38. V nočnej more


„Toto ti len tak neprejde,“ zasyčal na Millsa Harry snažiac sa tým odpútať pozornosť z Ginny na seba. A možno by ju jeho hlas vytrhol z tej ulity, v ktorej sa jej duša behom pár sekúnd ocitla. Strnulosť ustúpila, teraz sa chvela po celom tele, hoci si to ani sama neuvedomovala.
                „Vážne?“ Mills preniesol pohŕdavý pohľad z Ginny na Harryho. Zaškľabil sa. „A prečo myslíš?“
                „Nech spravíš čokoľvek, je jedno čo a vlastne si už spravil,“ snažil sa niekde pozbierať sebaistotu, snažil sa zbaviť strachu o ňu, ale nešlo to. „Existuje človek, ktorý bude vedieť, čo sa tu stalo. A ten ti pôjde po krku do konca tvojho života. A môžeš si byť istý, že ťa napokon nájde, aj keby si sa skryl na mesiaci.“
                „Ale prestaň byť taký patetický,“ pobavene sa uchechtol. „Myslíš, že som sa nepoistil? Pozri, akých kamarátov som si našiel,“ zasmial sa a ukázal na tých siedmych. Aj tí sa uškŕňali, hoci skôr vyzerali, že im je to jedno. „Ten tvoj Snape sa môže aj na hlavu postaviť, ale nikdy, počuješ? nikdy ma nenájde.“ To už nevraživo syčal do Harryho tváre. „Nech spravím čokoľvek, najprv sa poriadne zabavím, vrátim jej a aj tebe úplne všetko a potom vás zabijem,“ neprestával nenávistne vrčať. „Krb sa odpojí, územie začaruje, takže sa sem nikto nedostane. Ostaneme tu len my traja,“ zlovestne zavrčal. „Bolo to jednoduché, vypočuť starého profesora, ktorý nás odkázal na Berelsona. A ten vtáčik zaspieval zaujímavé pesničky o vašich priateľoch na Rokforte a ich krboch,“ natiahol. „Škoda, že si to nepamätajú, najmä ten mladík vyzeral, že by rád vykuchal Snapeove vnútornosti.“
                „Mal som ťa zabiť.“
                „Áno, to si mal. K tvojej a aj k jej,“ mávol rukou na Ginny, ktorá bola úplne stratená, „smole si to však nespravil. A teraz som ja tým, kto si vyberie všetky dlhy.“
                „Si netvor.“
                „Drž hubu,“ štekol vytočene. „A vy... dokončite to,“ zadal povel a pozrel spokojne na Ginny, ktorá zhlboka dýchala, neprestávala sa chvieť a dívala sa niekam do neznáma. Potom sa obrátil k vedúcemu prepadovej skupiny. „Asi vás nebudem už potrebovať. On je pripútaný na lôžko, bez prútika sa ani nepohne a s ňou si poradím. Odpojte krb, začarujete všetko územie proti primiestneniu a potom môžete ísť. Neprestávajte sledovať Rokfort. Dám vám ďalšiu tretinu, ako sme sa dohodli a zvyšok, keď bude po všetkom.“
                Harry si ich nevšímal. Potichu sa prihováral Ginny, ktorá pri ňom kľačala a zdalo sa, že nevníma vôbec nič. Jemne ju hladil, zúfalo a prosebne vyslovoval jej meno, s bolesťou, ktorá však nemala nič spoločné s jeho kolenom. Boli to profesionáli, Severus a ani nikto iný nemal ani tušenia, čo sa teraz deje. Môže to zistiť, ale najskôr až večer, keď sa k nim bude chcieť preletaxovať a zistí, že to nejde a že je niečo v neporiadku. Dovtedy ale... on nezmohol nič. A ona momentálne tiež nie, hoci sa naňho uprela pohľadom. V jej očiach videl cudzinca, ešte horšieho ako toho, ktorého tam videl v prvých chvíľach jej existencie v tomto dome. Všetko sa jej vrátilo, bolo to späť. On bol späť a s ním prišlo všetko.
