48. Prehry a výhry

 

Harry mal ten deň, v piatok po obede, na ktorom bol vyzvaný k súboju, dvojhodinovku práve so siedmakmi, ktorí sa všetci zubili, keď vošiel do triedy. Snažil sa tváriť pokojne, hoci mu v hlave stále vŕtalo, čo konkrétne majú dvojčatá v pláne. Nemohlo to byť nič zložité, keď do toho tak rýchle zatiahli jeho manželku, ktorá sa tvárila mimoriadne spokojne.
                Na prvej hodine im zadal, už tradične, test a na druhej sa zameral na vysvetľovanie splývacieho zaklínadla, ktoré bolo jedným z najťažších vyžadujúcich sa pri MLOKoch a preto sa rozhodol, že dôkladný výklad je nutný.

„Budeme vám držať palce, pán profesor!“ zavolala naňho Agatha Southersová, ktorá odchádzala spolu s chichotajúcimi spolužiakmi po skončení dvojhodinovky. Áno, o tom nepochyboval, ironicky si pomyslel.

„Takže, čo presne ťa viedlo k tomu, aby si ma vyzvala na súboj?“ spýtal sa svojej manželky, keď sa trieda vyprázdnila. Ona samozrejme neodchádzala.

„Hm, čo ja viem? Možno chcem svojmu manželovi dokázať, že má celkom schopnú manželku?“ nevinne natiahla a preťahovala sa okolo neho s úmyslom ísť do ich bytu. Nedovolil jej to.

„Tvoj manžel vie, že si schopná,“ pritiahol si ju do náručia. „No tak, čo tvoji bratia vyšpekulovali?“

„Nečakáš, že by som ti to povedala, že nie?“ hlesla a vtisla mu krátky bozk na pery. Potom sa mu vyšmykla a vybehla po schodoch.

„Ginny!“ zakričal a vybehol za ňou. „Som zvedavý.“

„Očividne,“ uchechtla sa a hrabala sa v skrini. Chcela sa prezliecť do civilu. Ich duel, respektíve súboj dvoch na jedného, sa mal uskutočniť onedlho.

„No tak, Ginny,“ zaliečal sa a objal ju zo zadu za pás. Pritiahol si ju k sebe, svoje lono zámerne pritisol na jej zadok.

„Myslím, že by si sa mal prezliecť do niečoho pohodlnejšieho,“ vypustila, keď sa k nemu otočila. V jednej ruke držala svoje šaty a druhou ho pohladila po tvári, schválne ho nechajúc, aby ju pritískal k sebe. Uškrnula sa. „A do niečoho, pri čom nebude vadiť, keď sa to zašpiní a potrhá,“ zasmiala sa a vyšmykla sa mu znova. Začal byť z toho zúfalý. Taký zvedavý nebol snáď nikdy.

„Ginny!“ zvolal na dvere do kúpelne, do ktorej sa zavrela. Vyšla po chvíli. „Nebudem sa prezliekať.“

„Ako chceš,“ mykla plecami s úsmevom.

„Povedz...“

„Vieš o tom, že by sa duelanti nemali rozprávať pred svojím zápasom?“ nevinne zamrkala.

„Nechcem ti ublížiť,“ nešťastne si povzdychol.

„Len v prípade, že ti k tomu dám príležitosť, nie?“

„Ginny, dobre vieš, že trénujem so Severusom,“ chcel ju varovať.

„Iste, Harry,“ sladko sa usmiala. „Práve, že ja viem, ako trénuješ so Severusom,“ významne mrkla. Zarazil sa. No iste, ona vedela o ich súbojoch.

„To ty za tým stojíš,“ došlo mu, keď videl jej výraz. „Ty si to vymyslela, ty si dala dvojčatám rady?“

„Bingo!“ prikývla smejúc sa.

„Ale...“ zamyslel sa. Usmievala sa naňho najkrajšie, ako dokázala. Vedel, že nemá dôvod a ani právo sa hnevať. Prečo by aj, nie? Len zavrtel hlavou. „Ty si ale herečka.“

„Tá najlepšia,“ prikývla hrdo. „Má to však jeden háčik. Dvojčatá skutočne niečo vymysleli.“

„Čo?“

„To ti, samozrejme, nepoviem. Tak poď,“ so smiechom ho chytila za ruku. Obaja si navliekli teplé habity, pretože to bol predpísaný odev k súbojom a šli do Vstupnej haly.

„Stáť!“ zarazil ich Hermionin hlas. V hale bolo už niekoľko čarodejníkov. Účastníkov duelov, ako predpokladal.

„Čo?“ spýtal sa Harry. Ginny sa od neho odtrhla a šla ku Colinovi. Zamračil sa.

„Nemôžeš ísť von pred svojím zápasom,“ oznamovala Hermiona mávajúc pred jeho nosom zapísaným pergamenom. „Nemôžeš vidieť, ako bude prebiehať prvý súboj, chápeš?“

„Aby som nevidel dvojčatá? Alebo toto nariadenie bude trvalé?“

„Bude trvalé.“

„No bezva,“ zaksichtil sa a pozrel na Ginny s Colinom, ktorí si niečo zanietene šepotali. Zamračil sa. Chcel vidieť či a ako presne, nakopú dvojčatá Severusovi prdel.

