50. Džungľa

 

„Syn môj,“ vypustil Temný pán tichým hlasom. Netypickým a zarážajúcim. Vážne to bolo zvláštne. Len pred malou chvíľou mučil všetko, čo sa v jeho okolí pohlo, taký sa vrátil naštavný a zúrivý. A teraz bol pokojný až desivo. Dacian zvraštil obočie netrpezlivo čakajúc, čo príde.

„Áno, otec?“ spýtal sa predstierajúc pokoj po dlhej chvíli, počas ktorej bol lord Voldemort zamyslený. Boli v jeho komnatách len oni dvaja.

„Koľko z tých kúziel, ktoré nám zanechal Slizolin, si sa naučil?“ otec ho prebodol červeným pohľadom. V podobných chvíľach boli výrazne krvavo červené.

„Nie veľa,“ priznal opatrne. „Identifikoval som zhruba polovicu, ovládam ale len niekoľko.“

„To nie je chválitebné,“ prskol po synovi. „To vôbec nie je prospešné!“

„Niektoré kliatby potrebujú špeciálnu prípravu k učeniu,“ Daciana mierne striaslo strachom. Nemal svoj prútik, na poradu a najmä mimo svojich komnát si ho vziať nemohol. „Kliatby vyžadujú absolvovanie zvláštnych temných rituálov. Bez nich nie je možné čarovať. Je to to isté, ako pri dnešných kliatbach.“

„Iste,“ natiahol Voldemort bezfarebne. „Náš predok sa zrejme poistil, nemohol tie kliatby nechať len tak voľne ležať, aby sa k nim ktokoľvek dostal a zneužil ich.“

„Áno,“ súhlasil Dacian povzbudený zjavným otcovým upokojením.

„Ako dlho by trvala príprava týchto rituálov?“ zamračene zagánil.

„Dlho,“ Dacian sa odvážil podísť k oknu, aby sa cez neho pozrel. Jar už udrela v plnom prúde. V diaľke videl, že je les nádherne zelený. Občas sa dal v tomto mŕtvom prostredí začuť spev zblúdeného vtáka, ktorý sa však rýchlo vrátil na bezpečné územie mimo dosah vplyvu temného hradu. „Podarilo sa mi dešifrovať rituály,“ pokračoval, keď sa otočil k otcovi. „Len prísady sa dajú ťažko zohnať, nehovoriac o dlhom a úmornom absolvovaní rituálov.“

„Dobre, dobre,“ prerušil ho Voldemort podráždene. „To je jedno. Povedz mi iné. Ak by sme teraz zaútočili na hrad, alebo v dohľadnej dobe, dajme tomu v priebehu mesiaca, ktoré z tých kliatob by nám pomohli?“

„Všetky. Ibaže samotné učenie je zdĺhavé, ako som už vravel.“

„Aké sú to kliatby?“ dožadoval sa.

A Dacian začal vysvetľovať zhruba desiatku kliatob čiernej mágie. Viac menej šlo o rovnaké kliatby ako v súčasnosti. Ibaže tieto kliatby boli niekoľkokrát horšie a bolestivejšie, nehovoriac o tom, že sa dali len ťažko liečiť, ak vôbec existovala možnosť k rýchlemu liečebnému zásahu do postihnutého organizmu. V iných prípadoch by museli Rokforťania hľadať vhodný elixír, či prípadne vyrobiť elixír, ak by mali recept a prísady, ktoré sa v súčasnosti na zemi nenachádzali. Rovnako tomu bolo aj pri prísadách k rituálom. Mladý Riddle však o jednej kliatbe zámerne nevravel.

„Vravíš teda, že by trvalo dlho než by sa tie kliatby moji verní naučili?“ nepáčilo sa mu.

„Určtie,“ prikývol Dacian. „Keby som ich mohol učiť, možno by sa...“

„V žiadnom prípade,“ zagánil Temný pán. „Nedovolím, aby si sa potuloval s prútikom po hrade a aby si dostal čo i len minimálnu možnosť k úniku. Neverím ti totiž,“ zaškľabil sa. Je jasné, že to by bolo prvé, o čo by sa Dacian pokúsil. Nech bol jeho otec akokoľvek šialený, úplný idiot to nebol.

„Bellu to ale tak rýchlo nenaučím, aby mohla ešte ona...“

„Tak sa zameriaš práve na to!“ štekol po ňom výstražne. „Naučíš to Bellu a tá potom...“

„Ale...“

„Neskáč mi do reči, ak nechceš skončiť ako starý Crabbe (ktorého museli odtiahnuť v hlbokom bezvedomí preč). Jednoducho sa teraz zameriaš na to, aby sa to Bella naučila. Ja mám iné starosti.“

------

Behom pol hodiny sa rokovacia miestnosť zaplnila. Dokonca bol vyslaný signál aj pre pátračov v tajgách. Artur s Viktorom boli v opatere Molly, ktorá ich najprv skontrolovala, potom vyobjímala a napokon sa rozhodla ich vykŕmiť.

Behom ďalšej hodiny boli na Základni úplne všetci, vrátane Lupina a ostatných a oni im podávali hlásenie. Kde presne našli magické miesto a ako overili, že je to práve ich miesto.

