42. Kúzlo smrti


„Možno by som na to prišiel, ak by som sa sústredil,“ vypustil Draco. Harry vyzeral zamračene a zamyslene. „Ale aby sme ušetrili čas, mohla by si nám to vysvetliť?“ spýtal sa snúbenice.
                „To kúzlo nebude trvalé,“ povzdychla a poposadla si na stoličke. „Ak si uvedomíme chybu, ktorá ovplyvní našu budúcnosť, negatívne, zákonite ju napravíme a potom už nebudeme mať svoju ľútosť a kúzlo nebude fungovať,“ dívala sa Dracovi do očí. Ginny a Severus vyzerali, že si už poukladali jednotlivé dieliky skladačky do správnych okienok.   
                „Nikto nebude chcieť žiť s vedomím, že robí chybu, ktorú nemôže napraviť a tým si poserie budúcnosť,“ prikývol Harry. „Fajn, tak nám je to kúzlo nanič,“ zavrtel hlavou.
                „Tak nejako,“ prikývla Hermiona.
                „Takže keď si si uvedomila, že odlúčenie so mnou ti úplne pokazí budúcnosť, tak si sa ku mne vrátila a kúzlo prestalo fungovať, pretože si sa zachovala tak, aby si mala lepšiu budúcnosť?“ opatrne sa spýtal Draco uprene sa dívajúc Hermione do očí. Tá mierne sčervenela, ale prikývla. „No a keby si sa teraz rozhodla odo mňa odísť, hoci by si vedela, že robíš chybu a budeš mať spackaný život... čo to kúzlo? Mohlo by fungovať znova?“ pozrel sa na Snapa. Jasne, že ho zmýšľanie Hermiony potešilo. Respektíve ho potešilo zistenie, že jej budúcnosť bude dobrá pri jeho boku. To ale riešiť teraz nemohli. Severus k nemu zdvihol unavený pohľad.
                „Pochybujem, že by sa Hermiona rozhodla zachovať sa tak, aby jej kúzlo fungovalo,“ roztrpčene skonštatoval. „Nie je to nutné a v konečnom dôsledku je to hlúposť, aby si vedome ničila budúcnosť.“
                „Správne,“ prikývla profesorka Transfigurácie dívajúc sa na Draca s mierne stiahnutým obočím. „Nechápem, ako ťa taká blbosť mohla vôbec napadnúť.“
                „Bol to len pokus,“ mykol plecami.
                „Blbý pokus,“ ozval sa Bill.
                „Dobre, no,“ Draco rezignovane zdvihol ruky. „Už mlčím.“
                „Každopádne je jasné, že človek, ak by prišiel na niečo, čo mu pomôže kúzliť, tak sa automaticky, či podvedome postaví k situácii tak, aby si nekazil vlastnú budúcnosť,“ Severus stiahol obočie a pozrel na Harryho. „Na nás zase až tak príliš nezáleží. Naše kúzla nikdy nebudú také silné, aby zničili tie obludy. Dokážeš to? Nájsť chybu, ktorá ti zničí budúcnosť a nespraviť nič, čo by tú chybu napravilo?“ Všetky pohľady sa obrátili na Harryho.
                „Podľa toho, koho by tá chyba ovplyvnila,“ ticho vypustil. „Ak by šlo len o mňa, tak možno,“ neisto vyriekol. „Neviem, ja vážne neviem,“ zavrtel hlavou. „Každopádne je príjemné zistiť, že mám nejakú budúcnosť, nie?“ zaškľabil sa. Severus zavrtel hlavou a Ginny sa automaticky natiahla za jeho rukou, aby ho jemne zovrela. „A okrem toho, ja momentálne neviem, na čo by som sa mal sústrediť. Skúšam to, ale v súčasnosti nie som prinútený robiť nejaké rozhodnutia ohľadne budúcnosti.“ Jeho prsty sa preplietli s prstami Ginny.
                „Zdá sa, že je téma nového kúzla uzavretá,“ Severus privrel oči a nadýchol sa. „Zistili sme, že sústredenie na maličkosti je nedostatočné. Je potrebné zrejme silného podnetu, aby sa dalo čarovať. Nejako podobne, ako u mordengraudov,“ trpko doložil.
                „Budeme čakať na príležitosť?“ spýtal sa Draco.
                „Zrejme inú možnosť nemáme,“ Bill sa postavil a začal nervózne pochodovať.
                „Presne,“ prikývol aj Harry. „Asi nebude stačiť, keď budem premýšľať nad tým, či si neskazím deň, keď si oblečiem čierne ponožky,“ krivo sa uškrnul. Všetci sa naňho pozreli podráždene. „Čo pozeráte?“ zavrčal. „Ja viem, že je to dôležité, ale nejde to a pokiaľ nebudem vedieť napríklad to, že by som svojím rozhodnutím zachránil kohokoľvek z vás a pritom by som sa dokázal presvedčiť, že je pre vyššie dobro dôležité, aby som nespravil nič, čo by vám zachránilo život, pretože hoci by som ja mal skazený život smrťou niektorého z vás, obludy by zanikli, tak je bezpredmetné, aby som o tom vôbec uvažoval,“ dodal. Neuvedomoval si, že zovrel ruku svojej manželky o niečo tuhšie, než by bolo potrebné. Vstala a objala ho.
