32. Na stope

                Zmiznutie na Ministerstve mágie

                V sobotu, medzi pol piatou a piatou hodinou poobednou došlo k záhadnému zmiznutiu pracovníčky športovej rubriky Denného Proroka priamo z jej kancelárie na Ministerstve mágie. Oddelením aurorov doteraz neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by viedli k samovoľnému odchodu športovej redaktorky, Ginny Weasleyovej z pracoviska, taktiež však nevylúčili možnosť, že bola z Ministerstva odvedená cudzou osobou.

                Táto možnosť však prichádza do úvahy skôr ako tá, že by jednoducho odišla a doteraz sa neozvala rodine, priateľom a nikomu blízkemu. A podľa toho sa k celej záležitosti stavia aj Oddelenie pre presadzovanie čarodejníckeho práva na čele s Oddelením aurorov.

                Minister mágie súhlasí s názorom, že sa predstavitelia Zla vrátili a začali ľudí unášať tak, ako pred viac než pätnástimi rokmi. Hoci sme takmer dvanásť rokov žili v pokojných a mierových časoch, ako sa zdá, minulosť nás začala dobiehať a predstavitelia minulej moci sa dali počuť.

                Darmo, povestný „Zoznam smrťožrútov“  ešte zďaleka nie je vyčistený a hoci bol pokoj dlhú dobu, smrťožrúti z minulosti nezabudli a chcú sa začať mstiť, zrejme chcú prevziať moc a majú v pláne nastoliť starý režim, ktorého sa len s nevôľou vzdali, aby sa dlhú dobu skrývali.

                A prečo to môžeme tvrdiť takmer s istotou a minister je tomuto názoru tiež priklonený? Z jedného prostého dôvodu. Harry Potter sa vrátil. Žije, a tým zrejme skrývajúcim sa smrťožrútom jatrí rany a vzbudzuje v nich odpor a chuť po pomste. Harry Potter si spravil vo svojom živote poriadok, zdá sa, že sa už konečne aklimatizoval na súčasnosť, vcelku sa mu darí a to ich môže popudzovať. Uniesli totiž jeho bývalú snúbenicu, s ktorou má syna, ako je všeobecne známe. Nemôžeme nebrať v úvahu ani fakt, že by medzi nimi staré city ožili. A prečo nie. Už takmer z histórie vieme, aká veľká bola ich láska. A teraz, keď sa Ginny Weasleyová rozviedla, má Harry Potter šancu získať si jej srdce. A toto zrejme chcú smrťožrúti využiť a použiť proti samotnému Hrdinovi.

                Jeho vyjadrenie, rovnako ako vyjadrenia blízkych Ginny Weasleyovej sa nám nepodarilo získať. Ťažko teraz súdiť, či ide len o ojedinelý únos, alebo začnú únosy pribúdať, každopádne Ministerstvo robí prvé kroky pri ochrane nášho sveta a my budeme dúfať, že sa mu to podarí skôr, ako smrťožrúti znova zaútočia.

                O vývoji situácie vás budeme informovať.

                V tomto momente je na mieste minimálne zabezpečiť si svoje domovy Fideliovým zaklínadlom a obmedziť premiestňovacie územia. Ak by ste mali pri týchto úkonoch problémy, neváhajte sa obrátiť na Ministerstvo mágie, na Oddelenie pre presadzovanie čarodejníckeho práva, kde sú už v tejto chvíli pripravení pracovníci, aby vám pomohli.

                Pre Denný Prorok, Gustav Braithwait

                Ministerstvo nepočkalo ani predpísaných štyridsaťosem hodín zmiznutia, čo bolo možno v tejto chvíli to najlepšie, čo sa mohlo stať. To skonštatoval Harry, keď si ráno prečítal noviny. Toto je verzia, podľa ktorej sa bude riadiť celý čarodejnícky svet a najmä aurori a oni by mohli mať pokoj pri pátraní.

                Jemu sa napokon podarilo aspoň na pár hodín si pospať, hoci si v hlave prechádzal všetky možné a často aj nemožné varianty následného vývoja celej záležitosti. Zakázal si myslieť na to, ako sa asi musí cítiť Ginny, pretože by sa z toho zbláznil. Bol si istý, že jej Malfoy neublíži fyzicky. To by si nedovolil, pretože v tom prípade by ho bol schopný vyhrabať aj zo zemského jadra. Lenže to bol Malfoy, ktorý určite s niekým spolupracoval a ten niekto nemusel byť rozumný. Mohol to byť nejaký idiot. Ako napríklad Crabbe alebo Goyle. To boli dvaja korunovaní imbecilovia, ktorí sa s Malfoyom ťahali vlastne celých sedem rokov.

                „Prečo si myslíš, že je to Malfoy?“ spýtal sa ho Ron potichu. Znova boli v Brlohu. Charlie sa ho hneď pri príchode šepky pýtal, či je niečo nové a on len s trpkosťou zavrtel hlavou. Potom sám šiel preveriť dve adresy, ktoré zistila Amanda, pokým Remus kontroloval situáciu na hrade a Hermiona bola na Ministerstve, aby vedela o každom šuchnutí. Ako ho informovala, novinári by s ním chceli veľmi hovoriť.

                „Pretože je to logické,“ odvetil rovnako potichu. Decká sa hrali vonku, kým sa ešte dalo a dohliadala na ne Susan. Molly nešťastne pripravovala obed. Prezeral si narýchlo spísaný zoznam, ktorý začal Ron vypracovávať ešte v noci a doobeda ho dorobil. Povedal Tonksovej čo sa stalo a ona mu dala z rodinných dôvodov voľno. I tak nikoho neprekvapilo, že bol auror Weasley v práci. Skôr sa čudovali, že tam nebol aj Nedotknuteľný Potter.

