7. Potravinová kríza I.

 

Koľko je toho dohromady?“ spýtal sa Remus Harryho. Sedeli spolu so Severusom, Billom a Arturom v miestnosti určenej na porady, kým ostatní sa venovali svojim aktuálnym úlohám.
               
Asi tak na týždeň a niečo, keď sa uskromníme,“ odvetil Harry. Podarilo sa mu dať dohromady všetky muklovské peniaze nachádzajúce sa na Základni. Dokonca aj v Siriusovom trezore sa našlo niekoľko desiatok libier. Ale stále to bolo zúfalo málo. „Aj keby sme mali milióny libier, neviem si predstaviť, ako ktokoľvek z nás chodí do hypermarketov, supermarketov a iných marketov nakupovať takmer denne pre, ak bude v septembri všetko podľa očakávaní, vyše päťsto ľudí. A stav sa bude zrejme zvyšovať,“ roztrpčene dodal.
                „No, aspoň sme zažehnali momentálnu krízu,“ ozval sa Artur. „Do týždňa musíme niečo vymyslieť.“
                „To určite,“ vrkol Severus, „pokiaľ sa nechceme živiť na bylinkách, ktoré by mohla vypestovať Pomona.“
                „Mám taký pocit, že na čisto zelené tu nie je nikto,“ Bill sa nasilu uškrnul. Ale odpovede v podobe mierneho úškrnu sa dočkal len z Harryho strany.
                „Aké máme teda možnosti?“ predniesol Severus otázku, ktorej sa obávali všetci.
                „Takmer nijaké,“ zamračil sa Remus. „Vlastne absolútne žiadne. Aj keby sa dalo chodiť denne do muklovských obchodov, zrejme by nepochopili, keby sme im platili galeónmi. A platí aj problém, ktorý načrtol Harry.“
                „Môžeme sa pridať?“ prišli k nim Hermiona a Ginny. „Možno máme riešenie, ako sa dostať k muklovským peniazom, aj keď si uvedomujeme, že je to mimoriadne riskantné a zrejme ten nápad zmetiete pod stôl.“
                „Vlastne sme si isté, že ten nápad zmetiete pod stôl,“ dodala Ginny.
               „A ten znie?“ Bill sa vyzývavo pozrel na svoju sestru. V tejto chvíli vítali akýkoľvek, aj ten najšialenejší nápad.
                „Rozprávali sme sa s Theodorom a vedel by o niekom, kto by nám mohol vymeniť galeóny za libry,“ vysvetlila.
                „V tomto prípade ten plán určite zmetieme pod stôl,“ natiahol Severus.
                „S Theodorom? Kto je Theodor?“ Harry stiahol obočie.
                „Nott, Potter,“ ozrejmil mu strýko nie príliš priateľsky. „Smrťožrúti nás do tejto situácie dostali a ja si dovolím predpokladať, že si dokážu poskladať dve a dve dohromady a dôjde im, aký následný krok by sme sa pokúsili urobiť. Budem taký odvážny, že si dokážem dokonca predstaviť aj stav, kedy pozorne monitorujú všetky možnosti, na ktoré by sme sa mohli uprieť a nejaký Nottov známy, ktorý mení galeóny na libry, hlavne ak je to určite známy jeho otca, a že je jeho otec v širšej smrťožrútskej špičke, to hádam nemusím pripomínať, bude v ich hľadáčiku na poprednom mieste. Vašu snahu a ochotu diskutovať s akýmsi vydedencom si nesmierne vážime, drahé slečny, ale áno, tento nápad zametáme pod stôl.“
                „Mysleli sme si,“ prikývla Hermiona a sadla si na stoličku vedľa Billa. Ginny nasledovala jej príklad a pritiahla si stoličku k Harrymu.
                „Ty sa rozprávaš s Thedorom?“ šepol jej nespokojne.
                „Rozprávam sa s každým na Základni,“ zaškľabila sa naňho.
                „Ale on je...“ chcel začať protestovať. Rýchlo to ale vzdal a len zavrtel hlavou.
                „Takže to vyzerá, že všetky čarodejnícke možnosti môžeme vylúčiť,“ pokračoval Remus. „Ako povedal Severus, budú sledovať všetko čarodejnícke, čo by nás dostalo k jedlu.“
