7. Nenávisť

 

      Vodná nádrž Weir Wood, blízko Londýna, 6.8.2001
               
Harry prišiel v pondelok k Ginny hneď po jej tréningu, aby jej prosto oznámil, nech sa oblečie a nech si dá aj plavky. Ak by prepadla túžbe, môže si zaplávať. Absolútne netušila, čo má v pláne. Chcela aspoň narýchlo zhltnúť sendvič, hoci vravel, že jedlo už má prichystané.
                A tak sa nechala zlákať na výlet k neďalekej vodnej nádrži, ktorú mu odporučil Sirius. Vzdialenej zhruba tridsaťpäť míľ južne od Londýna. Dostali sa k nej bez problémov za čosi vyše hodinu.
                „Je tu pekne,“ Ginny sa dívala na rozsiahlu vodnú plochu, na ktorej zbadala niekoľko plachetníc.
                „Áno, to je, Sirius nekecal,“ zasmial sa Harry vyťahujúc deku. Jeho krstný otec mu podrobne popísal miesto, kde by mali mať od ľudí pokoj. I tak videli, že neďaleko od nich je akýsi rybár. Bolo tu ticho. Žilo to na druhej strane nádrže.
                „Ešte nikdy som nebola takto pri vode, ak teda nerátam rybník pri Brlohu,“ otočila sa k nemu. Ukladal košík s jedlom, na ktorý uvrhol chladiace zaklínadlo po tom, čo skontroloval okolie.
                „Nikto ťa nikdy nevzal k vode?“ podivil sa. Zavrtela hlavou a sadla si na deku. „To sa divím, je to najlepšia časť leta, vystrájať vo vode a dať si potom riadne chladené pivo.“
                „To sme robili aj v Brlohu. A nešoférovali sme, takže sme si mohli dať aj to pivo,“ uškrnula sa naňho.
                „Ou, áno, zabudol som,“ zaceril sa naspäť. „Stačil ti ten sendvič? Nemáš hlad?“
                „Čo presne máš v tom košíku? Ponúkni,“ vyzvala ho.
                A on ponúkal. Zjedla zeleninový šalát so syrom, ktorý prichystal a tiež kúsok ríbezľového koláča. Ale bolo horko. Vážne, bol august a hoci žili v Anglicku, aj tak bolo horko. Navrhol kúpanie, čo po chvíli váhania prijala. A oni sa videli po prvý raz takmer nahí. Harry naprázdno prehltol, keď ju uvidel v bikinách. Možno bola nižšia, ale za svoju postavu sa rozhodne hanbiť nemusela. A ona si uvedomila, že hoci nebol svalovec ako hrom, jeho postava bola dokonalá. Správne množstvo svalov a neuveriteľne príťažlivý zadok.
                „Tak čo kamaráti,“ nadhodila, keď sa sušili na deke ležiac na bruchách.
                „Odišli včera doobeda,“ odvetil. „Mali nejaké sústredenie a Josh ich uvoľnil.“
                „Tvoj tréner,“ spomenula si.
                „Bývalý, správne,“ pritakal. Rozhostilo sa ticho. Dosť trápne ticho, ako si uvedomila. Pozrela sa naňho, zamyslene skúmal trávu pred svojím nosom.
                „Harry, ale vážne,“ zamračila sa a posadila do tureckého sedu. „Čo presne plánuješ so svojou budúcnosťou? Čo plánuješ po majstrovstvách sveta?“ spýtala sa uprene sa mu dívajúc do očí. Len si povzdychol a odvrátil sa od nej. „Pochop ma. S tvojou mamou som sa celkom dobre porozprávala. Ona si myslí, že ťa tu udržím alebo niečo také.“
                „Vážne?“ to ho zaujalo a obrátil sa k nej.
                „Áno,“ prikývla a sklonila hlavu. „Ja neviem, čo mám robiť. Včera som nad tým dosť rozmýšľala.“
                „Myslel som, že sa bavíš u Agáty.“
                „Ale figu, bola som v Brlohu,“ priznala a dívala sa, ako si sadá oproti nej. „Dosť ma to znervóznilo, je to neštandardné.“
                Vážne sa mu zdala riadne rozhádzaná.
                „Dobre, tak najprv ja,“ chcel jej pomôcť. „Pred dvoma mesiacmi som bol pevne rozhodnutý hrať tu jednu sezónu, odohrať majstrovstvá a potom sa vrátiť k Panterom a k môjmu životu v Amerike. Či by sa to rodičom páčilo alebo nie. Nad ničím iným som ani neuvažoval. Neznášal som tu úplne všetko. Ešte aj tie prekliate anglické vtáky, ktoré štebocú. Ešte stále sa mi protiví hrať anglickú ligu, ktorá je absolútne odlišná od tej americkej. Ale po tom, čo som spoznal teba,“ díval sa na ňu s úsmevom, „je pre mňa celkom predstaviteľné, aby som tu ostal. Alebo by sme tam šli spolu. Alebo by sa vymyslelo niečo iné.“  
                „Tak vidíš,“ zúfalo hlesla. „Ja nie som dievča, ktoré by ťa tu udržalo, alebo ktoré by si chcel niekde ťahať so sebou, Harry,“ opätovala mu pozorný pohľad. „Vážne mám strach že sa všetko pokazí. Mám strach skúsiť to.“
                „Čo by sa mohlo stať, keby si to skúsila, Ginn?“ potichu sa pýtal. O jeho Ameriku tu teraz nešlo ani náhodou. „Pretože sa takto budeš cítiť dovtedy, kým to nevyskúšaš,“ siahol jej na ruku a zovrel dlaň. V jej očiach sa zaleskli slzy.
                „Znenávidela by som ťa, Harry,“ potichu odvetila. Dve slzy jej predsa vykĺzli. „Nenávidím chlapov, ktorí sa ma dotknú tým spôsobom, vieš?“ šepla. „Preto to robím. Vyspím sa s chlapom a potom idem zvracať. Neznášam seba, nedokážem sa tak dotknúť ani sama seba,“ pomaly vypúšťala slová kompletne červená. „Ale pri tom... vieš aká je túžba silná. Keby som mohla, ibaže ja to nedokážem spraviť ani sebe,“ začkala a odvrátila sa od neho. „Bojím sa, že keď si ťa pustím bližšie, že ťa znenávidím ako ostatných, že budem potom zvracať a nenávidieť seba.“
                „Čo ti ten chlap spravil, pre Melina?“ šokovane z neho vyšlo.
