ obrátila pozornosť k Viktorovi. Cítila, že sa pýri.

                „No a... ehm... ja teba tu vidam dosť dlho a hladam odvahu teba... ja pozvať na plez,“ vyliezlo z neho.

                „Na ples.“

                „Ehm, čo?“

                „Vídaš ma tu často a hľadáš odvahu pozvať ma na ples,“ vyriekla a hneď si zahryzla do jazyka. Musí ho opravovať? Asi áno.

                „No, da. Ja sem chodim len kvóli tebe,“ pousmial sa. „Teda, ty pekna a ja myslim, že teba už nekto pózval a asi ja prichodim neskoro, ale ja to musim aj tak pokusit,“ vydýchol s námahou. Vyzeral, akoby to bolo to najdlhšie, čo v živote povedal a ešte k tomu anglicky. Skomolene, ale rozumela mu. Zalial ju rumenec.

                „No, ehm,“ zakoktala sa. Mohli si ruky podať. „Nie, zatiaľ ma nikto nepozval na ples,“ priznala.

                „To není možno,“ zamračil sa. „A ty by teda šla so mnóu?“

                „Áno, iste, prečo nie,“ vyhŕkla skôr, než nad tým pouvažovala. A nad čím by chcela uvažovať? Bol to predsa Viktor Krum. A pozval ju. JU! Ech, už si pripadala ako jedna z jeho fanúšičiek.

                „Tak to potom vyborne,“ usmial sa, ale akosi kŕčovito. Akoby jeho mimické svaly túto funkciu neovládali. „Ja budem tešiť. A teda... waw,“ vyhŕkol a ona sa zasmiala. „Ja už isť a teda... maj sa!“

                Doslovne vyštartoval z knižnice von. Dívala sa za ním a snažila sa pochopiť, čo sa práve stalo. Potom pozrela na Ginny a Lucy, ktoré sa zoširoka usmievali.

                „No teda... waw,“ fascinovane vyhŕkla a ony sa okamžite prisunuli k nej.

                „Hermiona... Viktor Krum,“ nadchýnala sa Ginny. „Aspoň vieme, prečo sem chodil.“

                „A prečo čakal do tejto chvíle,“ upozornila Lucy. „Nie je tu žiadna z tých jeho stíhačiek.“ A bola to pravda. V knižnici sedelo len pár študentov, ale tí sa venovali knihám. „A vedel, že od nás nebezpečenstvo nehrozí.“

                „Pre Merlina, Viktor Krum,“ až teraz sa Hermiona vydesila. „To bude asi tým, že keď mi Pomfreyová naprávala zuby, stopla som ju o trocha neskôr,“ zahihňala sa. „Ale aj tak! Musím si niečo spraviť s vlasmi. A s pleťou. S líčením. A budem musieť vytiahnuť push-upku...“

------

                Čas do plesu sa krátil. Ostávali už len dva týždne. A Ginny nadobúdala pocit, že sa skôr Neville naučí tancovať, ako Harry pozve Čcho. Bol ale nemožný. Viedla s ním dlhé rozhovory. Pripadala si už ako liečiteľka duše, ale zrejme nedobrá, pretože s ním neodkázala pohnúť.

                „Poď so mnou,“ prikázala mu jeden podvečer. Našla ho sedieť za stolčekom v klubovni miesto toho, aby sa venoval zháňaniu Čcho. Šlo ju rozdrapiť.

                „Kam?“ spýtal sa.

                „To je jedno. Poď.“

                Trocha nespokojne sa postavil od Rona a Nevilla a nasledoval ju. Zdalo sa mu, že je v poslednej dobe akási podráždenejšia, ale nech sa vypytoval koľko chcel, nepovedala mu pravý dôvod. Aj menštruácia jej už skončila, čiže sa na to vyhovárať nemusela.

                „Čo ideme robiť?“ spýtal sa, keď schádzali po schodoch. A potom šli po chodbe. Celkom zjavne k učebni Transfigurácie. „Ideme za Siriusom?“ šepol potešene.

                „Nie, to nie,“ povzdychla a zahla do bočnej chodbičky.