                Potom ale zbadal mierny náznak poznania. Videl, že ho spoznala. Jeho tiché prihováranie bolo ešte nástojčivejšie. Nechcel pripustiť, aby nad ňou on vyhral. Mierne zvraštila obočie a on sa pousmial.
                Lenže v tom momente bol dom prázdny a zabezpečený. Votrelci odišli dverami a on ju zdrapil za pažu, aby ju zdvihol zo zeme. Nemal viac času k tomu, aby ju vyprovokoval, prebudil alebo čokoľvek iné.
                „Tak a ostali sme sami,“ zaškľabil sa jej do tváre Mills. Zvraštil obočie. „Si nejaká vydesená, nie? To ma ani nepozdravíš? Nepobozkáš? Nepovieš, ako ma miluješ? Nevieš, čo sa sluší a patrí?“
                „Nechaj ju na pokoji,“ skúsil Harry snažiac sa o mierny tón. Najradšej by vyskočil z postele a roztrhal ho ako hada. Teraz by problém nemal, keď tam ostal len on. Bola by to hračka. Lenže jeho noha bola čarovne pripútaná k lôžku a on s ňou nedokázal pohnúť ani o milimeter.
                „Si blbý?“ zamračene naňho zagánil Mills. Ginny zvieral pod pažou a mieril na ňu prútikom. Nie, že by bola momentálne schopná akejkoľvek reakcie.
                „Snape ťa zabije,“ varoval po očku pokukujúc po Ginny.
                „Snape sa ku mne nedostane, Potter,“ uškrnul sa. „Do večera sem ani nepáchne, krb je odpojený, územie začarované a okrem toho... videl si, koho som si najal. Mám dosť peňazí k tomu, aby som si tých chlapov udržal dostatočne dlho. Sú to profesionálni zabijaci. Myslíš, že by pre peniaze nezabili aj toho tvojho Snapea?“
                „Už si jej ublížil dosť. Nechaj ju. Máš mňa, rob so mnou čo chceš, ale pre lásku, ktorú si k nej možno niekedy cítil, neubližuj jej. Prosím,“ takmer pípol. Bol zúfalý a nech by bol akýmkoľvek veľkým chlapom, slzy mal na krajíčku. Bol pripravený aj žobrať, so slzami ho zaprisahávať. Ginny sa dívala na Harryho so stiahnutým obočím. Začala chápať a uvedomovať si dianie okolo seba.
                Nesmie ublížiť Harrymu! To bolo to, na čo si mohla dovoliť upnúť svoje myšlienky.
                „Nie,“ rázne zavrtel hlavou Edmund nechápavo sa dívajúc na Harryho. „Po prvé, nikdy som ju nemiloval,“ zaškľabil sa. „Po druhé, dostaneš presne to, čo si dal ty mne. Budeš sa dívať,“ spokojne sa pousmial. „A po tretie, ona dostane tiež to, čo si zaslúži a potom sa bude dívať...“ nedohovoril.
                Ginny sa obrátila a pokúsila sa mu vytrhnúť. Mal ale viac sily. Pravou rukou, dovtedy ju držiac pod pažou, ju zovrel ešte silnejšie a z nej sa vydralo len tiché zasyčanie.
                „Ty obluda!“ skríkla a snažila sa zahnať rukou. Očakával to, jej ruka dopadla na jeho ľavú pažu a pravačkou jej uštedril silný úder. Odletela od neho ako handrová bábika, aby dopadla medzi trosky stola. Sťažka sa snažila postaviť, z rozbitej pery jej vytekal pramienok krvi. Nezložilo ju to. Chcela bojovať.
                Harrymu sa zovrelo hrdlo. Rozkričal sa na Edmunda, aby ju nechal. Snažil sa pohnúť z postele, ale nedalo sa. Len sa bezradne díval na to, ako ju zdvihol a vrazil jej znova. A potom znova. Až keď ju udrel päť ráz, až potom sa spamätal a napoly ležiac ju dovliekol až pred Harryho. Plakala, slzy sa jej miesili s krvou a už sa nevládala vzpierať.
