Fénixov rád 3.

                Harry si zamyslene drhol svoj kufor. Zrejme by niečo takéto v živote nerobil, ale Molly trvala na tom, aby si na začiatku prázdnin kufre komplet vyprázdnili a riadne si ich vydrhli a asi to niečo do seba malo. A tak nejako si uvedomil, že im zrejme na prázdniny z jasných dôvodov nenaplánovala žiadnu rozsiahlu domácu prácu. Aspoň o tom nehovorila, len ho potichu pozorovala. Jeho a Ginny.

                Ginny mu na druhý deň prázdnin povedala, že sa s ňou pri praní bielizne matka rozprávala. Potichu a tajne. Žiadala ju, aby svojmu otcovi povedala pravdu, aby prezradila, že sú s Harrym dajako prepletený. Tak to pomenovala Molly Weasleyová. Nepáčilo sa jej veľmi, že hoci Arturovi neklame, pretože sa on nepýta, aj tak mu zamlčuje dôležitú informáciu a trápi ju to. A Ginny jej sľúbila, že to otcovi povie. Určite raz. Ale až po tom, ako so Siriusom možno prídu na niečo, čo by im dalo odpovede aspoň na niektoré otázky. A zaprisahala sa, že prinúti Billa, aby sa s mamou rozprával častejšie, pretože mala pocit, že keď jej on dohovorí, mama sa upokojí.

                A bola tu ešte jedna vec, ktorá Molly trápila zo všetkého najviac. Určite chápala, keď jej to v tej ošetrovni deti vysvetlili, alebo sa aspoň pokúsili vysvetliť tak, ako to boli také malé deti schopné vysvetliť. Pretože tvrdenie Siriusa, aby sa na nich nedívali ako na malé deti, jej príliš pokoja nepridalo. A okrem toho, Harry bude mať pätnásť, jej dcéra štrnásť a pamätala si, ako sa na určité veci dívali s Arturom v tom veku, hoci vtedy medzi nimi ešte nič nebolo. Neskôr si ale rozprávali a ona veľmi dobre vedela, na čo myslia pätnásťroční chlapci a namýšľať si, že by bol Harry v tomto smere iný, bolo bláznovstvo. Na to vychovala priveľa synov.

                „Mami,“ opatrne vtedy začala Ginny. Na jednej strane jej to bolo trápne. Na druhej strane ale mamu chápala. Možno by tak nepanikárila za normálnych okolností. Veď len donedávna sa s dcérou o podobných záležitostiach bavila úplne samozrejme. Všetko jej vysvetlila, preberali spolu dievčenskú verziu onej slávnej weasleyovskej edukačnej knihy. Lenže momentálne mala jej mama v hlave Harryho a jej to prišlo zvrátené. „Prisahám, že si nemusíš robiť ani najmenšie obavy,“ trpezlivo jej dohovárala, keď vešali rokfortské habity a uniformy. „Jasne, že Harry myslí na... to,“ vyšlo z nej sťažka. Molly stisla pery a pozrela na dcéru. „Tak ako Ron a Steve a Colin a všetci chalani v ich veku plus mínus,“ zaškľabila sa. Mamin výraz sa trocha zmiernil. „Lenže u nás je to iné, vieš? Neviem, ako ti to vysvetliť, ale myslím, že aj keby myslel Harry na milióny dievčat v tomto smere... ja by som tam nemohla byť, pretože ma má v sebe a to je... ako to povedať?“

                „Je jednoduchšie rozprávať sa o tom s tebou a o tebe, ako o Harrym,“ povzdychla Molly. „Merlinžiaľ ste ale prepletení a moje obavy sú možno teraz neopodstatnené, ale nie neoprávnené...“

                „Jasne, mami. Máš plné právo robiť si obavy, ale prisahám pri Merlinovi, že keď sa aj stretáme a objímame, tak, no... nepriťahujeme sa a nevzrušuje nás to,“ potichu z nej vyliezlo a dívala sa niekde za mamu. Cítila, že horí.

                „A v budúcnosti?“

                „Myslím, že to bude stále tak, vieš?“ znova sa pozrela na mamu. Aj ona sa mierne pýrila. „A okrem toho ja nechcem žiadneho chlapca,“ krivo sa zaškľabila. A bola to pravda. „A vlastne Harryho neberiem ani ako chlapca, ale ako časť mňa.“

                „Aha,“ prikývla Molly. „A nejako podobne ťa berie aj on?“

                „Áno,“ súhlasila s nádejou. Mama to možno bude ochotná akceptovať. „Veď sa predsa objímame skoro dva roky a skoro rovnako dlhú dobu má v hlave Čcho Čangovú,“ mierne sa pousmiala.

                „No dobre, ale možno ťa doteraz nebral tak, ako to dievča. Veď predsa je staršie a vyspelejšie, kým ty sa len začínaš rozvíjať,“ prebehla ju očami. Ginny zovrela pery. Keď znova začne vravieť o jej prsiach, tak asi vybuchne. „A ide to pekne. Čo ty vieš, či si Harry neuvedomí, že už máš pekné prsia a...“

                „Nie mami!“ zamračila sa. „Prosím, nechaj toho. Aj keby som mala na hrudi dva melóny, Harrymu to bude jedno, pretože by to bolo, akoby to boli jeho melóny. Chápeš? Ako ho môže priťahovať niečo, čo je jeho? Je to choré,“ zavrtela hlavou a zarazila sa. Ale vedela, že keď sa jej mama vráti k tejto téme, tak bude protivná. Už plánovala, ako jej kúpi na konci prázdnin dvojky podprsenky, pretože jej pekne rastú a jednotky jej za chvíľu budú malé, hoci ich ešte poriadne na sebe ani nemala, ale to jej radšej nevravela. Vážne by si mohla nájsť iný koníček.  

                Je pravda, že Molly po tom výbuchu prestala s riešením jej poprsia a vlastne aj riešením ich vzťahu. Aspoň na ten deň.

                „Možno si jej mala povedať, že mi už rok sedávaš v lone a zatiaľ sa mi z toho nepostavil,“ okomentoval to Harry, keď mu prezradila, o čom sa v ten deň bavili.

                „To už by asi na naše izby skutočne použila alarmové kúzlo,“ pripomenula mu. Chcela to spraviť. Hneď v prvý deň prázdnin, ale potom si uvedomila, že ten kontakt potrebujú a cez deň, pred dvojčatami a ostatnými sa nemajú šancu dostatočne upokojiť.

                „Možno by ju to presvedčilo, vieš?“ pozrel sa na ňu. Tradične mu sedela v lone a objímali sa. „Ja nie som idiot, viem, že si dievča a ako som už povedal, pekné dievča, o ktoré sa čochvíľa začnú chalani biť a mojou úlohou bude odháňať od teba idiotov, ale to je všetko. A áno, mám ťa veľmi rád, viac ako veľmi. Ako vysvetliť niekomu, že aj keď sme takto blízko pri sebe, nič to s nami nerobí? Dokáže to vôbec niekto pochopiť?“ zavrtel hlavou.

                „Povedal si to pekne,“ usmiala sa.

                „To nie je ako s Čcho, kedy som bol vzrušený už pri bozkoch. Dobre, s tebou sa síce nebozkávam, ale ona mi zase nikdy nesedela v lone a nevrtela sa v ňom tak ako ty a malému Harrymu je to úplne fuk...“ schválne sa pomrvil on. Ich genitálie sa o seba cez pyžamá skutočne otreli. „Mám toto ukázať tvojej mame?“ pozrel jej do očí. Uškŕňala sa. „A okrem toho, nemala zase oveľa väčšie prsia, než ty,“ sklonil pohľad k jej hrudi.

