38. Spanilá cesta na vrchol

 

      Osemfinálový zápas Švédsko – Anglicko, Lyon, 14.7.2002  
               
Nečakal na nič. V momente, ako sa rozletel Švéd, popohnal svoju metlu a vyštartoval priamo k zemi. Bude trvať len pár okamihov, kedy sa dostanú na rovnakú úroveň. A Harry neváhal. Prichystal sa na to vopred. Bude to tvrdé a riskantné, ale bude to musieť byť. Keby letel Thomas v tomto uhle, spravil by to isté.
                Za päť sekúnd si pripravil svoje rameno, aby ním vrazil do švédskeho stíhača, ktorého tým zneistil, vytrhol z koncentrácie a dráhy letu a získal to, čo v prvom momente stratil. Mohol sa sklátiť k zemi, úder mu mohol rovnako ublížiť. Ibaže on bol na to pripravený, očakával to a zvládol let. A Nimbus je lepší, než Kométa Max. To bolo nad slnko jasnejšie.
                Štadión stál na nohách a burácal, hráči ich prestali trestať svojou hrou a sledovali Angličana, ktorý si letel pre výhru a Švéda, ktorý upaľoval za ním. Strela sa pohla v okamihu, ako vrazil do Švéda a letela vysoko k oblohe. A on pálil za ňou, nevšímajúc si nikoho a nič. Nebude to dlho trvať. Nemôže to dlho trvať. Cítil Švéda za sebou, ale cítil aj to, ako sa mu vzďaľuje. Takto rýchlo ešte neletel, ešte sa mu nikdy nepodarilo vytiahnuť z metly takúto rýchlosť.
                Anglicko cítilo, k čomu sa schyľuje. K obrovskému úspechu, pre ktorý teraz letel a o pol minúty ho aj zavŕšil lapenou strelou. Anglicko vyhralo 240:50 a postúpilo do štvrťfinále.

      Hotelový metlobalový komplex, Paríž, 15 - 16.7.2002
               
Angličania v nasledujúcich dvoch dňoch oslavovali, jeden po druhom sa dostávali pod ruky Colina, ktorý ich spovedal, aby zaslal do Proroka ich vyjadrenia a pocity, pozdravy fanúšikom a taktiež im každý večer predčítaval z listov, ktoré Prorok dostával a v ktorých ich Angličania povzbudzovali.
                Boli to úžasné dni. A hoci bol James rád za tento úspech, samozrejme, nič nechcel podceniť a doobeda jeho hráči tvrdo trénovali, aby mali šancu aj proti Číne. Svoj tajný cieľ si už splnil. Angličania postúpili zo skupiny a uspeli v osemfinále. Dostali sa medzi osem najlepších tímov sveta a to bolo to, čo chcel dosiahnuť. Určite by bol rád, keby celý turnaj vyhrali, ale bol realista, stanovil si aj tak dosť odvážne ciele a tie boli splnené. Všetko naviac už bude len bonus.
                A povedal to aj Colinovi, keď sa mu nepodarilo pred ním utiecť. Jeho cieľ bol splnený. Cieľ, o ktorom povedal šéfovi anglickej metlobalovej asociácie, hoci ten tomu v tej dobe neveril. Všetko naviac, čo dosiahnu, už bude len čerešničkou na torte.
                Hráčom povolil voľnejší režim, aspoň v poobedňajších hodinách, ale pustil ich len na ostatné zápasy, ktoré sa mali ešte odohrať. A pokým šiel Oliver, s Willy Reichom, Marcusom Greenom a Leom Corkinom v pondelok na zápas Bulharska s Kanadou, Harry šiel spolu s Ginny v utorok fandiť USA proti Brazílii. Jeho bývalý spoluhráč a ostatní hráči, s ktorými sa poznal, však neuspeli a s favorizovanou Brazíliou prehrali.
                Napokon prešli všetky hracie osemfinálové dni a pred nimi boli ďalšie dva dni voľna. Do štvrťfinále postúpili okrem Angličanov, Číňanov, Bulharov a Brazílčanov aj Rusi, Japonci, Íri a prekvapivo Novozélanďania, ktorí šokovali rovnako ako Angličania a porazili Indonéziu. Po tomto dni bolo jasné aj umiestnenie družstiev do 9 do 16 miesta a to bolo nasledovné: 9. Indonézia, 10. Turecko, 11. Švédsko, 12.  Francúzsko, 13. USA, 14. Kanada, 15. Egypt a 16. Austrália.

