35. Zmierenie

                 „Ujo Harry!“ vykríkla Luna nadšene v momente, ako ho zbadala vkročiť do Brlohu a k jeho prekvapeniu vyskočila zo zeme na nohy a vrhla sa k nemu. Zdvihol ju a opätoval objatie. Prekvapene pozrel na ostatných. Na Franka a Charlieho. A usmiatu Molly. Nikto iný tam nebol. V obývačke nikto iný nebol.

                „Konečne si sa ukázal,“ mierne mu vyčítal Charlie.

                „Otec mal len veľa práce, však?“ spýtala sa Molly. Hrala sa s deťmi na zemi, znova skladali puzzle, ako zbadal.

                „Áno, mám teraz dosť práce,“ prikývol a pozrel na Lunu, ktorá mu ešte vtisla bozk na tvár. „Čím som si vyslúžil vašu priazeň, mladá dáma?“ spýtal sa s úsmevom. Toto gesto ho mimoriadne potešilo.

                „Zachránil si mamu, zaslúžiš si to,“ usmiala sa. „A teraz ma pusti, aby to chalani nezneužili proti mne,“ šepla mu. A on sa zasmial. Zložil ju na zem.

                „Spravím ti niečo jesť?“ obrátila sa k nemu Molly.

                „Nie, ďakujem. Jedol som,“ pozrel na Charlieho. A prevrátil oči, keď zbadal jeho výraz. „Prišiel som sa s tebou porozprávať, ak môžem.“

                „Jasne,“ mykol plecami.

                „Dáš si so mnou potom partičku?“ dožadoval sa Frank.

                „Dnes nie, musím sa vrátiť na Ministerstvo.“

                „Škoda...“

                „Poďme von,“ povedal Charlie a vzal si vetrovku. Harry pozrel na schody, potom ale nasledoval syna.

                „Vrátil ti Ron plášť a mapu?“ spýtal sa syna len preto, aby nejako začal rozhovor. Naposledy ho videl v utorok ráno. A bol piatok takmer obed. A Ginny bola od utorka večera doma. Nielen Charlie určite čakal, že príde skôr.

                „Áno, a ako som počul, pomohli,“ mierne sa pousmial a sadol si na lavičku. Vonku sa už ochladilo, október pomaly končil.

                „Dosť pomohli,“ prikývol. „No a... mama doma nie je?“

                „Nevieš?“ spýtal sa Charlie. Harry naňho okamžite pozrel. Vyzeral vyčítavo.

                „Neviem, po pravde som ju nevidel od toho večera...“

                „Myslel som si,“ potichu z neho vyšlo. „Čo sa stalo? Niečo sa pokazilo?“

                „Mám teraz veľa roboty, Charlie. To je všetko. Skoro ani nie som doma, jem len kupované jedlo, doma sa osprchujem a vyspím a potom utekám do práce.“           

                „To vieme. Prečo si ale nevidel mamu? Prečo nevieš to, že je práve teraz v práci, aby si vyžiadala na víkend voľno, pretože sa ešte neodváži ísť do práce?“

                „Práve preto, napríklad,“ povzdychol. Po pravde mal obavy ísť za Ginny. Dával jej toľko času, koľko potrebovala, aby si to zrovnala v hlave. Vedel, že bola za Hermionou a vedel prečo za ňou bola a aj ako to dopadlo. Každopádne musí prísť ona. „Napríklad preto, aby všetci mohli chodiť do práce, vieš? Čítal si ten článok, v ktorom sa to popisovalo. Kliatby, ktoré sú na Oddelení záhad. Pokus mladých smrťožrútov o ich získanie. Vieš, čo to zrejme spôsobí?“ uprene sa naňho zadíval. Charlie sa zamračil.

                „Myslíš, že sa niekto bude snažiť o to isté?“

                „Áno. Myslím a nielen ja. Teraz ti niečo poviem. Ale nepovieš to nikomu, dobre? Vie to len môj šéf a minister. A teraz to budeš vedieť ty. Po procese sa to oznámi, ale ja sa pripravujem už teraz...“

                „Na vojnu?“ vydesil sa. Harry sa potichu zahihňal.

                „To hádam nie. Na lov,“ povedal vážne. Charlie prekvapene zamrkal.

                „Budeš loviť smrťožrútov?“ šepol nadchnuto. „Ako auror? Ako to chceli hneď?“

                „Pst, je to zatiaľ len v procese riešenia. Ale áno. Vrátil som sa a myslel som si, že už nechcem žiadneho smrťožrúta ani vidieť. A pozri, ako sa to pomrvilo. Keď sa zjavili noví, môžu sa vrátiť tí starí a Slizolinove kliatby sú skvelou motiváciou. Chcel som ich, spolu s ministrom, zničiť. Jedná sa však o niečo také unikátne, že by ich Bishop chcel preskúmať a Hermiona mu to kvituje. A ďalšie ministerstvá sú na ich strane. To sme riešili tieto dni. Diskutovali sme o pre a proti. Uznávam, že je to unikát, ale nepripustím, aby sa toto opakovalo. Aby niekto znova uniesol mamu, teba alebo kohokoľvek mne blízkeho kvôli tým kliatbam. Aby sa vôbec začalo unášať. Prezerám všetko, čo majú aurori, aby som v ich záznamoch našiel stopu a aby som pomohol smrťožrútsky zoznam vymazať, pretože keď sa situácia upokojí, Hermiona sa zavrie aj s Bishopom na Oddelení a mňa by tam šľak trafil, preto sa chcem pridať k aurorom, k Ronovi a spolu budeme poľovať...“

                „Ale to je super!“ vyhŕkol nadšene a objal ho. Harry prekvapene zamrkal. Čo na tom bolo super? „Takto budeš vážne vyzerať ako Hrdina, ktorý sa vrátil, aby dokončil to, čo začal,“ vysvetlil.

