32. Vzťahy


„Tri pivá a jednu minerálku,“ vrkol Severus na predavača v stánku. Musel sa proste postaviť a ísť kúpiť nápoje, pretože si musel všetko v pokoji premyslieť. A tí traja vyzerali, že na tej deke budú tvrdnúť skutočne až do súmraku. To ešte nedostali úpal? No, Potter vyzerá, že má úpal nepretržite od svojho narodenia, Ginevre to slnko tiež zrejme neprospieva a Hermiona...
                Hm, drzo sa jej votrel večer do izby a ona bez váhania súhlasila, že mu ten spálený chrbát natrie. Bez váhania? Zdalo sa mu, že mierne zaváhala, ale to mohlo byť len preto, lebo premýšľala, či ho vysmeje alebo pošle do čerta. Hlúposť. Vyslala už veľa signálov k tomu, aby si mohol myslieť, že sú jej úmysly podobné tým jeho. Ibaže... Chce sa s ňou skutočne len vyspať? Alebo ona s ním? Ona s ním možno áno, predsa len jej chýbal chlap. A jemu nechýbala ženská? Ale to by sa dalo vybaviť aj iným spôsobom a nie stíhaním slečny Grangerovej. Nie, vedel, že predpokladá správne keď si myslí, že v ani jednom zo zmienených prípadov nejde len čisto o sex.
                „A ešte jedno pivo, toto vypijem tu,“ zavrčal znova. Tu bol aspoň trocha chládok.
                Sakra, ešte nikdy sa nestalo, že by musel tak dlho a tak intenzívne premýšľať nad nejakou situáciu. Ani po tom, čo mu Dumbledore zavesil na nos všetko ohľadne horcruxov a Pottera. Ani pri ňom nemusel tak dlho premýšľať. Aj keď je pravda, že Potter bol na premýšľanie až príliš jednoduchým objektom. Zato slečna Grangerová, či v poslednom období Hermiona, bola na premýšľanie až príliš komplikovaná. Alebo že by za to nemohla ani tak Hermiona, ako jeho váhanie? Nemôže sa s ňou len tak vyspať a potom sa tváriť, že sa nič nestalo. Fungovať pri nej, pohybovať sa v jej blízkosti. To proste nejde. A čo ďalej? Chce nejaký vzťah? Je pravda, že v jeho veku by už nejaké ustálenie v oblasti vzťahov bolo vítané, aj keď pre svet zrejme šokujúce a ťažko pochopiteľné. Ale kto tu ostal z jeho minulosti? Kto by ho mohol súdiť, hodnotiť a smiať sa mu? Jedine tak tí traja na deke, Minerva a pár potkanov, ktorí sa vo vojne zašili do bezpečia a ktorí by si mohli pamätať, akým bol Severus v minulosti. Minerva by bola šťastím bez seba, Potter ho už zažil v oveľa vtipnejších situáciách a Ginevra sa snaží už nejakú tú dobe práve o to, aby napomohla ich zblíženiu. A tí ostatní? Na nich kašľať presne tak, ako v minulosti.
                „Po polievkach si robíte zásoby piva?“ vytrhol ho zo zamyslenia hlas. Och, Merlin. Znova ona? Ale čomu sa diviť? Keď má chatku neďaleko je logické, že sa bude neďaleko aj slniť. „Štyri pivá, prosím.“
                „Dobrý podvečer, prajem,“ natiahol s úškľabkom. „Zdá sa, že ani vám zvýšená spotreba piva neprekáža.“
                „Som tu s kamarátkami,“ mávla niekde za seba. A skutočne sa tam na deke vyvaľovali ďalšie tri ženy. „A vy ste tu s priateľmi?“ spýtala sa dívajúc zaňho. Ani sa nemusel obzerať. Vedel, kam sa díva.
                „Rád by som prehlásil, že som tu sám, ale to by som len podporil váš názor na mňa, ako na polievkového maniaka a zároveň ochľastu,“ zazubil sa. Ani nevedel prečo, ale s touto ženou sa mu začalo, po tom prvotnom prepadovom šoku, celkom dobre a uvoľnene diskutovať. Že by starol? No jasne, Severus, už si starý a zabúdaš byť nepríjemný. Alebo naopak? Že by v akomsi mužskom prechode dostal rozum a prestával byť hnusným? A začínal byť vcelku slušným a zábavným spoločníkom, otvoreným novým zoznámeniam? Kam to ten svet speje?
                „To by som vám neuverila, to máte pravdu,“ uškrnula sa.
                „Kde sme to skončili pri našom poslednom rozhovore?“ Severus! Čo sa to s tebou deje? Skutočne si sa zoznámil a ešte túto novú známosť povzbudzuješ a podporuješ? „Odkiaľ ste sa tu vzali?“ Nejakými stupídnymi rečami nápadne sa podobajúcimi rečami o počasí?
                „Rozhodli sme sa tento rok vymeniť rumunské Karpaty za južné Anglicko,“ prezradila. „Inak sme z Čiech.“
                Čechy? Niečo mu to hovorilo, ale zrejme to nebolo nič dôležité, inak by to ovládal. Slečna Grangerová by určite vychrlila siahodlhý monológ ohľadne Čiech. Slečna Grangerová. Hermiona. Nemal by jej zaniesť tú minerálku?
                „Aha,“ prikývol tváriac sa múdro. Snáď ho nebude spovedať. A prečo by to aj robila, že? „Pre mňa je dovolenka pri mori premiérou,“ prezradil aj on na seba. Veselo si ho prezrela.
                „To je vidieť,“ zahihňala sa. Zatváril sa dotknuto. Ale toto muselo byť jasné aj úplnému idiotovi. Je biely ako vápenec.
                „No tak som sa pár rokov vyhýbal slnku,“ zaksichtil sa.