                „Dobre, je to logické. Lenže ty neuvažuješ nad ničím iným len že je to on. Čo keď je to skutočne napríklad Greyback? Alebo Carrowovci?“

                „Tí sú radi, že sa im darí unikať pri tom love, ktorý na nich vediete. Dovolím si predpokladať, že sú niekde v tej najzapadnutejšej časti zemegule. Rozhodne nešli do Londýna, aby uniesli Ginny,“ Harry strelil pohľadom k domu, z ktorého vyšiel Charlie a so sklonenou hlavou sa pobral za súrodencami. Zovrel pery. „Je to Malfoy. Jednoznačne. Keď sme sa videli, raz a stačilo mi, mal v tom svojom nechutnom bledom ksichte na moment výraz víťazstva. Netušil som, čo znamená. Teraz už viem. Možno ešte vtedy rátal s tým, že unesie Charlieho. Ale celkom rozumne zmenil názor, ako sám vidíš,“ odfrkol si. „On má všetko dopodrobna premyslené, Ron,“ dôrazne šepol. „Bez váhania uniesol Ginny. Spolupracuje s niekým na Ministerstve, kto sa tam mohol nepozorovane, možno zastreto dostať a počkať na ňu. Vedel, čo ten únos vyvolá. Kto by počítal s výkrikom smrťožúrtskeho decka? Alebo skôr deciek?“ zamával zoznamom.

                „Dobre, verím ti. Bude to tak,“ privolil Ron. Hoci v slovách jeho priateľa bolo veľa logiky, presvedčilo ho jeho presvedčenie. Keď prežil dvanásť rokov v pekle so Snapom, musí veriť jeho slovám. „Čo ten zoznam?“

                „Musím si ho poriadne prezrieť a porozmýšľať,“ sklopil k nemu pohľad. Ron sa uškrnul.

                „Nevrav, že do polhodiny vychrlíš mená ďalších únoscov,“ zavrtel hlavou.

                „Ktovie,“ mykol plecami. „Všetkých asi nie, ale tých najpravdepodobnejších určite. Pozri...“ Vzal do ruky červenú fixku. „Títo pracujú na Ministerstve...“ začal podčiarkovať mená, pri ktorých bol tento údaj o zamestnaní. A bolo ich niekoľko. „Každý z nich sa mohol zneviditeľniť, prejsť do Proroka a počkať si na Ginny. Omráčiť a použiť prenášadlo bolo potom jednoduché. A Malfoy chcel, aby to vyzeralo ako únos. Chápeš? On túto paniku chcel vyvolať...“

                „Dobre,“ zamračil sa Ron a nazeral do zoznamu. „Vyber favoritov a ja si na nich posvietim...“ stíchol, keď sa mu ozval mobil. „Ďalšia adresa... idem ju preveriť.“

                „Keby ti Amanda poslala ďalšiu, prepošli mi ju,“ požiadal ho. Premýšľať bolo veľmi potrebné, ale činnosť by uvítal asi skôr.

                „Dobre, Harry,“ pritakal štvrtýkrát.

------

                Ginny s trasúcou rukou vzala vidličku, aby konečne niečo zjedla. Naposledy jedla v sobotu na obed a pochopila, že hladovkou nič nedocieli. Bola tu už dva dni. Cítila sa slabá a ak má odolávať, potrebuje nabrať síl. Zrejme to nebude také jednoduché, ako predpokladala.

                Doobeda jej strčili noviny a ona pochopila. Boli to smrťožrúti a chceli Harryho. Keby ale Harrymu povedali, bol by už tu. Tak prečo čakajú? Na čo? A čo je vlastne s deťmi? O nich nepísali, ale vedela, že jej rodina spraví všetko preto, aby to jej deti príliš nezasiahlo. Na to sa spoľahnúť mohla. Zrejme ich držia doma, aby sa k nim nedostali žiadne reči a špekulácie. Oni sa o nich postarajú, tým jediným si bola istá.

                A ešte niečím. Nech sa vonku deje hocičo, Harry po nej určite pátra. Do očí sa jej už znova tisli slzy zúfalstva a frustrácie, ale nútila sa jesť večeru. Musí premôcť tú nechuť, musí sa najesť. A potom si vezme nejakú knihu, ktorú jej veľkoryso podstrčili a znova sa bude snažiť začítať sa do nej.

                „Už si dojedla?“ vrkol po nej jeden z chlapov. Ten najväčší, ktorý rozprával najviac. Potom sa často zjavoval menší a obézny, a tiež vysoký a chudý. A ďalšie dve postavy, ktoré ale mlčali. Mala pocit, že jedna postava je ženská, ale dalo sa to ťažko posúdiť, keď mali všetko skrývajúce habity.

                „Áno,“ potichu sa ozvala. Už sa prestala vyzvedať, kto sú a čo chcú. A pýtať sa, kde je, bolo zbytočné.

                „Dobre, teraz sa pôjdeš osprchovať. V kúpeľni je síce okno, ale je zabezpečené. Ostatné veci sme zaistili kúzlami, tak nech ti nenapadne, že by si sem niečo prepašovala. Jasné?“

                „Áno,“ znova pritakala. Nemalo zmysel protestovať a sprchovala sa naposledy v sobotu ráno. A bol pondelok večer. Už začala cítiť samú seba. Na to, že bola väzňom, mala zrejme nadštandardné podmienky. Hoci aj vo väzení dovolia občas sa väzňom umyť.

                „Tak poď,“ štekol a otváral dvere z mreží. Stál tam ešte ten vysoký a chudý, ktorý na ňu nepretržite mieril prútikom.

                Viedli ju znova po známej chodbe, ibaže teraz vyšli po schodoch a ostrejšie svetlo sa jej vrezalo do mozgu. Vyzeralo to ako chata. Alebo zrub. Víkendový domček. Dlho sa rozhliadať nemohla, pretože ju vtlačili do úzkej chodbičky.

