33. Molly a Lily

 

      Národný park Exmoor, Killington, 2.6.2002
               
Ginny vstala v prvé ráno sústredenia prezieravo o šiestej. Určite by jej bohato stačilo, keby vstávala o polhodinu neskôr, ibaže práve tú polhodinu bude zrejme potrebovať, aby vydurila z postele Susie, ktorá bola ešte väčším spachtošom, než ona sama.  
                To jej však nebránilo, aby nadávala celú dobu, odkedy sa sťažka vyhrabala spod prikrývky, napoly spiaca vliezla do kúpeľne, aby na seba hodila rýchlu sprchu, ktorá slúžila minimálne k tomu, že dokázala udržať otvorené oči a obliekla sa. Potom ju čakala veľmi ťažká a statočná úloha zobudiť Susie.
                „Whalenová! Vstávaj!“ zakričala tak hlasno, že by ju zrejme počuli až na ihrisku, keby si nezačarovali izbu. Trocha to pomohlo, jej tímová kolegyňa sa začala v posteli aspoň hýbať.  
                Včera videla vážne neuveriteľné veci a bola nadšená. A nielen ona. James vravel, že v Amerike sa niečo podobné vyskytuje, ale nie všade a nie na takej úrovni. Podobne trénujú práve Íri alebo Japonci. V Rusku majú takých tréningových stredísk niekoľko. Dokonca aj v Austrálii, či Brazílii. Mal priateľov medzi svetovými trénermi a sem, s Regulusovou výraznou podporou a nielen finančnou, nasúkali to najlepšie. Trvalo im to a bolo to tajné. Aspoň zatiaľ.
                Okrem telocvične a posilňovne, sa vo vnútri hotela nachádzalo aj rehabilitačné centrum, či miestnosť, ktorú nazval strategickou. Na makete, ktorá sa rozkladala na veľkom okrúhlom stole, sa dali názorne predvádzať ukážky rôznych akcií. Slúžili k tomu postavičky metlobalistov, verne kopírujúcich pohyby hráčov lietajúcich na metlách. Samozrejme sa dali regulovať podľa želania trénerov a podľa toho, čo práve chceli preberať.
                Zaujímavá bola aj herňa, kde sa dali hrať spoločenské hry, biliard, šípky, dokonca bowling a stolný futbal. Väčšinu z toho ani nepoznala.  A bol tam jediný televízor a prehrávač. James s Gwen skutočne chceli, aby spolu strávili čo najviac času. Jej trénerka včera rozháňala tímové skupinky a miešala ich. Poznali sa, všetci a dobre. Snažili sa o to, aby vytvorili priateľstvá, nielen známosti. Celý večer nebola so Susie, ani Ronom a s Harrym stihla prehodiť len pár viet, než ich trénerka rozdelila. Samozrejme to nebude tak vždy, ale prvé večeri určite.  
                Príroda v okolí bola nádherná. Územie bolo začarované, aby mali maximálny pokoj a aby sa im tam nevotrel novinár alebo špeh. Ona by však tú prírodu chcela ísť prebádať. Vedela ale, že na to nebude mať ani silu a ani príležitosť.
                „No tak, Whalenová. Vstávaj! Poďme! Hop, hop, hop!“ zaplieskala jej pri ušiach. Až teraz zareagovala a s nadávkami vyskočila z postele, dezorientovane sa dívajúc kde je, prečo tam je a čo tam robí. „Máš dvadsať minút na to, aby si sa umyla, obliekla a aby sme boli v jedálni. Inak dostaneme prvé napomenutie,“ s úškľabkom jej oznámila. Susie nadávala ešte horšie, ako ona pred malou chvíľou. Ale aspoň sa rozhýbala.
                O dvadsať minút skutočne vošli do jedálne. A neboli posledné, ako si s úľavou uvedomila. Čo je fascinovalo a hnevalo zároveň bolo to, že Harry vyzeral veselo, vyspato a v pohode, akoby boli dve hodiny poobede a nie taký neľudský ranný čas. Rozprával sa s otcom, ale okamžite, ako ju zbadal, podišiel aj s jej bratom k nej.  
                „Dobré ráno, zlato,“ usmial sa na ňu a nežne ju pobozkal na pery. Ron vedľa neho vyzeral ešte horšie, než Susie.
                „Nechápem, ako to robíš že vždy, keď vstaneš, vyzeráš vyspato. Aj keby si vstával o piatej,“ zavrtela hlavou a objala ho.
                „Som ranné vtáča,“ zasmial sa.
                „Neznášam ho,“ zaskuhral Ron. „O šiestej sa pýtal, či si nepôjdeme zabehať. Blázon,“ zaškľabil sa.
                „Ja zase nechápem, ako si zvládal tréningy po celý rok,“ zamrkala naňho rozospato Susie. „Och, pardon, vy ste vlastne tréningy nemali... len nejaké niečo, aby ste zabili čas,“ zaškľabila sa.
                „Trvalo mi polhodinu, než som sa rozobral,“ prezradil nevšímajúc si jej rýpanie. U Harpyí to nebolo nič ojedinelé. „Až keď ma pár ráz zasiahla dorážačka, ktorú po mne veľkoryso vypálil Eddie,“ zasmial sa.