                „Ahoj, Harry. Ahoj, Ginny,“ usmiala sa na nich Luna.

                „Ehm, čo sa deje?“ nepozdávalo sa mu to.

                „Tu máš tú brožúru, čo si chcela,“ Luna podávala Ginny akýsi zošitok. Ginny ho vzala do rúk a podala Harrymu.

                „To je pre teba, budeš to potrebovať.“

                „Ech... Správna technika bozkávania?“ vyhŕkol, keď si prečítal názov. „Akože... čo?“ vyvalil oči.

                „Bola to príloha časopisu Čarodejnica,“ vysvetľovala Ginny. „Nemohla som to požičať od svojich spolužiačok, pretože by hneď vyzvedali, s kým sa chcem bozkávať. A hádaj, kto by im napadol ako prvý.“

                „Tak som sa toho vypočúvacieho procesu zúčastnila ja,“ usmiala sa Luna.

                „Prepáč,“ zaskuhrala Ginny. Vedela si predstaviť, aké to muselo byť nepríjemné.

                „To je v poriadku. Práve kvôli tomu ma pozval na ples Michael Corner,“ neprestávala sa usmievať.

                „Corner... z nášho ročníka?“ prekvapene sa spýtal Harry. Luna prikývla. „Pozval teba?“ neprestával sa čudovať. Lune nebezpečne blyslo v očiach.

                „A čo, že ju pozval?“ zamračila sa naňho Ginny. „Aspoň mal odvahu, vieš? A čo ty? Prevezieš uhorského chvostorožca a slečna Čangová ti robí problémy?“ zavrtela hlavou.

                „Ehm, no...“

                „Radšej mlč.“

                „Trest im končí za dvadsať minút,“ oznámila Luna. Ginny prikývla.

                „Aký trest? A aké bozkávanie?“ nechápal.

                „Čcho a Katie Bellová sa dnes na Transfigurácii pohádali s jednou Slizolinčankou... meno si nepamätám a dostali trest. Práve sú u profesorky McGonagallovej.“

                „A za dvadsať minút bude slečna Čangová sama. Rozumieš, Harry? A ty za ňou pôjdeš a pozveš ju na ples.“

                „Dobre,“ prikývol. „A to bozkávanie...“ To mu ležalo v hlave.

                „No, tak keď s ňou pôjdeš na ples, tak to bude brať ako rande. A to sa na rande robí, Harry. Bozkáva sa,“ Ginny povytiahla obočie. Aha, ehm. Harry sa díval na brožúru a predstavil si seba a Čcho, ako... Och Merlin, zrejme to bude musieť poriadne naštudovať. „Bude to v pohode,“ veselo doňho drgla, keď zbadala bledosť a paniku v očiach.

                „Jasne, v pohode...“ prikývol.

                Ďalších pätnásť minút potichu trkotali, ale on len zarazene civel na brožúrku. Aj by ju otvoril a možno sa začítal, čisto zo zvedavosti, ale zdalo sa mu to pred Lunou hlúpe. Pred Ginny nie, ale pred Lunou to bolo veľmi hlúpe.

                „Dobre, už budú končiť,“ šepla Ginny a obrátila sa k Harrymu. „Ukáž sa...“ Snažila sa mu prstami trochu upraviť to vrabčie hniezdo na hlave, napravila mu okuliare, rozopla gombík na košeli a uvoľnila kravatu. Fľochla pohľadom k učebni, ale nič sa nedialo. Potom znova študovala Harryho. Trocha mu rozhalila habit, zapravila golier a vytiahla kúsok košele z nohavíc. Držal a čušal.

                „Vyzerá o trocha uvoľnenejšie,“ zhodnotila jeho výraz Luna. Zaškľabil sa na ňu, ale potom sa sústredil na Ginny. Rozhodla sa rozopnúť mu ešte jeden gombík na košeli, ale zavrtela hlavou a zapla ho.

                „No, lepšie to už nebude,“ uškrnula sa. „A usmej sa trocha,“ vyzvala ho. Ibaže on vedel, čo bude musieť zhruba za dve minúty spraviť. Pokúsil sa usmiať. „Nie! Radšej sa neusmievaj.“ Trocha urazene na ňu zagánil. „Dobre, Harry. Bež...“ štuchla doňho.

