60. Epilóg - po šestnástich rokoch

 

                Harryho zobudil slnečný lúč, ktorý sa rafinovane predral cez starostlivo zatiahnuté závesy. Podarilo sa mu to, našiel štrbinu a cez ňu sa vtiahol až do spálne, na posteľ, na ktorej spal. Otočil sa mu chrbtom. Nechcelo sa mu ešte vstať, ale vedel, že bude musieť. Bola potrebná jeho pomoc.
                Každoročne sa totiž všetci, v prvý prázdninový víkend, schádzali u Potterových, v Godricovej úžľabine. Dnes a ešte na Vianoce. Ibaže Vianoce boli rodinným sviatkom, tam sa nedostal každý.
                Počas roka veľa príležitostí nemali. Bill sa vrátil do Egyptu, kde sa zoznámil s mladou tureckou egyptologičkou a keď po dvoch rokoch konečne strávila, že je čarodejník, tak sa vzali. Mali dve deti, dvoch chlapcov, Ramana a Tamala. Bill mal vždy zvláštny vkus na svoje vyvolené, boli však šťastní. Obaja milovali Egypt, preto sa tam rozhodol žiť.
                Dvojčatá celý rok pendlovali po celom svete, navštevujúc svoje filiálky, ktoré im zarábali obrovské peniaze. A Weasleyovci konečne nepatrili medzi chudobné čarodejnícke rodiny, hoci rodičia odmietali prijať ich peniaze. Dvojčatá, keď si niečo zaumienili, proste to dosiahli a ich rodičia si žili viac ako dobre. Doteraz sa neoženili a ako prehlasovali, nikdy tak nespravia. Priateľky sa u nich striedali s takmer lunárnou pravidelnosťou, ako by zahlásil Severus, hoci to až tak často skutočne nebolo. Jednoducho sa nevedeli usadiť. S Angelinou a Alicou už dávnejšie neudržiavali kontakt.
                Artur neprestal pracovať na Ministerstve, na oddelení odhalovania muklovských artefaktov. Aj keď mohol povýšiť. Mohol sa stať zástupcom ministra, jeden čas dokonca ministrom. Nechcel. Nemusel vôbec pracovať, ale vždy mal slabosť pre muklov a tejto záľuby sa nemienil vzdať. Molly sa starala sa najmä o deti svojej dcéry, keď ich rodičia nemohli. Starala sa však dlhé roky aj o Sebastiana a iné deti, ktoré sa v jej blízkosti zjavili.
                Luna Longbottomová viedla časopis svojho otca, v ktorom sa neprestávali zjavovať podivné články. Časopis však nimi nebol až taký presýtený. Viac sa zamerala na zverejňovanie na prvý pohľad podivných článkoch o magických miestach, rastlinách a elixíroch. Tomuto výskumu sa venoval jej manžel spolu s Hermionou. Než Sobrian pred troma rokmi zomrel, predal im veľa svojich znalostí a skúseností a oni po svete hľadali známky dôb minulých s nádejou, že by sa predsa našiel liek na... napríklad vlkolačie uhryznutie. Luna s Nevillom svojho prvého potomka len čakali. Napokon to boli oni, kto mal problémy so založením rodiny. Luna ojedinele zašla aj na Bystrohlavovej zámok.
                Hermiona okrem bádania vydala päť kníh, v ktorých boli zhrnuté výsledky ich skúmaní. Nakoniec sa jej, s výdatnou Arturovou, Tonksovej a aj Dracovou pomocou, podarilo presadiť zákon o ochrane domových škriatkov, ktorí boli všetci do jedného slobodní a pre čarodejníkov pracovali za mzdu. A ešte okrem toho bola matkou. Mala syna Andrewa a dcérku Sophiu. Samozrejme s Dracom, ktorý sa napokon stal aurorom a spolu s Longbottomovými viedli tri najlepšie aurorské jednotky v Anglicku. Momentálne pracovali v zahraničí, pretože doma mali pokoj.
                A šéfovala im Tonksová. Nemala viac detí, len Sebastiana. Ten sa vydal po stopách svojej matky a chystal sa študovať na aurorskej škole, čo sa príliš nepozdávalo Remusovi. Jeho syn však nikdy nebol nebezpečným. Bol presne to, čo si mysleli, že z neho vyrastie. Metamorfmág a zveromág, ktorý sa každý úplnok zmení na nádherného a hlavne krotkého vlka. Lupin by bol radšej, keby mu Sebastian pomáhal robiť akýsi doprovod, či ochranku alebo sprievodcu, každopádne platného člena k výskumnej dvojici Hermiona – Neville.
