39. Blýska sa na lepšie časy


A Mills sa smial, spokojný sám so sebou, tým nenávideným smiechom, ktorý ju prenasledoval v snoch.
                Pomstil sa, nech trpí presne tak, ako vtedy on. A ona nech sa na to díva, kurva jedna prašivá. Obaja majú to, čo si zaslúžili. Smial sa a načúval Harryho bolestnému revu. Kvôli tomuto sa oplatilo riskovať úplne všetko.
                „Ty netvor!“ V Ginny sa všetko zlomilo. Harryho rev jej rezonoval v ušiach a do toho sa vkrádal jeho smiech. Ten, ktorý toľké roky počúvala po tom, ako ju zmlátil alebo znásilnil. Posmieval sa jej, týral ju a ponižoval. A ona už nemala strach. Teraz ho mať nemohla. Kvôli Harrymu sa musela pozbierať a pomstiť sa. Harryho pomstiť, pretože on si toto všetko nezaslúžil. Nič z toho si nezaslúžil. Harry nemohol byť ten, ktorý mal trpieť. Nie teraz a v takejto situácii. Nikdy!
                Netušila, kde sa to v nej vzalo. Vlastne ani nepremýšľala, čo robí. Hnev, bolesť a chuť po pomste mali vlastný rozum a ona sa naňho vrhla bez toho, aby si to premyslela, aby pouvažovala, aké to môže mať následky. On sa jednoducho nemohol smiať tým smiechom, ktorým častoval ju. Harrymu sa takto smiať nebude. A už mu ani nikdy neublíži!
                Hoci bola oveľa, oveľa nižšia a ešte o viac ľahšia, prekvapila ho. Vrazila doňho silou, ktorú ani netušila, že má a on pod ňou padal na zem. Ešte než dopadol a ona naňho, búšila doňho päsťami neberúc ohľad, kam jej ruky padnú. A mlátila ho a každý jeden úder sprevádzal jej krik, v ktorom mu vravela, že už sa Harryho ani nedotkne.
                Bol prekvapený a v prvom momente nereagoval. Zareagoval až vtedy, keď mu úderom rozbila nos. Počul, ako mu praskla kosť. A ucítil bolesť. Zdvíhal ruku s prútikom v snahe odpáliť ju nejakým kúzlom. Ale ona mu ruku zovrela a on ucítil, že je v nej až neľudská sila. Počula Harryho stále kvíliť a hrešiť a to ju hnalo dopredu. Chcel ju udrieť, ale musel odvracať údery, ktoré stále dopadali do jeho tváre. Potom sa na moment vyslobodil, vydýchol a chcel zaútočiť, zovrieť ju a nejako sa vykrútiť, ale ona sa len predrala vyššie, kolenom sa mu zaprela o ruku, v ktorej zvieral prútik a nech by bola akokoľvek ľahká, bolo to bolestivé.
                Prstami voľnej ruky sa zakvačil do jej ruky a ona mu svoju ruku vrazila do tváre. S Harrym sa na to dívali v televízore. Bolo to nechutné, ale on bol nechutný a nič iné si nezaslúžil. A ona nebola v stave, aby si mohla uvedomovať, čo je nechutné a čo je menej nechutné. Musela vyhrať.
                V momente, ako mu svojimi prstami začala tlačiť do očí, jeho obrana povolila. Nebol schopný reagovať, len kvičal a nadával. Pomenoval ju všelijakými názvami, ale ona si ho nevšímala. Prútik mu vypadol a ona ho zdrapla. A uskočila od neho mieriac naňho prútikom. Krútil sa na zemi, držiac si tvár. Nevypichla mu oči, ale veľa tomu nechýbalo.
                „Bastard!“ štekla po ňom a odrazila ho. Stále v nej bolo veľa sily a on pristál tvrdo na stene. „Hajzeľ jeden hnusný!“ kričala a pálila doňho jedným Reductom za druhým. Ležal pri stene, zviezol sa po nej, aby znova a znova narážal. Mala zlosť, bola takmer až nepríčetná a nebyť Harryho, ktorý na ňu kričal, zrejme by s tým nikdy neprestala. Nikdy.
