40. Epilóg

 

      Ministerstvo mágie, Londýn, 3.1.2003
               
„Vítam vás, slečna Weasleyová, pán Potter,“ usmieval sa na nich organizátor druhého ročníka udeľovania cien o najlepších metlobalistov Anglicka a obom im podával ruku. „Rád vás znova vidím. Ste úžasná, slečna Weasleyová.“ 
                A Harry si pomyslel, že má sakra pravdu. Keď bola minulý rok nádherná, teraz bola ešte nádhernejšia a on sa čudoval, ako je to vôbec možné. Bolo to možno tým, že bola spokojná a šťastná. Vyžarovalo to z nej a preto bola taká, aká bola. Stále na ňu musel civieť, až sa sám sebe cítil trápne. Nešlo však inak.
                „Ďakujem, pán Holmes,“ stisla mu s úsmevom ruku. Rovnako, ako minulý rok aj teraz vedela, že si na vzhľade dala záležať a to sa jej vyplatilo.
                „Aj ja ďakujem, pán Holmes,“ Harry na seba upútal pozornosť a jemne mu vyvliekol ruku z tej Ginninej, aby ju stisol aj on.
                „Áno, pravdaže. Poďte, vnútri sa už všetko pripravuje spustiť akciu.“ Viedol ich dovnútra.
                „Žiarliš, Potter?“ s úsmevom mu šepla.
                „Ako pes,“ priznal.
                „Nemáš dôvod,“ upozornila.
                „Ja viem, ale aj tak,“ stiahol obočie. „Vyzeráš strašne nádherne a sexy a mne sa nepáči, keď budú ostatní po tebe slintať a vtierať sa,“ znechutene sa otriasol. A ona sa zahihňala.
                „Mne to lichotí,“ uškrnula sa.
                „Ale mne sa to protiví,“ zaprskal a vzal od čašníka dva poháre šampanského, ktoré im ponúkal. „Mohla si si vziať na seba niečo menej vyzývavé.“
                „Čo napríklad?“
                „Ja neviem. Dres, napríklad. Bolo by to príznačné,“ zaceril sa. Vedel, že žiarlivosť nie je na mieste. Mala oči len pre neho. A vedel aj to, že ona je sexi aj v tom drese. A vedel, že chlapi po nej túžia. Že majú jej plagáty všade. A zrejme im jej obrázok pomáha pri istých aktivitách. Ibaže vedieť o tom a vidieť tie pohľady v kombinácii s tým, čo mala oblečené, sa mu nepozdávalo.
                „Už toho nechaj,“ hlesla a vtisla mu jemný bozk na pery.
                „Som hrdý, nemysli si, že nie...“ chcel spustiť svoju reč.
                „Aj ty si strašne sexy a ja by som ťa teraz najradšej niekde zatiahla, strhla z teba ten smoking a súložila s tebou až do bezvedomia,“ šepla mu do ucha zmyselne a pritisla sa k nemu. Prehltol.
                „Tvojho alebo môjho?“
                „Oboch...“
                „V nohaviciach sa mi niečo pohlo a ak sa to nemá zobudiť úplne a vyvolať verejné pohoršenie, tak toho nechaj ty,“ šepol jej a odstúpil. Musela si zahryznúť do jazyka, aby sa nerozosmiala.
                „Tu sú moji dvaja najobľúbenejší metlobalisti,“ zastavili sa pri nich James s Lily.
                „Gratulujem,“ usmiala sa Lily na oboch.
                „Ďakujeme,“ Ginny prijala objatie od Lily.
                „Vzhľadom k tomu, že ani jeden z nás nehrá za tvoj tím, je toto prehlásenie odvážne. Nemyslíš?“ uškrnul sa Harry.  
                „To nemení nič na fakte, že vás mám oboch rád,“ neprestával sa usmievať. „A nikto mi nemôže zazlievať, keď prehlásim, že ste moji obľúbenci, hoci hráte za konkurenčné tímy.“
                „To určite. Len aby toto prehlásenie nezačul niekto nežiaduci. Malfoyovci, napríklad,“ Harry pozrel na blonďavú rodinku, ktorá sa tvárila dôležito.