------

Bolo krátko pred štvrtou, keď sa Severus postavil do vyhraneného priestoru na súboje. Seamus, samozrejme mu niekto pomáhal, tu vytvoril skutočne priestor nie k súbojom, ale doslova k bojom. Na veľkom priestranstve bolo poukladaných množstvo kameňov. Nielen veľkých, za ktoré by sa človek mohol skryť, ale aj malých, na ktorých by sa človek mohol potknúť. Severus v duchu priznal, že je tento priestor vhodný k tomu, aby človeka overil nielen v boji, ale aj v obratnosti a pozornosti.

Na súboje mala dohliadať Tonksová, ktorá dokázala zhodnotiť kúzla. Nemohlo sa teda stať, že by Severus použil niečo, čo ostatní nepoznali, alebo niečo, čo presahovalo schopnosti ostatných. Rokfortský riaditeľ si bol ale istý, že to, čo sa učia všetci, mu bude k víťazstvu stačiť.

Zbytočne sa pred neho postavili dvojčatá s odhodlaným a sebavedomým výrazom. Len sa na nich zaškľabil a flegmaticky mávol prútikom naznačujúc im, že je pripravený. Harry ho varoval a áno, skutočne mohli na niečo prísť, ale pochyboval, že by ho to ohrozilo nehovoriac o tom, že by ho dokázali poraziť.

Tonksová odštartovala zápas. Okolo obdĺžnikového priestranstva, veľkosti pätnásť na tridsať, sa nachádzalo veľa zvedavcov. A samozrejme fandili dvojčatám. Rovnako, ako pri súbojoch z minulosti, aj teraz bol vyhradený priestor začarovaný, aby neuniklo ani jedno zblúdilé zaklínadlo.

Každopádne toto už nebolo o Trafendách. Teraz budú používať ozajstné zaklínadlá a Longbottomová s Lunou boli pripravené aj s elixírmi. Severus si prezrel kamene už pred chvíľou a snažil sa zapamätať si, kde sa ktorý nachádza. Bolo ich tam však toľko, že si zapamätal maximálne tie veľké.

Dvojčatá začali páliť. Vykrýval ich útoky niekoľko minút úplne flegmaticky, ani sa nepohnúc zo svojho miesta. Odkláňal ich, alebo ich pohltil jeho silný štít. Ak toto malo byť všetko, čím sa chcú prezentovať, tak toho vážne veľa neukážu.

Dvojčatá sa začali od seba vzďaľovať. Konečne im to napadlo, pohrdlivo si pomyslel. A zaútočil on. Jeho Reducto Fred len sťažka vykryl cítiac v ruke profesorovu silu. George na poslednú chvíľu uhol pred Stupefy. A zaklínadlá sa striedali. Dvojčatám však šlo len o to, aby sa dostali čo najďalej od seba držiac pred sebou svoje štíty.

A potom to prišlo. Fred vypálil Expelliarmus, pretože to bolo zaklínadlo, ktoré patrilo k jeho najsilnejším. Ibaže to nebol Expelliarmus, ako Expelliarmus. Červený lúč sa k Severusovi blížil rýchlo a trhane. Jeho štít nemohol pohltiť jeden lúč, musel ich vykrývať mnoho a nepretržite, preto musel svoj štít držať a nepoľavovať. A nemohol sa sústrediť na druhú stranu. Okamžite, ako naňho Fred vypálil a on si uvedomil, čo sa deje, naňho letelo z druhej strany Reducto, ktoré ho muselo zákonite zasiahnuť, pretože šlo mimo štít. Uvedomil si svoju chybu, nestihol však adekvátne zareagovať. Reducto ho zasiahlo do ramena. Neodhodilo ho, len škrablo a Fred neprestával páliť. Netrafil sa ale a až vtedy Severus začal brať súboj vážne.

Nemal čas myslieť na to, ako sa im podarilo docieliť zmenu v Expelliarme. Nemal čas vôbec sa zamýšľať nad ničím. Všimol si, že sa mu vyhýbajú pohľadom. A keď sa už zavadil o myseľ jedného z nich, tá bola chránená. Nevyčíta nič.

Bol prinútený kryť sa za kameňom, keď sa naštval. Skutočne, počul hlasné povzbudzovanie a cítil zasiahnuté rameno, ktoré mu dokonca krvácalo. A s niečím podobným sa stretal zriedka. Dokonca ani Potter v žalároch ho nedokázal zasiahnuť krvavo. Mračil sa, prebodával dvojčatá pohľadom. Tí sa tvárili smrteľne vážne a zameriavali sa na útoky. Tentoraz sa niektoré zaklínadlá trieštili o kameň.

A on zaútočil tvrdo a presne. Fred, ktorý stále pálil snažiac sa donútiť Severusa k vytvoreniu štítu, nebol chránený. Jeho nohy zasiahlo zväzovacie zaklínadlo a on klesol na kolená. Až vtedy vytvoril pred sebou štít. Zbesilé útoky poľavili a Severus sa dostával na vrch. Prinútil oboch vytvoriť štíty a chrániť sa kameňmi. George pri ústupe zakopol a spadol. Na niekoľko sekúnd ostal nechránený, majstrovi Elixírov to stačilo k tomu, aby ho odzbrojil a zviazal. Fred vypálil, Severus odklonil jeho zaklínadlo. A v stave najväčšej vytočenosti, so zakrvavenou ľavou rukou, sa k nemu blížil. Páliac po ňom. Weasley stále kľačal, tentoraz prinútený držať svoj štít, ktorý slabol v závislosti od približujúcimi sa a stále silnejšími zaklínadlami duelanta.