                „Nie ste upír, že?“
                „To by som tu zrejme teraz s vami nediskutoval, nemyslíte?“ s úškľabkom jej pripomenul tento holý fakt.
                „Jasne,“ prikývla. „A čo vaši priatelia?“ zadívala sa zaňho. Videla jeden pár, ktorý sa k sebe celkom evidentne mal a jednu ženu. Ehm, možno tá žena patrí k nemu.
                „Tí tiež nie sú upíry,“ ubezpečil ju s nevinným úsmevom.
                „Tak to sa mi nesmierne uľavilo,“ zasmiala sa. „Keby ste chceli, tak by ste mohli prísť aj so svojimi priateľmi k nám. Zoznámili by sme sa, niečo si ugrilovali, vypili pár pív...“
                „Nemyslím, že by sa moji priatelia chceli zoznamovať,“ celkom jednoznačne zapochyboval. Už vidí Pottera, ktorému hrozí nervové zrútenie, ako sa zoznamuje, alebo Ginevru, ktorá by zrejme očakávala od tých štyroch českých žien výprask. „Sú dosť hanbliví,“ natiahol.
                „Hanbliví.“ Tá žena vyzerala, že mu neverí ani nos medzi očami, ktorý bol celkom ťažko prehliadnuteľný. „Škoda,“ rozhodla sa túto lož akceptovať. „Tak keby ste si aspoň vy chceli užiť trocha srandy, príďte,“ s úsmevom ho pozvala... na štvornásobné rande? Waw. No to určite, Severus, prestaň sniť. „Chatka tridsaťpäť, tam sme ubytované,“ s úsmevom si vzala pivá, zvládla všetky štyri a kráčala k ich deke. Hm, zoznamovanie napokon nemusí byť ani také zlé. Človek môže spoznať nových, zaujímavých ľudí a keď sa mu nebudú páčiť, tak na nich proste zabudne. Celý život pri sebe trpel ľudí, ktorých musel trpieť dlhý čas. Hoci ich neustále od seba odkopával, stále tam boli a keď už sa ich zbavil, tak proste umreli. Merlin, to sú úvahy.
                „Ešte pivo?“ spýtal sa ho predavač.
                „Nie, ďakujem,“ zavrtel hlavou. „A tieto mi dajte chladené,“ ukázal na tri pivá, ktoré mu tam chlapík postavil už predtým.
                „Ale...“
                „Tak ich strčte naspäť do chladničky. To by nemusel byť problém, nie?“ zavrčal.
                Predavač sa rozhodol radšej sa nehádať a dal mu iné tri chladené pivá aj s minerálkou. Bol veľmi rád, keď ten chlap vypadol od jeho stánku a dúfal, že si ďalšie príde kúpiť tá pekná hnedovláska.
                „Čo ti to tak trvalo?“ privítal ho Harry s úškrnom.
                „Musel som nejakým spôsobom zabiť aspoň trocha času, ktorý vy mrháte týmto nezmyselným spôsobom,“ znova prezentoval svoj názor na opaľovanie. Porozdával im nápoje. Ginevra sa dokonca posadila a zabudla sa pred ním hanbiť. Hermiona si svojou minerálkou chladila dekolt a líca a jemu sa opäť v mysli vynorila nástojčivá a akútna myšlienka.
                „Kto bola tá žena?“ natiahla Ginevra. Ajhľa, slnko s ňou už zrejme porobilo divy a ona okato vŕta aj v tejto svojej, takmer nahej, nevýhodnej pozícii.
                „Nejaká právnička z Čiech. Majú chatku neďaleko od nás a ráno mi pomohla s nákupom, ktorý som nemohol zmenšiť,“ prezradil flegmaticky. Kútikom oka však pozoroval Hermionu, ktorou táto novinka nijako nezamávala. Nežiarli? Prečo by ale mala? Skúsil trocha pritvrdiť. „Pozvali ma k nim do chatky, obývajú ju štyri ženy,“ významne mrkol.
                „Fíha, to by bol úlovok, ak by si sa rozhodol loviť,“ zaceril sa Harry. Iste, Potter, ty proste nevieš držať ako chlap s chlapom.
                „To by teda bol,“ prikývol Severus stále nenápadne dohliadajúc na Hermionine reakcie. „Ale, celý život som lovil a už sa mi proste nechce,“ dodal hrajúc kajúcnosť. Konečne zareagovala. No, len otvorila oko, aby sa naňho pozrela, ale reakcia tam bola, hoci ich znova mala privreté. Stisol čeľusť.
                „Lovenie si teda zavesil na klinec, fajn,“ vypustil Harry a poriadne si glgol nápoja. „To je v tvojom živote významný míľnik, nie?“ povytiahol obočie. Najradšej by ho zadrhol, ale za tie roky si už akosi zvykol.
                „Vskutku,“ prikývol vážne. „Rozhodne už nemienim mrhať časom týmto spôsobom,“ prehlásil. „Tak isto, ako by ho niekto nemal mrhať sebaľútosťou a nenávisťou,“ zamračil sa na svojho priateľa.
                „Takže sa nemáme báť toho, že by si nás opustil a šiel sa baviť inde,“ zasiahla Ginny.
                „Neboj, Ginevra. Sľubujem, že moju maličkosť uvidíš častejšie, než by ti bolo v konečnom dôsledku milé,“ významne jej sľúbil.
                „Som rada,“ jemne sa naňho pousmiala. A ten úsmev jej neveril ani náhodou. „To by si mi pokazil všetky predstavy, ktoré som si o tejto dovolenke vytvorila,“ uškrnula sa. Rozhodne by jej pokazil plány. To vskutku.