                „Ty budeš držať hubu,“ zavrčal na Harryho, ktorému po lícach stekali slzy bezmocnosti a švihol prútikom, ktorý vytiahol z vrecka. „Nie som zvedavý na tvoje kecy a ty!“ zahučal do tváre Ginny. „Ty budeš teraz trpieť za to, že si odišla a vzoprela si sa rozkazom. Veď ja si ťa vycvičím, než ťa zabijem.“
                Harry zúfalo búšil päsťami do matraca. Nemohol rozprávať, nemohol sa pohnúť, nemohol spraviť nič, čím by jej pomohol. Uvedomoval si len jediné. Práve v tejto chvíli sa rúca celý jej život a jeho tiež. A on s tým nedokáže nič spraviť, Sľúbil jej to predsa! Sľúbil, že sa spamätá a ona ho odvedie spoznať svet. Že sa jej nič nestane. Že jej už nikto neublíži. Že budú spolu až do smrti. A teraz? Nemohol nič zmeniť, nič ovplyvniť, nemohol jej pomôcť. Bol nanič.
                Ginny sa z prvotného šoku dostávala len pozvoľna. Bol tu, vrátil sa a ona sa vrátila tam, kde bola predtým. Harryho dohováranie ju z toho šoku dostalo, ibaže sa bála. Tak strašne sa bála toho, čo spraví. A nielen jej. Videla Harryho zúfalosť. Nedokáže jej pomôcť. A ona hlavne chcela, aby neublížil jemu.
                „Edmund, prosím,“ pípla sťažka. Nedalo sa. Bil ju presne tak, ako predtým. Ale nedobil ju. Pery mala rozbité a hlavu udretú. Ale bola pri vedomí. „Prosím,“ hlesla bezradne.
                Okríkol ju, aby bola ticho. Nedobil ju, pretože s ňou neskončil. Chcel mučiť Harryho. Hlavne o to mu šlo. Na nej mu nezáležalo, bola len prostriedkom k pomste. Musí sa snažiť uvažovať racionálne. Čo by spravil Harry na jej mieste? V prvom rade by mal viac sily, než ona. Neprebije ho, ani keby sa o to hneď pokúsila. Nevšímala si jeho ruky, ktoré ju začali šacovať po tom, ako sa postavil za ňu. Pred Harryho. Aby to videl. Aby ho tým trestal a mučil. Nemohla sa pozrieť na Harryho, teraz nie. Odovzdane stála a nechala ho, aby ju stískal a tisol sa k nej zároveň s posmeškami, ktorými častoval zúfalého Harryho.
                Hlavne pokoj!
                Upokojovala sa vo svojom vnútri. Bol to zbabelec, netvor a šialenec. Musela premýšľať, hoci sa jej začal zdvíhať žalúdok po tom, čo cítila jeho erekciu na svojom zadku. Znásilní ju pred Harrym. Keď sa teraz začne vzpierať, ubije ju a ona nebude mať možnosť nič spraviť.
                Pokoj, Ginny. Hlavne pokoj.
                Jeho ruky ju silno zvierali a drali sa do jej nohavíc. Po tvári jej stekali slzy, nútila sa však stáť a nič nespraviť. Musí premýšľať. Musí sa zamerať na niečo silné a nerezignovať. Harry. To by mala byť silná motivácia. Musí mu nejako pomôcť.
                Lenže jej myšlienky boli neusporiadané. Nedokázala sa sústrediť. Prežitý šok, strach a bezmocnosť ňou stále lomcovali. Kričal na ňu, že mu bola neverná. Že si to rozdávala s tým kripľom. A pritom z nej strhal tričko a podprsenku. Z očí sa jej rinuli slzy a necítila len svoju bolesť. Cítila aj tú Harryho. Nemohla sa naňho pozrieť, keď z nej prútikom strhal aj nohavice a nohavičky. Stála tam nahá, ponížená a potupená.
                Prútik!