                „No tak... rozlepte sa od seba a sadnúť,“ zavelila im Gwen, ktorá prechádzala okolo nich. Harry sa len sťažka vzdával objatia. Ginny nespokojne zafrflala.
                Do miestnosti sa už nahrnuli oneskorenci, ktorí si posadali za stôl, aby sa naraňajkovali. Na stole sa objavilo dosť jedla, z ktorého si mohli vyberať. 
                „Po raňajkách začneme so vstupnými prehliadkami,“ spustila Gwen dosť nahlas na to, aby ju počuli všetci aj napriek rozbehnutým živým diskusiám. „Pôjdete k Joyce jednotlivo a podľa abecedy. Gentlemansky pustíte najprv dievčatá. Joyce tu má záznamy každého z vás a ste samozrejme všetci zdraví, o tom nepochybujeme. Pôjde o to, aby sa ona zoznámila s vašimi zdravotnými stavmi, ale hlavne s vašimi bývalými úrazmi,“ uškrnula sa. „Doobeda by ste mali stihnúť vyzdvihnúť si aj všetku výbavu. Stretneme sa tu o jednej, na obede a po ňom sa pôjde na metly.“ 
                „Hm a čo mám robiť doobeda ja, keď som na konci abecedy?“ šepol Oliver vedľa sediacemu Harrymu.
                „Mám rovnaký problém,“ zahihňal sa Ron. „Pôjdeme do herne a zahráme si ten stolný futbal, či čo to je. Včera ma to celkom bavilo.“
                „Čo keby ste začali od konca a šli si vyzdvihnúť výbavu?“ spýtala sa ich pobavene Ginny. Mohla sa veselo škľabiť. Bude mať všetko vybavené ako prvá.
                „Možno by ste nám mohli predviesť spodnú bielizeň,“ navrhla Susie, „ak je teda pravda, že aj to vyfasujeme.“
                „To by sa ti páčilo, však? Vidieť hneď zrána poriadneho chlapa,“ natiahol Ron.
                „Rozhodne by som ale nehľadala teba,“ natiahla ešte nevinnejšie.
                „Fajn diskusia k raňajkám,“ uškrnul sa Harry.
                „Ty by si mi ale mohol predviesť pánsku spodnú bielizeň.“
                „Susie, keď nechceš zomrieť pomalou a krutou smrťou, tak čuš,“ varovala Ginny pobavene.
                „Ani pozrieť sa nemôžem?“ povzdychla hrajúc nešťastnú.
                „Nie, toto telo je výhradným majetkom slečny Weasleyovej,“ Harry pozrel na Susie. Ginny súhlasne prikývla.
                „A momentálne aj drsnej trénerskej dvojice, ktorá nás prinúti vypľuť dušu,“ zasmial sa Oliver.
                „Úplne ti to tvoje úžasné telo spľundrujú,“ prikývol Ron s miernym úškrnom. Myslel to však vážne.
                „Ja som zvyknutý na rozdiel od vás trasorítok,“ vyprskol.
                „No, nerada vás opúšťam,“ ozvala sa Ginny a utierala si ústa. Joyce na ňu mávala od dverí. „Idem sa nechať preskúmať,“ vtisla ešte Harrymu bozk a ponáhľala sa za liečiteľkou.
                Prešli do vyšetrovne, ktorá susedila práve s rehabilitačnými miestnosťami. Ani tu nešetrili, ako sa zdalo. V porovnaní s touto vyšetrovňou, bola tá u Harpyí absolútne zastaraná a to ju považovali za najlepšiu, aké mali metlobalové tímy a u Munga by sa tiež mohli hanbiť.
                „Vzhľadom k tomu, že tvoj zdravotný stav poznám dopodrobna... hoci sa istá nezrovnalosť vyskytla,“ Joyce sa na ňu usmievala, „rada by som sa zamerala práve na tú nezrovnalosť, ak dovolíš.“
                „Nemôžem ti to nedovoliť,“ uškrnula sa Ginny.
                Na výzvu svojej liečiteľky sa vyzliekla do pol pása a nechala sa niekoľko minút študovať. Joyce robila presne to, čo robila vždy na začiatku a aj na konci sezóny s tým rozdielom, že teraz si to bude pamätať.
                „Potratila si síce, ale všetko vyzerá byť v poriadku,“ prehlásila napokon. Aj toto počula Ginny od nej už niekoľkokrát. A vedela, že sa teraz začne vypytovať na jej menštruačné cykly, ich pravidelnosť a prípadné problémy a spoločne sa dostanú k tým istým záverom, tak ako vždy. Nechcela jatriť jej rany tým, že by to pripomínala. Mala napokon šťastie, že sa stala Joyce liečiteľkou a nespovedal ju teraz niekto cudzí, kto by túto informáciu zrejme posunul ďalej. „V záznamoch bude len nepatrná zmienka, ale budem ťa sledovať o to pozornejšie.“ 
                „Jasne,“ prikývla mladá hráčka bez váhania, keď sa obliekala. „Súhlasím s absolútne všetkým,“ usmiala sa.
                „Musela si mať neuveriteľné šťastie, keď sa to stalo,“ stiahla obočie. „Podľa tých rečí, čo sme si vypočuli, to nebolo nič jednoduché. Dohliadnem si na teba.“
                „A ja budem rada,“ prikývla.