                „Ginny! Už dosť!“ Konečne sa jej podarilo zachytiť Harryho výkriky. Pozrela naňho. Tvár mal obliatu potom, noha ho musela neznesiteľne bolieť a rukou sa naťahoval k nej, aby ju chytil. „Už stačí,“ hlesol, keď zovrela jeho ruku. Prudko vydychovala a objala ho. Pohľadom stále visela na nehybnom a krvavom Edmundovom tele. „Už má dosť,“ upokojujúco ju hladil.
                „Je mŕtvy?“ šepla zarazene. Až teraz si začínala uvedomovať, čo spravila a aké to mohlo niesť následky. Vystrašene pozrela na Harryho.
                „Minimálne je v riadnom bezvedomí. A keby aj tak...“
                „Nezabila som ho,“ začala vrtieť hlavou.
                „Ginny! Ginny, upokoj sa, prosím,“ pritiahol si ju naspäť do náručia. Triasla sa a zavzlykala. Tíšil ju a chlácholil a díval sa na telo na zemi. Nedivil by sa, keby bol mŕtvy. Odpálila ho najmenej pätnásťkrát, než sa mu podarilo zastaviť ju.
                „Tvoja noha!“ okamžite bola v pohotovosti. Koleno bolo krvavé, krv presakovala a stekala do postele.
                „Nebolí to...“
                „Hlúposť,“ zahriakla ho a privolala elixíry.
                „Ginny, počúvaj. No tak, Ginn!“ snažil sa obrátiť jej pozornosť na svoju tvár. „Vnímaš ma?“ Bola jednoznačne v strese a on potreboval, aby sa čo najskôr upokojila a sústredila sa. „Naše prútiky,“ opatrne začal. Pozrela na svoju ruku, v ktorej zvierala Edmundov prútik. Harry jej ho vzal. „Jeden z nich ich dal na zem, ku krbu,“ prezradil. Ona vtedy nevnímala, ale on sledoval skoro všetko. Obrátila hlavu ku krbu. A pozrela na Edmunda. „Prines ich, budeme ich potrebovať. Tento nechcem.“
                „Dobre,“ s výdychom prikývla. Zasyčal od bolesti, keď sa od neho vzdialila opatrne sa dívajúc na Millsa.
                „Dobre. Teraz ma pozorne počúvaj...“
                „Najprv ten elixír,“ prinútila ho hneď jeden vypiť. A pobozkala ho na ústa. A potom znova. Už to vyzeralo, že sa rozplače nanovo.
                „Ginny, bude to dobré. Zviazal som ho, aj keby sa náhodou prebral, nezmôže nič. Budem mať prútik.“
                „Dobre, fajn,“ prikyvovala. „Čo mám spraviť ja?“
                „Odčarujem krb. A pripojím ho znova, zatiaľ aspoň k Severusovi. Zvládnem to aj odtiaľto. Potom na teba hodím splývacie zaklínadlo. Vraveli, že budú sledovať Rokfort. Netuším, ako a odkiaľ, ale to je jedno,“ na chvíľu musel zmĺknuť. Neznesiteľne to bolelo. „A potom... musíš ísť do Rokfortu a nájsť Severusa. Nech sem okamžite príde. Bude vedieť, čo robiť. Dobre?“ opatrne sa spýtal. Vliezť do Rokfortu po tom, čo sa dnes stalo a najmä, keď sa ešte úplne nezbavila strachu z ľudí, bolo dosť riskantné. Dnes však spravila toľko riskantných krokov a vyhrala toľko osobných vojen, že by to nemusel byť problém.
                „Dobre,“ prikývla.
                „Opatrne, Ginny.“
                „Ja viem,“ znova prikývla. Pozrela na Edmunda a potom sa dívala, ako Harry čaruje na krbe. Navlieka sa do jedného z Harryho habitov a odhodlane vkročila do krbu.
                Harry sa za ňou díval, úsmevom ju povzbudzoval. Keď zmizla, frustrovane vrážal päsťou do matracu. Bolesť sa stupňovala a bola taká strašná, až začínal mať pocit, že teraz už o tú nohu príde. Sústredil sa len na to, aby neupadol do bezvedomia skôr, než sa Ginny vráti.