                Harry nakoniec ostal učiť na Rokforte. Prelomil prekliatie, ktoré do rád profesorov Obrany zasial Voldemort. Jeho smrťou zaniklo aj prekliatie a on práve dokončil šestnásty rok na Rokforte ako profesor Obrany proti čiernej mágii. Vlastne sedemnásty, hoci ten prvý rok sa riadnym školským rokom nazývať nemohol. Samozrejme spadal pod svojho strýka, ktorý pretrval vo funkcii riaditeľa Rokfortu.
                Bol šťastný a spokojný. Slová jeho rodičov sa naplnili, vrátil sa vyrovnaný, bez výčitiek svedomia alebo pocitov viny. Žil vcelku obyčajný život a napriek tomu ten najneobyčajnejší, najúžasnejší a najlepší, aký by si mohol predstavovať. Jeho manželka nakoniec absolvovala liečiteľskú školu a stala sa z nej plnohodnotná liečiteľka so zameraním na liečenie detí. Jej štúdium však bolo dosť krkolomné. Pomáhala jej hlavne matka, ktorá sa starala o ich dcérky, Lily a Susan, keď musela byť v škole alebo na praxi. Harry vtedy lietal z Rokfortu, do Brlohu a tiež Godricovej úžľabiny, kde si dávali do poriadku rodičovský dom.
                Keď sa už doň mohli nasťahovať a keď Ginny skončila základné liečiteľské školenie, otehotnela znova. Špecializáciu absolvovala po pôrode ich synov. Áno, ak sa niekedy obávali, či budú mať vôbec deti, teraz mali na dva razy hneď štyri. Porodila Jamesa a Siriusa.
                Boli to ťažké obdobia, ktoré strávila Ginny buď v pôrodnici alebo v študentských laviciach či bielom plášti na praxi.
                Napokon sa však usadili. Harry chodil domov z Rokfortu každý deň. Ginny najprv koketovala s myšlienkou, že by sa zamestnala v Rokforte, keďže Poppy sa rozhodovala pre dôchodok. Ale to Harry nechcel dopustiť. Samozrejme by ju chcel mať čo najbližšie, ale nedrela preto, aby sa z nej stala ošetrovateľka. A Ginny zase nechcela byť už od rodiny preč, ako tomu bolo počas štúdia. Nechcela sa zamestnať v nemocnici, kde by mala služieb a nadčasov neúrekom a minimum voľného času. Preto prišiel Harry s nápadom a po dlhom presviedčaní ju prehovoril. Ginny rozbehla súkromnú prax, pracovala päťkrát do týždňa osem hodín vo vlastných priestoroch na Grimmauldovom námestí, kde boli na vyšších poschodiach výskumné laboratóriá Hermiony a Nevilla a ktoré spoločne úplne prerobili a bolo svetlé a veselé. Mala svoju vlastnú ordináciu a detských klientov mala viac, ako dostatočne. Grimmauldovo námestie číslo dvanásť sa stalo prístupné pre každého.
                Avšak aj svoju prax musela na chvíľu pribrzdiť, pretože otehotnela tretí krát. Tentoraz to nebol dvojzásah, ako vraveli dvojčatá. Narodilo sa im piate dieťa a tretí syn, ktorý dostal meno Severus. Vtedy si Ginny s Harrym povedali, že to už vážne stačí.
                „Dobré ráno,“ hlesol do ucha svojej manželke a objal ju zozadu okolo pása. Päť detí jej vôbec neubrali na kráse. Skôr naopak a on si stále a znova uvedomoval, aké má šťastie.
                „Dobré,“ zabručala, keď sa k nemu otočila, aby sa pobozkali. „Si prichystaný pomáhať?“ zacerila sa.
                „Samozrejme, vždy pripravený,“ uškrnul sa aj on. „Len nechápem, prečo to nerobíš prútikom,“ pozrel za ňu, na dosku, kde doteraz ručne vypracovávala cesto. Niekoľko prvých rokov im pomáhal Dobby. Samozrejme za plat. Lenže potom zvláštne ochorel a oslabol. A keď nemohol byť k dispozícii úplne celý, sám požiadal, aby mohol vykonávať nejakú ľahšiu robotu. V dome plnom detí, v ktorom vládli James so Siriusom, nedokázal fungovať stopercentne. A Harry ho poslal do laboratórií svojich priateľov, aby bol k dispozícii, ak to bude potrebné. Odmietol škriatkovu prvotnú žiadosť o prepustenie zo služby. Nechcel ho nechať len tak. Prial si, aby škriatok dožil svoj život medzi ľuďmi, ktorí ho majú radi. A ďalšieho škriatka Ginny odmietla.