                „Dobre teda. Chcem, aby si mi hlásila každú, hoci nepatrnú zmenu zdravotného stavu. Aj keby šlo len o nevoľnosť, prípadne svalové problémy.“
                „Viem, ako to chodí,“ zahihňala sa.
                „Viem, že vieš. Ibaže James na tom trvá a keby to nebolo úplne smiešne, mali by ste mi hlásiť aj to, koľkokrát denne si kýchnete,“ zaškľabila sa. „Dobre, pošli mi sem Susie. A dávaj si pozor!“ zavolala ešte za ňou.
                O nejakú chvíľu neskôr vyšla Susia, aby vstúpil Charles Archer, ktorý u liečiteľky strávi rozhodne dlhšiu dobu, než jej zverenkyne, ktoré poznala ako vlastné topánky.  
                „Takže nekecali, skutočne máme aj reprezentačnú spodnú bielizeň,“ uchechtla sa Susie, keď o čosi neskôr preberali v izbe svoje veci, ktoré si zodpovedne vyzdvihli. Prezerala si neerotické nohavičky. Také by si dobrovoľne na seba nevzala.  
                „Podprsenky boli jasné,“ hihňala sa Ginny. „Ale s týmto to už prehnali,“ škľabila sa na kus látky držiacej v ruke, na ktorej bolo logo asociácie aj s vlajkou. „Neviem, či by som sa cítila vzrušená, keby som videla Harryho s anglickou vlajkou na boxerkách.“
                „Tvoj problém sa dá ľahko odstrániť. Stačí, keď mu tú vlajku vyzlečieš,“ zazubila sa na ňu Susie. „Ale schválne... mohla by som sa pozrieť na Pottera s logom asociácie na mieste, kde sa nachádza predmet slúžiaci k ženskému uspokojeniu?“ natiahla s úškľabkom.
                „Susie, len teraz si prišla od Joyce. Chceš sa k nej vrátiť, aby ti dala do poriadku tržné rany?“ nevinne na ňu zamrkala Ginny.
                „Ginevra, ty si bola vždy sebecká,“ prskla a zachechtala sa.
                „Som rada, že si to pamätáš. A pamätáš si aj iné veci, však?“ povytiahla obočie. „Tak ruky a myšlienky... a úplne všetko preč od Harryho.“
                „Jasne, cením si svoj život,“ vyplazila jej jazyk.
                Následne si skúšali všetko oblečenie, obuv a výstroj, ktoré vyfasovali. Nebolo to zlé. Všetko bolo kvalitné a pohodlné. Hihňali sa a obzerali až doobeda, kedy si na sebe nechali tréningové letecké oblečenie a vrhli sa do jedálne na obed.  
                Všetci hráči absolvovali svoje vstupné prehliadky a vyzdvihli si oblečenie a výstroje, ktoré sa líšili podľa postov, ktoré v tíme zastávali.  
                „Všetkým vám to neuveriteľne sekne,“ zazubila sa na nich Gwen pri obede. „Poobede si každý vyzdvihne svoju sadu metiel a sústredíte sa výhradne na to, aby ste ich prispôsobili svojim potrebám, svojej váhe a rýchlosti, svojej obratnosti. Kto by potreboval pomoc, nech neváha.“
                Hráči sa na to nesmierne tešili a hneď, ako bolo dojedli, sa vrhli do strategickej miestnosti, aby si každý vzal päť metiel so svojím menom.
                A potom nasledovalo lietanie a to bolo to, čo ju bavilo najviac. Na Nimbuse už lietala, preto vedela, na čo sa má zamerať. Čo konkrétne má doladiť, aby bola jej metla bezchybná a aby jej sedela na mieru. Zrejme ešte príde na pár drobností, keď na nej bude lietať často. Momentálne ju ale mala naladenú a podľa nej si vyladila ostávajúce štyri.
                Bol podvečer a väčšina hráčov stále lietala. James aj s Gwen prelietavali popri nich a hádzali rady a tipy, čo by sa mohlo ešte vylepšiť.
                „Vyzerá to nádejne, nemyslíš?“ spýtala sa Ginny Harryho, keď si k nej prisadol do trávy pri tréningovej ploche, ktorá bola vyhradená triafačom. Tá bola najväčšia a preto tam boli teraz všetci.
                „Myslíš metly? Ten sexi oblečok, čo máš na sebe? Celkom slušná strava? Obsluha? Výbava?“ uchechtol sa. Prevrátila oči.
                „Celé sústredenie myslím.“
                „Je to len prvý, respektíve druhý deň. Ešte nezačal ten pravý dril. Ten začne až zajtra. A ja som vážne zvedavý, kto bude večer schopný spoločensky sa odreagovávať. Veľmi ľutujem toho, že ten elixír, ktorý mama vymyslela, nie je oficiálne schválený.“
                „Je to škoda, to fakt,“ prikývla roztrpčene. Keby ho mali, všetci by do rána nazbierali sily, ktoré určite stratia cez deň a na ďalší ich budú len sťažka hľadať. „Gwen je síce tvrdá a dosť... ale zrejme už dohovorila Jamesovi, aby to nepreháňal.“
                „Bolo by vhodné, keby mu na konci niekto ostal, kto by mohol reprezentovať,“ sarkasticky poznamenal.