                „A pritom,“ pokračovala, nezačula ho, „umieram túžbou. Chcem ťa a viem, že ty chceš mňa. Umieram túžbou po tebe a je to na zbláznenie. Je to oveľa horšie, ako keď si nebol. Nestarala som sa o city druhých, ale ty...“ zavrtela hlavou.
                Opatrne sa k nej prisunul a ešte opatrnejšie jej položil ruku na rameno. Nemykla sa.
                „Skúsme to, Ginn,“ vyriekol potichu a pohladil ju po vlasoch. Odsunul ich, aby jej videl do tváre. Potichu plakala. „Pokiaľ to neskúsime, nebudeš vedieť, ako na tom si.“
                Niekde vzadu mu zazvonil výstražný zvonček. Ron ho varoval, aby sa mu najskôr zverila.
                „Nechcem to riskovať,“ odhodlala sa mu pozrieť do tváre. „Mrzí ma to, nie som priateľka, akú si zaslúžiš,“ smrkla a utierala si tvár. Podal jej osušku. Otrela si oči a potom sa do nej zabalila. Hoci bolo horko. Cítila sa bezbranne napoly nahá.
                „Čo mám robiť? Čo sa s tým dá robiť?“
                „Najlepšie by bolo,“ uchechtla sa roztrpčene. „Aby si na mňa zabudol, ale...“
                „V žiadnom prípade...“
                „Presne to som chcela povedať,“ prikývla súhlasne na jeho vpád do svojho prejavu. Pozrela sa mu do očí. „Harry, ja ťa vážne nechcem trápiť.“
                „S takými rečami na mňa nechoď.“
                „A čo keď budeš čakať roky? Čo keď sa vôbec nedočkáš?“ vyštartovala nabrúsene. „Nemôžem po tebe chcieť, aby si pri mne verne stál, miloval ma, pomáhal mi a podobne a ja ti za to nemôžem dať nič.“
                „Ale to je predsa...“
                „Áno, to je priateľstvo, Harry,“ prerušila ho. „V poriadku. Buďme priatelia. Ale ty si nájdi dievča, ktoré ti dá to, čo ja nemôžem. V tom prípade môžeme ostať priateľmi. Nechcem, aby si žil v planej nádeji, aby si tvoja mama namýšľala, že sme pár a milenci a že tu ostaneš kvôli mne. Nechcem, aby si sa zahrabal v mojom živote, chápeš?“ vyštekla. Potom sklonila hlavu a rozplakala sa. „Nechcem, aby si sa zriekol Ameriky kvôli mne.“
                „Už buď ticho,“ zahriakol ju a nech sa krútila akokoľvek, silno ju objal a držal. „Na Ameriku kašľať. Nikam sa zahrabávať nebudem, Ginny. Jednoducho ma zo svojho života nedostaneš, nech by si robila, čo by si chcela. Je to moje rozhodnutie a hotovo.“
                Držal ju pevne pri sebe, až pokým jej plač neustal. A držal ju aj potom.
                „Tu máš názorný príklad,“ začul jej chrapľavý hlas. Pozrel sa dole, jej ruka bola položená na jeho hrudníku. Bol to veľký kontrast jeho tmavej kože s jej belostnou pokožkou. „Teraz by som ťa najradšej zviedla a milovala sa s tebou, keď ťa vidím takto. Si neuveriteľný a nádherný,“ prešla mu rukou po prsných svaloch. A potom sa rozosmiala. „A potom by som šla za najbližší krík a zvracala by som z teba, zo seba a z celého skurveného života len preto, lebo ma zradil,“ zdvihla k nemu tvár. Šokoval ho jej divoký pohľad, plný nenávisti a nechuti. „Zničil ma a zničil všetko, čo som kedy k tebe mohla cítiť. A musíš to vedieť, pretože pri mne nemôžeš ostať, Harry,“ šepla nakoniec.
                „Miluješ ma,“ šepol. Nebola to otázka. Bol to holý fakt. Keby to tak nebolo, dávno by sa s ním vyspala a potom mu dala zbohom bez ohľadu na to, ako veľmi by zranila jeho city.
                Dívala sa naňho placho a prestrašene. Tie slová vyrieknuté nahlas ju vydesili. Rovnako ako uvedomenie, že je to pravda.
                „Áno,“ hlesla. „Milujem ťa a preto so mnou nemôžeš byť.“
                „Ale ja s tebou chcem byť.“
                „Tak čo budeme robiť?“ smutne sa pousmiala.
                „Ja neviem,“ priznal. Zdvihol ruku a pohladil ju po tvári. Oprela sa do nej a privrela oči. „Toto ti problém nerobí,“ šepol a zašiel rukou do vlasov. Stále ju držal v náručí jednou rukou ju objímajúc a ona mala stále položenú pravú ruku na jeho tele, kým druhú mala zabalenú v osuške. „Ani bozkávanie ti nerobí problém,“ ukradol si jeden rýchly bozk. Skúmavo sa na ňu díval. „Budem pri tebe, Ginny a budem čakať, kým sa neodvážiš, pretože ty to raz dokážeš,“ zašepkal tesne pri jej tvári a potom ju pobozkal. Hlboko, pomaly a nežne. Bez toho, aby ju viac dráždil. Musel sa prinútiť, aby sa zameral výlučne na jej ústa a nešiel skúmať ďalšie časti jej tela. „A keď to raz dokážeš, všetko bude v poriadku,“ pevne prehlásil dívajúc sa do jej zastrených očí.
                „Harry, ja budem musieť ísť dnes večer von,“ priznala veľmi tichým a vinným hlasom.
                „Ja viem,“ prikývol.
                „Chcem, aby si to vedel,“ pokračovala. „Budem musieť niekoho zbaliť, pretože je to už neznesiteľné,“ mierne sa červenala.
                „Áno.“
                „Nedokážem sa už na nič sústrediť, ani na metlobal, na nič. Prepáč mi to,“ šepla.