                „Zobudia sa naše drahé deti a potom mi neostane nič iné, len to robiť prútikom. Využívam čas, upokojuje ma to.“
                „Áno, iste,“ usmial sa a díval sa jej do očí, v ktorých nachádzal stále to isté a stále rovnako silné, ako na začiatku. Lásku. „Milujem ťa,“ hlesol a prisal sa jej na pery.
                „Merlin, to je ale nechutné,“ ozvalo sa od dverí do kuchyne, v ktorých sa objavili dve dievčatá a sadali si k stolu. Obe červenovlásky, obe navlas rovnaké, až na to, že jedna mala hnedé oči a druhá zelené. Len vďaka očiam ich dokázali rozoznať. Vlastne nie len vďaka očiam, ale aj vďaka ich povahám. 
                „Čo sa ti na tom zdá nechutné? Náhodou, je to pekné, keď si rodičia dokážu po toľkých rokoch prejaviť svoju lásku a náklonnosť,“ usmiala sa tá zelenooká na svojich rodičoch, ktorí sa od seba odtrhli. Kým Harry si z košele oprašoval trocha múky, Ginny si v rýchlosti umývala ruky, aby mohla servírovať raňajky.
                „No dobre, ale musíme byť práve my toho svedkami?“ s provokačným úškrnom natiahlo dievča s hnedými očami.
                „Dobré ráno aj vám vinšujeme,“ uštipačne vrkol Harry. „Ďakujeme, vyspali sme sa mimoriadne dobre,“ dodal a posadil sa na čelo stola.
                „Áno, tomu verím.“
                „Susan!“ upozornila Ginny svoju dcéru. „Mohla by si prestať komentovať úplne všetko. A keď sa ti to bude zdať komplikované, mohla by si si aspoň dávať pozor na tón, akým sa s nami rozprávaš,“ zamračila sa. „A teraz mi obe pomôžte s raňajkami. Kde sú vlastne vaši bratia?“
                Harry sa musel uškrnúť. Iste, niekedy by svoje dcéry, teda hlavne jednu, najradšej pretrhol. Puberta so Susan plieskala poriadne, oveľa viac ako s Lily, ale prišlo mu mimoriadne vtipné a zábavné, že sa jeho manželka občas správa úplne rovnako ako jej matka. Aj keď to nerada počula a reagovala podráždene, keď jej to pripomenul.
                „Nevieme, ale veď oni prídu, keď začujú taniere a príbory.“
                A tak sa aj stalo. Len čo začali štrngať s riadom, dovalili sa do kuchyne dvaja chlapci. Ako veľká voda, so širokými úsmevmi. Obaja čiernovlasí a hnedookí. Zborovo všetkých pozdravili a pustili sa do raňajok.
                „Strašne sa na dnes teším,“ vypustil James.
                „Najprv prehltni, James,“ napomenula ho so znechuteným výrazom jeho sestra.
                „Staraj sa o seba,“ vrkol po nej, keď prehltol.
                „Len pokojne, všetci,“ upozornil ich Harry. Jeho staršia dcéra a najstarší syn na seba zazerali ponad stôl. Vedel, že ich to o malú chvíľu prejde. Mali sa radi, aj keď to občas tak nevyzeralo.
                „Aj ja sa teším, že si zahráme metlobal,“ Sirius sa nedočkavo vrtel na stoličke.
                „To si ale najprv budete musieť spraviť poriadok v izbách,“ nadhodila Ginny s úsmevom. Všetky štyri deti prevrátili oči. „Všetci sem prídu až k obedu a metlobal budete hrať až potom. A nie že ma budete presviedčať, že potrebujete doobeda trénovať,“ povytiahla obočie. „Hrali ste celý rok dostatočne.“
                „My nie,“ zamračil sa mladší chlapec. „Ešte nás do družstva nevybrali.“
                „Veď o rok sa dostanete do družstva aj vy, Sirius“ usmiala sa naňho Lily, ktorá ako jediná z Potterovského klanu o metlobal veľa záujmu neprejavila. Nie, že by ho nevedela hrať, ale nebavil ju. Ginny si často krát spomenula na svoju kritickú predstavu pri nacvičovaní jedného zo zabudnutých kúziel. Vážne nechápala, od koho, pre Merlina najvyššieho, zdedila Lily gény.
                „Určite,“ prikývol Harry. „A potom sa môže stať, že postupne vytlačíte svoju sestru z jej neohrozeného postu,“ žmurkol na nich.
                „To je ale technicky nemožné, nie?“ zazubila sa Susan ignorujúc otcovo rýpnutie. „Obaja naraz ma z postu stíhačky nevytlačia nehovoriac o tom, že ma z toho postu ani jeden z nich nevytlačí.“
                „Stav sa, že sa mi to podarí,“ zazubil sa na ňu James.