                „Až také strašné by to nemuselo byť,“ potichu vyriekla Hermiona.
                „Nemuselo, to je pravda,“ prikývol Severus dívajúc sa na svojho synovca. Podvedome vedel, že zrejme toto bude to, čo rozhodne o tom, či sa zbavia hrozby Temného pána.
                „To si povieme, až sa mi bude snívať o smrti kohokoľvek z vás,“ šepol Harry. Len tá predstava ho deprimovala. „Čo iné by to mohlo byť?“ pozrel na strýka.
                „Ktovie,“ pretrel si dlaňami oči. „Možno pôjde síce o niečo dôležité, ale nie práve o to, aby si zachraňoval životy. Už znova,“ zabrblal. „Pozri, Harry. Je zbytočné teraz sa tým zapodievať,“ vypustil nanajvýš vážne. „Ešte ani nevieme, či na tie obludy v džungli bude fungovať práve toto kúzlo.“
                „Raz to ale zistíme,“ namietol.
                „Dobre, raz to zistíme. A keď to zistíme, tak uvidíme.“
                „Dúfajme, že to zistíme skôr, než si ich podvolí on,“ nadhodil Draco.
                „Že by si práve povzbudzoval sa nedá povedať,“ zaprskal Harry.
                „Keď sa rozhodnem povzbudzovať teba, tak sa nechám vyšetriť,“ zavrčal mu naspäť.
                „Odporúčam spraviť to čo najskôr. Pre dobro všetkých.“
                „A dosť,“ zahriakol ich Bill zamračene. „Jednoznačne sme všetci nervózni. Čo tak na chvíľu vypustiť?“ navrhol. Harry s Dracom po sebe zazerali a Ginny s Hermionou prevracali oči. Severus nebol rád, že to Bill prerušil. Vyzeralo to na celkom zaujímavú výmenu názorov.
                „Súhlasím,“ napriek tomu povedal. „Tento víkend bez všetkých aktivít. A všetci.“
                „Čo?“ prekvapené pohľady sa obrátili k nemu.
                „Čo civíte?“ zavrčal. „Máme toho všetci plné zuby a ja tiež,“ precedil pomedzi zuby. „Pre mňa za mňa sa bežte všetci guľovať alebo čo ja viem čo. Mňa ale tento víkend nehľadajte,“ postavil sa a uprene sa zadíval Harrymu do očí. „Myslím to vážne. Nepôjde to podľa toho najhoršieho scenára, verím tomu,“ prešiel až k nemu a zovrel mu rameno. „Skús sa pri tom guľovaní nezmrzačiť,“ zaškľabil sa. Harry sa len prekvapene díval, ako jeho strýko odchádza.
                „Čo to doňho vošlo?“ spýtal sa Bill.
                „Bolo to na ňom predsa vidieť,“ Ginny mykla plecami. „Začínalo mu to prerastať cez hlavu. Zrejme zájde niekde, kde sa poriadne ožerie alebo niečo iné, na chvíľu sa pokúsi zabudnúť a hlavne sa upokojiť,“ pozrela na Harryho, ktorý stále visel očami na zavretých dverách. „A my všetci by sme sa mali tiež pokúsiť zabudnúť.“
                „To mali, ale...“ nadhodil Draco opatrne. „Ak by sa ti snívalo o smrti niekoho z nás, tak sú tam len dva dni k tomu, aby si učinil nejaké rozhodnutie,“ pozrel na Harryho. „Je len malá pravdepodobnosť, že by sme v tej dobe stihli skoncovať s obludami, preto by to nemalo mať vplyv na tú smrť, nie?“
                „Áno,“ prikývol Harry. Nepovedal nahlas to, o čom sa so strýkom potichu a bez slov zhodli. Že to proste bude tak, ako pri mondengraudoch. Že ho prinúti kúzliť práve smrť a bude to mať čo dočinenia s tými obludami. A to mu ich pomôže zničiť, nech by boli niekde na magickom mieste alebo priamo v Rokforte. A bolo úplne jedno, o čej smrti by sa mu snívalo. Nech by to bol Severus, Ginny alebo hocikto iný. Cítil, že to tak bude a vedel, že Severus pocítil to isté.
                „Niečo sa bude dať vymyslieť,“ šepla Ginny. „Myslím, ak by platila tá pôvodná teória,“ pozrela na všetkých. „Nejaká štrbinka sa nájde,“ povedala rozhodne.
                „Určite,“ prikývla aj Hermiona starostlivo sa dívajúc na Harryho.
                „Dobre, poďme počúvnuť riaditeľa a poďme nič nerobiť,“ zamrmlal Harry.