                „Máš tam všetko, čo budeš potrebovať. Keď budeš hotová, zabúchaj.“

                „Áno,“ pritakala tretíkrát a vošla do kúpeľne. Jednoduchej, chabo zariadenej. Bol tam sprchový kút a ako videla, boli tam čisté šaty. Neboli síce jej, ale to bolo asi úplne jedno. Aj keby jej dali čistý mech, navliekla by ho na seba.

                Prvé, čo spravila bolo to, že skúsila okno. Skutočne bolo zaistené. Nešťastne zafunela a poobzerala sa. Nebolo tam skoro nič, len zabalená zubná kefka, pasta, šampón, mydlo, dva uteráky a hromádka oblečenia. Skúsila otvoriť dvierka maličkej skrinky, bola však prázdna. Rezignovane stisla päste, pustila však vodu, aby si navolila teplotu a začala sa vyzliekať.

                „Výborne,“ spokojne zafučal Vincent sediac pred obrazovkou. Gregory si k nemu prisadol.

                „Domáce porno,“ zachechtal sa.

                „Kde si nechal Theodora?“

                „Stráži, idiot. A ticho, ide sa na to...“

                Sledovali jej vyzliekanie a spokojne zamrmlali, keď zo seba zvliekla blúzku a podprsenku. Takmer radostne zavyli, keď si vyzliekla nohavice aj s nohavičkami a vošla pod vodu. Nechala na seba padať vodu, namáčala si vlasy a rukami im pomáhala, aby boli čo najskôr úplne mokré.

                „Je vážne krásna,“ zafučal Gregory.

                „To fakt,“ prehltol Vincent, ktorý mal nohavice už znova preplnené. „Jebať toto telo by bol sen...“

                „Pre teba by bol sen jebať akékoľvek telo,“ Gregory naňho pozrel. Bola to pravda. Vincent bol aj v tridsiatich rokoch panicom, pretože mu žiadna nechcela dať a vzťah si hľadal ešte ťažšie. Ešte aj tá Bulstrodeová na škole sa mu otočila chrbtom a to dala kdekomu, hoci bola špata špatná. „Pokojne si pohoň, keď budeš chcieť...“

                „Uhm...“ Vincent väznil Ginny svojím pohľadom. Práve si nanášala šampón na vlasy, kvapky vody stekali po jej dokonalom tele, hoci bola menšia, nechýbalo jej nič. Skôr naopak. Tlak v jeho nohaviciach narastal a keď sa začala mydliť, začal prehĺtať nástojčivejšie. Zahryzol si do pery, keď si mydlila prsia. „Och, Merlin...“ hlesol pozorujúc jej dlane masírujúce prsia. Lenže keď vošla rukou medzi nohy, aby sa umyla skutočne dôkladne, nevydržal to. Jednoducho siahol do svojich nohavíc a začal masturbovať. „Kurva, sakra, kurva...“ zasyčal, keď vrcholil pri jej utieraní sa. Utierala sa tiež úplne všade a kamera bola umiestnená tak šťastne, že videli všetko. Úplne všetko.

                „Toto bol tvoj najlepší sexuálny zážitok, nemám pravdu?“ zaceril sa Gregory.

                „Bež do čerta, sakra...“ hlesol. Jeho penisom ešte stále šklbalo. Napoly ležal na stoličke a neprestával sa dívať na Ginny, ktorá sa obliekala do šiat, ktoré priniesla Pansy. Pochybovali, že boli jej. Skôr ich niekde lacno kúpila. „Nádherné divadlo,“ zabrblal spokojne, keď sa čistil kúzlom.

                „Fajn, užil si si to, aspoň niekto je dnes spokojný,“ Gregory sa postavil, aby sa pridal k Nottovi a odviedli ju naspäť do cely.

                „Aj tebe stojí,“ sykol po ňom Vincent. Nedalo sa to nevšimnúť.

                „Stojí, pravda,“ uškrnul sa. „Ale honiť si nebudem,“ šepol svojmu kamarátovi. „Všetko nám vychádza. Ja ho do nej napokon strčím, vieš?“

                „To ti nedovolia...“

                „Ale mne je jedno, či mi to dovolia. Ja sa nebudem pýtať na dovolenie. A od koho? Draco sem nepáchne, len posiela správy. Nott môže ísť do čerta a Pansy si môže vziať so sebou. A Blaise? Keby som luskol prstami, s radosťou by obrábal jej druhú dieru... A napokon, Vincent, aj ty by si už konečne mohol zasunúť, nie?“ významne mrkol.

                Crabbe prehltol a pozrel na obrazovku, kde sa Ginny snažila rozčesať si vlasy prstami. Bola krásna. Vždy bola, ešte aj na škole, hoci to bola krvizradkyňa a ťahala sa s Potterom. Bolo by fajn, keby bola ona jeho prvou...

------

                „Minister mobilizuje všetko, čo sa dá,“ prezrádzala Hermiona, keď sa stretli všetci pátrači večer u Lupinov. Už aj s Tonksovou. „Aurorský úrad je v pohotovosti celý, dokonca chce požiadať o pomoc Francúzov a Nemcov,“ dívala sa na Harryho. „Majú prísť posily a chcú prevrátiť Anglicko hore nohami.“

                „A stále viac ľudí sa pýta, prečo tam nie si,“ pridala sa aj Tonksová. „Prečo nepomáhaš aj ty.“

                „Bishop vie, že pátram.“

                „Áno, to vie Bishop. Minister by ťa ale rád videl.“

                „Bude si musieť počkať,“ odfrkol. „Čo Rokfort?“ pozrel na Remusa. Ten zavrtel hlavou.

                „Absolútne nič. Mám ho na očiach prakticky nepretržite, aj keď učím... ale je to o ničom. Neville tak isto,“ mykol plecami. Mapa sa pred ním rozkladala aj teraz.