                „Viete niekto niečo o tých Čechách?“ skúsil pretočiť list. A jednoznačne tým demonštroval, že sú mu ukradnuté všetky predstavy, ktoré si drahá slečna Rypaňa vytvorila o tejto dovolenke. A určite mu ona nebude manažovať jeho aktivity. Ak sa pre niečo rozhodne, tak sa pre to rozhodne sám a nie preto, že si niekto myslí, že by to tak bolo najlepšie.
                „Myslím, že je to štát v strednej Európe,“ vypustil Potter s náznakom vedenia.
                „Štát v strednej Európe, vyše desať miliónov obyvateľov, mena česká koruna. Hlavné mesto Praha, najdlhšia Vltava, najvyšší vrch Sněžka. Česká republika je od roku 1993 samostatná, kedy zanikla...“
                „Dobre,“ prerušil Harry s úškrnom Hermionu. Ginny pobavene mrkla na Harryho aj Severusa. „Všetci dobre vieme, že si mimoriadne inteligentná, ale odkiaľ vieš toto? A zjavne ešte viac?“
                „Dejepis piaty ročník základnej školy,“ poburujúco po ňom fľochla. „Aj vy ste sa to museli učiť.“
                „Asi áno. Čo ja viem? Nepamätám si to.“
                „No, ja si toho asi pamätám dosť,“ mykla plecami a znova sa nechala oddávať posledným slnečným lúčom toho dňa.
                „To je, myslím, niekedy na škodu,“ natiahol s náznakom sarkazmu. Nereagovala. „Mám hlad,“ oznámil miesto toho. „Čo sa bude diať teraz? Chcete sa snáď opaľovať aj pod mesiacom?“
                „To je technicky nemožné,“ veľkodušne mu prezradil Potter. Len sa zaškľabil.
                Napokon sa dočkal aj konca tohto týrania. Alebo skôr konca prvého týrania. Zrejme sa bude ešte štyri dni týrať. Na slnku. On! Chrbát sa mu spálil odporne. Bol to iný pocit, ako keď ho mučil Voldemort, a jemu sa zdal snáď ešte nepríjemnejší. Zaškľabil sa. Že by ho nakoniec prekonalo augustové anglické slnko?
                Nad jeho instantnými polievkami ohrnuli nos, za čo bol vlastne aj vďačný. Tie si môžu narýchlo spraviť v priebehu dňa, aby sa príliš neokrádali o pobyt pri mori, za čo im ale vďačný nebol. Miesto toho Potter vytiahol z chatky gril. Tento spôsob sa mu minule celkom zapáčil a grilované mäso a klobásy mu zachutili.
                „Tak? Môžeme dnešný deň ohodnotiť ako úspešný?“ usmiala sa Ginny na Hermionu, keď vonku osameli. Severus sa šiel osprchovať. Po ňom mala nasledovať Hermiona a Harry s Ginny neskôr naraz, vraj aby znížili spotrebu vody v chatke. Tak keď sa obmedzia skutočne len na sprchovanie... Harry sa ponúkol gentlemansky spratať taniere a ostatný neporiadok, ktorý narobili pred chatkou.
                „Dnešný deň ešte neskončil,“ mrkla na ňu.
                „A priebežný stav?“ nenechala sa odradiť. „Myslím, že je Severus z teba v prdeli,“ zahihňala sa.
                „Ginny!“ Hermiona na ňu vyvalila oči. „Nikdy by som nečakala, že by z tvojich úst vyšli takéto slová,“ napriek tomu sa zacerila.
                „Ale sú pravdivé,“ mykla plecami.
                „Myslíš?“ Na Hermione bolo vidieť, že si vôbec nie je istá, či si to vlastne želá. Povzdychla. „Príde neskôr ku mne, aby som mu natrela chrbát,“ prezradila.
                „Waw, no vidíš,“ potešilo sa mladšie dievča. „Tak nakoniec bude pre vás táto dovolenka zmyselnejšia.“
                „Ginny,“ znova ju prekvapila svojím výrokom. Bolo zarážajúce počuť takéto výrazy z úst dievčaťa, ktoré si pred takmer dvoma mesiacmi bálo vypýtať pohár vody. „Budem mu len natierať chrbát.“
                „Jasne, aj mne bude Harry natierať chrbát,“ zaškľabila sa na ňu. „V rámci predohry,“ dodala s lišiackym výrazom. Hermiona sa zasmiala a zavrtela hlavou.
                „Vlastne ani neviem, či chcem, aby to tak dopadlo,“ zamyslene stiahla obočie. „Vyspať sa s niekým je veľmi ľahké. Ale čo potom?“
                „Nesnaž sa všetko naplánovať tak dopodrobna,“ poradila jej kamarátka.
                „Sex ničí priateľstvo.“
                „Alebo naopak, upevní vzťah.“
                „Nechcem, aby to nakoniec všetko zničilo,“ zavrtela hlavou. „Nemôžem si dovoliť zničiť jedno z mála priateľstiev, ktoré mám. A Severus nie je typ na nejaké pevné vzťahy.“
                „Ako to môžeš vedieť?“ spýtala sa potichu. „Jeho minulosť sme preberali veľakrát. Kde sa v nej nachádzal priestor pre nejaký vzťah? Nikde. A keby nebola jeho minulosť taká, aká bola... môžeme vedieť, že by predsa len nebol vzťahovým typom?“ povytiahla obočie.
                „Ginny,“ znova povzdychla. „Neviem, či by som to zvládla ja.“
                „Vzťah?“
                „Iste. So sexom problémy nemám,“ zamračila sa.
                „Zrejme ani on,“ vypustila s miernym úsmevom. Hermiona sa na ňu dívala a ten jej optimizmus a vieru nechápala.
                „Ginny...“
                „Hermiona, môžeš ísť do sprchy,“ prerušil ju Harry, ktorý vyšiel z chatky. „Severus skončil a akosi bez nálady sa zavrel vo svojej izbe,“ prezradil im.