                Bolo to práve v tej chvíli, ako sa dvere do učebne Transfigurácie otvorili a vyšla z nich akási obrovská Slizolinčanka. Spravil päť krokov smerom k nej, keď sa zarazil a pozrel na brožúrku držiacu v rukách. Okamžite sa otočil a spravil tri dlhé skoky k Ginny, aby jej ju hodil do rúk.

                S napätím sa dívala spoza rohu na jeho počínanie. Keď sa znova obrátil a začal kráčať smerom k učebni, vychádzala z nej Čcho a Katie Bellová. Pohľadom ho súrila, v duchu ho povzbudzovala, videla jeho drobné zaváhanie. Nutne potrebovala, aby ju pozval. Dievčatá zastavili a zrejme sa lúčili, pretože sa následne Katie obrátila a kráčala Harrymu naproti.

                „Ahoj, Harry,“ usmiala sa chrabromilská triafačka.

                „Ahoj, Katie,“ pozdravil a zrýchlil.

                Už ho počula, ako oslovuje Čcho, ktorá mu bola otočená chrbtom, pretože bystrohlavská fakulta bola opačným smerom. Videla, ako sa nadychuje, ako zdvíha ruku a Ginny nervózne podupávala nohou.

                „Potter, čo tu chcete?“ z učebne vykukla Minerva. Ginnino napätie spľasklo ako bublina.

                „No, eee...“ vydralo sa z neho, ale díval sa na Čcho, ktorá to začula a obracala sa k nim. Ginny znova spozornela. Minerva, neMinerva, sprav to! Keby mohla, skríkla by po ňom.

                „Harry?“ Čcho nechápavo stiahla obočie a dívala sa na štvrtáka.

                „Ja som ťa chcel Čcho...“

                „Čcho, tak poď, pôjdeme na večeru!“ Zaznela výzva z protiľahlej strany chodby. Ako sa zdalo, Bystrohlavčanky si prišli vyzdvihnúť svoju kamarátku, aby spolu šli do Veľkej siene. Ginny si zahryzla do pery.

                „Ehm.“

                „Nezabudni, Harry, čo si chcel,“ usmiala sa Čcho, ale potom ju obkľúčili kamarátky a ťahali preč. Ginny frustrovane zafunela a nešťastne tresla rukou do steny.

                „Potter, nevravte, že som vám prekazila pokus o pozvanie slečny Čangovej na ples,“ Minerva naňho prísne zagánila. „Myslela som si, že už partnerku máte.“ Harry na ňu pozrel. A usmial sa.

                „Nie, ešte nie, pani profesorka. Ale tancovať viem na jednotku!“ zahlásil a potom sa obrátil, aby oddupotal preč.

------

                Ginny si začínala byť istá, že Harry slečnu Čangovú nikdy na ples nepozve. A keď nepozve ju, ťažko bude pozývať niekoho iného len pre to, lebo si to vyžadovala situácia. To pôjde radšej sám a strápni sa. Alebo, a o tom bola presvedčená, pozve ju. Určite by to bolo logické. A ona by určite nepovedala nie. Pre Merlina, keby sa jej spýtal hneď, tak by to prijala. Milovala ho predsa tak, ako to bolo ich prepojením možné. Spravila by preňho všetko. A on pre ňu.     

                To by ale znamenalo problémy. Možno by sa ona zmierila s ohováraním a nenávisťou, ale pre neho by to nebolo dobré. Už tak je naňho upriamenej až priveľa pozornosti. A určite by ho nahnevalo ohováranie hádam ešte viac, ako ju.

                Ale keď to nebude slečna Čangová a McGonagallová od neho partnerku vyžaduje, aby reprezentoval fakultu a Rokfort, ktorá by bola vhodná, ak by seba vylúčila? Určite by nechcela, aby sa ťahal s nejakou osobou, ktoré začula vtedy na záchode. Hoci čakajú v zástupoch.

