37. Súdny proces

                Harry sedel na lavici určenej pre svedkov v preplnenej súdnej miestnosti na prvom pojednávaní súdneho procesu, ktorý bol veľmi ostro sledovaný. Tribunál Wizengamotu bol zaplnený do posledného miesta. Prvé tri rady v okrúhlej miestnosti boli zabraté novinármi, v ostatných sedeli zástupcovia zahraničných ministerstiev. A len pár miest sa ušlo civilistom, hoci tí postávali aj pri stenách a v uličkách.

                Priamo oproti nemu bola lavica obžalovaných, na ktorej sedeli všetci šiesti a striedali sa s aurormi, ktorí ich strážili. Vlastne všade, kam pozrel, stále nejaký auror. Harry však vedel, že to nie je kvôli bezpečnosti. Boli tu len na efekt, aby podčiarkli dôležitosť tejto chvíle.

                Po takmer dvanástich rokoch sa temná strana pokúsila dostať k slovu a nový čarodejnícky svet reagoval rýchlo a promptne, situáciu vyriešil do troch dní. Menovite Harry s kolegami, že áno. No ale, dôležité to bolo a úspech pre čarodejnícky svet to bol tiež.

                Díval sa do tváre každého z nich. Boli to jeho rovesníci, spolužiaci v Rokforte, s ktorými sa síce nikdy nemusel, ale poznali sa. A vedel, že aj keď má veľa mladých ľudí vo väzení niekoho z minulosti, kto prisluhoval Voldemortovi, ani jeden z nich hádam nebude mať rovnaké ambície ako Malfoy a jeho priatelia.

                Draco pôsobil hrdo. Možno nie sebavedomo a víťazne, ale dával najavo, že ho porážka netrápi. Bola to ale len jeho póza. Rovnako ako Zabiniho. Nott vyzeral previnilo, Pansy najzničenejšie. Crabbe s Goylom vyzerali tak, ako v škole. Akoby ani nevedeli, či nedokázali zhodnotiť, aká komplikovaná je situácia, v ktorej sa ocitli. Lenže oni mali tieto tupé výrazy od prírody, pretože minimálne Goyle v hlave vymetené nemohol mať.

                Minister mal onedlho otvoriť proces, keď k ich lavici v rýchlosti podišla Amanda a niečo Harrymu šepotala do ucha. Aj ona vystupovala ako svedok. Bola to ona, kto našiel mŕtvu Skeeterovú.

                „Dean ti bude prerábať podkrovie?“ spýtal sa ho Ron. Sedel vedľa neho a počul, čo mu Amanda šepoce. Z druhej strany sedela Ginny a Hermiona, pokým Amanda si prisadla k Remusovi a Tonksovej.

                „Áno, začne s tým na začiatku novembra,“ pozrel na Rona. „Pár dní budeme v Brlohu.“

                „Izby pre decká,“ prikývol kamarát. „Aby si nedopadol ako pri Brlohu... podchvíľou budeš pridávať poschodia,“ zaškľabil sa naňho. Harry si odfrkol.

                „Nemyslím, že mi to hrozí,“ šepol mu. „Ginny by mi ho urezala, keby som chcel viac ako dve ďalšie deti...“

                „Som rada, že si rozumieme,“ naklonila sa k nim Ginny.

                „Vidíš?“ Harry mykol smerom k Ronovi ramenami. Ron sa uchechtol.

                Lenže potom už museli stíchnuť, pretože prišli minister Saul Croacker a najvyšší predstaviteľ Wizengamotu, Tiberius Ogden a usadili sa na svoje miesta. Všetci čo dovtedy stáli, ako na povel sa usadili. Harry tiež.

                „Vážení prítomní,“ spustil Croacker zosilneným hlasom. „Týmto otváram súdny proces proti obžalovaným Dracovi Malfoyovi, Theodorovi Nottovi, Vincentovi Crabbovi, Gregorymu Goylovi, Blaiseovi Zabinimu a Pansy Parkinsonovej, ktorých žaluje Ministerstvo mágie za vraždy, nezákonné odpočúvanie, únos, obmedzovanie osobnej slobody, vydieranie... s úmyslom prisvojiť si predmety, ktoré sú radené do kategórie čiernej mágie a prostredníctvom týchto predmetov za pokus o prevrat magického sveta a o pokus o nadvládu nad čarodejníkmi. Sudcom v tomto prípade je Tiberius Ogden, najvyšší zákonodarca Wizengamotu. Obžalovaní nevyužili možnosť právneho zastúpenia a Wizengamot im v tomto prípade poskytol právneho zástupcu ef offo. Túto možnosť však využili len obžalovaní Nott a Parkinsonová. Ostatní obžalovaní právne zastúpenie odmietli. Ministerstvo mágie zastupuje žalobca Peter Kemp. Môžeme začať?“ spýtal sa minister po odriekaní všetkých oficialít členom Wizengamotu. Tí po jednom prikyvovali. „Takže... do toho,“ minister pozrel na Ogdena.

                Ogden si odkašľal a roztvoril zložku s pergamenmi.

                „Wizengamot sa dňa devätnásteho októbra zhodol na jednotnom súdnom procese. Učinil tak po zozbieraní výpovedí a tiež výsledkov vyšetrovania. Okamžite po zadržaní podozrivých sa pristúpilo k ich vypočúvaniu pomocou Veritasera. Akékoľvek pochybnosti sú, z našej strany, vylúčené, prípad je jasný a záleží výlučne na výške trestov, ktoré budú porozdeľované medzi obvinených. Činíme tým na základe prvého zákona, ktorý bol schválený krátko po vytvorení nového sveta... zákon o hromadnej vine,“ oznámil.