                „Bude to v pohode,“ prehlásila a vlastne sa snažila presvedčiť samú seba. Oprela sa oňho, aby sledovali lietanie svojich spoluhráčov.

      Národný park Exmoor, Killington, 3. 6. 2002 – 7. 6. 2002
               
James im na začiatku prvého týždňa sústredenia prezradil, že sa v ňom zamerajú výlučne na zžitie s novými metlami. Komu sa to podarí, fajn. Komu nie, bude musieť zamakať. Rozvrh tréningu však mal byť počas celého sústredenia rovnaký.  
                Budíček o šiestej. O siedmej ľahké raňajky. Po nich behanie. Vyznačil päťkilometrovú trasu, ktorú musel každý a každé ráno absolvovať. Bez výnimky. Pre niekoľkých, vrátane Rona, už toto bola prvá vážna komplikácia, ktorú sa budú musieť prinútiť odstrániť.
                Po rannom behu nasledoval tréning v jednotlivých sekciách. Gwen si vzala na starosť výlučne triafačov, keďže ich bolo najviac a bolo potrebné, aby sa zohrali a zvykli si na seba. Všetky doobedia sa zameriavali na nácvik prihrávok z a do akejkoľvek pozície. Všetci šiesti triafači boli výborní, záležalo len na tom, aby sa čo najlepšie zohrali.
                James sa zameral na zvyšok. Pokým strážcovia v individuálnych tréningoch nacvičovali rýchlosť presunu od jednej obruče k druhej a tretej a svoje reflexy, odrážači triafali náhodne vypálené dorážačky do terčov a stíhači kľučkovali medzi tyčami, či viedli letecké závody.
                Po takýchto individuálnych tréningoch nasledoval obed a krátka regenerácia síl.
                Pokračovalo sa zmiešanými tréningami, kedy odrážači pálili ako po triafačoch, tak aj stíhačoch. Triafači sa medzi sebou blokovali, aby pálili na strážcov a stíhači naháňali svoje strely.
                A popri tom medzi nimi lietali James a Gwen a kričali, povzbudzovali, nadávali alebo radili. Pod nimi striehla Joyce a dvaja fyzioterapeuti, ktorí boli pripravení okamžite ratovať nejaké zranenie.
                Hoci raňajky a obedy boli ľahšie, večere bola vskutku výdatné a bohaté. Avšak len málokto mal večer chuť niečo zjesť. Väčšina kádra sa nechávala masírovať, natierať liečivými masťami alebo do seba liali elixíre. Večernej voľnej zábave v spoločenskej miestnosti sa zúčastňovalo len pár jedincov.
                Nebolo to také tvrdé, ako by si Harry myslel. James sa skutočne krotil. Ale ani jeden z nich, a nech bol tréning Harpyí ten najtvrdší, nebol zvyknutý makať takmer celý deň len s trojhodinovou prestávkou. Buď si na to zvyknú, alebo im neostane nič iné, len sa prinútiť na to si zvyknúť. Čím dlhšie to ale bude trvať, tým menej ich to bude bolieť. On, Ginny a Susie, pretože mali natrénované dopredu a odrážači, pretože to boli tvrdí chlapi... len oni dokázali prvý týždeň tráviť večere v spoločenskej miestnosti. 

      Byt Harryho Pottera, Londýn, 8.6.2002
      Brloh, Vydrí svätý Dráb, 8.6.2002
               
Harry aj s Ginny vedeli, že sa budú musieť premiestniť do Brlohu, pretože Molly naplánovala zoznamovaciu akciu s Harryho rodičmi. Prezradil im to James, ktorý chodil prespávať domov a prehlásil, že on si to dovoliť môže, pretože mu, ako hlavnému trénerovi, isté výhody prináležia. Strážiť hráčov môže Gwen, Joyce a maséri.  
                „Nemám z toho dobrý pocit,“ posťažovala si Ginny na matkin nápad, keď vošli do Harryho bytu. Nejako jej nezišlo na um, že by mala ísť do toho svojho. Pár vecí mala pri sebe a to jej stačilo. Kvety pôjde určite pozrieť, ale oni sa nebudú sťažovať, keď to spraví až zajtra. 
                Počas voľných víkendov mali prísny zákaz objavovať sa na verejných priestranstvách, kde ich mohli prepadnúť novinári a tiež mali prísny zákaz vypustiť do sveta hoc i len malinkú informáciu z reprezentačného sústredenia. Týkalo sa to aj ich rodín. Mohli rozprávať, nemohli však spomínať, čo je alebo len bude predmetom ich tréningov.
                „Prečo? Tvoja mama je fajn, moja je tiež fajn, rovnako ako otcovia. Myslím, že si padnú do oka,“ usmial sa.
                „Len aby si nepadli do oka až príliš,“ zafrflala a hodila sa na pohovku.  
                „Čo myslíš?“ spýtal sa a pozrel na ňu. Povzdychla si.