                „Budeme sa musieť obrátiť na muklovský svet,“ prikývol Bill.
                „Avšak nemáme muklovské peniaze a zrejme tu nie je nik, kto by nám vymenil galeóny, ak teda zabudneme na známeho Theodora Notta, prípadne iným možných známych kohokoľvek, pretože kšeftári sú všeobecne známe persóny,“ povzdychol Artur. „Molly navrhla, že by sme si jedlo mohli dopestovať a dochovať,“ mierne sa usmial. „Vysvetlil som jej, že to už rovno môžeme zájsť na Ministerstvo a požiadať o dodávku jedla.“
                „Čo muklovský minister?“ navrhol Harry. „Keby sa mu vysvetlila naša situácia, tak by nám mohol zabezpečiť nejakého zásobovateľa, ktorý...“
                „Nápad je to dobrý, Harry,“ prerušil ho jemne Remus. „Ibaže muklovský minister jedná len s čarodejníckym ministrom a v súčasnosti je už zrejme oboznámený z ich verziou. Okrem toho si môžeme len domýšľať, čo všetko boli ochotní spraviť, aby si tú ich verziu vypočul.“
                „Musíme sa spoľahnúť len na vlastné sily,“ skonštatoval Severus zamyslene. „A tie sú obmedzené.“
                „Musíme si nájsť vlastného zásobovateľa,“ Bill povytiahol obočie, „ktorý by bez námietok každý, dajme tomu druhý deň, vytvoril zásoby a tie by si naši škriatkovia odniesli na Rokfort a ktorému by nebolo divné, že platíme zlatom a nie tými ich papierovými bankovkami.“
                „Myslíš začarovať si nejakého podnikateľa Imperiom?“ Harry sa naňho skúmavo pozrel.
                „Je to síce protizákonné, ale inú možnosť zrejme nemáme,“ mykol plecami.
                „Striktne dodržiavať pravidlá a zákony by nás mohlo stáť život,“ prikývol Remus, ale bolo vidieť, že sa mu tá myšlienka zase až tak nepozdáva.
                „Tým by sme si zabezpečili prísun potravy,“ súhlasil aj stále zamyslený Severus. „A smrťožrúti by netušili, odkiaľ ju máme. Alebo by im minimálne istú chvíľu trvalo, než by to vypátrali, ale to zrejme preceňujem ich schopnosti,“ zdvihol hlavu a prebehol pohľadom každého z nich. „Bude to chcieť celú radu zaklínadiel a kúziel. Weasley, pomôžete mi,“ pohľadom sa zavŕtal do Billa. „A od vás dvoch chcem výber nášho favorita,“ otočil hlavu k Harrymu a Hermione. „Musí to byť jeden človek, ktorý by nám mal dodať úplne všetko, od zemiakov, cez mäso a vajcia až po soľ a múku. Na tekvicový džús budeme musieť asi istú dobu zabudnúť. Máte na to dva dni. A teraz ma ospravedlňte, musím sa ísť venovať ďalším záležitostiam,“ venoval im jeden hraný úškrn a v rýchlosti odišiel.
                „Fajn,“ Harry sa zamračene díval za odchádzajúcou postavou. „A ako to asi máme spraviť? Nepoznám nijakého podnikateľa alebo riaditeľa alebo kohokoľvek z muklovského sveta, kto by sa venoval potravinám. Pamätám si akurát pána Masona a vŕtačky sú nám momentálne nanič, nehovoriac o tom, že by nebol príliš nadšený, keby ma znova videl.“
                „V tom prípade poznáš osobne viac muklov, ako my všetci dohromady,“ Bill sa postavil. „No nič, pôjdem skontrolovať svojich bratov.“
                „Zober so sebou aj Theodora,“ navrhol mu Harry. „Zjavne sa snaží byť užitočný, tak nech dostane príležitosť,“ zaškľabil sa. Ginny ho štuchla do ramena.
                „Niečo vymyslíme,“ uvažovala nahlas Hermiona. „Možno moji rodiča niekoho poznajú alebo niekto zo Základne, kto pozná muklovský svet lepšie než my.“
                „A keď nie?“
                „Tak budeme musieť ísť von a zohnať si obchodný register, z ktorého by sme si vytipovali prípadnú obeť,“ vyhlásila a zatvárila sa, akoby ju prinútili použiť Cruciatus.