      Niekde v Paríži, 17.7.2002
               
Harry ležal v posteli ich hotelíka, ako ho familiárne nazvali, pretože by jeho názov nevyslovila zrejme nikdy a držal si pri sebe nahé telo svojej Harpye. Spokojne oddychovali po intenzívnom milovaní, ktoré práve zažili. James im dal dnes absolútne voľno, bez tréningu a s vychádzkou a oni zamierili priamo do hotela, aby si pred zápasom s Čínou zdvihli náladu.
                „Čína nebude problém,“ zabrblala mu na hrudi.
                „A potom zrejme Íri,“ prikývol. „Nepredpokladám, že by zaváhali s Novým Zélandom. S Indonéziou by mali väčšie problémy, ale som rád, že tých už nestretneme,“ zaškľabil sa.
                „Indonézania sú mamľasi,“ zahihňala sa a zdvihla k nemu hlavu. „S Írmi sa bude dať hrať.“
                „Keď postúpime cez Čínu,“ upozornil na tú drobnosť.
                „Správne, keď postúpime cez Čínu,“ usmiala sa. „A my cez Čínu postúpime, cítim to v kostiach.“
                „Rozhodne sa zabavíš do sýtosti,“ hladil ju po chrbte. „Sú to vlastne šikmooké Harpye,“ zaceril sa.
                „Hurá, pretože Švédi ma neskutočne znechutili,“ prevrátila oči. „Počula som od Gwen, že ak by sme sa dostali do semifinále, bude nás môcť prísť pozrieť rodina,“ usmiala sa.
                „Vážne?“ podivil sa. „To ale určite nebol nápad môjho otca.“
                „To je síce pravda, ale neprotestoval,“ neprestávala sa usmievať. „I keď len v hotely, ale mohli by prísť všetci Weasleyovci, tvoja mama... o Siriusovi nepochybujem.“
                „Vychádzka ale asi nebude.“
                „To asi nie, hoci tvoj otec už trocha zmäkol.“
                „Dosiahol, čo chcel. Ostatné závisí na nás. Samozrejme chce ísť čo najďalej, ale akonáhle sa dostane do bodu, kedy je spokojný, tak povolí. Škoda, že u mňa taký bod neexistuje.“
                „Ale no tak. Nekazme si náladu touto témou,“ zvraštila obočie a dívala sa naňho. Ospravedlňujúco sa usmial. „Radšej sa venujme niečomu potrebnejšiemu. Zajtra bude dril, ale ja potrebujem pred zápasom s Čínou trocha odreagovania,“ hlesla zmyselne a uchopila jeho mužstvo, aby ho priviedla k životu. Spokojne zamrnčal a privrel oči. Nechal sa od nej láskať a vzrušovať a siahol jej medzi nohy, aby jej venoval rovnakú pozornosť.
                Večer sa vrátia do tvrdej reality a jeho otec ich zajtra bude mučiť na tréningoch, v telocvičniach a bude im do hlavy húsť stratégie. Teraz sú ale v súčasnosti. V nádhernej a vzrušujúcej súčasnosti, ako si pomyslel, keď jej lono vytiahol k svojim ústam. Teraz sú tu len ich chvíle.