                V mysli sa jej na moment úplne rozjasnilo. Musí byť pokojná, nesmie prepadnúť panike a musí sa dostať k prútiku. To je jediná možnosť, ako ich oboch z toho dostať. Lenže v momente, ako sa natiahla za jeho rukou, v ktorej zvieral prútik a dokonca jeho ruku zovrela, jeho dlaň sa ocitla na jej krku a začala ju dusiť. Pochopil jej úmysel a snažil sa jej v tom zabrániť. A Harry to videl tiež. Nechcel sa dívať, stále hľadal niečo, čím by im pomohol, ale toto gesto mu napovedalo, že sa nevzdala. Že ju úplne nezlomil a je nádej, že ju nezničí ani po tomto. Ak to obaja prežijú. Alebo by stačilo, aby to prežila ona.
                Napokon svoj boj prehrala, samozrejme. Nemala toľko sily, ako on. Pridúšal ju a zároveň vykrúcal svoju ruku súčasne s tou jej. Jej zovretie povolilo a on sa vyslobodil. Na jej chrbát dopadla tvrdá rana, ktorá ju zhodila na zem. Tú bolesť však sotva cítila. Bojovala s vlastnými pľúcami, do ktorých sa v predchádzajúcej minúte nedostal žiaden kyslík. Len jednu minútu trval jej boj.
                To už ale cítila, že jej roztiahol nohy a pokým sa ona zadrhávala a snažila sa polapiť dych, on sa k nej predral a surovo do nej vnikol. Padla na lakte, plač ju premohol a keď už znova dokázala dýchať, snažila sa predýchať tú bolesť, ktorú jej spôsoboval. Tvrdo, hrubo, neohľaduplne do nej vnikal stále znova a stále rýchlejšie a ona si skrývala tvár pred Harrym a pred svetom a cítila, ako jej po stehne steká pramienok krvi. Želala si, aby sa odbavil a nechal ju tak. Čo horšie jej ešte môže spraviť? Napokon to trvalo dlhšie, než dúfala. Alebo sa len jej čas tak vliekol. Sériou hrubých prírazov sa dopracoval až k svojmu vyvrcholeniu a cítila, že mu násilie a pocit nadradenosti zvýšili sexuálny apetít. Vzlykala na zemi, schúlená v klbku, keď ju napokon nechal tak, aby sa postavil a spokojne zapol. Pristála na nej deka, do ktorej sa zabalila nevšímajúc si nič ostatné okolo seba.
                „Tak,“ Edmund krotil svoj dych, keď zazeral po Harrym. Ten ležal s privretými očami, z ktorých sa predierali stále nové slzy, rukami pevne zvierajúc prikrývku, so žilami navretými ako na krku, tak i na čele, dusiac v sebe hnev, zúfalosť a bolesť. „Užil si si to tak, ako ja?“ uchechtol sa.
                Harry otvoril oči a pozrel na Edmunda pohľadom, v ktorom sa jasne zračila číra nenávisť a chuť po vražde. Američan pred tým pohľadom reflexívne zaspätkoval.
                „Nemôžeš spraviť nič,“ prskol mu do tváre, keď sa spamätal. „Čo si vôbec čakal po tom, čo si mi spravil?“ spýtal sa ignorujúc fakt, že mu Harry nie je schopný odpovedať. Pozrel na Ginny a potom znova na Harryho. „Čo by som jej ešte mohol spraviť? Čo myslíš?“ usmial sa. „Priznávam, že ma zosnovanie tohto plánu stálo veľa peňazí a trpezlivosti, ale napokon som ho doviedol do úspešného konca,“ prikývol spokojný sám so sebou. Vytiahol prútik, ktorý úspešne skryl pred Ginny. „Cruciatus?“ povytiahol obočie a spýtavo pozrel na Harryho. Namieril na Ginny. Potom na Harryho. A znova na Ginny.
                „Zrejme by si za ňu prijal akúkoľvek kliatbu, však?“ uchechtol sa. Díval sa raz na jedného a potom zase na druhého. Zamračil sa. Harry naňho civel pohľadom tak nevraživým, že ďakoval Merlinovi za to, že neovláda mimozmyslovú mágiu. Zrejme by už bol päťdesiatkrát mŕtvy. Uchechtol sa nad vlastnými úvahami. Ginny pozvoľna prestávala plakať, ležala schúlená v klbku, zabalená do deky a nevnímala nič. To sa mu nepáčilo.
