36. Spovede

                „Vieš, že to nemusíš robiť, že?“ spýtal sa Harry. Ginny prikývla. „Nechceme, aby si mala pocit, že ťa tu nechcem, alebo...“

                „Viem, že nie, ale jednoducho to tak chcem ja,“ stiahla obočie a sadla si naspäť. Opatrne na nich pozrela. „Keby nebolo tých kliatob tak aj z ministerstva odídem, viete?“

                „Vieme, a robíš chybu,“ zamračila sa Ginny. „Vysvetlili sme si to predsa. Tak by si mala prestať robiť hlúposti a mala by si ostať tu...“

                „Nie, za dva týždne nájomníkom vyprší zmluva a ja sa vrátim do svojho bytu. Tak som to aj plánovala, nie? A dva týždne...“

                „Bol som to ale ja, kto ťa presvedčil, aby si sa sem presťahovala a trvám na tom, aby si tu ostala tak, ako sme sa dohodli,“ zamračil sa Harry. Rozčuľovalo ho, že sa od nich už takmer týždeň izoluje. „Máš tu svoje veci. Prenášať ich z miesta na miesto je nezmysel. Na pohovke u tvojej kolegyne sa nemáš šancu normálne vyspať. Obaja sme si všimli, že ťa to vyčerpáva, do čerta. Čo si myslíš, že si Ginny myslí? Že keď tu ostaneš, skočíme na seba? Pred takmer troma mesiacmi sme sa jasne dohodli, že to skončí a že ostaneme priateľmi a na tom nemení nič ani fakt, že to Ginny vie. Nie?“ pozrel na menovanú.

                „Jasne,“ isto prikývla. „Ja vám verím, Hermiona,“ dívala sa na svoju kamarátku a zavrtela hlavou. „Alebo sa chceš takto správať zvyšok života? Vyhýbať sa situáciám, kedy by si bola s oboma naraz? Vyhýbať sa Harrymu? Myslíš, že sme si toho nevšimli?“ zavrtela hlavou. „Pre Merlina, držala si ho nad vodou, pomáhala mu a ja som ti vďačná, to vieš. A vlastne... checht,“ krivo sa zaškľabila. „Lepšie, keď si mu pri tom pomáhala ty, ako niekto iný. Pri tebe viem, že to bola skutočne len pomoc. Ja viem, aký bol medzi vami vzťah ešte na Rokforte.  A teraz to chceš všetko zničiť?“

„Nič nechcem ničiť,“ pípla potichu.

„Ale robíš to,“ vyprskla mladšia žena. „Alebo si myslíš čo? Že čas všetko zahojí? Nezahojí, pretože nemá čo hojiť. A ak by teraz Harry potreboval pomoc a ja som mu ju nemohla poskytnúť, chcela by som, aby si to bola ty, kto mu bude pomáhať. S výnimkou psychosexu, samozrejme.“

„Och, Merlin...“ Hermiona si zložila hlavu do dlaní, kým Harry chytil Ginny za ruku.

„Hermiona,“ oslovil ju. Počkal, kým zdvihla hlavu a uprela naňho nešťastný výraz. „Mám ťa rád. Nie romanticky, ale tým ešte lepším spôsobom. Pamätáš? A Ginny to veľmi dobre vie. To sa ti snaží povedať.“

„Ale veď ja viem,“ takmer zakňučala. „Ale je to divné.“

„To máš pravdu,“ súhlasil. „Jedna z neštandardných situácií v mojom novom živote,“ zaškľabil sa. „Ale ako navrhla Ginny, poďme začať odznova. Spravíme hrubú čiaru za tým, čo sa stalo, hlavne za psychosexom. Vrátil som sa medzi živých a bolo to všetko ťažké. Ale už v tomto momente som snáď podobne normálny, ako všetci ostatní. Ja viem, Ginny a aj ty, že som to potreboval nutne ako soľ. Tá smrť mi vzala aj možnosť normálne sexuálne žiť, ale to je už tiež za mnou. Vďaka tebe,“ počas rečnenia najprv sčervenela Hermiona a následne aj Ginny. „No čo je?“ pozrel na obe. „Nechcem sa vás dotknúť, ale sme všetci traja dospelí ľudia a zrejme bude potrebné hovoriť o tom na rovinu, aby sme sa cez to dokázali preniesť.“

„Možno,“ súhlasila Ginny opatrne. „Ale kto začne?“ spýtala sa a kútikom oka pozrela na Hermionu. Obe sa mierne uškrnuli.

„Napríklad ja,“ vyriekol. „Lenže... ešte niečo musím spraviť,“ postavil sa a kráčal preč. Do pivnice, ako videli. Pozreli na seba.

„On o tom bude hovoriť vážne na rovinu?“ neverila Hermiona. Ginny sa zaškľabila.

„To si buď istá...“

„Neviem, či to chcem absolvovať.“

„Asi budeš musieť, aby sme sa pred sebou skutočne necítili trápne.“

„No, ja...“

„Toto nám pomôže sa uvoľniť,“ zahlásil Harry, keď sa vracal z pivnice a v kuchyni sa pristavil, aby vytiahol tri panáky. Bez opýtania nalial do všetkých a podal ich ženám. „Podľa rečí zástupcu ministerstva, ktoré pod seba zhromažďuje štáty bývalej Visegrádskej štvorky, je to pravá slivovica zo Spiša... to mi vravel,“ povytiahol obočie. „Čo to je, to neviem, ale vyskúšame, nie? Na uvoľnenie...“

Mykli plecami. Predpokladali, že to bude niečo ako škótska alebo sladová whisky. Lenže to, čo do seba všetci kopli, tak s tým nerátali. Obe ženy sa rozkašľali, rozprskali a rozslzili.

