33. Citový panic


„Prečo to nejde?“ stiahol obočie. Vlastne sa musel snažiť, aby tú otázku vyslovil pomedzi dva hlboké výdychy. Bol vzrušený na najvyššiu možnú mieru. Takéto niečo ešte nezažil. Ešte sa mu nestalo, aby ho obyčajné bozkávanie priviedlo až do takéhoto stavu. Nebol rád, že to prerušila. Merlin, sakra, jasne, že nebol spokojný s tým prerušením. Veď sa predsa k nemu tisla. Spravilo to s ňou to isté, čo s ním. Cítil to.
                „Pretože si môj kolega,“ sťažka vypustila. Tiež sa musela snažiť, aby sa jej dych pri tom prehlásení nezadrhol. A mala obavy, či jej srdce snáď neprestane biť. Bilo tak splašene, že sa obávala infarktu, čo bolo ale v jej veku nemysliteľné. Hoci, stať sa môže čokoľvek. Do riti, bola to čistá chémia. Inak sa to nedalo vysvetliť. Toto nebolo normálne.
                „Aha,“ jednoducho okomentoval túto informáciu. Že by jej ale chápal, to sa nedalo povedať. Teda, rozumel tomu, to určite. Len nevidel dôvod, prečo by to práve jej malo prekážať. S tým durmstrangským kreténom predsa spávala pravidelne. Tak prečo by jej zrazu malo vadiť, že je jej kolega? Aj keď, ani on si nevedel predstaviť nasledujúce fungovanie po tom, čo by spolu strávili noc. Takže mala zrejme pravdu.
                „Som zvyknutá chlapa po použití odkopnúť,“ prehlásila na rovinu a už pokojnejšie. Teda, znova sa jej darilo normálne dýchať a tlkot srdca sa tiež pozvoľna zmierňoval. Napriek tomu bola roztrasená ako ratlík. Opatrne zdvihla hlavu. Díval sa na ňu so stiahnutým obočím. Mal by si navliecť tú košeľu. A to čo najrýchlejšie. „Som si istá, že ty to robíš rovnako,“ nadhodila a tiež stiahla obočie. Čo ju tak upreto študuje? Pred chvíľou ju ale takmer vyzliekol, tak sa snáď môže pozrieť, nie? Sakra.
                „Nie, nerobím to rovnako,“ mierne sa zaškľabil. Už bol pokojný. Teda fyzicky. Teda, takmer pokojný. Jeho fyziologické funkcie už boli v normále. Hoci telesná teplota zrejme ešte mierne zvýšená bola. Iné funkcie sa do normálneho stavu dostávali len pozvoľna. Stále cítil tlak v nohaviciach. „Rozhodne neodkopávam po použití chlapa,“ prskol podráždene. Vzrušenie, ktoré vystriedala studená sprcha v podaní odmietnutia a sklamania razom začalo striedať roztrpčenie. A hnev.
                Toto ale predpokladal, tak nechápal, prečo ho to tak rozhádzalo. On predsa uvažoval nad rovnakou vecou a ona na rozdiel od neho nad tým neprestala uvažovať ani vtedy, keď... Sakra. Už len úvaha o tom spôsobovala, že sa Severus cítil nesvoj. Čo to s ním robí tá slečna Grangerová?
                „Si neuveriteľne vtipný,“ zaprskala aj ona podráždene. Urazil sa, zdá sa. Chcel sa s ňou vážne len vyspať a keď ho odmietla, tak zranila jeho ego a ponížila ho. Chudáčik, na to asi zvyknutý nie je. Pochopila. Žiadne čoby, keby v ich vzťahu neexistovalo. Chcel len jediné a úvahy o ich prípadnej možnej spoločnej budúcnosti môže hodiť za hlavu.
                „A čo Berelson?“ zavrčal. Chcel si to vyjasniť. „Aký je rozdiel medzi ním a mnou?“
                „To ti záleží skutočne len na tom?“ odvrkla mu sklamane. „Tak strašne sa túžiš so mnou vyspať, že si ochotný postaviť sa do rovnakej pozície ako Robert?“ štekla vytočene. Do očí sa jej tisli slzy. Jeho postoj ju viac ako sklamal. Myslela si, vážne dúfala, že by predsa len mohol cítiť niečo viac. A jemu šlo len o to jediné. „Bež do čerta.“
                „Nie, Berelson je idiot,“ zavrtel nesúhlasne hlavou. Prečo by mal byť v rovnakej pozícii ako Berelson? „Rozhodne nechcem byť v rovnakej pozícii ako ten vyfešákovaný somár,“ stiahol obočie. Pozrela sa naňho. Keby nebola situácia taká, aká bola, zrejme by sa nad jeho výrazom rozhihňala. Situácia však bola zrejme vážnejšia. „Ale aj on je tvojím kolegom, preto sa neoháňaj touto výhovorkou,“ zaprskal.
                „Už toho nechajme,“ povzdychla si rezignovane.
                „Nenecháme,“ trval si na svojom. „Chcem vedieť, prečo to nejde. Máš snáď nejaký pádnejší dôvod, prečo tvrdiť, že sa nemôže dokončiť to, čo sme obaja začali a čo celkom zjavne chceme?“ zamračil sa. „Iste, prišiel som sem s úmyslom sa s tebou vyspať, ale ty si nevyzerala, že by ti to snáď bolo proti srsti,“ natiahol. „Ja viem, že ti to nebolo proti srsti...“
                „Už prestaň trepať!“ prerušila ho nervózne. „Si môj priateľ a kolega. Nechcem zničiť priateľstvo sexom. Chápeš?“ významne povytiahla obočie.