„Nebolo to zložité,“ vysvetľoval Artur. „Tie obludy tam sú. Úplne voľne a nechránené. Spia.“

„Bol deň, takže vieme, ktoré obludy to sú,“ Viktor povytiahol obočie.

„Dobre,“ prikývol Remus. „Zabezpečenie?“

„Niekoľko zabezpečovacích kúziel, ktoré nebolo ťažké prelomiť. Ak sa tam aj náhodou niekto dostal, umrel. Je tam množstvo ľudských kostí.“

„Najnovšia mŕtvola bola stará zhruba pol roka?“ Artur pozrel spýtavo na Viktora.

„Zhruba,“ privolil. „Ešte nebola celkom rozložená. Ťažko povedať presne v tom vlhkom prostredí,“ mykol plecami. Ženy sa zatvárili znechutene.

„Si pripravený?“ Remus pozrel na Harryho. A pozreli naňho všetci.

„Vždy,“ prikývol. „Nič sa mi nesnívalo, takže môžeme vyraziť hneď. Bude to to zmrazovacie kúzlo.“

Túto teóriu potvrdili všetci. Žiadna smrť, ani nič iné, čo by ho mohlo motivovať k čarovaniu zabudnutým zaklínadlom. Muselo to byť jedine zmrazovacie kúzlo. A taktiež sa potvrdilo, že sa pôjde čo najskôr. Aj tí nezainteresovaní už vedeli, že na jeho snoch veľmi záleží. Že sa Základňa jeho snami riadi. Nevedeli prečo, ale z toho, čo začuli si spravili závery. Sníva sa mu o smrti, varuje pred ňou. Preto sa mnohé pohľady začali ráno automaticky obracať na Harryho, ak sa nachádzal na Základni. Preto už nejaký čas nemal nočné na vežiach. Aby mohol snívať.

„Dobre, máme vždy pripraveného Pottera,“ ozval sa Severus, ktorý bol doteraz ticho. Vstrebával informácie a premýšľal dopredu. „Potom samozrejme mňa, aby som Potterovi kryl zadok. Ďalej Kruma, ktorý nás na oné miesto dovedie. Bude to stačiť, nie?“ prebodol pohľadom Remusa.

„Za ideálnych podmienok,“ privolil. „Ale ako sme počuli, nachádzajú sa tam aj iné nástrahy.“

„Keď o nich vie Krum, stačí to. Vyvarujeme sa im,“ trval na svojom.

„Nemuseli sme naraziť na všetko,“ dovolil si ozvať sa Artur. „Môže tam byť iné, než len mäsožravky a hady.“

„Správne,“ prikývol Remus.

„Možno,“ prikývol Severus. „Ale zase na druhej strane, čím viac ľudí, tým menej nenápadní budeme.“

„Je to hlboko v džungli. Okrem tých mŕtvol sme tam nenarazili na nijakého iného človeka. Ani overovacím kúzlom sa v okolí desiatich kilometrov nenachádzal človek.“

„Zvýšeným množstvom našich magických jadier by sme mohli vyvolať zvedavosť.“

„A práve preto pôjdeme viacerí,“ rozhodol Remus.

„Lupin, nemal by...“

„Nemal,“ prerušil dôrazne vlkolak majstra Elixírov. „Toto je vážna vec a rozhodujem ja. Ak proti tomu nenamieta Harry,“ pozrel naňho. Ten zdvihol hlavu a díval sa, ako naňho všetci civia.

„Samozrejme, že nie. Bolo to povedané hneď na začiatku. Velím za Remusovej neprítomnosti a keby som velil, aj tak by sme rozhodovali spoločne. A okrem toho mám rovnaký názor, ako Remus,“ pozrel na strýka. „Neville vravel, čo všetko sa v džungli nachádza. A úplne stačila predstava muklovskej džungle. Magická je oveľa nebezpečnejšia. Preto s nami musí ísť aj nejaký liečiteľ, keď mi ty budeš kryť zadok,“ zaškľabil sa. Remus spokojne prikývol.

„Rada si pozriem džungľu zblízka,“ šepla mu do ucha Ginny. Pozrel na ňu. Ju samozrejme svojím prehlásením nemyslel. Behom troch sekúnd si ale uvedomil, že to presne tak dopadne. Videla jeho výraz a zachichotala sa. Okamžite odhadla, čo mu preletelo cez myseľ.

„Veľmi dobre,“ ohodnotil Harryho prejav Remus. „Ja pôjdem samozrejme tiež, Bill ostane, aby dohliadol na hrad,“ pozrel na Weasleyho, ktorý prikývol. „A ďalej Frank, jeho skúsenosti budú prínosné,“ obrátil pozornosť na Longbottoma sediaceho vedľa svojho syna a manželky.