                „Ou,“ vydýchol Harry. „Nevrav, že sa šíria po Rokforte zvesti o mojej nehrdinskosti,“ uchechtol sa.

                „Nie, až tak nie, hoci pár poznámok som začul. Vraj by mal Hrdina pomôcť svojim kolegom a tak... a nie zavrieť sa na Odbore záhad a tváriť sa, že pracuješ, pretože podľa všeobecnej mienky Nedotknuteľní sa robia, že robia, keď skúmajú,“ zaškľabil sa. „Ale to Hermione nehovor.“

                „Nie, to určite nie,“ uškrnul sa. „No ale, prišiel som sa ťa vlastne spýtať, čo budeš robiť cez víkend. Do práce nepôjdem a keď sa vrátiš v nedeľu na Rokfort, mohli by sme stráviť spolu nejaký čas...“

                „Neprídeš do Brlohu?“ znova naňho podozrievavo zazeral. „Čo sa stalo medzi tebou a mamou? Pohádali ste sa? Ale to je blbosť, nie? Zachránil si ju predsa, nemohli ste sa následne pohádať. Alebo sa jej niečo stalo tam? Niečo jej spravili a ona...“

                „Charlie, zadrž. Máme medzi sebou maličkú krízu, ale vyrieši sa to, som si istý. Áno, uznávam, keby som teraz neriešil Ministerstvo, zrejme by sme to už vyriešili, ibaže aj toto je veľmi dôležité pre budúcnosť. A napokon... mám doma neporiadok, musím si vyprať oblečenie, upratať, navariť... a všetky tie veci, čo sa bežne robia...“

                „Je to vážne? Tá kríza?“ nešťastne sa spýtal. „Mama je síce smutná, ale babička nám povedala, že po tom, čo ju tri dni držali v zajatí, potrebuje čas na spamätanie...“

                „A presne pre to isté si musíme dať čas aj my. Musíme byť trpezliví. Všetko bude v poriadku,“ prehlásil presvedčivo, hoci sa mu srdce nepochopiteľne rozbúchalo. Veril, že to bude v poriadku. S Hermionou to vyzeralo byť v poriadku. Nemalo dôvod byť to v neporiadku s ním.

                „Dobre,“ privolil Charlie po tom, ako začul otcov presvedčivý tón. Veril mu. „No a s tým neporiadkom ti pomôžem, akurát sa musím dohodnúť s mamou...“

------

                Harry si kúpil veľký stojan, na ktorý umiestnil zodpovedajúcu mapu sveta. Na Ministerstve ho stíhali novinári, rovnako ako každého, kto bol zainteresovaný do dolapenia Malfoyovej bandy a on potreboval pokoj k dumaniu. Vzal to abecedne a na stole ležal spis, vlastne dva spisy, pretože si bol istý, že sa súrodenci Carrowovci držia pri sebe.

                Na mape mal niekoľko červených pripináčikov, ktoré zobrazovali, kde boli súrodenci počas dvanástich rokov videní aurormi celého sveta. Aj toto riešili so zahraničnými delegáciami. Rozsiahlu spoluprácu. A v rozhovoroch bude minister pokračovať aj v budúcnosti.

                A hneď vedľa otvorených spisov mal počítač a vo vyhľadávači hľadal informácie k miestam, kde tí dvaja boli. Snažil sa prísť na niečo, čo by oné miesta spájalo, keď riskovali a nechali sa vidieť. Snažil sa pochopiť, ako asi rozmýšľajú, aby mohol odhadnúť, čo budú robiť ďalej. Skrývať sa, samozrejme, ale aj tak musia nejako prežívať. A tam môže niečo byť, čo by ich na nich naviedlo.

                Stál vo vlastnej obývačke so založenými rukami na prsiach a prepaľoval mapu zamračeným pohľadom. Do dnešného dňa ich videli štyridsaťtrikrát, ale nepodarilo sa im ich chytiť.

                „No páni,“ šepla Ginny, keď zbadala výjav pred sebou. Harry sa okamžite otočil.

                „Ginn,“ hlesol prekvapene. A s nádejou. Stála v jeho obývačke, v ruke držala malý plech a zvedavo sa dívala na novinku v jeho živote. „Ahoj,“ dodal nesmelo. Pozrela naňho.

                „Ahoj,“ prikývla rovnako opatrne. „Keď mi Ron vravel, že v práci pokračuješ doma... nečakala som takúto prácu,“ hlavou ukázala na stojan.

                „No áno... ehm, mám novú prácu. Zatiaľ to nie je verejná informácia,“ vysvetlil nervózne.

                „Aha,“ prikývla a podišla bližšie. „No a... môžeš na chvíľu prestať pracovať?“

                „Určite. Koľko len bude potrebné.“

                „Výborne. Tak sa najskôr normálne naješ a potom by sme sa mohli porozprávať, nie?“ dívala sa naňho.