                „Povedal som, že pri tebe budem...“
                „Harry, ja ti práve hovorím, že večer pretiahnem nejakého chlapa,“ zasyčala nechápavo. „Bude sa ma dotýkať a, a to všetko...“
                „Mlč, Ginny,“ prerušil ju krátkym bozkom na čelo. „Povedala si mi, ako sa cítiš. A ja nie som ten, kto by ťa mal súdiť za to, čo robíš. Ron ma varoval,“ zaškľabil sa. Oči sa jej zúžili v šoku. „Nerozčuľuj sa. Nehovoril mi nič konkrétne, nič neviem. Odporučil mi trpezlivosť a ja dokážem byť trpezlivý, keď mám motiváciu.“
                „Zabijem ho,“ zavrčala.
                „No tak,“ pousmial sa a pobozkal ju na líce. A potom aj na pery. „Vravela si, že to nie je tak často, spomínaš?“
                „Ibaže predtým som nepoznala teba,“ očervenela. „Teraz je mnohokrát horšie ovládať sa, vieš? A ty, ty by si si mal nájsť dievča, aby...“ zamračila sa. Aj on mal predsa svoje potreby, nie?
                „Nemusím, ja sa môžem dotýkať sám seba,“ povedal na rovinu. Vypleštila oči po tom odhalení intimity. „Čo pozeráš? Čo si myslíš, že som musel robiť v deň mojich narodenín? Čo si myslíš, že budem musieť robiť dnes večer?“ šepol.
                „Je to všetko úplne zvrátené,“ zavrtela hlavou. „On kazí život nám obom.“
                „Dá sa s tým niečo spraviť,“ upozornil ju.
                „Bojím sa, nechcem o teba prísť. Ja ti to poviem, všetko ti raz poviem a vysvetlím ti to, sľubujem. Aj keby len pre to, aby si vedel, pre čo teraz trpíš. Ale, Harry, vážne,“ zadívala sa mu do očí. „Nájdi si nejaké dievča. Aj keby len na jednu noc, ale sprav to...“
                „Nechcem,“ oznámil jednoducho.
                „Musíš byť aspoň trocha šťastný. Nemôžeme teraz byť spolu, ale to neznamená, že ty s niekým nemôžeš byť. Sme len priatelia, sakra,“ zamračila sa.
                „Už nešpekuluj, uzavrime túto tému,“ mierne sa zamračil aj on.
                „Ale Harry...“
                „Dosť už,“ prerušil ju dôraznejšie. „Dohodnem s mamou to tvoje vyšetrenie. Zajtra po tréningu by si mohla? Zašli by sme do jej laboratória. Alebo v stredu, to k nim chodím na večeru. Čo?“
                Díval sa jej do tváre. A ona sa cítila špinavá a hnusná za to, že ho zrádza. Nedokáže si ale pomôcť. Čudovala sa, že je schopný sa po tom všetkom na ňu dívať. Dokonca chce byť pri nej a čakať. A ona sa za to cítila vinná. Ale ponuku dostal. Mohol odísť, môže odísť hocikedy bude chcieť. Priateľstvo zničiť nechcela. Nemohla a nedokázala by ho od seba odohnať nevinne. Jedine tým sexom. Nenávidieť ho ale tiež nechce.
                „Zajtra nemôžem, robím rozhovory,“ povedala potichu. „Streda bude fajn,“ hlesla a odtiahla sa od neho.
                Obaja mlčali dlhú dobu. Sedela tam s osuškou zamotanou okolo seba, dívala sa na malé lodičky a premýšľala, prečo jej osud musel postaviť do cesty práve jeho. A on bojoval s predstavou nejakého cudzinca, ktorý ju bude oblápať a pchať svoj penis do nej. Ale aspoň nebude zvracať z toho chlapa a nie z neho.
                Potom na ňu znova pozrel. „Premýšľam, čo by sa s tým dalo spraviť,“ priznal sa. Prikývla.
                „Nerozmýšľam na ničím iným už rok a pol, Harry,“ šepla a otočila sa k nemu.
                „A čo odborník? Liečiteľ? Psychiater?“ dodal nesmelo. Smutne sa pousmiala.
                „Tajne som chodila k psychiatrovi rok,“ potichu prezradila. „A nepomohol mi.“
                „Ja ti pomôžem,“ sľúbil a s miernym úsmevom ju chytil za ruku. „Prisahám, že ti nejako pomôžem.“
                „To asi nebude možné,“ zapochybovala.
                „Najprv by si mi mala prezradiť, o čo konkrétne ide. To by mohol byť prvý krok, nemyslíš?“ skúsil pamätajúc na Ronovu radu. Uprene sa naňho dívala. Nadýchla sa a vydýchla.
                „K tomu musím nájsť odvahu. Strašne, strašne sa totiž hanbím,“ vypustila komplet zapýrená.
                „Nemyslím si, že by bol dôvod,“ pokrútil hlavou.
                „Inokedy, Harry, prosím...“ pípla.
                „Dobre.“

      Deravý kotlík, Londýn, 7.8.2001
               
„Prečo to s ňou proste nevzdáš?“ spýtal sa Ron Harryho. Mali po tréningu a sadli si na obed. Ron z neho vytiahol niečo z toho, čo sa dialo deň predtým. Nie všetko, niečo predsa. Ron poznal pravdu a práve Ron by mu mohol poradiť.
                „Myslím...“ zamračil sa Harry uvažujúc nad vlastnými pocitmi. „Mám dojem, že ju milujem, vieš?“ pozrel na Rona. Tomu ovisli ramená. Od úľavy.
                „Dobre,“ prikývol a napil sa ďatelinového piva. „To je dobre,“ zopakoval zamyslene. „Myslel som si, veď vieš, že ju chceš dostať do postele. Keď sa nedala a ty si sa čo to dozvedel, myslel som si, že to proste skúšaš. Ale teraz,“ zavrtel hlavou, aby s ňou vzápätí prikývol. „To je dobre. Nedokázal jej pomôcť muklovský psychiater, či ako sa ten kretén volá a za našimi chodiť nemohla,“ preriekol sa.