                „Jasne, to som predpokladal. Rátal aj s tou možnosťou, že by som začal podozrievať jeho,“ preniesol pohľad na Rona. „S Ronom sme dnes prezreli desať domov... ale nič. Všetko sú to normálne obsadené domy.“

                „Zajtra budem samozrejme pokračovať,“ sľúbila Amanda. „Dokonca som oslovila známeho z konkurencie Proroka... istý čas sa zameriaval na to, aby vyhrabal špinu na Skeeterovú. Zajtra by mi mal dať všetko, na čo prišiel. A oslovila som aj známeho u muklovskej tajnej služby, aby skúsil preveriť jej meno v ich záznamoch. Samozrejme všetko maximálne diskrétne.“

                „Dômyselné,“ pochválila ju Hermiona.

                „Iste, ja som šikovná,“ vypustila neskromne. V opačnom prípade by nebola taká dobrá.

                „A nepoviete mená tých známych,“ prikývol Ron.

                „Chránim svoje zdroje,“ nevinne sa usmiala.

                „Dobre,“ privolil Harry a položil na stôl zoznam od Rona. „Ja som tak trocha špekuloval... a vyšpekuloval som asi toto. Všetci veľmi dobre vieme, s kým sa kamarátil Malfoy na škole... alebo skôr, kto ho najviac obdivoval na škole a koho on neposlal do čerta. Boli to jasne Crabbe a Goyle... hoci stále neviem, ktorý bol ktorý...“

                „Crabbe menší a tučný, Goyle veľký a tiež tučný,“ pripomenula Hermiona. Prikývol.

                „Potom sa s ním ťahala Parkinsonová. Od Severusa viem, že Lucius podvádzal svoju ženu so Zabiniho matkou... chlapci sa mohli mať radi, hoci o tomto sotva vedeli. A potom to bol chorľavo vyzerajúci Nott. Menej často sa pri ňom zdržovala Bulstrodeová a Greengrassová.“

                „Všetci sú to vaši rovesníci. Greengrassovú si mal vziať za ženu, ale keď uväznili jeho rodičov, Greengrass zrušil ten záväzok,“ prezrádzala Amanda. „A ani sa nečudujem, tiež by som ho kopla do zadku.“

                „Kopli ho do zadku všetci,“ Tonksová sa zamračila. „A ja vlastne tiež, hoci to je bratanec.“

                „Fakt,“ zabrblal Ron.

                „Mohli by to byť ďalší... Mulvey, Baddock, Vaisey, Urquhart, Bole, Harper... ale to všetko boli skôr známi. Jeho obdivovatelia. Nemyslím, že by sa Malfoy spoliehal na niekoho takéhoto. Môžem sa mýliť, samozrejme, ale skôr by som vsádzal na tých bližších známych...“

                „Nehovoriac o tom, že polovica ich rodičov je mŕtva a druhá pozatváraná. Všetci vlastne ostali sami,“ prikývla Hermiona. „Chuť po pomste mohla byť veľká...“

                „A ja som stretol v posledných jedenástich rokoch niektorých z ich rodičov,“ zamračil sa Harry. „A teraz... na Ministerstve pracuje Parkinsonová. Zrejme sa niekedy v sobotu doobeda zneviditeľnila, vyčíhala si príležitosť, kedy sa prešmyknúť do Proroka, počkať si na Ginny, omráčiť ju a preniesť sa s ňou.“

                „To by mohlo byť, hoci mi na to nepripadá,“ dumal Ron. „Skôr tam dotiahla niekoho iného.“

                „Alebo,“ privolil Harry. „Každopádne máme meno človeka z Ministerstva. A teraz... viete, aká povesť sprevádza Zabiniho matku...“

                „Čierna vdova...“

                „Presne.“

                „Najlepšie ovláda úpravu pamäte, inak by nedokázala prekabátiť pozostalých, aurorov... nikoho. A Blaise mohol toto umenie zdediť. So Severusom sme preberali aj takéto veci... čo môže človek zdediť a čo ťažšie. A ako vieme, muklovského patológa mohol navštíviť, mohol mu upraviť pamäť a on si myslel, že Hart umrel na infarkt. Popravde, prijal som túto informáciu vtedy pokojnejšie, pretože som ešte netušil, že nás niekto odpočúva a vie o pečati...“

                „To by mohlo byť,“ prikývol Remus.

                „Zajtra nechám prezrieť človeka z recepcie Proroka... či niekto okolo neho neprešiel a on o tom nevie,“ navrhla Tonksová. Harry prikývol.

                „Potom tu máme chorľavého Notta. Kde pracuje? Vo firme, ktorá sa zaoberá čarodejným spôsobom prenosu obrazu. Čo ak sa zameral aj na čarodejný spôsob prenosu zvuku, ktorý tu už máme, ale on sa mohol zamerať na niečo iné?“

                „Na ploštice.“

                „Už som spomínal, že medzi smrťožrútske špeciality patrilo prekrývanie muklovských vecí. Možno muklovskú plošticu upravil, aby fungovala v magickom prostredí... a to je vec, ktorá už viac menej funguje, ak vezmeme do úvahy elektrinu... a tie potom rozmiestnili po mojom dome.“

                „Ale to je porušovanie čarodejných dohôd a zákonov,“ zamračila sa Tonsková.

                „Ak to tak je, môžeš ho potom obviniť,“ prikývol Remus.

                „No a oni museli odniekiaľ operovať,“ Harry povytiahol obočie.

                „A vtedy ešte dom zrejme nekupovali,“ zamračila sa Hermiona.

                „Goyle,“ nadhodil Ron. „Toho predsa tatko okamžite po škole vyslal do muklovskej armády, aby ho ušetril. Celkom múdro, povedal by som. Bol niekoľko rokov mimo a vlastne je stále mimo,“ zamračil sa. „Mal by pôsobiť ako vojak jej kráľovského veličenstva niekde čert vie kde...“ pozrel na Tonksovú.

                „Naposledy Blízky východ... ale zrejme je pár mesiacov mimo armády,“ prikývla jeho šéfka.