                „Ginny...“

                „Poď sa najskôr najesť,“ prerušila ho a prešla do kuchyne, aby na linku položila plech a vytiahla tanier. „Stavím sa, že by si si zabehol kúpiť niečo hotové a prepáč... na tom živý byť nemôžeš,“ vykladala a na tanier mu servírovala večeru. „Dnes sme robili prekladané mäso so zemiakmi a po tom, čo som tu videla včera som sa rozhodla, že upečieme o plech viac,“ obrátila sa. Stál tam a díval sa na ňu.

                „Čo si tu videla včera?“ spýtal sa nechápavo. „Ty si tu bola včera?“

                „Prišla som, ale nebol si doma,“ priznala a položila tanier na stôl. „Tvoje smeti vyzerali, ako by ich vyhodili z reštaurácie,“ pozrela ku košu. Nevyniesol ho.

                „Aha, ehm,“ stiahol obočie. „Nemal som čas variť, ale chystal som sa...“

                „Spolu s praním, žehlením a upratovaním?“ mierne sa pousmiala. A on sa konečne pohol.

                „Charlie rozprával,“ prikývol.

                „Nie, začala som ja. Povedala som deckám, že sem zajtra prídeme, aby sme ti pomohli, pretože sa teta Hermiona odsťahovala a ty si sám. Luna okamžite súhlasila. A až potom mi Charlie povedal, že si bol dnes v Brlohu,“ prezradila.

                „Aha,“ uvoľnene prikývol. A usmial sa. „Ginny, ja...“

                „Najprv sa najedz, Harry,“ jemne ho prerušila a vtlačila na stoličku. A on sa do jedla skutočne pustil s chuťou. Normálne sa najedol naposledy skoro pred týždňom. V sobotu na obed. A bol piatok večer. Cez deň skoro ani nejedol a večer si v miestnej reštaurácii kúpil hotové jedlo, ktoré stálo... nebolo proste najlepšie. S weasleyovskou kuchyňou sa ale nemohlo rovnať nič.

                „Je to dobré,“ skonštatoval po prvých sústach.

                „Môžem?“ rukou mávla k stojanu. Mykol plecami. Počas jedenia sa díval, ako zvedavo prezerá mapu a hneď na to nazerá do spisov. Vyzeralo to nádejne. Prišla sama, už včera a keby bol doma, mohol mať toto napätie za sebou. Stále viac si ale uvedomoval, že to vôbec nemusí byť také kritické, ako si namýšľal. Určite mu odpustí. Možno už odpustila. Určite sa to vyrieši. Bola krásna, odpočinutá a zrejme vyrovnaná s tým zážitkom, ktorý musela prekonať. Hanbil sa, že pri nej nebol, ale vtedy jednoducho nemohol.

                „Chápem to správne, že budeš pomáhať čistiť ten zoznam?“ spýtala sa s miernym úsmevom dívajúc sa na mená na spisoch.

                „Tie kliatby môže chcieť hocikto a oni sa ponúkajú ako prví,“ pripustil. „Nechcem znova prežívať to, čo som prežíval...“ Rýchlo sa naňho pozrela. Miloval ju, o tom nepochybovala. A určite mal strach, keď bola preč. Kým zistil, kde je a kým ju odtiaľ dostal.

                „Ešte som sa ti nepoďakovala,“ potichu povedala. „A áno, viem, že nemusím,“ rýchlo prerušila jeho pokus o zásah do jej vyznania. „Už znova si ma zachránil,“ smutne sa pousmiala. „Ďakujem, že si na to prišiel tak rýchlo a že si ich vypátral. Ronovi, Tonksovej, Amande a aj Hermione som už poďakovala. Keď najbližšie uvidím Remusa, tiež mu poďakujem,“ stiahla obočie a pohľadom sa vrátila k spisom.

                „Ginny,“ hlesol, keď prehltol. Zďaleka nezjedol všetko, čo mal na tanieri, ale jednoducho sa to už povedať muselo. „Vynadáš mi? Tresneš mi jednu? Alebo aj viac? Prekľaješ ma?“ spýtal sa skrúšene. Pozrela naňho. „Proste niečo sprav, pretože toto napätie už ďalej neznesiem,“ rozhodil rukami. Prikývla.

                „Ten prvý moment, keby si bol blízko, by som ťa asi skutočne prekliala,“ priznala a podišla k nemu. Postavil sa. „Neskutočne ma to sklamalo a rozhnevalo,“ stiahla obočie. „Tam som nemala čas nad tým uvažovať, to som mohla až doma a chápem, ako si sa mi to snažil vysvetliť. Chápem aj to, čo vravela Hermiona,“ dívala sa mu do očí. „Bolelo to a stále bolí... to uvedomenie, že ťa mala iná žena. O to viac, keď to bola Hermiona. Ibaže mňa mal tiež iný muž, že áno,“ povzdychla a sklonila hlavu. „Nemám ti čo vyčítať. Úplne všetko od tvojho návratu je neštandardné,“ znova sa naňho pozrela. „Prešlo pol roka a ty si sa zo všetkého dostal a mala som to byť ja, kto ti pri tom mal pomáhať. To ma štve najviac, vieš? Že som bola slabá a nechala som sa ovládať Nevillom a teba som nechala tak. Pri všetkom. Hermiona, ona...“ mierne sa zamračila. „proste to bol psychosex. Už to tak beriem, ale ona mi musela vybrať ju samú z mojej hlavy, vieš?“

                „Jasne,“ prikývol. „To asi áno, ale nevyčítaj si to. Bola to moja iniciatíva a všetko som to spískal ja. Hermionu som rečami presvedčil... nekývla hneď, nemysli si a chcel som ti to povedať. Mrzí ma to...“

                „Nebudeme to už spomínať, dobre?“ navrhla rozpačito. A on sa cítil ešte neistejšie. „Viem, že ma miluješ a ja milujem teba a to mi stačí,“ mierne sa pousmiala.