------

Hermiona sedela zničene v kresle a dívala sa na spúšť okolo seba. Stále sa z toho šoku nevedela spamätať. Triasla sa a chcelo sa jej plakať. Ginny sa v Rokforte objavila pred niekoľkými hodinami. Dostala sa tam letaxom, pamätala si, kde má Severus učebňu a nakráčala mu tam zneviditeľnená, aby vystrašila pár druhákov a povedala Severusovi, čo sa stalo. Okamžite poslal po škriatkovi správu Minerve a potom na nič nečakal. Vzápätí sa vrhol do krbu aj s Ginny, aby zachraňoval, čo sa ešte zachrániť dalo.
                Minerva prišla k nej na hodinu s tým, že je výuka Elixírov a Transfigurácie dočasne prerušená, pretože ich priatelia boli napadnutí, Harry vážne zranený a bolo potrebné im pomôcť. Samozrejme neváhala. Našla Ginny plačúcu uprostred totálne zničenej obývačky. Severus vzal Harryho, ktorý omdlel v momente, ako tam prišli a on ich uvidel, hore do hosťovskej izby a povedal, že nechce byť rušený. A ona tam odvtedy plakala, schúlená na zemi pri lôžku a pri stene bol znehybnený Mills. Takmer dve hodiny ju tíšila, ale príliš sa jej nedarilo.  
                Minerva sa zjavila hneď, ako poriešila suplovania a poverila kolegyňu svojím zastupovaním. Priniesla upokojujúce elixíry a napokon sa im podarilo Ginny uchlácholiť a uspať. Stará žena sa postarala o Millsa. Respektíve ho vrazila dole, do pivnice, skontrolovala jeho znehybnenie, zistila, že má niekoľko zlomenín, ktoré však nemienila liečiť a nechala ho tam, aby sa oňho postaral Severus, až skončí pri Harrym. Teraz sedela pri Ginny a dohliadala na jej spánok.
                A na nej ostalo, aby dala do poriadku v obývačke všetko to, čo sa zachrániť dalo. Nevládala sa do toho pustiť. Bála sa, čo bude s Harrym. Bála sa, čo to všetko spraví s Ginny. Z tých útržkov, ktoré z nej vytiahla, jej naskakovali zimomriavky. Z tej predstavy sa triasla a nechápala, ako sa to všetko mohlo tak náhle pokaziť.
                Napokon sa postavila, aby skúsila dať dohromady porozbíjaný nábytok, okná a obrazy. Roztrhané knihy, ryhy v stenách a zničené okná. Prudko sa nadýchla. Nebola ďaleko od toho, aby sa rozplakala. Keď zdvihla prútikom tri časti stolčeka, ktorý mal Harry v obývačke a ako tak ho dala dohromady, zbadala pri stene rozbité fľaše a vyliaty alkohol. Ale jedna fľaša odolala. Bola z hrubého skla a ona vedela, že tam má Harry škótsku pre Severusa. Takmer zhypnotizovane ju zodvihla a dívala sa na ňu. A čo by sa stalo, kedy si dala pohárik? Severus jej predsa pohárik denne dáva. A teraz tu bola situácia, ktorá by si pohárik zaslúžila. Aspoň by si dala do poriadku rozdráždené nervy.
                Prudko buchla fľašou o stolček. Nie, radšej sa bude sústrediť na prácu. Ibaže jej pohľad stále utiekal k fľaši. Nech spravila čokoľvek, nech opravila hocičo, stále sa k nej otáčala a ona ju vábila. Naprázdno prehltla, zavrtela hlavou a pokračovala v práci. Jej nepokoj narastal a ona vedela, že to nie je preto, čo sa stalo v tomto dome, čo sa stalo jej priateľom. Mala chuť, neuveriteľnú chuť dať si aspoň hlt. Alebo možno pár hltov, aby sa trocha upokojila, pretože to bolo neúnosné.
                „Ako je na tom Ginevra?“ vyrušil ju Severusov hlas, ktorý sa na ňu uprene díval. Našiel ju, ako civí na fľašu a na tvári má kropaje potu. Okamžite sa mu vrhla do náručia a rozvzlykala sa.
                „Skoro som to nevydržala,“ sťažovala sa mu roztrasene. A on ju silno zvieral. „Keby si neprišiel, tak...“
                „Vydržala by si to,“ chlácholivo jej dohováral. „Presvedčila by si sa, aj keby ťa to stálo dvakrát toľko síl. Som na teba hrdý.“
                „Vážne?“ zdvihla k nemu uslzenú tvár. Pousmial sa a vtisol jej bozk na pery. „Ginny spí. Je s ňou Minerva. Zosypala sa, dali sme jej elixíry a nakoniec zaspala. Dohliada na jej spánok a ja som to tu trocha upratala.“
                „To je dobre,“ súhlasne prikývol.
                „A čo je s Harrym?“ opatrne a ustrašene položila otázku, na ktorú vlastne ani nevedela, či chce počuť odpoveď. Severusovi ovisli ramená a sadol si na gauč. Hermiona sa zamračila. „Severus, čo je s Harrym?“ zopakovala otázku nástojčivejšie.
                „Nepríde o nohu,“ vypustil s ťažkosťami. „Ale či sa mi podarilo dať ju znova dohromady, to teraz neviem povedať naisto. Dolámal mu ju a dotrhal nejakou kliatbou,“ zovrel pery a zadíval sa do neznáma. Stiahol obočie. „Nechám ho v bezvedomí do tej doby, kým si nebudem istý, čo s ňou napokon bude.“
                „Och, Merlin,“ vydýchla a zviezla sa na zem vedľa gauču. Strávil uňho dlhých päť hodín. Presne toľko ho liečili prvý raz. „Bude to v poriadku, určite,“ presvedčivo prehlásila. „Si veľký a silný čarodejník, určite si mu ju zachránil.“
                „To áno, zachránil som mu nohu. Nemusím mu ju urezať. Ale či to nebude ešte horšie, to neviem povedať,“ vypustil zvláštnym tónom. Keď sa mu zadívala do očí, videla tam obrovské množstvo smútku a frustrácie.
                „Dobre to dopadne,“ zopakovala svoju domnienku ešte presvedčivejšie.
                „Dúfam,“ prikývol a znova sa zadíval niekam za ňu. „Kde je ten bastard?“ spýtal sa. Nepredpokladal, že by bola niektorá z nich schopná zbaviť sa ho. Tak ho zrejme niekam upratali. Do pivnice, ako mu prezradila. Uprene sa na ňu zadíval. „Odpojím krb. Znova prečarujem územie. Odteraz sa bude dať odmiestňovať len spred domu. Povedz to aj ostatným. Ja teraz zájdem niečo spraviť s tým... človekom,“ vypustil znechutene.