                „A zrejme armáde zmizla nejaká technika... v tomto prípade zrejme nejaký voz, v ktorom operovali a odpočúvali,“ Harry sklonil hlavu. „Akurát neviem, čo by v tejto rovnici mal hľadať Crabbe...“

                „Ten pracuje ako predavač v obchode s čarovnými tvormi,“ Hermiona sa napriek situácii uškrnula.

                „Veď práve,“ Harry na nich pozrel. „Možno ho vzali len preto, lebo kedysi tvorili partiu. Možno si mysleli, že môže pomôcť pri odpočúvaní. A možno je to všetko inak a ani jeden s Malfoyom nespolupracuje.“

                „Ale my si to overíme, nemám pravdu?“ nadhodila Tonksová. „Strašne rada by som pripomenula, že teraz by boli aurori veľmi nápomocní, ale nespravím to,“ odfrkla si. „Takže?“ pozrela na Harryho.

                „Myslím, že sledovanie je zbytočné. Rovnako ako Malfoy budú chodiť poctivo do práce a robiť všetko preto, aby nevzbudili pozornosť. A znova... nemyslím, že by nám k niečomu bolo, aby som im... niečo nahovoril. Istia sa navzájom, nespravia chybu. A po práci sa ľahšie dostanú tam, kde držia Ginny než Malfoy, ktorý by musel opustiť hrad v priebehu týždňa. Pri premiestnení ich stratíme ak nebudeme vedieť, kam sa premiestnia,“ pozrel na Amandu.

                „Zajtra pokračujem v preverovaní domov.“

                „Áno, dobre. No ale, čo keby sme na to šli nejako inak? Dnes som sa díval na Charlieho a zabíja ho to. Našťastie Frank s Lunou nič nechápu... Nemôžem čakať, kým mi pošle sovu, pretože ju skôr ako v stredu alebo skôr vo štvrtok nepošle... A domov môže byť tiež ešte mnoho a nemusíme natrafiť na ten správny.“

                „Sledovacie zariadenie? Ako u Malfoya?“ Lupin ďobol do mapy. Harry prikývol.

                „To som mal na mysli. Neviem či všetci, ale určite aspoň jeden s Malfoyom spolupracuje...“

                „Viacerí...“

                „Asi. Ale čo tak dostať do niektorého z nich molekulu, ktorá by nám ukázala presné miesto, kde držia Ginny?“

                „To by bolo určite výborné,“ Ron sa okamžite nadchol.

                „Áno, lenže... nebude to také jednoduché, ako nastražiť to Malfoyovi do pohára,“ zapochyboval Remus. Mal vlastne celkom ľahkú úlohu. Len omočiť pohár na mieste, kde Malfoy sedával.

                „Nebude, ale zajtra niečo vymyslím.“

                „Najjednoduchšie sa javí Crabbe, je najsprostejší,“ navrhol Ron. „Ale zase je pravda, že jeho spolupráca s Malfoyom je najmenej pravdepodobná.“

                „Presne tak. A to isté platí aj o Parkinsonovej. Títo dvaja sú zrejme najľahšie dostupní a pritom najmenej pravdepodobní pri prípadnej spolupráci. Tipujem, že najužitočnejší pre Malfoya, okrem Goyla, ktorý ale nevieme vôbec, kde ho hľadať, je Nott. A ja sa naňho zajtra pozriem...“

                „Máš tých šikovných kontrastných látok viac?“ vyzvedala Hermiona.

                „Mám ich päť,“ priznal a vybral päť fľaštičiek. Remus s úškrnom zavrtel hlavou. Bol pripravený skutočne na všetko.

                „No a... keby sme my ostatní skúsili podstrčiť niečo napríklad tej Parkinsonovej?“ Hermiona povytiahla obočie. Harry sa zamyslel. Bolo by fajn, keby mali označených všetkých podozrivých. Lenže pri každom pokuse existuje šanca, že sa niečo zvrtne. Niečo sa pokazí a oni sa prezradia. Dôveroval schopnostiam... vlastne všetkých okrem Amandy, čo sa týka sledovania, podstrkovania a iných aktivít. Chybu ale riskovať nemohol, nech išlo aj o Rona.

                „Zrejme sa na to podujmeš sám,“ prikývol Ron, ktorý chod jeho myšlienok odhadol.

                „Parkinsonovú som dnes mala celý deň na očiach,“ pripomenula mu Tonksová. Bola pri vyjednávaniach ministra so zahraničnými zástupcami aurorov spolu so svojimi kolegami a Pansy im zaznamenávala hovory. „Dokonca by som mala pod dohľadom aj jej pohár, ktorým sa občerstvuje...“

                „A Crabbe je hlupák, ktorý by možno ani nepochopil, že ho nútim niečo piť,“ pridal sa Ron.

                „Ja viem,“ súhlasil s nimi. „Ale aj tak by som to najskôr skúsil s Nottom. Aspoň sa pozriem, či existuje možnosť, ako doňho vpraviť látku, než aby sme sa spoľahli na to, že s Malfoyom skutočne spolupracuje aj Parkinsonová s Crabbom.“

                „A Zabini?“ nedalo Tonksovej. „Jeho spolupráca s Malfoyom je tiež takmer istá...“

                „Dostať sa k nemu bude rovnako problematické, ako k Nottovi,“ stiahol obočie. „Zajtra skúsim Notta a keď to nevyjde, označíme si Parkinsonovú a Crabba... a keby skutočne nespolupracovali, skúsime aj toho Zabiniho.“

                „Dobre, ty si šéf...“

------

                „Je to všetko na hovno,“ vrkol Harry ten deň večer vo svojom dome len preto, aby odpočúvajúcim poskytol trocha materiálu. Aj im muselo byť jasné, že keď vzal syna z Rokfortu, bude tráviť čas pri ňom, v Brlohu, kde odpočúvanie nemali. Že tam vlastne ani nebol, to nemuseli vedieť. „Sova nikde,“ zamračil sa na okno. Niekoľkokrát v priebehu dňa sa doma skutočne objavil, rovnako aj Hermiona len preto, aby únoscov ubezpečili, že na sovu čakajú.