                „Daj im pokoj, Harry,“ upozornila ho. Mala dosť rečí od mamy. „A mala...“

                „Dobre, možno, ale zase je o dva roky staršia, nie? Toto si Molly myslí? Že keď ti ešte narastú aspoň o dva centimetre, tak z toho budem hotový?“ povytiahol obočie. „Začne sa mi stavať pri minimálnom kontakte a budem ťa ním obťažovať?“ odfrkol si.

                „Nebuď hnusný. Robí si len starosti.“

                „Ja viem, ale mohla by mi veriť.“

                „Verí ti, ale toto je neštandardné, nie?“

                „No, to je,“ zamrmlal. Na chvíľu bolo ticho. „Aj tak je to hlúposť,“ zavrtel hlavou.

                „Možno by si sa mal vrátiť k Čcho, aby bola...“

                „Ani nápad!“ zaprotestoval zamračene.

                „Mama by sa upokojila, keby vedela, že je vedľa teba niekto, kto... ti je bližší v tom smere, nemyslíš?“ povytiahla obočie.

                „Možno, ale v tom prípade si nájdem nejakú inú, pretože Čcho...“ zarazil sa.

                „Čo Čcho? Viem, že ju stále chceš, Harry. A zober si to z inej strany. Pravdepodobnosť, že si vyjdeš s niekým na rande, je v tvojom prípade malá. Si pekný chlapec, si Chlapec, ktorý prežil a ako povedala Luna, pol hradu túži po tom, aby si ich pozval na rande. Lenže si Harry a všetko ti trvá. A keby si si aj s niekým vyšiel, ako dlho bude práve tebe trvať, kým sa vo vzťahu dostanete tam, kam s Čcho v prípade, že sa beznádejne zamiluješ, pretože bez toho nespravíš žiaden intímnejší výpad? Prepáč, ale musím ti povedať, že v tomto smere si úplne márny.“

                „Aby si nebola prekvapená,“ potichu z neho vyliezlo. Lenže ona o ňom vedela skutočne všetko.

                „No, to by som bola veľmi,“ zaškľabila sa.

                „Nerýp, Ginevra,“ zamračil sa.

                „Stále ju máš rád,“ šepla. Pozrel na ňu. Chápavo sa usmievala. „Daj tomu ešte šancu, Harry. Nemusíš predsa povedať všetko, len niečo, ako vtedy Lucy a...“

                „A potom čo?“ prskavo ju prerušil. Stisla pery. „Potom nič, Ginn,“ vrkol a objal ju, aby si ju silno k sebe pritisol. Spokojne zapriadol. „Tak, ako tvoja mama nechápe, aj keď vie o čo ide, tak by Čcho nepochopila, ani keby mohla vedieť úplne všetko. Keď si niekoho nájdem, budem musieť dávať pozor, aby nás nenachytala,“ slabo sa uchechtol. Hladila ho po hlave, aby mu vtisla do vlasov bozk.

                „Mrzí ma to,“ šepla mu do ucha.

                „Kašli na to,“ šepol. „V Rokforte je pol hradu dievčat, niektorá bude možno lepšia, než Čcho...“

                „Chcela by som sa vrátiť k svojmu predchádzajúcemu rozboru tvojho postoja k spoločenskému životu, ale nechcem rýpať,“ jemne zadrapla. Nespokojne sa pomrvil a ona sa uchechtla.

------

                Prvý týždeň prázdnin sa končil a zatiaľ sa nič nedialo. Tak to aspoň vyzeralo, avšak Bill aj s Arturom boli viac na Grimmauldovom námestí, ako doma a Molly tam každý večer zašla aspoň na hodinu. Nikto však nepovedal ani štvrť slova k tomu, čo sa tam rieši. Jediné, čo sa dozvedeli bola skutočnosť, že sa proces s Pettigrewom blíži a to vedeli aj sami.

                Harry každé ráno kontroloval Proroka a hľadal články, ktoré napísala Rita Skeeterová. Po dvoch dňoch od jej vypustenia sa objavil informatívny článok o výsledkoch Trojčarodejníckeho turnaja, pri ktorom sa čitateľom ospravedlnila za svoju odmlku, ale vraj natrafila na stopu, po ktorej sa okamžite vydala a keď zistí viac, informuje čitateľov o veľkej veci. Na stranách päť a šesť sa zatiaľ jej články neobjavovali.

                Počas toho týždňa sa priznali Molly, že svoju výhru rozdelil medzi všetkých členov takzvaného Potter tímu. Nepozdávalo sa jej to, ibaže on trval na tom, že mu všetci veľmi pomohli a časť výhry si zaslúžili a ona to napokon aj s Arturom akceptovali. O dvojčatách nevraveli nič a tí dvaja sa hneď zavreli do izby a vychádzali z nej len sporadicky. Hedviga a Joey boli v pohotovosti.  

                Keď už Harryho nervozita narastala a nebolo to z nedostatku kontaktu s Ginny, tak sa konečne v Brlohu objavil Sirius.

                „Mrzí ma to,“ vysvetľoval Harrymu sediac pri deckách na lúke. „Potrebovali sme ale doriešiť všetko, čo sa doriešiť malo,“ povytiahol obočie.

                „Už som povedal Ronovi, čo by sa malo diať,“ vypustil Harry. Bolo jasné, čo potrebovali doriešiť.

                „Chcel by som tiež trénovať,“ pridal sa Ron. „Teda, keď to bude možné. Hoci, asi to nebude možné, nie? Nemôžeme čarovať cez prázdniny...“

                „Takže ste to prebrali,“ prikývol Sirius dívajúc sa na krstného syna. „Dobre teda, veci sa majú takto. Minister zamestnal Percyho... v tom prípade sa v Brlohu nič diať nemôže. Premýšľali sme, že by sme prispôsobili pivnicu na Grimmauldovom námestí... aj trénovaniu, aj tomu... skúmaniu. Lenže v hlavnom štábe sa stále pohybuje veľa ľudí, ktorí by nemuseli vedieť, čo robíme. Akože... ľahký aurorský tréning dobre. Ale o tej druhej veci by mali vedieť len zasvätení,“ pozrel z Harryho na Ginny a naspäť.

                „Zrejme bolo náročné niečo vymyslieť?“ spýtal sa Harry.

                „No to bolo, to si píš,“ mierne sa zaškľabil. „Napokon sme ale niečo vymysleli. Dumbledore sa ale musel porozprávať s vaším otcom...“

                „Prečo?“ vyhŕkla Ginny. „Nepovedal o tom...“

                „Nie, upokoj sa. Artur zatiaľ nič nevie, hoci Molly do mňa dobiedza, nech vás prehovorím, aby sme mu to povedali. Tak som jej sľúbil, že akonáhle budeme vedieť niečo konkrétne, tak mu o tom poviete, ale pokým budú naše úvahy len na vode, nebudeme ho tým zaťažovať. Dosť, že si robí starosti ona. Nemusia obaja. A to ju možno trocha uchlácholilo...“

                „Dobre a keď sa profesor bavil s otcom... kedy to bolo?“ spýtal sa Ron. „Pretože je pokojný, nič nespomína a mama tiež...“

                „Len dnes, preto,“ vysvetlil. „Dnes sme dokončili posledné potrebné úpravy a v najbližších dňoch môžeme nabehnúť... na všetko.“

                „Ale počítate aj so mnou, dúfam,“ nedalo Ronovi.

