63. Strach

 

Potkol sa o svojho slizolinského súpera a zvalil sa priamo vedľa neho. Dokázali sa nemohúcne posadiť a namieriť na seba prútiky. Už nezáležalo na tom, kto má viac síl alebo kto je lepší. Všetko záviselo len od toho, kto je v ten moment schopnejší rýchlejšej orientácie a zhodnotenia situácie a najmä na tom, kto bleskovo zareaguje. A v tom Ron zaostával. Než sa rozhodol k vyslaniu zaklínadla, letel mu prútik z ruky a stačil len nešťastne sledovať, ako si Zabini s úškľabkom privoláva prútik a ukončuje zápas. Vyhral, ale rovnako ako Ron, ani on sa nevládal postaviť na nohy. Obaja boli prinútení nechať sa odniesť na ošetrovňu.

„Som úplne neschopný,“ hlesol Ron po tom, ako ho Pomfreyová prezrela a ošetrila. Mal po tele niekoľko veľkých modrín a na hlave päť škaredých rán. Tie mu už našťastie nekrvácali. Dovolila jeho priateľom chvíľu pri ňom zostať. On sám tam musel trčať minimálne do ďalšieho dňa. Rovnako na tom bol aj Zabini, ale pri jeho posteli bolo naopak veselo.

„Ale nie si,“ presviedčala ho Hermiona a posediačky ho objímala. Celý duel trpela a zvierala dlane ako Harrymu, tak i Ginny. „Len bol o niečo rýchlejší, to je všetko. To ešte neznamená, že bol schopnejší.“

„Pravda, braček. Mal jednoducho šťastie,“ podporila ho aj Ginny. Bolo na nej vidieť, že jej to je ľúto. Po jej tradičných a obľúbených provokáciách v tej chvíli nebolo ani pamiatky.

„Je to hanba, nech to bolo akokoľvek. A teraz mi to dajú vyžrať pri každej príležitosti,“ naštvane zavrčal a zazeral po vyškľabených tvárach klbka Slizolinčanov obkolesujúcich posteľ Zabiniho, ktorá bola prezieravo umiestnená na druhej strane ošetrovne. „Harry, budem rád, keď mu za mňa nakopeš prdel a to poriadne,“ otočil sa na kamaráta.

„S tým môžeš rátať, nič mi nespaví väčšiu radosť,“ vrkol aj on. Len ťažko skrýval sklamanie. Vedel, kde spravil jeho kamarát chybu a na nešťastie to presne zodpovedalo Snapovým predpokladom o Ronovej spôsobilosti.

„Kde je vlastne Neville?“ opýtal sa ich porazený štvrťfinalista, aby prehodil tému.

„Odišiel s Lunou do Núdzovej miestnosti,“ vysvetľovala nie práve nadšene Hermiona. „Keď sme odchádzali zo štadióna, Montangue naňho zakričal, že to, čo sa stalo tebe, je len minimum toho, čo ho čaká zajtra “

„Trocha sa ho to dotklo,“ pridala Ginny. Pravdou bolo, že Neville po Slizolinčanových slovách zozelenel a doslova utiekol.

„Stačilo len málo,“ hlesol Ron skrúšene.

Zdržali sa uňho asi hodinu, kedy sa ich Pomfreyová rozhodla vyhodiť. Najprv si však od nej doslova vynútili ubezpečenie, že Rona na ďalší deň prepustí. Kvôli duelantskému turnaju im to sľúbila.

------

„Takže Lupin, Tonksová a Bill sú mimo hry,“ nadhodil Sirius v Núdzovej miestnosti, kde sa s nimi stretol po večeri. Neville im povedal, že dnes pôjde spať skorej. Vo svojom tanieri sa len rýpal a vlastne s nikým nekomunikoval. Harry sa po pár pokusoch zapojiť ho do rozhovoru napokon vzdal a nechal ho na pokoji.

„To hej. Rona to dosť mrzí,“ pritakal Harry.  

„Každého by to mrzelo,“ zafrflala Hermiona. Uvedomovala si, že jej Ronova prítomnosť chýba. „A okrem toho, musí ho to aj dosť bolieť.“

„Obidvaja mleli z posledného,“ pritakal Sirius. „A Bill si schuti zanadával.“

„A nebol sám, to si môžeš byť istý,“ povedala Ginny. Tá nadávala celou cestou na ošetrovňu a aj značnú časť večere.

„Teraz ste v hre už len vy dve a tipovací boj sa taktiež zúžil len na hlavnú dvojku, hádajte koho,“ zaškľabil sa Sirius.

„Po udalostiach posledných dní je to jasné,“ usmiala sa Hermiona.

„Áno, v úzadí sa bude odohrávať bitka Sirius versus Snape a hádaj, kto vyhrá,“ uškrnula sa Ginny a provokačne nadvihla obočie.

„Ak si myslíš, že Sirius, tak sa vráť do krajiny zázrakov.“

„Z nás dvoch si vyrastala iba ty v muklovských rozprávkach a ako sa zdá, tak sa ťa to stále drží.“

„Čarodejnícke rozprávky majú na psychický vývoj asi väčší vplyv a následky sú viditeľné aj po niekoľkých rokoch.“

„Nemohli by ste s tým už konečne prestať?“ štekol po nich Harry. „Ja neviem, čo tým sledujete, ale lezie mi to už hore krkom.“

„Tiež by som rád vedel, čo sa deje,“ ozval sa nechápavý Sirius.

„Čo si taký podráždený?“ vrkla po ňom Hermiona.

„O niečo sa len pokúšame. A tiež by som rada vedela, čo ťa štve,“ pridala sa zamračene Ginny.

„Čo ma štve?“ prskol po nej. „Možno si to neuvedomujete, moja drahá, ale víťazka sa stretne s Montangueom. A tomu spraví ohromnú radosť dostať vás na ošetrovňu.“

„Takže tým vlastne naznačuješ, že by si bol rád, keby som prehrala?“ neveriacky sa pýtala.

„Nie, to tým nenaznačujem, bol by som rád, keby si vyhrala, to je snáď jasné. Ale na druhej strane, ak má niektorá z vás rozum prehrať s Montangueom včas a vyhnúť sa ošetrovni, tak je to Mia. Ty by si sa držala až do tej doby, kým by ťa úplne nezničil.“

„Tak to moment, zlatý Harry,“ vrkla po ňom Hermiona. Ginny sa naňho neprestávala mračiť. „Keď si myslíš, že by som mala v pláne s Montangueom dobrovoľne prehrať, tak sa veľmi mýliš.“

„Len si myslím, že by to bolo rozumnejšie.“

„Takže keď niekto zápasí do posledných síl, to je podľa teba známkou hlúposti?“ prskla Ginny.

„V tvojom prípade bezpečnosti. Nebudem rád, keď skončíš na ošetrovni.“

„A ja tam môžem skončiť?“

„Nie, samozrejme. Ty by si to skončila včas.“

„Tak to si na omyle,“ prerušila ho rozčúlene. „Ak by som vyhrala, určite nemám v pláne uhnúť pred nejakým Slizolinčanom. Pokiaľ budem vládať, tak budem bojovať.“

„Aha, a to som si myslel, že si rozumná,“ zaškľabil sa.

„Harry, prečo ich tak rýchlo odpisuješ? Kto povedal, že musí Montangue nutne vyhrať?“ ozval sa Sirius.

„Ale, prosím ťa...“

„Takže my dve, podľa tvojho názoru, nemáme na to, aby sme nad ním vyhrali? Fajn, ďakujem, výborná podpora!“ húkla po ňom Ginny.

„Videla si ho bojovať, nie? Ginn, ty si len tretina z neho. Môžeš sa na mňa hnevať, koľko chceš, ale ani jedna z vás ho neporazí.“

„V súbojoch sú dôležité iné veci a nie výška alebo hmotnosť,“ nadhodil Sirius.

„Prestaň ich podporovať, buď tej lásky,“ zamračil sa.