------

Severus na ďalší deň ráno vrkol po Sinistrovej, aby oznámila študentom, že sa piatkové vyučovanie Elixírov presúva do jednej z prázdnych učební na štvrtom poschodí a nech láskavo nájde niekoho, kto by ho zastúpil. Vážne potreboval od všetkého vypadnúť.
                Nešiel však ďaleko. Zavrel sa vo svojom byte, konkrétne do súkromného laboratória, pretože len pri tejto činnosti sa dokázal zaručene uvoľniť a odreagovať. Potreboval od všetkého na chvíľu odísť. Za dvadsať rokov  si to nedovolil, ale tentoraz skutočne musel. Čakala ich ešte dlhá cesta a on sa potreboval pozbierať. Bolo toho veľa.
                Najviac ho trápil strach. Nie o seba, to ani náhodou. Bál sa, aby to Harry nakoniec všetko zvládol. Môže ho viesť, ale nakoniec to bude záležať na ňom.
                Toto bola posledná kvapka, ktorú ešte strpel. Vedel, že si jeho synovec plne uvedomil, čo sa s najväčšou istotou stane. Možno na magickom mieste, možno v Rokforte, ale tie obludy prídu a ak ich nezastaví, zničia všetko. A zničiť ich dokáže len on. Tým prekliatym kúzlom, ktoré funguje veľmi zvláštne. Mal pocit, akoby toto Slizolin naplánoval. Nebude to fungovať inak. Nie, všetko je to naplánované tak, aby Harry videl niečiu smrť a skutočne jej nezabránil a týmto rozhodnutím by si zničil svoju budúcnosť, ale bolo by po obludách. Slizolinove predpoklady boli veľmi presné.
                Podlý plán Salazara Slizolina, ktorý dal svojmu potomkovi do rúk silnú zbraň. Takú, ktorá Chrabromilovho potomka oslabí, ak náhodou nezničí. Možno budú obludy zničené, ale Chrabromil bude na dne. Harrymu neostane nič iné, len držať jazyk za zubami a nechať si zničiť budúcnosť. Či už to bude Severusova smrť, alebo Ginevrina. To je jedno. Aj keby videl umrieť vlkolaka alebo Hermionu. Či kohokoľvek iného. Bude to úplne jedno. On bude musieť mlčať. A potom bude kúzlo fungovať.
                Severus odstúpil od stola, na ktorom sekal korienky. Pevne zovrel pery a zhlboka sa nadýchol. Zvládne jeho synovec nič nepodnikať? Alebo, možno, by sa predsa našlo niečo, čo by mohlo zmeniť to, čo malo nasledovať? Ak nie, želal si, aby to bola jeho smrť, ktorá by mu pomohla zbaviť sa tých oblúd. Veril, že ak by aj umrel, sú tu ďalší, ktorí by mu pomohli bojovať ďalej. Lupin, Bill, Malfoy, hromada ďalších čarodejníkov, ktorá by mu pomohla pokračovať v ich ceste.
                Plánoval to trocha inak. Chcel umrieť, aby odčinil hriechy minulosti, ale chcel ho zaviesť tak ďaleko, ako by to bolo možné. Ak má niekto umrieť skôr, než nastane samotný stret potomkov, nech je to potom on. Sám by sa nedokázal dívať na to, ako sa bude týrať, ak by aj náhodou predsa len nič nepodnikal a nechal niekoho umrieť. Dúfal, že to má tam hore vybavené tak, aby Harry trpel čo najmenej. Jeho smrťou by zanikli obludy. A Ginevra ho potom snáď upokojí natoľko, aby pokračoval.
                Takto nejako si naplánoval Severus Snape svoj nasledujúci prínos vo vojne. Umrieť v tej správnej chvíli. Zaškľabil sa nad vlastnými úvahami. Skutočne potrebuje chvíľu pokoja a odreagovania. Sklonil sa nad stolík, aby začal sústredene pripravovať najkomplikovanejšie elixíry. Protivlkolačí elixír, elixír pre Ginevru a tiež pre Hermionu.