                „Priateľstvo,“ prikývol. Toto dávalo zmysel. Na nešťastie ho berie len ako priateľa. Ale aj za to by mal byť rád. Vlastne za to bol rád už predtým. Takže sa s ním nevychrápe, pretože nechce zničiť ich priateľstvo. Aha. No to je teda vskutku hodnotný dôvod prečo nezažiť slasť. Slečna Grangerová, zdá sa, začala byť priveľkou moralistkou, čo jej síce zdvíha kredit, ale rozhodne to nie je praktické. Zrejme mal prijať jej ponuku sexu spred mesiacov. Severus, prestaň sa cítiť ukrivdene!
                „Áno, priateľstvo,“ prikývla. Vždy bol bystrý, tak prečo mu tak trvá pochopenie tejto jednoduchej informácie? „Si môj priateľ, dovolím si tvrdiť. Nie?“
                „Iste,“ prikývol. Cítil sa zmätene. Jeho fyzický stav bol už plne v poriadku a on sa odvážil vstať z postele. Spravil dva nervózne kroky k oknu a naspäť. „Samozrejme, že som tvoj priateľ,“ stiahol obočie a pozrel na ňu. „A ty si myslíš, že by sex mohol zničiť naše priateľstvo?“
                „Absolútne jednoduchá rovnica k vyriešeniu,“ zaškľabila sa. A zavrtela hlavou. „Proste nechcem, aby si bol len jedným z mojich milencov, ktorého potom... možno neodkopnem, ale pri ktorom by som sa už nikdy necítila dobre. Už to konečne chápeš?“ pripleštila ho pohľadom o protiľahlú stenu.
                Zamračil sa ešte viac. Je jej priateľ. Výborne. Ak malo byť toto zmyslom jeho života, tak ho práve úspešne naplnil. Berelson zrejme nebol priateľom. Hurá! Severus vedie nad Berelsonom jedna nula. Zaškľabil sa. Čo však z toho má? Nič. Teda, priateľstvo so slečnou Grangerovou, ktorá celkom zjavne nechce nič viac. Ako si mohol kedy myslieť, že by k nemu cítila niečo viac? Možno len tú takmer animálnu príťažlivosť, ktorú z nej cítil. Ale to by bolo koniec toho krásneho, jedinečného, neuveriteľného, zmysluplného... priateľstva.
                „Chápem,“ prikývol napokon. Zadíval sa na ňu. Vyzerala sklamane. Necítila by sa pri ňom dobre. Tak toto je niečo, čo sa skutočne neoplatí riskovať. Aby v nej vypestoval nechuť alebo iný negatívny cit, o to vážne nestál. Radšej bude v sebe potláčať tú túžbu po nej. Tú, ktorú je už po dnešku zbytočné skrývať. Možno sa s tým napokon naučí aj žiť. Pche. „Je mi to ľúto,“ stále sa na ňu pozeral. A ona mu pohľad opätovala. „Nechcel by som, aby sa naše priateľstvo zničilo,“ potichu z neho vyšlo. Aj keď sa snažil vravieť to normálne, aj tak vo svojom tóne začul iróniu. Sakra. „Prepáč,“ otočil sa na päte a rozhodne odkráčal z izby.
                Až po piatich minútach od jeho odchodu sa konečne pohla. Dovtedy tam sedela napätá až k prsknutiu. Nie, takto si to vôbec nepredstavovala. Ale určite to mohlo dopadnúť aj horšie. Keby sa s ním vyspala, ako by to fungovalo ďalej? Chodil by za ňou, ako za nejakou šľapkou vždy, keď by dostal chuť na sex? Jedine. Možno by pri sebe existovali ako dvaja kolegovia, ale už by to nebolo nič normálne a nič pokojné. A rozhodne by sa to už nedalo nazývať priateľstvom. A ona vážne nechcela riskovať ich priateľstvo. Už tento incident bude medzi nimi visieť, ale hádam to časom pochopia a prestanú nad tým premýšľať.
                A keby mu vyznala lásku? No tak to by určite ocenil! Aj keby jej náhodou uveril, zhodnotil by jej správanie ako výkrik pubertiačky, ktorá sa pobláznila do staršieho muža. Rozhodne by jej lásku neuveril. Veď on ani nevie, čo je to láska. Čo ten cit znamená. Ak by sa s láskou náhodou aj stretol, tak by ju nedokázal ani identifikovať. Nieto, aby sa s ňou stotožnil. A vyjadril svoje city. Je to Snape. Možno už nie je taký hnusný, akým bol v minulosti, ale stále je to a zrejme nikdy neprestane byť, citový panic. Tak. Hotovo. Týmto je pre teba tá téma uzavretá, Hermiona.
                Čo keď stále cíti chvenie, ktoré sa stupňuje, keď si spomenie na jeho bozky. Na jeho dotyky. Na jeho jazyk. Na jeho... Do riti, do riti, do riti! Stačí. Koniec. Musí prestať myslieť na Snapea v tejto súvislosti, inak... Musí ísť spať. A to hneď. Ráno múdrejšie večera...

------

Ráno rozhodne nebola múdrejšia, než večer. Nedarilo sa jej zaspať. A bolo jasné, že keby mala pri ruke fľašu, zrejme znova skĺzne. Možno jednorázovo, ale predsa. A to si nemohla dovoliť. Dve hodiny podráždene pochodovala po svojej, tmou zastretej izbe. Potom sa prinútila ľahnúť a myslieť na zbytočnosti, ale tým svoju situáciu len zhoršila. Zbytočnosti totiž okamžite začali naberať formu ľudského samčieho jedinca. A tak znova kráčala v nádeji, že ju ten strečing unaví. Unavil, ale neprinútil zaspať. Po ďalších troch hodinách sa začala modliť k Bohu Slnka, aby už konečne vyliezlo spoza hôr.