                „Postupne,“ krotil jeho netrpezlivosť. „Poviem vám, čo všetko sa muselo udiať, aby ste pochopili, prečo som vás týždeň nechal čakať. Nemyslite si, že som nechcel prísť,“ pozrel na Harryho, ktorý mykol plecami. Sirius si povzdychol. „Neprišiel som, pretože nebolo nič isté. Viete, ako je to s Percym. Začal pracovať pre ministra a ako vieme, je z toho nadšený a hrdý. Keby to bol normálny minister, veľmi by sme mu to priali. Ale vy viete, aký názor má minister a keď ma... dúfam, že za týždeň oslobodia a na verejnosť sa dostane pravda o Voldemortovi, minister pôjde po Dumbledorovi už otvorene. Pretože zatiaľ ho sleduje len tajne a preto chce mať Percyho pri sebe...“

                „Mohol by mu donášať? To si myslíte?“ spýtala sa Ginny.

                „A prekvapilo by nás to?“ natiahol Ron.

                „Nemusí vedome, samozrejme. Lenže medzi rečou sa môže zmieniť o tom, že ja sem chodievam za vami. Hocičo môže nechtiac vyzradiť a Fudge má ľudí, ktorí dokážu veľmi šikovne získavať informácie, chápete? Percy je v Brlohu. Harry je v Brlohu. Harry je blízky Dumbledorovi. Dumbledore vedie Rád a začne vravieť o Voldemortovi. Dumbledore bude veľmi nebezpečný... Toto všetko priviedlo ministra k myšlienke, aby si Percyho držal pri sebe a potom áno... Percy bude donášať...“

                „Percy je v Brlohu a je to idiot,“ zamračil sa Ron.

                „Artur sa s ním chystá vážne pohovoriť. Čakáme, či sa mu podarí ho presvedčiť, aby zanechal tú prácu, ale...“ stíchol.

                „Nikdy ju nezanechá, pretože sa cíti dôležito,“ potichu povedala Ginny. „A pre nás to znamená čo? Odteraz si budeme musieť dávať pozor na vlastného brata?“

                „Áno,“ privolil Sirius sťažka. „Vaši rodičia dúfajú, že dostane rozum a počúvne ich...“

                „A čo keď nepočúvne?“  

                „Bude to zlé,“ povedal na rovinu dívajúc sa na Ginny a Rona, ktorí sa na seba pozreli. „Nebudem klamať. Dumbledore si myslí, že keď povie o Voldemortovi, bude to zlé. Veľmi zlé a nielen preňho, ale aj pre Harryho. Má v pláne vydávať pamflety, pretože v Prorokovi pravdu nezverenia. Naopak, budú sa ho snažiť vykresliť vo veľmi špatných farbách a vzhľadom k tomu, že bol Harry na cintoríne, jemu sa ujde rovnakej... pozornosti. A minister ešte viac zatlačí na Percyho...“

                „Tak potom odtiaľto budem musieť odísť,“ ozval sa Harry.

                „Nie!“ nepozdávalo sa Ronovi a pozrel na kamaráta. „Nie, to mama nedovolí...“

                „Nemôžem dávať ministrovi zámienku, aby zneužíval Percyho na moje špehovanie,“ Harry pozrel na Rona.

                „A ty si myslíš, že mu v tomto dome niekto dovolí ťa špehovať?“ nadhodila Ginny.

                „Správne. My dvaja aj s dvojčatami mu vysvetlíme, že špehovať sa nemá...“ zaškľabil sa Ron.

                „Dumbledora a mňa ale vykreslia ako hlupákov, psychicky narušených jedincov, Dumbledora ako uzurpátora moci... a čo ja viem, čo všetko. A keď ostanem v tomto dome, odnesie si to aj váš otec. A možno aj Bill v Gringottbanke...“

                „Otcovi aj Billovi to bude jedno,“ mávla rukou Ginny.

                „Nechápete to?“

                „Chápe to Artur aj s Molly a tiež Bill, Harry,“ prerušil ho Sirius. „Veľmi dobre si to uvedomujú a keď sa Percy nenechá presvedčiť, sú pripravení načas opustiť Brloh, aby Percyho... nepokúšali...“

                „Čože?“ vyletel Harry.

                „A kam pôjdeme?“ spýtal sa Ron.

                „Na Grimmauldovo námestie,“ na rovinu povedal.

                „Ale... mama nič nevraví, ani otec,“ Ginny stiahla obočie.

                „Dúfajú, že Percyho presvedčia no a... zrejme dnes večer by vám to povedali sami. Po tom, ako sa Artur porozpráva s Percym. Vaši rodičia ale vedia, čo je dôležité, viete? Sú členmi pôvodného Rádu a aj v minulosti prinášali obete tak, ako všetci z nás. Povedzme, že je už pravda vonku. A v súčasnosti je dôležité túto pravdu rozširovať, presvedčiť ľudí, varovať ich a možno nejako presvedčiť aj ministerstvo... a s Percym, pokým on bude v službách ministra, toto všetko nebude možné. Z Brloha určite nie...“

                „Preto mama po nás nechce sekať trávu?“ spýtal sa Ron trocha mimo.

                „Možno...“

                „Tak ale, nemuselo by to byť až také zlé, nie?“ Ginny pozrela z Rona na Harryho. „Akože... tvoj dom ste dali trocha do poriadku a budeme tam spolu, tak by sme to lietanie a plávanie oželeli...“

                „To fakt, tam sa to nedá,“ privolil Harry kútikom oka sa dívajúc na Siriusa.

                „Dom je celkom obývateľný, Bill moju matku kúzlami napokon odstránil, hoci pri nej strávil celučičkú noc aj s Kingsleym a Kreachera sme naučili mlčať, keď sa ho nikto nič nepýta alebo po ňom nič nechce. Molly s Arturom sú s tým viac menej zmierení a súhlasia s tým. A vy... nehádžte flintu do žita,“ mierne sa zaškľabil. Harry spozornel.

                „Nevrav, že si na tej pidi záhrade postavil bazén a metlobalové ihrisko,“ uchechtol sa.

                „Aspoň budeme na vzduchu,“ zamračila sa naňho Ginny.

                „Nie, to som nemyslel... Vzhľadom k tomu, že ste všetci neplnoletí a skutočne čarovať nemôžete... a určite uznáte, že žiadať v súčasnej dobe na ministerstve výnimku práve pre Harryho nie je najrozumnejšie, tak sa museli zmeniť plány a preto to trvalo týždeň... Najskôr sme chceli prispôsobiť Brloh, ale... no, to nedopadne.  A na Grimmauldovom námestí to tiež nepôjde. Ide o to, že sme chceli pozemky začarovať sériou kúziel, ktoré by blokovali magické stopy neplnoletých, pretože ministerstvo začne byť v nasledujúcich dňoch veľmi... nedôverčivé. No a Dumbledore prišiel s plánom B. Máme dom aj s pozemkom, ktorý je už momentálne začarovaný práve takýmito kúzlami spolu s ochrannými kúzlami, ktoré zoslal sám riaditeľ. Takže budeme mať kde skúmať to vaše prepletenie a Tonksová bude mať kde naháňať vás... nehovoriac o tom, že by ste si mohli zalietať, keď vám zvýši energia. S kúpaním to ale bude horšie. Tam, kam pôjdeme, bude zima...“

                „A kde to bude?“ zvedavo sa pýtal Harry. Vyzeralo to nádejne.