Všetkým bolo jasné, že dvojčatá na profesora mať nebudú. Ale keby... keby Severus zareagoval len o zlomok sekundy neskôr, alebo keby George predvídal a dokázal odhadnúť, na akú stranu sa Severus pohne, čiže keby pálil presnejšie, mohli ho poraziť. Lenže na keby sa nehrá. Vydržali dlho, veľa času zo súboja útočili a Severus to nemal také ľahké. Ale porazil ich, čo bolo pre jeho ego povinnosťou. Aj tak si o čosi neskôr zamračene ošetroval svoje rameno. Krvavá rana bude zrejme legendárna.

Keď sa o chvíľu neskôr sústredil na sledovanie ďalšieho zápasu, mal čas a pokoj na to, aby sa zamyslel. S úškľabkom si uvedomil to, čo dvojčatá vymysleli.

Harry sa postavil proti vyzývateľom rovnako odhodlane a sebavedome, ako jeho strýko. Vedel už, že strýko vyhral, ale utŕžil krvavé zranenie. Toto zistenie mu vyčarilo úškľabok na tvári. Checht, Severus a krvavé zranenie. Ibaže v tej istej chvíli vedel, že dvojčatá skutočne vymysleli niečo, čím dostali neporaziteľného majstra. Síce ho neporazili, ale zahnali ho do úzkych a zranili ho. A to niečo zrejme vedela aj jeho manželka a preto si bude musieť dávať mimoriadny pozor.
                Vedel, že Ginny pozná všetko, na čo sa oni dvaja pri súbojoch sústredia. Sama to poriadne nevedela, hoci sa spočiatku snažil ju niečo naučiť. Ale nebol čas pri tých všetkých aktivitách a jej stačilo, keď vedela to, čo ju naučila ešte Susan.
                Preto sa skôr zameria na Colina. U toho si bol istý, že jeho obrana nie je taká dobrá, ako Ginnina. Po Tonksovej odštartovaní súboja čakal rovnako, ako jeho strýko, s čím tí dvaja prídu. Odkláňal ich lúče rovnako pokojne a isto. A rovnako, ako v prvom zápase, nič nenaznačovalo, že by malo prísť k niečomu mimoriadnemu.

Colin s Ginny sa od seba tiež vzďaľovali, čo bolo logické. Ak malo prísť k útokom, bolo lepšie, ak útočiaci nestoja vedľa seba, ale ak pália na obeť z rôznych pozícií a tým to brániacemu sťažia. Preto musel aj on zintenzívniť stále len obranu.

Jeho prvý útočný lúč sa zaboril pod Colinovými nohami do pôdy, ktorá okamžite vybuchla. Colinova sústredenosť musela zákonite poľaviť a kým vykrýval Ginnino zaklínadlo, pripravil si útok do jeho mysle. Colin skutočne nebol dobrý v oklumencii. Zachytil prúd jeho myšlienok, pochopil, na čo sa snaží najviac sústrediť a zaškľabil sa.

Na druhej strane, Ginny poznala Harryho dokonale. Pochopila, čo ten úškľabok na tvári jej manžela znamená, najmä preto, že prebodával Colina pohľadom, kým držal štít proti nej. Zakliala a tým jej útok povolil. Harry to zaregistroval. V tom istom okamihu sa plne sústredil na Colina. Odhodil kameň, za ktorý sa malý Chrabromilčan skryl po tom, čo ho vykoľajila zdvihnutá pôda. Ďalšie zaklínadlo mu vystrelilo prútik z ruky. Bol odzbrojený a zraniteľný. K ďalšiemu útoku ale neprišlo, pretože Harryho ruku bolestivo zasiahlo zaklínadlo. Zamračene so zasyčaním obrátil pozornosť na Ginny, ktorá po ňom začala páliť červené lúče len preto, aby Colin získal čas a zmocnil sa prútika.
                Lenže Harry z Colinovej mysle vyčítal, čo toto kúzlo znamená. Nevinne sa usmial na Ginny spoza svojho štítu. A povolil ho. Červený Expelliarmus doňho síce vrazil, ale nespôsobil nič. Zacielil svoj vlastný prútik na Colina a omráčil chlapca, ktorý sa kolenačky snažil dostať k prútiku. Ostala už len jeho manželka.

Obaja teraz stáli za kameňmi a obozretne sa pozorovali. Bez zaklínadiel alebo štítov. Harry cítil, že sa Ginny snaží o to, čo sa nestihla poriadne naučiť. Že sa mu snaží dostať do hlavy a zistiť tak, čo plánuje podniknúť. Usmial sa. Teraz dokázal chrániť vlastnú myseľ úplne dokonalo.
                Po pol minúte znova zaútočila. Odklonil jej Reducto a sám vyslal Stupefy, pred ktorým obratne vyhla, aby zároveň pálila. Niekoľko minút sa neobjavil žiaden štít. Povetrím lietali len lúče, ktoré boli buď odklonené, alebo sa duelanti pred nimi vyhli.