„Máš to márne,“ zaškľabila sa naňho Hermiona. „Ani jednu z nás nepresvedčíš o tom, aby dobrovoľne prehrala, to si už hádam pochopil. Tak by si to mohol nechať na nás. Náš duel berieme zodpovedne, preto do seba vŕtame. A ak si myslíš, že nejakým spôsobom prinútiš Ginny, aby mi naschvál podľahla a ja potom naschvál podľahnem tomu nechutnému Slizolinčanovi, tak k tomu ti nepomôžu ani tie tvoje zelené oči.“

„Tiež mám ten názor,“ pridala sa Ginny. „A zabudni na to, že sa ma pokúsiš presviedčať, vydierať, vyhrážať, alebo použiješ nejaké svoje tajné donucovacie prostriedky. Skôr ti môže hroziť, že ti zatrhnem isté výhody, ktoré z nášho vzťahu vyplývajú.“ Sirius sa zarehlil.

„Obidve ste...“ radšej si hryzol do jazyka. „Kde sú tie vaše rečičky, že sú pre vás najdôležitejšie zápasy s Changovou a Parkinsonovou? A ostatné beriete ako bonus?“

„Tak to je už dávno pasé,“ nevinne sa usmiala Hermiona.

„Áno, teraz máme iné priority,“ dodala Ginny s rovnakým výrazom.

„Fajn,“ húkol zúfalo. „Robte si čo chcete, pre mňa za mňa, môžete sa navzájom aj prizabiť. A pekne si to rozdajte s Montangueom, je mi to jedno. Ale potom sa nesťažujte, ja som vás varoval.“ Nešťastne sa hodil na pohovku.

„A čo keď vyhrá Neville nad Montangueom?“ zaceril sa Sirius.

„Ach, Merlin. Za čo ma trestáš?“ Harry si tentoraz chytil hlavu do dlaní.

„Takže, keď to moja láska už konečne pochopila,“ zaškľabila sa naňho Ginny a otočila sa na Hermionu. „Kde sme to skončili?“

„Pri rozprávkach,“ uškrnula sa.

„Aha, fajn,“ Ginny v momente nahodila nepriateľský výraz. „Prezradila si sa, Grangerová, rozprávky sú tvojou slabinou, ešte stále sa ich držíš a veríš im. Mala by si sa konečne zobudiť, nie si žiadna Popoluška, nič ti nepomôže k vysnívanému víťazstvu, ani keby si tých orieškov mala celý mech.“

„Ha, Weasleyová, A že kto žije rozprávkami. Prezradíš mi, odkiaľ vieš o muklovskej rozprávke? Nebude to tým, že nimi žiješ sama? Určite sa vidíš byť Popoluškou, princa si si vysnívala a máš ho. Na tvoju smolu je to však všetko, čoho dosiahneš, ostatné sny sa ti nevyplnia.“

„Samozrejme že poznám muklovské rozprávky. Ty si taká zhermionovatená Snehulienka. Povedz že mi, zrkadielko, kto je najmúdrejšou na svete? Jasne, že naša Hermionka. A kto je lepšou bojovníčkou? Ginny, to je tutovka.“

„Tvoje meno by zrkadielko vyslovilo iba v jedinom prípade. Keby si sa ho opýtala, kto na svete má tú najväčšiu papuľu...“

„Nemám to za potreby, ani najmenej,“ zamrmlal Harry a odišiel od nich čo najďalej. Sirius sledoval celú scénku pobavene.

------

Na druhý deň sa dievčatá trocha upokojili a prestali do seba pred Harrym vŕtať. Provokovali sa len veľavýznamnými pohľadmi a úškľabkami. Ani jedna sa s ním nebavila na tému dobrovoľnej porážky a on sa nesnažil skryť svoju nechuť z ich blížiaceho sa duelu. Dobre vedel, že by mu nepomohlo jeho presviedčanie. Pred obedom zašli pre Rona, ktorého Pomfreyová prepustila, aj keď to nerobila príliš nadšene. Zabini tam už nebol. Ešte stále ubolený a so zjavnými následkami svojho duelu, ktoré sa mu odzrkadľovali na tvári, sa s nimi vybral na obed. Cestou našťastie stretli len pár Bifľomorčanov, ktorí sa naňho povzbudivo usmievali a tvrdili, že im je jeho porážka ľúto.  

„Nevyzeráte najlepšie, pán Weasley,“ zastavil ich ironický tón hlasu a oni pozreli do vyškľabenej tváre profesora Elixírov. Ron si sotva počuteľne vzdychol, práve toto ku šťastiu rozhodne nepotreboval. „Aj keď je nutné dodať, že pán Zabini má možno o jednu ranu menej,“ povytiahol kútiky úst. „Klamal by som, keby som tvrdil, že som to nepredpokladal, však, pán Potter?“ zaceril sa naňho.

„Áno, vy ste predsa tak geniálne predvídavý,“ sykol podráždene.

„Samozrejme, to je jedna z mojich predností,“ zavrčal sarkasticky. „Mohli by ste nás nechať na chvíľu osamote?“ prskol po tých troch a jeho výraz ich prinútil len kývnuť a odísť čo najrýchlejšie.

„Chcete si z neho robiť žarty?“ spustil Harry v okamihu, kedy osameli. „Je to zbytočné. Viem, kde spravil chybu a vaše slová sa potvrdili. Môžete byť spokojný, opäť ste raz mali pravdu,“ zaškľabil sa.

„Áno, moje slová sa potvrdili. Možno by váš skvelý priateľ aj vyhral, ale to by musel byť, ako to povedať tak, aby vás to príliš nezasiahlo? Hm, povedzme, musel by vedieť využívať svoju mozgovú kapacitu o niečo rozmanitejšie. Zameriava sa len na hlúposti a to je jeho chyba.“

„Neznalosť poriadne si ošetriť rany nie je chybou, je to nedostatok. Nie všetci si dokážu zastaviť krvácanie ku svojej spokojnosti, preto sa študuje liečiteľstvo. To, že to dokážete vy, zase nie je až tak smerodajné.“

„Včera ste sa presvedčili, že je to najmä v súbojoch výhodou. Keby si poriadne ošetril rany a keby sa úplne nezmyselne a nelogicky netackal smerom k svojmu súperovi, na ktorom sa, mimochodom celkom zábavne, potkol, vyhral by. No, ale keďže je to Weasley, dopadlo to tak, ako to dopadlo,“ zaškľabil sa.

„Zjavne vám to robí radosť,“ vrkol zamračene.

„Uverili by ste mi, keby som prejavil svoju ľútosť?“

„Nie.“

„Tak vidíte. Len dúfam, že vy máte viac rozumu a nedopadnete tak katastrofálne hlúpo a smiešne,“ vrkol a chystal sa odísť.

„Tiež mi príliš ošetrovanie nejde. Možno budete mať na svojom zozname nového leadra v rubrike bláznov,“

„Tak sa to vo vlastnom záujme naučte čo najlepšie,“ zaškľabil sa. „Tipujem vás na finále a tam to môže dopadnúť hocijak, s Montangueom,“ zaceril sa a otočil sa na päte.

------

O tretej sa opäť pokúsil prehovoriť Ginny a Hermionu, aby svoj súboj nejako zahrali a aby pristúpili na jeho návrh. Hermiona mu podráždene odvrkla, že už nemajú čas nacvičiť nejakú choreografiu a Ginny mu odporučila, aby jej išiel pokojne fandiť na štadión. Údajne sa o seba dokážu postarať. Naštvane sa otočil na päte a spolu s Ronom odišli. Tomu sa Harryho nápad tiež celkom pozdával, ale obe ho poslali do čerta.

Najskôr však nastúpil na svoj zápas Neville za výdatného povzbudzovania takmer celého štadióna, ktorý bol s pravdepodobným výsledkom zmierený. Harry aj s Ronom sa len modlili, aby sa stal nejaký zázrak a Neville by dokázal poraziť slizolinského favorita. Keď však videli, v akom stave nastúpil, zomreli aj ich posledné chabé nádeje.

Neville bol bledý s miernym zelenkavým nádychom, vyzeral byť nervózny, ustráchaný a sršala z neho odovzdanosť. Jednoznačne nastúpil v porazeneckej nálade a nevyzeral, že by sa nejako chystal vzchopiť. Napriek tomu sa mu zo začiatku darilo vykrývať Slizolinčanove pokusy. Niekoľko minút statočne odolával a zdalo sa, že v sebe začína hromadiť stratenú sebadôveru.