                „Vyzeráš hrozne,“ okomentovala jej výraz kamarátka, keď vošla do kuchyne. Začula ich a uľavilo sa jej. Aspoň nebude sama. Ginny sa na ňu dívala starostlivo, v hlave si rýchlo poskladala dieliky skladačky a pochopila, že sa stalo niečo nemilé. Harry sa babral pri šporáku, ale keď začul svoju priateľku otočil sa, aby ju skontroloval.
                „Vďaka,“ zaškľabila sa Hermiona. Snažila sa presvedčiť ich pohodovým správaním, ale nebola idiot a oni tiež neboli hlúpi, takže bolo jasné, že ich nepresvedčí ani náhodou. „Vonia to dobre,“ usmiala sa na Harryho.
                „Volské oká so slaninou, žiadne kuchárske umenie,“ mykol plecami. „Dáš si?“ stiahol obočie. Keď odmietne jedlo, len ich v podozrení utvrdí.
                „Jasne,“ prikývla stále sa zubiac.
                „Fajn,“ otočil sa, aby jej naložil na tanier.
                „Čo sa stalo?“ vypálila okamžite Ginny. Hermiona sa na ňu zadívala. Výraz kamarátky napovedal, že odmieta akékoľvek vykrúcanie a chce okamžite počuť, čo prinútilo vyzerať Hermionu tak, ako vyzerala.
                „Už vstal?“ šepla a fľochla pohľadom na dvere Severusovej izby. Ginny stiahla obočie.
                „Mysleli sme, že spí u teba,“ odšepla jej naspäť.
                „Mysleli?“ povytiahla obočie a kútikom oka mrkla na Harryho, ktorý sa venoval servírovaniu jej ôk na tanier.
                „Iste. Je osem ráno. Podľa Harryho Severus nikdy nevstal neskôr, než o siedmej. No tak. Čo sa medzi vami stalo?“
                „Nech sa páči,“ Harry pred ňu s miernym úsmevom položil tanier. Obe dievčatá naňho pozreli. Strelil pohľadom z jednej na druhú. „Jasne, chápem,“ s úškľabkom rozhodil rukami. Vzal do rúk svoj tanier. „Budem vonku, ak by ste ma náhodou potrebovali.“
                „Bystrý,“ zacerila sa na jeho chrbát Ginny. Vzápätí ale študovala Hermionu. „Tak čo sa stalo? Severus tu celkom jednoznačne nie je, pretože by už bol vonku z izby a rýpal by do všetkého v okolí. Mysleli sme, že ste spolu a zrejme ste premilovali celú noc, keď ešte spíte.“
                „Neviem kde je,“ zavrtela hlavou. Znova musela pozrieť na jeho dvere. Urazil sa asi až tak veľmi, že odišiel z chatky. Kam?
                „Nevieš?“
                „Nie, nespali sme spolu,“ povzdychla. Zadívala sa na Ginny. Bola jedinou osobou na svete, ktorej musela povedať všetko. A chcela jej povedať všetko. A tak jej všetko aj povedala. Vyše hodiny rozprávala.
                „No,“ Ginevra nie príliš inteligentne ohodnotila práve získané informácie. „Na jednej strane, miluješ ho, to je fajn. Uvedomila si si to.“
                „Čo je na tom fajn, Ginny?“ neveriacky zazerala. „Komplikuje to úplne všetko. Celé moje vnímanie jeho osoby. Láska komplikuje úplne všetko,“ dodala a nešťastne si zložila hlavu do dlaní.
                „Keď je neopätovaná,“ šeplo mladšie dievča. Hermiona zdvihla hlavu a nechápavo na ňu hľadela.
                „On nedokáže nikdy opätovať žiadnu lásku, nielen moju,“ zavrtela hlavou. „Bolo by lepšie, keby som sa s ním vyspala. Môj vzťah k nemu by bol zrejme rovnaký, ako doteraz. Aspoň by som si priznala, že som si užila a vedela by som, že raz, možno, keby som znova zatúžila po sexe, bol by pri ruke,“ zaškľabila sa. Presne toto si myslela ona o ňom.
                „Áno, to by bolo veľmi praktické, vážne,“ ironicky natiahla.
                „Že?“ nasilu sa zachechtala. „Čo mám robiť?“ v momente vyzerala zranene. Tak strašne túžila po tom, aby Ginny našla nejaké riešenie. Aj keď to zrejme neexistovalo. Nie pri ňom.
                „Nechaj to tak,“ mykla plecami. Hermiona sa na ňu stále dívala. Zmätenosť v očiach nahradilo predstierané pobavenie.
                „To nie je práve to, v čo som dúfala, že mi poradíš,“ zavrtela hlavou.
                „Ako si povedala, je to citový panic,“ Ginny mierne sčervenela. „Hermiona, ja som ho videla, keď sa na teba díval,“ stiahla jej ruky z hlavy a pevne ich zovrela. „To nebolo len očarenie tvojím telom. Díval sa tak na teba už pred dovolenkou. Len to ešte stále nechápe, pretože je to idiot. Citový panic. Somár, ktorý si snáď niekedy uvedomí, že to, čo k tebe cíti, nie je len túžba po telesnom pôžitku,“ sčervenela ešte viac. „Keby si sa s ním vyspala, mal by to oveľa jednoduchšie,“ vypustila takmer pohrdlivo. „Ťahalo by ho to k tebe stále viac a on by pochopil, že ťa potrebuje. Nech si to uvedomí bez tejto nápovedy,“ zaškľabila sa.