                „Prečo?“ okamžite sa toho chytil Harry. Ron sčervenel.
                „No, povedzme, že sa to muselo utajiť, vieš?“ prevrátil oči.
                „Kvôli metlobalu?“
                „Harry, dosť. Ona ti to povie. Myslí si, že sa má za niečo hanbiť. Nemá, lenže ona si to myslí, vieš? A to jej proste nevyhovoríš, že nemá dôvod hádzať vinu na seba. Ona nič nespravila, to tá kurva hnusná a aby toho nebolo málo, tak ju ešte aj jej rodina istý čas ignorovala a dávala jej to za vinu, pretože si myslela, že to ona ublížila Johnovi. Nepoznajú pravdu. Mama už strojila svadbu, bratia ho mali za švagra. Ja som ho mal rád,“ Ron bol od hnevu celú červený. „Tom! Dve ohnivé whisky!“
                „Hanbí sa bezdôvodne,“ prikývol Harry nahlas uvažujúc. „Och, Merlin, keby som aspoň vedel, na čo sa mám sústrediť, aby som tú hanbu nejako odstránil alebo čo. Keď ty mi nič nepovieš,“ zamračil sa na Rona. Ospravedlňujúco mykol plecami.
                „Vďaka,“ kývol Tomovi. „Keby záležalo na mne, poviem ti úplne všetko, od začiatku ešte aj s tým, čo jej odporučil psychiater,“ zavrtel hlavou. „Kryli sme ju tri mesiace a kryli sme ju ďalší rok. A ona, to už proste vzdala,“ odfrkol si roztrpčene.
                „Kryli... kto?“
                „Aj to sa dozvieš,“ zavrtel hlavou. „Harry, správaj sa k nej tak, ako doteraz, keď v nej chceš, ako sa to povie, oživiť jej vieru v samú seba. Ak chceš odstrániť ten jej pocit hanby, tak nepoľavuj. Spravila už prvé kroky, niečo ti naznačila. Nie síce to najdôležitejšie, ale niečo predsa. O všetkom, čo sa jej stalo a mohlo ju to stáť život. Prisahala vtedy, že sa to nikto nedozvie. Psychiater jej odporučil otvorenosť. Odvďačila sa mu tým, že k nemu prestala chodiť. Ale teraz si tu ty,“ usmial sa naňho. „Už som ti vravel, že proste viem, že tebe sa to podarí. Že ju z toho dostaneš.“
                „Dostanem,“ vypustil zamyslene. Chvíľu bolo ticho.  
                „Hm, teraz mi napadlo,“ Ron stiahol obočie a potom sa usmial, „Ginny má na druhý týždeň narodeniny. Čo keby si prišiel na rodinnú oslavu? Určite by pomohlo aj to, keby jej rodina videla, že je ten kretén už pasé a prestali by ju s tým otravovať.“
                „Oni ju s tým otravujú?“
                „Jasne. Povedal som ti, oni si myslia, že John je svätosť,“ znechutene odfrkol.
                „Dobre, určite prídem,“ bez váhania prikývol.
                „Upozorňujem na mnohopočetnosť mojej rodiny,“ varoval.
                „Počul som,“ zaškľabil sa. „A, ehm, kedyže to má tie narodeniny?“
                „Jedenásteho, ale cez víkend sa neoslavuje vo veľkom, veď vieš... zápasy. Viem, že štrnásteho bude oslavovať s Harpyami. Mama jej pripravuje oslavu na pätnásteho.“
                „Budem tam, určite,“ prehlásil. „No a, čo má Ginny rada? Akože, čo zvykne dostávať?“
                „Hocičo, čo ja viem?“ mykol plecami. „Ja jej dám len peňažný poukaz. Dávno sme sa tak dohodli a nech si kúpi, čo chce. A čo má rada? Uhm,“ natiahol hrajúc zamyslene. „Myslím, že metlobal a jedného stíhača,“ zachechtal sa. A Harry spolu s ním. A napadlo mu to v tom istom okamihu.
                „Budem musieť pomaly ísť, Ron. Budem musieť zájsť ešte na ministerstvo za Siriusom...“

      Dom Potterových, Godricova úžľabina, 8.8.2001
               
Harry sa s Ginny premiestnil pred rodičovský dom, kde jej dal prečítať adresu písanú otcovou rukou, aby sa pred ňou objavil domček. S úsmevom jej otvoril bránku. Už nešla tak neisto, už sa nebála. A s Harrym to bolo... nerozprávali sa o tom, boli zvláštne pokojní. Ona tiež. Zrejme skutočne ten večer niekde šla, aby dosiahla orgazmu a potom zvracala. Chcel zúriť, samozrejme. Niekomu rozbiť hubu. Nechápal to vôbec. Ale záležalo mu na nej, tak to bude tak, ako je na to zvyknutá.   
                „Dobrý večer, Ginny,“ usmial sa James, keď si vítal syna s priateľkou doma. „Je mi potešením privítať vás v našom dome,“ teatrálne sa uklonil. Harry sa len uchechtol.
                „Ďakujem,“ Ginny sa mierne ohla v kolenách, čím si vyslúžila Jamesovo súhlasné mrknutie. „A nemohli by ste mi tykať, pane?“ natiahla mierne provokačne.
                „No ja neviem,“ zatváril sa pochybovačne. „Ak sa dozvedia novinári, že si tréner tyká s hráčkou, mohli by nás oboch zadupať do zeme.“
                „Myslel som si, že si s nimi chceš tykať,“ namietol Harry. S rukou na Ginninom páse ju viedol ďalej.
                „Iste, ale to až s výberom, ktorý pôjde na majstrovstvá sveta.“
                „Tak čo keby si ušetril pár mesiacov a potykal si s Ginny hneď?“ nadvihol obočie. „Ona na majstrovstvá sveta pôjde určite,“ hrdo sa zazubil, na čo mierne sčervenela.
                „No,“ James zdvihol jedno obočie a díval sa hodnotiaco na Ginny. „Tiež mám ten pocit, ale nehovorte to nikde. A neopovážte sa prestaň snažiť. Obaja, podotýkam. Ale dobre, v súkromí ti skutočne môžem tykať,“ usmial sa na Ginevru.