Než sa však stihol odhodlať k nejakému svojmu útoku, odletel niekoľko metrov vzad. Slizolinčan ho nechal na prekvapenie postaviť a zaútočiť. Neville naňho vyslal dve odzbrojujúce a jedno odrážacie zaklínadlo a stalo sa presne to, čo predtým. Ocitol sa poudieraný na zemi. Toto sa zopakovalo niekoľko krát a všetkým bolo jasné, že sa Slizolinčan baví. Nechal Chrabromilčana v nádeji zaútočiť, aby ho vzápätí odrazil a daroval mu tým nejakú modrinu. Vzápätí však skončil a vyslal po Nevillovi kamene, ktoré mu porozbíjali hlavu. Zápas sa musel prerušiť.

Slizolinčania na štadióne prejavovali svoj triumf pískaním a vykrikovaním urážok na adresu Chrabromilčana, ktorý sa snažil ošetriť. Ďalší priebeh zápasu striedal krátke a dobre mierené Slizolinčanove útoky s občasným vyslaním Nevillovho protiútoku. A ten vyzeral čoraz horšie.

Po zásahu kameňov nasledoval útok včiel, dusenie pričarovanými zelenými lianami, kmeňom stromu, ktorý mu podrazil nohy, vyčarovanou kobrou, pred ktorou uhol na poslednú chvíľu, ďalším odrazením, ocitol sa pod tribúnou a s hrôzou zistil, že má zlomené ľavé zápästie. Nedostal príležitosť prerušiť zápas, Slizolinčan mu nedal možnosť ani sa nadýchnuť k nejakému protestu. Stačil si len utierať stekajúcu krv z čela a občas zo zúfalstva vyčarovať štít alebo bezmyšlienkovite vyslať nejaké zaklínadlo, ktoré však nemalo šancu nájsť adresáta.

Než si stihol poriadne uvedomiť bolesť zo zlomeniny, pricapil sa znova na tribúnu a potom znova a znova. Slizolinčan ho odhadzoval z jednej strany na druhú, v radostnom ošiali a zjavnou chuťou. Až po niekoľkých pokusoch prestal, aby ukončil fanatické vyčíňanie. Neville sa však nezdvíhal, bol v bezvedomí a zistili mu niekoľko zlomenín. Štadión pískal, tentoraz prejavoval svoj nesúhlas so spôsobom, ktorým Slizolinčan vyhral. Tomu to však bolo jedno. Nevilla odniesli na ošetrovňu a Harry s Ronom po sebe v zúfalstve pozreli.

------

„Navrhovala by som, aby sme pána Montanguea z turnaja diskvalifikovali,“ prskla profesorka McGonagallová v šatni bifľomorského metlobalového tímu pri porade učiteľov.

„Nevidím k tomu najmenší dôvod, drahá kolegyňa,“ vrkol znechutene Snape. „Ak sa chcete oháňať zraneniami pána Longbottoma, nikto predsa nemôže za to, akým materiálom momentálne disponuje Chrabromil. Duelantské súboje sú tvrdou disciplínou a kto na to nemá, nech sa neprihlasuje.“

„Priviesť spolužiaka k bezvedomiu a spôsobiť mu štyri zlomeniny, to pre vás nie je žiaden dôvod?“ neveriacky sa zamračila a nahodila jeden z prísnych a odsudzujúcich výrazov.

„Z bezvedomia sa vyspí, zlomeniny sa dajú do dvoch dní napraviť a ostatné rany nie sú žiaden problém,“ ironicky sa zaškľabil. „Je zrejmé, že vás irituje vyradenie vášho duelanta, ale pán Montangue predsa nemôže za to, že sa niekto nedokáže dostatočne brániť. Jednoznačne patrí k favoritom turnaja a zatiaľ nenašiel vhodného konkurenta.“

„Keby mu dolámal chrbticu a zmrzačil ho, aj vtedy by ste to zdôvodnili tvrdou disciplínou?“

„S určitosťou vám môžem povedať, že Montangue vedel, čo robí. Chrbticu by nikomu nelámal. A okrem toho, máme tu predsa rozhodkyňu,“ zaceril sa na Tonksovú, „nech vyjadrí ona svoj názor.“

„Vedeli sme, že pri súbojoch môže prísť ku zraneniam,“ povedala neurčito. „Nesúhlasím s diskvalifikáciou. Skutočne je pán Montangue schopným duelantom a pokiaľ sa vyhne v ďalších súbojoch podobným útokom, môže toho ukázať veľa.“

„Pokiaľ podobne zraní niekoho ďalšieho.“

„Je zrejmé, že sa obávate o zdravie niektorej zo slečien,“ ironicky nadvihol kútiky úst. „Ubezpečujem vás, že pán Montangue by žiadnej z nich neublížil, ale nemôžem zaručiť, či budú schopné v zápale boja ochrániť svoje zdravie.“

„Áno, presne o to sa obávam, nie som si istá, či je v záujme Slizolinčana dbať o zdravie chrabromilskej duelantky.“

„Pokiaľ bude mať chrabromilská duelantka strach podstúpiť duel, nech z turnaja odstúpi. Určite vie, aké riziko podstupuje. A okrem toho mi nenahovoríte, že by nevyužila najmenšiu príležitosť zasiahnuť do zdravia slizolinského duelanta. Ak k tomu nájde príležitosť, nech tak spraví,“ provokačne natiahol. Ešte chvíľu sa dohadovali, aby sa napokon Snape zatváril viac ako spokojne.

------

„Čo tam riešia tak dlho?“ vrkla Hermiona a nazerala cez dvere. „Už sme mali dávno začať. Ten Neville teda dopadol.“

„Hm, to fakt,“ skonštatovala Ginny a znudene sa posadila na lavičku. Hermiona ju vzápätí nasledovala.

„Nenávidím ťa, Weasleyová, si úbožiačka,“ precedila pomedzi zuby bezfarebne. Vŕtali do seba asi polhodinu a už ich to prestávalo baviť.

„Tiež nepatríš medzi moje obľúbenkyne, ty chodiaca učebnica morálky.“

„Nedokážem to.“

„Ani ja. Zistili sme, že to proste nejde.“

„Presne. Čo teda budeme robiť? Tuším sme si mali nacvičiť nejakú tú choreografiu.“

„Budeš sa na mňa hnevať, keď ťa odrazím niekoľko metrov?“

„To záleží od toho, či sa budeš hnevať ty na mňa.“

„Máme len tri možnosti. Buď ma skutočne unudíš nejakou hodinovou prednáškou o raráškovskom povstaní v štrnástom storočí.“

„Alebo mi ty behom hodiny vymyslíš rekordné množstvo spôsobov ako ma poslať do čerta.“

„A potom tá tretia, budeme musieť skutočne bojovať.“

„Nech to dopadne ako chce, ak sa niektorá zraníme...“

„Budeme vedieť, že to je len kvôli duelu...“

„Ja chcem vyhrať a ty tiež. Takže jedna z nás bude musieť ťahať za kratší koniec. Každopádne, mám ťa rada, Ginny. Ale nech ti je jasné, že na to v súboji nebudem brať ohľad.“

„Tiež ťa mám rada, Hermiona, začala som ťa brať ako takú švagrinú zatiaľ bez papierov. Ale to neznamená, že ti mienim niečo darovať.“

Zamračili sa, aby si vzápätí nešťastne povzdychli a dokázali sa na seba bezradne uškrnúť. Prerušenie spôsobené poradou učiteľov sa skončilo a Sproutová ohlásila posledný štvrťfinálový zápas. Medzi divákmi mala prevahu Ginny, jej meno sa ozývalo častejšie a hlučnejšie. Slizolin dbal na to, aby prejavil svoju nechuť z duelu pískaním a vypúšťaním nadávok. Jedinými dvoma, v tej chvíli tichými a zarazenými, boli Harry a Ron.

V prvom momente okolo seba krúžili a vyčkávali. Aj keď mali obe odhodlané výrazy, stále sa nevedeli prinútiť zaútočiť na svoju kamarátku. Uchýlili sa k občasným zakričaním provokačnej poznámky na adresu tej druhej, ale ani to neslávilo žiaden úspech.

Ginny vyslala prvé odzbrojujúce zaklínadlo, ktoré Hermiona odvrátila a kontrovala svojím omračujúcim. Jeho osud bol rovnaký, roztrieštil sa na štíte. Nasledovala séria bežných zaklínadiel, ktoré súperky vykrývali a odvracali. Takéto, takmer neškodné útoky, sa striedali behom prvých dvoch desiatok minút. Bolo zrejmé, že by to mohli naťahovať aj niekoľko dní a víťazka by známa nebola.