                „Neverím.“
                „Tak mi ver, sakra,“ vyprskla. Hermiona na ňu prekvapene pozrela. „Díval sa na teba s obdivom. Koľko žien má vo svojom okolí, na ktoré by sa mohol dívať s obdivom a ktoré by vďaka obdivu začal milovať? A aj jemu musí raz konečne dôjsť, čo tá novinka v jeho hlave znamená. A okrem toho, neverím, že by Severus nikdy v živote nemiloval,“ zavrtela hlavou.
                „Miloval,“ povedal Harry od dverí. Obe naňho prekvapene pozreli. „Pardon,“ ospravedlnil svoj príchod. „Potreboval som, ehm, vodu,“ ukázal na džbán s pomarančovou šťavou. „Vonku je horko.“
                „To je v poriadku,“ vyhŕkla zapýrená Hermiona.
                „Nepočul som veľa, len tú poslednú vetu,“ aj Harry sa tiež mierne pýril. „Vlastne som klopal, ale nepočuli ste ma,“ takmer sa zakoktal. Nechcel vyzerať, že špehuje, ale raňajky, ktoré nezapil a narastajúca teplota sa už proste nedali vydržať.
                „Ty môj chudáčik, odstrčený a opustený, smädný,“ Ginny ho okamžite objala a zazubila sa na Hermionu. Chcela túto situáciu trocha uvoľniť a možno sa jej to podarilo. Hermiona sa uškrnula, ale on vyzeral stále previnilo.
                „Posaď sa,“ vyzvala ho po tom, čo mu naliala džús. „Aj tak by ti to Ginny povedala. Vravel si, že miloval?“ uprene sa naňho dívala.
                „To je pravda, ale nemôžem o tom hovoriť,“ zavrtel hlavou. „Len aby ste vedeli, že miloval.“
                „Takže vie, čo je láska?“ spýtala sa ho Ginny a s nádejou povytiahla obočie smerom k Hermione.
                „To rozhodne,“ prikývol, keď na dúšok vypil pohár džúsu.
                „Musel si byť riadne smädný,“ uchechtla sa Ginny. Ukrivdene na ňu zagánil. „A toto je významná informácia,“ pozrela na Hermionu. „Vie, čo je to láska, takže pochopí, že to, čo k tebe cíti, je láska.“
                „No, ja, ehm,“ odkašľala si Hermiona. „Ja viem, že sa to Harry aj tak dozvie, to ale neznamená, že sa mi o tom pred ním hovorí ľahko,“ mierne sa zamračila.
                „Tiež mi je to nanajvýš trápne,“ ubezpečil ju Harry. „Ale, rozprávate sa o mojom najlepšom priateľovi a akosi sa mi nechce ostávať bokom, chápeš?“
                „Jasne,“ prikývla.
                „Čo nám o ňom môžeš povedať?“ vyzvedala Ginny. Pozrel na ňu. „Sme zvedavé,“ mykla plecami na vysvetlenie. „Chcem, aby boli obaja šťastní a preto to potrebujem pochopiť,“ zahanbene stíchla.
                „Ja to chápem,“ mierne sa pousmial. Potom pozrel na Hermionu. „Nemôžem toho povedať veľa, len že miloval skutočne celým srdcom a to sa mu stalo osudným. Sám sebe prisahal, že sa už nezamiluje, ale to je dávno preč. Možno sa na lásku díva nedôverčivo alebo si myslí, že láska v súvislosti s ním je len prekliatie,“ mykol plecami. „Každopádne neverím, že by toto jeho predsavzatie vydržalo vyše tridsať rokov.“
                „Koľko?“ Ginny vytreštila oči. Hermiona naňho hľadela v nemom úžase.
                „Presne toľko,“ potvrdil im, že počuli správne. „Hlavne preto, že jeho osudová láska je už viac ako dvadsať rokov po smrti.“
                „Och, Merlin,“ vypustila Hermiona.
                „Tak to musel byť sakra veľký cit,“ Ginny stiahla obočie.
                „Alebo skôr sfanatizovanie,“ Harry sa trpko zaškľabil. „Každopádne si myslím, že už by s tým mohol prestať,“ vypustil dôrazne a mierne nahnevane. Vážne sa mu to Severusove zaslepenie nepáčilo. „Aj keby sa v jeho minulosti našla príležitosť na nejaký vzťah, rázne to zamietal. Dobre, vtedy mal iné úlohy a na lásku proste nebol priestor. To by sa dalo pochopiť. Ale teraz, keď je pokoj, tak by už vážne mohol otvoriť oči a žiť normálne,“ zamračil sa. „A to najmä pre to, že sa v jeho blízkosti nachádza niekto ako ty,“ usmial sa na Hermionu. „Hermiona, on vie, čo to je láska, stále sa jej však bude brániť. A na tebe je aby si ho presvedčila, že nie je čoho sa báť.“
                „Nemiluje ma,“ zavrtela hlavou.
                „Prečo?“ nechápal.
                „Hm, prečo?“ pridala sa aj Ginny.
                „Pretože...“ stiahla obočie.