„A kurva,“ vydýchol Harry, ktorého pálilo hrdlo ako jeden čert. „Nekecal, keď vravel, že mi to pretiahne dutiny. Jeho angličtina síce nebola okúzľujúca, ale toto som pochopil...“ Díval sa, ako Ginny vyskočila, aby im priniesla vodu, ako sa utierajú do vreckoviek a ako preklínajú slivovicu zo Spiša.

„To mal byť prejav vďaky za záchranu sveta? Alebo na teba chcú spáchať atentát?“ zaprskala Hermiona. Zazubil sa.

„Som populárny. Dostávam rôzne prejavy vďaky...“

„Toto, prosím, vypi s Ronom a dvojčatami niekde, hocikde... ja to už nikdy nechcem vidieť,“ Ginny odtlačila fľašu zo svojho dosahu.

„Dobre,“ privolil. „Ale účel to splnilo, nie? Odpútalo to pozornosť,“ zachechtal sa. Obe ho prizabili pohľadom.

„Harry, ty sa chceš vážne baviť o tom? Na rovinu?“ opatrne sa spýtala Hermiona.

„Nie konkrétne o tom, pre Merlina,“ odfrkol si. „Len o tom, prečo sa to stalo,“ pozrel na Ginny. Mala sklonenú hlavu. „Akože... asi takto. Mal som len Ginny a potom nikoho. Kurvy sa nerátajú. A mám to rád ako každý normálny človek. Keby sme sa vtedy nemilovali v tom sade, zrejme by sa vo mne nezobudila až taká veľká potreba,“ vyriekol. Ginny zdvihla hlavu a pozrela naňho.

„Tiež mi to pripomenulo všetko, čo bolo... Hermiona vie, čo mi pomáhalo, aby som dosiahla orgazmus.“

„Viem,“ privolila. Lenže rozprávanie sa o sexe s Nevillom jej nerobilo ani najmenšie problémy. Ginny sa jej často sťažovala. „Ja som ako jediná z nás troch mala počas tých rokov normálny sex.“

„Určite,“ prikývol Harry. „Môj sexuálny život stál za hovno a potom som si pripomenul chvíle s Ginny. A zrazu som na to myslel skoro stále,“ zaškľabil sa. „Bol som nadržaný ako jeden pubertiak... vlastne ani v puberte som asi taký nadržaný nebol. Obe viete, že som začal masturbovať čoraz častejšie, denne a niekedy aj dvakrát denne.“

„Podobne,“ prikývla Ginny zapýrene. „Tiež som potrebovala dosiahnuť orgazmu a Neville v tomto nebol pre mňa vhodný nikdy. A keď sa stal sad... Merlinžiaľ som to potrebovala častejšie,“ pozrela na Harryho. „Bol si vedľa mňa denne a... no, povedzme, že som bola vlhká skoro nonstop,“ šepla.

„A ja som chlapa nemala dlhé mesiace. A keď sme sa potom o tom rozprávali... je lepšie, keď mi to niekto spraví, než keď si to robím sama. Ale to je jasné. Ak je človek normálny, tak má sex rád... a keď je niekto, kto ti to poskytne, tak hurá. Ja som mala len svoje ruky. A vibrátor,“ začervenala sa.

„Takže sa zhodneme na tom, že sme všetci boli v riti, čo sa sexuálnych potrieb týka. Hermiona mohla, ale nemala s kým. Ginny mala s kým, ale nestálo to za veľa. A so mnou by to stálo za dosť, ale nebolo s kým,“ stiahol obočie. Hermiona sa potichu zachichotala.

„Skromnosti ťa Snape asi nenaučil, však?“ natiahla Ginny s úškrnom.

„V sexe ma nikto nemusel nič učiť. Mám talent,“ vrátil jej úškrn.

„To je asi pravda,“ potichu vyšlo z Hermiony. Ginny na ňu rýchlo pozrela. Mykla plecami. „Čo pozeráš? Keď na rovinu, tak na rovinu. A Harry patrí k tým dobrým milencom,“ sčervenela.

„Super,“ trpko skonštatovala. Bolo zvláštne počuť z Hermioniných úst, že bola s Harrym spokojná. Povzdychla. „Ja viem, že je výborný. Výkonný, vytrvalý, pozorný, dôsledný a...“ kútikom oka pozrela na Hermionu a potom aj na Harryho. Zaškľabila sa. „...a jeho veľkosť je mimoriadne príjemná, pohodlná a potešiteľná.“

„Veľmi pekne ďakujem,“ zazubil sa Harry, ktorému vôbec neprekážalo, že sa rozprávajú o jeho penise.

„S polovicou tvojho prehlásenia súhlasím,“ Hermiona sa uškrnula. „Musím ale povedať, že už som mala aj väčšieho...“

„Akože dobre, aj Nevillov je tučnejší. Nie dlhší, ale tučnejší a...“

„Dobre, to stačí,“ zamračil sa Harry. O druhých penisoch počúvať nepotreboval. A oni sa rozosmiali.

„Ty si o tom chcel hovoriť na rovinu,“ pripomenula mu Ginny.

„O mojom fešákovi sa pokojne rozprávajte, ak to nebude vadiť vám,“ odfrkol. A trafil klinec po hlavičke, ako si všimol. Obe sa zarazili. „Budeme pokračovať. Aby som teda naviazal... všetci traja sme boli v zadku, čo sa sexu týka. Ginny...“ zamračil sa a stisol zuby.