Mladšia duelantka spustila paľbu kúziel vymykajúcim sa pravidlám a tým prinútila Hermionu k rovnakej odpovedi. Okamžite bol súboj zaujímavejší. Hermiona padla na zadok a ledva uhla mätúcemu zaklínadlu a vzápätí bojovala Ginny so stredne veľkým pavúkom, ktorému musela popretŕhať nohy a pritom sa snažila ubrániť Hermioniným lúčom, ktorá mala naopak problémy s vyčarovaným klbkom útočných netopierov, ktoré bez zaváhania zmrazila.

Niekoľkokrát si navzájom podrazili nohy, aby sa kotúľajúc vyhýbali zaklínadlám, ktoré im robili za zadkami diery v trávniku. Stále to však boli kúzla, ktoré by protivníčke zvlášť neublížili. Bolo jasné, že týmto štýlom sa neporazia, na to sa poznali až príliš dôverne. Hermiona vedela o zaklínadlách zo zápisníka Harryho otca a Ginny poznala jej kúzla vďaka spoločne tráveným hodinám v Núdzovej miestnosti. Zaklínadlá, ktoré by ich dokázali navzájom prekvapiť, však boli v zápase bezvýznamné.

Po takmer hodine muselo prísť aj k tomu, čomu sa snažili vyhnúť. Prvá sa odhodlala Ginny a Hermiona letela dozadu, aby vyslala po svojej mladšej kamarátke ohnivé rotujúce kotúče. Podarilo sa jej niekoľko z nich uhasiť prúdom vody, posledné dva jej však popálili ľavé predlaktie. Ledva sa stihla zbaviť mierne tlejúcim zvyškom rukáva na svojej košeli a už musela odvracať sériu odzbrojujúcich zaklínadiel. Obe boli vyprovokované k tvrdým útokom a obe odrážali kamene letiace na svoju osobu.

Nevyhli sa ani prvým krvácaniam, na tvárach oboch sa zjavili škrabance. Po krátkom prerušení pokračovali. Hermiona mala problémy s dotierajúcimi výhonkami argentínskej liany, Ginny v tej istej chvíli zápasila s prerasteným škorpiónom, ktorý sa ju pokúšal zasiahnuť svojím jedovatým bodliakom. Hermiona ich trhala a Ginny sa ho snažila omráčiť.

A staršej duelantke sa podarilo zbaviť sa problému o niečo skôr. Keď bol škorpión konečne omráčený a Ginny sa otáčala k súperke, nestihla ju poriadne ani zazrieť. Znova ju zamerala, až keď sa zbierala zo zeme po riadne silnom zásahu. Vracala jej to rovnakou mincou a snažila sa, aby to jej staršia kamarátka pocítila rovnako intenzívne.

Silné a tvrdé odrážacie kúzla sa striedali v pravidelných intervaloch a obe toho začínali mať plné zuby. K poraneniam tváre sa pridali aj odreniny na kolenách a lakťoch, biele košele sa farbili ako na červeno, tak i na zeleno vďaka tráve, po ktorej sa šmýkali. Ani nohavice už neboli v kompletnom stave.

Súboj sa ťahal už hodinu a pol a stále nebolo zrejmé, ktorá z nich má navrch. Keď sa už zdalo, že jedna má k víťazstvu bližšie, nasledoval protiútok a misky váh sa priklonili k druhej. Obe boli vysilené a siahali si na dno síl. Podarilo sa im k sebe priblížiť a prišlo k prvému fyzickému kontaktu. Zachytili si navzájom ruky s prútikom a odtláčali ho od seba. Držiac sa za ruky sa točili do kola. Ani jedna nechcela povoliť a vzdať sa, v tvárach sa im zračila len únava.

„Teraz čo?“ hlesla Ginny.

„Nemám tušenia,“ vypustila sťažka Hermiona.

„To sa tu budeme krútiť? Mám toho dosť,“ šepla z posledných síl.

„Tak to vzdaj,“ podarilo sa jej zaškľabiť.

„Ani náhodou, Grangerová,“ prskla a mierne sa zakolísala.

Hermiona začala ruku so svojím prútikom vykrúcať na svoju súperku. Tá sa však skutočne nemienila vzdať a robila to isté. Zatínajúc zuby sa im podarilo pretlačiť tú druhú v tom istom okamihu a ich problém so vzájomným zakliesnením bol v momente vyriešený. Obe leteli vzad, obe zasiahnuté zaklínadlom tvrdým a vyslaným zblízka sa v prvom momente nedokázali postaviť. Vyzeralo to, že boli obe v bezvedomí. Kontrolný pohľad Tonksovej to však vyvrátil.

Prvá sa spamätala Ginny, zničene a bezradne si sadla. Hermiona sa zviechala, ale stačila len nešťastne zaregistrovať, ako sa jej prútik vyšmykuje z ruky. Aj keď sa pokúsila na posledný moment upevniť zovretie a tým zabrániť jeho strate, reakcia prišla neskoro. Objavil sa v Ginninej ruke, ktorá vzápätí unavene klesla na lakte. Hermiona sa k nej takmer doplazila, aby ju za sprievodu šalejúceho davu objala.

------

DUELANTSKÝ TURNAJ NA STREDNEJ ŠKOLE ČARODEJNÍCKEJ V ROKFORTE

Štvrťfinálové súboje, ktoré sa odohrali v predchádzajúcich dvoch dňoch na metlobalovom ihrisku strednej školy, nám poskytli obrázok, z ktorého si môžeme vytvoriť predstavu, v akom stave sa nachádza dnešná mládež. Malo by to byť akousi predzvesťou či prísľubom našej budúcnosti. Nanešťastie sme sa dozvedeli, že to s prípadnými vyhliadkami nie je až také skvelé, ako by sa možno patrilo alebo ako by sme si želali. Musíme si priznať, že mladí čarodejníci nie sú vôbec presvedčivými a zdatnými bojovníkmi a to by mohlo byť pre nás všetkých varovaním. Obávam sa, že náš boj proti Vy- viete- komu a smrťožrútom bude v budúcnosti ohrozený. Svetlé výnimky sa však nájdu aj medzi nimi.

To sa ale nedá tvrdiť o Harry Potterovi. Ten, koho ešte stále považujeme za Vyvoleného a jediného schopného zbaviť nás všeobecnej hrozby sa stretol v prvom súboji s, na prvý pohľad slabším súperom, Michaelom Cornerom. A mal značné problémy. Človek by predpokladal, že takzvaný záchranca čarodejníckeho sveta, nebude mať žiadne ťažkosti a bezproblémovo vyhrá celý turnaj. Mám dojem, že to vôbec nemusí byť pravda. Merlin nás ochraňuj, ak na pleciach tohto mladého čarodejníka leží naša budúcnosť.

Ďalší súboj bol vyrovnaný. Stretol sa v ňom Blaise Zabini s Ronaldom Weasleym. Mladý Zabini preukázal svoje schopnosti a aj keď napokon skončil na ošetrovni, svojho súpera poriadne vyučil. Weasley, mimochodom najlepší kamarát Pottera, ťahal v celom súboji za kratší koniec a bránil sa vďaka náhodám. Napokon mohol aj vyhrať, ale osud sa v závere priklonil na stranu schopnejšieho, keď sa Weasley zachoval nie príliš najinteligentnejšie a potkol sa o súpera. Aj to svedčí o úrovni dnešnej mládeže.

V treťom súboji sa stretol Damian Montangue a Neville Longbottom. Ak som spomínala na začiatku svetlé výnimky, myslela som práve pána Montanguea. Je jednoznačným favoritom na celkové víťazstvo a veľmi by ma prekvapilo, keby našiel schopného protivníka. Pochybujem, že by sa mu mohol rovnať napríklad aj Potter. Svojho súpera doslova zničil a ten ukázal, že zo svojich rodičov nemá absolútne nič. Nechal sa odrovnať a prehral vo všetkých smeroch. Pôsobil bezradne, neškodne a ja stále nemôžem pochopiť, ako sa vôbec mohol dostať do štvrťfinále.