                „Fajn,“ prikývla, dívala sa ale na kamarátku, ktorá sa len jemne usmievala. Povzdychla už po niekoľký krát. „Uvidím, čo sa bude diať,“ vypustila napokon.
                „Budem držať palce,“ hleslo za ňou mladšie dievča. Sledovala starostlivo jej chrbát, až kým nezmizla v chatke. „Bez nálady?“ pozrela na Harryho, ktorý si k nej prisadol. Svoju prácu dokončil a teraz sa chcel venovať len jej.
                „Hm, vyzeral tak. Odmietol dokonca aj pohár whisky, ktorý už máme dovolený, keďže na nás neútočí nebezpečné slnko,“ zazubil sa a zamával dvoma pohármi. Zamyslene siahla po tom svojom. „Čo sa deje?“ opatrne sa spýtal.
                „Tí dvaja tvrdohlaví a neistí somári sa dejú,“ vyprskla. Uľavilo sa mu. Bál sa, či na ňu nedolieha rovnaká nervozita z tohto prostredia, ako to cítil na sebe. Zamestnávala sa ale Hermionou a Severusom a to ju zrejme ochránilo od najhoršieho. To on bol teraz tým slabým, ktorý už niekoľkokrát bojoval s narastajúcou panikou a začínajúcim záchvatom. Dokázal sa ale včas upokojiť, za čo jej bol vďačný.
                „Ako to s nimi vyzerá po dnešku?“ spýtal sa na jej názor. Sadol si za ňu na deku a stiahol si ju na seba. Vtisol jej nežný bozk na krk.
                „Mal by ísť k nej, aby mu natrela chrbát,“ šepla rozochvene. Aj jeden, takmer nevinný bozk na krk stačil k tomu, aby s ňou začal robiť divy. „Tu nie,“ jemne ho zahriakla a zachytila mu ruku, ktorá putovala po stehne pod jej šaty.
                „Myslíš, že by si to mohol rozmyslieť?“ rezignovane si preplietol prsty neposlušnej ruky s tými jej.
                „Pevne verím, že až takým somárom nebude,“ vyšlo z nej už istejšie. „Obaja toho druhého chcú. Aspoň fyzicky. A obaja by zrejme, teda Hermiona určite, chceli, aby to bolo niečo viac.“
                „Keď spolu začnú spávať, tak z toho vzťah musí byť, nie?“
                „Harry, Hermiona mala doteraz jeden vážnejší vzťah, lásku k Ronovi počas puberty a počas vojny a to ju nemohlo dostatočne vytrénovať, aby sa vedela vo vzťahovej oblasti orientovať. A Severus nemal vzťah nikdy. Tiež môže pociťovať určité obavy a neistotu z budúcnosti. A okrem toho, je to Severus, ktorého každý nenávidel. Ako si môže myslieť, že by sa niekto taký, akým je Hermiona, doňho mohol zamilovať?“
                „Uhm, a čo my?“ protirečil. „Ja som mal Čcho, ktorá stále vyplakávala a potom nikoho. A ty si mala Cornera, tiež v puberte a tamtá osoba z USA, to vzťahom bolo možno chvíľu,“ mierne sa zamračil. Ale vedel, že už môže hovoriť o jej minulosti otvorenejšie. „Kde v tom vidíš nejaké naše skúsenosti? A pozri sa na nás teraz. Myslím, že náš vzťah je úplne úžasný,“ usmial sa.
                „Stále to ešte nie je ono,“ otočila sa k nemu s úsmevom. Znova mu odľahlo. Ani tieto náznaky s ňou nerobia nič.
                „Ako?“ nechápal. Mal sa cítiť dotknuto? Nemyslela si, že majú dobrý vzťah?
                „Vieš, ako to myslím,“ šepla. „Až keď budeme obaja úplne v poriadku, potom bude náš vzťah dokonalý. Teraz je to príliš krehké.“
                „Áno,“ prikývol.
                „Našťastie vieš, čo máš robiť,“ šepla a vtisla mu bozk na líce. „A robíš to dobre, takže sa pri tebe cítim dobre.“
                „Tiež nie si žiadne béčko,“ uškrnul sa. A ona sa tomu zachichotala.
                „Takže uznávaš, že sa oplatilo prežiť, aby si mohol vidieť a ocitnúť sa v tejto nádhere, ktorá nás obklopuje?“ povytiahla obočie.
                „Som rád, že som prežil, aby som mohol byť s tebou,“ opravil ju. „V tejto nádhere,“ v rýchlosti dodal, keď zbadal jej výraz.
                „Snáď sa to raz zmení,“ vypustila smutne.
                „Nechcem, aby sa to zmenilo,“ zahral nechápajúceho. „Chcem byť s tebou stále.“
                „Myslela som svet!“
                „Viem, ako si to myslela,“ uškrnul sa v pobozkal ju na nos. „No tak,“ zapriadol. „Dobre, už prestanem robiť blbosti,“ sľúbil.
                Pod jej vyčítajúcim pohľadom skrotol. Bolo pre ňu dôležité naučiť ho minimálne akceptovať ten nenávidený svet, ktorý tu ostal napriek tomu, že všetko ostatné bolo v nenávratne. Zničila to vojna. Bol v strede udalostí vedúcich k zániku sveta, ktorý obaja milovali. Ostal len prach a popol. Vedela, že všetko pokojné, krásne, bezstarostné a šťastné, čo ho obklopovalo, berie ako výsmech tomu, čo tu bolo. To nikto nepoznal. Nikto o tom nevedel. A on bol tým, ktorému to trvalo tak dlho. Príliš dlho a pritom zaniklo všetko. Vyčítal si to. Alebo nie, to už prestal. Od toho ho odnaučil už Snape.