                „Stále sú to sponzori. Či už reprezentácie alebo tohto podujatia,“ mykol plecami James. „Kašlem na nich,“ uškrnul sa.
                „Správne,“ prikývol Harry. „A na to by sme si mohli pripiť,“ mávol na čašníka, ktorý ochotne pribehol, aby im podal poháre so šampanským. Aby ich podal jeho rodičom, pretože oni to svoje mali. „Na mierové vzťahy v rodine Potterových,“ štrngli si.
                James sa napokon zmieril s tým, že jeho syn ušiel k Pýcham, ako sa raz vyjadril. Stále sa však nevzdával nádeje, že by niekedy mohol trénovať spoločný tím. Dokonca začal koketovať s myšlienkou, že by Ginny mohla prestúpiť do nejakého zmiešaného tímu, v preklade to znamenalo hocikde inde od Harpyí a mohli by trénovať spoločne. Ani jeden mu tento sen nemal to srdce búrať.
                Udeľovanie cien bolo tento rok rozdelené na dve časti. Pokým si verejnosť vyberala najlepšieho strážcu, stíhača, odrážača, triafača a tím, metlobalová asociácia spolu so športovými odborníkmi rozhodovali, kto sa stane najlepším metlobalistom roka celkovo. A pokým bolo hlasovanie verejnosti verejným tajomstvom, o rozhodnutí odborníkov nemal nikto tušenia, s výnimkou tých niekoľkých zainteresovaných, ktorí rozhodovali. Okrem bývalých anglických metlobalových hviezd to bolo aj niekoľko novinárov a súčasných vybraných trénerov. A James bol medzi nimi, ibaže z neho nevypáčili ani štvrť slova. 
                Dalo by sa povedať, že hlasovanie verejnosti bolo len akousi náplasťou na rany. Ceny to boli krásne, to určite. Hráča poteší a povzbudí, keď zistí, že je pre Anglicko tým najlepším na svojom poste. Ibaže to hlavné bolo opradené tajomstvom a keď sa neobjavil nikto iný, okrem Harryho, Ginny, Olivera a tento rok nie Marcusa Greena, ale Robina Bohnera od Pých a okrem Agáty, ktorá tu spolu s Gwen zastupovala Harpye, bolo jasné, že niekto z nich si prevezme cenu asociácie. Jedine, že by toho niekoho držali v úplnej tajnosti. Aj to mohla byť odpoveď.
                „Myslíš, že by ho držali niekde v zákulisí a potom slávnostne vytiahli s tým, aby nám ukázali dlhé nosy a povedali... vy si majte ceny od ľudí, my si myslíme, že najlepší je tento tu?“ smial sa Oliver Harryho podozreniu počas večere.  
                „No, keď si vezmeš, akú snahu prejavujú každoročne Draci o to, aby si kúpili hocičo... ktovie, ako to skončí,“ mykol plecami.
                „Ani by som sa tomu nedivila,“ pridala sa na Harryho stranu Gwen.
                „Tak ale... sú to odborníci, bývalé hviezdy a tréneri, tí sa nemohli nechať kúpiť,“ zamračil sa Robin.
                „Keď niekto zatrasie poriadne veľkým mešcom, je to dosť reálna možnosť,“ prikývla Ginny. „Smrdí to Brixom,“ zaškľabila sa.
                „Draky sme porazili všetci, čo sme tu. Nemôže byť najlepším,“ Robin si húdol svoje.
                „Tak Archer, Bletchley... možno Draco Malfoy ako najlepší manager,“ krivo sa zaškľabil Harry.
                „Ten je takým managerom ako ja,“ vyprskol Oliver. „Ešte zo dva roky a úplne Drakov zničí.“
                „Tiež si to myslím. A potom môže nastúpiť niekto, kto by ich pozviechal,“ uškrnula sa Gwen. „Možno by som mala začať sporiť. Vlastniť taký tím...“ zasnila sa.