                „Pretože je to Snape?“ zaškľabil sa Harry. „Práve som ti povedal, že je snáď jediným človekom pod slnkom, ktorý miloval až za hrob a to doslovne. Láske podriadil celý svoj život, všetko čo robil, aj keď už bola dávno mŕtva,“ vydýchol roztrasene. Ginny naňho podozrievavo hľadela a Hermiona vyzerala podobne. Všimol si ich výrazov. „Nikdy mu nemôžete povedať, že som vám čo i len slovkom toto naznačil,“ zamračil sa. Prezradil toho priveľmi.
                „No, ja sa asi pôjdem osprchovať,“ vyhŕkla Hermiona.
                „Hermiona, neprezradíš mu to?“ potreboval sa ubezpečiť.
                „Jasne,“ prikývla so stiahnutým obočím. Pozrela sa na Ginny. Aj tá vyzerala, že to ňou poriadne zamávalo. Nielen zistenie, že Severus miloval, ale najmä to, akým spôsobom im to Harry predniesol. „Potom by sme mohli ísť hádam k moru,“  roztržito mávla k dverám a náhlila sa do svojej izby.
                „Harry,“ šepla Ginny, keď sa za ňou zavreli dvere. Zdalo sa, že ju nevníma. Otočila si jeho tvár k sebe. „Šlo o tvoju mamu?“ videla, ako sa mu oči zaliali slzami. Nechápala to. Bolo to divné.
                „Je to zvrátená hra osudu, čo?“ nasilu sa zaškľabil prehĺtajúc slzy. „Keď som sa to dozvedel, myslel som si, že budem vraždiť. Jeho a všetkých smrťožrútov, ktorí by sa mi postavili do cesty. Nezabil by som ani muchu,“ zachechtal sa a zavrtel hlavou. „Ťažko som znášal, keď mi to nakoniec prezradil.“
                „To je pochopiteľné,“ vydýchla a objala ho.
                „Mysleli sme, že je koniec,“ potichu začal rozprávať. „Že sú to naše posledné chvíle medzi živými. Dokonca aj on pripustil, že nemáme nádej, že by sa musel stať zázrak, aby sme sa z tej diery dostali. Trčali sme tam celé tri týždne. Bez jedla. Voda len tá, čo napršala,“ zavrtel pod tou spomienkou hlavou. Chcela ho utíšiť, chcela ho presvedčiť, aby mlčal, ale cítila, že to proste zo seba potrebuje dostať. Len ho hladila po chrbte. Hlavu mal položenú na jej ramene a v tichosti rozprával. „Bolo to niečo podobné, ako pivnica. Ibaže my sme mali otvor priamo nad hlavami. Stade sa jedine dalo utiecť. Ale nám sa nedalo. Kúzla nefungovali, steny boli príliš strmé, Severus bol zranený a ja som nemal elixíry. Nič, čím by som mu pomohol. Bol som z toho frustrovaný a zúfalý. Vyháňal ma preč, nemohol som,“ zavrtel hlavou a smrkol. Tušila, že sa rozplakal a zovrela ho tuhšie. „Tak strašne sa snažil o to, aby som sa aspoň ja nejakým spôsobom zachránil,“ vyšmykol sa jej z objatia a zadíval sa jej do tváre. Nemala ďaleko k plaču, tušila, kam toto všetko smeruje. „Miloval moju matku od svojich šiestich rokov. Teda, vtedy ešte nevedel, že je to láska. Tá prišla až potom. Krátky okamih vo svojom živote veril, že je jeho láska opätovaná. Ale Lily, moja mama, ho mala vždy len za dobrého priateľa. A to ho pomaly ničilo. Nie, nezačal ju nenávidieť, toho by nebol schopný. V tichosti ju miloval a díval sa na to, ako ju postupne získava môj otec. Nikdy neprezradil svoje city nikomu, len Dumbledorovi a v tej diere mne, pretože si myslel, že ho znenávidím po tom, čo mi prezradil, že to on ich podhodil Voldemortovi a vďaka nemu ich zabil! Aj som ho znenávidel a chcel som ho zaškrtiť holými rukami. Nemohol som. Podarilo sa mi zázrakom vyškriabať hore s tým, že ho tam nechám zdochnúť ako toho prašivého psa. Poháňala ma nenávisť a hnev,“ zasyčal. „Lenže potom mi to došlo,“ stiahol zamyslene obočie. „Povedal to len preto, aby ma odtiaľ vyštval. Aby som si našiel jedlo, aby som neumrel,“ šepkal s pohľadom upretým do okna. Zavrtel hlavou. „Došlo mi veľa vecí,“ mierne sa pousmial. Napäto ho sledovala. „Celé tie roky sa staral o to, aby som prežil, akoby splácal dlh mojej mame,“ pozrel jej do očí. „Odohnal ma, to sa mu podarilo. Keď som našiel jedlo a nejaké byliny, čo by mu mohli pomôcť a lano, ktorým by som ho vytiahol, vrátil som sa preňho. Nechápal,“ zachechtal sa. „Ani ja som sa v tom momente nechápal. Ale keď s niekým žiješ taký dlhý čas v takých podmienkach, keď si prakticky závislá na druhom a na jeho pomoci a nie je to len liečenie alebo záchrana života, pochopíš hodne vecí. Dávno prestal splácať dlh,“ jemne sa pousmial. „A vtedy sme si potykali,“ uchechtol sa.
                „Harry...“ vydýchla. Netušila, čo na to všetko povedať.