                Harrymu to museli predtým vysvetliť. Keby sa súdne procesy viedli s každým smrťožrútom, každým podozrivým, tak by svet nemal čas k obnove, pretože by sa roky viedli spory, procesy by sa ťahali a obvinení by sa odvolávali, pokým by im ostal jediný galeón. Pri takýchto prípadoch je vypočúvanie Veritaserom automatické. Mnoho procesov bolo vedených proti svorke smrťožrútov hromadne a všetko stálo len na tom, či si sadne na doživotie, tridsať alebo dvadsať rokov. A to sa čakalo aj teraz.

                I tak trvalo dlho, kým sudca predniesol všetky body obvinení pri jednotlivých obžalovaných. Pretože sa taká Pansy nemohla hodiť do jedného mecha s Goylom, ktorý zavraždil Harta aj Skeeterovú a ani s Malfoyom, ktorý to všetko zosnoval. Wizengamot musel rozhodnúť, kto akú vinu nesie, kto sa ako na celej záležitosti podieľal, či niekto prejaví aspoň náznak ľútosti. A hoci to mali na papieri, stále to bol len papier. A preto museli vypovedať aj svedkovia.

A hlavne... a o toto šlo najviac... celá záležitosť bola medializovaná, sledovaná a to nielen v Anglicku. Podľa informácií, ktoré mala Ginny od bývalých kolegov z denníka Prorok, boli na procese prítomní aj novinári zo zahraničia. A o toto ministrovi šlo. Aby všetko pustil do sveta. Víťazne a s jasným posolstvom.

Keď už hrozilo, že si Harry na lavici svedkov zdriemne, spozornel, pretože žalobca Kemp vyzval Malfoya, ako prvého, aby predstúpil a už znova mu menoval body, z ktorých je obvinený.

„Popierate svoju vinu, pán Malfoy?“ spýtal sa ho Kemp. Amanda vravela, že je dosť dobrý, hoci na ňu nemal. Ibaže ona žalobkyňou nemohla byť, keď vystupovala ako svedok, tak muselo Ministerstvo mágie siahnuť po druhom najlepšom.

„Vypočúvali ste ma Veritaserom, zapierať nemá zmysel,“ odvetil nič nehovoriacim tónom.

„Správne. Wizengamot by si však rád vypočul, ako to celé prebiehalo, z vášho uhla pohľadu a vašimi slovami. Keby som potreboval niečo objasniť, položím vám otázku. Rozumiete?“

„Áno...“ jeho pohľad bol upretý niekde do diaľky až za chrbty členov súdneho tribunálu. Kemp pozrel na novinárov. Tí sa teraz potrhajú, len aby zachytili každé slovo.

„Tak prosím, spustite...“

Malfoy vcelku podrobne opisoval svoje stretnutie s Ritou Skeeterovou. Vravel o tom, ako nechápal, prečo sa s ním spojila, až mu napokon vylíčila svoje plány. O tých svojich nahlas nevravel. Povedal len to, že keď pochopil, prečo z ministerského zoznamu vyčiarkli deväť mien po tom, čo sa objavil Potter, rozhodol sa Rite pomôcť zistiť na Pottera nejakú špinu.

Pokračoval v rozprávaní. Líčil, ako odpočúvali rozhovory v Potterovom dome, ale nič konkrétne sa nedozvedeli a Rita začínala byť zúfalá. Spomenul aj to, ako ich to prestávalo baviť a ako špekulovali o tom, že s tým skončia, keby ich neviazal Neporušiteľný sľub. Hral to, aby vyzerali ako obete Rity, aspoň čo sa odpočúvania týkalo.

„Povie to, však?“ šepla Ginny Harrymu, počas rečnenia prvého obvineného. „To s Hermionou...“

„Nie,“ ubezpečil ju a zovrel jej ruku. Dívala sa naňho ostražito. „Nikto sa to nedozvie. Nahrávky mi dala Tonksová ešte ten večer a všetkých som navštívil, aby som sa na nich pozrel,“ povytiahol obočie. Pochopila. Prinútil ich, aby na to zabudli, alebo aby o tom aspoň nechceli hovoriť. A táto kliatba bola trvalá. Ostane to len medzi nimi troma.

„Milujem ťa,“ šepla.

„Ja viem,“ usmial sa. Malfoya prinútil aj k tomu, aby zabudol na jeho spoluprácu s Nevillom. S ním sa porozprávajú tiež len súkromne a tiež to ostane len medzi nimi. Svet o tom rozhodne nemusí vedieť.

Malfoy pokračoval. Kemp ho občas prerušil, aby položil doplňujúcu otázku, prípadne len preto, aby pred novinármi zdôraznil dôležitosť informácie. Keď prišli ku kliatbam, začalo to byť zaujímavejšie. Hoci sa pri prvom vypočúvaní Malfoy bránil, Veritaserom z neho dostali všetko. Kemp bol tentoraz dôraznejší a nútil Malfoya odpovedať tak, ako chceli.