------

Harry sedel zadumane za katedrou a premýšľal. Strýko svoje dnešné vyučovanie odvolal a zmizol. Vedel, kde je, ale rozhodne ho nebude rušiť. Počká, kým sám vylezie. Uvažoval nad myšlienkou odísť s Ginny na ostrov, hneď po vyučovaní, ale zamietol tento nápad. Chcel stráviť čo najviac času so svojím krstným synom. A priateľmi. Už dávno si nesadli a normálne sa neporozprávali. Zhovárali sa často, to je pravda, ale stále sa to točilo len okolo jedného. A okrem toho, nemohli odísť (hoci Severus vlastne neodišiel) z hradu obaja vodcovia naraz. To by nebolo dobré pre morálku mužstva. V duchu sa zaškľabil. To ho ale razom prešlo.
                Už znova mu myšlienku utiekli k Bystrohlavovej kúzlu. Prečo to vymyslela takto komplikovane? Ale čo ho to prekvapuje? Tá žena musela byť mimoriadne komplikovaná. Ani sa nedivil, že s ňou Zakladatelia udržiavali len diplomatické kontakty. Čo ju poznal, robila len problémy. Robila veci ťažšími a zložitejšími. Nič, vôbec nič nemohla spraviť jednoducho. Bifľomorová mu ponúkla dve možnosti, z ktorej si mal jednu vybrať. Chrabromil ho poslal do jaskyne, kde sa mal vysporiadať so Scorstrangs.  A čo spravila ona? Áno, dala mu toho najviac, ale nič mu nedala jednoducho. Nemal ju rád. Absolútne ju nemal rád.
                Zo zamyslenia ho prebralo mravenčenie na zápästí.
                Pán profesor, za pár minút bude koniec hodiny a zdá sa, že všetci už majú písomku hotovú.
                Zdvihol hlavu a očami našiel Ginny, ktorá povytiahla obočie. Zdá sa, že odignoroval značnú časť hodiny.
                „Dobre,“ povedal do triedy. Študenti po ňom pokukovali. „Pán Creewey, pozbierajte prosím testy,“ pokojne povedal Colinovi, ktorý sedel v prvej lavici. S úškrnom sa zdvihol a mávol prútikom. Harry stisol zuby. To vlastne mal spraviť sám. „Za pár minút zvoní a vy máte koniec vyučovania. Všetci dobre viete, že máte voľno odteraz až do pondelňajšieho rána. Preto si voľno náležite užite,“ zaškľabil sa. „Samozrejme v zmysle školského poriadku,“ dodal na záver a díval sa, ako všetci radostne odchádzajú z triedy. Na stole mu pristála kôpka písomiek.
                „Sľúbila som, že sa nebudem pýtať, či si v poriadku,“ pristúpila k nemu Ginny. Tá vlastne nemala kam odchádzať. Ich byt bol za učebňou. „A pýtať sa, čo sa deje, je tiež hlúposť,“ povzdychla a vkĺzla mu do lona. Pevne ju objal. „Prišiel si na niečo? Pretože si bol hodinu úplne mimo. Pokojne som mohla od Luny všetko odpísať a ty by si si ani nič nevšimol.“
                „A odpisovala si?“ oprel si hlavu o jej rameno a nadýchol sa jej vône. Cítil, ako sa pomaly upokojuje, ako sa mu darí zaháňať nepríjemné myšlienky.
                „Samozrejme, že nie,“ vtisla mu bozk do vlasov.
                „To je dobre. Inak by som ti musel test neuznať.“
                „Tak? Na čo si prišiel?“ pýtala sa znova.
                „Na nič,“ prezradil. „Len som celú dobu preklínal Bystrohlavovú,“ zaškľabil sa.
                „To pred Lunou nehovor,“ potichu sa zasmiala. „Aj ja som premýšľala,“ nadhodila. Zdvihol hlavu a pozrel sa jej do očí.
                „Pôjdeme dnes na rande? Mohli by sme si zájsť aj zatancovať na diskotéku, vlastne sme tam ešte neboli,“ zamrkal.
                „To je dobrý nápad, ale to som nemyslela.“
                „Ja viem.“
                „Premýšľala som. Nemôžeš spraviť nič, čím by si ovplyvnil situáciu, ktorá by viedla k pokazenej budúcnosti. A keby sa jednalo o smrť kohokoľvek, vlastne nemusíš vravieť podrobnosti toho sna. Nemusíš to vysypať, aby sa potom vymýšľalo, ako tomu snu predísť. A už vôbec nemusíš nikoho zachraňovať. Stačí, keď len naznačíš, o koho sa jedná a potom by sa mohlo dať na dotyčného pozor.“
                „Ginny, ale tým pádom...“
                „Jasne, ale v tej chvíli by to na obludy mohlo platiť. Ty by si si vyčítal, že si nič nespravil. Stále by si vedel, že vďaka tomu snu niekto umrie a v tej chvíli by sa dalo s obludami skoncovať. Medzitým by sa niekto o toho nešťastníka postaral. Nejaké zranenie, dobre, ale dalo by sa vyhnúť najhoršiemu.“
                „To by bola veľká náhoda, keby to fungovalo takto,“ stiahol obočie neprestávajúc sa jej dívať do očí. „Aj ty si myslíš, rovnako ako ja a mám pocit, že aj Severus, že to všetko smeruje k tomu, aby niekto umrel pri obludách?“
                „Bola to Bystrohlavová, Harry,“ smutne sa pousmiala. „Možno ju nemáš rád a ver, že aj ja mám na ňu ťažké srdce, ale keď si to vezmeš bez citového zaujatia, všetko, čo doteraz spravila, k niečomu slúžilo.“
                Zahryzol si do jazyka, aby na Bystrohlavovú nevrhol pár nechutných nadávok. Možno mala pravdu. Alebo teda, a to najskôr, mala pravdu. Ak by to tak bolo, nádej predsa len existovala. Ak by to tak bolo, mohli by vybabrať ako s kúzlom, tak aj s obludami a Voldemortom ako čerešničkou na torte.
                „Keby sa mi snívalo o tebe, tak...“ opatrne nadhodil, ale nedokázal dokončiť.
                „Ja viem,“ vtisla mu jemný bozk na pery. „Keď sa ti bude snívať o mojej smrti, alebo o smrti kohokoľvek, ver, že na mňa dá Severus sakra pozor,“ usmiala sa.
                „To by som mu radil,“ vypustil o niečo uvoľnenejšie.
                „O tom nepochybuj,“ zasmiala sa. Cítila, že tá depresia z neho pozvoľna odchádza. „Tak čo bude s tým rande?“ povytiahla obočie. Uškrnul sa. „Zájdeme sa prezliecť a môžeme ísť na prechádzku,“ zoskočila z neho a pomohla mu na nohy.
                Skutočne sa ten deň pred večerou poprechádzali po zasnežených pozemkoch. Zašli na pár slov k Hagridovi a tiež pozrieť Hrdozobca k ohrade. Zastavili sa pri hroboch, pomaly obchádzali jeden pomník za druhým. Harry sa najdlhšie zdržal pri hrobe Siriusa. Jeho smrť vyčítal Bystrohlavej. Pevne veril, že jej nebude vyčítať smrť nikoho ďalšieho.
                Po večeri sa Veľká sieň zmenila na tanečnú sálu. Po stranách stien stáli stolčeky s punčom a ďatelinovými pivami, ktorých zásoby stále na Rokforte boli (a Harry mal podozrenie, že ich škriatkovia nejakým zvláštnym a pre nich nepochopiteľným kúzlom začarovávajú) a malé, okrúhle stolíky so stoličkami. Zo začarovaného magnetofónu hrali muklovské pesničky. Harryho neprekvapilo, že sieň praská vo švíkoch. Zábavy sa zúčastňovali komplet staršie ročníky a zbadal aj úctyhodné množstvo menších študentov.
                Bolo mu to jedno. Bolo jedno, že on je profesor a ona študentka siedmeho ročníka. Alebo skôr, všetci si už na to zvykli a nikoho neprekvapilo, že sa k sebe tisnú pri pomalej pesničke. A on sa snažil, aby skutočne na všetko zlé zabudol.