A Harry sa pripravil aj k preniknutiu do jej mysle. Týmto spôsobom by mohol duel trvať aj niekoľko dní. Ginny bola vážne dobrá a on nemohol použiť nič z toho, čo ho naučil Severus. A samozrejme sa nesnažil do svojich zaklínadiel vložiť veľkú silu. Aj keď bola dobrá, stále na tom nebola fyzicky až tak dobre, aby zvládla nejaké silné kúzlo.

A Ginny vedela, že sa posnaží preniknúť do jej mysle a samozrejme sa na to pripravovala. Vedela, že to ešte nevie tak dobre, ako Severus. Vie to, ale nevie to zatiaľ spraviť tak, aby o tom súper nemal poňatia. V momente, ako cítila, že sa jej snaží nahliadnuť do mysle, spravila presne to, o čom jej rozprával. Podstrčila mu myšlienku.

A s jej manželom to spravilo presne to, čo chcela, aby to s ním spravilo. Jeho sústredenie zakolísalo. Nie, doslova zmizlo a ona doňho vpálila svoje obľúbené a dokonalé Reducto. Harry odletel niekoľko metrov vzad, aby pristál chrbtom na tvrdej zemi, len pár centimetrov od ostrého kameňa, na ktorom sa mohol poriadne zraniť. Ešte ani poriadne nedopadol, keď naňho letelo odzbrojovacie zaklínadlo, ktoré ho síce zasiahlo, ale nie presne. Keď sa rozcapil na zemi cítil, ako jeho nohy zviazalo ďalšie zaklínadlo. A potom to prestalo. Dala mu šancu trocha sa pozbierať, ale bol zviazaný a poriadne udretý. Dokázal sa aspoň vyhrabať na kolená.

Ginny sa naňho dívala síce ospravedlňujúco, ale jej pohľad hovoril za všetko. Mierila naňho prútikom. Nedorazila ho priamo na zemi, hoci k tomu mala možnosť. Celá táto situácia mu pripadala strašne smiešna a on sa skutočne rozosmial. Povzbudzovanie divákov povolilo, keď videli kľačiaceho profesora Obrany, ktorý sa zadúšal smiechom.

„Vzdávam sa,“ povedal, keď sa dosmial a hodil prútik na zem. Ginny sa zamračila. „Nemá to zmysel, nemôžem proti tebe bojovať.“

„Zdvihni ten prekliaty prútik, Potter,“ zasyčala po ňom nahnevane.

„Je to beznádejné, Ginny. Nemôžem proti tebe bojovať tak, ako by som mal.“

„Jasne, ale zdvihni ten prútik, nech ťa odzbrojím,“ gánila po ňom. „Nechcem víťazstvo z milosrdenstva.“

„Vyhrala si,“ namietal. „Nemám šancu, som napoly zviazaný v bezútešnej pozícii...“

„Zdvihni ten prútik, inak prisahám, že ti ho vrazím do zadku!“

„Dobre, dobre,“ zaškľabil sa.

Skutočne ho zdvihol. Chvíľu váhala a čakala, či sa nerozhodne zaútočiť. Len tam kľačal a dusil v sebe smiech, rezignovane a odovzdane. S prevrátením očí po ňom vyslala Expelliarmus a vyrazila mu prútik z ruky. Až teraz oficiálne vyhrala.

------

„Smiešne,“ ohodnotil Harryho výkon Severus v ten večer.

„Tvoj výkon tiež patril k tým humornejším,“ nedalo mu pripomenúť.

„Obaja ste pobavili celý hrad, aj so Základňou,“ škodoradostne im prezradila spokojne sa tváriaca Ginny.
                „Výborne, takže som si splnil ďalší bod zo svojho súkromného zoznamu. Pobaviť hrad,“ Severus povytiahol obočie.

„Tvoj život je konečne naplnený,“ prikývol Harry usrknúc si z vína.

„Ale neprehral som, však?“ natiahol strýko a nespokojne sa díval na synovca. Ten mrkol na svoju manželku.

„Nie, ty si jednoducho prehrať nemohol. To len ja,“ zazubil sa. „Hoci dosť zákerným spôsobom, ale áno, prehral som,“ díval sa na Ginny, ktorá sčervenela.

„Vo vojne a v láske je predsa dovolené všetko, nie?“ bránila sa.

„Možno, ale toto bol len priateľský duel,“ nedalo mu. Nie, neštvalo ho to. Nikto nevedel, čo presne mu ukázala, čím presne jeho sústredenie dôkladne zničila. Vážne to vyzeralo, že ho porazila jeho študentka, takmer s ľahkosťou. Nevadilo mu to.

„Tiež som sa o tom dlho presviedčala, nemysli si,“ zamračila sa.

„Čo presne ti ukázala?“ správne to odhadol strýko. Videl, ako sčerveneli tentoraz obaja. „Aha, dobre, myslím, že ma to prestalo zaujímať,“ zasmial sa.

„Každopádne, dvojčatá ťa dostali, však?“ Harry prešiel do útoku. „Ako som počul, stačilo pár centimetrov a bol by si v ešte poľutovaniahodnejšej situácii, ako som ja,“ uškrnul sa.

„Dostali,“ priznal bez váhania. „Hoci, po smrti Dumbledora, som najbystrejším čarodejníkom pod slnkom,“ natiahol provokačne, „nemal som dosť času, aby som to pochopil.“

„Na to sa aj spoliehali,“ prikývla Ginny.