 

------

Celé poobedie spolu s Hermionou a Ginny spovedal všetkých prítomných na Základni. Zamerali sa hlavne na muklov. Večer a na ďalší deň prešli rovnakým vypočúvaním tí, ktorí si plnili povinnosti vonku, ibaže to boli poväčšine čarodejníci a tí toho z muklovského sveta veľa nepoznali. Najzaujímavejšiu informáciu im poskytli rodičia Colina Creeweyho. Avšak človek, ktorý by im mohol poslúžiť, bol podriadený správnej rade akejsi veľkej firmy a to znamenalo komplikácie. Preto túto informáciu síce brali vážne, ale brali ju len ako prípadný plán B.
                Museli sa venovať plánu A. Ten bol postavený len na hrubých základoch. Museli ísť do muklovského sveta a nájsť nejaký register, z ktorého by sa dozvedeli viac. Harry sa vyjadril, že by im mohol pomôcť internet. Hermiona ho opravila, že im pomôže jedine internet. Ginny sa dožadovala vysvetlenia, čo že je to ten internet a Draco proste prehlásil, že pôjde s nimi, nech je internet čokoľvek.
                „Pôjdeme do nejakej menšej knižnice. V Plymouthe, kde som bývala, je verejná knižnica, v ktorej je prístup na internet za mierny poplatok. A okrem toho sa tam vyznám, tak tam by sme mohli ísť,“ navrhla Hermiona.
                „Súhlasím, ak nám túto misiu odobria ostatní,“ Harry sa krivo zaškľabil.
                „Predpokladám, že budú súhlasiť. Ide predsa aj o ich žalúdky,“ uškrnul sa Draco.
                „Niektorí predsa len môžu prejaviť známky nesúhlasu,“ zamračila sa Ginny. „Napríklad moja mama.“
                „Môžeš argumentovať tým, že si dostala úlohu, ktorú musíš splniť, keď nezaberie argument, že sa ti nemôže nič stať, keď ideš s Potterom,“ zavŕtal Draco.
                „Veľmi vtipné, Malfoy,“ okomentoval mu to Harry. „Prípadne môžeš ako záruku bezpečnosti použiť prítomnosť Malfoya, ten nás ochráni všetkých.“
                „Iste, aj to je pádny dôvod prečo...“
                „Sklapnite obaja,“ vrkla po nich nervózna Ginny. „Teraz nie je čas na vtipy.“
                „Súhlasím, správate sa ako dvaja malí haranti, stále a vždy,“ zamračila sa aj Hermiona.
                „No dobre, už sa budeme správať disciplinovane,“ nevinne natiahol Draco.
                „Aspoň dnes,“ doplnil ešte nevinnejšie Harry.
                „Poďme radšej,“ obe dievčatá prevrátili oči.
                Napokon robila Molly oveľa menej problémov, než očakávali. Bolo veľmi málo pravdepodobné, že by sa smrťožrúti pohybovali v tak nečarodejníckom prostredí, akým bolo centrum Plymouthu. Hermiona to tam pozná, poslať s nimi nejakého mukla by bola úplne zbytočná strata času. Všetci traja boli dospelí, plnohodnotní členovia Rádu a zakazovať im niečo by bolo v momentálnej situácii nerozumné. A Ginny? Chvíľu sa s matkou síce dohadovala, ale dospelá mala byť za pár týždňov a v Ráde už bola, keďže sa bral každý, kto chcel. Molly si už dávno uvedomila, že pokúšať sa svoju dcéru postaviť na vedľajšiu koľaj je len zbytočné mrhanie energiou. Takže dlho neprotestovala.
                Museli si vziať aj pár libier z ich dosť chudobných zásob. Potravinová kríza trvala síce len druhý deň, ale zážitok z predchádzajúceho dňa všetkým naznačil, že vyriešenie krízy v čo najkratšom čase je pre všetkých zdravotne dôležité. Nákupy si vzali na starosť dievčatá, ktoré vedeli, ako to v muklovskom svete chodí. Angelina, Alica a Čcho. Navštívili niekoľko hypermarketov a museli použiť mätúce kúzla, keď na parkovisku zmenšovali nákupy, ktoré potom Dobby a jeden škriatok za nákladnými autami premiestňovali na Základňu. Zabavili sa tým celé doobedie. Dvojčatá ich povzbudili. Povedali, že za také tri-štyri dni získajú prax.
                Vybrali sa teda, s požehnaním celej Základne, na misiu, ktorú Harry s Dracom nazvali Missia: Záchrana pred prázdnotou zívajúcimi žalúdkami. Nič iné im neostávalo, len si z kritickej situácie robiť žarty, inak by sa zrejme zbláznili.
                „Harry! Počkajte!“ zastavil ich na odchode výkrik dvojčiat. Hrnuli sa k nim aj s Angelinou, Aliciou a Nottom. „Vyriešili sme problém komunikácie medzi jednotlivými strážnymi vežami.“
                „To je zatiaľ len pracovný názov. Snáď ho vylepšíme,“ doplnil brata Fred.
                „Aj keď si asi myslíme, že vylepšiť sa už nebude dať.“
                „Respektíve zrejme žiaden výstižnejší názov nenájdeme.“
                „Dobre, k veci,“ posúrila ich sestra. „Strážne veže je pekný názov.“
                „Že?“
                „No, čarodejníci budú mať tú začarovanú tabuľu. Odkaz sa ukáže na tabuli v každej veži a aj tu na Základni.“
                „Ale čo keď sa na stráž postavia muklovia? Ako budú tí posielať správy?“
                „Pretože napríklad tvoj otec, Hermiona, sa ponúkol, že by sa postavil na stráž aj on. A aj ďalší muklovia, Creeweyovci napríklad.“
                „Sami to nezvládneme a ich pomoc sa hodí.“
                „To je pravda,“ prikývol Harry. „Je nás málo.“
                „A prišli ste na čo?“ vyzvedal Draco.
                „Na to, že v každej veži bude trénovaná sova. Sove na nožičku dokáže pripevniť odkaz aj mukel,“ vysvetlila Angelina. Keby nechali slovo dvojčatám, tak by sa podstatu veci dozvedeli možno neskoro večer.
                „A sova priletí k najbližšej veži, v ktorej bude čarodejník, ktorý potom správu pošle ďalej,“ doplnila Alica.