------

„Ja ho zabijem!“ Tonksová zadýchane dobehla k svojmu manželovi, ktorý sa na víkend vrátil z Južnej Ameriky a ktorý sa uškŕňal stojac vedľa Ginny.  
                „Neboj sa, nič sa mu nestane,“ ubezpečil ju a objal ju okolo pása.
                „Mohlo mi to napadnúť, keď som vás videla s metlami,“ zavrtela hlavou. „Ginny, to bol tvoj nápad?“
                „Nie, Harryho,“ zasmiala sa. „No tak, upokoj sa. Harry vie, čo robí.“
                „Nech okamžite zletí k zemi,“ zavelila. „Harry! Poď dolu!“ zakričala do vzduchu.
                „Nymph, Harry ho nepustí. Nepočuješ, ako sa Sebastian smeje?“ upokojoval ju Lupin. Tonksová na moment stíchla, aby sa započúvala. Skutočne sa zo vzduchu niesol detský smiech, keď Harry spravil obrátku a stúpal nahor. A potom nadol. A znova. Prišlo jej zle.
                „Chcem, aby bol môj syn naspäť na zemi, ako každé normálne dieťa,“ mierne zozelenela. „Okamžite!“
                „James so Siriusom vyvážali Harryho pravidelne,“ pripomenul jej Lupin.
                „No veď vravím, ako každé normálne dieťa,“ táto pripomienka jej zjavne nestačila. „Ešte z neho vyrastie druhý Harry a ja sa budem modliť, aby sa na metlobalových zápasoch neprizabil. Nech idú dole.“ Ginny sa rozchichtala na celé kolo.
                „Budú tam len chvíľu. Harry vie, čo má robiť. Neboj,“ uškŕňal sa Lupin.
                „Aj tak ho zabijem,“ nespúšťala pohľad z oblohy.
                Trvalo ešte niekoľko minút, než Harry klesol aj s nadšeným Sebastianom dole. Tváričku mal od mrazu vyštípanú a keď si ho Tonksová s rozvášneným monológom brala na ruky, Sebastian naťahoval ručičky k Harrymu a pišťal „eče“.
                „Naposledy, Harry, inak ťa prerazím na polovicu,“ ukončila nadávanie Tonksová.
                „Ohromne sa mu to páčilo,“ obhajoval sa. „Že?“ usmial sa na Sebastiana, ktorý sa zasmial.
                „Všetci ste sa na mňa spriahli. Ešte aj ty,“ s výčitkou pozrela na Sebastiana.
                „Len sme to skúsili a páčilo sa mu to,“ na Harryho stranu sa postavil aj Remus.
                „A ja som tu bola ako liečiteľský dozor, keby sa náhodou niečo stalo,“ vŕtla si Ginny.
                „Prestaň,“ zamračila sa na ňu Tonksová. „Ja viem, že by ste nedopustili, aby sa mu niečo stalo, ale viete dobre, že nemám metly príliš v láske, tak si počkajte, až bude starší.“
                „Mňa ale Sirius...“
                „Práve, Harry. To bol Sirius. Viem si predstaviť, že z toho tvoja matka šalela a viem si predstaviť, že to tvoj otec robil so Siriusom tajne,“ zaškľabila sa.
                „No, zrejme máš pravdu,“ prikývol.
                „Má,“ prezradil mu Lupin s úškrnom.
                „Tak pardon. Počkám, kým bude starší. Kým nebude mať minimálne osemnásť, to by mal v muklovskom svete vodičák,“ zazubil sa na Tonksovú. Len zavrtela hlavou.
                „Kde som nechala rozum, keď som tomu šialencovi dovolila, aby bol tvoj krstný?“ prihovárala sa Sebastianovi, ktorý čušal v matkinom náručí a odchádzala k hradu. „Mohli ťa zabiť, maličký,“ hodila po nich ešte jeden pohľad.
                „Prejde ju to,“ potľapkal ho Remus po ramene. „Pôjdem za ňou.“
                „Ja viem, že ju to prejde,“ uškrnul sa. Díval sa, ako Remus dobieha Tonksovú. „A čo my? Zalietame si?“
                „Preto sme aj prišli, nie?“

------

„Môžeme to spraviť počas vianočných sviatkov,“ nadhodila Hermiona prezerajúc si katalóg s prstienkami. Ďobla na jednu stránku, ale Draco sa zatváril, akoby mu malo prísť nevoľno. Prevrátila oči a pokračovala v listovaní. „Ak sa nič mimoriadne nestane, mal by to byť pokojný čas, celkom vhodný k svadbe. Maličkej, skromnej, ale svadbe.“
                „Vážne to chceš spraviť?“ spýtal sa jej Draco opatrne. Vrátil sa k nej len prednedávnom a hoci svojím kúzlom ukázala svoj postoj, stále ho hlodala nedôvera.
                „Iste,“ pokojne sa pousmiala a pohladila si vytŕčajúce bruško. „A keď sa ma to spýtaš ešte raz, tak ťa prekľajem do nejakej nechutnej podoby.“
                „Verím, že by si to dokázala veľmi dôkladne, tak budem radšej mlčať. Tento?“ ukázal na prstienok v katalógu. Zamyslene si ho obzerala.
                „Môže byť,“ prikývla nakoniec s úsmevom. „Strana tridsať šesť, pozrieme ešte ostatné, ale tento je favorit.“
                „Fajn,“ prikývol zamyslene. „Hermiona, čo by si povedala, keby sme si po sobáši nechali tvoje meno?“ spýtal sa po chvíli.
                „Moje meno?“ pozrela naňho. „Chceš sa volať Granger?“
                „A ty sa chceš volať Malfoyová?“ povytiahol obočie. „To meno nie je práve populárne,“ upozornil.
                „Tvoj otec už nežije. Za minulosťou je bodka. Viem, že to meno neznášaš a máš k tomu všetky dôvody, ale je to tvoje meno a ty začneš novú budúcnosť s tým menom. Lepšiu budúcnosť, pevne dúfam,“ pohladila ho po tvári. Neprestával sa na ňu dívať.
                „Malfoy je starobylé, čistokrvné meno,“ vypustil znechutene. „Neznášam ho,“ prikývol. „Vieš, rád by som poslal Belle sovu,“ zaškľabil sa, „kde by bolo napísané, že si ťa beriem za ženu a že prijímam muklovské meno – Granger,“ zasmial sa. „Zrejme by ju trafilo.“
                „Ju trafí už len to, keď sa dozvie, že si do rodiny pritiahol humusáčku,“ pripomenula mu.
                „No to je tiež pravda,“ prikývol.
                „Tak ten zo strany tridsaťšesť?“ spýtala sa Hermiona, keď dolistovala až nakoniec. Prikývol.