                „Ako poznám moju mamu, tak stočí rozhovor smerom, ktorým chce a nakoniec sa budú baviť o tom, ako nám stroja svadbu, koľko na nej bude hostí a čo sa bude jesť,“ natiahla.
                „Hehe, to by mohlo byť zaujímavé,“ prisadol si k nej. „Neviem si predstaviť svoju mamu pri takomto rozhovore.“
                „Tak asi zažiješ premiéru,“ znova si povzdychla. Akosi často vzdychala. „Moja mama si to vymyslí, nadchne sa pre to a bude ma tým otravovať stále.“
                „Tak nech,“ mykol plecami. Podráždene naňho pozrela, len sa uškrnul. „Nech si vymyslí, čo chce. A moja mama, ak sa jej ten nápad bude pozdávať a mám taký blbý dojem, že bude, tak nech tiež plánuje. Pokým sa my dvaja na tú svadbu nedostavíme, tak si príliš nepomôžu,“ zaškľabil sa.
                „Bojím sa, aby mama nepadla znova do tej melanchólie pri Johnovi, kedy ma už videla vydatú,“ povzdychla po tretí raz. Vzdychanie začínalo byť alarmujúce.  
                „Niekedy sa ale budeš chcieť vydať, nie?“ povytiahol obočie.
                „Niekedy určite,“ rýchlo naňho pozrela. „A určite chcem mať aj deti.“
                „Koľko?“ s úsmevom sa spýtal. O tomto sa ešte nikdy nebavili. Len mykla plecami.
                „Minimálne dve, nechcem jedináčika. Nad konečným číslom sa ani neodvažujem premýšľať vzhľadom na svoje gény,“ konečne sa zaškľabila. Uchechtol sa.
                „Sedem by bolo fajn. Jedno metlobalové družstvo by bolo isté.“
                „Potter, netrep,“ zasmiala sa. „Sedem je príliš, ale nikto z nás nemal to srdce povedať to rodičom,“ natiahla pobavene. A pozrela sa naňho. „Nemysli si, aj na teba bude z jej strany vyvíjaný tlak,“ upozornila ho dopredu.
                „Nevadí,“ mykol plecami s úsmevom. „Ja sa tej myšlienke nijako nebránim,“ pozrel na ňu. A ona mu pohľad opätovala. Stiahla obočie.
                „Prosím, len sa k nej nepridávaj, nechcem to zažívať znova,“ pípla nešťastne. A on sa zarazil. Muselo to byť pre ňu vtedy ťažké a stále sa s tým tlakom nezmierila.
                „Nebudem sa k nikomu pridávať, Ginn,“ šepol a objal ju. „Len som tým chcel povedať, že mi ten nápad príde celkom fajn. Keby si mala byť pani Potterovou,“ hlesol jej do ucha.
                „Možno niekedy,“ privolila hľadajúc si pohodlie v jeho náručí. „Keď budeš o mňa ešte stáť. Ale... chcem byť ešte chvíľu, pár rokov, slečnou Weasleyovou.“  
                „Pár? Koľko je pár?“ podivil sa.
                „A začínaš vyvíjať tlak,“ upozornila. „Proste sa o tom nebavme. Nechajme to tak, ako to je, prosím.“
                „Dobre,“ prikývol. Iste, myšlienka by to bola zaujímavá. „Niekedy sa vezmeme, keď k tomu obaja dozrieme. A povieme to aj mamám, keby sa rozhodli za mesiac strojiť svadbu,“ zaceril sa.
                „Nehneváš sa, že?“ potrebovala sa ubezpečiť.
                „Nie,“ presvedčivo prehlásil. Tiež sa zatiaľ nechcel ženiť. Ich vzťah bol pevný a tak to bolo v priadku. Možno by sa chcel dozvedieť, čo si vlastne myslí a aký má na všetko názor, ibaže táto téma bola pre ňu až príliš bolestivá. Veď on ju raz presvedčí, že je to téma aj pre ňu. „Poznám toľko iných vecí, na ktoré by sme sa mohli zamerať,“ pritisol si ju viac.
                „Napríklad?“ vyzvala ho pokojnejšie. Vážne si myslela, že jej mama sa uchýli k tomu, aby jej išla naplánovať budúcnosť a keď tam bude mať svoju prípadnú svatku, o to pre ňu lepšie. A bála sa toho, aby aj on pri tej predstave nezblbol, ako vtedy John. A nestíhali ju a nepresviedčali, nenútili do niečoho, do čoho zatiaľ nie je pripravená.
                „Napríklad to, ako dohnať ten stratený týždeň,“ šepol a jeho ruka zablúdila pod tričko. Zdvihla hlavu, aby mu umožnila pobozkať ju. A ona siahla do jeho rozkroku, aby ho vyburcovala k životu. Pri jej perách sa však dlho nezdržoval, takmer ihneď zamieril ústami do miest, kde to najviac milovala.
                Určite nebudú na zoznamovaciu akciu meškať. Prídu včas, teraz ale bolo dôležitejšie dobehnúť stratený čas a niečo si nahnať aj dopredu.

------

Že sa deje skutočne niečo nezvyčajné, čo ju nútilo byť v strehu zistila v okamihu, ako sa dozvedela, že na maminu zoznamovaciu akciu nebol zavolaný ani Ron a ani dvojčatá.  