                „No tak,“ prskol na ňu. „Chceš týmto svojím prístupom prísť o parádne divadlo?“ povytiahol obočie. Ignorovala ho. „Dobre teda.“ Privolal z kuchyne stoličku. Tam nábytok porozbíjaný nebol. Zdvíhal ju zo zeme. Poddala sa a nechala sa usadiť na stoličku. „Pozri sa na mňa!“ zavelil. Rezignovane zdvihla hlavu a dívala sa mu do očí. Nenávidela ho, tak veľmi. A bála sa ho ešte viac. „No? Čo povieš na túto lekciu? Už si zažila aj horšie, však?“ natiahol posmešne. „Potter!“ oslovil ho, ale díval sa stále na Ginny. „Ona zažila aj horšie veci, tak tu nemusíš revať, ako by som ju snáď trápil. Je zvyknutá.“
                Ginny preniesla svoj pohľad na Harryho. Videla ho, zničeného a zdrveného tým, čoho sa stal svedkom. Ale Mills mal pravdu. Udrel ju len päťkrát a raz ju znásilnil. Bola zvyknutá na horšie veci.
                „Si sviňa,“ vyšlo z nej chrapľavým hlasom a pozrela na Millsa. „Si úbožiak a bastard. Si blázon. Nie ja. Ja som bola vždy normálna, to len ty si duševne chorý.“
                „Budeš držať hubu, dobre?“ ohriakol ju takmer až priateľsky.
                „Nie, nebudem,“ zavrtela hlavou, deku pevne zvierajúc. „Možno ma teraz dobiješ a znásilníš ma ešte pár krát, ale poviem si to, čo chcem.“
                „Drž hubu!“ výhražne zavrčal.
                „Si chorý,“ pokojne mu oznámila. A pozrela na Harryho, v ktorého očiach síce našla slzy, ale aj hrdosť. Nech to dopadne ako chce, vyhrala nad Millsom. „A mal by si s tým niečo začať robiť. Na slabších si dovoľuješ, ale postaviť sa niekomu rovnocennému, toho sa bojíš. Nie ja, ja som nikdy nebola zbabelá. To ty.“ Stále sa dívala do Harrho očí. A usmiala sa. Opätoval jej úsmev.
                „Crucio!“
                Jej slová prerušila kliatba a ona videla, ako sa Harryho telo prehlo v bezhlasnom výkriku. Okamžite vyskočila a chcela ho zastaviť. Počítal však s tým. Zdrapil ju za pažu a držal si ju od tela. Darmo naťahovala ruky, nevšímala si ani deky, ktorá z nej padla.
                „Edmund, prosím, nie!“ kričala zúfalo.
                „Tak nie?“ jeho kliatba povolila a Harry padol nazad. Noha ostala stále v tej istej polohe. Sťažka vydychoval snažiac sa dostať novú bolesť pod kontrolu. Edmund na ňu pozrel. „Nemala by si sa obliecť?“ posmešne sa spýtal. „Týmto ma budeš len provokovať.“
                „Prosím, neubližuj mu,“ zapípala nevšímajúc si jeho poznámok. „So mnou sprav čo chceš, ale jeho nechaj tak.“
                „Akí ste obaja obetaví,“ zavrtel hlavou. „Nesprav jej nič... nesprav mu nič...“ vypustil predstierajúc detský hlas. „Ste smiešni. Ty si smiešna,“ mračil sa na ňu držiac ju jednou rukou. „Obleč sa,“ prikopol k nej jej dotrhané šaty. Stále mieril na Harryho a ona bola v tejto chvíli ochotná spraviť hocičo len aby ho nevyprovokovala. Natiahla na seba dotrhané nohavice aj tričko, neprestávajúc ho kontrolovať pohľadom. Na jej tvári už boli viditeľné stopy jeho predchádzajúcich úderov. To ale necítila. Ani to poníženie zo znásilnenia. Teraz cítila len strach. Obrovský strach o Harryho.
                „Sadni si,“ prikázal a ona si poslušne sadla.