                „Bude mi potešením.“
                „A mama?“
                „Chcem si odviesť Ginny ešte pred večerou,“ vykukla mama z pracovne. „Takže sa vy dvaja zdržte poznámok a dorobte ten šalát. James! Počul si?“ výstražne po ňom fľochla, pretože už vyťahoval fľašu. S prevrátením očí ju položil nazad.
                „Áno, madam,“ usmial sa na manželku.
                „Tak poď, Ginny,“ uškrnula sa Lily na Ginny. Zavreli sa v jej pracovni. „Najprv elixír a potom večera. Vyzleč sa do pol pása, zlato. Potrebujem ťa presne zmerať a vyrátať objem tvojho tela. Samozrejme si vezmem vzorku krvi a skontrolujem tvoj zdravotný stav. Môže byť?“
                „Jasne, žiaden problém,“ prikývla a vyzliekala sa.
                „Vážne to nechápem. Hovorila som Harrymu a to niekoľkokrát, že je pri tom elixíre dôležitá minimálne hmotnosť užívateľa,“ krútila hlavou. „Absolútne ma nepočúva,“ frflala naďalej. Potom sa otočila a pozrela na Ginny stojacu pred ňou len v spodnom páse. „Načo inak by som ho pravidelne merala, nie?“ neprestávala sa sťažovať a švihla prútikom. Okolo Ginnyinho tela sa začali ovíjať metre a na pergamen zaznamenávali každú jednu mieru. Celé to trvalo zhruba päť minút.
                „To je všetko?“ spýtala sa.
                „Áno, môžeš sa obliecť,“ prikývla, ale s napätím čakala, čo sa objaví na pergamene. „No jasne, asi mu to otrepem o hlavu,“ otočila sa k Ginny. „Nielenže je skoro o dvadsaťpäť  kíl ťažší, ale potrebuješ len asi polovicu koncentrácie jeho elixíru. Ešte to samozrejme upresníme,“ vrtela hlavou.
                „Ale nezabilo by ma to, nie?“ spýtala sa s úškrnom. Nič sa jej nestalo, preto bolo toto Lilyno sťažovanie celkom vtipné. Teda, ona vyzerala dosť humorne, ako sa snažila hnevať na svojho syna. Príliš jej to nešlo.
                „To nie, samozrejme,“ konečne sa mierne pousmiala. „Mohlo ťa to ale utlmiť do tej miery, že by si nevstala niekoľko dní,“ pokračovala, keď jej odobrala krv. „Toto preskúmam zajtra v laboratóriu. A teraz ešte séria vyšetrovacích kúziel.“
                „A ehm... aké sú to kúzla?“ spozornela.
                „Obyčajné, jednoduché, liečiteľské, na zistenie celkového zdravotného stavu,“ vysvetlila dívajúc sa na Ginny. „Neveríš mi snáď?“
                „To nie, ja len... nie je to zbytočné? Má ma na starosti klubový liečiteľ, som zdravá,“ v rýchlosti vyhŕkla.
                „To iste, ale klubový liečiteľ ťa videl zrejme na začiatku sezóny, pokiaľ si nebola zranená. A odvtedy si mohla prekonať nejakú chorobu,“ Lily na moment stíchla. Ginnyin výraz sa jej nepozdával. „Dobre,“ prikývla. „Budem sa riadiť krvnými testami a výsledkami meraní a budeme sa tváriť, že si zdravá.“
                „Nie, ja len...“ zúfalo sa dívala na Lily. Bude si myslieť, že pred ňou tají niečo vážne, čo by mohlo ohroziť jej syna. A samozrejme si bude robiť starosti o syna. To jej nemôže spraviť. Aj keď niečo tají, nie je to nič, čím by ublížila Harrymu. „Ja vám to teda poviem, aby ste si nemysleli, že mám nejakú hroznú chorobu, ktorou by som ohrozila Harryho,“ povzdychla.
                „Ginny, nemusíš, ak...“
                „Nie, to nedorozumenie by medzi nami viselo a to nechcem,“ uprela na ňu prosebné oči. „Ale nepoviem vám úplne všetko. Žiadne podrobnosti, ani nič. Súhlasíte?“
                „Dobre, Ginny. A ja budem mlčať, pretože to chceš zjavne udržať v tajnosti.“
                Vyšli z pracovne až po dlhej chvíli. A obe sa tvárili o čosi vážnejšie, než by sa patrilo. Harry s Jamesom už dávno dorobili šalát a sedeli s pohárom whisky.
                „Čo vám tak dlho trvalo?“ spýtal sa James. „Umieram od hladu,“ zafučal.
                „Toto,“ zamračila sa Lily a tresla pergamenom Harrymu o hlavu. „O dvadsaťpäť kíl ľahšia, svalová kapacita ešte menšia, nehovoriac o funkciách orgánov. A ty jej dáš svoj elixír?“ prskala po ňom nabrúsene. Harry zbledol a pristúpil k Ginny, aby ju skontroloval. S potláčaným smiechom ho chytila za ruku. „Ešte raz mi povieš pri elixíre... Mami, prosím, nemohla by si hovoriť o niečom zábavnejšom? Napríklad život leňochodov vyzerá byť vzrušujúci a plný akcie... tak ti vážne už jednu strelím.“
                „Nemohlo to byť až také vážne, nie?“ kajúcne sa pýtal. James sa za chladničkou zvíjal od smiechu, Ginny si zakrývala ústa rukou a jeho mame v očiach hrozivo blýskalo. „Je to tvoja vina!“ zakričal Harry do kuchyne. „To ty si ich tak mučil.“
                „Nie je to také strašné, neboj,“ Ginny mu zovrela ruku. Mama sa konečne uvoľnila.
                „Nie, ale snáď ti táto lekcia dá ponaučenie,“ usmiala sa mama. Potom ich oboch prebehla o niečo vážnejším pohľadom. „Poďme teda k stolu.“
                Počas večere viedli normálnu, zdvorilostnú konverzáciu. Pýtali sa Ginny na jej rodinu a ona sa pýtala, už bez obáv, na život v Amerike. Zaujalo ju, že tam čarodejníci žijú po muklovsky úplne bežne. A samozrejme tiež vychválila Lilynu kuchyňu. Zvlášť plnka sa jej pozdávala a povedala, že by mama mohla vyskúšať tento recept, aj keď ju asi mama s receptom pošle niekam ďaleko.