                „A ja chcem byť aj tak skôr triafačom,“ zasnil sa Sirius.
                „No, ja by som chcela vypadnúť z Rokfortu, kde na nás otec stále dohliada,“ Susan nevinne mrkla na otca.
                „Ja na teba dohliadam?“ spýtal sa Harry ublížene. „Veď sa v priebehu roka k vám ani nepriznávam,“ zaceril sa. Lily sa zachichotala.
                „A my si to ceníme, ver nám,“ Susan mu vrátila úškľabok.
                „Svojho najmladšieho brata ste nevideli?“ spýtala sa detí matka a nervózne strelila pohľadom do predsiene. Všetci zavrteli hlavou. Stávalo sa často, že sa šesťročný Severus niekde zašil a ukázal sa aj po dvoch hodinách. Vedeli, čo zvykol robievať, tak si z toho ťažkú hlavu nerobili. Ale aj tak, boli raňajky a určite mal hlad.
                „Určite sa o chvíľu objaví s niečím novým a rovnako zábavným.“
                „Určite, mami,“ usmiala sa Lily.
                „Váš brat proste len rád báda, skúma, rieši,“ Harry sa spokojne pousmial. Nie že by svoje deti nemal rád. Miloval ich všetky rovnako, ale najmladší ho dokázal svojou detskou naivitou a spontánnosťou dostať do kolien.
                „Proste len rád robí z komára somára,“ zasmial sa James. Sirius mu sekundoval. Obaja si vyslúžili matkin varovný pohľad. Venovali sa radšej svojim tanierom.
                „Keď nepríde do desiatich minút, tak naňho zakričím,“ povzdychla a sadla si oproti svojmu manželovi. Pri stole chýbal ešte malý Severus. A jej úžasná rodina by bola kompletná. Usmiala sa. „A ako to vyzerá v škole?“ spýtala sa detí.
                „Myslíš v škole, v škole? Alebo v škole?“ natiahol James provokačne.
                „Pretože je rozdiel medzi školou a školou,“ začal vyrypovať aj Sirius.
                „Naša sestra totiž zabúda rozlišovať školu a školu.“
                „Sklapnite,“ varovne po nich vrkla Susan. Ginny spozornela.
                „Čo sa také deje v škole? Že nevnímaš rozdiel medzi bežnou školou a školou?“ spýtala sa Ginny svojej dcéry. Pritom sa pozrela na svojho manžela, ktorý mykol plecami. Nevšimol by si, že by bolo so staršou z dvojčiat niečo v neporiadku.
                „Ale nič,“ zastala si svojej sestry Lily. „Len vaši potomkovia mužského pohlavia robia česť čarodejníkom, po ktorých dostali mená.“
                „Tak to by sme boli potom na to podobne, ako naša drahá Susan Ginevra,“ zasmial sa Sirius. Toto obom rodičom stačilo. Ich dcéra bola červená. Ťažko povedať, či od hanby, alebo rozčúlenia.
                „Skôr som myslela zapáranie, provokovanie a rozčuľovanie,“ zamračila sa Lily. Prestrelila, ako si náhle uvedomila.
                „Vysvetlenie,“ Ginny sa prísne pozrela na svoju staršiu dcéru.
                „Preháňajú,“ mykla plecami Susan. „Len s niekým chodím.“
                „Vážne?“ Ginny pozrela na Harryho. Znova mykol plecami. Nevšimol si nič. „A kto je ten šťastný?“
                „Richard Rogers z Bystrohlavu.“
                „Ten, čo teraz skončil dochádzku?“ spýtal sa Harry.
                „Iný na Rokforte nebol, otec,“ Susan prevrátila oči.
                „Tiež pravda. Šikovný chlapec,“ skonštatoval Harry. James vyprskol čaj, keď sa rozchechtal. Vyfasoval mierny pohlavok od svojej matky.
                „A čo je pravdy na slovách tvojich bratov?“ nedalo Ginny. Keby to bol jeden chlapec, tak by to nebolo nič mimoriadne. Veď aj ona chodila s Harrym prakticky od piateho ročníka. A jej dcéra ide do šiesteho. Aj keď zase na druhej strane, o hromade vecí rodičia nevedia, že?
                „Nič,“ mračila sa Susan na bratov, ktorí pokojne hrýzli do hrianok. „Preháňajú a vyrypujú. Myslia si, že sú vtipní, ale veľmi im to nejde.“
                „Vážne?“ Ginevra Potterová zvraštila obočie .
                „Ale iste, mami, nepoznáš ich?“
                Matka preniesla pohľad na Lily. Tá len pokojne prikývla. Potom výstražne pozrela na svojich synov, ktorí len pobavene mykali plecami.