                „Sovy sa totiž nedostanú do hradu a na Základňu. Je to najrýchlejší možný dorozumievací prostriedok medzi čarodejníkmi a muklami, na ktorý sme prišli.“
                „Mobile by boli síce rýchlejšie, ale na tie môžeme zabudnúť, že?“ Harry sa krivo zaškľabil. „Je to výborný nápad, chlapci,“ pochválil dvojčatá.
                „Vlastne je to nápad tu, Notta,“ postrčili bývalého Slizolinčana dopredu.
                „Aha,“ prikývol Harry a trocha opatrne pozrel na Theodora. „Je to výborný nápad, Nott,“ ešte opatrnejšie sa naňho pousmial.
                „Ďakujem,“ hlesol nesmelo.
                „Hneď začne s trénovaním soví,“ pokračovali dvojčatá. „Vlastne začne hneď, ako budú postavené všetky veže, aby sovy naučil, kam lietať, čo bude ešte chvíľu trvať.“
                „Ako to chceš spraviť?“ vyzvedala Hermiona.
                „Sovy budú musieť hlavne pochopiť svoju novú úlohu. Vlastne sa nebude líšiť od tej predchádzajúcej, len sa vzdialenosť ich letov skráti,“ vysvetľoval stále neisto. „Sú to veľmi inteligentné zvieratá a zrejme bude stačiť, keď sa im podrobne vysvetlí, čo sa po nich chce. Najprv si budú musieť zvyknúť, kde je ich nový domov.“
                „Máš našu plnú podporu,“ povedal Harry vážne. „Porozprávam sa s Hedvigou a myslím, že rada pomôže.“
                „Určite aj Surnia,“ ponúkla Ginny weasleyovskú sovičku.
                „Dobre, fajn,“ usmial sa Nott.
                „A Harry, keď sa vrátite, mohol by si sa ísť pozrieť na prvú vežu, ktorá dnes uzrie svetlo sveta,“ zaškľabili sa dvojčatá.
                „To určite...“
                „Myslím, že pán Potter, keď sa vráti zo svojej dôležitej misie, sa bude venovať spracovávaniu svojho učebného plánu,“ vrkol im za chrbtami hlas profesora Snapa.
                „Ouvej,“ okomentovali dvojčatá.
                „Myslím, že pán Potter si tú polhodinku na prezretie veže určite nájde,“ sľúbil Harry dvojčatám bez toho, aby sa na svojho strýka pozrel. „Tak poďme,“ vyzval svojich priateľov a sám sa otočil k odchodu. „Čo je stále taký nervózny?“ šepol Ginny, keď boli dobrých desať metrov od skupinky, ktorú nechali za sebou. Hermiona s Dracom sa držali o dva kroky za nimi.
                „A ty nie si?“ odvetila Ginny otázkou. Spýtavo po nej fľochol. „Harry, všetci na Základni sme nervózni, ibaže ty a tvoj strýko máte úplne zbytočný až takmer chorý dojem, že musíte byť za všetko, čo sa stalo, deje a ešte len stane, zodpovední. Že proste všetko leží len na vašich ramenách. Je toho príliš a ani ty a ani tvoj strýko nepripustíte...“
                „Dobre, dobre, pochopil som,“ prerušil ju mierne zamračene. Po pár sekundách dodal. „Ale ja nie som až taký nervózny, ako on.“
                „Myslíš?“
                „A som?“
                „Nervózny možno nie, ale nevrlý začínaš byť.“
                „Nevrlý? Ja? Ale...“
                „Ideme sa premiestniť, alebo potrebujete na prebratie tvojho citového rozpoloženia ešte nejakú polhodinku?“ vmiesila sa im do rozhovoru Hermiona, keď sa ocitli pred hradbami Rokfortu.
                „Nie som nevrlý, veď ani poriadne neviem, čo to slovo znamená. Keby si mi povedala nejaké synonymum k tomu slovu.“
                „Si Potter, Potter, to ti musí nateraz stačiť,“ prerušil ho Draco. Všetci traja sa už držali za ruky a čakalo sa len naňho. Pozrel sa do ich vyškľabených tvári a s frflaním sa chytil aj on.
                Premiestnili sa do uličky medzi husto stojace domy, pretože toto miesto Hermiona označila ako najbezpečnejšie k premiestneniu. S trpkosťou im prezradila, že len o dve ulice ďalej možno stále stojí ich dom, ktorý boli prinútení pred rokom a pol opustiť. Netúžila si ísť overiť, či ešte stále stojí, či ho smrťožrúti v záchvate zúrivosti nevypálili, alebo či sa tam nenasťahoval niekto iný. Nemal by. Stále patril rodine Grangerovej. Ale možno ich po roku a pol nezvestnosti vyhlásili za mŕtvych a ich dom sa dostal do verejnej dražby.
                Museli si stopnúť taxík, aby sa dostali do centra čo najrýchlejšie. Draco autom ešte nikdy necestoval, vyzeral nedôverčivo, z čoho si Harry samozrejme nezabudol robiť vtipy.
                Po dvadsiatich minútach cesty toho mal blondiak plné zuby. Taxikár sa zrejme vyžíval v dravosti jazdy, ale jeho žalúdok proti tomuto spôsobu cestovania protestoval ešte ráznejšie, než pri jeho prvom premiestňovaní. Z auta vyšiel mierne zelenkastý.
                „Za tamtým nákupným centrom je mestská knižnica,“ prezradila im Hermiona, keď zaplatila taxikárovi.
                „Kde si asi strávila značnú časť svojho detstva,“ zacerila sa na ňu Ginny.
                „Myslím, že by sme mali najprv kúpiť nejaké igelitové vrecká. Malfoy vyzerá, že o chvíľu vyvráti raňajky aj obed,“ rýpol si Harry, ktorý si všimol odlišný odtieň Dracovej tváre.
                „Daj mi pokoj, Potter,“ zavrčal Draco bojujúc s nevoľnosťou.
                „Bola to len dvadsaťminútová cesta autom,“ Hermiona okamžite vzala svojho priateľa za ruku.
                „V tom prípade si auto nikdy v živote nekúpim,“ okomentoval.
                „Tak poďme. Prechádzka po čerstvom vzduchu ti pomôže,“ Hermiona sa doňho zavesila.
                „V tomto dusne mu to určite pomôže,“ zaškľabil sa Harry.