                „Aha, aby som nezabudol,“ vyriekol James pri dezerte. „Keď som odchádzal z ministerstva, zastavil ma Padfoot,“ pozrel priamo na Harryho, ktorý zamrkal a napchal si do úst koláč. „Môžeš mi vysvetliť, načo potrebuješ do konca týždňa medzinárodné prenášadlo do Tampy, Hawk?“ zostra sa spýtal. Harry veľmi pomaly prežúval koláč a pozrel na Ginny, ktorá ho skúmavo pozorovala.
                „Kamže to?“ prekvapilo Lily.
                „Do Tampy,“ zopakoval James pichľavo.
                „No, ehm,“ nakoniec musel prehltnúť. „Zabudol som Padfootovi povedať, aby si to nechal pre seba. Celkom zjavne mu to treba vyhláskovať, inak nič nepochopí a všetko okamžite vykecá,“ zamračene zaprskal.
                „Nebudeme tu teraz riešiť Padfootovu ukecanosť, Hawk,“ zamračil sa James.
                „Harry je to,“ automaticky ho upozornila Lily.
                „Áno, presne ten,“ prskol James. „Si si vedomý, koľko problémov je s vybavením medzinárodného prenášadla? Len prednedávnom vybavoval jedno. To ho budeme každý týždeň otravovať prenášadlami?“
                „Nie, otec, nebudeme,“ mračil sa aj Harry. „Mám na to svoj vlastný dôvod a prehlasujem, že sa to už viac nestane. Ale aby si bol pokojný... nemá to nič spoločné s Pantermi, s chalanmi, Joshom a ani s nikým iným z Tampy, dobre? A bol by som rád, keby sme túto tému už viac nerozoberali.“
                „Zlato, prosím,“ pípla Lily predpokladajúc niektorú z ich hádok.
                „No ako rozkážeš, mladý pán,“ James sa naštvane postavil.
                „Nič som nerozkazoval, len chcem trocha súkromia a nie neustále kontrolovanie, sakra!“ vyštekol. Začul len, ako otec tresol dverami. Pozrel na Ginny, ktorá mala hlavu sklonenú. A na matku, ktorá sa naňho dívala tiež zamračene. „Nemôžem mať vlastné aktivity?“ spýtal sa jej.
                „Nie je to nič...“
                „Nie, vážne. Môžeš mu povedať, že sa nechystám zdupkať,“ zaškľabil sa.
                „Takto sa so mnou nerozprávaj, dobre?“ požiadala ho mama.
                „Prepáč, len som nutne potreboval niečo americké.“ Na to významne nadvihol obočie a kývol hlavou k Ginny. Mama to pochopila a prikývla. „A Padfoot by tiež mohol občas rozmýšľať.“
                „Sirius je to, Harry. Kedy s tým prestanete?“ zúfalo sa spýtala. „No nič, pôjdem sa pozrieť, ako veľmi sa hnevá a možno mi napadne spôsob, akým ho upokojiť,“ uškrnula sa. „Majte sa a Harry, ten zbalený koláč si vezmi.“
                „Ďakujem,“ pozeral za mamou, ako sa stráca v ďalšej miestnosti. Potom pozrel na Ginny, ktorá ho už študovala. „No, tak to nedopadlo najlepšie,“ mykol plecami. „Aj v takejto idylickej rodine sa občas zvykneme hádať,“ pousmial sa. „Dáš si ešte koláč? Alebo vodu?“
                „Nie, ďakujem, som plná,“ odvetila váhavo. „Harry...“
                „Vážne sa nechystám utiecť naspäť,“ prevrátil oči.
                „A nešiel si tam, ehm...“ zháčila sa.
                „Myslíš za nejakou slečnou?“ pousmial sa. Sčervenala. „Nie, Ginny, žiadna americká slečna sa nekoná,“ postavil sa, aby obišiel stôl a dostal sa k nej
                „Aha,“ prikývla.
                „Ale je milé, že žiarliš,“ zasmial sa a vtisol jej bozk na pery.
                „Možno je to škoda,“ šepla sama pre seba, keď sa vzdialil.
                „Čo hovoríš?“ spýtal sa z kuchyne, kde zhabol pripravený koláč.
                „Ale nič. Poď,“ chytila ho za ruku a odchádzali.

      Byt Harryho Pottera, Londýn, 13.8.2001
               
Harry všetko pripravil na dnešný večer. Cez víkend, po ich víťaznom, vlastne domácom zápase s Katapultami ho Ginny pozvala na štvrtok pätnásteho do Brlohu. Ani slovkom nezmienila, že má narodeniny. A on pre ňu nemal darček. Preto musel svoju oslavu posunúť. Ginny argumentovala tým, že má sľúbenú odvetu za jej návštevu Grimmauldovho námestia. O narodeninách nepovedala ani slovo. Len sa uškrnul a sľúbil, že bude pripravený úplne na všetko.
                V nedeľu odohrala svoj zápas aj Ginny, taktiež doma s domácimi Šípmi. Čo ich na všetkých víkendových zápasoch najviac potešilo bol fakt, že už aj Netopiere svoj zápas prehrali a Harpye sa znova dostali na čelo vďaka lepšiemu skóre. A Kanóny vyskočili na piatu priečku. Boli jedným zo štyroch družstiev, ktoré malo na konte len jednu prehru. Avšak mali horšie celkové skóre a tak boli až piaty.
                Dnes jej nechal odkaz, že ju pozýva konečne na návštevu jeho bytu a na prezentáciu televízora, ktorý nevlastnila a ani nechcela, ale toľko hovoril o filmoch, až ju presvedčil, aby si jeden pozrela. A tak všetko pripravil. Večeru v o niečo slávnostnejšom duchu, prehrávač s bláznivou komédiou, aby sa zasmiala, víno, pretože ho mala rada a samozrejme darčeky.
                „Dobrý večer, prajem,“ usmiala sa, keď jej otvoril. V ruke držala fľašu whisky, pretože tú mal rád zase on. Aj keď, on pil všetko, čo tieklo.