                „Dúfam, že je to pravda. A že nevystrájate hlúposti. Ani jeden z vás.“
                „Myslím, že si na vás všetkých dám väčší pozor,“ Harry svoje ratolesti prebehol očami.
                „Merlin s nami,“ prevrátila oči Susan.
                „Pokojne si ho zavolaj na pomoc, Susan,“ použila autoritatívny tón hlava rodiny. „Vôbec vám nebránim chodiť s niekým, keď ho máte radi,“ Harry svoje dcéry prepaľoval pohľadom. „A hlavne, keď to nevidím,“ mierne sa zaškľabil, na čo sa chlapci rozchichotali. „Ale hlúposti tolerovať nebudem,“ stiahol obočie. „Dúfam, že odkaz na Siriusa a Jamesa bol skutočne len provokácia,“ vypustil s ťažkosťami. „A to platí aj pre vás, ak budete mať na to vek. Historiek ste si vypočuli viac ako dosť od strýkov Freda a Georgea. To ale neznamená, že budete niektorého zo Záškodníkov trumfovať.“
                „Nebudeme, oci!“
                „No len aby,“ povzdychol. Ospravedlňujúco pozrel na svoju manželku. Nikdy nemal v úmysle špehovať svoje deti. A keď s niekým aj chodili, tak to robili tak, aby on o tom nevedel. „Vlastne mi to je jedno, pokiaľ sa nejedná o Andrewa Malfoya,“ zasmial sa. Takmer všetci sa k nemu pridali. Chlapci boli tentoraz mimoriadne hluční. Priateľská rivalita a provokovanie medzi ich otcom a strýkom Dracom bola proste klasika. Aj v prípade, že tam teraz Draco nebol.
                „To si prestrelil, ocko,“ chechtal sa James. „Au!“ zamračil sa na jednu zo svojich sestier. Nevedel ktorá z nich doňho kopla.
                „Prečo?“ podozrievavo stiahol obočie Harry.
                „Tak dobre, tati. Ja ti to teda poviem,“ povzdychla Lily. Tvárila sa úplne pokojne. „Ja a Andrew spolu chodíme. Dnes sme vám to chceli oficiálne oznámiť.“
                „Čo?“ Harry vyprskol kávu. Jeho manželka sa schuti smiala. „Andrew Malfoy a ty... spolu chodíte?“ vytreštil oči. Lily úplne flegmaticky prikývla. „Ale to je...“
                „Čo to je?“ nestávalo sa často, že by Lily na svojho otca hodila protestný pohľad. Zarazil sa.
                „Si ešte mladá na chodenie s niekým!“
                „Som len o dvadsaťtri minút mladšia než Susan a pri nej ti to nevadí?“ dívala sa naňho takmer bojovne. Nie, takúto ju vídal len občas. Lily bola pokojná. Presne ako jej menovkyňa. Áno, keď sa rozčúlila, tak lietali hromy blesky. Ale to sa stávalo len zriedkavo. A teraz tam sedela a dívala sa naňho, tak vedel, že je pripravená za svoj názor bojovať.
                „Ale nie s Malfoyom,“ skúsil.
                „Harry…“ upozornila ho jeho manželka.
                „Otec, to že ty a strýko Draco spolu bojujete kvôli každej hlúposti ešte neznamená, že ja a Andy pre to budeme trpieť. Máme sa radi. Nie! Milujeme sa a keď sa ti to nepáči alebo keď sa to nebude páčiť strýkovi Dracovi, tak s tým my dvaja rozhodne nemienime nič robiť,“ napaprčila sa. Harry skrotol. Toto sa skôr podobalo na Molly, než na jeho matku.
                „Dobre teda,“ privolil napokon so sebazaprením. Namosúrene pozrel na svoju manželku, ktorá sa pobavene uškŕňala. Tiež mali s Hermionou dosť toho ich večného naťahovania sa. „Ale snažte sa, aby som si toho nevšimol.“
                „Dnes to ale pôjde ťažko, že?“ natiahla Lily.
                „Harry, nechaj to tak,“ vložila sa jeho manželka. „Ja som o tom vedela. O Robertovi nie. Susan sa mi až tak dôsledne nezveruje, ale Lily mi písala, že s Andrewom chodí. A ja na tom nevidím nič zlé. Je to slušný a dobrý chlapec. Inteligentný a šikovný... Ticho!“ prerušila jeho nadýchnutie sa k protestom. „Ber to tak, že je to Hermionin syn, keď ti je zaťažko pripustiť, že je to aj Dracov syn.“
                „Rezignujem, končím, vzdávam sa. Spriahli ste sa proti mne,“ zamrmlal protestne. Lily sa zachichotala. Už znova to bola jeho malá, milá Lily, ktorá ovšem chodí s Malfoyom! Povzdychol. „Dobre, ale bozkávajte sa tak, aby som to nevidel.“
                „Nerob si starosti. O to sa postarám,“ vŕtla si jeho dcéra.