                „Ale daj pokoj,“ zamračila sa na ňu Ginny.
                „Ale to vôbec nie je zlý nápad,“ usmial sa Harry. „Gwen si začne sporiť do prasiatka, kúpi Drakov, ty za ňou pôjdeš a ja budem môcť prestúpiť do tímu, v ktorom budem môcť hrať s tebou, keď ma Harpye stále tak tvrdohlavo odmietajú,“ uchechtol sa.
                „Ani sa im nečuduj,“ zamračila sa naňho Agáta. „Mať ťa v tíme, tak ťa prizabijem pri prvej možnej príležitosti.“
                „Aj ja ťa mám rád.“
                „No ale, ak by som vlastnila klub, tak by som ho vlastnila. A ako trénera by som si vybrala Jamesa,“ zacerila sa Gwen na Harryho.
                „A som v prdeli.“
                „Keby si netrénovala, tak by som neprestúpila a keby si netrénovala Harpye... čo by ma tam tak asi mohlo udržať?“ nadhodila Ginny hrajúc zamyslenie.
                „No ja predsa,“ okamžite zareagovala Agáta.
                „Hráš poslednú sezónu,“ zamračene jej pripomenula. „Kým si Gwen našetrí, tak aj ja budem možno končiť s kariérou.“
                „Jedine, že by jej niekto pomohol,“ uškrnul sa Harry významne.
                „Nie som ako Draco Malfoy, aby mi niekto kupoval klub,“ prskla podráždene, pretože veľmi dobre vedela, na čo naráža. Siriusa znova odmietla a požičiavať si od neho peniaze bolo nemysliteľné. „Draci budú stáť v dobe krachu babku. Na to by som možno aj mohla mať.“
                „Uvidíme, ako to napokon dopadne s nebohými Drakmi,“ zavrtel hlavou Robin, ktorý stále nedokázal pochopiť, ako by niekto mohol podplatiť asociáciu a odborníkov, aby podstrčil vlastného víťaza.
                „Zle, to je jasné,“ Oliver sa uškrnul. „Len bude otázne, či zle, alebo ešte horšie.“
                O ďalší rozhovor boli obratí, pretože na pódium vystúpil Holmes, aby všetkých privítal a spustil odovzdávanie cien. Všetko bolo takmer také isté, ako minulý rok. Oliver bol vystriedaný tentoraz Robinom a Ginny si šla pre svoju cenu o najlepšiu triafačku, ktorú by získala aj minulý rok, keby ju nenahradil Short. A nasledoval Harry, ako najlepší stíhač, aby predávanie cien uzavreli Agáta a Gwen, ako reprezentantky víťazného tímu Harpyí.
                „Vážené dámy, vážení páni,“ spustil Holmes, keď sa diváci doradovali spolu s Harpyami a fotografovia posledný krát cvakli všetkých víťazov jednotlivých kategórií, ktorí sa držali pri sebe. „S potešením vám chcem oznámiť, že práve nastáva chvíľa, ktorú všetci netrpezlivo očakávame. Ako iste viete, tento rok je cena pre najlepšieho metlobalistu Anglicka roku 2002 udeľovaná po zvážení a rozhodnutí tridsiatich ľudí, ktorí v metlobale znamenajú, či znamenali veľa. Patria k nim ako funkcionári, tak i vybraní novinári, tréneri a bývalé ikony anglického metlobalu. Ako mi bolo povedané, bolo nesmierne ťažké túto informáciu udržať v tajnosti,“ usmial sa. „Dovoľte mi privítať Jacka Wiesnera, bývalého hráča Falmouthských Sokolov a dlhoročného reprezentanta Anglicka, ktorý cenu slávnostne odovzdá!“
                Ozval sa potlesk a hostia vstali, aby vzdali hold ikone, ktorá pred tridsiatimi rokmi, kedy ešte anglický metlobal niečo znamenal, úspešne reprezentoval svoju krajinu. Po ňom bola pomenovaná kľučka, ktorú používal každý triafač, keď chcel oklamať súperovho strážcu. Bola síce nenápadná, ale nikdy sa nedalo odhadnúť, čo triafač urobí vzápätí a takmer vždy tento klamlivý pohyb telom znamenal gól. Harry počul, ako Ginny obdivne povzdychla.