                Jej úlohou bolo presvedčiť ho, že je nádherné milovať aj iné veci, ktoré tu ostali po vojne. Hoci to boli muklovské veci. Vedela, že cesta bude dlhá. Ale už skutočnosť, že vôbec vystrčil nos bez toho, aby vonku niečo potreboval, alebo niekoho zachraňoval, bola čiastkovým úspechom. A keď prestane nenávidieť aj svoju nohu, ukáže mu ďalšie veci. Rozhodne to bude pomáhať aj jej.
                Cítila na sebe zmeny k lepšiemu. Nielen sporadické výbuchy, či pokusy o rýpanie alebo dohováranie svojej kamarátke. Cítila, že ten strach, ktorý ju v minulosti ovládal, je menší. Pri príchode na toto miesto cítila skôr neistotu a váhanie, ako strach. Vedela, že sa nemusí báť, keď s ňou bol on. Ale nebolo to len to vedenie, bola to ona sama, ktorá sa prestávala báť. Predavač v stánku, ktorý asi veľa tržby nebude mať a ktorý celkom okate očumoval Hermionu, nebol problémom. Ani skupina českých dievčat nebola prekážkou. Na ostatných slniacich sa sťažka dovidela. Boli tam prakticky sami, takže táto skutočnosť ju otestovať nemohla. Postupne ale dovolí, aby ju testovali ‚drsnejšie‘ podmienky. Napokon bude možno vyberať vianočné darčeky v preplnenom obchodnom dome.
                „Milujem ťa, Harry,“ prehlásila s úplnou samozrejmosťou a istotou. „Máš pravdu, asi zrejme nepatríme k tým najpovolanejším, kto by mohol dávať rady vo vzťahových oblastiach. Ja určite nie. Ale verím v intuíciu a šiesty zmysel a ten mi našepkáva, že tí dvaja musia skončiť spolu,“ šepla ospravedlňujúco.
                „Ja som za,“ ubezpečil ju. „Nemyslel som to tak. Len som chcel naznačiť, že keď môžeme mať my dvaja vzťah, oni dvaja ho môžu mať v pohode tiež. Dokonca aj Severus. Poznám ho zrejme najlepšie zo všetkých, ktorým dovolil ho aspoň trocha spoznať a nevidím problém v tom, že by sa konečne usadil, možno oženil a žil normálnejším životom. S Hermionou,“ dodal s úsmevom.
                „Som rada, že si nemyslíš, že mi šibe alebo čo.“
                „Vôbec si to nemyslím,“ zavrtel hlavou. „A som rád, že si sa touto myšlienkou zamestnala,“ dodal nesmelo.
                „Áno,“ prikývla samozrejme a s úsmevom. „Aspoň nemyslím na svoje problémy,“ zadívala sa mu do očí. „Tak to robíš aj ty, nie? Zamestnáš sa niečím dôležitejším, ako nenávisťou. Aj keď si šiel do Salemu,“ prehlásila bez problémov. Usmial sa. Bola na tom čoraz lepšie.
                „Uhm, keď sa jedná o chvíľu, kedy mám ísť len pre prútik alebo podobne, tak sa to dá zniesť. Ale keď ide o dlhší časový interval, tak je to zložitejšie.“
                „Tajíš niečo predo mnou?“ skúmavo ho pozorovala. Neprestával sa usmievať, aby žiadnym spôsobom nedal najavo, že zasiahla klinec po hlavičke.
                „Nie,“ zavrtel hlavou. „Teda, mám dosť tajomstiev, ale žiadne z nich by ťa nemalo zanechať nepokojnou. Aj keď,“ stiahol obočie, „cez prázdniny medzi tretím a štvrtým ročníkom, keď som bol sám u Dursleyovcov, som strýkovi ukradol pornokazetu,“ zamračil sa. „A dosť ma to vydesilo,“ zachechtal sa.
                „Harry,“ zahriakla ho, ale uškrnúť sa musela. „Myslím iné tajomstvá. Prečo Severus tak rýchlo súhlasil, že s nami pôjde?“ neprestávala ho študovať. „Nemyslím, že by šlo čisto kvôli záujmu o Hermionou,“ zvážnela. Ani teraz sa neprestal usmievať. Srdce mu však oblapilo ľadové zovretie. Je vnímavejšia a bystrejšia, než by mu vyhovovalo.
                „Severus pri mne zažil rôzne veci,“ vyšlo z neho napokon šepky. „A zaprisahal sa, že na mňa dohliadne,“ dodal roztrpčene. Nemohol jej klamať keď vlastne vedela, že sa niečo deje. Nemohol urážať jej inteligenciu. Pravdu však ale tiež nepotrebovala poznať. Aspoň nie teraz, keď sa všetko javilo byť v poriadku. „Sú to tie časti mojej minulosti, o ktorých ešte nie som pripravený hovoriť,“ v očiach sa mu zjavila prosba. A ona to pochopila. „Aj k tomu raz dôjde.“
                „Ja viem,“ vyhŕkla a objala ho. Bola zvyknutá na to, že v ňom vidí silu. Táto jeho zraniteľnosť ju desila. „Keď však pôjdeme niekde sami, budeš sa mi musieť zdôveriť,“ šepkala mu do ucha.
                „Zdôverím,“ sľúbil a trocha sa od nej odtiahol. Musel sa usmiať. Pri nej sa začal usmievať čoraz častejšie. „Milujem ťa,“ vypustil s takou istou samozrejmosťou, s akou to vyšlo pred chvíľou z nej. Pobozkal ju. A svoj bozk ešte prehĺbil, keď ich vyrušilo Hermionino volanie, že majú kúpeľňu voľnú.