„Je to zbytočne veľa osôb,“ protirečil podráždene Severus. Na jednej strane to chápal. Skutočne sa mohli vyskytnúť problémy. Ale keby sa správali tak, ako tí dvaja, nemuseli by pritiahnuť ničiu pozornosť. „Ale dobre,“ prevrátil rezignovane oči. „Je možné, že tam práve v tejto chvíli mieri Temný pán.“

„Okrem iného, áno,“ prikývol Remus. „Pôjde aj Draco,“ otočil sa k blondiakovi, ktorý sa okamžite zatváril spokojne. „Severus a Harry budú tvoriť dvojicu. Viktor a Frank ďalšiu a ja s Dracom tretiu. Bol by som radšej, keby sme mohli ísť viacerí, ale toto bude musieť stačiť,“ netváril sa nadšene. V prípade, že tam skutočne mieri Voldemort s tlupou smrťožrútov, bude ich výprava veľmi nedostačujúca. A že sa Harrymu nesnívalo o smrti, to je nepodstatné. Môžu byť pozráňaní veľmi nepríjemne. A Ronov prípad im strašil v hlavách stále.

„A čo tá liečiteľka?“ ozvala sa Ginny. „Keď si budete kryť navzájom zadky, niekto tam musí byť, kto by vám podal antidotum, napríklad,“ nevinne poznamenala. Harry nenápadne prevrátil oči.

„Áno, liečiteľka,“ Remus pozrel na Poppy, ktorá zbledla.

„Ale prosím ťa,“ ohodnotil Severus jeho pohľad. „Pri všetkej úcte, Poppy je veľmi zdatná v ošetrovni, nie v terénne. A to isté platí aj o Goldsteinovi.“

„Súhlasím,“ pípla Poppy, ktorá vyzerala, že sa výletu do džungle veľmi rada vzdá. Goldstein sa brániť, ani pritakávať nemohol, pretože nebol prítomný, ale všetci poznali jeho zdatnosť pri dueloch. Ani on nebol terénny tip. Ako na povel sa všetky pohľady otočili k mladej pani Potterovej, ktorá vyzerala veľmi spokojne.

„Nie,“ zavrtela hlavou jej matka. „Nie, to nejde. Skúste nájsť niekoho iného,“ vyzvala ich. Harry v duchu súhlasil, nahlas by však nepovedal ani slovo. Bolo by to nielen nebezpečné, ale hlavne zbytočné. A Ginny za seba nechala jednať ostatných.

„Molly, situácia so Zakázaným lesom sa opakuje,“ povedal pokojne Remus. „Ginny je najvhodnejšia. Už vtedy bola výborná a po mesiacoch sa jej znalosti len rozšírili.“

„Ale...“ Molly sa zarazila a pozrela na manžela, ktorý mykol plecami. Mali pravdu. „Prebiehajú liečiteľské kurzy, niekto...“

„Nikto vhodný sa nenájde,“ prerušil ju Severus. „Ginevra ovláda všetko, čo Poppy. A zrejme aj to, čo Goldstein, predsa je to len praktický lekár,“ natiahol. „Každopádne ovláda všetko, čo by mohlo byť v džungli užitočné.“

„Súhlasím,“ rozhodol šéf Fénixov, za čo si vyslúžil veľmi roztrpčený pohľad od Molly.
                „Ak teda súhlasí aj Potter,“ Severus sa škodoradostne obrátil k svojmu synovcovi. Skús protestovať! Vyzýval ho jeho pohľad.

„No áno,“ vypustil nie príliš presvedčivo. Cítil, že sa naňho jeho manželka zamračila a on sa rozhodol práve teraz na ňu radšej nepozrieť. „Ginny je viac ako vhodná,“ dodal zmierlivo.

„Výborne. Ráno teda vyrazíme. Viktor, vytvorí prenášadlo s presnými súradnicami.“

------

„Nevyzeráš nadšene,“ Ginny sa mračila, aj keď si líhali o čosi neskôr do postelí.

„Som nervózny, máme sa stretnúť s obludami,“ vysvetľoval.

„Okrem iného, áno,“ sedela na posteli so skríženými rukami na prsiach a prepaľovala ho pohľadom. „Hodím sa na tú akciu.“

„Ja viem, samozrejme!“ takmer vykríkol.

„Nevyzeral si presvedčene.“

„Ale no tak, Ginn,“ prevrátil oči. „Samozrejme, že sa mi tá predstava nepozdáva a to mi nemôžeš mať za zlé. Ale nepozdáva sa mi ani prítomnosť Remusa, či Franka.“

„To je neporovnateľné,“ paprčila sa naďalej. „Jednoducho by si bol radšej, keby som sedela doma.“

„Toto sme už preberali,“ mierne sa zamračil. „Aj teraz prídeme k rovnakému záveru, tak si to odpustime. Nikdy sa mi to nebude pozdávať, ale nikdy ti nebudem brániť, pretože mi je jasné, že nám dokážeš zachrániť život, ak by k tomu prišlo.“

„Dobre, no,“ vypustila o čosi pokojnejšie. „Zrejme sa nikdy nedočkám nejakého nadšenia z tvojej strany, že?“

„To si píš,“ prisunul sa tesne k nej. „Rovnako, ako sa ja nikdy nedočkám nadšenia z tvojej strany, nie?“

„To je ale o niečom inom.“

„Už toho nechajme,“ poľahky si ju pritiahol do náručia. „Severus mi bude dýchať na chrbát, Poppy je vystrašená ako ratlík, Goldstein by zrejme spanikáril a nedokázal by sa o seba postarať, Hermiona sa ledva hýbe. Ty si to najlepšie, čo má Základňa, okrem Severusa,“ zaliečal sa jej. Jeho ruka sa zavŕtala pod perinu a hladila nahé stehno. „Ja to veľmi dobre viem a som na teba hrdý. Nikdy ale nebudem nadšený, keď budeš riskovať život,“ hlesol jej do ucha.