------

„Teoreticky by to šlo,“ prikývol Draco po tom, čo Ginny vysypala svoju teóriu ohľadne kúzla ľútosti.
                Boli spolu s Harrym v byte profesorky Transfigurácie na návšteve. Po tom, čo ich doobeda pristihla Tonksová, si trocha zalietali a potom sa vrátili, aby sa znova ospravedlnili a strávili so Sebiem takmer celý deň. Tonksová bola pri ich príchode už dávno pokojná. Teraz prišli na návštevu a nedeľu chceli stráviť so svojimi ostatnými priateľmi.
                „Musí to ísť,“ prikývla Hermiona starostlivo sa dívajúc na Harryho.
                „Budeš vedieť, že napríklad ja umriem, nie že by si si kvôli tomu robil starosti,“ zaškľabil sa Draco na Harryho. „Budeme niekde, neviem kde, kde budú obludy, pretože keď budeme vedieť, kde sú, tak tam pôjdeme. A keď bude fungovať tá Bystrohlavovej teória, obluda by ma mala napadnúť. Ty to uvidíš, ale podrobnosti nepovieš. V momente, kedy mi pôjde o život, vyšleš kúzlo, ktoré obludy zahubia a moji strážni anjeli medzitým spravia všetko, aby mi nejako pomohli.“
                „Áno, toto by mal byť ideálny scenár,“ trpko skonštatoval.
                „Samozrejme to nebude jednoduché. Bude to potrebné podrobne naplánovať.“
                „To nebude možné, Hermiona,“ namietla Ginny. „Harry to síce bude vedieť, ale nebude môcť povedať nič, čím by nám pomohol, pretože práve tým by ovplyvnil dianie, ktoré by zasiahlo výsledok. Môže maximálne povedať, že umrie Draco, napríklad. Povedal by, že umrie, ale nezačal by špekulovať, ako ho z toho dostať.“
                „Nemám rada takéto hrr akcie s nejasným koncom,“ otriasla sa.
                „Zúčastňovala si sa ich roky,“ upozornil ju Harry.
                „To je pravda,“ zamračila sa. „A následky sa ešte len dostavia,“ zaškľabila sa.
                „Každopádne bude dôležité, aby si sa presvedčil a aby si nezasahoval,“ Draco pozrel Harrymu do očí.
                „Možno ťa to prekvapí, ale na to som došiel aj sám,“ usmial sa Harry.
                „Nie, vôbec ma to neprekvapuje.“
                „Tak ale!“ zasiahla Hermiona. „Je to rozhodne veselší koniec ako ten spred dvoch dní,“ pozrela z jedného na druhého.
                „Ak bude platiť tá Bystrohlavovej teória,“ prikývol Draco.
                „Bude musieť, neviem si predstaviť inú situáciu, ktorá by mi pomohla čarovať,“ mykol plecami.
                „Dobre, tak túto tému uzavrime,“ navrhla Ginny. „Čo vy dvaja?“ usmiala sa na Hermionu s Dracom. „Kedy nastane deň D?“ zazubila sa. Harry na ňu zvedavo pozrel, aby následne preniesol pohľad na pár pred sebou.
                „Dvadsiateho siedmeho decembra, už sme boli za Bradleym,“ prezradila Hermiona. Ginny vypískla a vrhla sa do náručia najprv Hermione a potom aj Dracovi.
                „Budete sa brať?“ spýtal sa Harry dívajúc sa na Hermionu. „A nechceš si to rozmyslieť?“ zaškľabil sa.
                „Potter, sklapni,“ vrkol Draco.
                „Ale no tak, Malfoy, veď ja vám to tak prajem,“ zaceril sa na blondiaka. „Gratulujem,“ jemne zovrel Hermionu v náručí. „Ale fakt, máš dosť času si to premyslieť,“ šepol jej. Len sa zachichotala.
                „Ja som to počul,“ upozornil ho Malfoy.
                „Výborne,“ Harry mu podával ruku, ktorú Draco zovrel. „Máš skvelý sluch, rozhodne budeš úžasným manželom,“ prskol po ňom. „Ak bude nešťastná, tak...“
                „Nešťastná by bola bezo mňa, ako ukázalo kúzlo,“ Draco sa zatváril víťazne.
                „Mohlo mať poruchu,“ nedal sa Harry. „Každopádne, ak bude čo i len trocha nešťastná, zavraždím ťa,“ vyhrážal sa. Ruky si stále zvierali.
                „Dovolím si upozorniť na skutočnosť, že si nedokázal poriadne zavraždiť ani myš.“
                „Tá ma tak nemotivovala, ako by ma motivovalo toto.“
                „Už skončíte?“ prevrátili oči obe ženy.
                „Jasne,“ prikývol Harry. „Máš tu nejakú whisky? Alebo niečo? Zrejme by si to zaslúžilo prípitok.“