„Bolo to to prvé hodnotné, čo sme sa dozvedeli,“ rečnil Malfoy. „Boli to kliatby od samotného Salazara Slizolina, ktoré by boli v dnešnej dobe neporaziteľné, ak by sa s nimi človek naučil zaobchádzať. A my by sme sa to naučili.“

„Takže ste ich chceli získať... prečo konkrétne?“

„Najskôr kvôli tomu, aby sme dostali rodičov a ostatných z väzenia...“

„A neskôr?“

„Prečo asi?“ spýtal sa takmer pohŕdavo. „Prostredníctvom nich by sme sa pomstili tým, kto nám to spôsobil... Polovica príbuzných vo väzení, polovica mŕtva. A prečo? Pretože počúvali Temného pána? A zamyslel sa niekto niekedy, prečo ho počúvali?“

„Zamyslel, pán Malfoy. Vaši rodičia boli vypočúvaní veľmi dôsledne. Sám som ich vypočúval, viete?“ Kemp sa naňho mierne pousmial. „Takže vám šlo len o pomstu? Alebo ste chceli ešte niečo?“

„Moc. Chceli sme byť znova mocní a chceli sme si vziať späť všetko, čo nám bolo ukradnuté...“

Niektoré jeho odpovede vyvolali nevôľu, iné nechuť, ďalšie opovrhnutie. Novinári všetko zapisovali. Malfoy vypovedal už takmer hodinu.

„Čiže ste to boli vy, kto zosnoval ten plán?“ dorážal Kemp. Malfoy zaváhal. Mykol plecami.

„Asi áno, hoci niektoré veci sa udiali bez môjho pričinenia. Chcel som zistiť, kde je časť pečate. Nikto nevravel Goylovi, aby ho zabil. Nikto mu nekázal ani to, aby sa zbavil Rity. Nahovorili sme ju, že ak poskytne zdroje, naservírujeme jej Pottera na zlatom podnose a on kvôli Weasleyovej zaspieva o všetkom, čo bude chcieť. Súhlasila, samozrejme. No a potom, keď začala byť neústupčivá, Goyle proste stratil nervy a zabil ju. Nekázal som mu to. Ani Ritu a ani Harta...“ na moment zmĺkol. Bola to ale pravda, vypovedal pod Veritaserom to isté. Pokračoval: „Domyslel som si, že ak sa Weasleyová unesie priamo z Ministerstva, vyvolá to paniku, činnosť, budú sa obviňovať tí z minulosti. Veď ako by potomkovia smrťožrútov, ktorí žili z výplaty do výplaty a ani tá nebola najlepšia, mali prostriedky k tomu, aby sa k niečomu odhodlali? Hlavne, keď sme vedeli, že Potter nepovie, čo únoscovia chcú? Naplánoval som ten únos, Pansy dostala inštrukcie. Mala sa v sobotu v priebehu dňa dostať pod splývacím zaklínadlom hocakým spôsobom do oddelenia športov, aby tam na Weasleyovú počkala. A potom to bolo ľahké...“

Pokračoval a ďalšiu hodinu vravel o spriadaní plánov, nájdení domčeka v horách, únose Ginny, vydieraní Harryho. Bol však s únoscami spojený len prostredníctvom mobilného telefónu. Nespravil nič konkrétne pri samotnej realizácii. Harry ale pochyboval, že by toto Wizengamot bral ako poľahčujúcu okolnosť.

Viac ako dve hodiny rečnil Malfoy, aby ho na stoličke vystriedal Goyle, ktorý čelil aj dvom úkladným vraždám. Ich výpovede boli takmer identické. Bol však podrobnejší pri vykresľovaní odpočúvaní, pretože bol pri všetkom. A taktiež pri líčení väznenia Ginny. Žalúdok sa jej zdvihol, keď sa dozvedela, že ten malý tučný idiot masturboval pri sledovaní jej sprchovania. Toto Harry nevedel, toto ich nemohol prinútiť nepovedať.

Kemp Goyla skrúcal poriadne a prinútil ho dopodrobna opísať obe vraždy, až sa niekoľko jednotlivcov nezdržalo a musel opustiť súdnu sieň. Možno sa vyvracať. Aj on rečnil dlho, nie však až tak, ako Malfoy. A pokým bol Malfoy až ľadovo pokojný, Goyle svoju nechuť dával najavo v každom geste a v každej vete.

Potom vyzvali Crabba, aby vypovedal. Jeho výpoveď bola oveľa, oveľa stručnejšia, pretože to bol vážne hlupák. Súhlasil so všetkým, čo mu prikázali. A prikazoval mu Goyle, hoci ten dostával inštrukcie od Malfoya. Spravil všetko, čo po ňom chceli. Bez námietok, bez váhania, bez pochybností. Jeho výpoveď bola absolútne totožná s Goylovou, výnimku tvorili len vraždy. Ale áno, odpočúval a podieľal sa na zadržiavaní Ginny Weasleyovej. A áno, vraj tie kliatby budú super, aby získali moc nad čarodejníckym svetom. Aspoň tak vraveli jeho priatelia. Mali všetko nachystané k tomu, aby sa po získaní kliatob prenášadlom dostali do Južnej Ameriky, kde mali pripravené útočisko. Z neho sa ale mali dostať na ďalšie miesto a potom ešte na jedno a až z toho sa mali dostať tam, kam mali, ibaže jemu nikto nepovedal, kde napokon mali skončiť.

Po jeho výpovedi ale zahlásil minister hodinovú prestávku. Harrymu bolo jasné, že sa Kemp pýta na to isté všetkých len preto, aby si to ľudia zafixovali do pamäte. Bolo to ministerské divadielko, kde mal jednu z hlavných úloh práve on, ibaže dnes sa zrejme na javisko nedostane.