„Áno, ja som mala šancu, že mi to spraví aspoň...“ zahryzla si do pery. Nebolo to také jednoduché, ako by si ktokoľvek myslel.

„Aspoň prstami a ústami,“ doplnila ju Hermiona. Prevrátila oči. „Baviť sa o niečom takomto s Ginny je celkom normálne. S tebou je to divné. Už tušíš, prečo som sa ti vyhýbala?“

„Ehm, chcelo by sa mi niečo povedať, ale nepoviem...“

„Asi to, že ťa Hermiona pozná príliš dôverne na to, aby jej malo byť teraz trápne rozprávať sa pred tebou o tvojom penise?“ natiahla Ginny. Hermiona sčervenela a Harry prikývol. „Vieš čo? Nalej ešte tej slivovice,“ uchechtla sa.

„Musím sa naučiť pohybovať sa teraz pri vás,“ priznala Hermiona a nedôverčivo sa pozrela na pohárik, ktorý jej Harry posúval. „A toto by mi malo možno pomôcť, aspoň teraz, hoci ma skôr roztrhne...“

„Navrhujem prípitok,“ Harry nadvihol pohárik. Nasledovali ho. „Na nové začiatky.“

„Na nové začiatky,“ opakovali po ňom. Potom musel počkať, kým sa riadne otrasú, zaškľabia, ale už boli aspoň trocha pripravené na to, čo ich neminie. „Lepšíte sa,“ pochválil ich. „Pokračujeme. Zistili sme, že sme boli všetci v koncoch... no a prišlo k tomu, že ma Hermiona nachytala a my sme sa porozprávali. Zistili sme, že Hermiona nemá pri mne možnosť s niekým sa zblížiť natoľko, aby jej pomohol a preto som sa ponúkol, že by som jej s tým mohol pomôcť ja,“ povedal dívajúc sa na Ginny. Prikývla.

„Rozprával si o tom, že ak človeka svrbí noha, poškriabe si ju. Ak chce dosiahnuť orgazmus, tak masturbuje,“ spomenula si Hermiona. Prikývol. „Ale dorazilo ma Snapove porovnávanie sexuálnych aktov s čokoládou,“ zaškľabila sa.

„Čože?“ vyprskla Ginny.

„Vraj... masturbovanie je ako zjesť lacnú čokoládu. Sex s partnerom je už švajčiarska bonboniéra, ibaže v tomto prípade je orálny a manuálny sex ako zlízať z bonboniéry čokoládu. Je výborná a lahodná, ale nie je to ono, pretože v bonboniére je lahodná náplň a práve tou je pohlavný styk,“ vysvetlila s úsmevom. Ginny na ňu vyvaľovala oči.

„A toto povedal Snape? Neverím...“ uchechtla sa Ginny.

„Ešte zo tri panáky a porozprávam vám aj iné perličky, ktoré z neho vyšli,“ usmial sa Harry. Ginny sa chichotala. No áno, spišská slivovica dokáže stvárať s anglickými čarodejnicami divy.

„My sme sa dohodli, že tú lahodnú náplň necháme tebe, vieš?“ Hermiona sa dívala na Ginny. Tá v momente zvážnela. A Harry neváhal, nalial tretieho panáka.

„Zlizovali ste len čokoládu... doslovne,“ Ginny pozrela na Harryho. Opätoval jej pohľad. A prikývol. „A zrejme bolo dosť ťažké odolať tej náplni, keď ste mali... v ústach čokoládu,“ významne sa zaškľabila a sama sa natiahla, aby posunula Hermione pohárik.

„Áno, bolo to dosť kruté,“ priznal sa Harry úprimne. „Dohodli sme sa ale na pravidlách. Žiadne bozkávanie a žiadna náplň...“

„Až na ten jeden raz vo Francúzsku,“ pokračovala Hermiona a zobrala do rúk pohárik. „Ja som prišla za Harrym. Tej čokolády bolo proste toľko, že som chcela zistiť, ako chutí náplň,“ povedala a kopla do seba panáka. Striasla sa.

„Nezvykla si si ale na tú bonboniéru, nechcela si znova náplň a to je dobre,“ ohodnotila Ginny a hrkla slivovicu do seba. Harry nezaostával.

„Každopádne David musí byť s tou bonboniérou spokojný,“ povedal. Ginny sa uškrnula.

„Ou, hodnotíš moje schopnosti ako vyhovujúce?“ Hermiona sa uškrnula. Už trocha pripito.

„Určite áno,“ pripustil samozrejme. „Mne ale viac ako vyhovuje iný druh bonboniéry,“ usmial sa. „Také menšie, červené balenie, vieš?“ natiahol. Hermiona sa rozosmiala vážne schuti.