------

Štyri dlhé dni nechával Harryho v bezvedomí a pravidelne kontroloval jeho nohu. Do školy sa on a ani Hermiona teraz vrátiť nemohli a Minerva im to schválila. Školský rok sa ešte poriadne nerozbehol, preto by nemala byť absencia dvoch profesorov až taká citeľná. Vlastne troch, ak sa rátal aj Robert.
                Ginny sa počas tých dní takmer nepohla od Harryho. Odchádzala len na toaletu a do sprchy. Aj jedlo si nechávala priniesť k jeho lôžku. Severus čarovne zväčšil posteľ, na ktorej Harry ležal, aby sa mohla vyspať aj ona. Avšak týmto gestom jej náladu príliš nezdvihol. Bola zamĺknutá a smutná, zamyslená a nešťastná. Celkom pochopiteľne. Našťastie sa už viac nezosypala, ale spať dokázala len vtedy, keď zvierala jeho ruku pri sebe. Severus ju v takejto pozícii našiel vždy, keď k nemu prišiel v noci.
                On s Hermionou sa k nim prakticky nasťahovali. Hoci sa Hermione zdalo, že je tam zbytočná. Ginny príliš do rečí nebolo, tak si aspoň so Severusom zdvíhali náladu. Rozhovormi. Keď bol pri nej, neprepadla ju nečakaná chuť na alkohol. Starala sa o domácnosť, už na druhý deň nebolo v obývačke vidieť, že sa tam niečo stalo. A tiež sa starala o jedlo, hoci Ginny toho zjedla menej než vrabec a ani ona chuť na jedlo nemala, aspoň Severus sa dokázal normálne najesť.
                A z chuti mu neubralo ani to, čo spravil Millsovi. Ten bastard jednoducho zmizne z povrchu zemského. Znehybneného a zneviditeľného ho zavliekol do Azkabanu. Alebo skôr toho, čo z Azkabanu ostalo. Svet sa síce zbavil Voldemorta a smrťožrútov, ale na zničenie dementorov kúzla nepoznal. A oni považovali Azkaban za svoj domov. Podhodil ho tam, stále so zlomeninami a neliečeného, na pokraji síl a na prahu smrti a nechal dementorov, nech sa postarajú o to, aby bolo spravodlivosti učinené zadosť. Možno ho mohli udať. Ibaže súd by sa vliekol a neustále by pripomínal to, čo bolo predtým a Ginevru mal natoľko rád, aby ju od tohto utrpenia a poníženia uchránil. Keby bol Potter pri vedomí, len by jeho názor podporil. A okrem toho, tá nepodarená atrapa človeka si nič iné ani nezaslúžila. Snáď si v posledných chvíľach uvedomí, že takto ho zničila tá, ktorú sa mu nepodarilo zničiť.
                Ginny túto informáciu prijala vcelku flegmaticky. Bola rada, že ho nezabila. Bola šťastná, že nedovolila, aby zabil Harryho. Potešilo ju, že mu vrátila aspoň niečo z toho, čo robil on jej. Ale jeho ďalší osud jej bol ukradnutý.
                Severus sa zameral aj na to, aby odhalil, kto sleduje Rokfort. Profesionáli alebo nie, neexistovalo, aby ich nevypátral. A on ich nevypátral. Možno zistili, čo sa stalo. Určite to museli zistiť, alebo si to len domysleli, to je jedno. Neboli ani v blízkosti Rokfortu a už vôbec nie v Rokforte. Vedel, ako by zistil, keby tomu tak nebolo. Museli sa uspokojiť s tým, čo dostali a určite toho nebolo málo. A keď sa Mills neukazoval, museli vedieť, že ho oni dostali. A celkom rozumne zdvihli kotvy. Nezaplatil im predsa za to, aby ochraňovali jeho.
                „Vyzerá to uspokojivo,“ vypustil večer na piaty deň Severus, keď povypúšťal všetky možné vyšetrovacie kúzla.
                „Ako uspokojivo?“ netrpezlivo ho súrila Ginny. Hermiona podišla bližšie k posteli.
                „Nehorší sa to, drží sa to, zaceľuje sa to,“ vydýchol s úľavou. Dokonca sa usmial. Zrejme sa mu podaril ďalší zázrak. Je proste úžasný a dokonalý.
                „Bude v poriadku?“ Ginny zrejme potrebovala nejakú jasnejšiu informáciu.
                „S najväčšou pravdepodobnosťou,“ prikývol. Hermiona potichu zvýskla a objala Severusa.
                „Och, vďaka Merlinovi,“ Ginny vyzerala, akoby sa z nej odvalil obrovský kameň. Podlomili sa jej kolená a klesla na stoličku. Vyčítala si to. Kvôli nej sem prišiel a takmer zmrzačil Harryho. Nikdy by si to neodpustila.
                „Koleno drží,“ pokračoval Severus, keď zo seba mierne striasol Hermionu. Neprestával sa spokojne usmievať. „Za dva dni by malo vydržať aj nejaký pohyb, ale ešte pár dní nechám nohu znehybnenú.“
                „A čo bolesť? Preberieš ho už?“ vyzvedala Hermiona.
                „Dnes ešte nie, ale malo by to bolieť menej,“ stiahol obočie a díval sa na Ginny. „Zajtra to skúsime,“ vyriekol a Ginny sa konečne, po niekoľkých dňoch, usmiala.