„Presne to si myslím aj ja,“ potvrdila jeho domnienku Hermiona. Sedela spolu s Harrym, Ginny a Ronom v ministerskej jedálni pri obede. Neskoršom obede, pretože sa čakalo, že sa súdny proces povlečie a obedovať o dvanástej rozhodne nebudú. Tonksová vzala Remusa na obed von, pretože on do ministerskej jedálne nemohol a Amanda utekala niečo vybavovať. „My dnes rozhodne vypovedať nebudeme.“

„Len aby to netrvalo niekoľko dní,“ zabrblal Ron.

„Možno,“ zamračil sa Harry. „Dnes vypočujú už maximálne Notta. Zvyšok zajtra a začnú s postupným vypočúvaním každého, kto sa okolo toho len obtrel. My musíme byť prítomní len ako ťahák... a vypovedať budeme až na samotnom konci, aby niekto náhodou nečakal len na výpoveď Ginny alebo mňa a potom sa o to prestal zaujímať. Čiže my budeme vypovedať až po víkende,“ prorokoval.

„Výborne,“ zaškľabila sa Ginny. „Je dobre presne vedieť, čo budeš v najbližších dňoch robiť.“

„Sedieť na zadku a počúvať... asi si zajtra prinesiem piškvorky. Zahráš si, Harry?“ zaškeril sa Ron.

„Zrejme by sme ministra veľmi sklamali,“ uškrnul sa.

„Somári,“ zavrtela hlavou Hermiona. „Na jednej strane ministra chápem... je dobré dať vedieť, čo sa stane s prípadnými škodcami... ale nemusel by to tak preháňať. To zase nie.“

„Alebo naopak, prípadných škodcov vyduriť z dier a prinútiť ich k nejakej hlúposti, aby sa mohli chytiť,“ ledabolo nadhodil Harry.

„Bolo by to dobré... tých dvadsaťtri sa stále úspešne skrýva,“ povzdychol Ron. Harry pozrel na Ginny a mierne sa pousmial. Jeho kamarát ešte nevedel, že budú onedlho veľmi úzko spolupracovať. A nevedela to ani Hermiona.

Harry mal pri prorokovaní pravdu. V ten deň vypočuli už len Notta. Chorľavému chlapcovi, pretože aj keď mal tridsať, chorľavým vyzeral a rovnako vyzeral byť aj chlapcom, pomáhal advokát ex offo, hoci sa asi ani veľmi nesnažil vysekať ho z toho. Podľa neho najväčším Theodorovým zločinom bola skutočnosť, že vo voľnom čase experimentoval s muklovskou technikou, na čo mu Rita prišla a vydierala ho tým pár rokov. A zneužila ho. Nemal nič spoločné s vraždami ani s únosom a hoci bol v mieste, kde držali Ginny Weasleyovú, snažil sa jej väzenie čo najviac uľahčiť. Díval sa pritom na poškodenú takmer so slzami v očiach. Jeho výpoveď súdny proces v ten deň prerušila a pokračovať sa malo na ďalší deň ráno o deviatej.

Harryho sa pokúsili novinári pri odchode odchytiť, sľúbil im, že sa vyjadrí až po svojej výpovedi.

------

                Na ďalší deň sa súdna sieň zapĺňala už od ôsmej hodiny rannej. Harry prišiel s Hermionou a v átriu sa pridali ku Ginny a Ronovi, ktorí prišli z Brlohu spolu.

                Presne o deviatej minister zahájil súdny proces a pokračovalo sa vo vypočúvaní tentoraz Pansy Parkinsonovej, ktorá rovnako ako Nott deň predtým vyzerala ako zbitý pes. Obhajca ex offo aj pri nej poukazoval na jej nútené zaangažovanie sa do celej záležitosti. Hoci ju nikto nevydieral, ako Notta, podvolila sa len preto, lebo kedysi prechovávala isté city k Dracovi Malfoyovi a myslela si, že by sa ich vzťah mohol obnoviť.

                Po nej nasledovala výpoveď Blaisa Zabiniho. Ten právnika nemal, ale rozhodne prehlasoval, že sa zapojil len do odpočúvania. Tiež sa chcel Potterovi pomstiť za matku, ktorá trčala vo väzení. Zložil Neporušiteľný sľub, v tej dobe si však myslel, že pôjde len o pomoc pri odpočúvaní. A keďže platil Neporušiteľný sľub, nemohol ho porušiť ani vtedy, keď začal zahŕňať Slizolinove kliatby, načo ho žalobca upozornil a predniesol mu celé znenie Neporušiteľného sľubu. Únos a kliatby sa do toho rozhodne nezahŕňali.

                Minister tentoraz zavelil k prestávke oveľa skôr a oni sa najedli v bežnú dennú hodinu. A Harry mal pravdu aj v tom, že sa začne s vypočúvaním menej dôležitých svedkov. V ten deň poobede sa vypočul tucet aurorov, ktorí sa zúčastnili na zaisťovaní Pansy, Blaisa a Theodora. A najmä zatýkanie Zabiniho bolo trocha dramatické, pretože v tej dobe už Slizolinčan vedel, že sa niečo deje. Nevedel konkrétne čo, ale Malfoy ich skutočne na seba naviazal a oni boli schopní vďaka jeho zaklínadlu vycítiť, že nastali problémy a podľa toho sa zariadiť. A on chcel z krajiny utiecť, lenže všetko mal doma a tam prišlo k potýčke. Mal na tričku aj napadnutie aurorov.