                Do úvahy už pripadala jediná osoba, ktorá by mohla zastúpiť slečnu Čangovú, prípadne ju. Lucy. No jasne. Zatiaľ ju nepozval nikto zo starších spolužiakov a keď sa ten somár nerozhýbe, mohla by ísť s ním ona. To ona ale nemôže povedať sama. Nemôže dohadovať rande. U slečny Čangovej to bolo iné. Bolo to z jeho strany jednoznačné a ona verila, že slečna Čangová zdieľa rovnaké pocity. Možno nie úplné zbláznenie, ale Harry jej ľahostajný jednoznačne nebol.

                Ale aby Harrymu docvakla možnosť pozvať Lucy, bude musieť vylúčiť zo zoznamu seba, aby mu prekazila plány pozvať ju. Nad týmto premýšľala sediac v klubovni za stolčekom, pred sebou mala rozložené úlohy a vôbec sa na ne nemohla sústrediť. Hermiona tentoraz v knižnici nebola. Akoby sa bála, že sa tam Viktor znova objaví a ona neodolá a bude opravovať každé jeho slovo. Uškrnula sa. Ibaže Lucy z knižnice knihy potrebovala, tak prehlásila, že tam zmonitoruje situáciu. Uškrnula sa znova.

                „Ehm, ehm,“ ozval sa Neville, ktorý sa zastavil pri ich stole. Ginny pozrela okolo seba. Harryho ani Rona nevidela.

                „Neville,“ Hermiona zdvihla hlavu. „Sadni si, môžeš sa učiť s nami,“ mierne sa pousmiala. Neville sčervenel.

                „No, vlastne som sa chcel spýtať, Hermiona,“ zarazil sa. Hermiona sa naňho dívala. Znervóznel. „No, chcel som sa spýtať... nešla by si so mnou na ples?“ vydýchol napäto.

                „Och, Neville,“ tentoraz sa zarazila Hermiona. „Je mi to ľúto, ale niekto ma už pozval a ja som prijala.“

                „Aha, dobre, to nevadí,“ vykoktal celý zapýrený a obrátil sa k odchodu. K úteku.

                A Ginny to docvaklo. Možno by sa za necelé dva týždne niekto ešte našiel, kto by ju pozval, ona ale nemohla riskovať to, že by ju skôr pozval Harry, pretože bolo úplne jasné, že Čcho niekto skôr či neskôr pozve, ak sa tak už nestalo.

                „Neville!“ zakričala za ním a vyštartovala z kresla. Zastavil pri schodoch a otočil sa. Ešte stále sa pýril. „Počuj, možno je to hlúpe... ale inú možnosť, ako sa dostať na ten ples, nemám. Neuvažoval si nad tým, že by si pozval niekoho mladšieho? Napríklad mňa?“ vyhŕkla a tiež cítila tú zradnú červeň.

                „Ech, teba?“ vyvalil oči.

                „Aha, no jasne, keď si myslíš, že by nebolo vhodné pozvať mňa...“

                „Nie, nie, nie!“ prerušil ju okamžite. „Ja len... nepozval ťa Dean?“

                „Prečo by ma mal pozývať Dean?“ nechápavo stiahla obočie.

                „No, pretože o tebe hovoria dosť často... so Seamusom... keď tam nie je Harry a Ron,“ prezradil. A potom sa zarazil. Toto možno nemal hovoriť. Udrel si dlaňou do čela. „Ja hlupák!“

                „O čom v súvislosti so mnou hovoria?“ zatvárila sa podozrievavo.

                „Ale to nič. Vážne nič. No a teda... ty by si chcela ísť so mnou na ples?“ opatrne sa spýtal.

                „No jasne, Neville,“ usmiala sa a priateľsky ho štuchla do ramena.

                „Jej, fajn. Tak dobre, teda,“ usmial sa aj on.

                „A o čo som sa teda tí dvaja bavia v súvislosti so mnou?“ nevzdávala sa. Neville sa zarazil.