                „To zatiaľ neprezradím,“ zaškľabil sa naňho.

                „To by mohlo byť fajn,“ vyhŕkla Ginny.

                „A ja? Budem môcť trénovať aj ja?“ znova sa vyzvedal Ron.

                „Moment,“ prerušil ich Sirius. „Ešte jedna vec, ktorá vašu rodinu posunie na Grimmauldovo námestie,“ povzdychol si. „Ministerstvo bude kontrolovať všetko, viete? Úplne všetko a všetkými prostriedkami, zrejme aj nedostupnými. Z Brlohu sa letaxovať nebude dať bez toho, aby to ministerstvo zistilo...“

                „Budú sledovať letax?“

                „Sledovali by aj ľudské prdy, keby to čo i len trochu šlo,“ Sirius pozrel na Rona. „Bude sa musieť minimalizovať aj spojenie s Rokfortom. Fungovať bude len letax z miesta, ktoré ministerstvo nikdy nemalo vo svojich záznamoch, nie je o ňom na ministerstve zmienka a pre ministerstvo neexistuje. Rokfort ani Brloh do tejto kategórie nepatria. Ale jedno panstvo na severe Škótska áno a vďaka Merlinovi za idiotizmus mojich predkov, ktorí nikdy oficiálne neprihlásili dom do ministerských záznamov, pretože v ňom nepracovali len čistokrvní... ale aj môj dom. Čiže sa tieto dve miesta prepoja a my sa budeme bezpečne dostávať tam aj späť. Našťastie sú medzi nami veľmi šikovní čarodejníci, ktorí dokážu vyčariť letaxové spojenie. A vrátime sa k Arturovi,“ Sirius pozrel pomaly z jedného na druhého. „Dnes ráno sa s ním Dumbledore rozprával. Povedal mu, že pre Harryho vymyslel na leto jeden tréningový program a ponúkol sa, že by zaškolil aj vás dvoch...“ díval sa na súrodencov.

                „Takže budem môcť trénovať aj ja...“ Ron konečne dostal odpoveď na otázku.

                „A otec? Súhlasil?“

                „Súhlasil,“ privolil. „Koniec koncov to povedal Dumbledore a Artur vie, že by ste sa v hlavnom štábe zrejme veľmi nudili a týmto spôsobom budete mať nejakú aktivitu na leto na momentálne druhom najbezpečnejšom mieste v Anglicku...“

                „Paráda!“

                „Ale keď vravíš, že ministerstvo bude sledovať letax znamená to, že sa s tebou počas školského roka nespojíme?“ zamračil sa Harry.

                „Dúfame, že do septembra bude ministerstvo múdrejšie...“

                „S Fudgeom a Percym na čele asi ťažko,“ krivo sa zaškľabil Ron. Ginny prikývla.

                „No a... to, o čom sme sa bavili,“ Sirius pozrel na dievča. „Preberal som to aj s Molly niekoľkokrát. Prezradila, že vám Harry podelil výhru...“

                „Časť výhry,“ upresnil.

                „Tak časť. A Bill mi prezradil vaše ďalšie plány. Ešte kým sa dá, možno by ste mohli zájsť do Šikmej a mohla by si si vybrať adekvátny prútik...“

------

                „My odtiaľto nepôjdeme ani náhodou. Ani na popoludnia, ani nikdy,“ prehlásili dvojčatá po dvoch dňoch, ktoré trávili na Grimmauldovom námestí.

                Dalo sa čakať, že sa Percy nedá presvedčiť, aby zanechal prácu asistenta ministra. Zrejme nikto by takúto prácu nenechal. Hlavne preto, lebo Artur nemal veľa argumentov, ktorými by ho presvedčil a hoci apeloval na jeho zdravý rozum poukazujúc na jasné nepriateľstvo ministra a Dumbledora, Percy dal prednosť ministrovi. A on tvrdo zahlásil, že zvyšok rodiny dá prednosť Dumbledorovi a opustia Brloh. Dvojčatá by najradšej Percyho v tej chvíli zabili, pretože Percy vykrikoval niečo v tom znení, že nech si idú, keď chcú nasledovať otca v jeho stopách, aby v živote nič nedokázali a uspokojili sa so životom na hranici biedy. To vážne hovoriť nemal a bitke zabránila uslzená Molly, ktorá medzi nich vyčarila štít. A slzila už dva dni.

                Harry si po príchode na Grimmauldovo námestie uvedomil, že takto si ten dom nepredstavoval. Sirius mu ho opisoval ako hnusnú zatuchlinu páchnucu čiernou mágiou, ale jemu sa zdal ten dom vcelku fajn. A skutočne tam bolo stále dosť ľudí, hoci ich držali v horných poschodiach a dovolili im zísť dole len na jedlo. Stále sa niečo riešilo, niekto s niekým diskutoval, večer boli schôdze. Pripravovalo sa na vojnu a on bol zdravo zvedavý. S niekoľkými členmi ich zoznámili. Aj keď oni sami nemohli byť aktívnymi Fénixmi, určite ich medzi nich počítali.

                „Ten Mundungus je ochotný kupovať nám to, čo potrebujeme,“ prezrádzali Ronovi a Harrymu. „Za menšiu províziu, samozrejme, ale je schopný priniesť nám aj niečo... trocha menej bezpečné. Rozumiete?“

                „Jasne, je to starý kšeftár,“ prikývol Harry. Sirius mu porozprával o každom členovi.

                „Správne,“ prikývol Fred.

                „Mama si myslí, že keď nás odtiaľto odstaví, uchráni nás. Nemyslíte?“ George povytiahol obočie.

                „Nepúšťajú nás predsa k tým ich... schôdzam,“ odfrkol si Ron, ktorý bol rovnako zvedavý, čo sa deje, ako všetci.

                „No práve. Míňa energiu strážením našej nevinnosti,“ zaškľabil sa Fred.

                „My ale potrebujeme byť v kontakte s Dungom, takže prepáčte... ale tej Harryho súkromnej výučby sa nezúčastníme,“ zavrtel hlavou George.

                Bola to pravda. Harry dostal ponuku a keďže bol dom v severnom Škótsku skutočne mimoriadne bezpečný a keďže sa povedalo pred Arturom, že Harryho bude viesť Dumbledore a ponúkol to aj Ronovi a Ginny, Molly ponúkla aj dvojčatám účasť poobede na aurorskej výuke len preto, aby ich odpratala z hlavného štábu a nemusela ich stále kontrolovať. Bolo logické, že sa decká budú snažiť dostať k informáciám o tom, čo robí Rád.

                „Nemôže nás prinútiť, je to dobrovoľné, nie?“ dvojčatá pozreli na Rona. Ten mykol plecami.

                „Profesor povedal, že môžeme chodiť aj my, keď chceme,“ povedal to, čo mal povedať, pretože videl Dumbledora naposledy na záverečnej hostine na konci školského roka.

                „Tak a my nechceme a hotovo,“ zhrnuli to. „Tu budeme mať viac možností k rozbehu nášho obchodu, ako niekde ktovie kde, kde nás bude mučiť Dumbledore ktovie čím. A keby to malo byť niečo zaujímavé, tak nám to poviete.“

                „A vy nám poviete, ak sa dozviete, čo sa bude diať tu,“ Ron na nich pozrel obchodne. Spustili debatu o tom, čo sa asi tak môže riešiť.

                Harry zamyslene pozrel na prázdny obraz v izbe, ktorú obýval spolu s Ronom. Nevedel sa dočkať, kedy odtiaľto odídu na sever. Ani nevedel prečo, ale možno za to mohla Ginny.