------

Skutočne ho na ďalší deň prebral z núteného bezvedomia. Noha ho bolela znesiteľne, ako oznámil. Severus musel najprv počkať, kým zoslabnutého Harryho vyobjíma Hermiona a vybozkával Ginny, aby mu mohol povedať, čo všetko sa stalo. Harry si pamätal útok a ako predpokladal, Severusovo rozhodnutie vysporiadať sa s Millsom svojským spôsobom jednoznačne odobril. Hoci sa vyjadril, že je to vcelku škoda. Rád by mu ešte dal trocha do tela. Severusa Harryho stav potešil, čo ho však nepotešilo bola skutočnosť, že sa museli s Hermionou vrátiť medzi tých zasranov.
                „Myslela som si, že sa zbláznim,“ vravela Ginny Harrymu, keď sa ukladali k spánku. „Keby to nebolo v poriadku...“
                „Psst, tichučko,“ utíšil ju bozkom na pery. Nemusela nič hovoriť. Pochopil to a bolo to logické. Samozrejme si to vyčítala. „Nebavme sa o tom, už je to za nami, dobre?“ usmial sa na ňu. „Budem v poriadku, budem chodiť a on sa už nikdy nevráti. Odteraz budeme len ty a ja a nič sa nám nepostaví do cesty. Milujem ťa,“ šepol.
                Srdce jej začalo biť rýchlejšie. Šesť dní sa strachovala. Nebála sa jeho reakcie, bol úžasným a nepochybovala o tom, že ju bude milovať a nič jej nebude vyčítať. Bála sa o to, že všetky ich spoločné sny budú zničené. Že mu už nikdy nebude môcť byť takou oporou, akou bol pre ňu on. Toho sa bála, že mu nedokáže pomôcť tak, ako by si zaslúžil.
                „Dobre, súhlasím. Nebudeme o tom hovoriť,“ usmiala sa aj ona a uložila sa do jeho náručia. Stále síce v nie úplne najlepšej polohe, ale držal ju a ona jeho a to bolo to hlavné. „Milujem ťa, tak strašne moc, až ma to desí,“ prezrádzala. „Nikdy by som neverila, že láska dokáže byť taká silná, mučivá a krásna zároveň,“ zašepkala počúvajúc jeho srdce, ktorého tlkot poznala naspamäť. To srdce bilo pre ňu a ona to stále nechápala.
                „Cítim to rovnako,“ zdôveroval sa aj on. „Napriek všetkému, čo sme zažili, aké rany a straty utŕžili, naše srdcia to vydržali. Neznecitliveli, ostalo v nich dosť miesta, aby sa tam zmestil niekto ďalší. Som šťastný, že som to všetko prežil a že môžem byť s tebou, Ginn,“ šepol rozochvene.
                Zdvihla k nemu pohľad. V jej očiach sa leskli slzy. Bolo úžasné počuť také slová. Bolo úžasné byť s ním. Zdvihla sa na lakťoch, aby ho pobozkala. Práve v tejto chvíli nepochybovala o tom, že obaja vyhrali svoje boje. Vyhrali nad minulosťou, čakala ich už len spoločná, šťastná budúcnosť.

------

Harry začal s rehabilitáciou za ďalších päť dní. Koleno mu zrástlo k Severusovej spokojnosti a pustil ho z lôžka. Prvé kroky boli neohrabané, noha bola značne oslabená, ale zlepšovalo sa to každým dňom a každým ďalším krokom, ktorý spravil. A takáto príležitosť volala po poriadnej oslave.
                „Na Harryho koleno!“ vykríkla Ginny šťastne a objala ho okolo krku. On ju zdvihol a so smiechom sa s ňou zatočil. Neodvážil sa zatiaľ robiť žiadne prudké a neuvážené pohyby hlavne pre to, že jeho liečiteľ stál len dva metre od neho.
                „Na moju výnimočnosť,“ neskromne natiahol Severus a zaškľabil sa. V ruke zvieral šampanské, ktoré zaobstarala Minerva k tejto príležitosti. Stará žena sa spokojne usmievala na všetky strany, šťastná, že sú všetci štyria v poriadku. Ona tiež nakoniec bude. Títo mladí ľudia a Severus jej dávali chuť do života, obohacovali ho a nevedomky ju ťahali so sebou.
                „Tentoraz s tebou musím súhlasiť, Severus,“ Minerva ho priateľsky ťapla po ramene.
                „Trvalo to síce bezmála tridsať rokov, ale nakoniec sme sa v niečom zhodli,“ zazubil sa na ňu.
                „Určite si ten najúžasnejší pod slnkom,“ uchechtol sa Harry a prisadol si k Hermione.
                „To môžem potvrdiť,“ prikývla a priťukla si s Harrym.
                „Ginevra, prosím, ešte chýba tvoje uznanie mojej dokonalosti a budete kompletní,“ nevinne pozrel na vysmiatu Ginny.
                „Vieš, že sa toho nikdy nedožiješ, však?“ prskla po ňom.
                „Predpokladám to, áno,“ prikývol vážne. „Ale aj tak raz uznáš, že som mimoriadnym človekom.“
                „To určite si, ale k dokonalosti ti chýba ešte riadny kus,“ nedalo jej nevŕtať.
                „Aké presné miery má v tvojom pojímaní riadny kus? Aby som si vedel stanoviť cieľ a potom ho, k tvojej nespokojnosti, prekonal,“ pridal sa k jej hre.
                „Uznám, že si dokonalý až keď...“ v očiach jej blyslo. Harry to spozoroval a spozornel. „Až keď požiadaš Hermionu o ruku,“ nevinne sa usmiala. Hermiona na ňu vyvalila oči a Minerva sa zachichotala. Harry pozrel na svojho priateľa, ktorý kamenným výrazom hľadel na drobnú provokatérku.
                „No, tak to by som...“ opatrne spustil, ale okamžite ho prerušila.
                „Nie, opravujem svoje prehlásenie. Z tohto by si sa vcelku jednoducho vykecal. Uznám, že si dokonalý až vtedy, keď si vezmeš Hermionu za ženu,“ mrkla. Hermiona tentoraz pozrela na bledého Severusa.
                „Aby som ti nevyrazil dych,“ Severus sa díval na Ginny.
                „Pokiaľ pri tom nepoužiješ násilie, tak ho pokojne vyrážaj,“ zaškľabila sa naňho.
                „Checht, Severus, zdá sa, že máš pred sebou ťažké obdobie,“ zasmial sa Harry a úplne ignoroval starú múdrosť, že chlapi majú držať pri sebe. Baba to je a nie chlap, pomyslel si naštvane Severus. Cítil na sebe Hermionin pohľad, ale neodvážil sa na ňu pozrieť.
                „Smrdí to stávkou, Ginevra. Ale nenahneváš sa, ak prehlásim, že hoci výzvy prijímam vcelku rád, pretože testujú moje možnosti, takáto udalosť je príliš vážna na to, aby sa s ňou zahrávalo takýmto spôsobom?“
                „Nie, nenahnevám,“ neprestávajúc sa usmievať zavrtela hlavou. „Pretože viem, že to aj tak nikdy nespravíš,“ provokovala ďalej.
                „Ak sa do toho môžem vložiť aj ja svojím postrehom,“ nenápadne sa ozvala Hermiona, „a vzhľadom k tomu, že sa bavíte o mojom venčeku, tak si myslím, že si môžem povedať svoj názor,“ zmĺkla, pretože sa na ňu obrátili už úplne všetky pohľady. Dokonca aj ten, ktorý sa jej vyhýbal. „Poďme sa baviť o niečom inom, dobre?“ a pozrela vyčítavo na Ginny.
                „Dobre, fajn,“ prikývla obvinená. „Rozprávajte, čo v škole? Ako sú na tom decká?“