„Tvoj vkus je mimoriadne dobrý,“ prikývla Ginny. Potom na nich vážne pozrela. „Keď mi to vtedy pustil prvý raz, neverila som tomu. Myslela som si, že je to... nejaký nezmysel. Nejaký trik. Nebola to ale len jedna nahrávka. Zrejme mi popúšťal všetko, čo nahrali. Lenže bez nejakých úvodných rečí a rečí potom. Ani som len netušila, že riadny sex bol len v jednom prípade...“ zamračila sa. Harry ju zvieral za ruku a Hermiona sedela so sklonenou hlavou. Potrebovalo to ale ísť von. „A púšťal mi to niekoľko hodín,“ trpko sa zaškľabila. Harry ju stisol pevnejšie. „V tom momente by som vás asi zabila. Lenže ten hnev sa zmenil na zdesenie, keď nakráčali s tým, že keď som si popočúvala, ako ma môj milovaný Potter podvádza s najlepšou priateľkou a to opakovane a s veľkou chuťou, nebude vadiť, keď mu to oplatím s nimi oboma naraz,“ zavrtela hlavou. „Vtedy som sa skutočne preľakla a myslela som si, že som v pekle. Zjavili ste sa a zneškodnili ich... lenže keď som začula Hermionu prehovoriť a v hlave sa mi ozvali jej...“ zavrtela hlavou. Menovaná zdvihla hlavu a nešťastne pozrela na Harryho. „V tom momente som vás oboch strašne nenávidela a keby som mala v ruke prútik a trochu viac času, tak vás asi prekľajem. Ron ma ale odviedol, zhltla som nejaké elixíry a celú noc premýšľala...“

Harry sa postavil len preto, aby si pritiahol stoličku k nej a objal ju. A Hermiona naliala štvrtého panáka hoci tušila, že po ňom sa nielenže nepremiestni, ale bude mať problém zaľahnúť.

„A prišla som asi na to, že práve ja nemám najmenší dôvod sa hnevať,“ pokračovala opretá o Harryho. „Hneď, ako si sa vrátil, som jednoducho mala trvať na tom, že na teba dohliadnem ja. V Brlohu, kdekoľvek. Kvôli Charliemu, kvôli minulosti. Určite by to bolo komplikované, možno nemožné, lenže ja som sa o to ani nepokúsila a všetko som to nechala na tebe,“ pozrela na Hermionu, ktorá jej posunula pohárik. „Bolo to pre mňa pohodlné. Iste, starosti boli, dohliadanie, podpora, Charlie... to všetko fungovalo. A naivne som si myslela, že rodina je to hlavné. Určite je, ale záleží od toho, ako tá rodina vyzerá. Nevilla som si vzala z vďačnosti a ľútosti. Mám s ním dve deti. Ale ani keby si sa ty neobjavil, tá rodina nemohla vytrvať naveky. Nie, skôr či neskôr by sa niečo stalo. Neviem čo, niečo a to by ma zrejme aj tak prinútilo opustiť ho. Možno, keby boli deti už dosť veľké. Možno za tridsať rokov. Nič by som tým síce nevyriešila, ale Luna mi to hovorila hneď na začiatku. Niečo v mojom živote by sa proste stalo. Stal si sa ty,“ šepla a on ju objal pevnejšie.

„Mali sme ten názor...“ opatrne sa vložila Hermiona. Aj ona vedela, že to Ginny zo seba musí dostať, aby sa jej uľavilo. Niečo treba niekedy vysloviť nahlas, aby sa to stalo skutočnosťou. „Ty si bola vždy priebojná, veselá, odvážna a všetci sme vedeli, že toho dosiahneš veľa. Potrebovala si k tomu ale priestor. Potrebovala si vedľa seba niekoho, kto by ťa nebrzdil, nedržal pri zemi. A Neville bol vždy pravým opakom. Bol pohodlný a spokojný s tým, čo má. Nikdy by nechcel dosiahnuť viac a teba sťahoval so sebou.“

„Presne to isté mi vravela mama,“ prikývla. „To manželstvo bolo proste odsúdené ku krachu ešte skôr, než vôbec vzniklo, ibaže ja som rodinu chcela. Harry bol mŕtvy a mne ostal Charlie. Ibaže ja som chcela viac. A hlavne niečo, na čo by som sa mohla sústrediť, alebo skôr rozdeliť pozornosť, pretože on bol celý ty a ja som vedela, že čím bude starší, tým to bude jasnejšie a bála som sa, že z toho scvoknem,“ pozrela na Harryho. Prikývol. „A nikto iný, okrem Nevilla, by na to nepristúpil. Kto iný by prikývol, keby som mu povedala, že si ho vezmem, ale že ho nemilujem, že chcem ďalšie deti, že sa mu síce odovzdám, ale vášeň v tom nebude, že...“ stíchla a zavrtela hlavou. Natiahla sa za pohárikom a zovrela ho. „A tomuto som po tvojom návrate dávala prednosť,“ znechutene sa zaškľabila a kopla do seba slivovicu. Cítil, ako  sa striasla.

„Myslím, že si spravila dobre,“ povedal potichu. Hermiona do seba alkohol naliala tiež. Napokon si na tú chuť zvyknú. „Máš Lunu a Franka a sú úžasní, ako som už spomínal...“

„Áno, ale to som tým nechcela povedať,“ prerušila ho. „Chcela som tým povedať asi to, že ma život pri Nevillovi tak stiahol na dno, že som sa bála spraviť niečo viac. A bála som sa zbytočne, ako teraz vidím. Moje menšie deti ťa milujú, presťahujeme sa za chvíľu sem, vezmeme sa a budeme mať svoje ďalšie deti...“ vravela pomaly. Alkohol účinkoval.

„Lenže to sme nemohli vedieť predtým. Mohlo to dopadnúť tak, ako si sa bála. Mohli ma nenávidieť...“

„Nie, nemohli,“ prerušila ho bojovne. „Obaja sú bystrí. Keby som im hneď na začiatku povedala pravdu, úprimne a na rovinu, neznenávideli by ma. A teba tiež nie. Teba nejde nenávidieť, pre Merlina,“ odfrkla si.