------

Videla ich, ako sa náruživo bozkávajú a pokračovali aj po tom, ako sa za nimi zavreli dvere kúpeľne. Ktovie, či svoj sľub o úspore vody dokážu aj splniť. Musela sa uškrnúť. Kráčajúc do svojej izby premýšľala nad tým, ako veľmi sa jej kamarátka zmenila. Keď ju videla prvý raz, mala pocit, že to krehké a zlomené vtáča už nikdy nedokáže vzlietnuť. A ajhľa, ako sa veci menia. Pre ňu by sa tiež mohli zmeniť.
                Už dávno prestala myslieť na Rona a na svoju lásku k nemu. Tu nebol problém. Dokonca sa zbavila alebo je minimálne na dobrej ceste, zbaviť sa svojej závislosti na alkohole. Ani dnes nepocítila nutkanie uchlipnúť si piva, keď ho tí traja popíjali. Bola si dokonca istá, že to pivo či dve, alebo pohár niečoho iného, by ju neprinútil pokračovať v pití. Zbavila sa alkoholu vo svojej krvi a telo si ho už nevyžadovalo. A v hlave si tiež pomaly robila poriadok.
                So svojím predchádzajúcim životom sa už zmierila. Vedela, že to nebol práve najšťastnejší spôsob, akým ho viesť. Na striedanie milencov takmer tak často, ako striedanie spodnej bielizne, nebola pyšná. Sex sa jej ale páčil. To nepochybne. Ale aj s tým už musel byť koniec. Nie, že by si jej telo nepýtalo viac, keď sa jej popoludní dotýkal, ale aby s ním kvôli tomu skočila do postele?
                Spravila by to. Bez váhania. Nehanbila sa, čo sa sexuálnej oblasti týkalo. Ani pred Snapeom. Keby po nej vyštartoval, nemala by zábrany. Ibaže toto bol Severus Snape. Jej kolega. Niekto, s kým sa bude stretávať denne. Nemohlo ísť len o jednorazovú záležitosť. Ako by potom vedľa seba fungovali? A nebol Robert ten istý prípad? Nie. Pretože toto bol Severus Snape.
                Chlap, ktorý ju zvláštnym spôsobom priťahoval. Tajomný a neprípustný. V minulosti. Teraz to bol vtipný a inteligentný spoločník, ktorý sa zrejme nikdy nezbaví oháňania sa protivnými poznámkami, ale ktoré sú navzdory tomu svojím spôsobom príťažlivé. A spájala ich minulosť. Čo pri Robertovi absentovalo. Bola to výhoda? Či naopak, mohlo im to stáť v ceste?
                Iste, v minulosti bola jeho študentkou, ktorú neznášal rovnako, ako všetko, čo len smrdelo Chrabromilom. Napriek tomu vedela, že ho už vtedy musela zaujať. A nebolo to tým, ako stále tvrdí. Ani vtedy si o nej nemohol myslieť, že je len neznesiteľnou šprtkou, ktorá musela vytiahnuť odpoveď na všetko, aj keby pre tú odpoveď musela zaliezť do kanálu. Ale bola len dievčaťom, preto sa nič nemohlo stať. Po ôsmich rokoch je situácia ale úplne odlišná. Teraz je to dospelá žena, celkom príťažlivá a on mal rád príťažlivé ženy.
                Ale aby kvôli nej zmenil svoj životný rytmus? Avšak, aj preňho by bolo novinkou, keby sa vyspal s niekým, koho pozná a kto sa bude pri ňom zjavovať denne. Takže sa aj on musí cítiť v tomto smere neistý. Určite váha práve preto. Inak by na ňu skočil už skôr.
                Čo to však pre ňu bude znamenať? Pripustila si, že by zrejme chcela nejaký vážnejší vzťah. Znamená jeho váhanie to, že premýšľa rovnakým spôsobom? Že by možno predsa len chcel priniesť do života trocha pokoja a Hermiona Grangerová by mohla byť tou, kto by jeho život trocha ustálila? Vedel, že bola alkoholičkou, alebo že je abstinujúcou alkoholičkou, ale tento fakt už dávno potlačil. Inak by sa s ňou ani nebavil. Nieto, aby premýšľal nad sexom, pretože ju nikto nepresvedčí, že nad sexom nepremýšľa. Nie je slepá a ani sprostá. Nech si myslí, aký je herec a aký dokáže byť presvedčivý. Čítala v ňom ako v otvorenej knihe. Ginny má pravdu. Slintá po nej takmer ako by mal pätnásť a pred ním sa prvý raz objavila nahá žena. To je fakt. Len ju zaráža, že dokázala toto spraviť práve so Snapeom ona.
                Dobre, bola kus. Ale on bol Snape. Merlin, to sa budú jej úvahy krútiť stále dokola? A budú stále rovnaké? Je to chlap, aj keď je to Snape a chlapom ide v prvom, druhom a zrejme aj desiatom rade len o jedno. A možno práve preto nad niečím vážnejším ani neuvažuje. Ibaže to je práve ten Snape, o ktorom premýšľa už akosi priveľmi. Iste, má rád sex. Ale neriskoval by kvôli nemu vzťah so svojou kolegyňou, ak by čo i len trocha nepremýšľal nad možnou spoločnou budúcnosťou.
                Akú si ju teda predstavuje? A kde vlastne, do čerta, je? Tí dvaja sa už dosprchovali a zrejme sa teraz oddávajú jeden druhému. a on už mal dávno prísť a nechať si ten chrbát natrieť.
                Chrbát, Hermiona! O ten tu celú dobu ide, nie o sex.
                Už sa chcela postaviť a naštvane nakráčať k nemu do izby, keď sa ozvalo klopanie. Sebavedomé a isté. Naštvanie bolo razom preč. Mierne sčervenela uvedomujúc si svoje predchádzajúce myšlienky, keď mu otvorila dvere. Stál tam v nohaviciach a v košeli. Žiaden spací úbor, aký mala na sebe ona.