                Na rozdiel od neho sa Theodore nechal zavrieť úplne dobrovoľne a rezignovane. Nie, že by bol ktoviekým bojovníkom, aby sa pokúsil o nejaký útek, bol však niekoľko dní pod takým tlakom, že keď sa ozvalo kúzlo naznačujúce problémy, jednoducho si sadol a čakal, kým si preňho prídu. Pansy zatkli na Ministerstve ako prvú a nasledoval ju Malfoy, ktorého zadržal Ron s Remusom. A o Crabba s Goylom sa postarali Harry s Hermionou.

------

                „Tak? O čom to má byť?“ spýtal sa Neville Harryho a Ginny. Jeho dve deti sa hrali vo svojej izbe na poschodí.

                Sama Ginny mu volala, že by sa s ním chceli stretnúť, pretože sa potrebujú porozprávať a je to dosť dôležité. A vzhľadom k tomu, že sa v piatok dostali z procesu v dobe, kedy si už deti odviedol a v nedeľu bolo dosť pravdepodobné, že Ginny bude pracovať, keď deti privedie naspäť, navrhla, aby sa stretli v sobotu doobeda. Nenamietal.

                „Pomáha mi jeden škriatok z Rokfortu,“ okomentoval Neville jej zvedavý pohľad, ktorým skenovala domácnosť, v ktorej ešte pred dvoma mesiacmi žila. Mierne sa zapýrila.

                „Myslela som si, že to tak dopadne. A je to dobre, nie? S varením ti tiež pomáha?“

                „Nie až tak často,“ mykol plecami. „Zajtra napríklad s deckami budeme experimentovať systémom pokus, omyl. Ak to nebude jedlé, nechám priniesť jedlo z Rokfortu. Nemaj strach, o deti je postarané.“

                „To viem, samozrejme,“ mierne stiahla obočie. O deti sa určite postará, o tom nepochybovala. Harry stál v obývačke pri krbe so založenými rukami. Všimol si, že si Neville drží odstup, čo bolo pochopiteľné, lenže jeho bývalý kamarát mal z neho strach.

                „Nemusel si v posledných týždňoch navštíviť liečiteľa?“ spýtal sa. Sprievodná konverzácia sa mu zdala zbytočná.

                „Čože?“ nechápavo sa naňho pozrel Neville. „Čo ťa je potom?“ samozrejme ho tá otázka rozčúlila, strach nestrach.

                „Počkaj, pokojne,“ skočila mu do reči Ginny. „Pýtal si sa, o čom to má byť. A má to byť práve o tom,“ prezradila. Neville sa na ňu díval. Nevidel nechuť, ako by čakal po tom, čo jej spravil. A Potter tiež nevyzeral, že by mu prišiel ublížiť. Prevrátil oči. „Prišli sme sa porozprávať a nie sa dohadovať, ako som ti vravela v telefóne,“ mračila sa. Pozrela na oboch mužov. „Tak sa všetci upokojme, posaďte sa a Harry ti povie, o čo ide,“ vyzvala ho. Neville prebodol pohľadom Harryho, ktorý mu pohľad pokojne vracal.

                „Tak fajn,“ vyprskol. „Dáte si kávu? Pivo?“ spýtal sa.

                „Nie, ďakujeme,“ zavrtela hlavou Ginny. „No a ja... by som šla za deťmi,“ nadhodila. Neville na ňu rýchlo pozrel. „Myslím, že to bude musieť ostať na vás...“

                „Neville, skutočne sa chcem porozprávať. Niečo si vyjasniť. Prípadne ti vysvetliť. A je to dosť vážne, ver mi,“ vypustil Harry. Neville sa zamračil.

                „Tak dobre,“ privolil napokon a díval sa, ako sa Ginny pozrela na Harryho a potom s povzdychom odišla hore za deťmi. Poznala tu každý jeden centimeter.

                „Decká vraveli, že sa presťahujú k tebe,“ prinútil sa začať Neville. „Takže ti to vychádza...“

                „Vychádza, máš pravdu. Ide mi o to, aby boli tvoje deti pokojné, spokojné a šťastné a to budú. Môžeš sa spoľahnúť. Suplovať otca im nebudem, ale trpieť nebudú...“

                „Ale ja viem, sakra,“ prerušil ho Neville a sadol si do kresla. „Ale o tom sa asi baviť nechceme, nie? Hoci... neviem, čo chceš so mnou riešiť. Myslím, že si sa so mnou naposledy porozprával dosť jasne.“

                „Áno,“ prikývol Harry a sadol si. „A asi sa ti musím tak trocha ospravedlniť,“ priznal. Neville stiahol neveriacky obočie. „Tak... bol si u toho liečiteľa?“

                „Čo tým myslíš?“ vyzvedal. Harry mal ale neprístupnú masku. „No dobre, sakra. Áno, pred mesiacom som musel navštíviť liečiteľa, pretože som mal... no, mal som nejaké problémy...“

                „Tráviace,“ prikývol Harry.