„Niekto to dokáže,“ pripomenula Hermiona súdne procesy. Ginny si odfrkla.

„To sú ale idioti...“

„Viem, čo ťa trápi, Ginn,“ Harry stiahol obočie. „Možno, keby si povedala pravdu na začiatku, mohlo to dopadnúť inak. Ale nemuselo. Práve že sú tvoje deti rozumné sme nemohli pred nich nastúpiť a povedať im, že som sa vrátil, hurá, a nastane nový režim...“

„Ale ja som mohla spraviť viac...“ do očí sa jej tisli slzy.

„Robila si toho dosť,“ ubezpečil ju.

„Nerobila. V opačnom prípade by si neskončil s Hermionou a nezlizovali by ste čokoládu,“ vyprskla a zavzlykala. Objal ju a držal. Čakal kým sa trocha upokojí. Hermiona mala už znova hlavu zloženú v dlaniach.

„V opačnom prípade by tu teraz možno boli tvoje deti, ale neboli by šťastné, Ginny,“ šepkal jej do ucha. „A ani my by sme nemuseli byť šťastní, vieš? Teraz je zbytočné uvažovať, ako by sa situácia vyvinula, keby sme sa zachovali inak, pretože nás to zbytočne mučí. Tiež som mohol skutočne zájsť do toho bordelu, hoci aj každý večer. Mohol som navrhnúť Fredovi, aby tu so mnou chvíľu býval. Nemusel som súriť s týmto domom, mohol som sa uchýliť do Brlohu tak, ako mi to navrhovala Molly. Napokon, mohol som hneď ostať u Remusa. Stalo sa to ale takto a takto to má byť. Teba ale netrápi to, že sme sa s Hermionou uspokojovali, že? Teba nemučí tá predstava. Teba štve, že si to nebola ty...“

„A čuduješ sa mi?“ zdvihla k nemu uslzenú tvár. „Ja som sa ani nepokúsila po tom, ako deti zaspali, prísť aspoň na hodinu k tebe. A vedela som, že to potrebuješ. Do prdele, mohli sme povedať Hermione, aby na nich dala pozor. Sám si to navrhoval. Mohlo sa toho spraviť veľa. Ja som vás do toho vlastne nahnala sama,“ trpko sa zaškľabila.

„Ale nenahnala,“ vložila sa Hermiona a nalievala ďalší pohárik. Podarilo sa jej rozliať, ale nevšímala si toho. „Harry mohol ísť do bordelu,“ jazyk sa jej zaplietol. „Keby som nebola naštvaná, mohla som zavolať jednému zo svojich bývalých,“ uchechtla sa. „Bol by to síce zúfalý čin, ale mohla som to skúsiť, keby ma začala svrbieť veľmi...“ vyprskla. „Toto bolo pre oboch pohodlnejšie,“ pozrela na Ginny. „Do ničoho si nás nenahnala, všetci sme tu dospelí, máme vlastný rozum a nikto nám nedrží pri hlave prútik,“ zavrtela hlavou. „Harry je môj najlepší priateľ, dýchala by som zaňho, zrejme by som spravila všetko na svete len aby bol spokojný... no a tak som mu to spravila. To je všetko,“ mykla ramenami. „A keď je teraz spokojný, tak som spokojná aj ja a už nepotrebuje moju pomoc, keď má teba a ja mám Davida, takže aj o moju pipulu je postarané...“

„Si opitá,“ aj napriek situácii sa Harry zaškľabil.

„No a čo?“ pozrela naňho. „Ty si nalieval...“

„Vravíš jej pipula?“ zasmiala sa Ginny. „Nepriznala si sa...“

„A ty jej vravíš ako?“ natiahla a dívala sa na oboch. „Ale vážne... Harry mu vraví fešák, ja pipula... ako jej vravíš ty? Pretože keď sme sa o nich rozprávali, hovorili sme o vagínach... také formálne, vieš?“ zahihňala sa.

„No, tak keď máme svoju chvíľu, tak jej vravím šuška,“ na rovinu povedala.

„Šuška...“ prikývol Harry. Oba naňho rýchlo pozreli. Zaškľabil sa. „Spišská slivovica rozväzuje jazyky,“ neprestával sa uškŕňať.

„Tak ešte nalej, keď si taký frajer a povedz, ako im vravíš ty?“ vyzvala ho Hermiona odvážne.

„V prvom rade asi zájdem do Brlohu a poviem Molly, že tu dnes prespíš,“ pozrel na infantilne sa vyškierajúcu Ginny, ktorá v momente zvážnela.

„Do čerta, deti...“

„Tie už teraz spia. A ráno ich vypraví Molly. A aj sa s nimi odletaxuje presne tak, ako ti to niekoľkokrát navrhovala,“ pripomenul jej. Ginny pozrela na Hermionu. Cítila ale sama na sebe, že sa zrejme premiestniť nedokáže a Harry určite niečo vymyslí, aby Molly nahovoril nejakú neškodnú lož. Nie takú, že sa jej dcéra zrejme sprášila uprostred týždňa.

„Dobre,“ súhlasila krotko.

Keď sa Harry postavil, aby splnil svoju misiu, mierne sa zaknísal. Aj on cítil účinky slivovice.