                „Aha kto k nám ide,“ zaškľabila sa Susan dívajúc sa z okna. Videla prichádzať od bránky k domu postavu. „Že by mal strýko Severus hlad?“ neodpustila si uštipačnú poznámku a vstala, aby mu šla otvoriť dvere.
                „Strýko Severus sa napokon na moje naliehanie rozhodol, že s nami strávi celý deň,“ zavolal za ňou Harry. „Ale že mi dalo prácu ho ukecať,“ uškrnul sa na svoju manželku.
                „Je to vážne úžasné mať cez prázdniny v dome dvoch učiteľov a ešte k tomu je jeden z nich riaditeľ,“ vypustili chlapci takmer súčasne.
                „Dobré ráno, rád vás opäť vidím,“ pozdravil Severus, keď vstúpil do kuchyne. „Nedá sa tvrdiť, že by som toho za celý rok nemal dosť, ale tak po dnešku si hádam odpočiniem,“ zaškľabil sa a očami prebehol deti.
                „Dáš si s nami raňajky, Severus?“ spýtala sa Ginny, ale na odpoveď nečakala. Okamžite mu prútikom prilevitovala tanier a šálku.
                „Dá sa ti povedať nie, Ginevra?“ povytiahol obočie a sadal si k stolu.
                „Ani veľmi nie,“ zabrblal Harry.
                „Ja som to počula, drahý,“ upozornila ho Ginny s úškrnom.
                „Keby som vás videl prvý raz, tak by som si myslel, že si podpapučník, Potter,“ okomentoval Severus.
                „Ale keďže my ťa nevidíme prvý raz, Severus, tak si daj výdatné raňajky,“ kontrovala Ginny.
                „Netrpím hladom, Ginevra, keď narážaš na to.“
                „Čo ty vieš, na čo narážam?“
                „Úžasná debata,“ vložila sa Susan. „Ak sa nenahneváte, drahý profesorský zbor na čele s našou matkou, radi by sme sa vzdialili a pripravili sa na dnešnú návštevu.“
                „Hovor za seba,“ vrkli po nej jej bratia. Len sa na nich zacerila.
                „Dobre fajn, deti. Teraz si všetci poupratujete izby a poriadne! Nechcem počuť žiadne námietky. Ešte ste sa nepovybaľovali, tak nech vám to netrvá pol prázdnin!“ zavelila. Deti sa pomaly rozchádzali.

  „Pripomína mi Molly, nemáš ten pocit?“ spýtal sa Severus potichu Harryho.
                „Ja som to počula!“ upozornila Ginny, ale venovala sa koláčom, ktoré mala rozrobené.
                „Len občas, len v niečom,“ zazubil sa Harry.
                „Strýko Severus!“ z predsiene sa ozval nadšený detský hlások.
                „On si nemusí robiť poriadok?“ ukázal Sirius na svojho mladšieho brata, keď popri ňom prechádzal na schodisko vedúceho do horných izieb.
                „Ja som si ho robil včera,“ vyplazil naňho jazyk Severus. „Strýko!“ Nadšene sa vrhol na svojho menovca, ktorý jedol vajíčka a slaninu. „Hore v podkroví som našiel bubáka! Pôjdeme ho spolu zlikvidovať?“
                „Dobré ráno, synček,“ Harry s úsmevom upozornil svojho najmladšieho syna na absenciu dobrého vychovania. Severus sa mierne zapýril a poprial dobré ráno. A už znova žvatlal Severusovi.
                „Je v tej starej almare, robí rámus a...“
                „Upokoj sa, mladý pán,“ zabrzdil ho Severus. V jeho tóne nebol ani náznak podráždenia. Mal toho malého svišťa veľmi rád. Možno pre to, že mu ešte nepílil nervy v Rokforte. „Najprv sa hádam naraňajkuješ.“
                „Áno, mám hlad,“ Severus mladší si sadol za stôl a s plnými ústami rozprával. „Natrafil som naňho len náhodou, keď som...“
                „Mlč!“ zastavil ho Severus. „Najprv jedlo. Vieš, akým zaklínadlom zničíme bubáka?“
                „Riddiculus,“ odvetil Severus bez váhania.