                „No vidíš, platí to, čo som ti povedala. Si nevrlý. Musíš byť proste protivný. Prerastá ti to všetko cez hlavu,“ Ginny sa naňho zamračila, ale schmatla jeho ruku a pustila sa za Hermionou.
                „Je to Malfoy, naňho musím byť protivný. Už len z princípu,“ nedal sa.
                „Aha. No aj to je vysvetlenie,“ povzdychla si. „Ale nemyslím len Draca,“ takmer až šepla.
                „A koho ešte myslíš?“ zamračene sa na ňu pozrel.
                „Harry,“ zastala a otočila sa k nemu. Vážne sa mu zadívala do očí. „Ty si vážne neuvedomuješ, že prskáš na kohokoľvek? Že máš večne zlú náladu? Že si stále nervózny?“
                „Som? Ale...“ zarazil sa. „Možno, áno, dobre, uznávam, že som podráždenejší, ale...“
                „Ale čo? To že ti zatiaľ nikto nič nepovedal ešte neznamená, že sa to nikoho nedotklo.“
                „Nič nejde podľa plánu,“ povedal, ako by to vysvetľovalo úplne všetko.
                „A čo si čakal? Že si vytvoríš akýsi harmonogram a budeš si prečiarkovať každú splnenú úlohu? A že za dva mesiace bude po všetkom?“
                „To nie, ale...“
                „Toto tu už predsa bolo niekoľkokrát,“ smutne sa pousmiala. „Nie si na všetko sám,“ vypustila potichu. „Dôveruj ľuďom okolo seba.“
                „Ale veď ja im predsa dôverujem!“ protirečil dotknuto.
                „A napriek tomu by si chcel spraviť všetko sám, mať nad všetkým kontrolu, každý deň prísť s nejakou spásonosnou myšlienkou.“
                „No,“ zarazil sa. Zrejme mala pravdu. Nie, mala ju tak ako vždy. „Vážne som nevrlý?“
                „Si,“ prikývla.
                „Aj na teba som nevrlý?“
                „Na mňa nie, inak by som ťa už dávno kopla do... kolena. Ale keď neprestaneš byť nevrlý na ostatných, tak ťa tam kopnem.“
                „Do kolena?“ potreboval ubezpečenie. Prikývla. „Tak to nie je až také hrozné.“
                „Harry!“ zachichotala sa.
                „Sľubujem, že sa pokúsim nebyť nevrlý,“ slávnostne prisahal uprostred  Plymouthského námestia.
                „Pripomeniem ti to,“ sľúbila mu na oplátku.
                „Som si istý, že to ucítim,“ zazubil sa a so smiechom dobehli čakajúcu dvojicu.
                „Už si v poriadku?“ spýtala sa Hermiona Harryho.
                „Ja? Ja som vždy v poriadku. A čo Malfoy? Zdá sa, že už bledne,“ pozrel na blondiaka, ktorý skutočne chytal svoju zdravú, bledú farbu.
                „Nepoteším ťa a nevyvraciam sa tu,“ zaškľabil sa naňho Draco.
                „Pracovníci plymounthských verejnoprospešných služieb sú určite veľmi radi.“
                „A ty určite tiež.“
                „Iste, záleží mi na tvojom zdraví.“
                Po ďalších desiatich minútach vzájomného doberania sa, sa dostali až pred knižnicu, z čoho mala radosť najmä Hermiona, pretože to znamenalo, že tí dvaja budú musieť stíchnuť. Napokon túto zmenu privítala aj Ginny.
                „Nejde to,“ zamrmlala Hermiona sediaca pri počítači. Do knižnice sa dostali krátko po tretej hodine poobednej a mali necelých päť hodín do zatvorenia, aby našli svojho človeka. „Do obchodného registra sa síce dostaneme, ale nie je nám to na nič. Musíme poznať obchodné meno a to akosi nevieme, že?“ prebehla ich pohľadom.
                „Na mňa nepozeraj, ja tej škatuľke nerozumiem,“ rozhodil rukami Draco.
                „To ani ja, ale je to celkom logické. My vlastne nevieme ani meno toho človeka,“ Ginny stiahla obočie.
                „To nevieme,“ zavrtel hlavou Harry. „Tak budeme musieť hľadať.“
                „Hľadať? Ako hľadať?“ vyzvedal Draco.
                „Na internete,“ vysvetlil Harry. Teda, len si myslel, že vysvetlil. „Vieš čo, Hermiona? Skús niečo vysurfovať a ja sa im pokúsim vysvetliť, čože je to ten internet.“
                „Fajn, ale potichu, nech nás nevyvedú.“
                „Ja som predsa vždy dodržiaval pravidlá v knižnici.“
                „Keď si sa náhodou do nej dostal,“ zacerila sa naňho jeho kamarátka.
                „Tak nejako,“ nevinne sa pousmial a potom sa venoval dvom čarodejníkom, ktorí o internete nevedeli nič. Vlastne ani on o ňom veľa nevedel, ale párkrát videl svojho bratranca pracovať na počítači. Či skôr strýka, pretože sa Dudley na počítači len hral.
                Hermiona zatiaľ zadávala do vyhľadávača kľúčové slová. Zásobovači jej nepriniesli žiadne ovocie. Pri zásobovateľoch potravín jej cez plece nazerali už aj ostatní, ale zobrazili sa jej len články k tejto téme. Potravinové reťazce im ukázali celú kopu možností, ale zásobovatelia týchto firiem boli rozdielni. A okrem toho sa to vymykalo ich požiadavke, že ich človek musí byť len jeden človek, keďže sa predpokladalo, že na čele týchto reťazcov stojí správna rada.
                Zmenila taktiku a zadala do vyhľadávača veľkosklady potravín. Tu sa objavilo ešte viac možností. Na nešťastie to boli viac menej veľkosklady zamerané na určitý druh potravín. Tu na potraviny rastlinného pôvodu, tam zase na distribúciu talianskych potravinových produktov alebo veľkosklad nápojov...
                Po troch hodinách toho mali plné zuby a Hermiona aj plné oči.
                „Zájdem pre kávu,“ ponúkol sa Harry. „Videl som na chodbe automat.“
                „Fajn, dám si turka s dvojitým cukrom,“ zamrmlala Hermiona a vytiahla z vrecka drobné.
                „Ja kapučíno,“ vyslovila svoju žiadosť Ginny.