                Hneď, ako sa prvý raz dostali do tohto domu a on fascinovane zhodnocoval a brblal na Siriusovu prehnanú kritiku, ona sa vyjadrila, že jej je v tom dome nepríjemne. A platilo to aj v ďalších dňoch. Nevedela to presne popísať, ale mala pocit, akoby jej vnútornosti sťahovalo v nepríjemnej predtuche. Tak, ako keď máte pocit, že sa stane niečo zlé. Alebo máte nepríjemné pocity, ak máte z niečo strach. A pritom bol dom skutočne obývateľný, hoci najvrchnejšie poschodia ešte budú musieť skultúrniť. Ale o to sa mali starať iní, nie oni.

                „A nemôže na teba liezť nejaká choroba?“ spýtal sa Harry o niečo neskôr večer, keď sa dvojčatá zavreli vo svojej izbe a Ron ich prezieravo nechal osamote. Držal ju v náručí a v tej chvíli jej bolo dobre.

                „Nie, nemyslím,“ nesúhlasne zamrmlala. „Nechcem to povedať Siriusovi... ale po tom, čo vravel, ako tu vyrastal a čo ho nútila jeho rodina robiť a študovať... je mi z toho zle,“ otriasla sa. „Aspoň že sa im podarilo dať dole tie hlavy škriatkov,“ odtiahla sa a pozrela naňho. „Je mi nevoľno, keď si predstavím rokfortských škriatkov s Dobbym a Winky na čele a potom si predstavím tie useknuté hlavy na stenách. Je to nechutné. Siriusova rodina je nechutná, tento dom je nechutný, hoci je všade svetlo a jasné tapety, poriadok a ani pamiatka po čiernej mágii...“

                „Asi áno,“ privolil s povzdychom. „Budeme ale odchádzať ráno a vracať sa večer a Sirius vravel, že tam možno niekedy aj prespíme... veď vieš, keby sa nejaké kúzlo zvrhlo...“

                „Áno, ale asi by som bola aj tak radšej za to, aby si kúpil nový dom po tom, čo ho oslobodia, ako plánuje. Nejaký normálny a ľudský a nie s takou históriou.“

                „Asi je lepšie, keď mu o tom nehovoríš,“ pozrel sa jej do očí. Vyzerala rovnako nešťastne, ako o tom hovorila. „Nie je na to hrdý...“

                „Ja viem a nepoviem mu to. Určite nie,“ pokúsila sa pousmiať. Znova si povzdychol.

                „Vieš čo? Kašlime na to. Ministerstvo sa spamätá, prestane kontrolovať tých správnych, Sirius si kúpi dom a ja budem bývať s ním a vy sa vrátite do Brloha,“ usmial sa. „Na to sa poďme sústrediť...“

                „Na to a na skúmanie nášho spojenia,“ privolila a potom sa usmiala oveľa presvedčivejšie, aby sa od neho na kúsok odtiahla a vytiahla svoj nový prútik, ktorý si bola s Molly a Billom kúpiť ten deň doobeda. Museli vyjsť pred dom a premiestniť sa, pretože len takýmto spôsobom sa dalo z domu dostať. „Eben a dračia šľacha... myslím, že by si si mal začať robiť obavy,“ s úškľabkom sa vyhrážala.

                „Tie si robím, aj keď v ruke nedržíš prútik,“ vrátil jej úškľabok. „Vieš, tak nejako som čakal, že budeš mať fénixa a cezmínu. Alebo aspoň jedno z toho, chápeš?“

                „Jasne. Na všetko ale asi to spojenie nevplýva. Keby som mala cezmínový prútik s perom z fénixa, tak by to bolo skutočne podozrivé. Ollivander vravel, že fénixovia sú mimoriadne vzácny...“

                „To je pravda,“ mierne stiahol obočie. „Ale aj tak... je to aj tak divné. Cezmína a eben. Fénix a drak. To mi akosi nejde dohromady...“

                „A? Čo ako? Dievča a chlapec. Penis a vagína. Rozum a hlúposť. To sú tiež protiklady,“ zaškľabila sa naňho. „Ty máš proste strach, že ťa porazím...“

                „Ale hlúposť. A okrem toho... chlapec a dievča. Penis a vagína. To dohromady ide,“ zahihňal sa. Tresla ho do ramena.

                „Ollivander vravel, že dračia šľacha, hoci je najviac náchylná k čiernej mágii, má najväčšiu silu, najkrajšie kúzla, najrýchlejšie sa s ňou človek učí a je najtemperamentnejšia. A eben je najvhodnejší k bojovým kúzlam a transfigurácii. Aj mama sa potešila, keď to počula, vieš? Vzala si do hlavy, že sa s tým prútikom naučím dobre a rýchlo sa brániť a upokojilo ju to,“ prezradila.

                „Ale aj tak...“

                „Už prestaň frfotať, Harry,“ vtisla mu letmý bozk. „Jednoducho budeš týmto prútikom dostávať pravidelne na prdel... a to ťa trápi...“

------

                „Tak sa najedzte a pôjdeme si to tam pozrieť,“ prehlásil Sirius na ďalší deň ráno. Harrymu sa zdal netrpezlivý a nervózny. Boli v kuchyni len oni s Molly a s Ginny a Ronom, ktorí mali ísť tiež. A jeho krstný otec sa stále díval na schody, ktoré viedli hore na chodbu.

                „Je to tam bezpečné,“ povedala Molly tiež trocha opatrnejšie a dávala pred každého tanier s omeletou a slaninou. Boli v rozsiahlej kuchyni s krbom, kde sa uskutočňovali tie ich schôdze. „Bola som sa tam pozrieť,“ reagovala na synov spýtavý pohľad. „Malo by to byť vyhovujúce...“

                „Určite bude. Na pozemkoch sa bude dať dobre trénovať a učiť obrane a dom je tiež v poriadku,“ prikývol Sirius a znova pozrel do chodby. Molly sa naňho mierne zamračila.

                „A čo je to za dom?“ spýtal sa Harry. Ron si už napchával ústa. Všetci traja mali mať zatiaľ len prútiky, hoci zo Siriusových rečí pochopili, že neskôr bude potrebné aj náhradné oblečenie, keď sa do nich riadne pustia.

                „To uvidíte onedlho,“ povzdychla a sadla si oproti svojim deťom. „Pán profesor mi povedal, čo pre vás všetkých prichystali... a súhlasím s tým,“ dívala sa na Ginny. „Myslím, že sa toho cez prázdniny naučíte dosť. Akurát ma mrzí, že sa nepridajú aj dvojčatá, aspoň na tú časť s Nymphadorou...“ stíchla. Ron pozrel na Harryho.

                „Oni sú starší, brániť sa vedia,“ mávol rukou Sirius. „A Dumbledore to zdôrazňoval... je dôležité, aby o tom všetkom vedeli len tí, čo boli vtedy v ošetrovni.“

                „Iste, ale aj tak by som bola pokojnejšia, keby sa niečo priučili. To mi nikto vyčítať nemôže,“ zamračila sa naňho. Deckám to bolo ale jasné. Ako sa vyjadrili Fred s Georgeom, Molly šlo v prvom rade o to, aby sa decká v hlavnom štábe nenudili a nenašli si aktivitu v špehovaní Rádu a aby sa im náhodou niečo nepodarilo zistiť. Harry pozrel na Siriusa, ten len smutne mykol plecami.