------

Aj nedeľa sa niesla v pokojnej atmosfére. Na vežiach sa vystriedali študenti z vyšších ročníkov, aby si mohli tí zo Základne, ktorí hliadkovali na vežiach pravidelne, trocha oddýchnuť.  
                Neville prezrel druhý výjav veľmi pozorne a presne si opísal dva druhy rastlín, ktoré sa tam nachádzali, ale ktoré vôbec nepoznal. Mal v pláne strčiť sa cez víkend do knižnice a prezrieť všetky knihy o rastlinách, ktoré sa tam nachádzajú. Až Luna ho presvedčila, že keď majú oddychovať všetci, mal by tak spraviť aj on a knižnicu by si mal nechať na neskôr. Nakoniec sa podvolil a zašli spolu za Nevillovými rodičmi. Skleníky si ale skontrolovať musel. Dopestovával ďalší rad nebezpečných lián, ktoré chceli vysadiť na jar, ak k tomu budú mať príležitosť, na bezpečnostných hraniciach v Zakázanom lese.  Liany potrebovali veľa tepla, preto musel pravidelne chodiť čarovať. Nehovoriac o tom, že v ďalších skleníkoch bolo potrebné hnojiť liečivé bylinky.
                „Som tak rada, že sme sa zišli zase všetci takto pohromade,“ roznežnela sa Molly. „Nepodarilo sa nám to už takú dobu.“
                „To je pravda,“ usmial sa Artur. Komplet všetci Weasleyovci, spolu so svojimi polovičkami, sedeli pri obede za jedným stolom. Molly mala pravdu. Naposledy takto jedli niekedy cez prázdniny. Buď boli na hrade, alebo na veži. Málokedy sa stalo, že mohla jesť s manželom a aspoň dvoma deťmi naraz.
                „Teší nás, že sme ti spravili radosť, mama,“ uškrnuli sa dvojčatá.
                „Čo keby sme si sľúbili, že nedeľné obedy budeme tráviť spolu?“ navrhol Bill a pozrel na svoju sestru. „Samozrejme, do doby, kedy sa situácia neupokojí a niektorí z nás nebudú na veži alebo na ošetrovni,“ zazubil sa na Harryho, „tak by sme sa schádzali tí, ktorí by mohli. No a potom? Hm?“ fľochol po bratoch.
                „Ja súhlasím,“ okamžite sa pridala Ginny. Mrkla na Harryho, ten len mykol plecami.
                „Takže to znamená, že budeme pod dohľadom vždy v nedeľu až do konca životov?“ pýtali sa dvojčatá.
                „Je to fajn tradícia,“ ozvala sa Angelina. „Pamätám, keď sme pravidelne chodievali k babke a stretali sme sa tam aj s tetami až do chvíle, kedy neumrela,“ stiahla obočie.
                „Vidíte? Nie je to taký zlý nápad,“ zamračila sa Molly na dvojčatá. „Je mi to ľúto, drahá,“ povedala smerom k Angeline.
                „To je v poriadku.“
                „Dobre teda, súhlasíme,“ povedal Fred po krátkej očnej výmene so svojím bratom.
                „Ak sa bude dať, tak nedeľné obedy v úzkom kruhu Weasleyových.“
                „Až do chvíle, kedy sa nezačneme rozrastať,“ mrkli na Ginny a Harryho. Všetci proste verili, že im raz Sobrian pomôže.
                „A rozrastať...“
                „Keď sme už pri rozrastaní,“ Ginny sa zatvárila nebezpečne. „Kedy sa oženíte vy dvaja?“ pozrela na Angelinu s Alicou, ktoré sa razom začali drhnúť polievkou. „Hermiona má termín za dva týždne, mohli by ste sa pridať,“ nevinne zamrkala. Harry sa uchechtol. Vedel, čo bude nasledovať.
                „Ale to by bolo výborné,“ nadchla sa Molly. „Vaše vzťahy sú už oficiálne a...“
                „Nie, mama,“ ozvali sa obaja. Harry si nepamätal, kedy sa tí dvaja červenali. Ak sa vôbec niekedy červenali. Ale teraz boli červení ako papriky. „My sa ženiť nebudeme,“ zavrteli hlavou.
                „Nevidím dôvod prečo,“ Molly pozrela na potenciálne nevesty. „Je vojna. Človek tu zajtra nemusí byť. A... Artur, ty nepovieš nič?“ fľochla po manželovi.
                „Myslím, že to záleží hlavne od nich štyroch,“ vypustil diplomaticky. Bill sa uškŕňal pod nos.
                „Ale nezáleží, veď oni ani nevedia, čo je pre nich dobré,“ nevzdávala sa.
                Dvojčatá pozreli na Ginny. Trochu pozabudli na to, že sa neoplatí do nej rýpať. Tvárila sa spokojne a pri matkinom presvedčiacom a zdĺhavom monológu (ktorý trval celý druhý chod a značnú časť dezertu) len prikyvovala s pobaveným úsmevom.
                „Mne by to zase až tak nevadilo,“ šepla Angelina Alici.
                „Vieš, že ani mne?“ uškrnula sa. Našťastie ich nik nezačul.