                „Dobrý večer,“ s miernym úsmevom ju pozdravil. Vydralo sa z nej nesmelé odzdravenie. Kde ostala tá sebaistá žena, ktorá nemala pri komunikácii s osobami opačného pohlavia vôbec žiadne problémy? Zrejme niekde v minulosti. Niekde v období, kedy ju Viktor Krum pozval na ples a ona bola z toho úplne hotová. „Mám ale ďalší problém,“ vypustil, keď sa pretiahol okolo nej dnu. Kútikom oka si ju prezrel. Mala na sebe kratučké nohavice a voľné tielko. Zrejme v tom spávala v týchto horúčavách. A nemala podprsenku. Celkom logicky. Kto by spal v podprsenke? Že by ale toto zistenie pridalo na jeho pokoji sa nedalo tvrdiť. „Nemám žiaden krém proti spáleninám. Nemám ani krém na opaľovanie. Nemám nič krémové, mám len túto masť,“ s úškľabkom jej podal svoj pivničný výrobok. „Má to hojivé účinky, do zajtra by som mal byť fit, aby som sa znova mohol vyvaliť na slnko,“ sarkasticky natiahol. Zadíval sa na ňu. „Si nejaká mĺkva, nemyslíš?“ zazubil sa.
                „Masť bude fajn,“ pokúsila sa vytiahnuť úsmev. „Vážne chceš, aby som ťa natrela?“ potrebovala sa ubezpečiť.
                „Inak by som neprišiel, to je logické,“ zatváril sa dotknuto a nútil sa dívať do jej tváre. Červeň už zmizla, ale neistota bola badateľná. „Na chrbát si nedočiahnem. Potter s Ginevrou majú teraz zrejme inú zábavu, ako natierať môj chrbát a nikto iný tu nie je, aby mi pomohol,“ zaksichtil sa. Takže zrejme skutočne šlo len o ten spálený chrbát.
                „Tak dobre,“ mykla plecami. „Vyzleč sa a ľahni si na posteľ,“ zavelila.
                Tá veta pôsobila skutočne provokatívne. Ak by sa teda zabudlo na chrbát. Ale tu šlo o ten chrbát. Vyzývavo sa naňho dívala. Povytiahla jedno obočie, keď sa akosi nemal k činu. Spamätal sa a s úškrnom si vyzliekal košeľu. Nie zbytočne pomaly, ale ani sa neponáhľal.
                „Netuším, ako dnes zaspím, keď tá masť okamžite nezaberie,“ zabrblal, keď si ľahol na brucho na jej posteľ. Mäkkú a vyzývavú. Ktorá by sa mohla stať svedkom ich zblíženia. Severus, prestaň!
                „Je priveľké teplo, pokojne zaspí asi málokto,“ prikývla. „Nemáš v izbe ventilátor?“
                „Čo či nemám v izbe?“ natočil zvedavo hlavu k nej. Práve sa nad ním skláňala a vzdušné, voľné tielko sa oddialilo od jej tela až natoľko, aby zahliadol kúsok jej pŕs. Okamžite otočil hlavu naspäť.
                „Tá vec, ktorá sa nám točí nad hlavami,“ zaškľabila sa. Nevšimla si jeho odhalenia.
                „Aha,“ zachrapčal. „Nevedel som, na čo to je. Ale teraz, keď si ma upozornila, všimol som si, že tu nie je také horko. Ako sa to spúšťa?“ vyzvedal.
                „Vypínačom, pod ktorým je nápis ventilátor,“ zasmiala sa.
                „Nerob si srandu. Nemôžem tušiť, čo to je ventilátor,“ ukrivdene sa ozval. Otočenie hlavy ale neriskoval.
                „Jasne,“ prikývla. Už sa ale venovala jeho červenému chrbtu. Takéto intenzívne slnko asi ešte nezažil. Začala mu pomaly a dôkladne vtierať jeho vlastnú masť na chrbát. Snažil sa nemyslieť na to, na čo myslel tesne predtým. A vlastne ešte aj teraz. Masť účinkovala takmer okamžite, ako sa dotkla spálených miest. Spokojne a slastne zamrmlal. Nemala by v tom vidieť nič zlé, predsa len mu pomáha od všetkých tých trýznivých pocitov. A keby aj, nevadí. Ibaže sa akosi stále nevedel prinútiť premýšľať nevinne. Mal pred očami jej telo. Dokonalé telo, z ktorého dostal česť pred maličkým okamihom zahliadnuť o kúsok viac. A keby nereagoval tak nezmyselne, tak by videl možno ešte viac. A keď sa konečne rozhodne riskovať, tak sa ho bude snáď môcť aj dotknúť. A to všetko ostatné. Priťahovala ho, tak strašne, až to začínalo byť mučivé.
                Mlčala a len sa sústredila na to, aby mu svojimi pohybmi nepovedala viac, než by bolo potrebné. Keď však prešla k pleciam a ramenám, mierne zaváhala. Keby naposledy ju objímali silné paže? Aby ju chránili a utešili, keď jej bolo najhoršie? Nie, teraz nemyslela len na sex, ale na viac, ako na sex. Naposledy to bol Ron. Odvtedy nechcela žiadnu ochranu, ani utešenie, len potešenie. Len na tom jej záležalo. Ale pri tomto chlapovi sa zrazu cítila neisto a nesmelo. Cítila jeho napätie. Stačilo kývnuť a dostala by ho. Ale nešlo už len o to. Nechcela už len to.
                „Hermiona,“ hlesol o kúsok neskôr, keď si sadol na posteľ. Chrbát aj ramená mal dostatočne ošetrené. Cítil sa lepšie, hoci v iných oblastiach sa cítil o dosť horšie. Bol si istý, že obaja veľmi dobre vedia, prečo sem dnes prišiel. Napriek tomu v jej výraze našiel niečo nové. Nezvyčajné a nepoznané. „Tá masť pomáha. Nechceš, aby som ťa natrel? Nemáš problémy?“ skúsil opatrne. Jeho sebaistota bola preč. Nevedel, čo si myslieť a čo očakávať. Napriek tomu sa jeho túžba po nej nestratila. Skôr naopak. Vyzerala takmer zraniteľne a týmto výrazom ho dostávala viac, než provokatívnym správaním.