                „Ale aj tak...“

                „Mlč, Harry,“ šepla.

                „Ale... dobre, budem mlčať,“ sklonil hlavu.

                „Dojedz si tú večeru,“ pripomenula mu a on si poslušne sadol. Pomaly jedol, ale akosi mu prestalo chutiť. Išla ku chladničke, pretože si spomenula, že tam videla dve pivá. Na víno sa táto situácia asi nehodila. Vybrala ich, otvorila a spolu s pohármi priniesla k stolu, aby si sadla vedľa neho. „Harry,“ oslovila ho. „Ja ťa milujem, vieš?“ usmiala sa a chytila ho za voľnú ruku. Reflexívne si preplietol prsty s tými jej.

                „Viem,“ prikývol. „Len že... zrejme to nebude také, ako predtým. Stále to medzi nami bude.“

                „To áno a my sa s tým budeme musieť naučiť žiť. Ale o tom sú vzťahy. Nestihli sme mať problémy, ani v tvojom prvom živote a ani v tomto. Tak si to teraz vyskúšame,“ usmiala sa. Lenže keď videla jeho zničený výraz, ktorý nemienil ani o trocha zmierniť, povzdychla. Postavila sa a prišla k nemu, aby sa mu nanútila do lona. Jeho ruky sa automaticky omotali okolo jej tela a ona ho objala okolo krku. „Milujem ťa, Harry. Rozumieš?“ šepla a pobozkala ho. A musela sa mimoriadne snažiť, aby ho prinútila bozkávať ju tak, ako ona jeho. Bol stuhnutý a trvalo, kým sa uvoľnil. Napriek tomu to bol nádherný bozk a ona ostala v jeho náručí.

                „Nesmierne sa mi uľavilo,“ priznal sa s hlavou na jej ramene. Hladila ho po hlave a on ju držal pri sebe v pevnom objatí. „Do čerta, toto už fakt nechcem prežívať,“ hlesol.

                „Keď budeš do konca života sekať dobrotu, nebudeš musieť,“ uškrnula sa a jemne ho pobozkala do vlasov. Zdvihol k nej tvár. „A prisahám, že ak sa ťa nejaká ženská ešte raz dotkne, rozmetám ju po celom Anglicku,“ dodala výhražne. Konečne sa uvoľnene uchechtol.

                „Áno, to by som sa stavil,“ prikývol. „Ale to už máme za sebou. Dnes ma Luna objala a dala mi pusu na tvár. Chcem, aby ste sa sem čo najskôr prisťahovali,“ prehlásil odvážne. Zachichotala sa. Vedela to. Charlie ju o tom informoval.

                „A nevravíš to preto, lebo potrebuješ poupratovať, že nie?“

                „Nemám bordel,“ nechápavo pozrel do obývačky. Nemal. Nič nevyberal, aby to nemusel upratovať.

                „Nemať bordel neznamená mať poriadok, to ti budem musieť ešte vysvetliť,“ uškrnula sa. Pozrel na smetný kôš a na zem. Mykol plecami.

                „Tak ty v tom máš prax, pravda. Ale kvôli tomu to nehovorím. Ostal som tu sám, vieš?“

                „Viem, Hermiona mi to povedala,“ prikývla.

                „Vydržal by som sám, nemysli si, že nie. Ale nechcem byť už sám,“ zamračil sa.

                „Ja viem a pred deťmi to nadhodím,“ sľúbila.

                „Vážne?“ s nádejou sa spýtal.

                „Určite. Deti o tebe tri dni hovoria a tešili sa, kedy sa objavíš. A nebolo to kvôli šachu, lietaniu alebo kvôli Hrdinovi. Bolo to kvôli ujovi Harrymu, ktorý zachránil ich mamu, vieš?“ jemne sa usmiala. „Keď som sa teraz do teba znova zamilovala, vôbec ich to neprekvapí, pretože spravili niečo podobné,“ vtisla mu bozk na usmiatu tvár.

                „To bude úžasné,“ vyriekol spokojne. A pozrel na ňu. „Mala si pravdu. S Nevillom,“ vyriekol vážne. Zarazila sa. „Rozprával som sa s Malfoyom a potvrdil mi to. Neville si myslel, že ťa prinúti práškovou formou jedného elixíru k spolupráci, lenže to vyvolalo jeho agresiu. Malfoy to tak naplánoval. Chcel, aby ti ublížil a ja aby som Nevilla prizabil a mal som problémy. Prestalo to účinkovať a Neville je už znova Nevillom.“

                „Aha,“ prikývla premýšľajúc o tom. „Dobre, keď sa z toho dostal. A dobre, odpustím mu tie znásilnenia. Ale to nič nemení na mojom rozhodnutí odísť od neho. Neľutujem toho ani náhodou.“

                „Dobre. Len, aby si to vedela.“

                „Môžeme sa s ním porozprávať. Normálne a ľudsky. Som si istá, že teraz sa na všetko bude dívať triezvo a rozumne.“