      Štvrťfinálový zápas Anglicko – Čína, Dijon, 19.7.2002
               
Angličania vstúpili do štvrťfinále s vervou. Nezľakli sa silného súpera, ktorý hral rovnakým štýlom, ako superfavorit z Japonska. Nepoužívali rovnaké metly, stále mali predchodcu terajšieho japonského Samuraja, Samuraj01, ale ako bolo vo všeobecnosti známe, Číňania si túto metlu vylepšili a prispôsobili, čím sa odlišovali od Samurajov01, ktoré používali ostatné ázijské tímy.
                Tentoraz to bol živý metlobal, kde sa striedali útoky z jednej strany na druhú a dávali vynikať strážcom. A triafačom. Ginny bola vo svojom živle, rýchle lietala z jednej strany na druhú, prijímala a rozdávala prihrávky, strieľala góly.
                Stíhači príliš do hry nezasahovali, bola rýchla a ľahko by sa dali strhnúť atmosférou a možnosťami, pri ktorých by stratili koncentráciu na svoju hlavnú úlohu.
                Útok Číny bol tvorený výhradne ženami, čím boli špecifickí od ostatných tímov, kde nájsť dve ženy v základe bol unikát. A vôbec to nebolo na chybu. Harrymu skutočne pripomínali Harpye, ktoré sa bavili hrou a mali z nej radosť. Absolútne si nepripúšťali, že hrajú zápas prakticky o všetko. Prehrajú a pôjdu domov. Ak vyhrajú, budú hrať o medaily.
                Akoby sa preniesol do Anglicka a díval sa na strojovo presnú hru s nacvičenými signálmi a krásnymi akciami. Nie všetky však končili gólom. Oliver znova exceloval a taktiež Ron, ktorý ho striedal. James vyslal hore Susie, aby podporila Ginny a pridal k nim oddýchnutého Luka Ibbotta, ktorý sa na sústredení javil vedľa týchto dvoch ako platný tretí útočník.
                A hra Angličanov bola razom živšia, takmer tak isto iskrivá, ako Číňaniek. Marcusovia im skvele sekundovali a bránili ich akcie a bolo jasné, že Angličania nepredajú svoju kožu lacno. Skóre aj po hodine hry bolo len 120:100.
                Divákom sa táto hra páčila a povzbudzovali hráčov veľmi hlasno.
                James znova striedal často, aby umožnil hráčom polapiť dych. Nestrácali na tempe. Všetci triafači na lavičke stáli s metlami pripravení okamžite vyštartovať. Fungovali ako švajčiarske hodinky. Bez zaváhania, bez zbytočnej straty času. A Číňanov to prekvapilo.
                Čierne kone turnaja po hodine a pol šli do vedenia, kedy Číňankám prekazili hneď tri útoky a oni svoje tri úspešne dokončili. A Ginny žiarila. Hoci boli Číňanky rýchle a obratné, ona mala navrch a na rozdiel od nich mala stále dosť síl, aby im unikala, dostávala sa do šancí a bezproblémovo skórovala.
                A tak muselo prísť nutne k osobnej obrane jedného z čínskych odrážačov, ktorý sa zavesil Ginny takmer na krk. Niekoľkokrát mu ušla a vyhla sa jeho vyslaným dorážačkám. A to Číňanov začalo rozčuľovať. James ju vždy zavolal dole, aby ich nevytočila viac a keď na ňu zabudli, respektíve keď im robila problémy rovnako vytrvalé Susie, alebo Luke, či Charlie, ktorí akoby mali dvoje pľúca, vyslal ju znova hore, aby robila problémy čínskej defenzíve.
                Po dvoch hodinách bolo jasné, že s takýmto odporom Číňania nepočítali. Mysleli si, že súpera uštvú tak, ako to zvykli robievať. Angličania však ukazovali, že majú síl na rozdávanie a že sa hrou bavia hádam ešte viac, ako hravé Číňanky.
                Skóre narastalo v prospech Anglicka. Viedli už 270:200, keď Harry zlietol dole, aby pustil do vzduchu Lea. Ten bol strhnutý atmosférou, nabudený a natešený do zápasu.
                Diváci nadšene skandovali a vyvolávali mená ako anglických, tak aj čínskych hráčov. Zápas bol zrejme tým najlepším, čo doteraz videli a dokázali to oceniť.
                Po takmer troch hodinách sa strhol boj o strelu. Anglickí fanúšikovia, rovnako ako hráči vo vzduchu, či na zemi, nehovoriac o Jamesovi a Gwen stuhli a s napätím sa dívali na naháňačku Lea so Sun Ningom. Harry pevne zovrel päste a zrejme ani nedýchal. Hnal svojho spoluhráča vpred. Letel zároveň s malým Číňanom a Harry v duchu dedukoval.
                Leo bol vyšší a ťažší, mal však dlhšie ruky. Nimbus musel byť lepší, ibaže to bolo v túto chvíľu jedno, pretože sa Číňanovi podarilo zavesiť do Lea a držal sa ho ako kliešť. Bol to nebezpečný a riskantný let, ibaže Leo sa do toho zahryzol ako pitbul a nepustil by, ani keby mu sľubovali čokoľvek. Zdalo sa, že malého Číňana na sebe ani necíti. Existovala len strela, na ktorú sa upol, nespúšťal z nej pohľad a kopíroval každú zmenu jej dráhy. Harry zbadal, že robí presne to, čo mu na tréningoch radil. Nehýbe celým telom, do obrátok sa vkladá plynule a preto nestráca rýchlosť. Číňan, či jeho metla, tú rýchlosť a zarytosť nevydržali. Pustil sa ho a Leo ešte zrýchlil.
                Celý štadión bol na nohách a díval sa na stíhača United, ako letí vpred snu, ktorý sa mnohí ani neodvažovali snívať. Anglicko sa dostane medzi štyri najlepšie tímy na svete. Stačí už len máličko, už len natiahnuť ruku a schmatnúť strelu.
                A bolo to doma. Leo víťazne zdvihol ruku do výšky a štadión sa rozbesnel.
                Všetci hráči z lavičky skočili na metly, aby prileteli k Leovi, ktorý kričal na plné pľúca, nemohli ho však cez ten hurhaj počuť. Vytvorili klbko, navzájom sa objímali a preleteli štadiónom s víťazne zdvihnutými rukami.
                Bol to sen, z ktorého sa ešte stále nechceli prebudiť.

      Korešpondent z MS, Colin Creewey, 21.7.2002
      Hotelový metlobalový komplex, Paríž,21.7.2002
               