                „Ja pôjdem s tebou,“ vyhŕkol Draco s úmyslom aspoň na chvíľu vypadnúť z tej nudy. Harry povytiahol obočie. „Aj keď si Vyvoleným, štyri šálky neunesieš,“ zaškľabil sa na jeho prekvapený výraz.
                „Správne,“ prikývol Harry, keď kráčali vedľa seba na chodbu. „Až na to, že to nebudú šálky, ale plastové poháriky.“
                „To je jedno, nie si chobotnica.“
                „Nie, som len Vyvolený, nanešťastie.“
                „Presne tak, ale svet sa s tým už zmieril,“ zachechtal sa Draco. Vzápätí sa ale zarazil. V knižnici predsa museli dodržiavať disciplinované ticho.
                „Tomu som rád,“ usmial sa Harry, „že svet berie na vedomie moju nedokonalosť. Dve ruky je niekedy vážne málo.“
                „Záleží od toho, čo chceš robiť. Myslím, že tebe dve ruky bohato stačia.“
                „Áno, zato tebe by ešte jeden pár prospel, aby si zvládol všetko, čo chceš.“
                „Som proste maximalista.“
                „Nie, si len Malfoy.“
                „A to je na tom to krásne,“ natiahol Draco. „Čo je to?“ vzápätí sa zamračil.
                „To je automat na kávu, Malfoy. Zoznám sa s ním.“
                „Je to blbosť, rovnako ako všetky muklovské výmysly,“ díval sa, ako Harry hádže do štrbiny mince a vzápätí z automatu cícerkom vyteká hnedá tekutina do pripraveného plastového poháriku. „A aj toto je blbosť,“ zaškaredil sa, keď ochutnal kávu.
                „S tým sa dá súhlasiť. Káva z automatu nestojí za veľa.“
                „Fuj, hnus.“
                „Keď ti nechutí, môžeš si dať čaj alebo kakao,“ usmial sa Harry.
                „Keď sa to aspoň trocha podobá na toto, tak to ďakujem. Ostanem pri jednom hnuse.“
                „Ako chceš,“ Harry mykol plecami a vybral si svoj pohár. „Malfoy, myslíš, že sa správam ako idiot?“ spýtal sa ho. Draco naňho prekvapene pozrel.
                „Ehm, touto otázkou si ma mierne zaskočil,“ priznal.
                „Som rád, že som ťa zaskočil.“
                „No aspoň teraz sa ti to podarilo, že?“ natiahol Draco. „Chceš vedieť, či sa správaš ako idiot vždy? Alebo len v konkrétnej situácii?“
                „Teraz, v poslednej dobe,“ zamrmlal Harry a sadol si na lavicu pod oknom. Hermione a Ginny kávu zatiaľ nenačapoval.
                „Aha,“ Dracovi to docvaklo. Vedel, na čo naráža, čo sa chce dozvedieť. „Poznáš môj názor na teba. Si idiot, to jednoznačne. Ale to, že si idiot ešte neznamená, že sa v poslednej dobe správaš ako idiot.“
                „Nie?“ Harry naňho zvedavo pozrel.
                „Nie,“ súhlasil Draco. „Nemyslím si, že sa správaš ako idiot. Len si proste myslíš, že musíš všetko zvládnuť sám.“
                „To mi hovorila aj Ginny.“
                „Tak ju skús aspoň raz počúvať,“ Draco položil hnus vo svojom pohári na parapet okna a posadil sa vedľa Harryho. „Poviem ti, ako sa na to všetko dívam ja. Ale môj názor je značne ovplyvnený tým, že vlastne poznám celú pravdu,“ na moment stíchol. Po chvíli však pokračoval. „Ty si myslíš, že my všetci od teba čakáme, že vyrukuješ s nejakým riešením. Že nám dáš návod, ako viesť túto vojnu a hlavne ako vyhrať. Mýliš sa, Potter. Nikto od teba nič neočakáva. Všetci vedia, že hlavnými postavami v tejto vojne si ty a on, že si to nakoniec budete musieť rozdať medzi sebou. Súvislosti síce nepoznajú, ale aj oni počuli o proroctve. A veria tomu. A chcú ti pomôcť vo všetkom. Buduje sa obrana Rokfortu, a oni sú pripravení spraviť všetko pre to, aby bola ochrana silná, aby sme nakoniec vyhrali. Ty aby si vyhral. Sú si vedomí toho, že to všetko môže trvať niekoľko rokov. Iste, netušia že sa musí nájsť najprv jeho syn a je ho potrebné zabiť, ale vedia, že je treba niečo spraviť, aby si sa mohol pred neho postaviť. Pretože, nehnevaj sa na mňa, Potter, ale keby si sa s ním stretol, tak by si si ani neškrtol. To vedia všetci. A vedia aj to, že nech by sa pred neho postavil ktokoľvek, tak by si ani neškrtol, to len aby som príliš nezranil tvoje ego,“ zaškľabil sa. A Harry sa pousmial.
                „Zrejme sa o mne rozprávate,“ podotkol.
                „Iste, nerobím nič iné, len sa každý večer pred spaním rozprávam s Hermionou o tebe,“ zaškaredil sa.
                „Tak som to nemyslel.“
                „Viem ako si to myslel. Pozri, Potter,“ Draco sa k nemu obrátil. Vyzeral úplne vážne, až Harryho vydesilo, ako dospelo dokázal Malfoy vyzerať. „Viem, čo ťa najviac štve. Ty aj Snape ste úplne rovnakí. Poviem to zjednodušene, vo všetkom musíte mať pichnuté svoje nosy. Skús sa zamerať len na niektoré veci. Napríklad na školu a na kúzla. Nechaj ochranu ostatným. Nechaj tréning na Základni Billovi a Lupinovi. Nechaj aj záchranné akcie na iných. Nevravím, že sa nemáš starať, ale nepreháňaj to. Všetko proste nedokážeš zvládnuť, aj keď si ten Vyvolený,“ zaceril sa.
                „Pokúsim sa o to,“ prikývol vo všetkej vážnosti. Niečo podobné mu hovorila aj Ginny, ale od Draca to predsa len bral o niečo vážnejšie. Od Malfoya. „Je zvláštne, že sa s tebou rozprávam takto.“
                „Vážne a k veci?“
                „Tak nejako.“
                „Hm, tiež neviem pochopiť, prečo ti trvalo tak dlho pochopiť, že ja som vlastne milý, inteligentný mladík, s ktorým sa dá rozprávať.“
                „No, skôr by som povedal, že to od teba dokážem vziať vážnejšie, než napríklad od Lupina,“ povzdychol.