V poslednom súboji sa stretli Hermiona Grangerová a Ginevra Weasleyová. Jediné dve dievčatá v záverečných bojoch však prvú hodinu a pol doslova uspávali celé publikum. Možno to bude tým, že sú to kamarátky a neodvažovali sa na seba útočiť. Alebo to môže byť tým, že to vôbec nedokážu. Keďže sa obe objavujú v tesnej blízkosti Pottera a ten nám už dokázal, že súboje príliš nezvláda, vysvetľovalo by to aj ich nemohúcnosť vo vzájomnom súboji. Napokon však vyhrala Weasleyová, ale bola to tá šťastnejšia a nie lepšia.

Samozrejme sa môžete tešiť na moje reportáže po semifinálových zápasoch. Stretne sa v nich Blaise Zabini proti Harry Potterovi a Damian Montangue proti Ginevre Weasleyovej. Prečo mám taký pocit, že to bude slizolinské finále? Zápasy by sa mali uskutočniť už túto nedeľu, ak sa samozrejme všetci semifinalisti pozviechajú a budú schopní bojovať.

Redaktorka Denného Proroka Rita Skeeterová

„To je ale krava. Zjavne jej zavretie v pohári nestačilo,“ skonštatovala Hermiona v stredu ráno po prečítaní novinového článku. Harry, Ron aj Luna prišli skoro ráno navštíviť svojich priateľov, ktorých tu Pomfreyová zavrela. Hermionu aj Ginny mala v pláne prepustiť na obed, obe sa potrebovali len poriadne vyspať a väčšinu zranení už mali vyliečenú. Neville na tom bol horšie. Z bezvedomia sa prebral až neskoro večer, mal zlomené dve rebrá a taktiež pravé stehno a ľavé zápästie. Nehrozilo, že by ho pustila skôr ako pred víkendom.

„Všetkých zosmiešnila, samozrejme okrem svojho Montanguea,“ frkol Ron sediaci vedľa Hermiony.

„Teraz budeš musieť vyhrať, Harry,“ povedal Neville a pozrel na kamaráta. O toho bola opretá Ginny. „Inak ti to dá vyžrať.“

„Súhlasím. Vyvolený si nemôže dovoliť zaváhať, inak ťa povláči v novinách a spraví z teba totálnu trúbu. To sa jej podarilo spraviť aj zo mňa,“ pritakal červený Ron. Harry len mykol plecami.

„Pre mňa je dôležitejšie, aby moja najdrahšia súhlasila s tým, že to ukončí včas.“

„Myslela som si, že sme s touto témou skončili,“ zaprotestovala Ginny. Celý predchádzajúci večer ju presviedčal, ale úplne zbytočne. Ron stál za Harrym, ostatní sa radšej nezapájali.

„Pozri na to, ako dopadol Neville,“ Preberali aj bezúspešnú snahu McGonagallovej o jeho diskvalifikáciu.

„Snape mu nedovolí, aby jej ublížil,“ nadhodila Hermiona.

„Ale Snape proti nej nebude stáť a nebude po nej vysielať zaklínadlá. A neverím, že by Montangue nevyužil príležitosť ublížiť jej.“

„A spraví to veľmi rád,“ pritakal Ron. Tiež by bol rád, keby sa jeho sestra nechala presvedčiť.

„Už to nechajme tak,“ vzdychla si Ginny a natočila sa k Harrymu. „Chcem bojovať do posledných síl, nemienim sa vzdať. A okrem toho tam bude Tonksová. Keď sa ocitnem v bezvedomí, určite mu prekazí jeho následné pokusy o moje zmrzačenie,“ dodala úplne pokojne a usmiala sa. Nezatváril sa príliš presvedčivo. „Dnes po večeri za ňou idem,“ významne nadvihla obočie, „keď sa budete s Hermionou baviť u tvojho strýka, aspoň sa nebudem nudiť.“

„A čo budem robiť akože ja?“ ozval sa Ron.

„To mi je úplne jedno, rozhodne ťa nemienim brať so sebou,“ vrkla po ňom sestra.

„Môžeš sa napríklad učiť,“ uškrnula sa Hermiona. Jednoznačne dal najavo, čo si o jej nápade myslí. Znechutene sa zaškľabil.

------

„Nech sa páči, cestu do laboratória už dôverne poznáte,“ vrkol po nich Snape v momente, ako sa objavili v jeho kabinete. Ani sa neunúval zdvihnúť hlavu od papierov. Hermiona spýtavo pozrela na Harryho, ten sa len zaškľabil.

„Samozrejme, ešte raz by som si vám dovolil poďakovať,“ chcel si zavŕtať, ale bol podráždene prerušený.

„To môžete spraviť až v momente, kedy si dokončíte svoj elixír,“ konečne na nich pozrel a zamračil sa. „Podmienky poznáte, nemusím ich pripomínať, dúfam,“ nadvihol obočie smerom k Hermione. „A taktiež dúfam, že vám to bude trvať len potrebné štyri hodiny,“ zabodol pohľad do Harryho.

„Aj ja. Nechceme vás zbytočne odpútavať od povinností,“ uškrnul sa a skôr, ako stihol Snape niečo povedať, chytil Hermionu za ruku a vkročil do jeho bytu. V laboratóriu mal všetko pripravené, na stole stáli dva kotlíky, koreň asfodelu, palina a taktiež si našiel kvietok perkusovca. Snape ho chcel zjavne zbaviť problémov so zdržovaním sa hľadaním potrebných prísad. Pobavene si rozložil kotlík, aby si spravil behom prvej hodiny výluh z paliny. Výroba magického odhaľovacieho elixíru bola na rozdiel od posledne vyrábaného elixíru jednoduchá. Jediným problémom bolo dodržovanie bezpečného odstupu od výparov vznášajúcich sa nad kotlíkom, pretože hrozilo uspatie jeho výrobcu. Keď mu voda zovrela, vhodil do nej nakrájanú palinu a stačilo mu obsah kotlíka niekoľkokrát premiešať.

Hermiona si zatiaľ prezerala profesorovu zbierku kotlíkov všetkých veľkostí a všetkých materiálov. Úplne normálne mu tu ležali dokonca tri kotlíky z čistého zlata. Nevedela odtrhnúť oči zo súpravy nožíkov z ušľachtilej ocele, varešiek z rozmanitých druhov dreva, porcelánových misiek na drvenie, strieborných aj cínových váh, fľaštičiek a dóz rôznych tvarov. Uchvátená zostala pri jeho zbierke vyrobených elixírov, ktoré mal vystavené vo vitríne a zabezpečené. Ani si netrúfala odhadovať, aké bezpečnostné kúzla použil, aby ich ochránil. Nachádzalo sa tam odhadom asi cez dvesto rôznych elixírov, z nich poznala asi polovicu a učili sa vyrábať možno štvrtinu. Harry registroval len jej híkanie a fanatické vysvetľovanie komplikovaných postupov pri výrobe niektorých z ich a taktiež účinky ďalších asi pätnástich, o ktorých ani nechyroval. Spokojne sa uškrnul, zdalo sa, že prežitie Snapa zatiaľ prinieslo najväčší osoh práve Hermione.

------

„Dlho si sa tu neukázala,“ uškrnula sa Tonksová, keď nalievala Ginny čaj. Podarilo sa jej nepreliať, aby vzápätí kanvicou prevrátila svoju, našťastie prázdnu, šálku. „Mama mi už miliónkrát vravela, aby som sa to naučila prútikom, ale výsledok by bol možno katastrofálnejší,“ zachichotala sa.

„Moja má zase utkvelú predstavu, že mi nezaškodí naučiť sa všetko ručne. Ani si nechcem predstaviť dosiahnutie plnoletosti a ona ma bude nútiť robiť všetko prútikom,“ prevrátila oči. Tonksová medzitým bezpečne naliala čaj aj do svojej šálky, aby si vzápätí sadla s otázkou v očiach oproti nej. „V poslednej dobe je to učenie, tréningy a samozrejme turnaj, preto som tu nebola. A dnes má Harry s Hermionou rozrobenú nejakú záležitosť a moja prítomnosť by bola viac ako zbytočná.“

„A aby si zabila čas, tak si sa rozhodla navštíviť kamarátku. Chápem, že od doby, čo chodíš s Harrym, tráviš čas príjemnejšími spôsobmi ako trkotaním s pobláznenou profesorkou.“

„Tonksová,“ zaprotestovala.