Dobré ráno, Anglicko!
                Eufória, ktorá vypukla doma, v Anglicku, stále trvá aj tu, v dejisku MS, v našom tábore. Ťažko sa hľadajú slová, ktoré by presne vystihli pocity hráčov a realizačného tímu. Obrovský úspech, ktorý sa podaril našim hráčom docieliť, nemá v histórii obdoby a nech dopadnú nasledujúce dva zápasy akokoľvek, my už máme svojich hrdinov, ktorí nám priniesli nesmiernu radosť.
                Anglický metlobal sa po vyše sto rokoch dostal na vrchol, medzi štyri najlepšie tímy na svete a to je niečo, o čom sa nám ani nesnívalo. Ani uvažovať nad niečím takým by nikomu neprišlo na rozum. A teraz je to tu a my všetci môžeme byť pri tom. Historický úspech, ktorý sa už nemusí opakovať a my sme jeho súčasťou.
                Mnohých z našich hráčov už začali oslovovať agenti zo zahraničných klubov s ponukami k prestupu. Sovy prichádzajú ako na bežiacom páse a ozývajú sa kluby z Ruska, Japonska či Brazílie. Pokým si však hráči nechávajú priestor k premysleniu, naša malá hviezda, ktorá dostáva najviac ponúk, sa vyjadrila celkom jasne. Nemieni odísť z Anglicka, kde sa liga dostáva na prvotriednu úroveň, čomu nasvedčuje aj účasť Anglicka v semifinále. Nech by boli ponuky zahraničných klubov akokoľvek lukratívne, fanúšikovia Harpyí môžu byť pokojní. Ginny Weasleyová ostane v Anglicku a nepochybuje sa o to, že Hawk tam ostane tiež.
                Každopádne sme sa včera dozvedeli mená ostatných tímov, ktoré zabojujú o medaily. Náš tím sa utká s rivalom z Írska a Brazília, ktorá vyradila v náročnom zápase Japonsko, si to rozdá s Rusmi, ktorí napokon vyhrali nad tímom Bulharska v mimoriadne vypätom a vyrovnanom zápase. Zdá sa, že sa Hawkovi tento rok nesplní sen. Na svoj súboj s legendárnym Viktorom Krumom si bude musieť počkať, ak však bude bulharská ikona stále aktívna aj v nasledujúcich rokoch.   
                Z tohto nám vychádzajú fakty, že sa na konečnom piatom až ôsmom mieste umiestnili tímy Bulharska, Japonska, Číny a Nového Zélandu.
                V hre ostali posledné štyri tímy a stále je úžasné a fantastické, neuveriteľné a neočakávané, nádherné a obdivuhodné, že je Anglicko jedným z týchto štyroch tímov a bude hrať o medaily!
                A naši si veria aj pred zápasom s Írmi. Tešia sa, veria si, chcú uspieť. Dnes im tréner naordinoval odpočinok a možnosť stretnúť sa s rodinami, ktoré ich budú chcieť povzbudiť a vohnať im potrebné sily a odhodlanie pred zrejme historickým zápasom o postup do finále MS.
                Držme našim hráčom palce a verme, že sa náš sen ešte neskončil, že ho budeme mať možnosť ešte chvíľu snívať a budeme sa radovať ešte dvakrát. Anglicko, do toho!
                Colin Creewey