                „Pozri! Ide Harry!“

------

                „Vymyslel som plán,“ prezradil Harry v noci, v prázdnej učebni, tisnúc si Ginny k sebe. „Vzhľadom k tomu, že sa čas neuveriteľne kráti, musím pristúpiť k trocha dramatickému riešeniu svojej zúfalej situácie.“

                „Trocha kvetnaté vyjadrovanie. Až mám strach spýtať sa, čo máš v pláne,“ vyriekla mu do vlasov.

                „No, vravela si o tom, aký mám byť odvážny a také tie veci... a ja som premýšľal. Pred drakom som si myslel, že sa od strachu pomočím a pokadím... a to doslovne. Nesmej sa. Je to tak. Ibaže, keď som vysadol na metlu, strach bol razom preč, chápeš?“ vyvliekol sa, aby sa jej mohol pozrieť do tváre.

                „Ty chceš priletieť k slečne Čangovej na metle a požiadať ju v lufte?“ prekvapene zamrkala. Prikývol. „No, je to trocha šialené... ale zároveň dosť romantické, Potter. Vážne si to vymyslel sám?“

                „Iste,“ zatváril sa urazene. „Možno sa totálne strápnim a zosmiešnim, ale zajtra majú posledné dve hodiny Herbológiu. Počkám, kým sa budú vracať do hradu a vyletím.“

                „V decembri, v snehu, na metle, žiadať o ples... waw. Len dúfam, že ju už niekto medzitým nepozval. Posledné informácie vraveli, že nie, ale tie sú dva dni staré...“

                „Aké informácie?“

                „Luna.“

                „Aha.“

                „Kiež by to vyšlo. Musí to vyjsť. Harry, ty ju musíš pozvať, rozumieš?“

                „Iste, jasne, vravíš mi to už týždne.“

                „Mesiace,“ opravila ho. „No, ja som sa tak trocha nanútila Nevillovi...“

                „Ideš s Nevillom? Nepochválil sa.“

                „Asi sa bál tvojej a Ronovej reakcie.“

                „Mojej sa báť nemusí. Ale prečo... nanútila?“

                „Bála som sa, že ma budeš chcieť pozvať ty, vieš?“

                „Asi som to chcel spraviť. Buď teba alebo Hermionu.“

                „Hermionu už partnera má.“

                „Eh a koho? Viem, že to Ron nie je.“

                „To je tajomstvo.“

                „Ale no tak...“

                „Je to tajomstvo, Harry. A nevyzvedaj. Každopádne, keby to nevyšlo so slečnou Čangovou a mňa už pozvať nemôžeš, Hermionu taktiež, rozmýšľal si, kto by to mohol ešte byť?“ spýtala sa.

                „Hm, neviem,“ mierne sa zamračil. Uvažoval o tom. Pozoroval dievčatá zo svojho ročníka. Dokonca pokukoval aj po starších. Možno by mohol napokon využiť skutočnosť, že je Harry Potter. Dodnes mu to pomohlo len pri získaní írskeho a bulharského dresu. Inak mu to nosí len problémy. Možno by mohol... Och, dočerta. Je on ale hlupák hlúpy. Je tu predsa niekto, s kým by mohol ísť. „Skúsil by som asi Lucy. Teda, pokiaľ s niekým nejde.“

                „Vďaka ti, Merlin, za jeho osvietenie,“ pozrela do plafónu. Zamračil sa. A ona sa uchechtla. „Výborne. Síce si myslím, že to nebude potrebné, ale máš záložný plán. Každopádne zajtra pozvi slečnu Čangovú, ktorá určite neodmietne a s Lunou vymyslíme niečo aj pre Lucy. Bolo by fajn, keby sme boli na plese spolu.“

                „No asi hej. A hm, ešte chýba Ron. Možno by Lucy mohla ísť s ním...“ nadhodil.

                „V žiadnom prípade,“ zaškľabila sa. „Na to mám Lucy až príliš rada, vieš? Nechcem, aby ju môj brat trápil.“

                „Prečo by ju mal trápiť?“ nechápal.

                „No, keď náhodou na tom plese bude, tak uvidíš,“ významne povytiahla obočie. A on vedel, že nemá cenu vyzvedať.

------

                Harry sa ráno zobudil a srdce mu divoko bilo, hoci netušil, prečo to robí, keď je poobedie ešte ďaleko. Sadol si na posteľ a snažil sa upokojiť. Potom vykukol a Ron sa naňho zaškľabil.

