40. Epilóg


Po piatich rokoch
                Nad Londýnom vládlo jasné a teplé počasie. Na oblohe nebolo ani mráčika a všetko nasvedčovalo tomu, že sa slnečné počasie udrží niekoľko nasledujúcich dní. Na záhrade domu Harryho Pottera sa všetko chystalo k oslave. Priatelia sa tu síce schádzali veľmi často a hocikedy v priebehu roka, dnes bola však výnimočná a mimoriadna situácia a všetko muselo práve tomu nasvedčovať.  
                Severus bojoval s grilom. Nikdy sa tomuto umeniu poriadne nenaučil a práve v tejto chvíli preklínal Pottera, pretože si dovolil nebyť doma a nechal celú túto maškarádu na ňom.
                „Severus, nepotrebuješ pomôcť?“ za chrbtom sa mu ozval hlas Minervy McGonagallovej. Takmer až škodoradostne sa dívala na trápiaceho sa kolegu.
                „Zdá sa vám táto situácia vtipná, Minerva?“ okomentoval výraz starej ženy podráždene. „Alebo by nebodaj bolo vo vašich silách priviesť túto vec,“ s odporom ukázal na gril, „k životu?“
                „Skúsila by som použiť prútik,“ poradila lišiacky.
                Severus sa chvíľu díval na riaditeľku a potom preniesol pohľad na veľkú liatinovú vec, ktorú v tejto chvíli nemal rád. Neskôr ju síce bude mať rád, pretože grilované jedlo veľmi obľuboval, ale teraz sa mu protivila. Vytiahol prútik a mávol s ním. Potter síce nástojil na tom, že sa tie prekliate uhlíky musia zapaľovať tradičným spôsobom, ale nápad riaditeľky nebol od veci. Prečo to, do čerta, nenapadlo jemu? Uhlíky sa začali žhaviť a nemusel pri tom skackať, fúkať a šaškovať, ako Potter. Spokojne a hrdo sa vystrel.
                „Krásne uhlíky,“ zasmiala sa mu za chrbtom Minerva. Náhlivo sa otočil, celkom na ňu zabudol. Stará žena sa už venovala veľkému stolu, na ktorý pokladala obrus a taniere. Prútikom. Prevrátil oči a venoval sa svojej úlohe. Dozerať na uhlíky.
                „Za chvíľu tu budú!“ Z domu vybehla rozrušená Hermiona a niesla obrovskú tortu. „Harry mi práve poslal správu, sú na ceste. Je všetko pripravené?“ obzerala sa okolo seba.
                „Moje uhlíky sú pripravené, drahá,“ hrdo oznámil Severus. „Minerva má meškanie,“ nedalo mu, aby do riaditeľky nevŕtol. „Keby sa nebavila sledovaním môjho počínania, tak by to už mala hotové.“
                „Keby som ti neporadila, trápil by si sa s tým ešte na Vianoce,“ protirečila riaditeľka, avšak vôbec nie urazene. „Už to bude,“ poctivo mávala prútikom a na stôl prilietali misy so šalátmi, omáčkami a rôznymi pochutinami.
                „Potter príde a môže sa začať vytešovať a hlavne mňa môže vytešovať výborným mäskom.“
                „Darčeky!“ spomenula si Hermiona. „Nechali sme ich v Rokforte!“
                „Nikde sme nič nenechali, upokoj sa,“ chlácholivo k nej pristúpil a vtisol jej bozk na pery. Minerva sa pousmiala. „Všetko je tamto, len to treba pozväčšovať,“ ukázal na kôpku pri dverách.
                Hermiona priskočila a začala v chvate zväčšovať balíčky. Úhľadne ich ukladala na kúsok stola, ktorý pre darčeky zachránila pred Minervou. Vzápätí sa ozval zvuk otvárajúcich dvier. Harry schválne robil hluk, aby na nich upozornil. Hermiona na nich zasyčala, aby boli všetci ticho a aby sa pripravili.
                Manželia Potterovci sa domov väčšinou primiestňovali presne tak, ako všetci slušní čarodejníci, ale dnes musel spraviť Harry výnimku, aby svoju manželku prekvapil. Celkom ľahko sa nechala oklamať a súhlasila s návštevou ich obľúbenej kaviarničky pred príchodom domov. A tých niekoľko desiatok metrov už prešli peši.
                Aké prekvapenie bolo pre ňu prichystané, to sa dozvedela vzápätí, keď ju Harry priviedol na záhradu a tam našla všetkých svojich priateľov a pripravené pohostenie. Hermiona k nej okamžite priskočila a radostne ju objímala, stískala a bozkávala. Minerva zvolila o dosť miernejšiu formu gratulácie.