                „Sleduješ ma? Alebo čo?“

                „Nie, nesledujem. Ale pochopil som,“ díval sa na Nevilla. „Neveril som... alebo som skôr podcenil Ginnino tvrdenie, že to už nie si ty. Že musíš byť pod vplyvom Malfoya, keď si ju začal znásilňovať. Mal som dosť svojich starostí a po pravde, bol si mi ukradnutý. Prinútil som ťa s tým skončiť a bol som spokojný.“

                „A?“ spýtal sa Neville. „Nejako nechápem, čo mi tu vravíš, vieš?“

                „Dobre, tak od začiatku... Keď som sa objavil, zneistel si. Zneistela Ginny a ja som tiež nevedel, čo so sebou. Malfoy ti zrejme začal pomáhať... Na Charlieho narodeniny si bol pripravený, užil si upokojujúci elixír a zrejme ti Malfoy povedal, ako sa správať. Možno medzi vami vznikol nejaký zvláštny druh priateľstva, alebo skôr spolupráce. On by bol veľmi šťastný, keby som bol nešťastný a keby si so mnou Ginny nikdy nič nezačala, zapísal by si víťazstvo. Ty samozrejme tiež, ale Malfoyovi išlo len o seba. Začal som ho podozrievať, keď som ťa videl, aký si pokojný pri tých narodeninách. A keď ti venoval jeden elixír, mohol ti dávať ďalšie. Navrhol som Ginny, aby premiestnila svoj antikoncepčný elixír. A aby sa vyšetrovala. A on vie tiež predpokladať, takže vedel, že to tak dopadne. Stále mu však šlo len o to, aby Ginny s tebou ostala. Nemám pravdu?“ spýtal sa krotko. Nechcel sa hádať, chcel sa len rozprávať a Neville to vycítil.

                „Máš pravdu vo všetkom,“ pritakal. „Vravel mi, čo všetko ťa Snape mohol naučiť, varoval ma a vystríhal. Predpokladal, ako správne predpokladáš,“ sklonil hlavu. „Bojoval som ale o Ginny a keď to znamenalo... prijať pomoc a rady od Malfoya, tak nech. Nikto iný totiž pri mne nestál. Všetci boli na tvojej strane. Celá jej rodina a priatelia a ja som pomoc potreboval...“

                „Zmanipuloval ťa, Neville...“

                „To ma teda upokojilo...“

                „Zmanipuloval aj iných, tak si z toho nič nerob,“ prerušil ho. Neville sa naňho mračil. „Ale aby som ti vysvetlil, čo sa vlastne dialo. Keď som sledoval tvoje vypočúvanie pred pár týždňami, nezdalo sa mi to. Bol si normálny a pokojný, krotký a neškodný...“

                „Prestaň!“

                „Nežartujem. Je to fakt. Bol si znova Nevillom z minulosti a nie agresívnym prasaťom, ktoré znásilňuje svoju manželku, vyhráža sa jej a natrháva jej zadok!“ štekol po ňom a vrhol naňho taký pohľad, až Neville sklapol.

                „O čom vravíš?“ spýtal sa podozrievavo.

                „Že mi to všetko došlo, keď som ťa videl. Rozprával som sa s Malfoyom a ten mi moje predpoklady potvrdil. Zmanipuloval ťa, Neville a spravil to skutočne majstrovsky. Zmizol antikoncepčný elixír, lenže v tej dobe sme už s Ginny mali vzťah. A to mu nevyhovovalo. Tebe tiež nie, samozrejme, ale jemu z iných príčin. A tak si vymyslel niečo iné. Keď už bolo jasné, že s tebou Ginny neostane, skúsil docieliť, aby som mal problémy tým, že ťa prizabijem. A spravil by som to po tom, čo som z nej vytiahol pravdu...“

                „Áno, asi áno,“ privolil so sklonenými ramenami.

                „Nahovoril ti, ako z elixíru, ktorým si jej mal zameniť ten antikoncepčný a ktorým by sa ti odovzdala a mňa postupne posielala do riti, spravil jeho práškovú formu, ktorú si jej vsypal do kávy. Lenže ti podstrčil niečo úplne iné. Niečo, pri čom pôsobili výpary a ty si sa ich nadýchal, keď si s tým práškom manipuloval. Ju bolela hlava, ale v tebe to vyvolalo agresiu. Každý jeden počin ťa iritoval, každú jednu krivdu si chcel potrestať a preto si ju začal znásilňovať. Už rozumieš? Chcel, aby som ťa zabil, keď sa mu nepodarilo rozdeliť mňa a Ginny. Ibaže v tej dobe sa dozvedel o Slizolinových kliatbach a na tebe mu prestalo záležať. Keby pri tebe Ginny ostala, pokračovalo by to. Ubližoval by si jej znova a znova, ale keď odišla, elixír nemohol účinkovať. Možno si bol nejaký čas podráždený a nervózny, možno si rozkopal nejaký kvetináč, ale účinky mizli, elixír mizol a mizol tráviacou sústavou. A ty si navštívil liečiteľa, ktorý ti predpísal elixíry. Do dvoch týždňoch si už bol opäť Nevillom Longbottomom a nie hračkou Draca Malfoya...“ vypustil a stíchol.

                Neville zarazene sedel a civel do zeme. A Harry ho nechal tak, nech premýšľa. Chvíľu ho nechá, nech to spracuje. Obzrel sa okolo seba. Všetko tu ostalo tak, ako predtým len s tým rozdielom, že na kozube boli deti a Neville. Ostatné fotky zmizli. A ako vedel, Neville prerábal Charlieho izbu, aby ju prispôsobil Frankovým potrebám a aby mali deti každé svoju izbu.

                „Asi je to pravda, že?“ napokon zdvihol hlavu. V tvári mal vinný výraz. Prikývol. „Takže to, čo som robil...“ stiahol obočie. „Skutočne som si myslel, že je to moje rozhodnutie. Brať si násilím to, čo mi patrilo. Vtedy, keď som jej spravil... tamto, bol som opitý,“ zamračil sa. „Merlin, som taký idiot.“

                „Zmanipuloval ťa,“ zopakoval mu Harry.