------

„Čo si o tom myslíš?“ spýtal sa Severus v momente, ako sa vrátili z Harryho oslavy. Hermiona si sadla do kresla a vyzúvala si topánky.
                „Mám radosť z Harryho. Je fajn vidieť ho znova normálne chodiť,“ usmiala sa. Vedela, čo chce preberať a nevedela, či sa toho chce zúčastniť.
                „To nemyslím,“ prskol nervózne. „Čo si myslíš o tej Ginevrinej poznámke?“ No jasne, pomyslela si.
                „Myslím, že má pravdu. Že by si sa nikdy nerozhodol spraviť niečo také obyčajné, ako oženiť sa,“ mykla plecami. Prekvapene na ňu pozeral.
                „Mýlim sa, však? Pretože som práve začul, že si z toho strieľaš,“ stiahol obočie.
                „Možno trocha,“ odsúhlasila mu to. „Ale vážne len trocha. Severus, ja skutočne nepredpokladám, že by si sa niekedy chcel oženiť. A neočakávam ani to, že by si sa chcel zasnúbiť. Stále mi príde prekvapujúce aj to, že sme spolu. Viem, že si sa zmenil. Všetci sme sa zmenili. Ale v jadre sme ostali rovnakí. A ty si Severus Snape,“ dívala sa naňho s úsmevom.
                Neprestával na ňu prekvapene civieť. Myslel si, že bude fňukať a horekovať, že bude nástojiť na týchto krokoch. A ona to brala ako samozrejmosť. Ako holý fakt, že sa s ňou nikdy neožení. Dokonca ani nezasnúbi. Ale prečo, pre Merlina? On nad tým premýšľal. Vážne. A to dosť intenzívne. Ale aj tak mu na konci rovnice vyšiel vždy rovnaký výsledok. Nechcel sa ženiť.
                „No, hm,“ zamračil sa. Akosi zrazu nevedel, čo povedať. „Je zvláštne počuť to z tvojich úst,“ vyriekol a sadol si do druhého kresla. Ona má dvadsaťštyri. On štyridsaťpäť. Príliš veľký vekový rozdiel. Za chvíľu umrie a ona by tu ostala sama. „Som na také niečo starý.“
                „Blbosť,“ vyprskla. „Toto nie je pravá príčina, tak sa tým nemaskuj. Nechcem meniť tvoju povahu a tvoju osobnosť. Jednoducho nie si stavaný na manželstvo a ja to viem. A stačí mi to takto, ako to je, pre Merlina. Náš vzťah mi vyhovuje a páči sa mi v ňom. Nemenila by som. A rozhodne by som od teba nechcela, a už vôbec nevyžadovala, aby si robil niečo, čo nechceš!“
                „Dobre!“ rezignovane zdvihol ruky. Potešila ho. „Len, že tá Ginevrina poznámka bola dosť dobre mierená,“ takmer kajúcne sa na ňu díval. Dokázal sa takto dívať, dokázal nahadzovať psie oči, všetko ale nedokázal.
                „Ginny do teba bude rýpať pri každej možnej príležitosti. A keď sa nenaskytne, tak si nejakú umelo vytvorí. A ty to veľmi dobre vieš. Sám jej hádžeš návnady, pretože ťa to s ňou baví. Rovnako aj s Harrym. Dobre, tentoraz možno zasiahla citlivé miesto, ale som si istá, že by si z toho dokázal vykĺznuť, ak by si nezaváhal, pretože si si zbytočne myslel, že očakávam kvety, zásnubný prsteň a nebodaj deti,“ dodala.
                „Deti,“ zaškľabil sa uvoľnene. „Ospravedlňujem sa ti. Zrejme som ťa podcenil. Vážne som si to myslel... Nedokážem totiž stále pochopiť, že ťa to so mnou baví...“
                „A dosť!“ prerušila ho dôrazne a postavila sa. „Ak ešte raz zapochybuješ, postarám sa o to, že tvojím najväčším trápením nebudú tie úbohé deti na Elixíroch,“ nebezpečne šepla a pomaly k nemu kráčala. „Ak ešte raz zaváhaš nad naším vzťahom, osobne sa postarám o to, že budeš blahorečiť tým ôsmim rokom s Harrym. To bolo nič v porovnaní s tým, čo ti spravím ja,“ hlesla a sadla si mu do lona. „A teraz ma ale okamžite vezmi do postele, lebo začnem v tomto momente plniť svoje vyhrážky.“
                „Ako rozkážeš, moja pani,“ nahodil pokorný výraz a postavil sa držiac ju v náruči.