                „Gratulujem, Ginevra,“ s úsmevom jej podal Severus pravicu, aby ju vzápätí pobozkal na obe líca. „A som nesmierne rád, že budem to tvoje rýpanie počúvať, už vlastne nonstop.“
                „Ja som vedela, že svojím rozhodnutím najviac poteším práve teba,“ zachichotala sa mladá pani Potterová. „Ale nechápem. Prečo toto všetko? Mohla som tie skúšky pokaziť a vy by ste si robili zbytočné starosti,“ obzerala si stôl preplnený dobrotami od výmyslu sveta.
                „Ja som v to dúfal, ale sen sa mi nesplnil,“ zaškľabil sa Severus a Hermiona ho musela s úsmevom udrieť do ramena.
                „Ani jeden z nás o tebe nepochyboval, zlato,“ Harry objal svoju manželku okolo ramien. „To, že sa Severus opiera o chabé a nemožné nádeje, za to my nemôžeme.“
                „Nemohla si tie skúšky nespraviť. Nezabúdaj, že sme vlastne tvoji mentori,“ zahihňala sa Hermiona. „Takže vieme, čo vieš a vedeli sme, že ti to bude stačiť. Veď uznaj, kto by nemohol spraviť skúšky na liečiteľskej škole, keď mal takého súkromného učiteľa, akým je môj priateľ?“
                „Uhm, to samozrejme,“ spokojne sa zaškľabil Severus.
                „Som rada, že sa po prázdninách pridáš do našich radov,“ Minerva jej s úsmevom stisla ruku a podala jej balík. „Tu je odo mňa habit pre našu novú rokfortskú liečiteľku.“
                „Ďakujem,“ nadšene prijala darček a vtisla riaditeľke bozk na líce. „Je krásny!“ nadšene zvolala, keď vytiahla novučký habit s rokfortským znakom na jednej a spletenými hadmi, znakom liečiteľov, na druhej strane.
                „Nový imidž,“ zazubil sa Severus. „Potterov nápad. Povedal, že keď bude na hrade liečiteľkou jeho manželka, tak musí tiež adekvátne reprezentovať jeho osobu a ošetrovať jeho nálepku.“
                „Hlúposť,“ zasmial sa Harry.
                Díval sa, ako si Ginny navliekla habit a ako sa v ňom otočila na mieste. Zvládla to a on bol na ňu hrdý. Po roku si spravila všetky skúšky. Potom chvíľu cestovali, aby sa zmierili s ranami minulosti. On sa rozhodol prestať sa skrývať pred svetom, najprv vystúpil v novinách, aby podal svoje prehlásenie a požiadal o rešpektovanie súkromia a potom prijal Minervinu ponuku a začal pôsobiť ako profesor Obrany. A Ginny nastúpila na liečiteľskú školu, aby ju dnes dokončila záverečnou skúškou. Sama sa vyjadrila, že ďalej študovať nechce a zamestná sa v Rokforte. Severus ju nabádal, aby pokračovala a zamestnala sa u Munga alebo v nejakom inom ústave, hlavne čo najďalej od neho. Samozrejme to nemyslel vážne. Teda záver svojho prehlásenia. Podľa neho mala na viac a to myslel úprimne.
                Medzi ním a Hermionou sa všetko ustálilo. Venovali sa elixírom, občas vycestovali, učili a milovali sa. Škriepili a hádali, udobrovali sa a často pôsobili ako starí manželia. Severusovi to takto vyhovovalo. Pochyboval o tom, že to vyhovuje aj Hermione, ona sa však nikdy nesťažovala. Boli partneri. V škole, v laboratóriu, na cestách a aj súkromí ich komnát. Bola rada za ten pokoj, ktorý napokon našla. Hoci bol dosť často prešpikovaný ostrými výmenami názorov, bez nich si svoj život už nedokázala predstaviť. Severus bol proste Severus. Miloval ju, to vedela naisto a viac nepožadovala.
                Minerva bola šťastná za všetkých štyroch. Dostali sa zo svojich problémov a boli jej oporou. A to najmä Hermiona, ktorá prebrala značnú časť zodpovednosti za starú ženu, ktorej zdravie bolo čoraz chatrnejšie. Nezhoršovalo sa nejako zásadne, ale síl jej ubúdalo a ona si v mladom dievčati cielene pestovala svoju nástupkyňu. Tak to malo a muselo byť. A teraz jej spravila radosť aj Ginny. Alebo pred nedávnom, keď vyjadrila svoju túžbu byť na Rokforte s nimi. Napokon sa dožila toho, že budú všetci piati na poslednom mieste, ktoré tu ostalo, aby reprezentovalo čarodejnícky svet spred vojny.
                „A odo mňa a Severusa, tuto,“ Hermiona jej strčila do rúk ďalší balík, v ktorom si našla koženú liečiteľskú tašku.
                „Skvelé a môžem začať pracovať,“ radostne sa pred nimi pretŕčala.