                „Ďakujem za také milé privítanie po rokoch,“ usmieval sa vyše šesťdesiatročný muž na prítomných. A mrkol aj na mladých metlobalistov. „Bola pre mňa veľká česť, keď ma oslovili, aby som sa zapojil do... akéhosi hlasovania, rozhodovania alebo skôr diskusie o tom, kto by sa mal stať najlepším metlobalistom súčasnosti. A moji kolegovia mi vyrazili dych po tom, ako sa dohodli, že to budem práve ja, kto túto cenu odovzdá,“ zamával rovnakou soškou metlobalistu, aká sa predávala aj vlani. „Musím prezradiť, že to bolo mimoriadne ťažké a mimoriadne tesné, nehovoriac o mimoriadnej zodpovednosti po tom, ako sa naši hráči ukázali na šampionáte,“ pozrel na hráčov a usmial sa. „Som rád, že som sa dožil takéhoto úspechu pre Anglicko. Ďakujem vám,“ usmial sa ešte viac. „Ako som vravel, rozhodnutie udeliť túto cenu nebolo vôbec jednoduché, názory sa rôznili a celkový víťaz porazil svojho súpera len o dva hlasy. Keby záležalo len čisto na mojom názore, cenu by dostalo štrnásť hráčov. Na nešťastie to tak nie je, víťaz mohol byť len jeden a ja by som vám rád a s nesmiernou radosťou predstavil hráča, ktorý napokon túto nádhernú cenu získal...“
                Dramaticky sa odmlčal na niekoľko sekúnd. Všetci napäto čakali meno, ktoré vyjde z jeho úst. Harry zovrel ruku Ginny a strašne si prial, aby to bola práve ona. Rozhodne by si to zaslúžila oveľa viac než on, alebo Oliver, či nejaký niekto niekde skrytý len preto, aby organizátori všetkých šokovali.
                „Dámy a páni, dovoľte mi oznámiť meno druhého víťaza Ceny o najlepšieho metlobalistu, ktorú za rok 2002 získava...“ pozrel sa na hráčov a zoširoka sa usmial, „hráčka s mimoriadnym talentom, triafačka Holyheadských Harpyí, Ginny Weasleyová!“ Posledné slová musel kričať, pretože sa začali ozývať výkriky a potlesk.
                Ginny len zalapala po dychu a Harry ju objal. Tentoraz to mohol spraviť a pobozkal ju a ona si len mrmlala, že tomu nemôže uveriť, že to nemôže byť pravda a podobné somariny. Objal ju aj Oliver a Robin a Agáta ju so slzami stískala. Hostia pritom aplaudovali v stoji a vykrikovali oslavné a pochvalné heslá.
                Ako vo sne si prevzala cenu od usmiateho a spokojného muža, ktorý kedysi disponoval rovnakým nadaním, akým ona teraz. Keby sa jej niekto neskôr pýtal, čo vtom okamihu zažívala, alebo ako sa cítila, nedokázala by odpovedať. Bolo to niečo úžasné a nepredstaviteľné. Tentoraz ju ocenili odborníci na slovo vzatí, o to to bolo významnejšie.