                „Ron sa ospravedlnil,“ vysvetľovala Molly, keď sa na to spýtala. „Má voľný víkend a chce ho stráviť so svojou priateľkou.“
                „Tomu sa aj dá uveriť,“ šepla Harrymu. Jeho rodičia mali prísť o malú chvíľu. „Ale dvojčatá nevykecá.“
                „No a Fred s Georgeom doslova povedali, že oni nebudú kaziť dobré meno našej rodiny v očiach Harryho rodičov,“ usmiala sa ďalej sa motkala po kuchyni. Dávno už mala všetko pripravené, len bola nervózna.
                „To znie celkom logicky, nemyslíš?“ šepol Harry Ginny.  
                „Asi áno,“ prikývla. „Zrejme vážne nechcú vydesiť tvoju mamu nejakou svojou blbinou, ktorú by vymysleli,“ zaškľabila sa.
                „Tak vidíš, bude to obyčajná večera,“ pobozkal ju do vlasov. Molly sa v tej chvíli obrátila k nim a videla jeho prejav náklonnosti. Spokojne sa pousmiala.
                „Harry, čo keby si zašiel za Arturom do obývačky? Preniesol tam stôl, pri ktorom budeme jesť.“
                „Jasne,“ prikývol a vybral sa do vedľajšej miestnosti.
                „Jesť v obývačke?“ Ginny vyletelo obočie vysoko. „Tak ale... toto sa nedeje ani na Vianoce,“ podozrievavo fľochla po mame.
                „Chcem spraviť čo najlepší dojem, zlato,“ prezradila jej mama nervózne.  
                „Mami, oni sú úplne v pohode, vážne,“ s úsmevom ju ubezpečovala. „No teda, Jamesovi pri tréningoch skoro nepretržite šibe, ale aj tak...“
                „Ginevra, ako sa to vyjadruješ?“ Molly ju okamžite spucovala. „Je to Harryho otec a...“
                „A pri tréningoch naňho nadáva oveľa horšie, tým si buď istá,“ uchechtla sa. Potom ale zvážnela. „Mami, oni sú fajn a sú absolútne neškodní. Keby sme jedli hocikde, nevadilo by im to.“
                „Myslíš?“ nedôverčivo sa spýtala. „Ale tak... Harry je veľmi dobrý chlapec, tak musí mať takých aj rodičov, nie?“ skúmavo pozrela na Ginny. A tá si povzdychla. Ani počas celého týždňa tvrdého tréningu toľko nevzdychala, ako dnes.
                „Áno, mami, je celý po svojich rodičoch,“ usmiala sa. Vedela, o čo jej mame ide. Už len čakala, kedy začne vravieť o tom, ako by taký dobrý chlapec, s takými dobrými rodičmi, bol ideálnym manželom.
                „To je dobre,“ prikývla Molly. „Hlavne, aby bol na teba dobrý a aby si bola šťastná,“ usmiala sa na ňu. „Idem skontrolovať obývačku.“ 
                Ginny sa za ňou dívala. To je všetko? Žiadne dohováranie, prehováranie a plánovanie? Možno to ešte len príde. Začula zvuk premiestnenia. Dali Potterovcom súradnice a oni práve prišli na návštevu. Okamžite bola pred dverami, aby ich privítala a aby videla ich výrazy.
                Lily si prezerala Brloh so zamysleným úsmevom. Nie škodoradostne, ale skúmavo. Obaja toho počuli od Siriusa už dosť. A vlastne aj od nej samotnej.  
                „Vždy som milovala kúzla,“ Lily mrkla na Ginny. „Ahoj, zlato,“ pobozkala ju na líce. James sa na ňu zazubil.
                „Ja tiež, hlavne tie trvanlivé,“ zahihňala sa. „Vítam vás v svojráznom dome Weasleyových,“ teatrálne sa uklonila a otvorila im dvere. „S poľutovaním musím oznámiť, že moji bratia, dvojčatá, sa večere nezúčastnia, takže to bude dnes bez kabaretného predstavenia.“
                „Keby bolo potrebné, niečo by som mohol zahrať aj ja,“ natiahol James pobavene.
                „Ty sa správaj disciplinovane,“ upozornila ho Lily s úškrnom.
                „Vítame vás...“
                Z obývačky vyšli manželia Weasleyovci, aby pozdravili svojich hostí a aby sa pozoznamovali. Formality trvali krátku dobu a Molly si zatiaľ z úžasom uvedomila, že Lily je nádherná žena a James celkom zábavný muž. Molly sa im zdala milá a priateľská a Artur sympatický a jemne roztržitý. Samozrejme o sebe vedeli, Sirius im počas všetkých rokov rozprával o svojich priateľoch, či boli tí priatelia v Amerike alebo v Anglicku. Ale vidieť a spoznať sa naživo, je niečo celkom iné. Prvé, čo spravili bolo to, že si potykali. A prečo nie. Ich synovia by zrejme vyrastali spolu, poznali by sa rovnako dobre, ako sa poznali so Siriusom.
                Molly sa skutočne vyšvihla a manželom Potterovcom bolo servírované pečené hovädzie s tou pravou a ničím nefalšovanou Prewetovskou omáčkou. Drobný rozdiel bol cítiť, predsa len nebola Ginny ešte skúsenou kuchárkou. A práve ten drobný rozdiel spravil z jedinečného jedla niečo unikátne.