„Je to v poriadku, vážne,“ uškrnula sa. „Našťastie sa tu dosť často ukáže Susan, takže sa aspoň neunudím k smrti.“

„Prečo nechodíš do Hlavného štábu?“

„A sme pri tom. Vedela som, že tvoja návšteva nie je úplne nevinná,“ razom vyzerala skleslo. „Kto ťa poslal?“

„Nechápem,“ snažila sa vyhovoriť.

„Ginny, poznáme sa už takmer dva roky a vždy sme mali k sebe blízko, takže ma neoklameš. Kto to bol? Sirius?“

„Tak fajn,“ rezignovala. „Sirius sa sťažoval Harrymu na Lupina. Vraj vyzerá byť nejaký divný. A napadlo ich, či nemôže mať nejaké problémy s tebou. Tak ma Harry vyslal...“

„...aby si zo mňa niečo vytiahla,“ doplnila s miernym prikývnutím. „Tak to im príliš nepomôžem, aj mne sa Remus vyhýba. Predpokladám, že ho opäť pochytili nejaké výčitky svedomia kvôli nášmu vzťahu a tomu, čo na to povedia ľudia, ako by si už na to nevedel zvyknúť. Niekedy mi pripadá ako malé nerozhodné dieťa. Neviem, čo s ním môže byť. Pred mesiacom sme sa zobudili a on sa začal správať zvláštne. Stále sa na niečo vyhovára. Miesto toho, aby bol so mnou, preberá prácu v Ráde aj za ostatných. A ja sa mu nemienim vnucovať, keď bude chcieť, nech príde,“ povedala roztrpčene.

„Nepohádali ste sa? Alebo si mu nepovedala niečo...“

„Nie, Ginny. Všetko bolo úplne normálne, teda až na to jeho zakrútenie nosom a následný útek.“

„Tak potom nechápem.“

„Ani ja, ver mi. Ale to je teraz jedno, rozhodne nemienim kvôli nemu nosiť smútok. Nechajme Remusa Remusom. Ten váš duel s Hermionou nemal chybu,“ uznanlivo prikyvovala, „čakala som, ktorá odpadne skôr. Bolo zábavné sledovať, ako si nechcete ublížiť.“

„Nakoniec sme si museli, inak by sme sa tam motkali možno ešte teraz,“ zaškľabila sa. „Len škoda, že to Skeeterová nevidí tak optimisticky.“

„Skeeterka je stará zatrpknutá krava,“ zhodnotila ju s úškrnom. „Sirius a Susan ti chceli pogratulovať a poďakovať sa za nejaké tie galeóny. Včera bolo ale pri ošetrovni veľa ľudí, kvôli Nevillovi. A Sirius spomínal aj to, že je Charlie viac ako hrdý na svoju malú sestričku.“

„Či to nebude vyhratými galeónmi aj pre neho,“ zachichotala sa. „Teraz mám ale iný problém. Harry má strach, ako to dopadne v nasledujúcom súboji.“

„Budem dávať pozor, aby to Montangue neprehnal,“ sľúbila jej. „Tiež mám isté obavy, ale viem, že budeš vedieť lepšie odolávať ako Neville.“

„To by si mala povedať Harrymu.“

------

„Harry, predstav si, že tu má elixír na vyvolanie snov,“ nadšene spustila asi desiatu prednášku. Harry už mal spravený výluh z paliny a práve pridal vzorovo nakrájaný koreň asfodelu. Dve a pol hodiny sa bude elixír variť, aby tesne pred koncom pridal kvietok perkusovca. „po jeho podaní, hodinu pred predpokladaným spánkom, intenzívne myslíš na to, o čom chceš, aby sa ti snívalo. Výsledkom je dlhý sen, ktorý si bez problémov zapamätáš. Ale nechápem, používajú sa doň čerstvé výhonky papilónskej halucinogénnej gurdanpy a jej pestovanie je zakázané. Je to to isté, ako pri muklovských drogách. Od roku 1956 existujú prísne vyhlášky a ich porušenie môže dokonca viesť k uväzneniu ako pestovateľa, tak i toho, kto ju mieni použiť. On by mal sedieť vo väzení.“

„To je pravda, slečna Grangerová,“ prerušil ju hlas od priechodu. Hermiona sa prudko obrátila a červenajúc pozerala do vcelku pokojnej tváre profesora Elixírov. „A ak by ste sa tu poobzerali poriadne, natrafili by ste ešte asi na tucet zakázaných a prísne kontrolovaných prísad,“ povedal pobavene. „Môžem sa spoľahnúť na vašu diskrétnosť a rátať s tým, že ma nepôjdete udať?“

„Samozrejme,“ hlesla a strelila pohľadom po Harrym, ktorý sa pod nosom uškŕňal.

„To som veľmi rád. V opačnom prípade by som bol prinútený použiť iné spôsoby, ktorými by som si zabezpečil vašu mlčanlivosť,“ povedal s miernym úškrnom, aby vzápätí preniesol pohľad na Harryho a dal jej chvíľu na vydýchnutie. „Potter, ako pokračujete?“ zvedavo nazrel do kotlíka. „No to je krásny elixír, ten sa vám nádherne darí,“ zvŕtal s provokačným úškľabkom a čakal reakciu.

„Však? Aj mne sa veľmi páči,“ natiahol s nevinným úsmevom. „A to ste mali vidieť môj nakrájaný koreň asfodelu, ukážkové kocôčky, jeden ako druhý. Určite by ste od nadšenia zaplesali.“

„Skutočne? Tomu sa mi ani veriť nechce, že by ste bol schopný takého závratného zlepšenia. Určite vám ich nenakrájala slečna Grangerová?“ zatváril sa pochybovačne.

„Určite nie, ona sa bavila odhaľovaním vášho porušovania zákonov a zároveň obdivovala zbierku elixírov. Neviem pochopiť, ako sa môže niekto venovať takej záľube. Väčšinou sa zbierajú kartičky poprípade známky alebo, čo ja viem, hrnčeky. Ale aby niekto zbieral elixíry? No, hm...“

„Nedivím sa, že je to pre vás nepochopiteľné. Každý máme nejaký koníček. Niekto zbiera problémy a zranenia a druhý zase elixíry. V mojom prípade je tento koníček pre okolie neškodný, čo sa však nedá povedať o tom vašom. Viete v momente zaktivizovať celý Rád. No, ale na to sme si už všetci zvykli. Takže vy ste obdivovali moju zbierku?“ obrátil sa opäť na Hermionu, ktorá sa dovtedy mračila na Harryho. Mierne prikývla. „A čo konkrétne sa vám na nej páčilo?“ vyzval ju zdvihnutím obočia. V prvom momente nevedela, ako zareagovať. Pozrela na Harryho, ten len pobavene mykol plecami. Pud sebazáchovy jej velil odvetiť čo najstručnejšie a pritom sa snažiť odignorovať jeho upretý pohľad. Po miernom nádychu si však povedala to, čo tvrdila Ronovi, ktorý sa tomu zdráhal uveriť. Zmenil sa, skutočne.

„Všetko, pán profesor,“ odvetila a opätovala mu pohľad. „Poznám len polovicu tých elixírov, o ďalšej asi päťdesiatke som iba počula, a ostatné nepoznám. Väčšina z nich je na prípravu komplikovaná a to nevravím o ich účinkoch. K ich výrobe sa používajú vzácne a málo sa vyskytujúce rastliny. Napríklad elixír zmierňujúci septický šok, potrebuje sa doň koreň mestriarta a ten rastie iba v najhlbšej indickej džungli a to sporadicky. Nikto o jeho výskyte presne nevie, pretože je to jednoročná rastlina a nachádza sa len tam, kde sa ten rok usídlia malé hlodavce kirgoni. A tí veľmi radi migrujú. A vy máte vo svojej zbierke hneď niekoľko týchto koreňov. A to nevravím o celej rade ďalších vzácnych prísad, pri niektorých mi ostával rozum stáť. To určite platí o šľache z dračieho srdca, ktorá je veľmi vzácna. Máte tu aj pečeň sibírskeho ocitlona, toho už niekoľko rokov nikto nezahliadol a od mája 1984 je na zozname chránených tvorov...“