                „Súhlasím,“ prikývol. „A ja som sa dohodol s ministrom. Po procese sa to povie nahlas. Prechádzam k aurorom, kde budem pracovať ako... ako by som to povedal... nazvime to profilovač,“ zaškľabil sa. „Pokúsim sa predpokladať, pretože sa ministrovi mimoriadne páčilo, ako som predpokladal pri Malfoyovi,“ povedal vážne. „Pokiaľ budú existovať Slizolinove kliatby, niekto ich bude chcieť zneužiť.“

                „Asi áno, budú lákať k zneužitiu,“ prikývla zamračene. „Ten stojan si ale odnesieš hore. Máš predsa pracovňu, nie? Nemôže to tu stáť. Decká sa môžu jašiť a zhodiť ti to... čo je?“ spýtala sa, keď zbadala jeho infantilný úsmev.

                „Spravím, ako povieš. Ty si pani domu,“ nevinne natiahol. A ona sa zahihňala.

                „Začínam organizovať, čo?“ uchechtla sa. „Je to ale logické, keď tu budú dve malé deti. A keď prídu ich bratanci a sesternice.“

                „Organizuj. Mne bude ešte trvať, kým sa naučím fungovať bežne a normálne.“

                „Zvykneš si,“ usmiala sa a pozrela na hodiny.

                „Už musíš ísť, však?“ sklamane z neho vyšlo, keď zbadal jej pohľad. Iste, bolo potrebné deti uložiť.

                „Nemusím,“ zavrtela hlavou a mierne sa zapýrila. „Charlie sľúbil, že spolu s babičkou dohliadnu, aby sa Luna a Frank umyli a uložili spať... a že my sa máme láskavo postarať o to, aby sme krízu vyriešili k jeho spokojnosti,“ uškrnula sa.

                „Takže sa nepredpokladá, že by si prišla domov skoro?“

                „Myslím, že sa nepredpokladá, že vôbec prídem domov,“ opravila ho s úsmevom. Zarazil sa. A ona si jeho zaváhanie okamžite všimla. „Ja tu budem musieť ostať už len pre to, aby si si konečne uvedomil, že ťa skutočne milujem,“ mierne sa zamračila.

                „Ale to je viem veľmi dobre,“ zamračil sa aj on. „Ibaže...“ zavrtel hlavou.

                „Trápi ťa, ako teraz bude vyzerať náš sex? Naše milovanie?“ opravila sa. „Nemyslím, že by som si začala sťažovať a ty tiež nie...“

                „Nejde ale o fyzické prejavy náklonnosti, tam je to jasné. Ibaže...“ povzdychol. „Budem mať výčitky svedomia, vieš?“

                „Áno,“ prikývla so samozrejmosťou. „Budeš a dlho. Ako si asi myslíš, že som sa cítila ja, keď si vedel, že ťa milujem a nechala som Nevilla, aby sa na mne spravil? Keď som vedela, že ty vieš, že mu to dovolím? A či som musela alebo nie, to nie je podstatné. Dovolila som to a vedela som, že ťa to musí bolieť a dovoľovala som to opakovane. Tiež ma trápili výčitky svedomia, som na seba nahnevaná a dlho budem. Ale vieš čo, Harry? Poďme sa vykašľať na výčitky svedomia, poďme začať úplne novú kapitolu v našich životoch, poďme...“

                Nedohovorila, pretože ju pobozkal a tentoraz si dal skutočne záležať...

------

                „No ale... to vôbec nie je zlé,“ začudovane vyšlo z Luny pri večeri u Harryho doma. Bola veľmi skeptická a nedôverčivá, keď ujo Harry zahlásil, že večeru uvarí on za asistencie Charlieho a Franka, pretože navariť chcel. K obedu si odbehli do Brlohu, ale večeru chcel už prichystať on a bolo to skutočne dobré.

                „No tak vidíš, že som skutočne všestranne založený,“ pripomenul jej s úsmevom, pretože neverila ani tomu, že by dokázal prútikom poutierať prach v celom dome. Ako by aj? Mame pomáhala dosť často, aby vedela posúdiť, že upratovanie veľkého domu vôbec nie je jednoduché a keď včera povedala, že pôjdu ujovi Harrymu pomôcť, logicky si domyslela, že nedokáže ani umyť riad. A pritom mama len prala a vešala bielizeň a čistila kúpeľne a záchody. Ostatné spravil ujo Harry. Dokonca umyl aj zem.

                „Asi áno, uznávam. Vieš viac, ako len zachraňovať svet,“ prikývla a on sa hrdo zazubil. Mrkol na Ginny a aj chlapcov. „Vlastne si dosť sebestačný, nie?“

                „Určite by som sa nestratil, keby na tom záležalo,“ pripustil.

                „Dobre,“ mykla plecami.

                „Koláč by som ale neupiekol,“ priznal nedostatok. Zachichotala sa.

                „Ten upečiem už aj ja, keby sa mama nebála, že podpálim dom...“

                „Asi ťažko, keď tu má ujo Harry elektrinu,“ zaškľabil sa jej Frank.

                „To bolo myslené...“ stiahla obočie.