                „Takže sa tam vlastne dostanú len tí, čo boli vtedy na ošetrovni?“ spýtal sa zvedavo. Sirius prikývol.

                „Len tí a nikto viac. Nechceme riskovať, že by sa niekto dozvedel o vás dvoch,“ mrkol na Ginny, ktorá si upíjala čaju.

                „Ale veď je to Rád, nie? Nič by neprezradili,“ vyšlo z Rona, keď prehltol.

                „Určite by nič neprezradili, ale pokým nevieme, čo s nimi je, tak to rozširovať nebudeme,“ Molly sa postavila a schytila do rúk utierku. „Ale keď sa budú doobeda venovať tomu skúmaniu, poobede tam mohli byť aj dvojčatá a niečo sa naučiť,“ nespokojne odfrkla a otočila sa k sporáku, na ktorý plesla dve panvice. Harry sa díval na jej chrbát, aby si všetci vymenili pohľad.

                „Dobre a čo Hermiona? Neville, Luna a Lucy?“ šepol, keď sa k nim Sirius otočil.

                „Je to komplikované,“ rovnako potichu prezrádzal. „Museli by byť tu, aby sa tam dostali. Len odtiaľto sa tam dá dostať, pokiaľ sa niekto nepremiestni a vlastne len my štyria a Tonsková odtiaľto môžeme chodiť bez toho, aby sme vyvolali zbytočné otázky,“ prezradil a natiahol sa za hriankou. Jeho hlava sa znova otočila ku schodom a potom sa k nim pohľadom vrátil. „Hermiona sem zrejme príde, ako ste prezradili...“

                „Áno, keď sa vrátia zo Španielska a navštívia tetu, chcela by sem prísť,“ prikývla Ginny. „Luna je stále preč a Nevilla by babka nepustila ani do Brlohu,“ mierne sa zamračila. „A nechceme Hedvigu púšťať až do Južnej Ameriky za Lucy. Ktovie, či by vydržala ten let a Prachovka by zdochol už na portugalských hraniciach...“

                „Hej, neurážaj moju sovu,“ ohradil sa Ron dotknuto. Sirius sa zahihňal.

                „Ale je fakt, že hoci je Hedviga veľmi šikovná sova, zrejme by to nezvládla,“ okamžite prerušil vznikajúcu súrodeneckú hádku.

                „Sova si potrebuje občas oddýchnuť,“ obrátila sa k nim Molly. Na dvoch panviciach sa už smažili slaniny. „Mohla by to zvládnuť, keby mala kde pristáť, keby mala vodu, keby si niečo ulovila a tak...“

                „Kým nad oceánom sa spoliehať, že natrafí na loď, na ktorej by jej dali myš a pitnú vodu, je sprostosť,“ dodal Sirius.

                „To sme si mysleli,“ privolil Harry dívajúc sa na sklamanú Ginny. „S Lucy sa uvidíme až v septembri...“

                „To vydržíte, veď predsa...“ začal Sirius ale v momente stíchol. Na schodoch sa ozvali kroky a on vyskočil zo stoličky. Aj Molly spravila neurčitý pohyb k dverám. Decká zvedavo čakali, čo to znamená.

                „Dobré ráno,“ pozdravil ich Lupin s úsmevom. V ruke držal noviny a Harrymu to došlo. Všetci čakali netrpezlivo na prvého, kto príde a donesie Proroka, pretože ani sovy nemohli z Hlavného štábu odlietať čo mu pripomenulo, že aj kontakt s ich priateľmi sa veľmi obmedzí. Pokiaľ neprehovoria niekoho z členov, aby list poslal sovou zvonka, neskontaktujú sa s nikým. To by ale zase nemusel byť problém. Remus sa usmial na deti a podal Proroka nervóznemu Siriusovi skôr, než by mu ich ten vyšklbol z rúk. „Polovica plánu vyšla,“ usmial sa ešte viac.

                „Och, to je výborné,“ Molly pookriala a Sirius zúrivo listoval v novinách. „Dáš si raňajky, Remus? Ešte dosmažím vajíčka, ale slanina už je...“

                „Tu je to,“ vyhŕkol Sirius a začítal sa.

                „Čo je tam?“ spýtal sa Harry.

                „Dal by som si raňajky, ak môžem poprosiť...“

                „Tak počúvajte...“ Sirius k nim zdvihol hlavu na ktorom vládol široký úsmev.

                Peter Pettigrew odsúdený na doživotie

                Petra Pettigrewa, ktorého sa pred pár týždňami podarilo dolapiť Albusovi Dumbledorovi a ktorého rovnako dlho držali v tajnej väzbe v ministerskom podzemí, včera odsúdili na doživotie za vraždu dvanástich muklov a ďalšie trestné činy, ktorých sa dopustil.

                Pre tých, ktorým je toto meno povedomé, ale nevedia si spomenúť, kde ho už počuli pripomíname, že sa jedná o čarodejníka, ktorý mal byť údajne mŕtvy a zavraždiť ho mal notoricky známy utečenec, Sirius Black. Vyšetrovateľom sa však podarilo zistiť, že činy, za ktoré je odsúdený Black, spáchal práve Pettigrew.

                Peter Pettigrew bol v minulosti strážcom tajomstva Lily a Jamesa Potterových, rodičov Harryho Pottera a nie Sirius Black. Podarilo sa zistiť, že túto lož zámerne prehlasovali, aby sa veď viete kto zameral na stíhanie Blacka, ktorý tým poskytol čas a priestor k ukývaniu sa Potterovým, avšak pravým strážcom bol Pettigrew. A bol to práve tento rodinný priateľ, ktorý ich napokon zradil a poskytol adresu Veď viete komu. Na základe jeho informácie boli Potterovci zavraždení a Harry Potter unikol smrti len o vlások. Čo to znamenalo pre nás, to všetci veľmi dobre vieme.

                Keď však Blackovi došlo, kto zradil, pokúsil sa Pettigrewa vypátrať a tento zosnoval plán, ktorý obrátil proti smútkom zasiahnutému Blackovi. Nastražil pascu, do ktorej ho dolapil. Zavraždil dvanásť muklov nastraženými výbuchmi a sám si odrezal prst, aby to vyzeralo, že Black zabil aj jeho a ušiel sa skrývať na dlhé roky. Aurori na zdevastovanej ulici chytili Blacka a skutočne to vtedy vyzeralo, že všetko spáchal on. Kto by aj pochyboval, keď hlásali, že je strážcom tajomstva Potterových? Dôkazy svedčili proti nemu, nikto sa s tým vtedy nezaoberal. Predpokladalo sa, že je Black najväčším zástancom Veď viete koho a okamžite bol uvrhnutý do väzenia bez procesu.

                Toto všetko potvrdil Pettigrew pri výpovedi a Wizengamot ho za tieto činy odsúdil na doživotie. Presné znenie rozsudku znie: Prehlásený za vinného a odsúdený na doživotie do Azkabanu za vraždu dvanástich muklov, za smrťožrútstvo, za krivé obvinenia, za vyhýbanie sa trestnej zodpovednosti a za protispoločenské konanie.

                A práve týmto rozsudkom vyvstáva nová otázka. Čo teda mieni Wizengamot a súdny tribunál spraviť so Siriusom Blackom? Podarilo sa nám získať prehlásenie od Griseldy Marchbanksovej, ktorá sa dočasne stala hlavou Wizengamotu na žiadosť Albusa Dumbledora.