                „Tak poďme, vstávajme. Dnes bude úžasný deň. Máme len päť hodín a na obed vraj majú byť teľacie kotlety.“

                Harry si pomyslel, že tie sa budú celkom dobre zvracať, keď ho Čcho pošle do čerta. Uškrnul sa na kamaráta a vybral sa do kúpeľne.

                Keď o desať minút vyliezol, Ron aj s Nevillom naňho čakali. V spálni boli stále aj Seamus s Deanom.

                „Dnes poobede pozvem Čcho na ples,“ prezradil Ronovi potichu. Kamarát sa naňho pozrel.

                „Tak hej, ty asi musíš mať babu, keď si tým reprezentantom,“ prikývol, „ale ja nemusím. Seamus je zradca, ale ani Dean a ani Neville nemusia. Pôjdeme na chlapskú jazdu, nemám pravdu?“ pozrel na Nevilla. A Harry naňho pozrel tiež.

                „No, ehm...“

                „Čo no ehm?“ nepozdávalo sa Ronovi.

                „Neville už partnerku má,“ uškrnul sa Harry a tľapol nervózneho Nevilla po ramene.

                „Ale hlúposť,“ mávol rukou Ron. „Nemá nikoho.“

                „Ubezpečujem ťa, že má.“

                „Vážne? Máš?“ pozrel na Nevilla. Ten prikývol a celý sa pýril. „No waw. A koho si pozval? Gertrúdu?“ zasmial sa. Harry sa naňho pozrel vyčítavo. Nemusel by si z Nevilla strieľať.

                „Tvoju sestru, vieš?“ prezradil mu Neville v bojovom postavení.

                „Koho sestru?“ nechápal. Harry sa zachechtal.

                „Tvoju, Ron.“

                „Ginny?“ potreboval sa ubezpečiť. Ale mal len jednu sestru. Bratov hromadu, ale sestru len jednu. „Moju sestru Ginny?“

                „Páni, Ron, dnes perlíš,“ zachichotal sa Seamus dívajúc sa do červenej Ronovej tváre.

                „A ona súhlasila? Dobrovoľne?“ musel zistiť všetky fakty. Neville už vyzeral nahnevane.

                „Áno, dobrovoľne. Dokonca to bola ona, kto sa ma na to spýtal, vieš?“ zamračil sa.

                „Teba sa pýtala?“ zamračil sa Dean. „Ja som ju chcel pozvať...“

                „Ty máš ísť so mnou. Na chlapskú jazdu,“ mračil sa naňho Ron.

                „No vieš, asi som si to rozmyslel,“ Dean sa nervózne ošíval. „Keď ide Seamus s Lavender, tak som si povedal, že aj ja niekoho pozvem.“

                „Ale to je zrada!“ Ron už znova sčervenel. Harry sa kráľovsky bavil. „A aby som nevyzeral ako idiot, budem musieť niekoho pozvať aj ja?“ vyzeral vydesene.

                „No, asi áno.“

                „No teda...“

                „Ten deň už nevyzerá tak úžasne, čo?“ Seamus ho tľapol po chrbte.

------

                Harry do seba zamyslene hádzal kotlety a premýšľal. Jeho otec bol na prvom rande, keď mal dvanásť a nechtiac uhryzol svoju spolužiačku do pery. Dobre, možno to bol len pokus, len skúmanie, ale bol na rande a snažil sa o bozkávanie. On mal štrnásť už dávno a dievčatá si príliš nevšímal. Keby bol ako otec, nemal by najmenší problém zohnať si partnerku na ples. Napríklad aj Čcho. Tak kde sa stala chyba?

                Zrejme niekde na začiatku jeho životnej púte. Vážne sa začína vyjadrovať kvetnato. Keď mu ťahalo na dvanásť, zachraňoval Kameň mudrcov. Keď na trinásť, zachraňoval Ginny. Keď na štrnásť, zachraňoval Siriusa. Teraz mu bude ťahať na pätnásť a niečo by sa ešte mohlo objaviť, čo by bolo potrebné zachrániť. nebolo by to nič nezvyčajné. Jeho otec bol jednoducho stále v ruji a on stále zachraňuje. Tak. Problém vyriešený. Zaškľabil sa.