                „Dobre, jasne, ale aj tak...“ zavrtel hlavou. „A keby sa tak nestalo, Ginny by so mnou asi aj tak neostala...“

                „Neviem, čo by bolo, keby to nebolo tak, ako to bolo. Ginny by s tebou ale určite neostala. Skôr, či neskôr by odišla,“ povedal potichu. Neville prikývol.

                „Jasne, je mi to jasné,“ slabo sa zaškľabil. „Nikdy som nemal šancu vyhrať nad tebou. Ani keď si bol mŕtvy, vieš? A to je fakt... des...“

                „Asi áno,“ privolil. „A ja sa ti chcem tak trocha ospravedlniť. Keby som si to uvedomil skôr, mohli sme si to vydiskutovať už vtedy a nehrotiť situáciu. Ibaže už vtedy som riešil kliatby a na ostatné som nemyslel. A keď mi Ginny napokon povedala... alebo som to z nej skôr vytiahol... čo jej robíš, musel som to zastaviť a vybral som spôsob, ktorý som vybral. V tom momente som sa nezamýšľal, prečo to všetko robíš. Možno som si myslel, že ťa Malfoy ovplyvnil... nie elixírom... bolo mi to ale popravde jedno. Dalo mi práce sa presvedčiť, aby som ťa neprizabil...“

                „Asi dobre, že si ma zastavil,“ Neville sa naňho pozrel. „Pokračoval by som, ako si povedal. Odišla a prešlo to. Keby ostala, ubližoval by som jej. A všetko by skončilo ešte horšie, pretože viem, že Charlie na niečo prišiel. Ignoruje ma a ak sa na mňa aj pozrie, vidím že ma neznáša... Dopadlo by to horšie.“

                „Dopadlo, správne,“ prikývol Harry. „Ginny je ochotná na všetko zabudnúť, pretože si to robil pod Malfoyovým vplyvom. Napriek všetkému chce, aby si bol jej priateľom. Aby boli vaše vzťahy vyjasnené kvôli vašim deťom.“

                „Nezaslúžim si to,“ zamračil sa a krútil hlavou.

                „Každý sme spravili nejaké chyby a hoci si spočiatku brojil, vedome by si jej neublížil.“

                „To asi nie,“ pozrel na Harryho. „Miloval som ju od štrnástich, vieš? Lenže ona ma nikdy...“ uchechtol sa. „Nie, kašlem na to. Určite jej želám len to najlepšie a to nanešťastie so mnou nikdy nemohlo byť. Len s tebou. A napokon aj moje deti vyzerajú spokojne. Frank sa zbláznil do šachu a Luna po večeroch vymýšľa historky, v ktorých bojuješ proti smrťožrútom,“ pozrel na Harryho.

                „Musel som docieliť toho, aby ma rešpektovali vedľa ich matky.“

                „Vždy si vedel docieliť toho, čo si chcel.“

                „Nie, nevedel. Dvanásť rokov som bol mŕtvy a to som nechcel.“

                „Vlastne hej,“ Neville sa slabo uchechtol. „Uľavilo sa mi, vieš? Pátral som sám v sebe, kde sa to vo mne zobralo. Či zúfalí ľudia dokážu robiť nie zúfalé činy, ale podlosti. Premýšľal som, či niekde v našej rodine nemôžu byť zlé gény, ktoré sa vo mne ozvali. Lenže by som nikdy neprišiel, aby som sa ospravedlnil, pretože mala právo ma nenávidieť a ty si mi jasne povedal, ako sa mám správať.“

                „Nevedel som to. Teraz ale viem a vravím ti o tom.“

                „Áno, vždy si bol čestný...“

                „A nechal som Ginny, aby si v hlave spravila poriadok. Nenútil som ju k ničomu. Proste to tak muselo skončiť. A tak nejak sa ti za Ginny ospravedlňovať nebudem, pretože ty si mi ju vzal prvý...“ potichu povedal.

                Dlho sa na seba dívali. Obaja si v hlave preberali slová, ktoré boli vyrieknuté.

                „My dvaja ale priateľmi nemôžeme byť, že?“ Neville sa postavil a podišiel k oknu.

                „Asi nie,“ privolil. „Ginny to ale chce urovnať, aby ste spolu vychádzali a dokázali sa dohodnúť a keď ona chce zakopať vojnovú sekeru, ja ju zakopávam tiež,“ Harry sa tiež postavil, ale preto, že sa chystal odísť. „To, čo som ti ale vravel... dbaj aj ty o to, aby boli tvoje deti spokojné. Keď sa ich matka bude trápiť, spokojné nebudú...“

                „Nebudem vám robiť problémy,“ prskol Neville a obrátil sa. „Uznávam, Ginny miluje teba. A áno, deti majú byť pri matke. A keď je ich matka s niekým iným... a ten niekto im neubližuje, budem to rešpektovať a nebudem robiť žiadne problémy. Môžeš sa spoľahnúť.“

                „Dobre, Neville. Tak sme si to vyjasnili tentoraz ľudsky...“

------

                Ginny sa spokojne natiahla v Harryho posteli. Onedlho už v jej posteli. Keď skončí súdny proces, všetko bude v najlepšom poriadku. Bola rada, že sa s Nevillom porozprávali, alebo skôr zneutralizovali ich vzájomné vzťahy. Bolo lepšie vychádzať s ním, dokázať sa rozumne dohodnúť, keď bude v budúcnosti potrebné riešiť niečo dôležité týkajúce sa Franka a Luny.