„Ja viem,“ pípla šepky. Jemne zachytila jeho ruku a odtiahla ju. „Pán Potter, dnes nič nebude. Musíme sa vyspať na zajtrajšiu akciu,“ mierne sa zaškľabila.

„Nemstíš sa mi, že?“ potreboval sa ubezpečiť. Zhasla prútikom všetky svietniky.

„Ale to vieš, že nie,“ zasmiala sa, keď sa k nemu zavŕtala. „Tvoje ruky, dávaj si na ne pozor.“

„Merlin, si krutá.“

------

Ráno o deviatej boli všetci pripravení k premiestneniu a potom preneseniu do Južnej Ameriky. Ginny prekvapilo, že sa matka znova nepokúsila zabrániť jej v účasti. Zrejme ju otec v noci upokojil, alebo čo. Každopádne sa po raňajkách nechali premiestniť Dobbym a ďalším škriatkom mimo hrad, aby Viktor zaktivoval starostlivo začarované a zaistené prenášadlo.

Cesta to bola dlhá, oveľa dlhšia, ako jej najdlhšie prenášanie do Egypta v čase pred jej druhým ročníkom. Napokon sa ale prestali točiť a zľahka pristáli. Dokonca sa jej ani žalúdok nekrútil, ako predpokladala.

Ocitli sa v brazílskej džungli. Predstavovala si, že bude zarastená oveľa viac hustejšie. Prekvapilo ju, keď sa zjavili na území len s pár stromami.

„To je preto, aby sme mali kde pristáť,“ vysvetľoval Krum, akoby si prečítal jej myšlienky. „Tam, kam pôjdeme, je stromov, kríkov, papradí a hocičoho iného oveľa viac.“

„Celkom logicky, bolo by hlúpe, aby sme pristáli na stromoch,“ zaškľabil sa Severus. „Veď nás,“ vyzval Viktora.

Pritiahla si svoju liečiteľské tašku, preplnenú a kúzlom odľahčenú, bližšie k sebe a pevne zovrela prútik v ľavej ruke. Pravú jej už opanoval manžel. Viktor, spolu s Frankom, šli vpredu. Ona sa nachádzala medzi svojím manželom a strýkom. Nech by chcel Severus akokoľvek dýchať Harrymu na chrbát a istiť jeho zadok, ona bola rovnako dôležitá, preto si ju držali medzi sebou, hoci toto gesto považovala za zbytočné. Remus s Dracom uzatvárali skupinu.

Po zhruba kilometrovej púti prostredie hustlo. Už to neboli len ojedinelé kríky a stromy. Občasné overovacie kúzla im napovedali, že sú tam skutočne sami. Alebo aspoň v okruhu desiatich kilometrov nebol žiaden človek. Mágiu pred sebou však jasne cítili a to ani nemuseli kúzliť. Znervózneli a zostražiteli. Vzduch bol vlhký, cítili hnilobný zápach.

„Diabolská pŕhľava,“ upozornila ich po chvíli dívajúc sa pred seba. Našťastie mali nohavice. „Nedotýkať sa jej.“

„To by nám ani vo sne nenapadlo,“ uškrnul sa Severus kontrolujúc si svoju ľavú stranu.

„Mám rukavice. Nie je problém ju vytrhnúť a strieskať ťa s ňou,“ vyhrážala sa lámajúc tým napätú atmosféru. Remus sa potichu zasmial.

„Iste, vôbec by som sa nečudoval. Máš sadistické sklony.“

„Nie, nemám. Ale pri tebe spravím výnimku.“

„Nemá? Potter?“ ozval sa Draco.

„Čo keby sme sa sústredili?“ otočil sa k nim pobavený Viktor.

„Rozkaz, šéfe!“

„Nemá,“ prezradil Harry s úškrnom.

„Prekvapujúce.“

„Severus, čuš.“

Prešli ďalších sto metrov a museli sa začať predierať hustým porastom. Dávali si pozor, aby sa nedotýkali žiadnej rastliny. Frank kontroloval územie pred nimi a zbavoval chodník rôznych chrobákov, Viktor kontroloval situáciu v úrovni ich hláv, aby ich neprekvapila nejaká húsenica alebo pavúk. Nevedeli presne, čo pre nich môže byť nebezpečné.

„Pozrite,“ nadchla sa Ginny a zabrzdila ich sprievod. Harry pozrel smerom, ktorým ukazovala. Nachádzala sa tam obrovská rastlina, ktorej kvety boli veľké ako taniere, nádherne sfarbené a listy mu boli jednoznačné. Mäsožravka.

„Najnebezpečnejšia spomedzi mäsožravých rastlín. Dokáže zabiť a rozložiť celého človeka,“ prikývol Severus dívajúc sa na vzácnu rastlinu.

„Mäsožravka kráľovská,“ usmievala sa Ginny. „Nevillovi by sa tu veľmi páčilo.“

„Nerád by som kazil túto romantickú chvíľu,“ nadhodil Harry nechápavo sa dívajúc na tých dvoch, ako obdivujú niečo, čo ich môže zožrať, „ale asi by sme sa mali posunúť vpred.“

„Správne,“ mierne sa oklepal Frank.