„Rozhovor sa nám trocha zvrtol,“ začala Hermiona, keď osameli. „Ginny, nie je to tvoja vina, tak si to prosím nevyčítaj.“

„Trocha je...“

„Trocha je to chyba všetkých. A sama si chcela za tým spraviť hrubú čiaru, nie?“

„Áno, ibaže som to proste zo seba potrebovala dostať,“ zamračila sa. „Keby som...“

„Dosť!“ prerušila ju Hermiona hneď v zárodku. „Žiadne keby, žiadne možno... poďme sa zamerať na prítomnosť.“

„No dobre, lenže, keby...“ stíchla pod výhražným pohľadom svojej kamarátky. Niekoľko sekúnd sa na seba dívali kalnými pohľadmi. Potom sa Ginny zaškľabila. „Takže pipula?“ rozrehotala sa. A Hermiona vyprskla.

„Skoro podobne šibnuté, ako šuška, nemyslíš?“ chichotala sa o život. Dlhé minúty sa smiali. Keď už vyzerali, že by stíchli, pozreli na seba a rozosmiali sa nanovo. V jednom momente to vyzeralo, že sa už naozaj prestanú smiať, lenže Hermiona šepla šuška a smiech sa spustil znova.

A tak ich po polhodine našiel Harry. Zmietajúce sa na stole, chytajúce sa za bruchá, plačúce od smiechu.

„Predpokladám, že stále úradujú pipula a šuška,“ s úsmevom si prisadol. Mal pravdu, rozchechtali sa nanovo. „Molly som povedal, že riešime vážnu situáciu a že sa to pretiahne...“ pokúsil sa im oznámiť, „a že to zrejme preženieme, tak aby si nerobila starosti a zajtra deti vzala do škôlky a prípravky...“

„Čo máme prehnať?“ spozornela Ginny. Víťazne sa uškrnul.

„Čo asi?“

„Ty si jej povedal, že chľastáme?“ vyhŕkla.

„No a? Si dospelá žena, nemôžeš sa raz za čas odviazať?“ Hermiona mykla plecami.

„No dobre, ibaže ja som sa neodviazala ešte nikdy... takto,“ s výčitkou sa dívala na Harryho.

„Ani Molly nie je hlúpa a čo iné by ti zabránilo prísť k deťom? A okrem toho, vyzerala chápavo. V poslednom čase sa toho udialo toľko, že si proste musela vypnúť.“

„Možno, ale keby...“

„Prestaň s tým možno a keby a podobné kecy,“ prerušila ju Hermiona. „Radšej si dajme ešte do nosa,“ vyzvala ich. A Harry nalial. Konverzácia ešte zďaleka nebola ukončená a vyriešená.

„Dobre, vráťme sa k našej záležitosti,“ spustil, keď si hrkli. Ginny už prakticky ležala v jeho náručí a Hermiona sa musela o stôl opierať. „Všetci traja sme najlepší priatelia a to sa nezmení. Hermiona tu tie dva týždne ostane, potom si preberie byt a odsťahuje sa. Medzitým porozmýšľame, ako usporiadať izby, aby si sa mohla prisťahovať s deťmi...“ predniesol. Prikývla.

„Fááájn,“ zahlaholila Hermiona. „Ostanem, preberiem byt, presťahujem sa... a zrejme budem chodiť na návštevy často. Ale aj tak... Ako im vravíš ty, Harry?“ usmiala sa naňho. „Ako v duchu nazývaš Ginninu šušku?“ chichotala sa. A chichot sa spustil vo veľkom. Nedalo sa, len sa pochechtávať s nimi.

„Neviem, nijako, nemám názov,“ zavrtel hlavou.

„Nekecaj,“ neverila.

„Vážne, nepremýšľal som o tom,“ pozrel na Ginny, ktorá mala k nemu zdvihnutú hlavu. Vyzerala neveriacky. „No vážne! Verte mi. Možno tak, ako keď som bol v puberte a bavili sme sa o tom... kundičky, mačičky, bobríky...“

„Hej, bobor je chlpatý a ja sa o ňu starám...“

„O šušku...“

„A ty nie? O pipulu?“

„Ale iste... má moju plnú pozornosť...“

Rehotanie sa spustilo nanovo. Nie, nemalo zmysel pokračovať v konverzácii. Aj tak sa to vždy stočí len k tým dvom názvom a ich už z toho smiechu musia bolieť bruchá riadne.

„Dobre, dámy. Ukončujem pitku a pôjdeme zaľahnúť,“ vyzval ich po chvíli. Nechcelo sa im, samozrejme. Boli v tom najlepšom. Napokon ich prehovoril, aby sa skutočne pobrali do postelí. A cesta po schodoch nebola vôbec jednoduchá. Celým domom sa niesol smiech, ktorý sa striedal s nadávkami, keď tá ktorá zavrávorala. Šiel za nimi a istil ich.

Ginny sa rozhodla, že prespí u Hermiony. Aj tak by zrejme nemala energiu k tomu, aby sa mohol venovať šuške, ako sa vyjadrila. Potom počúval, ako sa znova chichocú. Keď už to vyzeralo, že sa upokojili, chichotanie sa ozvalo z kúpeľne, spolu s nadávkami, narážaním do kde čoho a ďalším smiechom.

„Trošinku sme to prehnali, nemyslíš?“ natiahla Hermiona, keď obe vyvinuli nadľudský výkon, aby sa umyli a prezliekli. Do Hermioniných spacích úborov, keďže tu Ginny nič nemala. Zatiaľ.

„Trošilinku sme si to zaslúžili,“ vzdychla s hlavou na vankúši. Nemotala sa jej tak, ako by čakala. Kútikom oka videla, ako Hermiona vyťahuje poopičné elixíry. Ráno budú pri ruke.