                „Ďakujem vám,“ zakoktala sa. Len sťažka potláčala slzy, ktoré sa jej tisli do očí. „Ďakujem ešte raz. Ja... sa ospravedlňujem. Nejako som si túto reč nepripravovala a...“ stíchla a zavrtela hlavou. Zdvihla ju, videla usmiate a prajné tváre. Pozrela na Harryho, ktorý sa usmial a ukázal jej palec hore. Vyzeral hrdo a šťastne a leskli sa mu oči. Opätovala mu úsmev. „Ďakujem za toto ocenenie,“ pokračovala odvážnejšie. „Túto cenu by si skutočne zaslúžilo všetkých štrnásť hráčov, ktorí boli vo Francúzsku. Na nešťastie je cena len jedna. No ale... každý máme medailu, tak aspoň niečo,“ mierne sa zaškľabila a hostia sa zasmiali. „Trochu ma upokojuje fakt, že som vyhrala len o dva hlasy. Aj to je známka vyrovnanosti medzi hráčmi. Určite ma výhra teší, bola by som padnutá na hlavu, keby nie...“ Sieň sa znova hihňala. „A stále tomu akosi nemôžem uveriť,“ zavrtela hlavou. Mohli jej to povedať včera, alebo aspoň pred hodinou, aby sa pripravila. „Na tomto mieste je nutné sa poďakovať. Najskôr trénerskej dvojici Potter – Jonesová, ktorí nás doviedli k tomu úspechu. Samozrejme všetkým reprezentačným spoluhráčom, ktorí na šampionáte vydali zo seba to najlepšie. Harpyám a Agáte, bez ktorých by to nebolo ono. Svojim rodičom a bratom za podporu. Hromade ďalších ľudí, ktorých vymenovávaním by som strávila pol večera a my chceme ísť tancovať,“ zasmiala sa. A spolu s ňou všetci. „Ale najviac zo všetkého by som chcela poďakovať jednému mužovi, ktorý sa postaral o to, aby som bola tým, čím som práve v tejto chvíli. Keby nebolo jeho, zrejme by sa mnohé veci riadne pokazili,“ hlas jej prešiel takmer do šepotu a slzy, ktoré ju pálili v očiach, skutočne vykĺzli. „Pomohol mi, zachránil ma, podporoval ma a nikdy sa nevzdal a ja som sa mu zrejme odvďačila tým, že som ho porazila o dva hlasy,“ pozrela sa na Harryho. „Ďakujem ti...“ šepla, ale už ju nebolo počuť, pretože znova zaznel potlesk.
                A Harry neváhal. Sám musel prehltnúť pár sĺz, ktoré dotierali. Objal ju a zvieral a ona mu potichu vzlykala na hrudi.
                „Tá cena má byť tvoja,“ smrkla po chvíli dívajúc sa naňho. Kúzelný mejkap je fajn, vôbec sa nerozlíčila.
                „Ale figu. Ja mám predsa svoju cenu. Teba,“ usmial sa a pobozkal ju, pokým ľudia okolo nich chodili a jemne ich plieskali po pleciach. „A moja cena nie je aspoň taká studená,“ zaceril sa. A ona sa konečne uchechtla.
                Prijali gratulácie, vypočuli si pochvalné slová a nechali sa fotiť takmer s každým, kto bol prítomný. Sirius ich natešene objímal okolo pliec a Gwen znova smrkala. A spolu s ňou aj Agáta. Lily to síce ustála, ale hrdý úsmev trónil aj na jej tvári.
                „Deja vu?“ spýtal sa Harry, keď ich Holmes vyzval, aby otvorili ples.
                „Tak trochu,“ jemne sa naňho pousmiala, keď ju vyzval do tanca. „Ale teraz si chcem ten tanec vychutnať.“
                „S radosťou,“ prikývol a odvádzal ju na parket. „A zistíš, že som okrem všetkého iného úžasného, aj dokonalý tanečník.“
                „Tak schválne,“ mrkla naňho, keď zazneli prvé tóny ich valčíku. „Si úžasný a ja ťa milujem,“ šepla spokojne. Viedol ju s istotou a ľahkosťou, presne tak, ako zvykol lietať.
                „Ja ťa milujem viac.“  
                „Aj keď som Harpya?“
                „Možno práve preto...“

KONIEC

TOPlist