„Dokázal som v tej chvíli premýšľať len o tom, ako sa im podarilo zmeniť Expelliarmus takým významným spôsobom.“

„A nakoniec si pochopil, že sa to kúzlo nedalo zmeniť,“ prikývol Harry.

„Už bolo ale neskoro, to rameno mi krvácalo,“ prikývol.

„Skúšali to,“ prezrádzala Ginny. „Chceli dosiahnuť aspoň toho, aby lúč vyšiel z prútika po zadaní skratky. Skúšali to s Exp. Chápete?“ smiala sa. „Exp, Exp, Exp... nejde to však.“

„Tak si vymysleli niečo, čo sa nápadne podobá na Expelliarmus,“ usmial sa Harry. V jeho hlase bol badateľný obdiv, ktorý prechovával ku švagrom. Severus ich síce neobdivoval, ale ich schopnosti oceniť dokázal.

„Úplne obyčajný lúč, ktorý vyzerá ako Expelliarmus, dokonca po narazení do štíta reaguje presne ako Expelliarmus,“ uznanlivo prikývol. „A pritom len preletí telom bez toho, aby niečo spôsobil.“

„Šikovné,“ Harry pozrel na strýka. „Musíš uznať, že majú dobré nápady.“

„Iste, inak by z tých sprostostí, ktoré vymýšľajú, nemohli vyžiť.“

„Viac ako dobre vyžiť,“ upozornila Ginny.

„Ale aj tak mi nejde do hlavy,“ spustil Harry dívajúc sa na Ginny. „Akú rolu si tam hrala ty?“

„Nijako zvlášť významnú,“ mykla plecami. „Len som poradila, aby si chránili svoju myseľ.“

„A?“ privrel oči. Pozrela na oboch mužov.

„No a, ehm. Povedala som, aby sa vykašľali na Expelliarmus a skúsili niečo iné. Myslela som tým ale Reducto alebo Stupefy. Oni ale vymysleli niečo vážne úplne iné,“ zasmiala sa.

„Vedel som, že v tom hráš nejakú rolu.“

„To si zistil ale až neskoro,“ upozornila ho.

„Iste, pretože si výborná herečka, ktorá ma vodila za nos... ako dlho? Mesiac?“ zasmial sa.

„Ty by si si v prvom rade mal nechať podrobnosti z našich tréningov pre seba,“ zavrtel hlavou Severus, pokým sa tí dvaja na seba zubili.

„Prečo?“ nechápal. „Čo je zlé na tom, keď všetci vedia, že sa dá zistiť, čo nepriateľ chystá?“

„Nič,“ mykol plecami. „Akurát tebe to bolo k ničomu, však?“ zaškľabil sa. Harry znova sčervenel.

„V tomto prípade áno,“ pozrel na Ginny, ktorá sa tvárila veľmi nevinne.

„Nebudú mať čas sa to teraz učiť,“ povedal Severus. V mysli sa mu okamžite objavil obrázok, ako všetkých učí legilimenciu a prišlo mu nevoľno. „Takmer všetci smrťožrúti sú v oklumencii dobrí. Je to zbytočné.“

„Samozrejme a hlavne na to nemáme čas,“ súhlasil Harry. „Každopádne tu máme viacerých dobrých v oklumencii. Bolo by vhodné, aby sa všetci zamerali na schopnosť brániť si svoju myseľ.“

S týmto musel Severus súhlasiť. Hermiona si môže vziať na starosť napríklad aj toto. Stále frfle, že je toho málo, hoci to bol len jej osobný názor. Tak dostane možnosť naučiť slabších chrániť si svoju myseľ. A Colina za ňou pošlú ako prvého.

------

„Na zdravie!“ vykríkli v tej istej chvíli dvojčatá na Základni. Samozrejme oslavovali svoj čiastkový úspech. Nestávalo sa bežne, aby bol Severus Snape zasiahnutý krvavo. Pri dueloch. A im sa to podarilo, čo ocenili všetci.

„Týmto sme si splnili ďalší bod v našom zozname.“

„Dlhom zozname aktivít, ktorými chceme prispieť vo vojne.“

„A zozname, ktorým chceme dosiahnuť potupenie Severusa Snapa!“

„A my všetci vám k tomu gratulujeme!“ zvolali Angelina s Alicou. V tomto okamihu veľmi hrdé na svojich priateľov.

A na Základni oslavovali všetci mladí. Vrátane niekoľkých skúsenejších. Granger bol napríklad mimoriadne potešený, hoci kúzlam príliš nerozumel. A Molly, tá sa síce tvárila všelijako, ale vedela, že synovia skutočne dosiahli úspechu. Bojovala medzi strachom z toho, čo teraz proti nim podnikne Snape a hrdosťou.

„Keď sa zajtra vrátia Lupinovci, bude potrebné osláviť to ešte raz,“ smial sa Seamus.

Lupinovcami sa nazývali všetci tí, ktorí pátrali vo svete.

„Dobre, teraz ale k inému,“ natiahli dvojčatá mierne pripité o čosi neskôr sediac už len v klbku tých najbližších.

„Ako to bude teraz s metlobalom?“ nadhodil Fred.

„Veď viete. Krum je preč,“ pridal sa George.