                „Zajtra priletí, určite,“ Hermiona hrala jeho hru. Ak mali byť nenápadní, museli byť nenápadní riadne.

                „Musí,“ pozrel na ňu. „Neviem, dokedy sa mi podarí Charlieho upokojovať,“ povzdychol a prisadol si k nej. „Mám pocit, že mi začína vyčítať, že sa neangažujem, vieš? Jasne, dnes to bolo pochopiteľné, ale zajtra by som mal zájsť na Ministerstvo a...“

                „Nemôžeš, Harry,“ skočila mu do reči. „Nezdržíš sa. Ak máme hrať, že o ničom nevieš, nemôžeš tam napochodovať, pretože prvé, čo by si povedal, by boli kliatby a dôvod únosu... Nezdržal by si sa.“

                „Možno máš pravdu,“ zložil si hlavu do dlaní.

                „Mám pravdu,“ presvedčene prehlásila.

                „Dobre, máš,“ privolil a zdvihol sa, aby sa oprel o pohovku. Jeho pohľad strelil najskôr na svetlo na linke v kuchyni, potom na lampu v obývačke a ku krbu. Zavrtel hlavou. „Nemôžem ani predstierať, že niečo robím, pretože sa v novinách zjaví článok, že tam nie som a keď tam nebudem, ťažko budem Charliemu nahovárať, že pátram. Že áno...“

                „A čo keby si mu zajtra povedal, že jednoducho ideš niečo overiť, ale mimo Ministerstvo? Že ich do toho nechceš ťahať, že sa chceš spoľahnúť len na seba? A niekam by si proste šiel... je jedno kam, aj keby to mala byť prehliadka múzea... dobre, teraz to preháňam, nezazeraj... Charlieho by si presvedčil, že niečo konáš. Že len nečinne nečakáš, kým ti niekto pošle sovu. Upokojil by si ho.“

                „To by som mohol...“

                „A aby si skutočne niečo robil... toto sú posledné známe miesta, kde videli nedolapených smrťožrútov. Pozri sa na ne ale tak, aby ťa nikto nevidel. Možno na niečo prídeš skôr, než predstavitelia aurorského úradu,“ podávala mu pergameny a zašušťala nimi. „A hlavne nech ťa nevidia oni...“

                „Jasne,“ prikývol a vzal do rúk pergameny, kde boli vážne aurorské záznamy k smrťožrútom stále sa vyhýbajúcim spravodlivosti. Slabo sa zaškľabil. „Neuvidia ma ani oni a ani aurori...“ prikývol.

                „No a...“ stiahla obočie a jej pohľad vybehol k lampe. Začervenala sa, keď znova pozrela na Harryho. „Nechceš nejako inak... odpútať svoje myšlienky?“ spýtala sa a zahryzla si do pery. Zažmurkal.

                „Nie, ďakujem,“ zavrtel hlavou. „Nie, aj keď to znie lákavo. A nielen kvôli Ginny. Myslím, že by som bol teraz k ničomu...“

                „Jasne, dobre,“ mrkla naňho. Prevrátil oči. Zrejme by nemal najmenší problém.

                „Ale ty... chceš odpútať myšlienky?“

                „Asi by som bola na tom rovnako ako ty.“

                „Uhm,“ prikývol. „Čo David?“

                „Čoby?“ vyprskla. „Stále ani len netuší, že nejaké kúzlo skutočne existuje. A ťahať ho práve teraz medzi nás by bola sprostosť.“

                „Asi áno. Vyrieši sa to, všetko.“

                „Určite...“

------

                „Draco sa neozval?“ spýtal sa Zabini, keď si prisadol ku Crabbovi a Goylovi.

                „Ozval... máme byť trpezliví,“ zaškľabil sa Goyle. „Všetko má ísť tak, ako doteraz,“ pozrel na pult pred sebou. „Potter začína byť zúfalý, čo aj predpokladal a od zajtra začne pátrať po smrťožrútoch na vlastnú päsť. Veľa šťastia,“ uchechtol sa.

                „Dokedy to chce Draco ešte ťahať?“ nedalo Crabbovi. Viac, ako odpočúvaniu sa ale venoval sledovaniu obrazovky z cely. Ginny už ležala rezignovane na posteli a slabo sa triasla. Občas plakala zrejme jej za chvíľu zo všetkého preskočí. „Potrebovala by nejakú spoločnosť,“ zabrblal.

                „Ale prestaň. Má knihy. Keď chce, nech číta,“ zahriakol ho Goyle. Zabini prevrátil oči.

„Chcel by som vidieť teba, keby ťa takto držali...“

„Predstav si, Vincent, že ma v cele držali,“ prskol po ňom jeho kamarát. „Skoro dva mesiace, než ma odtiaľ dostali a nezbláznil som sa z toho...“

„A si si istý?“ zaškľabil sa Zabini.

„Drž hubu, Blaise. Ona sa nezblázni. Rozhodne ale máme minimalizovať kontakt s ňou. Jedlo a hajzeľ, to je všetko. Čo chcete? Ísť za ňou a pokecať si o starých dobrých časoch?“

„Nie, ale možno televízor alebo aspoň rádio...“

„Hovno.“

„Vincentovi ide len o to, že ak by Draco dal teraz povel, Potter by určite spravil, čo chce. Ani mne nejde do hlavy, na čo čaká.“

„Je to jeho akcia a my budeme počúvať.“

„Iste, ale dokedy?“

„Obaja ste ufňukanci,“ zavrčal po nich Goyle a postavil sa. Zavrtel hlavou. „Trocha vojenskej disciplíny na vás. Ona to vydrží a my to vydržíme tiež...“

------

                Ministerstvo nadviazalo spoluprácu

                Ministerstvo učinilo veľmi rýchly a závažný krok, ktorým reagovalo veľmi pohotovo na situáciu, ktorá vznikla cez víkend, kedy bola unesená pracovníčka ministerstva smrťožrútmi. Bleskovo sa spojilo s Ministerstvami vo Francúzku a Nemecku a požiadalo ich o poskytnutie pomoci pri pátraní po Ginny Weasleyovej a najmä pri rýchlom ukončení snahy smrťožrútov zasiahnuť do nášho sveta.