„Moment,“ zastavila ich Ginny. Otvorila tašku. „Každý do ruky bezoár. Len pre istotu.“

Harry si ten svoj strčil do vrecka. Nedalo sa držať prútik, bezoár a ruku svojej manželky dohromady. Remus sa mierne pousmial. Po ďalších metroch, kedy obdivovala pestrosť a rozmanitosť okolia a kedy ostatní zaháňali nebezpečné živočíchy z ich blízkosti, Viktor oznámil, že sa už blížia.

Mágia bola veľmi citeľná. Takmer až bolestivo, ako si uvedomovala. Zvedavosť bola čoraz väčšia, rovnako ako napätie a nervozita. Nevedela, ktorý pocit v nej víťazí.

Na svojom manželovi to videla. Tvár mal čoraz sústredenejšiu a napätejšiu. Bude potrebné, aby sa mu podarilo vytvoriť dokonalé kúzlo a najlepšie hneď na prvý pokus. Aby ich zbytočne nezobudili a nerozdráždili. Aspoň Severus sa zdal pokojnejší. Svojou prítomnosťou neprilákali nič a rovnaké nič sa nenachádzalo ani v ich blízkosti. Hoci by sa stavila, že keby sa niekto nachádzal na druhej strane, priamo pred nimi, mágia na tomto mieste bola taká silná, že by prekryla prítomnosť samotného Voldemorta.

O malú chvíľu sa dívala na čistinku. V tomto prostredí to bolo zvláštne a neočakávané a bolo zrejmé, že je vytvorená čarom. Rovnako ako hromady neidentifikovateľných tvorov, ktoré sa krčili pri sebe, akoby sa zohrievali, čo bolo v tomto prostredí nemysliteľné. Sama cítila, že jej z horka a vhka stekajú cícerky potu po chrbte. Slizolinove obludy sa pri sebe krčili, akoby sa chceli navzájom chrániť. Nebolo ich vidieť poriadne, ale z toho sna si vedela predstaviť, ako vyzerajú v bdelom stave. Striasla sa odporom. Príliš by sa podobali človeku. Aspoň tvarom tela, ktoré bolo šupinaté, z množstvami ostňov. Ale hlava, ktorá bola momentálne skrytá pod telami, z nej šiel najväčší strach. Nechcela na to myslieť a predstavovať si to. Bolo to priamo pred nimi a bolo to nechutné.

„Je to až príliš jednoduché,“ zamračil sa Severus. Harry mal rovnaký názor. Strýko vyslal niekoľko overovacích kúziel. Boli tam sami.

„Aby sme len tak prišli a zničili ich? Nezdá sa mi to,“ ostražito sa obzeral Harry. Draco bol rovanko zamračený. „Ginny, radšej si priprav všetko, čo máš,“ pozrel na manželku.

„Čo myslíte?“ spýtala sa, ale už otvárala tašku s množstvami elixírov. Harry povytiahol obočie. Vážne vie, ktorý je na čo?

„Môže tu byť pasca, ktorá sa aktivuje kúzlom obráteným proti obludám,“ prikývol Remus.

„Bude tu pasca,“ upresnil Severus dívajúc sa na kosti ľudských tiel po okolí. „Nepáči sa mi to,“ kútikom oka kontroloval spiace obludy.

„Nikomu sa tu nepáči,“ aj Frank kontroloval okolie.

„Dobre, takže prenášadlo. Pripravme ho, aby nás okamžite odtiaľto dostalo,“ Remus sa sklonil s Viktorom k jednej vyradenej metle, ktorú zväčšili. Dostatočne dlhej, aby sa jej dokázali chytiť všetci. Niekoľko minút sa pri nej babrali, kým si Ginny kontrolovala svoj arzenál. Mračiac sa vytiahla asi päť flakónikov, o ktorých predpokladala, že by sa mohli hodiť najviac.

„Bezoáre,“ upozornila, keď sa postavila dívajúc sa Harrymu do tváre. Nahla sa, aby mu vtisla nežný bozk na pery. „Dobre to dopadne,“ šepla s úsmevom. Podarilo sa jej aspoň trocha ho upokojiť.

„Harry, ty sa budeš sústrediť len na to kúzlo. O ostatné sa starať nebudeš, nech sa deje čokoľvek, dobre?“ Severus sa k nemu otočil. Jeho synovec mlčky prikývol pevne zovrúc prútik. A bezoár. „Ginevra, ty budeš v strede, Lupin, z pravej strany, ja z ľavej. Krum, Malfoy, budete nám kryť chrbty. Longbottom, ty nespustíš z dohľadu Ginevru, jasné?“ zamračil sa výstražne na aurora, ktorý prikývol. „Dobre, pripravený?“ pozrel na Viktora, ktorý sa postavil od metly. Ďalšie prikývnutie. „Tak, do toho.“

Harry sa nadýchol a namieril na čistinku. Mávnutie rukou v presnom trojuholníku mu už problém nerobilo. Za normálnych a pokojných okolností. Teraz bola situácia vypätá. Všetci to cítili, proste vedeli, že to také jednoduché nemôže byť. Sústredil sa a vyslal do stredu čistinky zmrazovacie kúzlo Bystrohlavovej. To je jeho úloha, nič iné, nech sa deje čokoľvek.