„Keď som sa naposledy rozprával s Viktorom, vravel mi, že nepotrebuje až tak veľa tréningu,“ prezrádzal Michael Corner. „Bol reprezentantom a hoci v posledných dvoch rokoch nelietal súťažne, nezabudol to.“

„Bude mu stačiť, keď si potrénuje cez víkend,“ prikývol Seamus.

„Uhm, nie že by sme kvôli tomu plakali práve my,“ zasmiali sa dvojčatá.

„Vlastne nám to je úplne, úplne jedno.“

„George!“ upozornila ho Katie. Oliver sa pochechtával.

„No nie, vážne. Budeme s nimi,“ George ukázal na Seamusa a Michaela, „hrať už o tri týždne a hoci je jasné, že vyhráme za akýchkoľvek podmienok, nie práve častá účasť ich hviezdy na tréningoch nám samozrejme vyhovuje.“

„No jasne,“ zaceril sa Michael. „Trasiete sa strachom a rešpektom pred nami.“

„Ty si dnes neodohral duel, však? Preto nechápeme, čo spôsobilo, že sa ti to v hlave pomotalo,“ priateľsky ho tresol po ramene Oliver.

„Nič sa mi nepomotalo. Máme rovnaké šance ako vy. Náš stíhač je lepší, než váš.“

„Krum? Lepší než Harry?“ zasmiali sa dvojčatá. „Možno pred dvoma rokmi.“

„Pokiaľ Harrymu niekto nepodstrčí nejakú špeciálnu myšlienku,“ smiali sa tri triafačky.

„Naša sestra hrať nebude a na iné reagovať nemusí.“
                Bolo verejným tajomstvom, čo sa stalo pri duely profesora Obrany s dvoma jeho študentami. Keď Ginny upozornila svojich bratov, aby si pri strete so Snapom veľmi dôkladne chránili svoju myseľ a nenechali si do nej zasahovať, došlo im to. Ani nemusela hovoriť podrobnosti. A po tom, čo Harry zmrzol ako zľaknutá ryba a ich sestra ho odrazila, došlo im aj to. A potom sa postarali o to, aby si zo svojho švagra spravili žarty a aby o tom vedeli všetci. Na druhej strane tým spravili Harrymu službu. Bolo jasné, že neprehral len tak.

------

V nasledujúcich týždňoch sa systém súbojov udomácňoval. Stále viac a viac záujemcov vyzývalo počas raňajok, či obedov a večerí, svojich súperov. Samozrejme pokračovali aj ostatné tréningy. Severus si nešťastne uvedomil, že hoci sa viedli súboje, stále mu ostávala jeho skupina, nad ktorou dohliadal, aby sa zlepšovala.

Bol šťastný, keď jeho synovec, určite ovplyvnený niekým tretím, nadhodil, že by sa svätý Valentín mohol zaobísť bez akejkoľvek činnosti, ktorou by si pripomínali vojnu. Mal celú sobotu voľnú, z čoho mal ohromnú radosť. A snažil sa zdržovať vo svojom byte, vo svojom laboratóriu, aby sa vyhol zbadaniu nejakej zaľúbenej, do seba zakliesnenej dvojice, ktorá by si vyznávala lásku.

A tak sa počas celej soboty na hrade, na pozemkoch a aj na Základni, pohybovali dvojice, ktoré tvorili oficiálne, ale aj neoficiálne páry, ktoré si ten deň dohodli prvé rande.

„Michael chodí s Padmou?“ Harry vytiahol prekvapene obočie v sobotu večer na zábave organizovanej pre celý hrad. Na Valentínskom plese, o niečo kultivovanejšej forme diskotéky, ktorú vyhlásila zástupkyňa riaditeľa a na ktorú mali povolený vstup aj obyvatelia Základne. Hoci predpokladal, že sa tejto udalosti zúčastní oveľa viac čarodejníkov, Veľká sieň nepraskala vo švíkoch a účastníci nemali na sebe štandardné plesové oblečenie. 

„Áno, od Vianoc,“ pritakala mu jeho manželka. „Pomohla mu v tom období...“ myšlienku nechala nedopovedanú. Čcho umrela a pre Michaela to muselo byť ťažké. Hoci ich vzťah bol od počiatkov ako na hojdačke (a že v tom mali Harry s Ginny nechtiac prsty), nakoniec sa ustálil a oni tvorili stabilný a silný pár.  

                „Neuvedomoval som si to,“ vypustil. Vážne, príliš málo sa staral o také veci, ako sú vzťahy, alebo romániky.

„To nevadí,“ usmiala sa naňho. „Ubezpečujem ťa, že Michaelovi a Padme je tvoj názor ukradnutý,“ uchechtla sa.

„Tak ďakujem,“ mykol plecami. Rozhliadal sa po miestnosti. Niektorí tancovali, iní sedeli za stolíkmi a popíjali, diskutovali, či sa vytratili von, aby dali povesti Valentína patričnú váhu. Videl Padmino dvojča, Parvati spolu so Seamusom. Toto vedel. Rovnako ako vedel to, že Lavender chodí s Terry Bootom, či Susan s Erniem. Iste, niektoré páry poznal. Niektoré nie. Prekvapilo ho a pobavilo, keď videl Colina s Debby Selbyovou z Bifľomoru. A mnohé ďalšie študentské dvojice. „Pekná prehliadka zaľúbených dvojíc,“ zavrtel hlavou. „Ani som netušil, že je ich tu až toľko.“

„Je to ples, Harry,“ usmiala sa Ginny. „Samozrejme sa ho zúčastňujú zaľúbené dvojice. A nás môže tešiť, že je ich až toľko.“

„To je pravda,“ prikývol. „Je dobré vedieť, že aj popri tom všetkom, čo sa okolo nás deje, láska zohráva stále dôležitú úlohu.“

„Alebo sex.“

„Práve si skazila ten okamih,“ zamračil sa na ňu.