------

„Neurazil sa, však?“ spýtala sa Ginny sediac na posteli. Bavilo ju dívať sa na to, ako kráča bez bolesti, bez krívania, s ľahkosťou. A jeho oči znova žiarili. Neskrývalo sa v nich utrpenie, nepociťoval ho už a jeho pohľad sa vyjasnil. Jeho smiech bol teraz ešte krajší, pretože sa smiali aj jeho oči.
                „Kto? Severus?“ otočil sa k nej od skrine, z ktorej si vyberal čistú bielizeň. Mali naplánovaný spoločný kúpeľ. „Určite sa neurazil, to on nezvykne robievať. Naštve sa a zúri, nadáva a prská, ale neuráža sa. Zrejme si ho prekvapila citeľne mierenou poznámkou,“ mykol plecami a vybral aj uteráky.
                „Len som ho chcela vyprovokovať k nejakej akcii. Chcela som ho prinútiť, aby sa zamyslel,“ zovrela zamračene pery. „Je to somár.“
                „Je to Severus, to je pravda,“ prikývol a podišiel k nej. „Na tvojom mieste by som sa ale pripravil na nejakú odvetu,“ uškrnul sa a vytiahol ju z postele.
                „Rátam s ňou,“ so samozrejmosťou prikývla. „A tebe sa tiež niečo ujde. Videla som, ako vyčítavo sa na teba pozrel, keď si sa postavil na moju stranu,“ zahihňala sa pomohla mu s vyzliekaním samej seba.
                „Na to som pripravený už nejaký ten rok,“ vypustil s perami na jej krku. Zbavili sa oblečenia, aby prešli do kúpeľne, kde sa spolu vnorili do pripravenej vody. A aby sa láskali a vzrušovali. Aj milovanie si mohol užiť viac. Bolo raz intenzívnejšie, inokedy búrlivejšie, či precítenejšie. Keď ani na moment nevnímal nohu, všetko bolo lepšie.
                Prestali mať strach, prestali si robiť obavy. Už nebol nik, kto by ich mohol ohroziť. Nájomní vrahovia nemali zaplatené za ich vraždy a Mills už nebol. Minulosť bola mŕtva.