                „V prenesenom slova zmysle,“ pomohol jej Charlie. Prikývla. „Pranie a žehlenie ale nie je také jednoduché, nie?“

                „Len žehlenie, perie práčka,“ ozvala sa Ginny. „Večera je vážne dobrá,“ usmiala sa na všetkých chlapov. „A s Lunou zajtra upečieme aj koláč... aj tak sa budeme musieť vrátiť, pretože zďaleka nie je vyprané všetko,“ oznámila. Iste, keď sa rozhodla vyprať úplne všetko a pranie tiež niečo trvá, zajtra bude musieť pokračovať. „Keď neperieš tri týždne, nahromadí sa toho veľa,“ upozornila ho. Mykol plecami.

                „Keď som nastúpil do práce, nebol čas. Stále sa niečo riešilo,“ privolil.

                „Prať sa musí pravidelne,“ mudrovala Luna.

                „Alebo nepravidelne a budeš si musieť kúpiť ešte jednu práčku,“ zasmial sa Charlie.

                Harrymu napadlo, že to vôbec nie je zlý nápad. Ľahko sa môže stať, že sa v budúcnosti bude musieť prať často a vo veľkom, keď sa sem nasťahujú a možno bude mať s Ginny ďalšie deti. Pozrel na ňu a ona sa mierne zapýrila. Možno jej napadlo to isté.

                „Babička prala skoro denne, keď sme boli malí,“ povedala s pohľadom na Harryho. Takže jej to isté napadlo. Usmial sa.

                „Babička ale nechodila do práce a to ty budeš chcieť, nie? Tak potom dve práčky,“ vyšlo z Charlieho a v momente sa zarazil. Weasleyovské gény sa ukázali v plnom rozsahu a on bol komplet zapýrený. Díval sa na oboch rodičov. Franka zaujalo jeho pýrenie. Nestávalo sa často, aby sa jeho starší brat takto pýril. Bol vždy pokojným a umierneným, rozprával málo alebo na výzvu, lenže jeho sestra bola úplným opakom.

                „A načo mu budú dve práčky, keď býva sám?“ spýtala sa a pozrela na zapýreného Charlieho a potom rýchlo na mamu a uja Harryho. Ten sa venoval jedlu, ale mama bola rovnako zarazená, ako Charlie.

                „Možno nebudem naveky sám, nie?“ mykol plecami Harry a pozrel na Lunu. „Dve práčky je asi viac ako veľa, ale môže sa stať, že by som tu nebýval sám, nie?“ povytiahol obočie. Ginny sa nervózne pomrvila. Zdalo sa jej to príliš skoro, aby sa o niečom takomto bavili na rovinu. Chcela ešte chvíľu počkať.

                „To asi nie, to je pravda,“ prikývla a znova pozrela na Charlieho, ktorý si pchal do úst zemiaky. „Každý predsa niekoho potrebuje, to viem už aj ja,“ pozrela na mamu a aj Franka. „Lenže...“ stiahla obočie. Ginny si povzdychla vôbec nie nečujne.

                „Luna, pomôžeš mi potom s riadom, dobre?“ usmiala sa na ňu.

                „Áno, pomôžem, ibaže ujo Harry pozval na rande teba,“ upozornila na tú drobnosť. „A uvažuje, že by tu nebol sám, čo je logické, pretože nikto nemôže byť sám a Charlie niečo vie,“ povytiahla obočie. Harry si zahryzol do jazyka, aby sa nerozosmial. Ako jeho syn, tak aj Ginny vyzerali zahnaní do kúta.

                „Máš pravdu, Luna,“ povedal Harry. Ginny naňho rýchlo pozrela a prižmúrila oči. „Ja si myslím, že už je zbytočné čokoľvek zapierať,“ díval sa na Ginny. Pozrel na Franka a aj Lunu. „Alebo čokoľvek predstierať či hľadať výhovorky, nehovoriac o tom, že si musíme dávať pozor na to, čo povieme a ako sa správame. Áno, pozval som vašu mamu na rande, pretože ju mám veľmi rád. A ona má rada mňa. Tak nejak sa to stalo, proste. To, čo sme k sebe cítili v minulosti, sa úplne nestratilo a my sme si to uvedomili. A to je pravda,“ vysvetlil. Ginny sa dívala na dcéru a pozrela aj na syna.

                „Chcela som ešte chvíľu počkať, kým vám to povieme,“ povedala potichu.

                „A prečo?“ spýtal sa Frank pokojne. „Máte sa radi a to je fajn, nie?“ pozrel na sestru.

                „Takže tie reči v škôlke boli pravdivé? Že sa nakoniec vezmete vy dvaja?“ spýtala sa dívajúc sa na mamu. „Decká to v škôlke vraveli... že keď si sa rozviedla, vezmeš si uja Harryho, vieš?“ Ginny prikývla.

                „Áno, spomínala si to. Asi mali pravdu. Ich rodičia boli naši spolužiaci a asi si pamätajú, ako veľmi sme sa mali s ujom Harrym radi a zrejme si domysleli, že taká láska nemohla úplne zmiznúť. A my sme si to s ujom Harrym nedávno uvedomili tiež,“ vyšlo z nej a netrpezlivo čakala, čo to spraví s jej deťmi. Frank sa usmial a pozrel na Charlieho.

                „Aha,“ prikývla Luna zamyslene. „Dobre,“ mykla plecami.

                „Dobre?“ opatrne sa spýtala Ginny. „Vám by to nevadilo?“ pozrela na Franka. Zavrtel hlavou. Pozrela na Harryho, ktorý na ňu mrkol a na Charlieho, ktorý sa spokojne škľabil.