                „Pretože nemám ani najmenší dôvod byť na teba čačaný?“
                „Checht, asi tak.“
                „Ale ani on nemá dôvod byť. Vieš čo, Potter? Poviem ti ešte niečo. Možno ťa to trocha vezme, ale mne je to fuk. Zmenil si sa za posledný vyše mesiac. Asi vieš, na čo narážam. To je tvoj najhlavnejší problém. Od smrti Siriusa si vážnejší, protivnejší a neznesiteľnejší. Skús sa už konečne cez to preniesť a skús zabúdať. Ver mi, že to ide.“
                Harry sa pozrel Dracovi do očí. Prekvapilo ho, že v nich nevidel nič z toho, čo v nich vídal pri ich bežných rozhovoroch. Draco hovoril úplne vážne. Ako priateľ. Chcel mu pomôcť. Videl v nich tiché porozumenie a spolupatričnosť. On predsa prišiel o matku. Mohol niekto prísť o niečo cennejšie? V ich situácii?
                „Pokúsim sa,“ pousmial sa Harry. Musel prehltnúť slzy. A zdalo sa mu, tesne predtým, než Draco sklonil hlavu, že sa jeho oči zaleskli. „A no, ehm, ďakujem,“ doložil.
                „Vážne ti robí také problémy normálne mi poďakovať?“ okomentoval Malfoy jeho zakoktanie.
                „A divíš sa?“ vrátil mu to.
                „Ani nie,“ Draco zdvihol hlavu a usmial sa. „Nakoniec ani nebudeš taký idiot, ako som si myslel. Vlastne som v to dúfal už vtedy, keď som ťa videl v tých žalároch. A to mi pripomenulo, že ja som sa ti za to vlastne ešte tiež nepoďakoval. Tak teda ďakujem.“
                „Ide to z teba ako z chlpatej deky.“
                „Ale nebudeme sa tomu diviť, však?“ natiahol blondiak.
                „Ani najmenej,“ naoko vážne zavrtel Harry hlavou. „A k tomu idiotovi, nezabúdaj, že sa rozprávaš so svojím profesorom,“ nevinne naznačil.
                „Nerob ramená,“ zaškľabil sa naňho Draco. „Oficiálne ním nie si a keď ním oficiálne budeš, tak na to tiež budem kašľať.“
                „Tak to moment...“
                „Upokoj sa,“ zasmial sa Malfoy. „Budem rešpektovať tvoje postavenie.“
                „A ja nebudem zneužívať svoje postavenie.“
                „Som rád.“
                „Až tak často,“ usmial sa Harry. „Musíš pochopiť, že na to, aby sme mohli tráviť čo najviac času spolu, tak ti budem musieť dávať tresty.“
                „Myslel som, že na to máš Ginny.“
                „A ja som myslel na tréning kúziel, Malfoy.“
                „Uľavilo sa mi.“
                „Ver, že mne viac,“ zachechtal sa Harry. „Tak poďme, vezmeme dievčatám ich kávy.“
                Malfoy sa znechutene škľabil, keď mu Harry strčil do ruky pohár s Hermioniným turkom a extra dávkou cukru. Sľúbil si, že káva z automatu bola jeho prvým a posledným zážitkom. Rovnako ako cesta v aute. Harry vzal ešte Ginnino kapučíno a potom sa vrátili k dievčatám.
                „Kde ste boli tak dlho?“ šepla im červenovláska.
                „Trocha sme sa porozprávali,“ vysvetlil Harry a podal jej pohár. Skúmavo si ich prehliadla.
                „Vyzerajú zdravo,“ prezradila Hermione svoje zistenie. „Zrejme bolo to zdržanie vážne nevinné.“
                „To určite bolo,“ Draco mrkol na Harryho. Ginny prekvapene vyvalila oči.
                „Náznak zmeny. Že by sa z vás dvoch stali nakoniec kamaráti?“ povytiahla obočie.
                „My už predsa sme kamaráti, že?“ Draco sa uškrnul na Harryho.
                „Tí najlepší,“ prikývol Harry.
                „Dobre,“ Ginny nad nimi mávla rukou. „Radšej to nerozoberajme. Možno sme našli nášho človeka,“ ukázala na obrazovku počítača.
                „Vážne?“ to zaujalo oboch.
                „Uhm,“ prikývla Hermiona. „Fuj, to je ale sladká brečka,“ znechutene odložila svoj pohár. „Pozrite, našli sme túto firmu. Vyzerá zo všetkých najlepšie. Je veľká, sústreďujú sa v nej všetky potravinové odvetvia, pretože, a teraz sa podržte, zásobuje na celom východe Anglicka jedálne základných a materských škôl. My sme síce stredná škola s pridruženou dobrovoľnou organizáciou, ale pri tom množstve sa stratíme. A okrem toho má len jedného majiteľa. V obchodnom registri sme našli potrebné informácie a vygooglili sme si podrobnosti aj o firme. Majiteľ má pod sebou kopu zamestnancov, čo je logické, inak by nemohol fungovať. A má päť veľkých skladov. Ak by sa Severusovi a Billovi podarilo ho presvedčiť, aby jeden sklad zapĺňal len potravinami pre nás, aby sa v ďalších štyroch potlačil, prípadne si ešte jeden niekde zadovážil, tak by ho mohli jeho zamestnanci denne zaplniť a naši škriatkovia by tam pre zásoby mohli chodiť. No a presvedčiť ho, že zlato je celkom slušnou investíciou, to už záleží na Billovi so Severusom.“
                „To je výborné!“ nadšene vyhŕkol Harry. Až tak nadšene, že na seba prilákal pozornosť ostatných návštevníkov knižnice. Ospravedlňujúco po nich fľochol.
                „A čo je ešte lepšie, ak všetko klapne, smrťožrúti na náš zdroj nebudú môcť prísť,“ dodal Draco. „Nebudú mať možnosť zistiť, odkiaľ máme jedlo. To by museli presnoriť celé Anglicko.“
                „Výborné, že?“ usmiala sa Ginny. „Myslím, že to všetko klapne. Nič lepšie sa nájsť skutočne nedá. Musí to klapnúť.“
                „Bude to v pohode,“ ubezpečil ju Harry.
                „Dobre, vypíšme, čo sa dá a vypadnime odtiaľto,“ posúril Draco Hermionu.
                „Iste, vypíšem, čo sa dá,“ zdôraznila s úškľabkom.