                „Edmund...“
                „Ticho! Lebo ťa umlčím tak ako jeho. Čo si myslíš, prečo som asi prišiel?“ vypustil s pohľadom vrazeným do jej tváre. Nebolo potrebné sledovať mrzáka pripútaného na lôžko. „Odpovedaj!“ zakričal a ona sa mykla.
                „Aby si sa pomstil.“
                „Správne, aby som sa pomstil. A čo si myslíš? Aká by mala byť moja pomsta?“
                „Pevne verím, že si to rozmyslíš a necháš nás tak.“
                „Vždy si bola sprostá a naivná,“ zavrtel znechutene hlavou. „A to som si myslel, že by sa z teba dalo vycvičiť niečo, čo by ma adekvátne reprezentovalo. Tvár na to máš, postavu tiež. Ibaže ty si bola vždy prostoduchá malá kurva, ktorá robila len problémy. Len hlúpa krava neschopná sa nič naučiť. Len vypočítavá mrcha, ktorá zneužívala môjho otca. Však?“ vrčal na ňu. Dívala sa naňho, ale potom pozrela na Harryho, ktorý sa už spamätal z tej bolesti a nemo ich sledoval.
                „Nie,“ zavrtela hlavou dívajúc sa do Harryho očí. Usmiala sa. „Nebola som nič z toho,“ Harry sa na ňu usmial a v jeho očiach našla hrdosť a lásku.
                „Ako chceš,“ zamračene zagánil po oboch. Ich pohľady si nemohol nevšimnúť. „Budeš sedieť a ani sa nepohneš,“ varoval ju. Vrhla naňho prestrašený pohľad. „Keď ovládam Cruciatus, ovládam aj smrtiacu kliatbu,“ nebezpečne z neho vyšlo.
                „Edmund, nie, prosím!“ už znova skúsila. Jeho vyhrážka bola jasná. Zabije ho. Švihol prútikom. Z Harryho sa vydral nejasný zvuk. Mohol už rozprávať.
                „Za toto zhoríš v pekle, to ti zaručujem. Ak nie ja, Severus ťa bude prenasledovať. Pobil hromadu smrťožrútov, takže tí tvoji kumpáni preňho nebudú problémom...“ jeho vyhrážanie bolo prerušené bolestným syknutím. Na hrudníku sa mu zjavila krvavá škvrna.
                „Edmund, nie!“
                „Seď, ani sa nepohni!“
                „Nech ti to je jasné,“ zachrapčal prekrývajúc bolesť. „Dostala sa spod tvojej moci. Nezničil si ju a ani...“ Ďalšia krvavá rana. Mills ho prebodával pohľadom, s rukou napriahnutou k Ginny, aby jej dával na vedomie, že akákoľvek hlúposť z jej strany môže viesť k tomu, že dve smrtiace slová vysloví. Harry sa napriek tomu rozosmial. „Všetkým bolo jasné, akí sú Weasleyovci silní a ty si stretol tú najsilnejšiu. Tá tvoja tyrania slúžila len k tomu, aby ešte zosilnela...“
                „Drž už konečne hubu!“ Každé slovo Edmunda Millsa sprevádzal krvavý šrám, ktorý sa tvoril na Harryho tele. A Ginny stále prosila a plakala, avšak on sa obmäkčiť nenechal. „Toto je len za ňu,“ ľadovo mu oznamoval. „Za to, že si ma prepadol v mojom vlastnom dome ti spravím niečo iné.“
                Ginny sa od šoku zúžili zreničky. Obväz na Harryho vyvýšenej a zabezpečenej nohe bol v tom okamžiku krvavý. A on vydal bolestný výkrik, zúfalý a trýznivý presne ako v ten deň, kedy Severus odvalil kameň z jeho nohy. Edmund mu kúzlom dotrhal v kolene všetko to, čo bolo prácne poskladané do jedného celku a dorezal mu ho a on mal pod obväzom znova tú krvavú kašu, ako pred rokmi. Len silou vôle sa snažil udržať pri vedomí, potreboval tú bolesť zo seba aspoň vykričať.
                A Mills sa smial, spokojný sám so sebou, tým nenávideným smiechom, ktorý ju prenasledoval v snoch.

TOPlist