                „Prečo by nám to malo vadiť?“ nechápalo malé dievčatko. „Žiaden človek by nemal byť sám a vy ste teraz sami a mali ste sa radi. Prečo by ste sa nemali mať radi teraz? A ujo Harry je celkom fajn,“ znova mykla plecami. Ginny sa v momente odvalil kus balvanu z hrude.

                „Výborne a keď sme vyriešili toto, tak by sme mohli...“

                „Harry, nie,“ prerušila ho Ginny uvedomujúc si, akú tému chce začať.

                „A prečo?“

                „Vážne, mami. Prečo?“ spýtal sa Charlie.

                „Pretože...“ ale vlastne ani sama nevedela, prečo nie. „Bude to na nich všetko príliš rýchle.“

                „To, že by sme tu bývali spolu?“ spýtal sa Frank. Mama naňho pozrela. A pozrela aj na Charlieho, ale ten len mykol plecami. On im nevravel nič.

                „Ujo Harry predsa sám povedal, že tu nebude večne bývať sám, nie?“ pripomenula Luna. Frank prikývol. „A keď sa máte radi, s kým iným by mal bývať, než s nami?“

                „Bystré deti,“ pochválil ich Harry mimoriadne spokojne. Už pred časom, keď sa jeho vzťah s jej deťmi lepšil a lepšil sa rýchlo si uvedomil, že si Ginny robí so všetkým zbytočné starosti. Jej deti ho mali radi, ako prezradil Charlie skoro pred dvoma mesiacmi.

                „No áno, asi áno,“ privolila Ginny. „Ehm, teda... bolo by to v poriadku?“

                „Jasne,“ prikývol Frank a odložil príbor.

                „Úplne v poriadku,“ usmiala sa Luna.

                „Výborne,“ Harry sa spokojne vystrel na stoličke. „A mám ešte jeden návrh.“

                „Sem s ním,“ Charlie sa postavil, aby pozbieral taniere.

                „Bojím sa pýtať,“ zamrmlala Ginny a tiež sa pustila do upratovania.

                „Keď chcete zajtra prísť a doupratovať... čo keby ste tu dnes prespali? Aspoň by ste si to vyskúšali.“

                „Už sme tu raz predsa spali,“ ozval sa Frank.

                „Mama ti bude musieť aj vyžehliť a to je náročnejšie, než pranie,“ zamyslela sa Luna. „Myslím, že keď začne hneď ráno, budeme mať čas upiecť aj ten koláč, takže by sme tu mohli prespať.“

                „Super,“ vyhŕkol Charlie.

                „A dáme si aj partičku,“ spokojne prehlásil Frank.

                „Ale tak dobre,“ usmiala sa Ginny.

                Spokojne robila poriadok v kuchyni, pretože hoci Harry uvaril a uvaril dobre a dokonca sa snažil aj nenarobiť veľa neporiadku, narobil ho. Bol to chlap, no a tým príliš nezáležalo na tom, aby poriadok udržiavali. Spraviť poriadok, fajn. Ale udržať ho? To bolo náročnejšie. Počúvala Lunino nadšené švitorenie o škôlke. Bola týždeň doma a tešila sa na návrat. Charlie si za kuchynským stolom písal úlohy, ktoré mu priniesol Remus a Harry s Frankom si dávali svoju partičku. Keď sa stretli ich pohľady, spokojne sa usmiala.

                So spaním to ale bolo náročnejšie. Vlastnú izbu tu zatiaľ nemali, nehovoriac o dvoch izbách, ale súhlasili s tým, že sa vyspia v dolnej hosťovskej izbe, hoci sa chvíľu hádali, pretože obaja chceli spať v tej Charlieho. Ginny im odbehla do Brlohu pre veci a vlastne aj aby informovala Molly.

                „Prosím, len zatiaľ pred nimi nespomínaj ďalšie deti,“ hlesla Ginny neskôr, keď už bol v dome pokoj a oni sedeli v obývačke pred potichu pustenou televíziou.

                „Dobre,“ usmial sa a pritiahol si ju do náručia. Oprela sa oňho. Všetko bolo výborné. Jej obavy a vlastne aj jeho sa nepotvrdili. Jej deti ho prijali úplne samozrejme. Vyskúšal najmä Lunu. Keď obe sedeli vedľa Charlieho a špekulovali nad tým, aký koláč zajtra upečú, postavil sa, aby si priniesol pivo a idúc okolo nich sa sklonil, aby Ginny vtisol bozk na tvár. Luna sa len usmiala. Jeho plán ale nenarúšali, len ho trocha urýchlil. O pár týždňov, nie o viac.

 „O deťoch začnem hovoriť až na Vianoce...“

                „Harry,“ potichu sa zahihňala.

                „No čo? Mal som tridsať, za chvíľu budem starý. Chcem si deti užiť, vieš?“

                „Znova opakujem, že ja som ešte tridsať nemala,“ pripomenula mu. „Viem ako to myslíš. Len som zvedavá, či budeš taký nadšený a ochotný, aj keď bude tvoje dieťa celú noc plakať,“ uškrnula sa. Chápala ho. Charlieho spoznal, až keď ten mal skoro jedenásť. Nemal príležitosť byť tým pravým otcom, byť pri každom momente svojho dieťaťa.