 

------

„Výborne, to je prvá akcia, pri ktorej si sa, Potter, neprizabil a dokonca máme favorita,“ zavŕkal Snape, keď večer študovali ich informácie. „Vydarená akcia.“
                „Vďaka patrí Hermione a Ginny. Ja som len pil kávu,“ zaškľabil sa naňho synovec. A strýko ho prizabil pohľadom.
                „Vyzerá to dobre,“ Bill študoval kus muklovského papiera.
                „Je to jediné, na čo sme prišli. Musí to vyzerať dobre,“ namietla Hermiona.
                „Všetko dobre dopadne a pán Collingwood bude súhlasiť so všetkým, čo mu predložíme,“ rozhodne prehlásil Bill snažiac sa upokojiť hlavne Hermionu, na ktorej boli vidieť obavy z možných výsledkov. S miernym úsmevom prikývla.
                „Samozrejme že to dopadne dobre,“ vypustil Severus. „Musíme zabezpečiť prísun múky, čokolády a možno aj orechov. Vyvolený predsa nemôže prísť o svoju tradičnú narodeninovú tortu. Nemám pravdu?“ díval sa na Harryho.
                „Tak to by si si mal švihnúť, narodeniny mám za týždeň,“ pousmial sa.
                „Dúfam, že mi dovtedy predložíš svoj učebný plán.“
                „Bez obáv, už mám napísanú hrubú kostru.“
                „Hádam časom pokročíš.“
                „Nemohla by som ísť s vami?“ Hermiona pozrela túžobne na Billa. „Zajtra, keď pôjdete za tým chlapom.“
                Severus a Bill na seba pozreli. Ani jednému by jej prítomnosť nevadila, ale...
                „Možno by ste ju mali vziať so sebou,“ nadhodil Harry. „Predsa len by spravila dojem, čo sa hlavne o mojom strýkovi nedá povedať.“
                „Pýtal sa niekto na tvoj názor?“ vrkol po ňom Severus.
                „Ja hádam nerobím dobrý dojem?“ dotknuto sa ozval Bill.
                „Si fešák, braček, to nikto nepopiera, ale Collingwood je chlap. Naňho by si dojem, aspoň predpokladám, nespravil,“ zacerila sa Ginny.
                „Uhm, zrejme.“
                „Počkať!“ nepozdávalo sa Dracovi. „To by Hermiona šla robiť dojem na nejakého chlapa?“
                „Samozrejme, že nie,“ zamračila sa Hermiona. „Len som si myslela, že by som sa priučila nejakým kúzlam.“
                „Ja si zase myslím, že keď použijeme Imperius, tak by mohla s tým chlapom komunikovať aj lochneská príšera a bolo by mu to úplne jedno,“ poznamenal Severus s trpezlivým úsmevom. „Takže nie, Hermiona. Cením si tvoju ponúkanú pomoc, ale zvládneme to sami. Nebudeme totiž na žiadnej predvádzacej jazde, ale na rýchlej a účinnej akcii.“
                „Ale...“
                „Ja ti to potom všetko dopodrobna vysvetlím,“ sľúbil jej Bill.
                „To mi bude ale na figu. Teóriu ovládam,“ povzdychla. Ale vedela, že diskutovať s rozhodnutým Severusom je zbytočná strata času.
                „Výborne. Tak keď sme sa dorozprávali, mohli by sme sa vrátiť naspäť k svojim povinnostiam,“ uzavrel tému Snape. „Drahý synovec, dúfam, že čo najskôr dostanem do rúk tvoj učebný plán,“ sladko sa naňho usmial.
                „Iste.“

 

------

Harry sa napriek ubezpečeniu, že sa do svojho učebného plánu pustí čo najskôr, hneď po večeri celkom významne vybral s Hermionou, Ginny a Dracom pozrieť si prvú strážnu vežu. Bola to vysoká a štíhla stavba, ktorej strieška trčala kúsok nad hradbami a do ktorej sa vystupovalo dlhým rebríkom. Pozorovateľ tak mohol sledovať dianie za hradbami bez toho, aby bol ohrozený. Vďaka zosilnenej magickej bariére, ktorá obklopovala hrad. Vnútri vežičky bolo všetko potrebné vybavenie. Teda okrem postele. Bol tam stôl s vysokou stoličkou, takže sa cez „kukaňu“ dalo pozerať aj posediačky. Bolo tam bidielko pre sovu, na ktorej sa už udomácnila Hedviga, čím spravila Harrymu obrovskú radosť. Súhlasila, aj keď ju o to požiadali dvojčatá. Možno preto, že ich poznala. Privítala ho radostným ďobnutím do prsta. Dočasný obyvateľ strážnej veže mal k dispozícii ďalekohľad, magickú tabuľu a deku. Postupne sa mali pridať ďalšie vychytávky.  
                Takýchto strážnych veží plánovali postaviť asi tridsať. Z každej sa dalo dovidieť do dostatočnej vzdialenosti a mali byť od seba vzdialené asi päťdesiat metrov. Tým by zabezpečili kilometer a pol voľného priestranstva. Toto malo byť narušené Zakázaným lesom, kde sa mala postaviť len jedna veža, keďže zvyšok sledovali kentaurovia. Aj skalné previsy za hradom mali byť zabezpečené iným spôsobom, na ktorom už dvojčatá, spolu so svojimi kumpánmi, pracovali. Nehovoriac o jazere, ktoré bolo zabezpečené obrovskou sépiou.
                Prvá veža bola prototypom. Fred Harryho ubezpečil, že teraz už s Hagridom vedia ako na to a zvyšné veže budú rásť ako huby po daždi. Konečne to začínalo vyzerať dobre.

 

------

„Ahoj, čo robíš?“ usmiala sa Ginny na Harryho, keď ten večer prišla za ním. Opäť sa vytratila zo svojej izby, aby navštívila svojho priateľa. Samozrejme až vtedy, keď vedela, že je jej matka už v bezpečí svojej izby. Ako by to po tom všetkom bolo ešte potrebné.
                „Skús hádať,“ zatváril sa umučene.
                „Učebný plán Obrany proti čiernej mágii na školský rok 1998/1999?“
                „Úplne presne,“ usmial sa. „Ale myslím, že to už odložím. Aj tak som do toho dopísal len tri vety,“ odsunul pergamen na kraj stolu. „Ty si dôležitejšia,“ stiahol si ju na kolená. Objala ho okolo ramien a venovala mu jemný bozk. „Kde si zmizla po tej veži? S dvojčatami a Leem sme sa dosť nasmiali.“
                „O tom som sa s tebou prišla porozprávať.“

                Zrazu vyzerala vážne a vzdialene. Skleslo a skrúšene. Dívala sa na vrchný gombík jeho košele a jemu sa nepáčilo, že sa mu nedíva do očí.
                „Ginn, čo sa stalo?“ spýtal sa potichu a starostlivo.
                „Severus si ma zavolal a,“ napokon k nemu zdvihla pohľad. Smutne sa pousmiala, „spravil mi posledné vyšetrenie.“

TOPlist