                „Nezabúdaj, že mám tréning zo Španielska,“ usmiala sa a zdvihla hlavu. Trocha sa upokojila, ako sa zdalo. „Chrbát ma až tak netrápi.“
                „Nie? A čo ťa teda trápi?“ stiahol obočie. Kontrast bledomodrej, takmer priesvitnej látky tielka s jej tmavým telom bol výrazný. A videl viac takto zblízka. Možno si to ani neuvedomovala.
                „Nič ma netrápi,“ usmiala sa ešte viac. „Som rada, že ti to pomohlo. Nemal si byť taký tvrdohlavý a mal si sa nechať natrieť už vtedy,“ upozornila na jeho pochybenie.
                „To by som sem ale teraz nemohol prísť, nie?“ povytiahol obočie. Zdalo sa mu, že ten záchvev akejsi novej Hermiony, ktorú na moment zahliadol, zmizol a znova pred ním sedela tá, ktorá ho privádzala takmer až k šialenosti.
                „Mohol si prísť len tak. Porozprávať sa,“ nadhodila s úškľabkom. „Nemusíš hľadať zámienky, prečo za mnou prísť.“
                „Porozprávať sa,“ prikývol a sklonil hlavu. Zdalo sa jej, že začula sklamanie. Zarazene sa dívala na jeho hlavu. Ešte voňala šampónom a napriek tomu mal havranie vlasy lesklé. A na hrudníku nemal ani chĺpka. Prišiel kvôli sexu. Predpokladal, že ona po ňom túži tiež. Ale prečo ten náznak sklamania? Alebo si len niečo nahovárala?
                „Prišiel si sa so mnou vyspať,“ vyhlásila pokojne. Pomaly zdvihol hlavu. Videl, že ho študuje. Aj jeho pohľad na moment skĺzol dole, aby sa znova zahliadol jej bradavky.
                „To je, myslím, jasné,“ priznal bez váhania. Ich pohľady sa stretli. Videla mu v očiach túžbu. A zacítila vzrušenie už len z tohto poznania. „Uznávam, že toto je dosť mizerná predohra, ale pravdou je, že sa predohrami nikdy príliš, nezdržujem.“
                „Podobne,“ vyhŕkla skôr, než nad tým pouvažovala.
                „Aha, ďalšia spoločná vlastnosť, okrem lásky k elixírom,“ zazubil sa. „V tejto oblasti sme zrejme obaja laici.“
                „Zdá sa,“ prikývla. Cítila, že jej srdce začína zrýchlene búchať. Ešte nikdy nebola taká vzrušená len z predstavy toho, čo by mohlo nasledovať.
                „Čo keby sme sa to učili navzájom,“ šepol a pohladil ju po tvári. Vnoril svoje prsty do jej vlasov a mierne si ju k sebe priťahoval. Chcela myslieť na to, nad čím uvažovala, než prišiel. Že to proste nemôže byť len sex. Skutočne chcela. Pôsobil na ňu však ako teplá voda na kocku ľadu. A netopila sa len pomaly. Topila sa až príliš rýchle.
                „Severus...“ vydýchla mu do úst. Nebol to žiaden nevinný bozk. Okamžite jej vnikol jazykom do úst, aby ich dôkladne preskúmal. S vášňou a už neskrývanou túžbou. Posunula sa k nemu bližšie. Predsa len to bude ďalší na jej dlhom, predlhom zozname milencov, ktorého potom odkopne, ako nejaká modlivka nábožná, ktorá milenca po súloži zabije?
                Slečna Grangerová bola mimoriadne komplikovaná osoba k úvahám, ale on teraz nemyslel ani náhodou. Kašľal na nejaký ich pracovný vzťah. Na to, čo bude nasledovať potom. Keď k tomu príde, potom to bude dôležité. Teraz sa venoval jej telu, ktoré sa k nemu hladne tlačilo. Jej mäkkým prsiam, ktoré cítil na svojej hrudi. Jej jemnej pokožky, ktorú skúmal na chrbte. Jej citlivému krku, po ktorého dráždení prišlo k prvému stonu. Pritisol si ju do lona a zastonal aj on. Nech vie, že je na tom úplne rovnako ako ona. Už sa chystal vyzliecť tielko, aby mohol jej prsia ochutnať aj ústami, keď prišlo k odtiahnutiu.
                „Takto to nejde,“ zadýchane sa odtrhla. Prekvapene zamrkal. Čo, do čerta, nejde? Kľačala na posteli a snažila sa upokojiť svoje rozbúrené emócie. Jedným si začínala byť istá. Pochopila to. Teraz jej to je už jasné. Ona sa proste zamilovala. Druhý raz vo svojom živote sa zamilovala a nemôže sa s ním len tak vyspať.
                Keby aspoň vedela, keby mala nejakú nádej, že môže byť jej momentálny stav opätovaný. Ale je to Severus. Ten sa nezamiloval nikdy v živote. Zrejme na to nemá vlohy, alebo čo.
                Nemôže mu len tak jednoducho vyznať lásku. Vysmeje ju. Nemôže mu len tak jednoducho dať svoje telo. Predsa sa raz rozhodla, že keď sa s niekým vyspí, bude to z lásky. Prečo to musí byť práve Severus? Prečo sa musela zamilovať práve doňho? A prečo jej to, sakra, došlo práve v tejto chvíli? Ale lepšie teraz, ako po tom, čo by sa s ním vyspala.

TOPlist