------

Organizátori boli napokon veľmi ústretoví a milí a uvoľnili pre anglický tím jedno ďalšie poschodie v značne vyprázdnenom hotely, ktoré malo slúžiť na stretnutie s rodinami prichádzajúcimi za nimi z Anglicka.
                A tak sa stalo, že sa Oliver vítal so svojou dcérkou a manželkou, Marcus Green im predstavil svojich dvoch synov a druhý Marcus, Bletchley, svoju tehotnú manželku. Za mnohými prišli rodičia či priateľky, súrodenci a strýkovia s tetami, všetci, ktorých Ministerstvo overilo a umožnilo im preniesť sa do Francúzska.
                „Ste obaja v poriadku?“ Lily starostlivo prezerala Harryho, až mu to začínalo byť trápne. Neďaleko od nich podobne prezerala Molly Ginny.
                „Sme, mami, nechaj toho,“ prskol snažiac sa potlačiť podráždenie. „Pár zranení, narazení a pomliaždenín. Nič mimoriadne sa nám nestalo.“
                „Dobre,“ konečne prestala so šacovaním a pozrela na syna. „Som na teba nesmierne hrdá, Harry,“ usmiala sa. „Anglicko nežije ničím iným, než metlobalom. Všetci, vrátane maličkých detí, vám držia palce. Stali ste sa národnými hrdinami. Počkaj, čo vás bude čakať pri príchode.“
                „Dokážem si to predstaviť,“ prikývol a sadli si spolu k stolíku. James mal prísť o malú chvíľu. Nikoho neprekvapilo, že chcel Sirius najskôr v súkromí pozdraviť svoju priateľku. Boli dohodnutí s Weasleyovcami, že spolu poobedujú. Boli tu vlastne len Artur s Molly, ktorí priviedli Lunu, ale tá sa tiež niekam zašila s Ronom. Dvojčatá neprišli, organizovali ďalšiu inváziu na semifinále. Ako prehlásili, tým im vyjadria väčšiu podporu, ako by mali za nimi prísť a poplieskavať ich uznanlivo po pleciach. A zrejme mali pravdu.
                Občas zbadali pána Delacoura, vďaka ktorému mali Angličania vždy všetko prv a lepšie, než ostatné tímy. S výnimkou domácich Francúzov, samozrejme, ale tí už boli z hry dávnejšie. No a práve pán Delacour raz prepašoval do hotela svojho zaťa a Bill strávil so svojimi súrodencami a s Harrym niekoľko hodín.
                Dnes tu boli len weasleyovskí rodičia, ale na semifinále mali byť prítomní všetci. Vrátane Charlieho. Stále mali dohromady dvadsať lístkov, ktoré im to umožňovalo. Ale aj keby nie, práve dvojčatá sa starali o to, aby bolo lístkov vždy dosť pre rozsiahlu fanúšikovskú základňu.  
                „Remus ťa pozdravuje,“ pokračovala Lily, „chcel prísť, ale nedala sa mu vymeniť služba,“ stiahla obočie. „Nepočítalo sa s tým,“ ospravedlňujúco pozrela na syna.
                „Áno, to si viem predstaviť,“ zasmial sa. „Hromada Angličanov nerátala s tým, že by si v tejto fázy turnaja vybavili voľno.“
                „Ale na zápas určite príde. A myslím, že aj Hermiona. Ja prídem tiež, ale až na ten posledný, keď budete bojovať o medailu,“ usmiala sa.
                „Aj tak tomu stále nemôžem uveriť,“ priznal sa Harry so širokým úsmevom. „Budeme hrať o medaile,“ povedal nahlas a počúval, ako to znie. Zasmial sa. Lily razom pripomínal jej malého Harryho.
                „Nech to dopadne akokoľvek, aj keby ste skončili štvrtí, nech ťa to neznechutí, dobre?“ uprene sa naňho zadívala. „Už to, čo ste doteraz dosiahli, je obrovským úspechom... aspoň podľa tých rečí, článkov a komentárov. Nemusíš byť nutne vo všetkom prvý, Harry,“ nežne mu dohovárala. Poznala svojho syna dokonalo. „Áno, bolo by to fajn, to určite, ale ak prehráte, stále je možnosť k náprave. Si mladý.“
                „Ja viem, mami,“ usmial sa na ňu. „Ak by to nevyšlo teraz, za dva roky sú majstrovstvá sveta znova. A nech by sme tam šli ako víťazi, druhí, tretí, či štvrtí... pôjdeme tam.“
                „Fajn, poznám ťa a bojím sa, čo všetko by si si v prípade neúspechu, hoci o neúspechu sa vážne nedá hovoriť, čo všetko by si si vyčítal,“ zachmúrene pokračovala.
                „Mami, už som vyrástol, vážne,“ jemne ju objal. „Nerob si o mňa starosti,“ šepol jej do ucha. „Som dospelý, rozumný a uvedomelý,“ dodal vážne.
                „To dúfam.“
                „Obaja sú zdraví, to je fajn,“ ozvala sa Molly s úsmevom. Ginny vedľa nej nenápadne prevrátila oči a sadla si vedľa Harryho. „Pár modrín, nijaká zlomenina a už len dva zápasy. To hádam vydržím,“ dodala a prisadla si k Lily.
                „Molly, nepreháňaj tú starostlivosť toľko,“ usmial sa na svoju manželku Artur. „Podľa mojich informácií sú to profesionáli, ktorí väčšinou vedia, ako prijímať rany.“