„Asi áno,“ sťažka dosadla, až Ginny na posteli nadskočila. „Som rada, že to takto dopadlo,“ vyznávala sa. „Ráno, keď vytriezvieme... dúfam, že to bude rovnaké...“

„Budeme triezve,“ pripomenula Ginny. „Nebude to rovnaké,“ uchechtla sa.

„Vieš, ako to myslím,“ mierne vrkla, keď si ľahla. Ginny sa k nej otočila.

„Stačí mi ubezpečenie, že Harry už nikdy neuvidí tvoju pipulu,“ povedala vážne. Potom sa ale zaškľabila.

„Tiež ma jeho fešák nezaujíma, nemysli si,“ vrátila jej úškľabok.

„To som rada, inak by som v tom momente zabudla na to, že si moja najlepšia kamarátka a asi by som ťa zavraždila,“ vypustila bojujúc proti spánku.

„Tomu verím,“ vyriekla vážne. „Mám ho strašne rada, ale nie takým spôsobom... Pre Merlina, keby som chcela, ulovím ho počas toho polroka, kedy sa spamätával z rozchodu s Čcho a než si všimol, že existuješ...“

„Ale neulovila...“ ozvalo sa v polospánku.

„Nie, asi nie... na to som ho mala príliš rada...“ stíchla. Ginnin dych sa prehĺbil. Pozrela na malú červenovlásku, ktorá zalomila. „A tak nejak som vždy vedela, že vy patríte k sebe,“ usmiala sa. Potom ale zavrela oči a v priebehu piatich sekúnd spala aj ona.

------

Harry sa motal po kuchyni, keď zhora začul zvuky. Zaškľabil sa. Bolo už dosť hodín. Keď vstal, kopol do seba  elixír, umyl sa dole v hosťovskej kúpeľni a zašiel do Brlohu. Molly mu oznámila, že deti bezpečne odviedla a že ich čaká na obed. Bez diskusií.

„Je to skvelé, budem to musieť povedať Susan.“ Začul Ginny, keď obe ženy schádzali dole. Zjavne zmierené s tým, že už bolo takmer deväť, zjavne už po užití poopičného elixíru a obe umyté a prezlečené.

„Bude nadšením bez seba,“ Hermiona vyzerala pomstychtivo. Harry im položil na stôl raňajky a kávu spolu s džúsom.

„Dobré ráno,“ pozdravil s úsmevom. Ginny k nemu podišla, aby mu vtisla bozk na pery.

„Vďaka za raňajky,“ usmiala sa Hermiona.

„A zrejme za deti?“ Ginny naňho pozrela.

„O tie sa postarala Molly presne tak, ako si neverila,“ zaškľabil sa a sám si nalial čaj. „Každopádne nás na obed čaká. Zahlásil som voľno u nás,“ pozrel na Hermionu. „A ty vraj do práce máš ísť až sa na to budeš cítiť,“ obrátil sa k Ginny. Prikývla.

„Sezóna sa aj tak prerušila, keď to začalo,“ mykla plecami a usadila sa. „Ministerstvo sa do toho pustilo... dosť dramaticky. Plánujú ju ale zase rozbehnúť...“

„Za chvíľu bude po všetkom a všetko sa vráti do starých koľají. A vy čo? Nie je vám zle? Po tom včerajšku?“ uškrnul sa, keď si prisadol.

„Na počudovanie nie,“ obe sa na seba sprisahanecky usmiali.

„To je fajn,“ prikývol. „A čo máte v pláne so Susan?“

„Čože?“

„Spomínali ste ju, keď ste prichádzali,“ pripomenul.

„Aha to...“ zasmiala sa Ginny.

„Susan roztrhne, keď sa dozvie o tom, že hoci má Ginny o jedno dieťa viac, než ona... do mojich vecí sa zmestí v pohode,“ Hermiona spokojne zahryzla do hrianky. Harry pozrel na Ginny. Skutočne mala na sebe Hermionine nohavice a blúzku, hoci do riflí by sa asi súkala ťažšie. Predsa len mala tri deti, nie?

„To by som sa stavil,“ privolil neprestávajúc si obzerať Ginny. „A Susan nepozná všetky tie kúzla, ktoré na seba musíte hádzať?“ zvedavo sa spýtal.

„Harry, no tak,“ zamračila sa Ginny zradene. „Vravela som predsa, že som si len nechala zmiznúť strie a trocha si spevnila prsia. Postavu mám svoju.“

„Veď dobre, len som sa pýtal!“ ospravedlňujúco rozhodil rukami.

„Spýtal si sa to tak, akoby Ginny na seba vrhla tridsať kúziel, vieš?“ vyčítala mu aj Hermiona.

„Tak pardon, toto je niečo, čomu vôbec nerozumiem,“ mykol plecami a uchlipol si čaju. Tie dve na seba pozreli.

„Pravdou je aj to, že tieto kúzla sú dosť ťažké, takže to možno Susan ospravedlňuje,“ dodala zmierene. Ginny prikývla.

„Mne musela pomôcť Hermiona, vieš?“ pozrela na Harryho. „Nie je to vôbec jednoduché, mnohé čarodejnice pri pokusoch o spevnenie pŕs, napríklad, museli navštíviť liečiteľov, pretože sa im to trocha vymklo z rúk a im na hrudi... buď narástli megamelóny alebo naopak, sprznili sa tak, že sa hanbili navštíviť našich liečiteľov a zohnali si muklovských plastických chirurgov,“ prezrádzala.