                „Ginny, je to jedna z mojich najhorších spomienok,“ prezradil. „Rozhodne sa k tomu nemusíš vyjadrovať,“ usmial sa. „Len som tým chcel povedať to, že Severus si lásku zaslúži najviac zo všetkých a keď prestane byť idiotom, tak ju aj prijme. Nie je dôležité, koľko zlých vecí sme spravili v minulosti, keď máme úprimnú snahu o to, aby sme minulosť nahradili lepšou prítomnosťou a najmä budúcnosťou. Severus ma podstrčil Voldemortovi, spôsobil smrť mojich rodičov, ale nech je jeho vina akákoľvek, odčinil ju už mnohokrát. Vysvetlili sme si to potom a nie raz. Možno sprvu konal z lásky k mojej matke, ale neskôr to robil kvôli mne.“
                „Je to dosť kruté,“ striasla sa. „Vy ste si to ale vyjasnili a mne neprináleží súdiť ho,“ zavrtela hlavou. „Ani sa neodvažujem predstavovať si, ako si sa mohol cítiť,“ uprene sa mu zadívala do očí. Keď v nich niekedy videl lásku, teraz ňou doslova prekypovali. „Je mi to ľúto.“
                „Nemá ti byť prečo,“ mierne sa pousmial a vtisol jej letmý bozk na pery.
                „Každopádne si už nemyslím, že je citový panic,“ vypustila.
                „Čo?“ nechápavo sa uchechtol.
                „Mysleli sme si to,“ mykla plecami. „Hm, ten rozhovor sa teda riadne zvrtol,“ pozrela naňho. „Kde môže byť?“
                „Nemyslím, že by sme si mali o Severusa robiť starosti. Je to Severus, vie sa o seba postarať.“
                Po hodine sa v tichosti vydali na pláž. Hermiona bola stále zarazene mĺkva a len po očku sledovala Harryho, ktorý bol aj napriek úsmevu stále rozochvený. Ginny jej prezradila akurát Harryho úvahu, že nech je Severus kdekoľvek, rozhodne si oňho nemusia robiť starosti.
                „Nemusíš sa báť predo mnou otvoriť ústa,“ zaškľabil sa Harry na Hermionu a podával jej chladenú minerálku.
                „Ehm, to som rada,“ opatrne odvetila.
                „Stále si stojím za svojím názorom, že je v tvojich silách prinútiť toho somára, aby sa zamiloval,“ mrkol na ňu. Hermiona pozrela z Harryho na Ginny, ktorá sa mierne škľabila a potom znova na priateľa.
                „Rozhodne to skúsim,“ prehlásila s prikývnutím.
                „Výborne,“ zazubil sa. „Tak a teraz čo, dámy? Vymysleli ste nejaký plán aj na mňa?“ uškrnul sa. „Že by ste ma obe poriadne ponatierali krémom?“ významne povytiahol obočie.
                „Nebuď úchylný,“ zaprskala Hermiona.
                „Som veľmi rada, že ti to tak rýchle páli,“ usmiala sa Ginny na Hermionu. „A ty vážne nebuď perverzný, lebo si odteraz budeš môcť natierať akurát tak, ehm...“
                „Tak to dopovedz,“ laškovne sa zaškľabil.
                „Vážne,“ prikývla Hermiona. „V iných situáciách ti neprekáža používať o niečo korenistejšie výrazy.“
                „Kurie oká,“ zaškľabila sa.
                „Nemám kurie oká,“ pevne prehlásil, pokým sa obe pochechtávali. Bol rád, že sa situácia trocha uvoľnila. Asi mal byť ticho. Asi nemal hovoriť o Severusovej minulosti, aj keď Hermiona nevedela, o čo ide. Ale museli pochopiť, že si toho Severus zaslúži dosť a že pre väčšinu svojho správania má aj adekvátne dôvody. Ale aj tak to bol idiot. Mať pri sebe ženu, akou je Hermiona, hoc je jej minulosť o niečo kvetnatejšia a nevidieť to, čo bije do očí, tak na to treba vážne talent.
                Vtiahli ho do vody, kde sa rozpútala vodná bitka. Prečo sa nedivil, keď sa obe pustili doňho? Bol veľmi vďačným objektom, vlastne jediným. Ale nevzdával sa ani proti presile. Podarilo sa mu ponoriť a na moment sa im stratiť z dohľadu. A boli nahrané. Najprv stiahol pod vodu jednu, potom aj druhú, aby jej to nebolo ľúto. 
                Hermiona to po hodine vzdala. Bola unavená a nevyspatá a prehlásila, že si deku odtiahne do chládku, kde s najväčšou pravdepodobnosťou doženie trocha toho spánkového deficitu.
                „Vyzerá byť pokojná,“ povedala Ginny. Plávala pomaly vedľa Harryho. Alebo sa skôr len čvachtali, pretože pravidelné oblápanie sa a bozkávanie, sa nedalo pokojným plávaním nazvať ani náhodou.
                „Len to predstiera,“ stiahol obočie. „Severus by sa už mohol vrátiť,“ zavrtel hlavou.
                „A vráti sa?“
                „Myslíš, že odišiel na Rokfort a zrušil tým svoju dovolenku? Nie, myslím, že to by nespravil.“
                „Tak kde potom, je?“
                „Čo ja viem? Keď si vezmeš fakt, že sme čarodejníci, tak môže byť kdekoľvek na svete,“ zaškľabil sa. „No tak, Ginn,“ zaševelil a pritiahol si ju k sebe. Vo vode ju nadvihol a prinútil ju, aby si omotala nohy okolo jeho pása. „Ehm...“ rozhodne to bola príjemná poloha. Laškovne sa usmiala. „Nerobme si oňho obavy. Objaví sa, to ti garantujem. Osem rokov nevyužil príležitosť zdrhnúť odo mňa. Prečo by to robil teraz, keď je tu Hermiona?“ zazubil sa a stisol jej zadok.