------

                Poobede Ginny prehovorila Harryho, aby zašiel pozrieť aj na nižšie poschodia Základne. Vysvetlila to podporou morálky. Keď sa tam objaví Harry Potter, každého to musí povzbudiť. Príliš sa mu nechcelo, aj keď nepredpokladal nejaké omdlievanie alebo žiadosti o autogram, nechcelo sa mu na seba upútavať pozornosť. Nechal sa však presvedčiť a celú hodinu chodil od poschodia k poschodiu. Pozrel sa na miestnosť so skleníkmi, v ktorých sa pestovali liečivé byliny. Zaujímala ho miestnosť, kde sa cez deň zdržiavali deti. A ďalšie miestnosti, ktoré slúžili k tomu istému, ako na ich prvom poschodí. Miestnosť s prírodou, kuchyňa, spoločenská miestnosť, miestnosť na súboje, aj keď tie sa uskutočňovali hlavne hore, aj tu sa našlo pár čarodejníkov, ktorí medzi sebou trénovali.
                Nakoniec uznal, že to nebol stratený čas. Počúval o tom, ale teraz to aj videl. Ľudia neboli dotieraví, boli usmiati a len málokto si s ním chcel podať ruku.
                Stretli sa aj s Nevillom a Lunou a manželmi Longbottomovými. Pozdravili sa s Krumom a spýtali sa na Južnú Ameriku, aj keď už mali informácie od Remusa. Bratov Smithovcov nestretli, stále boli niekde vonku a snažili sa pozbierať informácie, ktoré by im pomohli. Nie tie, ktoré by im pripomenuli, čo sa vonku deje. Očakávať ale nejaký prevrat, to zrejme nemohli.
                „Dobrý večer,“ pozdravil ich Severus v nedeľu večer, keď sa zjavil vo dverách. „Môžem?“ natiahol.
                „Jasne,“ usmial sa naňho Harry. Ginny k nemu podišla, usmiala sa a spravila to, na čo si už pomaly začínal zvykať a odmietal to komentovať. Objala ho, vtisla mu bozk na tvár a zobrala mu z rúk fľašu vína, ktorú priniesol. Harryho by zaujímalo, kedy budú jeho tajné zásoby zívať prázdnotou.
                „Ahoj,“ zamrkala. „Už si v poriadku?“ pýtala sa.
                „Ja som bol vždy v poriadku,“ lenivo vypustil a podišiel ku kreslu. Pozrel na Harryho. „Doháňaš stratený čas?“
                „Vzhľadom k tomu, že sme plnili presne tvoje inštrukcie a oddychovali sme, tak teraz tie písomky musím opraviť, nie?“
                „Pravda,“ prikývol a posadil sa. Pozrel z jedného na druhého. Uškŕňali sa pozorovali ho. „Čo je? Mám sa snáď predstaviť? Myslel som si, že sa poznáme. Ginevra, poprosil by som o tri poháriky, kým ti to víno v rukách nesteplia a ty... nemohol by si toho chvíľu nechať, keď prišla návšteva?“
                „Takže si v poriadku,“ zasmiala sa Ginny a položila víno na stôl. Harry cestou od stola vzal tri poháre.
                „Milý, ako vždy,“ prikývol jej manžel. „Oddýchol si si? Odreagoval? Načerpal nových síl?“
                „Iste, tie tri dni mi veľmi pomohli. Som znova plne k dispozícii,“ natiahol sa nad stôl a začal otvárať víno.
                „Veď si bol pri elixíroch,“ nechápal Harry.
                „To, že ty ich považuješ za stratu času ešte neznamená, že ich niekto nemôže mať rád,“ stiahol obočie. „Prosím,“ ponúkol pohár Ginny.
                „A čo jedlo?“ vyzvedal. „Všetci si mysleli, že si skutočne odišiel z hradu.“
                „Tvoj škriatok je veľmi úslužný a vie držať jazyk za zubami,“ pousmial sa.
                „Dobby, no jasne.“
                „Už si skončil s vypočúvaním?“ zamračil sa.
                „Už asi áno. Základné informácie sme dostali. Aké elixíre si vytváral, to ma zrejme nezaujíma.“
                „Napríklad elixír pre tvoju manželku. To ťa vážne zaujímať nemusí,“ ironicky zaprskal. Harry sa zarazil a pozrel z jedného na druhého. Ginny vyzerala, že sa jej to nedotklo.
                „Ďakujem,“ šepla s úsmevom.
                „Niet za čo. Za dva dni bude hotových ďalších desať dávok,“ prikývol.
                „Aha, ehm, na to sa dá zabudnúť,“ vyšlo z neho neisto. Severus sa usmial. Dostať Harryho do úzkych mal na programe každý deň. Takže toto si mohol odškrtnúť.
                „Čo ste vymysleli v tej veci?“ spýtal sa miesto toho. „Predpokladám totiž, že ste, aspoň poniektorí, premýšľali. Priznávam, že som to hodil za hlavu. Prvý deň bol problematický, ale potom som sa plne venoval elixírom,“ vysvetlil a upil si vína. „Vložil som nádeje do vašich závitov,“ zaškľabil sa.
                „Ginny skutočne na niečo prišla...“
                „To ma ani neprekvapuje, že to bola Ginevra a nie ty,“ zavrtel hlavou.
                „Čuš furt,“ zamračil sa. „Ginny, prosím ťa, povedz mu to, pretože, ako sa zdá, nabral nové sily k tomu, aby ma furt buzeroval.“
                Severus sa spokojne uškrnul.
                „Tie tri dni bez teba boli k nezaplateniu,“ nedalo mu, aby ešte nedoložil.
                Tak si na to začni zvykať, chlapče, pomyslel si Severus.

TOPlist