                „Keby to malo byť každú noc, tak to asi nie, to fakt. Ale pokojne sa budem striedať,“ sľúbil.

                „Ja viem,“ usmiala sa a otočila, aby mu vtisla bozk na ústa. „Určite. Sľubujem, že deti budeme mať. Neprídeš o príležitosť tešiť sa z každého kroku a pokroku aspoň pri jednom dieťati...“

                „Dvoch.“                                 

                „Tak dobre, dvoch,“ uchechtla sa. „Ale to sa budeme musieť najprv vziať.“

                „A čo zajtra?“ nadhodil. „Teda, zajtra je nedeľa... V pondelok?“

                „Nechaj toho,“ smiala sa.

                „A čo?“ mykol ramenami. „So mnou je všetko neštandardné, ako si sama povedala.“

                „No dobre, iste, ale nemôžeme napochodovať na Ministerstvo v pondelok s tým, že sa ideme vziať.“

                „V stredu?“ uchechtol sa. Udrela ho do ramena. „Dobre. Na Vianoce ťa požiadam o ruku. Pred deťmi, oficiálne. Dovtedy môžeme predstierať, že si spoločný život trénujeme. Ja stále potrebujem dozor, akurát teraz bude trocha... bližší. Len som zvedavý, čo odpovieš Lune, keď sa ťa spýta, kde spávaš,“ uchechtol sa. Zamračila sa.

                „Tak jej asi poviem, že som si od Hermiony požičala izbu, no... Dvere sa začarujú a keby náhodou vstali skôr, stihnem cez kúpeľňu prebehnúť do jej izby,“ plánovala.

                „Uhm, skúsiť to môžeme,“ privolil s úškrnom.

------

                Termín súdnych procesov sa blížil a nielen celé Anglicko k tejto udalosti upriamilo všetku pozornosť. Takmer celý čarodejnícky svet bol zvedavý, ako dopadnú novodobí smrťožrúti, respektíve aký trest im vymerajú zástupcovia Wizengamotu.

                A hoci by logicky mala žalovať Malfoya a jeho partiu Ginny, minister sa rozhodol, že žalovať ich bude v tomto prípade Ministerstvo mágie, aby tým jasne poukázal na jeho postoj k podobným aktivitám, ktoré by sa v budúcnosti mohli vyskytnúť. Súčasný svet jednoducho robí so smrťožrútmi poriadky.

                Preto vystupovala, rovnako ako Harry a ostatní ako svedok, hoci sa skutočne žiadne problémy neočakávali.

                „Dobre teda,“ Hermiona si nervózne pomädlila ruky. Ostala s Harrym a Ginny sama v jeho dome po tom, čo odišla Amanda aj s Ronom a Remusom. Mali absolvovať svoje prvé oficiálne výpovede v pozíciách svedkov a tak nejak uznali, že by sa mali predtým stretnúť a porozprávať sa o tom. Charlie už bol na Rokforte a Frank s Lunou v Brlohu pod dohľadom Molly. „Vezmem si nejaké veci a pôjdem...“ postavila sa. S oboma naraz ešte sama neostala a bolo jej trápne.      


 

Komentáre

14.08.2020
• Jana Varga  |  14.08.2020 07:24:12  |  IP: 95.102.---.---
Ďakujem, Andreia!
Nie, rozhodne nechcem:) Na to je je poviedka v sekcii 18+:D
Ak by bolo pokračovanie, tak tam by sa čo to mohlo zvrtnúť, ale trojka asi nie...

13.08.2020
• Andreia  |  13.08.2020 10:16:56  |  IP: 193.53.---.---
Ahooj, tak po dlhej dobe opat komentujem, vela som zmeskala :) kapitoly su krasne napisane, obzvlast tato, uprimny a dojimavy rozhovor dvoch ludi co sa lubia... ale nechces to naozaj ukoncit trojkou pravda? To by po ytom vsetkom co si museli vytrpiet vobec nepasovalo

12.08.2020
• Jana Varga  |  12.08.2020 13:13:27  |  IP: 95.102.---.---
Latis, dakujem mnohokrat!:)

11.08.2020
• Latis  |  11.08.2020 17:37:57  |  IP: 37.188.---.---
Opravdu dobře,líbí se mi jak píšeš.

09.08.2020
• Jana Varga  |  09.08.2020 11:10:03  |  IP: 95.102.---.---
Ďakujem!
Už sme si to "vysvetlili" :D
Ale je pravda, že toto trápilo Ginny najviac...
• Martina  |  09.08.2020 10:51:11  |  IP: 84.197.---.---
Lillypotterml veď v minulej kapitole Hermiona upravila Ginny pamäť na jej žiadosť
• Lillypotterml  |  09.08.2020 10:39:44  |  IP: 77.247.---.---
ale ona mi musela vybrať ju samú z mojej hlavy, vieš?“ Čo to sakra znamená?

08.08.2020
• Jana Varga  |  08.08.2020 22:51:08  |  IP: 188.121.---.---
Vďaka:)
Prešla som akurát tú kapitolu a bude... výživná :D
• Martina  |  08.08.2020 20:46:40  |  IP: 84.197.---.---
Uuuu tak rozhovor v budúcej kapitole bude zaujímavý 😂 fajn že deti sú v pohode so všetkým, Ginny sa bála zbytočne.. :)
Nový príspevok
nick  
text
 
 
471-3nula  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist

aktualizované: 20.09.2020 18:02:54