                „Sakra, Harry,“ vzdychla, keď si jedna jeho dlaň našla cestu k jej prsníku. „Zmietajú mnou protichodné pocity,“ prevrátila oči. Jeho dráždenie už skutočne prestávalo byť len na úrovni hry. „Sme v mori, okolo nás sú ľudia, celkom jednoznačne sa ma pokúšať zviesť a ešte pri tom diskutuješ o Severusovi a Hermione,“ zahihňala sa a vyšklbla sa mu z náručia, aby odplávala preč.
                „No tak, počkaj!“ zavolal za ňou, ale odozvou bol len jej smiech. Než sa dostanú k brehu, snáď bude všetko na správnom mieste. Dohnal ju až pri brehu. Stále sa smiala a on bol vlastne rád, že mu ušla. Musel by sa v tom mori zdržať asi dlhšie.
                „Tam sú tie Češky,“ ukázala hlavou Ginny, keď vyliezli von. „Nemali by sme sa ich spýtať, či nevideli Severusa?“ pozrela na Harryho.
                „No,“ zaváhal. „Neverím síce, že by Severus po odkopnutí hľadal útechu v náručí inej ženy,“ zadíval sa smerom ku klbku slniacich sa tiel. „Ale za opýtanie nič nedáme,“ starostlivo pozrel na Ginny. „Pôjdeš so mnou?“
                „Radšej asi nie,“ stiahla obočie. Skúmala Harryho nie príliš šťastný výraz. „Alebo áno,“ pevne mu zovrela ruku. Keď už majú bojovať so svetom, nech sú pri tom spolu. Aj keď šlo o, za normálnych okolností, úplne bežnú konverzačnú otázku.
                „Fajn,“ usmial sa na ňu.
                Slniace sa rekreantky mali deky rozložené zhruba tridsať metrov od nich. Veselo sa hihňali a bavili sa cudzím jazykom, ktorému nerozumeli.
                „Zdravíme,“ pozdravil ich Harry. Všetky štyri na nich zvedavo kukli. Ginny im len kývla hlavou.
                „Ahoj,“ odzdravila žena od stánku. „Vy musíte byť Severusovi priatelia,“ spoznala ich.
                „Jasne,“ prikývol skrývajúc nervozitu. „Chceli sme sa spýtať, či ste ho náhodou nevideli,“ stiahol obočie.
                „Stratili ste priateľa?“ uchechtla sa. Potom sa ale lepšie pozrela na ich výrazy. Iste, hanbliví priatelia. Skôr nejakí uletení priatelia. „Nie, nevideli sme ho,“ zavrtela hlavou. „Naposledy včera.“
                „Aha, tak fajn. Ďakujem,“ zdvorilo prikývol a chystal sa odísť.
                „Počkajte,“ zastavila ich, tuším právnička, hovoril Severus. „Keď ho nájdete, čo keby ste prišli za nami?“ skúmavo sa zadívala na Ginny, ktorá mala sklonenú hlavu a potom aj na Harryho, ktorý mal akúsi nepriepustnú masku. „Teda, keby ste mali chuť.“
                „Uvidíme,“ pokúsil sa usmiať. A zrejme sa mu to podarilo, pretože žena mu úsmev opätovala. „Ešte raz ďakujem.“
                „Za málo,“ Teda, vážne sú nejakí divní.
                Harry cítil, ako postupne Ginnin stisk ruky povoľuje. V závislosti od toho, ako sa vzďaľovali od cudziniek.
                „Takže tam Severus noc nestrávil, presne ako som predpokladal,“ vypustil, keď sa usadili na deku. Mrkol na Hermionu. Vážne vyzerala, že v chládku podriemávala. Aspoň jej ubehne čas.
                „Má šťastie,“ zabrblala Ginny a nechala sa utierať do osušky.
                „Checht, čo by si mu spravila?“ zasmial sa a zmyselne sa venoval utieraniu jej hrudníka. Prevrátila oči a odtisla mu  ruky.
                „Harry, to ťa mám stále upozorňovať na to, že isté miesta sú na tieto prejavy náklonnosti trocha nevhodnejšie?“ zaškľabila sa.
                „Neviem si pomôcť,“ vyriekol s ospravedlňujúcim úsmevom.
                „Asi by som mu nespravila nič, nie som jeho matka,“ pokračovala v predchádzajúcom rozhovore. „Ale minimálne by som mu poriadne vynadala.“
                „Mám pocit, že by si s tým príliš neuspela,“ zatváril sa nedôverčivo.
                „Ja viem, ale aspoň by sa mi uľavilo,“ nevinne mrkla.
                „Jasne,“ prikývol so smiechom. Počkal, kým si ľahne na deku a potom jej ponatieral chrbát krémom. „Ty, Ginn,“ šepol jej následne do ucha. „Čo keby sme počkali, než sa zotmie a potom by sme sa šli pomilovať do mora?“ navrhol. Otvorila jedno oko.
                „A čo morské koníky?“ zahihňala sa.
                „Čo je s nimi?“
                „Budú sa pozerať,“ neprestávala sa uchechtávať.
                „Ty skazíš akýkoľvek pokus o romantiku,“ zatváril sa dotknuto.
                „To bol pokus o vtip, ktorý narazil na veľmi tvrdé nepochopenie,“ smiala sa do deky.
                „Takže čo?“ ľahol si oproti nej a díval sa jej do mierne zapýrenej tváre. „Bude rande v mori?“
                „A nenájdeš si radšej morskú pannu?“
                „Ginn,“ zamračil sa.