„Od júna 1984,“ prerušil ju so záujmom. Pôvodne sem prišiel, aby si zavŕtal do Pottera, ale Grangerová ho prekvapila. Doteraz si myslel, že je to neznesiteľná šprtka, ktorá sa všetko nadrví z kníh, aby mala možnosť oslňovať. Ako sa zdalo, nebude to presne tak. Skutočne toho vie oveľa viac, dokonca prejavuje nefalšovaný záujem o elixíry a on sa doteraz s ničím podobným nestretol. „Bude to tým, že sibírsky ocitlon nie je taký hlúpy, aby dovolil zahliadnuť sa hocakej trúbe. Človek musí vedieť, kde ich hľadať. A vždy v októbri zabijú toho najslabšieho zo svojho stáda, aby ich nezdržoval. Treba predpokladať, kde sa tak stane a potom je odobratie pečene len banalitou. A čo sa týka dračieho srdca... Hádam si nemyslíte, že chodím poľovať na draky? Viete mi povedať, kde na svete sa nachádzajú dračie rezervácie?“

„Mali by byť štyri, aspoň oficiálne. V Rumunsku, Severnom Írsku, Austrálii a Argentíne.“

„O neoficiálnych neviem,“ uškrnul sa. „A práve v Austrálii je najväčšia rezervácia, nachádza sa v nej cez tristo drakov. A ako v každej populácii, aj v tej dračej dochádza k úmrtiam. Potom stačí mať už len známych na tých správnych miestach a môžete mať pokojne aj dračie srdce.“

„A čo tá papilónska halucinogénna gurdanpa?“ nabrala odvahu na výzvedy. Možno bude mať úspech.

„Zohnal som ju presne tak, ako ostatné, menej zákonné veci. Od priekupníkov. Ale keď sa zameriavate napríklad na vymýšľanie protijedu, ako v prípade Weasleyho, poprípade skúšate prísť na niečo nové, musíte počítač aj s porušením zákonov.“

„Ako je to vlastne s Percym?“ spýtal sa Harry, ktorý ich síce nepočúval, ale po zaregistrovaní jeho mena spozornel.

„Žiadna sláva. Keďže som sa s ničím podobným nestretol a nemôžem sa tomu venovať naplno, je to dosť ťažké. Ako by ste postupovali vy, slečna Grangerová?“

„Najprv by sa musela droga rozložiť na jednotlivé zložky. V Percyho prípade sa jednalo o jednu rastlinu solvonus. Bolo by potrebné zistiť jej chemické zloženie a podľa neho hľadať rastlinu úplne opačného zloženia, poprípade, čo je viac pravdepodobné, zlúčeninu niekoľkých rastlín. Potom nájsť tú správnu kombináciu.“

„Hm, a ako by ste hľadala tú kombináciu?“ To dievča v ňom vyvolávalo čoraz viac zvedavosti.

„Prispôsobovaním. Každá rastlina má v sebe dominantnú zložku a tá určuje jej vlastnosti. Neviem, čo je to v solvonuse, ale napríklad v ortante je to ortín. Má mierne protihorúčkové vlastnosti. A podľa Herbertiho a jeho tabuľky sa litorovou skúškou ortínu zafarbí lakmusový papierik na zeleno. Keďže v tomto prípade vieme o ortante veľa, stačí nájsť rastlinu, ktorá má v sebe vlastnosti na vyvolanie horúčky, napríklad serenciu, a rovnakými skúškami docieliť, aby sa lakmusový papierik zafarbil na opozitnú farbu, v tomto prípade žltú. Ak to nejde, treba skúšať kombináciu niekoľkých rastlín.“

„A ja som si myslel, že toto vaše, umenie, sa vzťahuje výlučne na varenie elixírov,“ zaškľabil sa Harry, ktorému sa táto konverzácia zdala pritiahnutá za vlasy.

„Samozrejme, vy ste boli vždy elixírový analfabet,“ prskol po ňom, ale nespúšťal pohľad z Hermiony. „S vami je to však iné, ak opomeniem tú maličkosť, že sa vám podarilo takmer mi vyhodiť laboratórium do vzduchu,“ zaškľabil sa. Nasledovalo mierne Hermionino začervenanie, ale odhodlaný výraz s protestným náznakom nechýbal. „Za takých desať rokov to môžete dotiahnuť ďaleko. A aby som nezabudol, trápia ma tri stratené galeóny. Predpokladal som, že vydržíte o pár minút viac, ako vaša mladšia a na prvý pohľad vetchejšia kamarátka. No, mýlil som sa. A čo by ste povedali na toto?“ Vytiahol nejakú fľaštičku a nasledovala ich zanietená debata. Harry sa sústredil na dorobenie svojho elixíru a po očku pozoroval strýka, ktorý si, ako sa zdalo, našiel aspoň nejakého schopného diskutéra k svojej obľúbenej téme.  

------

Vo štvrtok sa o štvrtej konali premiestňovacie skúšky v Rokville. Za úlohu dostali premiestniť sa zo svojho stanoviska k obchodu s habitmi, nachádzajúcom sa na druhej strane dediny. Hermiona a Harry spravili skúšku bez problémov a zaváhania, Ronovi sa to napokon podarilo tiež, Hermiona ho však niekoľko minút prehovárala, až nakoniec dosiahla toho, že sa jeho zelenkavý nádych trocha zlepšil. Neville sa skúšok zúčastniť nemohol, pretože mal plnoletosť dosiahnuť až cez prázdniny a i tak ležal na ošetrovni.  

------

„Budeš ma milovať, aj keď prehrám?“ zamrmlala mu v náručí Ginny. Bola sobota, už takmer polnoc a oni sa k sebe tisli vo vyprázdnenej chrabromilskej klubovni.

„Ja neviem, či je to pre mňa výhodné,“ odvetil úplne vážne. Strelila po ňom zamračeným pohľadom, v ktorom jasne čítal, že chce, aby jej to láskavo vysvetlil. „Vzhľadom k tomu, že mám podľa Skeeterky turnaj vyhrať, inak budem na smiech celej čarodejníckej verejnosti a povedzme, že ho aj vyhrám. Nemyslíš, že by pre mňa bol vhodnejší nejaký víťazný tip a nie porazený?“

„Ako chceš. V tom prípade sa môžeš opýtať Montanguea, či bude ochotný s tebou chodiť,“ zaškľabila sa.

„Ten nie, ten by ma pri prvom objatí rozpučil,“ uškrnul sa. „Dobre vieš, že som celkom chatrný a potrebujem nežnejšie zaobchádzanie,“ zamrmlal tentoraz on a zaboril si hlavu do jej vlasov.

„A tvoja odpoveď znie?“ vyzvala ho znova a jemne ho štuchla do rebier.

„Načo sa pýtaš, keď odpoveď poznáš?“ Nechcelo sa mu vytiahnuť hlavu z jej voňavých vlasov. Zovrel ju v ešte pevnejšom náručí. „Budem rád, keď ten duel na tebe nezanechá nejaké trvalé následky. Nemám z neho dobrý pocit, bojím sa.“

„Harry, toto sme už preberali najmenej tridsaťkrát,“ vzdychla. „Nemusíš mať strach. Určite nevyhrám, ale určite nebudem dolámaná alebo v bezvedomí. Možno si poležím pár dní na ošetrovni, ale rozhodne zo mňa nespraví stavebnicu a nič mi nebude chýbať.“

„Tak to si ma vážne upokojila,“ konečne zdvihol hlavu a stretol sa s pobaveným pohľadom. „Ginn, to vôbec nie je sranda. Ty si to možno neuvedomuješ a berieš to na ľahkú váhu.“

„No a čo? Tak ma budeš chodiť navštevovať na ošetrovňu,“ prerušila ho s úškrnom. Vedel, že sa mu ju nepodarí ničím prehovoriť. „To nemusí byť vôbec zlé, taká každodenná starostlivosť, láskyplné návštevy, stonanie spolu so mnou. Vieš, že sa na to celkom teším?“ zachichotala sa.