Ginny videla, ako z prútika jej manžela vyletel lúč. Poznala ho, samej sa niekoľkokrát podarilo takto čarovať. Nie však v takej sile, ktorá sa očakávala od neho. Obdivovať ho ale nemohla. Mali pravdu. Vôbec to nebude také jednoduché.

Rastliny v ich okolí okamžite ožili. To, čo sa nedalo zistiť predtým, teraz ožilo. Chcelo to brániť Slizolinove obludy pred zničením. Okamžite do nich začali dorážať popínavé rastliny. Odniekiaľ sa vynorili mäsožravky, ktoré po nich cvakali a po zemi sa k nim blížili mravce veľkosti malého psa. Nikdy nič podobné nevidela a nebola sama, kto v tej chvíli zaklial.

Musela sa pridať k bráneniu. Musela vysielať trhacie kúzla na rastliny, vysielať oheň, páliť a ničiť to niečo, čo vzniklo náhle a vyššou mocou. Odrážať a trhať mravce a ďalšie chrobáky nadrozmerných veľkostí. Všetci šiesti bránili Harryho, ktorý držal pevne prútik v ruke, ignorujúc hluk za ním, pretože priamo pred ním to tiež náhle ožilo. Hluk a lomoz sa znásobil, keď sa prvé obludy budili a on sa díval na znetvorené tváre, z ktorých odkvapkával hnis a iný sajrajt. Zdvíhal sa mu žalúdok, ich oči boli upriamené na neho a videl v nich nenávisť a chuť po pomste. Otvárali ústa so zhnitými zubami a on vedel, že z nich onedlho vystrekne jed, ktorý ho paralyzuje a zabije. Jeho kúzlo bolo silné, zmrazovalo a ničilo, ale pomaly. Nie tak, ako by si to predstavoval a potreboval. Prerušil ho a do ďalšieho vložil väčšiu silu a odhodlanie. Nedovolí im, aby sa priblížili. Začalo ich mrznúť viac, videl ľadové sochy, ktoré sa vzápätí trieštili a mizli. Ale ďalší zo zadných radov sa k nemu približovali rovnako hrozivo, ako ich donedávna živí kolegovia.

Ginny sa stále rovnako odhodlane, bez prerušenia či povolenia bránila pred výpadkami rastlín a živočíchov.

„Ginny!“ začula výkrik. Vedela, čo sa mohlo stať. Otočila sa, aby sa venovala tomu, kvôli čomu tu bola. Draco ležal na zemi. Vytiahla z jeho ruky bezoár a strčila mu ho do úst snažiac sa nevšímať hluk a pohyb okolo nej. Jej kamarát bol v bezvedomí. V rýchlosti ho skontrolovala. Jeho ruky boli obsypané pľuzgiermi. Diaboľká pŕhľava, ktorou chcela len pred hodinou mučiť Severusa. Na to bezoár nepotrebuje. Stačil neutralizujúci elixír. Vytiahla mu bezoár z úst a naliala do hrdla príslušný elixír. Pŕhľava nebola taká nebezpečná, ako ostatné rastliny. A najmä tie z minulosti.

Pri páde si rozbil hlavu. Jeho blonďavé vlasy boli zaliate krvou. Otočila ho a rýchlym kúzlom očistila hlavu, aby zistila, kde presne je rana. Tú potom stačilo len narýchlo zaceliť. Viac sa zdržovať nemohla, jeho dych sa začal stávať čoraz plytším. Jed z pŕhľavy už bol možno zneutralizovaný, ale následky ostávali. Naliala doňho okysličujúci elixír a elixír na uvoľnenie napätého svalstva. Až potom mu, pre istotu, vrazila do úst bezoár.

Celú dobu pri sebe cítila Franka, ktorý sa staral, aby sa k nim nebezpečenstvo nepriblížilo. Keď schmatla prútik, aby sa pridala k boju, dopadlo vedľa nej Viktorovo telo. Zadná strana bola nechránená a ona vyslala prúd ohňa na mravce, ktoré vytrvalo dorážali. Držiac svoj prútik prebehla pohľadom Viktora, aby mu vrážala do úst bezoár.

„Postaraj sa oňho,“ vyhŕkol Frank sťahujúc sa za ňu, aby zabezpečil zadnú stranu. Ani jeden z nich sa nemohol starať o to, ako ďaleko je Harry, aké nebezpečenstvo hrozí z čistinky. Mali dosť starostí sami so sebou.

Viktorova noha bola dotrhaná. Respektíve jeho nohavica bola dotrhaná a ona zbadala na pokožke stopy po pohryzení. Lenže tie mravce nepoznala. Mohli to byť čarovne zväčšené jedovaté mravce zo súčasnsti, do ktorých bola mágiou vložená agresivita a vražedné úmysly. Ale mohlo to byť čokoľvek iné, neznáme. Nevedela, či riskovať alebo nie. Každopádne neutralizujúci elixírom nemohla nič pokaziť, preto mu z úst vybrala bezoár a vliala obsah pre istotu dvoch fľaštičiek. Bezoár v rýchlosti vkladala naspäť. Jeho stav sa nelepšil. Ale ani nehoršil, vďaka bezoáru.