                „Dobre, zlato. Chceš sex v mori, budeš ho mať,“ usmiala sa so zavretými očami.
                „Výborne, snáď pri tom nešliapnem na ježovku.“
                Hermionu prebral ich tlmený smiech. Zjavne sa bavili a bola za nich rada. Cítila, akoby ju niečo sledovalo. Keď sa splašene poobzerala, všimla si predavača zo stánku, ako vykukuje a pokukuje. Sakra aj s paranojou. Ľahla si na chrbát a jej myšlienky sa v momente zamerali na Severusa. Tlmene si povzdychla. Keby aspoň vedela, kde je.
                „Hermiona, vstávaj,“ prebral ju Ginnin hlas. „Pôjdeme.“
                Otvorila oči. Takže sa jej predsa podarilo zaspať a škŕkanie v žalúdku jej pripomenulo vynechaný obed a neskorú poobednú hodinu.
                „Koľko je hodín?“ rýchlo sa posadila. Tridsať metrov od nich sa štyri Češky bujaro zabávali.
                „Bude sedem,“ prezradil Harry. „Mám hlad ako vlk. Ugrilujeme si niečo, nie?“
                „Je to rýchlejšie, ako niečo vyvárať,“ prikývla Ginny.
                „Zajtra budeme musieť niečo uvariť,“ Hermiona si omotala okolo pása osušku a deku prehodila pod pažu.
                Po ceste do chatky premýšľala, či sa skutočne urazil až do tej miery, že by bez slova odišiel z dovolenky. Nesedelo to naňho. Absolútne. Aj napriek Harryho ubezpečeniu si už vážne začala robiť obavy. Ginny jej šepla, že u Češiek nebol. Uľavilo sa jej. Priznala si, že by zrejme od žiarlivosti zmodrala, keby bol v noci tam. Alebo, mohol byť aj niekde inde, nie? Ibaže to by bol v noci. Kde je teda celý deň? A kedy sa vráti? Vráti sa vôbec? Ona sakra chce, aby sa vrátil.
                „Dobrý večer, prajem!“ zaskočil ju jeho veselý hlas. Jeho veselý hlas? Vrátil sa? „Idete ako na zavolanie,“ zaceril sa na nich. Celá chatka podozrivo voňala a on držal v ruke varešku. Mrkol na ňu. Vytreštila oči. „Ešte chvíľu a večera bude hotová. Čo keby ste sa šli trocha obliecť?“ drzo si ju premeral od hlavy po päty. Prehltla neschopná akejkoľvek reakcie.
                „Kde si sakra bol?“ vyletela naňho Ginny. Zabudla, že pred ním stojí len v plavkách, tak ju týmto svojím nadneseným správaním sa, akoby sa vôbec nič nestalo, rozčúlil.
                „Ginevra, ja...“
                „Mňa to nezaujíma!“ zaprskala. Harry sa potichučky zachechtal. „Nemyslíš, že sme si mohli robiť obavy?“
                „Potter, on...“
                „Iste, Harry nám hovoril, že si nemáme robiť starosti,“ zaškľabila sa. „Ale to nie je to isté, ako keby si tu nechal aspoň blbý papierik s tým, že sa ideš niekde odúvať a že sa vrátiš, až spľasneš,“ zadýchane zo seba vypálila. Aj Hermiona sa musela uškŕňať.
                „Nechceš si na seba niečo obliecť?“ skúsil použiť tvrdšiu taktiku. Ginevra ho totálne zaskočila, ako si s nevôľou uvedomil. Ale nadšené ovácie asi čakať nemohol. Pozrel na Hermionu, ktorá sa usmievala. Na Pottera, ktorý mal pred ústami ruku, aby sa nechechtal nahlas. A na Ginevru, ktorá sa zrejme rozhodla pomstiť za všetkých.
                „Cítim sa fajn,“ štekla dajúc ruky v bok. Potom sa ale zarazila a sčervenela. A zamračila sa. „A to, že som pred tebou takmer nahá, so mnou už tiež nič nerobí,“ zacerila sa a oddupotala do izby. Vyjavene sa za ňou díval.
                „Ospravedlňte ma, idem sa preobliecť,“ zahihňala sa Hermiona.
                „Harry...“ skúsil posledného prítomného.
                „Nekecaj! Už som Harry?“ zazubil sa. „Tak kde si bol?“ spýtal sa vážnejšie.
                „Celú noc som sa prechádzal po Londýne,“ vypustil zamračene. „A potom som šiel do Dánska pre čerstvé teľacie,“ ukázal na sporák. „Pamätáš tú farmu?“ zaceril sa. „Jesť musíme a tam boli úžasné teliatka.“
                „Ukradli sme len pol jedného.“
                „Ale stálo za to. A potom som sa vrátil, ale vy ste už boli preč. Mal som sa ísť snáď trápiť na slnko? Postavil som hrniec a varil som.“
                „Mohol si sa aspoň ohlásiť,“ stiahol obočie.
                „Mohol,“ prikývol. „Ale uvedomil som si to, až mi hrniec zovrel.“
                „To sú blbosti, Severus,“ nepozdávalo sa mu.
                „Dobre, tak sú,“ vrkol podráždene. „Nechcel som,“ mykol plecami. „Zrejme vieš, čo sa včera udialo,“ povytiahol obočie. Harry videl miernu červeň, ktorá zaútočila na Severusove líca.
                „Jasne. Myslím, že by ste sa mali porozprávať.“

TOPlist