------

Dva mesiace ubehli ako voda a Hermione sa v úlohe profesorky páčilo. Možno mala v prvých dňoch trému, trocha si aj neverila. Severus jej bol oporou. Pomáhal jej a radil. Nebol tak často zavretý vo svojom laboratóriu, čo sa dá definovať ako ďalšia významná zmena v jeho živote. A Hermiona sa upokojila do tej miery, že si začala veriť, následne sa na svoje hodiny začala tešiť a teraz tým bola doslova pohltená. Taktiež študenti jej fakulty jej robili radosť. Rešpektovali ju a mali radi. A to bola výborná kombinácia.
                „Kdeže to boli?“ spýtal sa Severus, keď sa preobliekal z pracovného habitu do niečoho pohodlnejšieho. Do muklovských tmavých nohavíc a červeného svetra, ktorý mu nanútila Hermiona. Keď sa obzeral v zrkadle, musel pripustiť, že tá trápna chrabromilská červená nie je úplne najhoršia. A Ginevra to patrične okomentuje. Zazubil sa.
                „V Egypte, pozrieť pyramídy a tak...“ ozvalo sa z pracovne. Severus tam nazrel a prevrátil oči.
                „Ak mal niekto niekedy pocit, že sa vyžívam v zadávaní domácich úloh a testov, tak ešte nestretol teba,“ zaškľabil sa a ťahal ju od stola. Bola už prezlečená, napriek tomu sedela za stolom a niečo zúrivo písala.
                „To nie sú ani testy, ani úlohy,“ zamračene sa snažila vyslobodiť. „Je to príprava na ďalšiu hodinu.“
                „Za prvé, nepotrebuješ prípravu. Za druhé, sme pozvaní na večeru. A za tretie, zajtra je sobota.“ Nedovolil jej znova sadnúť za stôl. „Nepreháňaj to, pre Merlina,“ vyšlo z neho zúfalo. Pozrela naňho.
                „Myslíš, že to preháňam?“ zarazene sa spýtala.
                „Zdá sa ti to normálne?“ povytiahol obočie. Zahryzla si do pery.
                „Vždy som potrebovala mať všetko napísané a pripravené včas.“
                „Ja viem, Potter rozprával. Pôjdeme?“ uprene sa na ňu zadíval. „Meškáme,“ upozornil.
                „To ty si sa celé minúty obzeral v zrkadle,“ zaškľabila sa.
                „Takže za to môžem ja?“ neveriacky sa spýtal.
                „No samozrejme,“ zasmiala sa a ťahala ho ku krbu.
                Keď o pár sekúnd neskôr vypadli u Harryho, s úsmevom ich privítala Ginny objatím a bozkami na tvár. Áno, aj Severusovi sa ušlo. Harry na nich mávol z kuchyne.
                „Vyzeráš spokojne, Potter,“ Severus si ho skúmavo poobzeral. Dievčatá začali trkotať a Ginny odovzdávala Hermione darčeky z Egypta.
                „Ty si tiež akýsi krajší,“ natiahol Harry. Rozdával na stôl taniere a príbory.
                „Bež do čerta,“ vrkol po ňom. A spozornel. „Varil si ty?“ nedôverčivo sa spýtal.
                „No samozrejme,“ odvetil vážnym tónom a mykol plecami.
                „Nenahnevaj sa, ale to jesť nebudem,“ znechutene sa otriasol. „Stačilo mi raz.“
                „Bolo to jedlé.“
                „Nie, neponúkol by som to ani svojmu úhlavnému nepriateľovi.“
                „Preháňaš. Možno som použil nevhodné bylinky.“
                „Absolútne nevhodné, Potter. To neboli bylinky, to bola burina a ešte k tomu z čistinky, kde boli samé zvieracie stopy. Čo si myslíš, že robia zvieratá na takej čistinke?“
                „Čo ja viem? Párty?“ uchechtol sa.
                „Skoro si nás otrávil.“
                „Mal si bezoár.“
                „Mal som ťa ním umlátiť.“
                „Bolo by ti smutno.“
                „Čo sa to tu deje?“ Hermiona opatrne nakukla. Pritiahol ich vášnivý rozhovor, takmer hádka.
                „Toto jesť nebudeme. Potter sa nás snaží otráviť,“ zamračene gánil po mladšom mužovi, ktorý sa pobavene uškŕňal.
                „Prečo by to robil?“ nechápala Hermiona.
                „Schválne. Prečo by som to robil?“
                „On varil,“ vyriekol Severus na vysvetlenie. „Nebudem jesť nič, čo navarí.“
                „Varil škriatok,“ Ginny prevrátila oči. „A Harryho jedlo som jedla a žijem,“ zaškľabila sa.
                „No vidíš,“ Harry hrdo pristúpil k svojej priateľke a pobozkal ju na spánky. „Som výborný kuchár.“
                „Povedala som, že žijem, nie že si výborný kuchár,“ upozornila Ginny provokačne. Hermiona sa rozchichotala.
                „Vďaka,“ usmial sa Harry a vtisol svojej rýpavej priateľke bozk tentoraz na ústa.
                „V poriadku. Ak varil škriatok, tak to jesť budem,“ Severus si spokojne sadol za stôl. „Tak kde to viazne? Mám hlad,“ odsudzujúco sa pozrel na postávajúcu trojicu.
                Ginny so smiechom levitovala na stôl jedlo a Harry vytiahol z chladničky víno. Po večeri, pri ktorom sa veselo rozprávali o Egypte, nasledovalo posedenie v obývačke pri káve a na Severusovu radosť, pri poháriku. Hermiona si v pokoji dala víno a tiež pohár medoviny, ktorú si v poslednej dobe obľúbila Ginny.
                „Chceli by sme vám niečo oznámiť,“ povedal Harry, keď sa postavil k Ginny a vytiahol na nohy aj ju. Hermiona sa začala okamžite usmievať. Bolo jej to jasné.
                „No do kotla,“ vrkol Snape. „Nevrav, že si sa rozhodol tento svet potrestať ďalším Potterom,“ otriasol sa.
                „Nie, to ešte nie,“ zavrtel hlavou a díval sa na Ginny, ktorá mu úsmev opätovala. „Budeme sa zatiaľ len brať, na deti máme ešte čas.“
                „Správne,“ pritakala Ginny. „A vás by sme chceli poprosiť, aby ste nám svedčili.“
                „Určite,“ vyhŕkla Hermiona a vyštartovala, aby ich vyobjímala. „Kedy?“
                „To zatiaľ nevieme,“ mykli plecami, keď ich pustila. „V Egypte sme sa zasnúbili.“
                „Najprv si musím spraviť MLOKy,“ povedala Ginny. Hermiona jej zvierala ruku a híkala nad prsteňom. „Bude to pre mňa motivácia,“ usmiala sa na Harryho, ktorý ju nežne pobozkal.
                „Tak teda gratulujem,“ pristúpil k nim Severus. Harrymu krátko potriasol rukou a Ginny jemne objal. Dokonca ju pobozkal na tvár. Keď to mohla spraviť ona, on mohol tiež. „Jedny nočné mory máte za sebou. Prečo si nevyrobiť ďalšie, však?“ priateľsky sa zaškľabil.
                „Veď ty sa o nás s láskou postaráš.“
                „O tom nepochybuj.“

TOPlist