                „Niečo vtipné?“ spýtala sa ho Ginny. Ich nohy sa pod stolom dotýkali, hoci boli v noci spolu, chcela mu dobiť baterky doplna.

                „Nič, len porovnávam otcove dobrodružstvá s tými svojimi,“ prezradil potichu. A ona sa potichu zachichotala. Vedela, ako to myslí. Jej noha sa ešte viac pritisla k jeho.

                „Budem ti držať palce,“ šepla. „Ani netušíš, ako strašne nerada budem mať dvojhodinovku Čarovania. Radšej by som bola niekde vonku a dívala sa na to...“

                „Nerobíš si zo mňa žarty, že nie?“ podozrievavo na ňu pozrel.

                „Samozrejme, že nie. Len by som to chcela vidieť. Vážne sadneš na metlu a zletíš k nej?“ pozrela naňho.

                „Veď som ti to vravel...“

                „Dobre, budem ti držať palce.“

                To ale musel najskôr prežiť jednu hodinu Dejín mágie. Za normálnych okolností by si asi pospal. Teraz však bola každá jeho bunka napätá a v strehu. Vlastne ani netušil, či bol niekedy v živote na niektorej hodine taký živý, ako práve teraz. Možno len na hodinách s Lupinom.

                Konečne zazvonilo a on vybehol do spálne pre Blesk. Mal nejaký čas, kým bystrohlavskí piataci skončia v skleníkoch. Zobral si hrubý plášť, pretože už vonku snežilo a mrzlo a na metle sa mu určite zíde. Potom si ale uvedomil, že určite vybehla do skleníkov z hradu len v obyčajnom habite. Čo keď jej bude na metle zima? Nechcel síce lietať nejako ktovieako dlho, ale zima jej mohla byť. A vzal z postele svoju deku. Ak mu na metlu vysadne, možno toto gesto ocení. Ak ho predtým nepošle do čerta.

                Nervózne pozrel na hodiny. Mal ešte asi pätnásť minút, ale aj tak zišiel z veže do vstupnej haly. Bol nervózny. Cítil to. Bolo to horšie, ako keď čakal v stane, kým naňho príde rad a on sa postaví pred draka. Nemyslel si síce, že by sa pomočil a pokadil, ale aj tak to bolo hrozné.

                Za pár minút mali končiť a on vyšiel von. Blesk mu takmer spadol z rúk. Taký bol roztrasený. Napriek tomu vysadol a vzlietol. Ako predpokladal, nervozita opadla takmer vzápätí. Nezmizla úplne, ale bolo to oveľa lepšie, ako keď stál nohami na zemi. Rozletel sa smerom k skleníkom. Začul z hradu zvonček. Končila hodina a on skutočne zbadal, ako zo skleníka vychádzajú postavičky a náhlia sa do hradu.

                Zhlboka sa nadýchol. Možno to bola úplná hlúposť. Teda, ona to hlúposť určite bola, ale možno bude klasifikovaná ako celkom milá a romantická hlúposť. Približoval sa k hlúčiku študentov. Niektorí ho už zbadali a ukazovali naňho. Srdce mu síce bilo rýchlejšie, čudoval sa ale, že sa netrepe ako Ronov Joey. Pri drakovi to tak bolo.

                A zbadal ju. Dívala sa naňho. Niektoré dievčatá sa pohihňávali. Nevšímal si ich. Bystrohlavčania mali hodinu s Bifľomorčanmi. To kútikom oka zaregistroval. Vyzerala prekvapene. Už bol celkom blízko. Len pár metrov nad zemou. Nikto zatiaľ nič nekomentoval, za čo bol vďačný.

                „Ahoj Čcho,“ začul, ako z jeho úst vychádzajú slová. Paráda, hlas sa mu ani nechvel. „Ehm, nechcela by si sa so mnou preletieť?“

 

TOPlist

aktualizované: 20.09.2020 18:02:54