Ucítila, že sa jej niekto dotkol. Severus zrejme zhodnotil situáciu, vedel, že to už nebude dlho trvať a rozhodol sa momentálne chrániť ju a jej ošetrovanie. Nedokázala sa aj brániť aj riešiť vzniknuté situácie. Draco tam ležal v bezvedomí, tiež bolo nutné chrániť ho.

„Pozri ranu,“ skríkol Severus odpaľujúc ďalšie chrobáky. Akoby im nemal byť nikdy koniec. Ich príval vytrvával a vôbec nepoľavoval. „Ešte chvíľu musíme vydržať,“ oznámil páliac rastliny, ktoré sa k nim skláňali.

Počúvla ho. Obliala jeho ranu na nohe čistiacim elixírom. Rana už nekrvácala, začala však nepríjemne hnisať. Zbadala to. Mal pravdu. V rane sa nachádzali drobné čeľuste mravca, ktorý ho uhryzol. Hoci, pod slovom drobné si predstavovala niečo iné. Snažila sa vytiahnuť ich kúzlom, rovnako ako sa to robilo, keď boli v rane kúsky skla a bolo potrebné ich opatrne odstrániť. Šlo to ťažko a pomaly, tesáky boli zaborené dosť hlboko.
                „Stlač ranu,“ radil jej znova strýko. Nechápala, ako dokázal sledovať úplne všetko, čo sa okolo neho dialo. Vrátane jej liečenia. A ešte k tomu dávať rady. Ale počúvla. Stlačila nohu tesne nad ranou, čím sa uvoľnili tesáky v svale a potom šli kúzlom vytiahnuť ľahšie. „A stabilizuj ho.“

Zvolila rovnaký postup ako u Draca. Vytiahnutím tesákov sa odstránil aj prívod jedu do organizmu. Viktorov tep sa o čosi zrýchlil, dych prehĺbil. Vďaka Merlinovi za bezoár. Keď liala do Viktora ďalší elixír, ozval sa Harryho výkrik.

„Hotovo! Prenášadlo!“

Ako na povel sa všetci skláňali k metle. Harry si až teraz mohol pozrieť, čo sa dialo za jeho chrbtom. Videl, že sa Ginny stará o Viktora.

„Poďme!“

Remus chytil Draca a Ginny Viktora. Severus zamieril na metlu. Behom troch sekúnd sa všetci držali metly. Severus ju aktivoval a oni zmizli z toho hrozného prostredia.

------

„Ako to s nimi vyzerá?“ Harry pristúpil k svojmu strýkovi, dívajúc sa na postele na ošetrovni, pri ktorých bol stále pohyb.

„Slušne,“ zhodnotil. „Malfoy sa už prebral a zaspal. Sťažoval sa na bolesť hlavy,“ zaškľabil sa. „S Krumom je to vážnejšie, do tela sa mu dostalo veľa jedu. Ale bude nakoniec v poriadku, len to bude vyžadovať viac času,“ vysvetlil a pozrel na synovca. Usmial sa. „Ginevra sa správala veľmi profesionálne,“ pochválil ju.

„Áno,“ prikývol roztržito. „Zosypala sa až potom. Spí.“

„To je celkom pochopiteľné, muselo to byť pre ňu šokujúce a desivé. Mám ju skontrolovať?“

„Nie, to nebude potrebné,“ zavrtel hlavou. „Len sa vyplakala, zhltla nejaký elixír a povedala, že sa z toho potrebuje vyspať.“

„Uhm, mal by si byť hrdý.“

„To som.“

„Vážne?“ neveril.

„Samozrejme. Akurát...“ stiahol obočie.

„To je pochopiteľné. Tiež som mal strach, dokonca aj o teba,“ zaškľabil sa a tresol ho po chrbte. „Bež sa vyspať aj ty. Preberieme to zajtra.“

„Ale...“

„Všetci budú v poriadku. Padaj do postele,“ povedal mu tónom, ktorý nepripúšťal námietky.

A tak sa podvolil. Skontroloval Viktora, ktorý už bol v opatere Poppy a Goldsteina, samozrejme ho predtým prezrel Severus a na moment sa zastavil pri Hermione, ktorá sa aj napriek vysokému štádiu tehotenstva nechcela vzdialiť od svojho manžela. Prehodili pár viet, aby sa odobral do bytu.

Opatrne si ľahol vedľa svojej spiacej manželky. Skutočne to na ňu všetko dopadlo, keď sa vrátili a ona odovzdala svojich pacientov na ošetrovňu. Roztriasla sa a rozplakala a jemu sa ju podarilo upokojiť až po dlhej chvíli. Bolo to hrozné, ale zvládla to.

„Som na teba hrdý,“ s miernym úsmevom jej vtisol na čelo bozk a pritisol sa k nej. V spánku sa k nemu reflexívne pritúlila a zamrmlala niečo, čomu vôbec nerozumel. Nebolo to však podstatné. Voldemort prišiel o svoje jed striekajúce obludy a on bol pokojnejší. Ešte sú tu ale jedny.