                „Vážne si neklamala, keď si vravela o tom, že omáčka od tvojej mamy je niečo nezabudnuteľné,“ povedal James Ginny počas večere. „Je to... delikatesa,“ usmial sa na Molly, ktorá sa mierne zapýrila. Artur sa spokojne zubil.
                „Skutočná lahôdka,“ prikývla aj Lily.
                „Mamina omáčka je legendárna,“ hrdo prehlásila.
                „A bude aj tvoja, zlato,“ Molly pozrela na dcéru. „Len potrebuješ získať trocha praxe. Mne trvalo roky, kým som ju prvý raz spravila dokonalo,“ prezradila.
                „Až tak dlho to zase nebolo,“ zastal sa jej Artur.
                „To si myslíš ty,“ Molly zavrtela hlavou. „Už keď som ju prvý raz robila, bola výborná. Ona sa nedá spraviť inak, než výborne,“ dívala sa na Lily. „Ak sa však spraví dokonalo, ten vrchol je potom cítiť. A na to treba prax a skúšať a skúšať...“ usmiala sa na dcéru.
                „Bezva, budem sporadicky nadobúdať prax,“ uškrnula sa. Harry sa zazubil. Jej matka však len zavrtela hlavou.
                „A mal som pravdu aj vtedy, keď som prehlásil, že budeš mať veľké šťastie, keď sa oženíš a ako bonus dostaneš túto omáčku,“ James drgol do Harryho. A Ginny sa v hlave rozozvučal alarmový zvonček. A sú tam, kde nechcela, aby boli.
                „Ja som si myslel, že sa ženením získava niečo iné. Deti napríklad. A nie omáčky,“ zaškľabil sa na otca. A vyfasoval od Ginny pod stolom kopanec. Zarazil sa a zamračil. Nemohla si nevšimnúť, ako spozornela jej matka. 
                „Ženením sa získavajú rôzne veci a rôzne veci sa naopak strácajú,“ filozofoval Artur.
                „To môžem potvrdiť,“ prikývla Lily. „A zrejme to môže potvrdiť úplne každý.“
                „Samozrejme viem, ako to myslíte,“ ohradil sa James. „Iste, v manželstve, rovnako ako v iných oblastiach, ide o kompromis a dohodu, súlad, pochopenie, odpustenie, lásku. Manželstvo dáva veľa krásneho a dobrého, ale samozrejme nesie riziko konfliktov, či už častých alebo ojedinelých. To všetko viem. Len mi tak napadalo, že keď si Harry vezme Ginny, tak okrem tohto všetkého, či už dobrého alebo zlého, bude mať aj tú omáčku...“ natiahol. A Artur sa rozchechtal. Lily s Molly sa len uškrnuli.
                „Výborne, teším sa,“ zasiahol Harry. Aj jemu sa táto téma zdala už zbytočne zdĺhavá. A to do nej prispel svojím dielom. „A už nechajme omáčku omáčkou a aj to ostatné,“ zahlásil a pozrel na mamu takmer prosebne. Pochopila.  
                „Dobre, fajn,“ usmiala sa Lily a pozrela na Molly. „Čo keby si mi povedala...“
                Vydýchla si. Rozhovor zamieril do bezpečnejších vôd. Hoci debata o životoch Weasleyovcov so sebou tiež prinášala rôzne úskalia. A Potterovci sa rozrečnili o ich živote v Amerike.
                Z Molly tá nervozita zmizla behom chvíľky hneď v úvode. Skutočne to boli obyčajní ľudia a boli fajn.
                „Tvoj syn veľmi pomohol mojej dcére,“ povedala Molly Lily o chvíľu neskôr. Keď už boli po večery a posedávali pri káve a pri víne. James s Arturom sa bavili o ministerstve, aspoň to sa jej podarilo začuť. A ich deti sa potichu rozprávali sediac na pohovke. 
                „Áno, počula som,“ prikývla Lily s úsmevom. „Veľmi ju miluje,“ zadívala sa na mladých ľudí.
                „A ona jeho, to na nej vidím,“ spokojne prehlásila. Potom pozrela na Lily. „Mám strach to pred ňou spomínať. Viem, ako sme sa všetci vtedy správali a viem, že to vieš. Ale aj tak... veľmi by som si želala, keby mala vo svojom živote nejakú istotu. Rozumieš mi?“ 
                „Veľmi dobre,“ prikývla vážne. „Keď som ich videla prvý raz spolu, napadla mi myšlienka, že Ginny by mohla byť tou, ktorá prinúti môjho syna trocha si usporiadať život. Dúfala som, že by ho tu mohla udržať. A on ostáva,“ zoširoka sa usmiala dívajúc sa na Molly. „Všetko je teraz v poriadku, tá kliatba bola zlomená a im dvom nebráni nič, aby mohli byť spolu.“
                „Áno, to áno,“ jemne sa pousmiala. „Znova je tou, ktorou bola predtým,“ prehlásila spokojne. „A ja sa snažím chápať ju vo všetkom a podporovať, pretože som veľmi veľa vecí pokazila a nechcem, aby sa to pokazilo znova,“ prezradila. Ani nevedela prečo to robí, ale Lily na ňu takto pôsobila.  