                „Správne. Na to, že sa len učíš čítať a písať, máš mimoriadne vedomosti. A vieš, na čo musíme zmeniť bubáka?“
                „Na niečo, čo nám je smiešne.“
                „Ďalšia správna odpoveď.“
                „Nepridáš Chrabromilu päť bodov?“ zachechtal sa Harry.
                „Ani v tvojom najdivokejšom sne,“ zamračil sa naňho jeho strýko. Potom sa už venoval malému Severusovi. „Keď zabudnem na skutočnosť, že z tvojich súrodencov má akú takú perspektívu len Lily, ty by si mohol byť druhým dobrým zásahom môjho synovca Pottera.“
                „Dvaja z piatich? To je skvelé! To je výborná štatistika, v takú som ani nedúfal,“ zasmial sa Harry. Severus sa potichu smial. Mal síce len šesť rokov, ale bol veľmi chápavý a rozumný. Toto bol pravý vnuk Lily Potterovej. Ako jediný z Harryho synov mal zelené oči. Mali ich len Severus a Lily.
                „Dobre, tak to spravíme ako vždy. Ja budem len držať prútik. Ty budeš čarovať,“ plánoval Severus. „Spoločne toho bubáka vyženieme.“
                „A potom uvaríme nejaký elixír?“
                „Možno. Predpokladám, že sa tvojej matke začnú veľmi míňať kostrorastové elixíry. Alebo kostrocelové. Alebo akékoľvek, ktorých spotreba v dôsledku nachádzania sa tvojich bratov doma v období prázdnin mimoriadne stúpne. Takže áno. Potom by sme mohli uvariť nejaký elixír.“

------

„Tak už mi to konečne vyzradíš?“ spýtal sa Harry Severusa o poriadny kus neskôr. Keď už bolo po obede, ktorý sa uskutočnil na záhrade a aj po káve. Jednoducho už bol takmer večer a Severus si uvedomoval, že hoci bol u synovca od rána a hoci tam boli oni všetci... neponáhľal sa, aby odtiaľ zmizol a aby vyhľadal samotu.
                „Čo ti mám prezrádzať?“ natiahol a pomáhal mu z pivnice vyniesť ďalšie fľaše alkoholu. „Je veľmi veľa vecí, ktoré by v mojom prípade vzbudzovali hlad po vysvetlení a tým odhalení mojich úžasných tajomstiev, ktoré ma robia výnimočným,“ dodal s úsmevom. Harry sa pod nosom uchechtol.
                „Odkiaľ stále berieš to špičkové elfské víno?“ obrátil sa k nemu. Severus sa významne a hrdo zaceril.
                „Že by od elfov?“
                „Ale no tak,“ prevrátil oči. „Sľúbil si to. Tvoje zásoby sa nikdy neminuli a ty si vravel, že mi prezradíš ten fígeľ.“
                „Ešte si príliš malý na to, aby si poznal tento, ehm, zázrak,“ neprestával sa provokačne zubiť.
                „Nečakáš snáď, že by som ešte vyrástol, nie?“
                „Niekedy v tvojich pätnástich rokoch som prestal dúfať.“
                „Tak vidíš. Proste máš malého, šikovného a úžasného synovca, ktorému by si to mal prezradiť skôr, než vážne umrieš.“
                „Takú radosť ti nemienim spraviť,“ chlácholivo ho potrieskal po ramene. „Neboj sa, keď zhodnotím, že si už k takému niečomu skutočne dozrel, poviem ti to.“
                Harry ešte chvíľu skúšal vŕtať. Len zo zvyku. Nikdy ich to neprestalo baviť a neverili, že by s tým niekedy skončili. Keby aj skončili, zrejme by to už nebolo ono. Severus sa to nikdy poriadne nenaučil, nevedel jednoducho povedať, že má niekoho rád a v ich prípade si to týmto spôsobom vraveli.
                Jeho vzťah k Harryho najmladšiemu synovi však bol výnimočný a ťažko prehliadnuteľný. Mal ho úprimne rád. Teda, on mal rád aj ostatné jeho deti, rovnako ako nikdy neprestal mať rád Ginevru, hoci to nikdy od neho nikto nepočul, ale svojmu synovcovi venoval najviac pozornosti, venoval mu svoj čas a nenásilným spôsobom ho učil.
                Harrymu a Ginny prísne zakázal pomenovať po ňom jedného z ich prvých synov. Neželal si to, taký dôležitý si nepripadal. Ale keď videl ich posledné dieťa pár dní po narodení a pri pohľade naňho tušil, že práve ono bude mať zelené oči a nie hnedé, ktoré ho stále na Potterovi dokázali rozdráždiť, podvolil sa sústredenému tlaku tých dvoch a nechal ich, nech ho pomenujú ako chcú.