------

Na ďalší deň sa konala porada, na ktorej sa vyhodnocovala predchádzajúca akcia. Alebo sa len skonštatovalo, že všetko prebehlo dobre a rozdeľovali sa ďalšie úlohy. Pátrači sa vrátili do tajgy a pridať sa k nim mali aj Artur s Viktorom, keď sa úplne zbaví účinkov jedu. Harryho potešilo, že bol Krum ráno pred schôdzou pri vedomí. Bude stačiť pár dní a on sa z toho pozviecha úplne.

Draco sa už hrabal z postele, aby poďakoval Ginny a chcel ísť na schôdzu, čo mu znemožnila ako Poppy, tak aj Hermiona.

„Čo to mohlo byť?“ položil Harry Severusovi otázku, na ktorú sa snažili nájsť odpoveď už od návratu z Južnej Ameriky.

„Myslím, že to boli len obyčajné rastliny a živočíchy. Síce kúzlami slizolinsky vylepšené, ale súčasné. Mali sme šťastie,“ odvetil Severus pri večeri na Základni. Bola sobota, nemuseli sa zdržovať na hrade.

„Tu máte, drahí, pochutnajte si,“ zjavila sa pri nich Molly, aby pre nich položila tanier kopcom naložený koláčmi. Pri odchode s úsmevom poťapkala dcéru po rameni. Tá nenápadne prevrátila oči.

„Že tak hrdo nevyzerala predvčerom,“ zabrblala Ginny chopila sa svojej šálky čaju. Severus sa zaškľabil.

„Keby sa mala situácia opakovať, bude vystrájať znova,“ natiahol. „No ale, je dobré mať s Molly priateľské vzťahy. Tie koláče sú výborné,“ s chuťou sa do jedného zahryzol a mrkol na Ginny. Vážne z nej mal radosť. Aj keď sa zosypala, tam situáciu zvládla na výbornú a nedivil sa, že je Molly hrdá. On bol tiež.

„Šťastie,“ zamrmlal Harry, ktorý si snáď ani nevšimol, že sa na stole zjavil tanier s koláčmi. „Vtedy to bolo normálne. Vážne sme mali šťastie, že to nepoistili nejakými scorstrangs,“ odrfkol.

„Už si s tým prestaň lámať hlavu,“ pozrela naňho manželka. „Šťastie pri nás stojí, ako sme si všimli. A verím, že nás neopustí a že sa k tým posledným dostaneme pred Voldemortom. Ako sa zvykne hovoriť, odvážnym šťastie praje, nie?“ uškrnula sa.

„Tak toto je teda chrabromilské tajomstvo?“ naoko sa podivil Severus. „Myslel som si, že to platí len na Pottera.“

„Čo je zase s Harrym?“ spýtala sa Hermiona, ktorá sa k nim takmer prigúľala. Severus jej okamžite odťahoval stoličku.

„Severus je veľmi potešený mojou odvahou,“ zazubil sa na kamarátku. Pozorne si ju prezrel. „Nechcem byť netaktný ani nič, viem že si tehotná a tak, ale...“

„Radšej mlč, kým z teba nevypadne niečo, čo by si mohol ľutovať,“ nebezpečne zagánila.

„Len som tým chcel povedať, že vyzeráš, akoby...“

„Sklapni,“ zamračila sa. „Áno, viem ako vyzerám a viem ako sa cítim,“ potom pozrela na Severusa. „Mám pocit, že to už nebude dlho trvať.“

„Iste, máš termín za tri týždne. Vážne to už nebude dlho trvať,“ nevinne natiahol.

„Mám strach,“ prezradila. Molly jej strčila pod nos tanier s večerou, oveľa viac zaplnený, ako bol ten Harryho, znova potľapkala dcéru po pleci, usmiala sa a spokojne odkráčala preč. „Toto mám všetko zjesť?“ vydesila sa. Ginny sa uchechtla. Hermiona neveriacky potriasla hlavou. „Mám pocit, že to bude každým dňom,“ šepla dívajúc sa na Severusa.

„To som tým chcel povedať,“ Harry sa zatváril urazene.

„Možno by si sa mala, pre istotu, presťahovať na ošetrovňu,“ nesmelo navrhol Severus. Hermionine výbuchy, hoci už neboli také časté, boli preslávené a on nepotreboval, aby sa naňho rozkričala v plnej kuchyni.

„Asi áno,“ prikývla. Všetci traja vyvalili oči. Mykla plecami. „To, čo sa stalo Dracovi, to, čo som prežívala, keď ste boli preč, mám pocit, že mi to príliš nepomohlo,“ pozrela na nich. „Čo civíte?“ zaprskala.

„To záleží od teba,“ najrýchlejšie sa spamätala Ginny. „Draca pustí Poppy až za tri dni, tak by si tam nemusela byť sama.“

„Asi áno,“ zopakovala zamyslene. Harry pozrel spýtavo na strýka, ten len mykol plecami.

„To, že máš termín za tri týždne ešte neznamená, že nemôžeš porodiť skôr, samozrejme. A teraz je to vlastne už jedno. Horšie, keby si tie pocity mala pred mesiacom.“

„Správne,“ prikývla. „Hneď zajtra sa nechám hospitalizovať,“ pomaly sa pustila do večere.

TOPlist