                Minister mágie nechce v žiadnom prípade dopustiť, aby sa situácia z minulosti opakovala, rozrástla, aby bolo viac únosov či obetí, nebodaj aby sa predstavitelia temnej strany dostali k moci. Zahraniční vyslanci okamžite súhlasili so spoluprácou a už v týchto chvíľach prichádzajú do Anglicka aurori spomínaných štátov, aby sa pridali k tým naším a rýchlo ukončili tento pokus o zásah do našej slobody.

                A my sa už znova pýtame. Kde je v tejto chvíli Harry Potter? Ak je to pravda a zrejme nič iné nemôže prichádzať do úvahy, smrťožrúti chcú jeho. A chcú ho dostať prostredníctvom unesenej Ginny Weasleyovej. Kde je potom Harry Potter? Hrdina, ktorý vstal z mŕtvych? Ten, ktorý nás zbavil zla v minulosti? Nemal by byť on tým prvým, kto bude bojovať proti smrťožrútom?

                Na Ministerstve sa od nedele rána neukázal, kedy podal prvotnú výpoveď. Následne na to vzal svojho syna z Rokfortu. Zrejme preto, aby zabránil aj jeho únosu. Ako vieme, celá rodina Weasleyová sa nachádza takmer až v izolácii v Brlohu, rodinnom dome Weasleyových. Áno, toto všetko sú logické kroky, ktoré by podnikol každý jeden z nás. Ibaže ten, kto by mal bojovať ako prvý, nebojuje.

                Hoci je Ronald Weasley z prípadu odvolaný kvôli citovej zaangažovanosti, drží sa pri svojich kolegoch. Pomáha, ako môže. Rovnako tak rodinní priatelia, Nymphadora Tonksová či Hermiona Grangerová sa zúčastňujú na pátraní po Ginny Weasleyovej.

                Čo ale robí Hrdina v tejto chvíli? Pevne veríme, že niečo podniká na vlastnú päsť. Ja v to jednoducho verím, pretože nemôžem uveriť, že by sedel so založenými rukami a čakal, kým sa mu únoscovia ozvú a budú požadovať výmenu zaňho alebo čokoľvek iné, o čo im ide. Pevne verím, že proste nezmizol ako vtedy, na dlhé roky, do ničoty.

                Pretože mi je zaťažko uveriť tomu, že keď celý svet bojuje, ide sa pretrhnúť, aby vyriešil túto situáciu, Harry Potter sa nikde neukáže, nič nerobí, skrýva sa... tomu nejde veriť.

                Pre Denný Prorok, Gustav Braithwait

                „Blbo sa to číta, však?“ natiahol ten najväčší chlap, keď jej podstrčil noviny, aby si ich prečítala.

                „Nie je to pravda,“ odvrkla presvedčivo. „Neviem síce o čo presne vám ide, ale Harry na to príde. A potom vám všetkým nakope prdel,“ prinútila sa zaškľabiť.

                Nebol to príjemný článok, to určite, ale napriek tomu, čo si prečítala, ju to paradoxne ubezpečilo, že Harry robí všetko preto, aby vypátral, kde je. Nevedela samozrejme nič, bola si ale istá, že on vie, čo robí a robí to dobre. Presne tak, ako robil dobre úplne všetko odvtedy, ako sa zjavil. A povzbudilo ju to.

                „Ale nenakope, Ginevra,“ kapucňa sa odmietavo zavrtela. „Môžem ťa ubezpečiť, že je rovnako v riti, ako celé Ministerstvo aj s tými jej posilami zo zahraničia...“

                „Neverím. Ministerstvo sa možno nechalo oklamať, ale Harry nie. Vie veľmi dobre, že nie ste smrťožrúti z minulosti... Crabbe alebo Goyle, alebo ktorý z tých idiotov si ty,“ nasilu sa zasmiala. A on sa uchechtol.

                „Mýliš sa,“ povedal takmer až blahosklonne a stiahol si kapucňu. Mala pravdu. Hoci si vážne nikdy nevedela zapamätať, ako ich rozoznať. Nie, že by niekedy túžila ich rozlišovať. „Som Gregory Goyle a Potter zabil môjho otca. Moja matka je vo väzení, pretože bola manželkou niekoho, kto zmizol... keď ten malý parchant zničil Temného pána. Bola len manželkou, nebola smrťožrútkou a napriek tomu skončila v Azkabane...“

                „Za to ale Harry nemôže, nie? Spravil to, čo musel a čo sa dialo potom, to sa jeho netýkalo. Tvoj otec dostal, čo si zaslúžil a matka bola odsúdená novým režimom, s ktorým nemá Harry nič spoločné,“ zamračila sa. „Tvoj otec a jemu podobní zabili môjho otca a mojich dvoch bratov... nehovoriac o mnohých ďalších ľuďoch. Nečakáš, že ťa teraz budem ľutovať, že nie?“

                „Nie, to nečakám. Len ti chcem niečo prezradiť,“ usmial sa a sadol si na stoličku, ktorú si doniesol. Vincent navrhoval pokec, tak nech sa páči. Nebol tu nik iný, len oni dvaja, pretože ostatní hrali svoje hry a pracovali ako včeličky. „Potter sa práve v tejto chvíli naháňa za imaginárnymi smrťožrútmi. Áno, poslali sme mu sovu, kde sme mu prezradili, čo konkrétne chceme a on čaká ďalšiu sovu, v ktorej mu dáme ďalšie inštrukcie. Myslí si však presne to, čo celý svet. Že je to niekto z minulosti a márne ho hľadá. Zbytočne mrhá energiou, vieš?“