                „Ja som asi nebol taký originálny,“ natiahol Harry a podával svojej manželke maličkú krabičku. „Niečo, čo sa hodí k tomu náhrdelníku,“ prezradil dopredu. Ginny našla náušnice s maličkými smaragdami a potešene zvýskla.
                „Dobre fajn,“ prerušil ich Severus a strkal Harrymu do rúk kliešte. „Ty sa pusti do toho, čo ti ide lepšie ako Obrana, či potešenie dám a začni grilovať,“ natiahol. „A ja prinesiem šampanské.“
                Než sa mäso ugrilovalo, dievčatá sa bavili medzi sebou a Severus nedočkavo postával pri Harrym a keby sa dalo, tak to mäso prinúti svojským spôsobom, aby si pohlo a stalo sa jedlým. Uľavilo sa mu, keď jeho priateľ vzal tanier na stôl k dievčatám a dal mu pokoj. Nechápal, v ktorom okamihu sa stal zo Severusa taký závislák grilovaného mäsa. Uchechtol sa.
                „Vaše plány na leto?“ spýtala sa Ginny o čosi neskôr, keď už všetci posedávali, hrala im potichu hudba a všade bolo poupratované. V rukách zvierali poháre s vínom a bolo im fajn.
                „Tentoraz to budú Viktoriine vodopády,“ odvetila Hermiona s úsmevom. „Týždeň v Afrike a potom naspäť do laboratória odhaľovať taje elixírov.“
                „Och, Merlin,“ Harry sa zatváril, že bude zvracať. Jeho kamarátka sa uchechtla.
                „A začnem písať, chce to trocha zmeny,“ prezradila nesmelo.
                „Písať... pamäte?“
                „Potter, si cvok,“ prskol Severus.
                „Písať o našich výskumoch,“ pokračovala Hermiona. „Iste, poznámky si píšem, ale chcelo by to dať tomu novú formu, celistvosť. Jeden elixír by už mohli začať testovať.“
                „To je výborná správa,“ potešilo Minervu. „Len mám obavy, aby vás neodlákali do výskumného ústavu.“
                „Tak to sa nestane, Minerva,“ prehlásil Severus presvedčivo. „Nebudem robiť šaša v nejakom ústave.“
                „Nie, ty ho budeš robiť súkromne pre nás,“ zacerila sa Ginny.
                „Napríklad,“ prikývol. „Myslím, že by to mohlo Rokfortu priniesť pár galeónov. Tých nie je nikdy dosť pre školu.“
                „Si vzorom pre nás všetkých,“ Ginny ho priateľsky poklepala po ramene. Zaceril sa na ňu.
                „Nikdy neodídeme z Rokfortu,“ s úsmevom to potvrdila aj Hermiona. „Môžeme pomáhať, konzultovať, skúmať, ale nikdy neprestaneme učiť. Môžete sa spoľahnúť.“
                „To som rada,“ Minerva bola skutočne spokojná. Netušila, koľko života má ešte pred sebou, ale oni tu s ňou budú. „A vy dvaja? Kam sa vyberiete tentoraz?“ obrátila sa na Harryho a Ginny.
                „Tento rok sa už konečne pozriem na tučniakov,“ usmial sa Harry.
                „Čože to?“ vyprskol Severus.
                „Počul si správne. V dobe, kedy sa ty budeš dusiť v Afrike, ja sa schladím pri pozorovaní tučniakov na Južnom póle. Ginny sa tejto predstave bráni, ale ja viem, ako ju presvedčiť,“ významne sa pousmial na svoju manželku.
                „Ja byť tučniakom, tak si beriem tento rok dovolenku a idem niekam do tepla,“ nedalo Severusovi prejsť túto informáciu bez komentára.
                „Ty tam pôjdeš tak, či tak. A keď sa nebudeš skrývať po hoteloch, tak sa možno aj opáliš,“ Ginny nevinne zamrkala.
                „Že to hovoríš práve ty,“ Severus na ňu zagánil predstierajúc dotknutie. „Máme takmer rovnakú pleť, nikdy sa poriadne neopálime.“
                „Až na to, že Ginny tá pleť sluší.“
                „Som veľmi rád, že moju pleť nepovažuješ za príťažlivú, Potter. Zrejme by som sa tu vyzvracal.“
                „Dobre, nechajte toho,“ smiala sa Minerva. „No nič, ja sa pomaly rozlúčim. Je čas ísť do postele. Aspoň pre mňa.“
                „Nebudete potrebovať pomoc?“ Severus bol na nohách skôr, ako ostatní. Vyprevádzali ju ku krbu.
                „Nie, ďakujem, tentoraz to nebude potrebné,“ vďačne naňho pozrela. „A vy pokračujte, bavte sa, deti.“
                „Budeme.“
                A bavili sa. Vždy, keď k tomu mali príležitosť. Alebo keď si tú príležitosť sami vytvorili. Vďační a šťastní, že prežili a že môžu byť spolu...

KONIEC

TOPlist