                „Nemusela si,“ zavrtel hlavou.
                „Ku kolaudácii, Potter,“ natiahla a vtisla mu bozk na pery. Potom sa obtočila okolo neho, aby preskúmala zákutia jeho bytu. S úškrnom zavrel dvere. „Hmmm,“ hodnotila pozorne. „Veru, príliš muklovské a príliš... moderné?“ obrátila sa naňho. Mykol plecami.
                „Je to slabý odvar Tampy,“ vysvetlil. „Sirius sa snažil, vážne, tak ale...“
                „Nevravím, že je to škaredé,“ ubezpečila ho s úsmevom. „Len je to moderné,“ prikývla vlastnému zhodnoteniu. Oči jej padli na dvere do spálne. Tam asi nepôjde pozrieť. „Takže film?“ zatvárila sa nedočkavo.
                „Áno, aj film je na programe. Ale najskôr,“ povytiahol obočie a zašiel do kuchyne, aby strčil whisky do chladničky. A aby spoza chladničky vybral kyticu ruží a dlhý balík. „Nejako som sa nedorozumením dozvedel a ty si mi to určite nechtiac zabudla povedať, že si mala v sobotu dvadsať rokov,“ s úsmevom sa díval na jej šokom rozšírené oči a pootvorené ústa. Potom sa pozrela naňho.
                „Harry, to si nemal,“ zabrblala nešťastne.
                „A prečo nie?“
                „Ja...“ mykla plecami. „Myslela som, že si mi už dal všetko, čo si len mohol a aj viac,“ vysvetlila zahanbene.
                „Hlúposť, Ginny,“ odmietal sa k tomu viac vyjadrovať. „Všetko najlepšie, láska,“ pristúpil k nej a podával jej kvety. Opatrne si ich brala ešte stále prekvapená tým oslovením.
                „Ďakujem, Harry,“ v očiach sa jej zaleskli slzy. Pristúpil bližšie k nej a opatrne ju pohladil. Potom sa k nej zohol, ruku nechávajúc na jej tvári a nežne ju pobozkal. Veľmi nežne a opatrne nechávajúc jej priestor, aby to zarazila. Nechcela. Pootvorila ústa a opätovala mu krehké pobozkanie. Len malú chvíľu sa ich jazyky šťastne vítali. Potom sa odtiahla.
                „A ešte, aby som nezabudol,“ podal jej dlhú škatuľu, „pre toto som bol v Tampe,“ vysvetlil s úsmevom.
                Zvedavo sa pustila do otvárania darčeka. Medzitým priniesol vázu a strčil do nej kvety. So záujmom ju sledoval.
                „Harry! Je to ona?“ vyhŕkla neskrývajúc nadšenie a radosť. Usmial sa.
                „Áno, je,“ prikývol.
                „Je...“ Ginny v ruke obracala novú americkú metlu DreamFly, na ktorú počula samú chválu. „Nádherná!“ vykríkla šťastne. A bola. Rúčka bolo slonovinovo biela, vyzerala ako z porcelánu. Držiaky na nohy boli strieborné a vetvičky temne čierne. A na rúčke bolo zlatým vygravírované G. Weasleyová #5. „Ďakujem,“ nedokázala spustiť oči z metly. Nakoniec sa ale predsa len presvedčila a vrhla sa mu do náručia. A nedokázala ho pustiť.
                „Viem, že tu nie sú povolené, ale aj tak...“
                „Ďakujem,“ prerušila ho a obsypávala mu tvár bozkami. Až sa dostala k perám. Tentoraz bol bozk dlhší a vášnivejší a on už skutočne začínal panikáriť, kam by to až zašlo, keby to nestopla. Zadýchane a začervenane naňho ospravedlňujúco pozrela.
                „Dobre,“ vydýchol. Chvíľu tam len stál a civel. „Posaď sa, prosím, prinesiem nám večeru,“ usmial sa.
                „Bude aj večera?“
                „Áno a aj víno.“
                „Nechceš pomôcť?“
                „Posaď sa, prosím,“ zasmial sa. „Ale chcem sedieť vedľa teba, metla bude na zemi,“ upozornil dopredu so smiechom. Zahihňala sa, ale aj tak videl, že ju posvätne uložila tesne vedľa seba, na zem.
                K večeri pustil film, ktorý jej sľúbil. A oni pomaly pojedali a smiali sa na vtipných pasážach. A smiali sa, aj keď odložil taniere, dopili víno a spravil čaj. Film skončil a oni ostali schúlení na širokom gauči.
                „Harry, prezradíš mi niečo?“ potichu sa spýtala ležiac prakticky na ňom. Zvieral ju v náručí a ona sa hrala s jednou jeho rukou.
                „Záleží od toho, čo to bude,“ napoly súhlasil.
                „Ako je to s tvojím súkromím? Myslím to, čo písal Prorok?“ opatrne sa opýtala. „Viem, že sú to bludy, je to Prorok... ale bez vánku sa ani lístok nepohne.“
                „Vážne to chceš vedieť?“ chcel sa uistiť. Otočila hlavu a pozrela mu do očí.
                „Áno, chcem,“ prikývla.
                „Dobre,“ súhlasil. „Vážne som bol sukničkár,“ sťažka sa z neho dralo. „Ešte na škole a keď som z nej vyšiel. Bol som mladý, zaslepila ma sláva a bohatstvo... niekoľko bývalých priateľov na mňa malo vplyv a ťahali ma z baru do baru. A tam boli samozrejme dievčatá. A tak sa skutočne stalo, že som mal takmer každú noc a to doslova, inú,“ zamračene prezrádzal. „Nič s tým nedokázali spraviť ani mama s otcom a ani Sirius. Až Remusovi sa to podarilo. Tak vážne, trpezlivo, sklamane a presne do mňa ryl, až ma nakoniec... priviedol k rozumu. Mal som takmer devätnásť. Ale odvtedy...“ na moment stíchol. Mal pokračovať?