„Prepáč,“ zasmiala sa. „Nechcela som pokaziť tvoj dojímavý okamih, ale len ťažko sa dá predpokladať, že toto všetko vydrží dlho,“ pozrela na Taylora Hewita z Bifľomoru, ako študuje zadok Any Watkinsovej z Bystrohlavu.

„Možno, ale nechajme sa uniesť tým dojmom,“ ušknul sa, keď zbadal jej pohľad. „Myslíš, že by som mal zasiahnuť? Že by som ich mal upozorniť na vhodnosť správania sa na verejnosti?“

„Myslím, že sa o to postará niekto iný,“ ukázala hlavou na opačnú stranu miestnosti. A skutočne tam videl zástupkyňu riaditeľa, ktorá sa vychytila k odvážnemu páru. Za malý okamih sa obaja vytratili z miestnosti. Zasmiali sa tomu. Vedel, že sú obaja plnoletí a keď sa chceli zblížiť o niečo dôslednejšie, tak si príležitosť nájdu.

„Zatancujeme si, pani Potterová?“ povytiahol obočie. Celý večer hrali pomalé pesničky, ktoré sa k Valentínu hodili najviac.

„Iste, pán Potter,“ odvetila. Nechala sa odviesť na parket. Jej manžel si ju pritiahol do náručia, aby si vychutnali niekoľko pesničiek.

Na druhej strane miestnosti sedela profesorka Grangerová spolu so svojim manželom a jej oči s úsmevom prelietavali po miestnosti.

„Je si istý tým, čo ti povedal?“ spýtal sa potichu Draco. Jeho manželka sa usmiala ešte viac.

„Áno,“ prikývla. „Síce sa to vyšetrovacie kúzlo musel najprv naučiť, ale naučil sa ho.“

„Predpokladám, že si ho k tomu tak trochu prinútila, nie?“ uškrnul sa.

„Nie!“ zatvárila sa najnevinnejšie, ako dokázala. „Ako by sa, pre Merlina, mohol nechať Severus k niečomu prinútiť?“

„No, poznám ťa. Takže je tento môj predpoklad viac ako opodstatnený,“ usmial sa ešte viac. Bol šťastný, vážne. Už dlhú dobu ho nepotešilo nič väčšmi, ako informácia, ktorú sa dozvedel len pred chvíľou.

„Dobre, možno,“ privolila s uchechtnutím. „Ale mám pocit, že Severus by kvôli mne spravil čokoľvek.“

„Toto by som už viac nerád počul,“ zamračil sa.

„Samozrejme čokoľvek, čo sa týka tehotenstva,“ prevrátila oči a chytila ho za ruku.

„Iste,“ znova sa usmieval. A bodaj by nie. Severus zistil pohlavie dieťaťa. Samozrejme bol rád, že je dieťa zdravé a že o čosi viac ako dva mesiace sa narodí a samozrejme by mu v tomto prípade bolo jedno, či to bude dievča alebo chlapec, ale ako muža ho potešilo, keď zistil, že sa im narodí chlapec.

„Už si rozmýšľal nad jeho menom?“ spýtala sa Hermiona zasnene. Bola v poriadku, jej dieťa bolo tiež v poriadku. Jej manželstvo bolo momentálne v poriadku. Bola šťastná, ak nebude brať na vedomie vojnu, ktorá zúrila vonku. A ona sa snažila, aspoň na okamih, nebrať vojnu na vedomie.

„Povedala si mi o tom len pred pár minútami. Ešte som nemal čas premýšľať,“ namietol rozpačito.

„Myslím v minulosti. Keď sme ešte nevedeli, že to bude chlapec. Nikdy sme sa o tom nerozprávali.“

„Nie veľmi,“ priznal. „Len nechcem, aby to bolo meno niekoho z mojej rodiny,“ striasol sa. „Ani z dedkov, či prastrýkov, proste nič Malfoyovské. Stačí, že bude mať, chudák, to priezvisko.“

„Ale prestaň,“ zamračene zagánila. „To sme už prebrali.“

„Dobre, ja viem!“ ospravedlňujúco sa usmial. „Malfoy je pekné meno,“ zasmial sa. Zamračene sa naňho dívala. „No tak, navrhni mená,“ skúsil ju odpútať. „Som si istý, že si už nad tým premýšľala.“

„Iste,“ prikývla. „Máme na výber niekoľko možností, ak chceme meno z rodiny Grangerovej. Po mojom otcovi sa volať nebude. Potom je tu môj dedko, Stephen alebo druhý dedko Andrew. Strýkovia Josh, John a Greg. Prastrýko Alvin,“ zaškľabila sa a pozrela Dracovi do očí.

„Alvin nie,“ vydesil sa.

„Samozrejme. Viac mužských príbuzných nemám. Žiadnych bratrancov, nič. A strýkovia Josh a Greg sú už mŕtvi. Rovnako ako dedkovia. Tak čo povieš?“ pozrela naňho.