                Práve kvôli nemu sa jeho návštevy u Potterových za posledných šesť rokov zintenzívnili. Iste, synovca si vídal pravidelne, pracovali spolu. V prvých piatich rokoch však videl Ginevru len na prehliadkach. Potom začal chodievať najskôr raz za mesiac, neskôr pravidelne, každú nedeľu k nim na obed, kde sa časom začal stretávať s najstaršími Weasleyovcami a tiež Malfoyovcami a zvykal si. Prázdniny však trávieval väčšinou sám. Až do chvíle, kým sa nenarodil Severus.
                V tej chvíli si našiel pre svoj život nový zmysel a prisahal si, že aspoň z jedného Pottera spraví dokonalého Pottera. Alebo sa o to nemalou mierou pričiní. Iste, každé z Harryho detí bolo niečím mimoriadne, hoci už len tou maličkosťou, že to boli jeho deti a práve pre to ich mal rád. Skutočne. Ibaže k žiadnemu podvedome necítil až toľko nehy a náklonnosti ako k tomu malému. Možno aj pre to, že na ňom Severus visel od malička, hoci si musel priznať, že ostatným deťom to nedovolil, aj keď o to spočiatku prejavovali záujem.
                Napokon bol spokojný a rád, že ho vtedy Harry odtiaľ vytiahol. Za tú krátku chvíľu si s Lily všetko vyjasnil. Odpustila mu každú jeho hlúposť a to potreboval počuť. Keby neumrel, nikdy by sa to nedozvedel. So svojím bratom sa to tiež pokúsili urovnať a keby neboli obaja takí tvrdohlaví, zrejme by to aj urovnali. Alebo by to povedali nahlas. Pretože obaja v tú chvíľu vedeli, že je všetko v poriadku.
                Severus Snape bol rád, že prežil. Svoj hlavný problém vyriešil v Prázdnote a po návrate, hoci to bol stále Snape, vychádzal so všetkými o čosi lepšie. Oni ho mali radi a on to vedel. Napokon všetci do jedného. A on, hoci ich nemal rád, alebo si to nikdy nepripustil, dokázal s nimi vychádzať celkom slušne. Ako s Harryho svokrovcami, tak aj s jeho švagrami alebo napríklad takým Lupinom alebo Malfoyom. U Hermiony nebolo čo riešiť. Tú mal rád vždy a často sa stávalo, že za ním prišla na kus reči, poradiť sa alebo len tak, porozprávať.
                Stál na verande Potterovského domu a s miernym úsmevom pozoroval skupinu ľudí, ktorá si bola vždy blízka, ktorá zohrala vo vojne dôležité úlohy a ktorá, hoci si to neuvedomoval, zmenila aj jeho.
                Díval sa, ako Longbottomovci diskutujú so Sebastianom. Zrejme ho pripravovali na skúšky do aurorského výcviku. Ako majú Neville a Hermiona zase hlavy vrazené dohromady a zrejme riešia nejakú ich zabudnutú bylinu. Ako Molly zadáva inštrukcie Harryho synom a synom Billa a jej vnučka Susan pri nich prevracia oči. Chceli ísť hrať metlobal a prehovorili už svojich rodičov a Draca Malfoya. Ako tehotná Luna trkoce s Billovou manželkou, mimochodom veľmi peknou Turkyňou, a Tonksovou. Zrejme do nej hučali niečo o tehotenstve, ale ona mala ten svoj zasnený výraz a Snape by sa vsadil, že im miesto toho rozpráva o krčorohých chrapogotoch. Začul doberanie Harryho a Draca, ktorých hlavnou témou bol vzťah ich detí, ktoré stáli v úzadí toho všetkého, s rukami spojenými a o niečom potichu debatovali. Celkom pekný pár a keď z toho Pottera netrafí šľak, všetko bude v poriadku. Na druhej strane sa rozprávali Bill s Lupinom a korunu tomu všetkému dávali dvojčatá, ktoré pripravovali vzadu v záhrade jeden zo svojich ohňostrojov, ktorý mal vybuchnúť po zotmení a ktoré mu v tej chvíli ukradli jeho Severusa.
                „Všetko v poriadku?“ Na ramene ucítil chlácholivú dlaň.
                „V najlepšom, Ginevra,“ s úsmevom sa k nej obrátil. Niesla  misu s koláčmi, ktorú od nej okamžite vzal. „Celkom príjemne strávený deň.“
                „No vidíš, napokon sme sa všetci dočkali tohto prehlásenia,“ odvetila s úsmevom. Necítil z nej rýpanie a on len krátko prikývol.
                „Aj Snape sa dokáže tešiť z významných maličkostí.“
                „A my sme za to radi.“

KONIEC

TOPlist