„Ako chceš,“ rezignoval. „Keď chceš, budem ti nosiť každý deň tie karamelové pavúky z Medových labiek, ktoré máš tak rada.“

„No vidíš, ďalšia výhoda hospitalizácie. Akurát neviem, ako to chceš spraviť.“

„Tak to sa divím. Sestre Freda a Georga ušla takáto drobnosť? To je na zamyslenie.“

„Možno dbali na môj morálny vývin. Tak čo? Prezradíš?“

„Na morálny vývin mali myslieť oveľa skôr a nie až vtedy, keď ťa skazili,“ zaceril sa a ona sa zatvárila pohoršene. „Jasne, že ti to prezradím. Cez sochu Jednookej ježibaby vedie tajná chodba priamo do pivnice v Medových labkách. Stačí, keď pri nej vyslovíš Dissendium a otvorí sa ti priechod. Pár krát som ho použil, preto ti môžem zaručiť pravidelný prísun tvojich obľúbených cukroviniek.“

„Stále tvrdím, že sa oplatí s tebou... kamarátiť,“ povedala a nevinne sa uškrnula. „Len neviem pochopiť, prečo mi to tí dvaja nepovedali. O tajnej chodbe cez Zúrivú vŕbu viem, táto vyzerá byť oveľa bezpečnejšia.“

„Asi ti to nepovedali práve preto, pretože ťa poznali a vedeli, že by si ju neváhala hneď vyskúšať.“

„To určite, nenechala by som si to predsa ujsť.“

Nezaťažovali sa ďalšou debatou, nasledujúcu polhodinu sa venovali len jeden druhému a vzájomnému oplácaniu nežností. Keď sa napokon rozhodli na ten deň to zbaliť a zaliezť do svojich spální a zakliesnení do spleti svojich tiel sa vybrali po schodoch, aby sa ešte nejakých desať minút lúčili, ani jeden z nich si nevšimol, že v chrabromilskej klubovni neboli sami a že ich rozhovor vypočula tretia osoba.  

------

„Hej, Potter, mal by si si tú malú zmerať. Hlavne výšku a šírku ramien, aby si vedel, akú truhlu jej máš zaobstarať,“ zachichotala sa Parkinsonová v nedeľu pri obede. „Myslím, že aj tebe sa jedna zíde.“

„Parkinsonová, ty si originálna ako minuloročné správy o vyťaženosti oddelenia pre katastrofy spôsobené čarovnými tvormi,“ prskla po nej Hermiona. Nechápavo na ňu zagánila a nadychovala sa k ďalšiemu výpadu. „Keď tomu náhodou nerozumieš, poviem ti to jednoduchšie. Otoč sa a staraj sa o to, aby si sa pri obede náhodou nezadusila. Teraz, keď si prestala tancovať, by sa ti to mohlo konečne podariť,“ zaškľabila sa.

„Ale aj tak má trocha pravdy,“ zamrmlal Seamus a nevyzeral nadšene. „Zabini síce o niečo zaostáva, ale Montangue je jasný favorit.“

„To vieme aj bez tvojich analýz,“ vrkol Harry podráždene.

„Zlato, keď umriem, chcem na hrob biele ľalie,“ povedala Ginny a ťažko skrývala úškrn. Rozhodol sa to nekomentovať, už aj Ron rezignoval a vyjadril sa, že keď si jeho sestra o niečo koleduje, nech to aj dostane.

V nedeľu boli semifinálové súboje presunuté na tretiu hodinu a štadión bol opäť preplnený. Tri štvrtiny boli pokryté červeno-zlato, ani Bystrohlav a Bifľomor neváhali mávať chrabromilskými farbami. Ako prví sa mali stretnúť Harry a Zabini a samozrejme sa z každej strany ozývalo Harryho meno.

Duelanti proti sebe nastúpili s odhodlanými výrazmi, obaja rozhodnutí toho druhého zničiť. Na toto sa Harry tešil, konečne sa proti nemu postavil Slizolinčan a nech by to bol hocikto z nich, jeho túžba poraziť práve zástupcu nepriateľskej fakulty bola veľká. A jeho súper bol na tom úplne rovnako. Nenávistný úškľabok a provokačné vŕtanie bolo samozrejmosťou.

Semifinále sa začalo, protivníci sa do seba pustili so zjavnou chuťou. Vzduch pretínali lúče, trieštili sa na štítoch, čím zúrivejšie boli vysielané, tým intenzívnejšie sa ozývalo ich svišťanie. Vyrovnanosť duelu trvala tentoraz kratšie, ako inokedy. Už po niekoľkých minútach sa Zabini ocitol prvý krát na zemi, ale obranu posediačky zvládol. Na Harryho leteli tri ozubené kovové kolesá, dvom stihol uhnúť, tretie mu pretrhlo ľavé rameno. Zápas bol prerušený a on sa ošetroval.

Po ďalších desiatich minútach sa muselo opäť prerušovať, tentoraz si potreboval Zabini zastaviť krvácanie na stehne, ktoré mu spôsobila Harryho vyčarovaná kopija. Nové kúzlo, ktoré sa narýchlo naučil. Vzápätí sa bránil štyrom podráždeným kobrám. Ani sa nepokúšal použiť parselčinu, okamžite im poutínal hlavy a vyslal na Slizolinčana roj bojových včiel. Väčšina z nich skončila vo vyčarovanom mechu, niektorým sa ho však podarilo poštípať.

Zabini vzápätí letel sériou troch útokov vzad a vyzeralo to, že sa Harrymu podarí ho poraziť. Pred posledným dopadom však kontroval a zviazal Harrymu nohy. Ten bol prinútený zbavovať sa tesných lián a zároveň uhýbať pred letiacimi lúčmi. Než sa napokon vyslobodil, bolo okolo neho niekoľko nepekných dier a stálo ho to dosť síl.

Na oboch letelo v nasledujúcich minútach niekoľkokrát množstvo kameňov a tie sa starali o ďalšie zranenia. Harry sa snažil kryť si hlavu, ale odniesol to jeho chrbát. Zabini bol nútený prerušiť zápas a ošetriť si dve nepekné rany na hlave. Ďalšie série útokov, pretínanie lúčov a vytváranie štítov. Zápas sa prehupol cez prvú hodinu a protivníkov v úmere s presnými zásahmi čoraz viac zachvacovala zúrivosť.

Darmo sa Harry snažil upokojiť a sústrediť sa na duel, jeho hnev bol väčší a preberal nad ním kontrolu. Nestaral sa o vytváranie ochranných štítov, zameriaval sa len na útoky. Vysielal po súperovi nespočetné množstvo zaklínadiel a to besnou frekvenciu a Zabini bol prinútený k úpornej obrane. Pred jeho občasnými útokmi sa len uhýbal. Nemienil tempo poľaviť, bol odhodlaný k vyprovokovaniu Slizolinčanovej chyby. Niekoľko minút ho krok po kroku zatláčal do úzadia, až nemal kde ustúpiť. A on neprestával, švihal prútikom, metal zaklínadlá a trpezlivo čakal na jeho poľavenie.

Po dvadsiatich minútach sústavného tlaku sa konečne dočkal. Zabini nedokázal udržať neustálu koncentráciu tak dlho a pochybil. Jeho štít prišiel neskôr, než by si želal a odrážacie zaklínadlo ho doslova prišpendlilo k tribúne, o ktorú sa už predtým opieral. Vyzeralo to, že mu zlomil niekoľko rebier. To však nič nemenilo na fakte, že ďalších reakcií nebol schopný a z Harryho sa stal prvý finalista. A to ocenilo aj publikum.

V šatni sa mu vrhla Ginny nadšene do náručia. Skúsil ju ešte raz presvedčiť, ale nestihol si vypočuť jej odpoveď, ktorá by bola aj tak záporná, pretože ho  McGonagallová vyhodila. S nepríjemným pocitom sa vybral nájsť svojich priateľov. Ron ho vítal dosť búrlivo a nezabudol štipľavo okomentovať porazeného semifinalistu. Z každej strany sa šírili chválospevy na Harryho víťazstvo, ale ten sa už zameriaval na dianie pod ním. Sproutová práve ohlásila druhý semifinálový duel a proti sebe sa postavili Ginny a Montangue.

„Pozrite sa na ňu, je oproti nemu taká maličká,“ vypustil nešťastne.

„To sa ti len zdá, z tejto výšky,“ skúšala ho uchlácholiť Hermiona, ale tiež sa pozerala na dvoch duelantov s hrôzou.

„Hovno výška,“ vrkol. „On ju zabije. Ja sa na to nebudem pozerať. Veď to je ako súboj Davida s Goliášom.“

„To je kto?“ nechápal Ron.

„Potom ti to vysvetlím,“ zamrmlala Hermiona a chytila Harryho za ruku.

Na trávniku sa zablysli prvé lúča a zápas začal.

TOPlist