                Ospravedlnil sa jej. Určite chcel bojovať, ale nie spôsobmi, ktoré použil a bolo mu to ľúto. A ona, pre pokoj všetkých, mu odpustila. Neexistovalo, aby sa začali stretávať na nejakých stretnutiach, chodili sa navštevovať, alebo si šli sadnúť na pivo, či víno, boli ale zmierení so vzniknutou situáciu a bolo to dobre. Harryho kamarátom sa asi nestal a platilo to aj naopak.

                Začula, ako Hermiona robí v kúpeľni hluk, aby upozornila na skutočnosť, že je tam. Uškrnula sa. Harry už bol hore zrejme niekoľko hodín, bola nedeľa a nemuseli nič robiť. Včera bol s ňou na zápase a tiež  v práci, kde písala svoj článok a dnes sa to chystal zopakovať. Chcel na ňu dohliadnuť. Nie preto, lebo si myslel, že by sa niečo mohlo stať. Ale preto, aby mala ona ľahší návrat na miesta, ktoré sa spájali s únosom.

                Počkala, kým sa Hermiona poumýva, aby aj ona konečne vyliezla z postele a dala sa do poriadku.

                „Čo robí?“ spýtala sa jej kamarátka, keď sa k nej pridala pri raňajkách. Ginny správne predpokladala, že Harry sa zavrie v pracovni hneď ráno a než zišla dole, zastavila sa za ním.

                „Pracuje,“ mykla plecami a natierala si hrianku maslom.

                „No dobre, pracuje... ale na čom?“ vyzvedala ďalej. Doliala si kávu a s vyšetrovateľským výrazom si sadla proti nej.

                „Nepovedal ti?“ hrala nechápanie. Harry jej vravel, že to chce udržať v tajnosti až do doby, kedy sa to minister nerozhodne vyzradiť sám a to malo byť až po procese.

                „Nie, nepovedal,“ zamračila sa. „A vzhľadom k tomu, že sme kolegovia by som predpokladala, že by mi to mal povedať, nie?“

                „Asi áno,“ prikývla. „Neviem, na čom pracuje...“

                „Ale vieš,“ vypálila. „Aha, takže vieš!“ zaškľabila sa, keď videla jej drobné zaváhanie.

                „Dobre, viem. Harry má ale dôvod, prečo to nevraví. A keď chce, aby som mlčala, tak budem,“ zdôraznila a zahryzla do hrianky. Hermiona sa na ňu dívala niekoľko dlhých sekúnd. Odfrkla si.

                „Pracuje pre Oddelenie záhad. Keby sa niečo dialo, vedela by som to, takže sa musí diať niečo, o čom neviem...“

                „Celkom logicky,“ zachichotala sa Ginny. Hermiona ju prebodla ublíženým pohľadom.

                „Veľmi vtipná,“ odprskla. „No a keďže sa na Oddelení záhad nič nevie, musí robiť niečo mimo nášho oddelenia. A je to vcelku logické. Ja sa budem venovať tým kliatbam... a to môže byť veľmi zdĺhavý a pre niekoho nudný proces a niekto taký, ako Harry, so mnou sedieť v kancelárii na zadku nebude, že? Čiže si našiel prácu, ktorá ho naplní a bude baviť... niekde vonku, pretože o to mu šlo,“ stiahla obočie. Ginny ju nechala tak, nech dumá.

                „Na obed spravíme kura a upečiem melasový koláč,“ nadhodila pri upratovaní kuchyne. Hermiona stále sedela zamračene a dívala sa do neznáma. „Počúvaš ma?“

                „Áno, koláč,“ prikývla a postavila sa, aby umyla svoj hrnček. „To bude fajn...“

                „Netráp sa tým. On ti to povie, keď celý tento huriavk s procesom skončí.“

                „Iste,“ znova prikývla. „Len, či mi ešte niečo netají... akože myslím niečo, čo má súvis so Snapom. Najprv miznúca miestnosť, potom kliatby... až mám pocit, že ešte niečo vie,“ pozrela na Ginny.

                „Nie, tak to nie je a už toho nechaj. Kašli na to. Zajtra budeme asi vypovedať, cez víkend sa sťahuješ, potom sa bude prerábať podkrovie... je toho veľa, tak na to kašli a sústreď sa na prítomnosť. Kura. Budem potrebovať očistiť a nakrájať zeleninu.“

                „Jasne, zeleninu,“ prikývla Hermiona a jej pohľad zabehol na schodisko. Hore bol Harry, vo svojej pracovni, ktorú už konečne začal obývať a určite tam robí niečo zaujímavé. Ako veľmi zaujímavé, to nedokázala odhadnúť. Ale rozhodne zaujímavejšie ako pečené kura alebo melasový koláč...

               

 

Komentáre

23.08.2020
• Lillypotterml  |  23.08.2020 23:01:12  |  IP: 77.247.---.---
Ja súhlasím. Bolo by fajn keby sme aj vedeli aká. Bude aj Epilog?
• Maťa  |  23.08.2020 19:34:01  |  IP: 84.197.---.---
Už máme 3 týždne do konca ☺️ teším sa... Je super že Neville dostal rozum, možno aj on napokon stretne ženu čo ho bude ľúbiť
Nový príspevok
nick  
text
 
 
495+1dva  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist

aktualizované: 20.09.2020 18:02:54