„Výskum týchto kúziel je len v zárodkoch a môže sa stať, že to bude celosvetový boom, alebo naopak, zakážu ich,“ mykla plecami Hermiona.

„Ale ty ich vieš,“ upozornil Harry. „Mohla by si sa tým živiť,“ zaškľabil sa.

„No to iste,“ zavrtela hlavou. „Na Ginny som veľa kúzliť nemusela aj tak. Pár nezrovnalostí na pokožke a trocha vycucnuté prsia...“

„Super téma k raňajkám,“ Ginny sa zapýrila.

„Čo sa hanbíš? Kojila si, je to normálne. Našťastie si ale nikdy nemala melóny, takže ani môj zásah nemusel byť veľký... neviseli ti. Len boli... mäkšie.“

„Dobre, ale musí toto Harry počúvať?“

„Ty si začala,“ pripomenula. Ginny prevrátila oči. „No ale, aby som to zhrnula... Susan môže pukať od závisti. Ginny do mojich handier vlezie pohodlne,“ uškrnula sa.

„A keby som mala ešte tých pätnásť centimetrov, ktoré mi chýbajú, tak by tie handry na mne ani neviseli,“ natiahla ruku.

„To je jeden penis,“ povedal Harry a vstal, aby si dolial čaj. Obe na seba pozreli.

„Čo je jeden penis?“ opatrne sa spýtala Ginny.

„Váš výškový rozdiel,“ obrátil sa k nim. Zarazene naňho hľadeli. „Čo? Priemerná dĺžka stoporeného penisu je pätnásť centimetrov a to ti chýba, aby si bola vysoká ako Hermiona, nie?“

„No, vlastne som menšia o osemnásť centimetrov, ale na to, aby mi tie handry neviseli, by som na hlave potrebovala jeden stoporený penis,“ prikývla Ginny vážne. Hermiona sa rozosmiala. Vzápätí sa chichotali obe.

„Povedal som niečo vtipné?“ nechápal.

„Nie, ty nie,“ ubezpečila ho Hermiona.

„Výborne,“ zaškľabil sa a prisadol si.

„Susan si zrejme nevie kúzlom nanášať ani make-up,“ uchechtla sa Hermiona a vrátila sa tým k čarodejnici, ktorá jej neuveriteľne pila krv.

„Jazierko v Brlohu ale vyčistila dokonalo,“ pripomenula Ginny a obe sa rozosmiali.

„Som rád, že sa bavíte, hoci dôvod by mohol byť... menej rodinný, nie?“

„Len počkaj. Absolvuješ pár rodinných stretnutí a budeš jej mať plné zuby tak, ako všetci,“ prorokovala Hermiona.

„Zrejme áno,“ mykol plecami. Nepredpokladal ale, že by sa mal s bývalou Bifľomorčankou o čom baviť. S Alicou určite. Ale s ňou ťažko. „Som ale rád, že všetko vyzerá byť v pohode, nie?“ díval sa na obe pochechtávajúce sa ženy, ktoré však zmĺkli a pozreli na seba.

„Myslím, že áno. Vyjasnili sme si to,“ prikývla Ginny.

„Presne tak,“ súhlasila Hermiona a pousmiala sa. „Dnes si sem dovlečiem tých pár handier a počkám, kým nájomníkom skončí zmluva. Potom sa odsťahujem. No a... keby ste potrebovali pomôcť s izbami pre decká, dajte vedieť,“ uškrnula sa.

„Hm, ja som tak premýšľal... voľná izba hore bude zatiaľ Lunina a Frank sa zatiaľ nasťahuje do Charlieho izby. Požiadam ale Deana so Seamusom, aby v podkroví pristavali štyri izby. Nemyslím, že by to malo trvať dlho...“

„Prečo štyri, nie je to veľa?“

„Bude to spravodlivo rozdelený priestor,“ mykol plecami. „A ktovie, koľko napokon budem mať detí...“ pozrel na Ginny. A tá mu opätovala pohľad.

„Maximálne ďalšie dve, to sme už prebrali, nie?“ povytiahla obočie. Hermiona sa uškrnula.

„No, tak potom to bude v poriadku,“ zahováral. „V podkroví bude mať izbu Luna a Frank a naše ďalšie dve deti, Hermionina izba ostane tak, ako je a v tej voľnej si môžeš spraviť pracovňu... Zistil som totiž, že aj ja budem vo veľkom využívať počítač a internet, tak budeš mať svoj vlastný priestor k bádaniu po muklovských športoch...“

 

 

Komentáre

21.08.2020
• bambulka  |  21.08.2020 12:25:47  |  IP: 195.168.---.---
Tak mi vŕta v hlave otázka...čo sa teraz pokazí? A že sa niečo pokazí,na to dám krk, na to ťa už predsa len trochu poznám....
Nesedí mi však jedna vec...Harry je po takmer 12tich rokoch so Severusom paranoidný....tak prečo, v rámci svojej paranoje, pravidelne nekontroloval svoj dom? Ja viem, príbeh by sa v tom prípade vyvíjal úplne inak....ale aj tak...Prečo nie?

16.08.2020
• Lillypotterml  |  16.08.2020 17:29:40  |  IP: 77.247.---.---
Slivovica :)
• Maťa  |  16.08.2020 09:50:21  |  IP: 84.197.---.---
Pravá slivovica zo Spiša... To bolo super! 👏😉
Nový príspevok
nick  
text
 
 
77-6sedem  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist

aktualizované: 20.09.2020 18:02:54