                „Tak, samozrejme je potrebné zbaviť Blacka všetkých obvinení. Nemôže byť odsúdený a stíhaný za niečo, čo nespáchal, nie? To dá rozum. Dumbledore ma požiadal, aby som tento súdny proces viedla, pretože sa obával, že by mohol byť obviňovaný zo zaujatosti. Predsa bol blízkym priateľom Potterových a je aj poručníkom Pottera. A vzhľadom k týmto faktom a k ďalšiemu faktu... Black je predsa krstným otcom Pottera... je na mne a na zvyšných členoch Wizengamotu, aby sme rozhodli. A hoci nebolo toto rozhodnutie jednoznačné, ani zďaleka... dôkazy sú jasné, Pettigrewova výpoveď zaznela zreteľne: Black je nevinný, nespáchal nič z toho, za čo je momentálne lovený a je preto na mieste, aby sme ho zbavili obvinení a oslobodili. Dovolím si tvrdiť aj to, že by mal byť v konečnom dôsledku nejako rehabilitovaný. Ministerstvo, aurori a aj samotný Wizengamot v minulosti spravili obrovskú chybu a dovolili, aby bol nevinný človek odsúdený. A preto, ako dočasná hlava Wizengamotu žiadam pána Blacka, ak toto bude čítať a dúfam, že bude, aby sa dostavil pred súdny tribunál, ktorý ho oslobodí.“

                Toto sú slová Griseldy Marchbanksovej krátko po zaznení rozsudku pre Pettigrewa. Kde však je Sirius Black? Prečíta si tieto slová? A ako zareaguje? To sú témy, ktorými sa budeme venovať v nasledujúcich dňoch.

                Dovolila by som si ale upozorniť aj na okolnosti, vďaka ktorým bol dolapený Pettigrew. Na nešťastie, Dumbledore sa od súdneho tribunálu dištancuje, na ministerstve sa neobjavil už dva týždne a my môžeme len špekulovať, prečo tomu tak je.

                „Dumbledore bol vždy svojský.“ Vyjadril sa minister Fudge. „Robil si čo chcel a aj si robí, čo chce. Mne povedal, že dostal anonym, ktorý ho upozornil, kde a kedy sa bude Pettigrew nachádzať a vzhľadom k tomu, že mal v minulosti blízky vzťah k Blackovi a Potterovým, tak aj reagoval. Kto ho ale informoval, to buď nevie alebo nechce prezradiť.“

                Kto teda upozornil Dumbledora na túto situáciu? A súvisí to nejako so skutočnosťou, že je na ministerstve uväznený aj ďalší čarodejník, ktorý mal byť údajne mŕtvy a to Barty Crouch mladší?

                „Áno, toto je pravda.“ Pokračoval minister. „Skutočne je v našich priestoroch držaný aj Barty Crouch mladší, ktorý je obvinený z vraždy vlastného otca, úteku z Azkabanu a vyhýbaniu sa spravodlivosti. A áno, na vašu následnú otázku odpovedám, že aj tohto čarodejníka dolapil Dumbledore na základe anonymného udania. Skutočne neviem, kto Dumbledora informoval, ale ako vidíte, bolo to pre spravodlivosť prospešné.“

                Ministrove vyjadrenie otvorilo celú radu otázok, na ktoré by sme radi dostali odpovede. Obávam sa však, že Dumbledore je nielen svojský, ale aj tvrdohlavý a nedozvieme sa od neho nič konkrétne. Myslím si ale, že by spoločnosť mala byť informovaná o takýchto vážnych veciach. Napokon, niekto vedel, kde tí dvaja budú a upozornil Dumbledora. Radi by sme vedeli, čo sa to vlastne deje.

                Na ministra som sa obrátila ešte s jednou otázkou, ktorá je rovnako dôležitá, ako ostatné.

                „Čítali ste rozsudok Wizengamotu, predsa. V tomto momente je zastavené stíhanie Siriusa Blacka, pretože je neopodstatnené. Wizengamot rozhodol, že ho oslobodia a na základe faktov je toto rozhodnutie správne. Ak sa tu pán Black objaví, nič mu nehrozí. V tomto momente síce ešte oficiálne slobodný nie je, pretože musí prebehnúť proces, ale to je len formalita.“ Prehlásil Fudge.

                Rada by som dodala, že sa nám nepodarilo získať vyjadrenie odsúdeného Pettigrewa, ktorý bol po zaznení rozsudku okamžite prevezený do Azkabanu.

                Čo sa to deje, pýtam sa? Dvaja údajne mŕtvi čarodejníci sa ocitnú na jednom mieste, kde ich dolapí Dumbledore? Boli obaja celé tie roku spolu a skrývali sa spolu? Identita Dumbledorovho informátora? Ako veľmi dôležité sú tieto súdne procesy, keď väzňov držia v ministerských priestoroch a nie v Azkabane, ako je to bežné? Ako utiekol Crouch a ako sa darilo skrývať Pettigrewovi? A keď tu máme dvoch jasne živých čarodejníkov, ktorí mali byť mŕtvi... je to všetko? Alebo sa ešte odniekiaľ vynorí niekto ďalší, kto záhadne vstane z mŕtvych?

                Toto sú otázky, na ktoré sa budem snažiť priniesť odpovede.

                Rita Skeeterová

                Sirius sa pozrel na Harryho a usmieval sa od ucha k uchu rovnako ako Ginny. Ron víťazne zaskandoval.

                „Rita sa zdá byť skutočne užitočnou,“ jemne sa pousmial Lupin.

                „Tá posledná poznámka nemá chybu,“ zahihňal sa Ron. „No áno, my by sme ešte vedeli o niekom, kto vstal z mŕtvych...“

                „Ronald,“ upozornila Molly mierne podráždene.

                „Tvoje oslobodenie sa zdá byť jasné,“ ozval sa Harry stále sa dívajúc na Siriusa. „Toto sa už nemôže pokaziť, nie?“ spýtal sa. Sirius zavrtel hlavou.

                „Priznám sa, že som sa obával toho, aby neznemožnili tej kryse vypovedať. Podarilo sa. Vďaka Shackleboltovi, Tokskovej... a hromade ďalších ľudí...“

                „Sirius!“

                „To bude chcieť oslavu a riadnu,“ zasmiala sa Ginny.

                „Áno, možno, určite... ale až bude Sirius skutočne oslobodený,“ privolila Molly trocha nasilu. Oslava znamenala všetkých pohromade, alkohol a zrejme vypustenie nejakých informácií, ktoré deti počuť nemusia... A Harry pocítil na okamih akýsi záchvev hnevu na Molly.

                „Oslava bude určite, ale skutočne až po tom, čo ma oslobodia,“ Sirius sa objímal s Lupinom, s Ginny a zovrel aj Harryho v silnom objatí. „Potom zrejme začne peklo...“

                „Sirius! Prosím!“ zahriakla ho Molly.

                „Ale no tak...“

                „Viem, že to tie deti vedia ale nemusíme to pripomínať, však že nie,“ zamračila sa aj na Lupina. Mykol plecami. „Myslím, že by ste už mali ísť...“ stíchla, pretože sa objavili ďalšie kroky.

                „Ahojte,“ pozdravila ich Vanceová, s ktorou ich už oznámili. Vyzerala nevyspato, ale spokojne sa usmievala. „Už ste to čítali?“ mávla novinami a prehodila na stoličku akýsi plášť. Ron sa naňho zvedavo zadíval. „Skončila mi služba a...“

                „A dosť!“ Umlčala ju Molly a capla Rona po ruke. Už sa naťahoval za tým plášťom. Molly ho zhrabla do ruky a schytila Vanceovú pod pažu. „Poď so mnou, moja milá. Zájdeme do salónika a ja ti tam prinesiem kávu a raňajky. A vy... no veď viete,“ otočila sa narýchlo do kuchyne, ale už znova hnala Vanceová po schodoch. Všetci na seba prekvapene pozreli.