„Sú to obyčajné muklovské mená.“

„Oni všetci boli a sú muklovia,“ upozornila ho.

„Áno, pravda,“ prikývol. „No a keď opomenieme príbuzných, aké mená sa páčia tebe?“

„Hm,“ zamyslene stiahla obočie. „Asi žiadne, pretože mená, ktoré mne niečo hovoria, sú mená z dejín alebo od výrobcov elixírov, či vedcov a bádateľov, či už muklovských alebo čarodejníckych. Napríklad...“

„Nie, prosím, to nie,“ zarazil ju okamžite. „Nechcem, aby sa môj syn volal po niekom, kto vynašiel elixír na zlatú žilu,“ vyprskol s nechuťou.

„Prečo? Aký problém máš s menom Hemeros?“ nepozdávalo sa jej.

„Veľký... hemeroid,“ upozornil ju.

„Ehm, asi máš pravdu,“ pritakala. „Ale nie všetky mená sú také strelené. Albert, Bartolomej, Herpes, dobre, to asi nie... Godric!“

„Godric? Robíš si srandu?“

„Alebo Salazar.“

„Ešte lepšie,“ zasmial sa. A rozosmiala sa aj ona.

„Nie, tieto mená asi nie,“ priznala, keď jej na rozum prichádzali stále ďalšie a ďalšie mená.

„Malo by to byť muklovské meno,“ povedal po chvíli Draco. „Úplne muklovské, aby každý pochopil, že Malfoy, tento konkrétny Malfoy,“ ukázal na seba, „ktorý si vzal muklovskú čarodejnicu za manželku a ktorú miluje, nie je Malfoy. Chápeš?“

„Úplne,“ prikývla.

„Môžeme si prisadnúť?“ vyrušila ich Ginny so svojím manželom. Obaja prikývli, neprestávajúc sa usmievať. „Tak ako?“ obrátila sa Ginny na Hermionou otázkou, ktorú jej pokladala vždy. Hoci sa stretli niekoľkokrát za deň.

„Severus včera zistil, že budeme mať chlapca a práve teraz mu vymýšľame meno,“ prezradila. Ginny sa spokojne pousmiala, hoci cítila, že ju bodlo u srdca. Jej len pred týždňom Severus prezradil, že sa nič nezmenilo a že jej zdravotný stav sa nepohol z miesta. 

„A k akým záverom ste prišli?“ spýtala sa so zájmom. Cítila, že jej Harry položil upokojujúco dlaň na chrbát. Znova si prešli tými nepríjemnými a bolestnými chvíľami. Mali v tom už tréning. A zabudli oveľa rýchlejšie, ako v rovnakých situáciách v minulosti.

„K samým streleným a neuveriteľným. Hermiona chce dať nášmu synovi meno po objaviteľovi letaxovej siete!“

„Čože?“ zachichotala sa Ginny.

„Vážne chceš, aby sa tvoj syn volal Letax?“ neveril Harry.

„Nie,“ zamračene fľochla po manželovi. „Len som povedala, že mi po rozume chodia mená vedcov a objaviteľov a on sa toho chytil.“

„Ak sa rozhodujete o tom, aké meno dať svojmu synovi,“ mrkol na nich Harry, „vyberte si Harryho, to je to najkrajšie meno pod slnkom,“ zasmial sa.

„Si sa zbláznil?“ znechutene sa zaškľabil Draco, pokým Hermiona s Ginny sa zadúšali smiechom. „To už radšej syna pomenujem Hemeroidom.“

------

„Nervózni?“ spýtal sa Wood v šatni pred tým, ako mal jeho tím absolvovať svoj druhý metlobalový zápas, tentoraz proti Výberu Základne. Bol začiatok marca, vonku síce ešte teplo nebolo, ale počasie bolo jasnejšie a o čosi optimistickejšie. 

„Nie tak, ako ty,“ zasmiali sa dvojčatá. „My si to rozhodne užijeme.“

„Ale Krum...“

„Je tiež len človek, Oliver,“ prerušila ho Katie a vtisla mu bozk na líce. „Harry je lepší.“

„No samozrejme!“ ozvalo sa niekoľko hlasov.

Chrabromilské legendy boli v tabuľke Pohára Osloboditeľov na druhom mieste a samozrejme to dnešným zápasom chceli zmeniť a dostať sa pred školský Chrabromil, ktorý len pred týždňom zohral prvý zápas a vyhral nad Bifľomorom. Ginny Potterová svoju prvú strelu chytila a jej tím naznačil, že to s víťazstvom v pohári myslí skutočne vážne. Boli prví, lebo mali lepšie skóre. V tomto dvojstretnutí odpočívalo družstvo Bystrohlavu. Lenže rovnaké ambície, ako Legendy, mal aj Výber Základne na čele s Krumom. Naopak, Bifľomor svoje dva zápasy prehral a zrejme už upustil od myšlienok siahať na titul, ak aj niekedy podobné myšlienky mal.

Dnes šlo o priamy súboj bulharského reprezentačného stíhača s ikonou rokfortského metlobalu a to samozrejme vyvolalo obrovskú sledovanosť. Dokonca aj Severus sedel na tribúne. Vedľa funiacej Hermiony a tiež Billa. Všetko sa dnes prišlo dívať, ktorí zo stíhačov sa nakoniec bude radovať.

TOPlist