                „To je pravda,“ prikývol Harry.
                „Ale len vo väčšine prípadov,“ nedalo jej. „Už vieme, že to nemusí vždy dopadnúť šťastne, však?“
                „Tentoraz to bude fajn,“ usmiala sa na mamu Ginny.
                „Určite, Sirius vravel, že ostávajúce tímy nie sú také drsné, ako Indonézania,“ vypustila Lily to, čo počula.
                „Sirius tomu rozumie ako koza petržlenu,“ zaškľabil sa Harry a Ginny ho pod stolom kopla. Vôbec nepomáhal.
                „Dvojčatá to tvrdia tiež,“ zachraňoval situáciu Artur.
                „No dobre, tak aspoň niečo,“ privolila napokon.
                Chvíľu sa rozprávali o ošiali, ktorý vypukol v Anglicku pred šampionátom a ktorý narastá v súvislosti s ich úspechmi. Odznaky všetkých hráčov idú na dračku, obchod dvojčiat je stále plný, dresy sa míňajú, plagáty tiež. Deti nosia dresy s menami svojich hrdinov a najviac sa predávajú práve Harryho a Ginny. V budúcom roku by mal vyjsť plagát s ich fotkami. Molly vravela, že sa v Ginninom byte hromadia dopisy rôznych firiem, ktorú ju chcú zlákať zrejme na nejaké reklamy. A rovnaké to bude určite aj v Harryho byte.
                „Už len dva zápasy a splní sa môj sen,“ usmial sa Sirius, keď sa k nim pridali s Gwen. Chýbal už len James, ktorý niečo riešil so zvyškom realizačného tímu.
                „Môj tiež, staneme sa majstrami sveta,“ nevinne natiahla Gwen a posadila sa vedľa Artura, ktorý na ňu fascinovane  pozeral. S ikonou anglického metlobalu sa stretol len raz, len na chvíľu a hoci bola jeho dcéra jej chránenkyňou, nemal príležitosť k tomu si ju poriadne poprezerať.
                „Myslel som skôr to, že bude moja žiadosť o ruku prijatá,“ zahúdol hrajúc ublíženie.
                „Všetci veľmi dobre vieme, čo si tým myslel,“ zasmiala sa Lily.
                „Budete sa brať?“ Molly sa na oboch prekvapene pozrela. Toto jej Ginny neprezradila. Nerada vravela o hocakých svadbách.
                „Dúfam,“ Sirius takmer fňukol.
                „Asi áno,“ pripustila Gwen. Sirius razom pookrial.
                „Ale to je fantastické,“ vyhŕkla Molly nadšene. „Hoci... priala by som si, aby po víťazstve Harry požiadal o ruku Ginny, ale...“
                „Mami!“ vyletela Ginny zamračene. Znova sa dostanú do toho bodu?
                „Nemôžem mať svoje sny?“ povytiahla obočie na dcéru. Tá frustrovane zafunela.
                „O snoch sa zvykne nevravieť, aby sa vyplnili,“ prevrátila oči.
                „Bolo by to úžasné, taká dvojitá svadba,“ rýpol si Sirius s úškrnom. „Čo povieš, Hawk?“
                „Neviem, ja sa zatiaľ nehodlám ženiť. Ale skús sa spýtať Moonyho, možno by ťa sprevádzal, aby si sa sám nebál,“ zaškľabil sa naňho. Lily sa potichu zahihňala a Ginny mu vďačne zovrela ruku.
                „To je ale fajn nápad!“ Sirius sa toho okamžite chopil. A Harry by sa vadil o čokoľvek, že v okamihu, ako sa dostane naspäť do Anglicka, začne do svojho priateľa vo veľkom ryť. Len aby vôbec bola nejaká svadba.
                O chvíľu sa k nim pridal aj James, aby v jednej prispôsobenej miestnosti spoločne poobedovali a porozprávali sa. Na poslednú chvíľu sa dovalil aj Ron s Lunou, ale len preto, aby sa so všetkými pozdravili, aby ho mama skontrolovala a potom sa obaja vyparili tak náhle, ako sa zjavili. Zrejme sa nenápadne vyparia, aby sa zašili v podobnom hotelíku, aký s obľubou navštevovali aj Harry s Ginny.
                Obaja vzali neskôr Lilly a Molly s Arturom von, aby im poukazovali celý areál, tréningové plochy a telocvične. Poukazovali im aj ich ubytovaciu časť a odovzdali darčeky a suveníry, ktoré im nakúpili.
                Neskôr sa znova všetci stretli a zoznámili sa aj s ostatnými hráčmi, ktorých poznali len podľa mena. Vlastne Weasleyovci poznali Susie Whalenovú osobne, dokonca poznali aj Olivera Wooda a tiež Lea Corkina, ktorý bol spolužiakom dvojčiat, či Marcusa Greena, ktorý chodil do rovnakého ročníka ako Charlie. Ale teraz si s nimi podávali ruky a hlavne Artur bol nadšený, keď sa ich mohol dotknúť. Nie, nebol fanatikom, bola preňho česť podať si ruky so súčasnými hrdinami Anglicka o ktorých len počul, alebo ich videl hrať a ktorých obdivoval a bol im vďačný rovnako, ako zvyšok krajiny.
                Bol to fajn deň, výborné odreagovanie. Zajtra ale nastúpi tréning a po ňom boj o finále.