                „Nemyslí si, že by sa to malo kaziť,“ tentoraz jej ona prezradila niečo z toho, o čom sa bavila s Ginny. „Ani s Harrym a ani s tebou. Veľmi dobre vie, že môže hrať metlobal ešte veľa rokov, ale rovnako dobre vie, že môže byť už za rok koniec. A vie aj to, že ak bude pripravená robiť ďalšie kroky, začne ich robiť,“ uprene sa dívala Molly do očí.  
                „Len jej treba dať voľnosť a dôverovať jej,“ prikývla Molly s povzdychom. Pochopila, o čom Lily rozprávala.
                „Správne.“  
                „Budem sa o to snažiť,“ pozrela do očí mladšej žene. „Konečne ju mám zase naspäť a nepokazím to,“ usmiala sa.
                „Ginny ťa veľmi miluje a nič ti nevyčíta,“ jemne ju pohladila po paži. Aj ona chápala tú tenkú hranicu, na ktorej sa matka s dcérou pohybovali v posledných rokoch. Ani jedna to už nechcela. „Je to úžasné dievča a máme ju radi. Harry ju má rád. Myslím, že ich dvoch už nerozdelí nič. A nám neostane nič iné, len počkať si, kedy sa rozhodnú spraviť ďalšie kroky.“ 
                „Aj tebe to napadlo?“ spýtala sa Molly prekvapene.
                „No jasne,“ zasmiala sa Lily. „Tiež by som bola rada, keby sa vzali a bola v ich životoch nejaká istota. Ale je to len moja túžba.“
                „A moja tiež,“ okamžite zareagovala. Oba sa pozreli na svoje deti. „Myslím ale, že vnuci tak skoro neprídu,“ povzdychla si.
                „Ginny si vybrala také zamestnanie, aké si vybrala a aj to je dôvod, prečo sú spolu a prečo je ich vzťah taký pevný.“
                „Aj tak je to zvláštne,“ Molly mierne zavrtela hlavou dívajúc sa na svoju dcéru. „Metlobal a zamestnanie... Ja viem, že za to dostáva peniaze a pekné, ako som počula. Zarába viac ako dosť a hlavné je, že ju to baví. Vlastne, keď nad tým uvažujem, tak všetky moje deti sa živia tým, čo ich baví, okrem...“ zarazila sa. Stiahla obočie. Aj toto Lily vedela. Percy bol jediným z jej detí, ktorý sa vo svojom zamestnaní dusil. Možno je to preňho aspoň sčasti trest.
                „Veľmi som ľutovala, že po Harrym sme už ďalšie deti mať nemohli,“ Lily okamžite obracala smer rozhovoru z citlivej témy do síce ďalšej citlivej témy, mala však dvadsať rokov, aby sa s tým vyrovnala. „Muselo to byť úžasné mať sedem detí, nie? Úžasné a zároveň...“ hľadala to správne pomenovanie.
                „Desivé...“ doplnila ju Molly s úsmevom. Aj ona vedela od Ginny, prečo bol Harry jedináčik. A otvárať túto tému sa nehodilo. „Niekedy to bývalo nezvládnuteľné, ale dostali sme sa zo všetkého,“ s láskou pozrela na Artura. „Ak by som svoj život mala žiť znova, nemyslím, že by som na ňom niečo menila,“ znova pozrela na Lily. „Svojim deťom ale vravím, že tri deti sú viac ako dosť,“ zasmiala sa. A Lily spolu s ňou.
                „Myslím, že už aj Archer zapadá. Reich je v pohode...“ Harry prezrádzal Ginny svoje pozorovania z triafačskej sekcie a hlavne snahu Gwen spraviť z útoku Reich, Weasleyová, Archer postrach pre súperov. Zdalo sa však, že ho jeho láska sotva počúva. „Ginn...“ jemne do nej drgol.
                „O čom si myslíš, že sa bavia?“ spýtala sa nervózne. Po očku sledovala ich mamy, ktoré viedli tichý rozhovor, zrejme o nich dvoch, pretože na nich občas pozreli a jej sa to nepozdávalo.
                „Myslíš, že vyberajú farbu kvetov, ktoré budeme mať na svadbe?“ opatrne sa spýtal. Z ich rozhovoru ale strach nemal. Ginnina ostražitosť bola až príliš veľká.
                „Napríklad, áno,“ prikývla a pozrela naňho. Jemne sa usmieval Zamračila sa. „Myslím, že moja mama spracováva tvoju a plánujú nám svadbu.“
                „Tak ich nechaj, nech sa bavia,“ mykol plecami. Zamračila sa ešte viac. „Ginny, v prvom rade ide o nás. Ani jedna z nich pred ten oltár nepôjde. A nech naplánujú hocičo, tak my sa pred tým oltárom zjavíme, až budeme my chcieť. Na tom sme sa už zhodli, nie?“ povytiahol obočie a čakal na odpoveď.
                „Áno.“
                „No vidíš. Tak sa tým už prestaň trápiť a poďme sa baviť o niečom zaujímavejšom. Metlobal...“

TOPlist