                „Prosím...“
                „Bola tam už len jedna,“ potichu dodal. „Poznali sme sa od školy, boli sme priatelia, veľmi dobrí priatelia. A potom sa to tak nejako stalo, že sme začali spolu chodiť,“ zamračil sa. „Rozišiel som sa s ňou, než som prišiel sem,“ dodal takmer šepky. „Prorok si myslel, že to bol len polrok.“
                „Takže...“ otočila k nemu hlavu. „Takže by si ju ešte mal milovať. Rozišli ste sa kvôli tvojmu odchodu, nie kvôli tomu, že by vám to nefungovalo, čo?“ spýtala sa až príliš dychtivo. Díval sa na ňu. Vedel presne, na čo myslí.
                „Nie, Ginny. Možno som si myslel, že je to láska, ale nebola. Tú som poznal až tu. Áno, priznávam. Mali sme sa radi, priťahovali sme sa, rozumeli sme si v posteli aj mimo nej, fungovalo to, ale bolo to viac menej, akoby na dohode. Chápeš? Áno, takto to má byť a takto to bude fungovať a hotovo. Len aby boli všetci spokojní. Ona, jej rodičia, tí moji a možno verejnosť,“ pokrčil ramenami.
                „Trpel si?“
                „Vtedy nie, myslel som si, že je to správne. A ono bolo. Bol to vzťah, takpovediac dopredu nalijkovaný, kde každý vedel, ako sa správať. Vyhovovalo mi to. Zrazu som bol mladý, úspešný športovec, ktorý žije usporiadaný život a je vzorom pre mládež. Ale viem, že keby som v Amerike alebo kdekoľvek inde na svete stretol teba, hoci by som bol stále s Cathy, bolo by to to isté, ako teraz. S tebou je to... vzrušujúce, zmyselné, zábavné. Každá moja bunka na teba reaguje, už od prvej chvíle, kedy som ťa videl. To som doteraz nezažil. Ja neviem, ale keď sa toto nazýva láska, tak ťa milujem,“ hlesol.
                Pozrela sa naňho bolestne. Vážne si myslela, že by sa tá Cathy vrátila a on by zabudol. Ale asi to nepôjde. Ona ho vnímala presne tak, ako to popísal. V očiach sa jej zaleskli slzy. Budú trpieť obaja.
                „Je mi to ľúto,“ šepla.
                „Nemá ti byť čo, Ginn,“ usmial sa. „Ja sa ani v najmenšom nesťažujem,“ zdvihol ju zo svojho náručia a pritiahol k sebe. Pobozkal ju, znova nežne a opatrne.
                „Ďakujem ti,“ šepla o čosi neskôr pred svojím domom. S ružami a metlou v rukách. „Bol to úžasný večer,“ usmiala sa.
                „Nemáš za čo, drahá,“ odvetil úplne vážne. Vtisla mu na pery posledný bozk, než zmizla v dome.

      Byt Harryho Pottera, Londýn, 14.8.2001
               
Harry ležal rozvalený na svojom gauči a díval sa na športový televízny kanál. Osprchovaný, pripravený zaliezť do postele, vo veľmi voľných a ľahkých, spacích trenírkach. Chcel ešte dopozerať box, než sa rozhodne vypnúť televízor. Strhol sa, keď sa náhle ozval zvonček. Pozrel na hodiny, bolo pol dvanástej a jeho zaujímalo, komu šibe.
                Keď sa však zvonček ozval znova a neprestával vyzváňať, zavrčal a vstal. Začul za dverami pohihňávanie. Nahlas zahrešil, vonku sa to rozhihňalo ešte viac. Naštvane otvoril dvere.
                „Ginny?“ zvraštil obočie. Stála, respektíve sa opierala o zárubne, zakaleným pohľadom ho zameriavala, potichu sa hihňala a vlasy mala rozstrapatené.
                „Vrrr, ňaf!“ okomentovala jeho vzhľad.
                „Čo tu robíš?“
                „Chcem piť, nemám už s kým,“ zahihňala sa a rozhodla sa vstúpiť do bytu. Musel ju zachytiť, inak by sa roztiahla priamo na prahu. Bola totálne opitá. „Na moje krásne, okrúhle narodeniny,“ olizla si pery a strkala mu pod nos fľašu.
                „Počkaj chvíľu, čo sa stalo?“ vypytoval sa a zatváral dvere.
                „Chcem piť,“ oznámila mu opretá o gauč. Veľmi opatrne a starostlivo otvárala fľašu pozorne sledujúc, čo robí, aby to robila správne.
                „Myslím, že máš dosť,“ vytrhol jej fľašu takmer prázdnej teguily z ruky. Zafňukala z pocitu straty. Potom ale zaregistrovala iné. Jeho takmer nahé, dokonalé a vzrušujúce telo.
                „Keď nebude fľaša, bude sex,“ zabrblala sama pre seba. „Potter, chyť ma!“ vyzvala ho a rozhodla sa vbehnúť do jeho spálne. Chvíľu jej trvalo, kým sa správne nasmerovala. Hodil fľašu do umývadla a hnal sa za ňou. Aj napriek dezolátnemu stavu bola pomerne rýchla a rezká. Metlobalistka.
                „Ginny, čo si myslíš, že budeš stvárať?“ hlas sa mu zadrhol. Tričko už mala dole a vyzliekala si rifle. „Ginny!“
                „Prestaň kričať a poď sa milovať, Harry,“ šepla zvodne. „Hneď!“ nakázala panovačne.
                „Spravím ti kávu, potrebuješ vytriezvieť,“ chcel sa otočiť a odísť.
                „Stoj!“ zakričala. Keď sa otočil, aby jej dohovoril, vyskočila naňho a omotala si nohy okolo jeho pása. Automaticky ju chytil pod zadok, aby netresla na zem.
                „Ginny...“ vypustil šokovane. „Prestaň, si totálne na mol, takto...“
                „Drž hubu, Potter.“ Až teraz si všimol, že si stihla dať dole aj podprsenku. Nedokázal odtrhnúť pohľad od jej pŕs, ktoré sa teraz mierne pohojdávali v závislosti od toho, ako sa ona trela svojou panvou o jeho lono. Tie dva kusy zbytočných látok, ktoré ich oddeľovali, absolútne neslúžili svojmu účelu.
                „Ginny...“ hrdeľne zaskučal.

TOPlist