      Semifinálový zápas Anglicko – Írsko, Paríž, 23.7.2002
               
V utorok, v deň prvého semifinálového zápasu, bolo nad Parížom zamračené a podchvíľou pršalo. Bol to síce pokojný, letný dážď, ale predpovede vraveli, že by mohlo prísť k búrke. Doteraz bolo na šampionáte nádherné, letné počasie, dnes sa to mohlo pokaziť.
                Harrymu to vcelku nevadilo, nemal problémy so žiadnym počasím a Angličania, rovnako ako Íri, boli na dážď zvyknutí najlepšie zo všetkých tímov.
                V šatni vládlo napätie, ktoré sa prekrývalo s nedočkavosťou. Znova sa stretli s tímom, ktoré dokázali v príprave poraziť, kedy ešte neboli riadne zohratí s metlami. V základných zostavách sa od pamätného zápasu veľa nezmenilo, Angličania postavili akurát nového Luka Ibbotta, ktorý bol vtedy v rezerve. James nadšenie v predchádzajúcich dňoch krotil. Tento zápas sa nemusí podobať na ten predchádzajúci, kedy prebúdzajúce sa Anglicko prekvapilo nielen Írov, ale celý svet. Dnes už Írov neprekvapia a oni ich nepodcenia.
                Na štadióne boli všetci Weasleyovci, okrem Molly a Percyho, ktorého do rodiny nerátali. Prišiel aj Charlie, hoci sám. Bol tu aj Sirius s Remusom, dokonca Hermiona s Lunou. Lily chýbala. Sľúbila, že príde až na ten posledný zápas. Na ten, v ktorom budú hrať o majstra sveta. Najmä Sirius dúfal, že to tak bude.
                Ako sa Harry dozvedel, štadión v Paríži bol natrieskaný anglickými fanúšikmi, o čo sa postarali dvojčatá, ktoré organizovali výpravy na MS. Jednoznačne prevyšovali počtom tých írskych. Anglicko metlobalom žilo a svorne dýchalo spolu so svojou reprezentáciou.
                A dnes môžu znova zažiariť. V uplynulých dňoch niekoľkokrát prepisovali históriu, dnešný zápis by bol veľmi hodnotný. Anglicko sa vo finále MS, či donedávna Svetového poháru, neobjavilo viac ako stotridsať rokov. Medailu nezískalo rovnako dlho. Naposledy žiarili pred päťdesiatimi rokmi. A už viac ako dvadsať rokov ťahajú za tie najkratšie konce. Už teraz sa stali historickými osobnosťami.
                Na to však tesne pred zápasom nemysleli. Sústredili a koncentrovali sa od rána, preberali súpera zo všetkých strán a James, spolu s Gwen, im naordinovali hádam dobrú taktiku. Hoci, proti Írom, môže zlyhať akákoľvek premyslená stratégia. Sú najlepším tímom na svete, dokazujú to už takmer dvadsať rokov. Vo svojom tíme majú rovnomerne rozdelenú skúsenosť a mladú dravosť. A takmer každý ich hráč je hviezda.
                Angličania každopádne vstupovali do zápasu s odhodlaním a vôbec si nepripúšťali porazenecké nálady. Sú schopní zahrať s hocikým, ako už dokázali. A každý sa dá poraziť.
                Keď zápas začal, štadión sa rozbesnel. Hnal hráčov vpred, komentátora nebolo takmer vôbec počuť. Strhla sa bitka o postup do finále a lepšie začali Íri, ktorí sa zmocnili prehadzovačky a vrhli sa do prvého útoku.
                Harry vedel, že ak bude chcieť mať prehľad, bude sa musieť sústrediť na tabuľu. Francúzsky síce rozumel, ale to musel jasne počuť. A cez ten hluk začul hádam každé tretie slovo. Každopádne sa behom prvých pätnástich minút útoky prelínali, triafači skórovali však len ojedinele. Skóre bolo vyrovnané.
                Angličania držali s Írmi krok a boli to Willy s Lukom, ktorí dohrávali každý súboj. Íri pocítili tvrdosť na svojich telách. Ginny samozrejme nič také robiť nemohla. Nie, že by nechcela, ale pri svojej stavbe tela by si skôr mohla ublížiť, ako niečoho dosiahnuť. Číhala na svoje príležitosti a v okamihu, ako Angličania získali loptu, bola pripravená vyštartovať a pokúsiť sa o únik. Ibaže bola už dosť známa na to, aby si na ňu dávala írska defenzíva pozor. Jej úniky neboli také časté, viac musela zápoliť s vyhýbaním sa dorážačiek a náletom protihráčov. I tak dala zatiaľ najviac gólov spomedzi všetkých hráčov.
                Harry sledoval jeden jej únik, kedy ju Íri nedostihli a ani ich dorážačky neboli presné a ona skórovala a Anglicko viedlo prvý krát v zápase 70:60. Dúfal, že sa Moranová díva na to, ako maličká Angličanka v zápase proti jej tímu exceluje.
                A rovnako exceloval aj Oliver medzi obručami. Íri si na ňom vylamovali zuby a anglickí fanúšikovia ho výrazne podporovali. Jeho meno a meno Ginny sa nieslo štadiónom najčastejšie a najvýraznejšie.
                Ibaže rovnako, ako v prvom zápase, aj v tomto Íri znervózneli. Počítali už s tým, že Angličania sú výborní a budú im robiť problémy. Stále si však mysleli, že sú takými dobrými, že k nim úspech príde zákonite. Boli predsa niekoľkonásobnými majstrami sveta a Anglicko im nemalo robiť vážne problémy. Opak bol pravdou a oni sa s tým nedokázali vyrovnať.
                Keď si po ďalšej úmornej hodine vyžiadal tréner Írska oddychový čas, Angličaia už viedli 180:150 a všetko vyzeralo výborne.
                „Hráte skvele,“ spustil James, keď k nemu zlietli, aby sa zmocnili fliaš s vodou a vzájomne sa povzbudzovali. „Sú nervózni, zrejme pritvrdia a pokúsia sa nás vyradiť z hry,“ pozrel priamo na Ginny, ktorá tušila, čo povie. „Ostaneš dole, hore budeš chodiť, ale len ojedinele,“ a nevšímal si jej protest. Gwen ju objala okolo ramien. „Danny a Luke, budete sa s ňou pravidelne striedať. Susie Willyho. Charles, koľko máš síl?“
                Harry ho nepočúval.