                „Nebol to neviditeľný plášť?“ spýtal sa Ron.

                „Môj?“ Harry naňho pozrel. Stále cítil hnev na Molly. Za skazenie radosti, za znemožnenie rozhovoru s Vanceovou, za všetko. Skutočne vážne dávala pozor na každú vetu, ktorú kto povie, aby im niečo neprezradili. Zamračil sa.

                „Nie taký, ako tvoj. Ale neviditeľný plášť...“

                „No áno, Rád vlastní jeden taký plášť,“ pripustil Lupin a mykol plecami.

                „A čo robíte s plášťom?“

                „Prácu pre Rád, o ktorej informovaní byť nemusíte, nemám pravdu?“ vlkolak pozrel na Siriusa.

                „Rád robí momentálne veľa vecí, viete?“ povzdychol a navliekal sa do cestovného plášťa. „A skutočne o všetkom vedieť nemusíte. Tak poďme ku krbu. Preletaxujeme sa a začneme s... našimi vecami, o ktorých nemá Rád ani šajn,“ zaškľabil sa. Pozrel na priateľa. „Budeme ťa čakať.“

                „Objavím sa, určite,“ jemne sa pousmial a pozrel na decká. „Držím palce!“

                „Fajn, takže adresa, na ktorú je napojený letax, znie... Útočisko,“ prezradil im Sirius a jemne tlačil Harryho ku krbu. „Tak utekaj,“ zaceril sa.

                Harry vzal do ruky prášok a díval sa na zubiaceho sa Siriusa. Hnev ho už prešiel a jeho pohľad padol na Remusa, ktorý sa uškŕňal pod nosom. Nadychoval sa k otázke...

                „Bež, uvidíme sa za pár chvíľ,“ zarazil ho Sirius a on mykol plecami. Vstúpil do krbu a hodil prášok na zem.

                „Útočisko!“ vyslovil zreteľne a nahlas.

                Po vypadnutí z krbu sa objavil v akejsi priestrannej kamennej miestnosti, cez stred ktorej sa ťahal dlhý drevený stôl s radom stoličiek s vysokým operadlom. Krb pri ňom zazelenal a vypadla Ginny, ktorá sa k nemu pridala a chytila ho za ruku. Na stenách viseli obrazy rôznych ľudí a krajín, ktoré boli v hrubých, vyrezávaných rámoch a nehýbali sa. Museli uhnúť, keď k nim z krbu priskakoval Ron a oni šliapli na hrubý koberec.

                „Skoro ako Rokfort, nemyslíte?“ spýtal sa Harry, ktorému to tu skutočne pripomínalo Veľkú sieň, hoci len časť so stolom pre profesorov.

                „Ani zďaleka, Potter,“ ozvalo sa od obrovských dvojkrídlových dverí, ktoré boli roztvorené. Stála v nich profesorka McGonagallová s prísnym výrazom. „Meškáte,“ odfrkla si. Krb sa ozval znova a vystúpil Sirius.

                „Dobré ráno, Minerva!“ veselo zahlaholil. Všetci traja okamžite vinšovali dobré ráno tiež.

                „Dobré aj vám,“ prikývla a všetkých si ich prezerala. „Predpokladám, že meškáte kvôli článku v Prorokovi, nie?“ povytiahla obočie. „Poppy mi priniesla noviny...“

                „Naša ošetrovateľka?“ spýtal sa Harry.

                „Áno, tá, Potter. Dúfala som, že ste bystrejší. Máte predsa niečo podnikať a to sa nemusí zaobísť bez zranení,“ zavrtela hlavou dívajúc sa na chlapca. Potom pozrela aj na Ginny a Rona. Obaja boli rovnako prekvapení. „Vy ste im nič neprezradili, Sirius?“ pochopila.

                „Chcel som, aby to bolo prekvapenie,“ uchechtol sa.

                „Neprekvapuje ma to,“ zabrblala a vrátila sa pohľadom k deťom. „Rada by som vás privítala v Caithness, v severnom Škótsku. Tento dom je čisto muklovský, ministerstvo o ňom nemá ani poňatia,“ vysvetlila. „No poďte, poďte so mnou,“ vyzvala ich a už sa otočila, aby kráčala kamennou chodbou.

                „Sirius...“

                „Utekajte, šup,“ zahihňal sa a potisol Rona vpred. Ten vyzeral, že by možno aj rád pridal k dvojčatám, než aby mal byť pod dohľadom vedúcej ich fakulty.

                „Čo je to za dom, pani profesorka?“ vyzvedal Harry, ktorý ju už dobehol. Zabrzdila a otočila sa k nim. Ledva stihli s Ginny zastaviť.

                „Toto je pôvodný dom McGonagallových, Potter,“ prskla po ňom. „Vyrastala som v ňom, viete? Avšak až po tom, ako sa moja matka konečne priznala môjmu otcovi, že je čarodejnica a oni sa spolu so mnou presťahovali sem. Tu sa dali ľahšie skrývať isté... nehody, ktoré spôsobí čarodejnícke dieťa. A ak sa zvláštne veci začnú diať okolo dieťaťa presbyteriánskeho kňaza, o to skôr je potrebné ho ukryť,“ stisla pery uprene sa dívajúc Harrymu do očí. „Máte ešte otázky? Alebo môžeme pristúpiť k tomu, kvôli čomu ste prišli?“

               

 

Komentáre

06.11.2020
• bambulka  |  06.11.2020 09:39:05  |  IP: 195.168.---.---
Tak som konečne dobehla zameškané :), už bolo načase, že? A musím sa priznať, že som čakala, kedy sa konečne odkloníš od pôvodnej verzie a začneš rozvíjať svoju vlastnú líniu príbehu. Tá mi totiž pripadá oveľa zaujímavejšia, než pôvodná verzia. Akurát mám dilemu, či sa mám tešiť, alebo byť naštvaná, že som sa "prečítala" až sem a že teraz budem musieť čakať, kým zase pridáš novú kapitolu. Nejako som si zvykla, že vždy, keď sem nakuknem, mám tu čo čítať, všetko beží hladko....a zrazu nič. Nuž, zrejem si znova prečítam Strelu, aby som si osviežila pamäť a zistila, koľko gramatických chýb mi vtedy uniklo . Nuž nie, ani po takom dlhom čase sa moja úchylka nezmenila, neteš sa

05.11.2020
• Leegy  |  05.11.2020 15:31:27  |  IP: 194.228.---.---
Skvělá kapitola... Musím říct, že při Ginnině pozoznámce o tom, že Prachovka by nevydržela ani do Portugalska jsem se málem utopila kafem, co jsem zrovna pila.
Vyvíjí se to všechno zajímavě. Musím říct, že mě úplně drásá to, jak Ginny s Harrym pořád prohlašují, že není žádná šance, že by skončili spolu. Protože na tu část, kdy spolu skončí (což se doufám stane), se nehorázně těším.

28.10.2020
• Roxor  |  28.10.2020 09:06:53  |  IP: 194.154.---.---
Konečne ďalší diel, nevedel som sa dočkať pokračovania. Je to super kniha a som zvedavý ako bude pokračovať.
Nový príspevok
nick  
text
 
 
381+3deväť  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist

aktualizované: 23.11.2020 15:16:36