                „Robíš najviac problémov, samozrejme by sa ťa pokúsili vyradiť,“ hlesol Harry Ginny do ucha a vtisol jej bozk.
                „Ja viem,“ zabrblala nešťastne. „A nie som stavaná na ostrejšie strety.“
                „Nie si stavaná na žiadne strety,“ opravil ju. „Ale hore pôjdeš a pokúsiš sa im uniknúť a dať gól. Tým ich potrestáš najlepšie.“
                „Jasne,“ prikývla a pozrela naňho. Keby mala o pätnásť centimetrov a nejakých dvadsať kíl viac, nebolo by čo riešiť. „A ty bež chytiť strelu. Hore je vraj najlepší stíhač na svete. Áno, je. Ale všetci sa mylne domnievajú, že je to Hoban,“ krivo sa zaškľabila. „Bež mu dať na frak.“
                „Rozhodne to mám v pláne,“ usmial sa a vtisol jej bozk na pery.
                Zápas pokračoval a ako sa predpokladalo, Íri začali byť tvrdí. Vedeli byť, to iste, ale nepociťovali potrebu to v zápasoch používať. Dnes sa presvedčili o opaku.
                Harry ostával hore, James ho tam nechával do poslednej možnej chvíli. Stále nedostal pokyn zletieť dole a pustiť Lea. Hralo sa už dve a pol hodiny. Skóre sa menilo niekoľkokrát, ale Angličania si stále držali trojgólový náskok.
                A vtedy ju zbadal. Nebola tak ďaleko, ako v zápase so Švédskom. Bola síce pri zemi, takmer uprostred štadióna a on bude musieť preletieť klbkom hráčov, ale zvládnuť sa to dá. Hoban bol ďaleko, to sa dá zvládnuť. To sa musí zvládnuť. Ak sa mu to podarí, tak...
                Rozletel sa priamo k nej. Nebude to trvať dlho, kým sa rozhodne pohnúť. Potom ju bude musieť mať na očiach. Dúfal, že sa vydá opačným smerom od Hobana, ktorý už zareagoval a tiež letel k zemi, alebo aspoň bližšie k Harrymu, pretože stále nevidel to, čo on.
                Ibaže to zbadali írski odrážači a v okamihu naňho leteli dorážačky. Angličania zareagovali a leteli mu na pomoc, aby dorážačky odpálili preč.
                Toto všetko si však nevšímal. Očami uväznil strelu, ktorá stále visela vo vzduchu bez snahy odletieť preč. A jemu chýbalo už len pár metrov. Už naťahoval ruku a štadión kričal jeho meno. Adrenalín sa v ňom búril, bol blízko, veľmi blízko obrovskému úspechu.
                Ibaže v tej istej chvíli doňho niečo zboku vrazilo, jeho metla pod ním praskla a on videl strelu, ktorá rýchlo odlietala preč, pokým on letel na zem bez metly. Zatmelo sa mu pred očami, keď tvrdo dopadol na chrbát, aby sa dobrých päť metrov viezol po zemi...
                „Čo je...“
                „Harry, si v poriadku?“ skláňala sa nad ním Joyce a takmer celý jeho tím. Pár sekúnd bol úplne mimo, náraz mu vyrazil dych a udrel sa pri páde do hlavy.
                „Prehrali sme?“ okamžite sa pýtal.
                „Zápas je prerušený,“ oznámil mu jeho otec.
                „Vďaka Merlinovi,“ zachrapčal a snažil sa posadiť. Okamžite mu v tom bránilo niekoľko párov rúk.
                „Lež pokojne, najprv ťa vyšetrím,“ povedala Joyce a sústredene nad ním mávala prútikom. Na jej verdikt všetci netrpezlivo čakali, rovnako ako rozhodca z Kolumbie. Harry pozrel na Ginny, ktorá bola v tej chvíli hore, aby si Angličania stále udržiavali náskok.
                „Čo to bolo?“ spýtal sa Harry.
                „Pst, ticho.“
                „Bol to írsky vlak s menom Patrick Quinn,“ kyslo mu oznámil Ron. „Vrazil do teba v plnej rýchlosti, aby ti zabránil chytiť strelu.“
                „Aha.“
                „Každopádne bude diskvalifikovaný.“
                „Bude v poriadku,“ oznámila Joyce verdikt. „Musím ho ale nadopovať elixírmi. Hoci,“ pozrela na Jamesa a Gwen, „neodporúčam mu dnes lietať.“
                „Dobre,“ vyšlo z Jamesa. „Leo, priprav sa. A vy všetci...“ obrátil sa k hráčom.  
                „Som v poriadku,“ nepozdávalo sa Harrymu, ale tréner si ho už nevšímal. „Vážne,“ pozrel na Gwen.
                „Nebudeme tvoje zdravie riskovať ešte viac,“ oznámila so smutným úsmevom.
                Napokon sa mu podarilo postaviť. Diváci, ktorí dovtedy bučali na diskvalifikovaného Íra, to privítali potleskom a vyvolávaním jeho mena. Ibaže zamieril k lavičkám, kde sa ho okamžite zmocnila Joyce a liala doňho elixíry. Boli tak blízko, tak sakra blízko. Sedel tam nešťastne a Ginny premenila trestné strieľanie, Angličania vyhrávali už 220:180, bolo to však všetko už len akési nútené. Z jeho strany určite.
                Cítil udretý chrbát, narazené rameno a aj hlavu, ktorú si tresol o zem. Nie, nemohol by lietať, teraz by bol k ničomu. A pritom stačilo len tak málo. Bol naštvaný sám na seba, na Íra, na strelu a na všetko. Mohol to ukončiť pred chvíľou. Takto sa začalo hrať odznova.
                A hralo sa ešte tvrdšie. Angličania boli naštvaní za vyradenie ich stíhača a Íri sa ich snažili dobehnúť a predbehnúť, aby sa nedali zahanbiť. Nebolo im to nič platné, anglická reprezentácia hrala výborne a hnev im len pomohol. Íri začínali byť zúfalí.
                „Horšie, že som teraz stíhačská dvojka,“ zamrmlala Ginny sediac vedľa Harryho, keď ju James stiahol. A oznámil jej, že už hore pôjde len vtedy, ak by sa Leovi stalo niečo podobné, ako Harrymu. „Ako mám vôbec lietať proti Hobanovi?“ zamračila sa. Vyzerala zúfalo. „Som triafačka, sakra,“ brblala ďalej, keď si menila výstroj na drese z triafačskej na stíhačskú. Nepatrný rozdiel v tom bol, hoci neboli takí obalení, ako strážcovia...

TOPlist