                „Klameš,“ zamračila sa. „Rovnako ako Crabbe... a podľa postáv v habitoch a správania sa aj Nott, Parkinsonová a zrejme Zabini. Vy ste sa pchali Malfoyovi do zadku roky rokúce, čiže ma neprekvapuje, že v tom pokračujete. A Harry vás odhalí tak, ako som vás odhalila ja...“

                „Kecy, kecy, kecičky,“ uchechtol sa a ona zaváhala. Vyzeral presvedčivo. „Niečo ti pustím,“ nevinne sa pousmial a skutočne vytiahol malý prehrávač, v ktorom mal zvukový záznam zo včerajšieho večera.

                Ginny sa rozbúchalo srdce, keď začula Harryho hlas. A Hermionin. Vraveli o Charliem, že je zo všetkého zničený a že začína vyčítať Harrymu nič nerobenie. Skutočne nič nerobil? Potom mu Hermiona navrhla, aby začal pátrať, nenápadne, po smrťožrútoch, aby mal Charlie pocit, že niečo robí. A on súhlasil. Bude po nich pátrať, nedá sa vidieť len preto, aby presvedčil Charlieho. A potom začula poznámku o odpútaní od myšlienok.

                Hermiona ponúkala Harrymu odpútanie sa od myšlienok. Prvé, čo jej napadlo, bol sex. Pri tom sa odpútava najlepšie, nie? Ale to nemohla byť pravda. Mysleli niečo iné. Masáž, napríklad. Lenže ani jeden by nebol nanič pri masáži, ak by šlo o masáž. Čo iné by to malo byť? Nejaká hra? Televízor? Ako sa vlastne bavili, keď boli sami doma? Táto myšlienka sa jej zahryzla do mozgu a začala ho ohlodávať.

                „Takže ti je jasné, že pátra márne?“ spokojne sa spýtal, keď vypol prehrávač. Ginny sa naňho zarazene pozrela. „Alebo skôr, že bude predstierať pátranie? Už ti to došlo? Tvoj Harry Potter na teba kašle. A aby som ťa presvedčil, pripravím ti ďalšiu nahrávku,“ sľúbil nebezpečne.

                „Vy ste odpočúvali jeho dom?“

                „My odpočúvame jeho dom. Už niekoľko mesiacov...“

                „Prečo?“

                „Spočiatku to bolo nevinné, vieš? Len sme chceli zistiť nejakú špinu. Potom sme sa ale dozvedeli niečo užitočné a kvôli tomu vzniklo toto všetko. A teraz, ak ma ospravedlníš, mám nejakú prácu...“

                Ginny sa dívala na zatvorené dvere. Odpočúvali Harryho dom. Ako dlho? A čo počuli? Lenže práve v tej chvíli jej došlo, čo počuli. Slizolinove kliatby, o ktorých jej Harry hovoril. Presne to od neho chceli. Jasne. Nešlo o pomstu, o smrťožrútov, hoci v konečnom dôsledku to tak dopadne. Šlo o kliatby.

                A vedela veľmi dobre, že jej pustili len jeden rozhovor. Tých rozhovorov mali nahratých určite viac a pustili len to, čo im vyhovovalo. Harry tie kliatby určite má a teraz čaká, kedy sa mu ozvú. Nie je to preto, lebo by nechcel pátrať. Má zakázané o kliatbach hovoriť. Má zakázané všetko a má len čakať na ďalšie inštrukcie. A ona bude čakať tiež. Bola si istá, že by ju tu Harry nenechal, hoci jej to v mysli prebleslo. Podľa toho rozhovoru to tak vyzeralo. Má predstierať pred Charliem, že niečo robí, aby ho upokojil. Nemôže povedať, že nemôže nič robiť. A možno...

                Do čerta, Harry bol dosť chytrým, vedel toho veľa, prešiel Snapovým výcvikom... čo ak vedel skutočne viac, než si oni myslia? Nie je možné, aby ho prešťali nedonosení smrťožrúti. Nie Harryho Pottera. Zavrtela hlavou a začala nervózne pochodovať po cele.

                Vedeli o kliatbach. Ako? Odpočúvali ho. Nebolo mu to podozrivé? Muselo. Snažil sa dostať k pečati. Rozprávali sa o nej skoro výlučne doma. Ak vedeli o kliatbach, vedeli o pečati. Možno oni zabili Harta. Avadou, ktorá sa nápadne podobá na infarkt. Potom ju uniesli, aby ho vydierali...

                V hlave jej to šrotovalo a začínalo to byť krištáľovo jasné. Vyniesol im kliatby a čaká, kedy sa mu ozvú, že ich za ňu vymenia. Nie je to tak, že by nič nerobil pre jej záchranu. Skôr naopak. A Harrymu by bol podozrivý aj mravec, ktorý by sa rozhodol cestovať po jeho ruke. Podozrieval všetko. A keď oni vedeli o kliatbach, o pečati...

                On odhalil, že ho museli odpočúvať! A ten včerajší rozhovor bol len hraný, pretože s Hermionou pátrajú tak, ako by sa únoscom určite nepáčilo. Srdce sa jej rozbúchalo ešte väčšmi. Neuvedomovala si, že pochoduje po cele už takmer hodinu, hlavou jej prelietava jedna myšlienka za druhou, jeden moment za druhým a stále viac jasnejšia sa jej zdala celá situácia. A ona musí hrať smutnú a nešťastnú. Nesmie im dať zámienku, aby odhalili, že je vlastne rada a šťastná. Že si je istá, že sa odtiaľ dostane.

                Lenže potom zarazene zabrzdila, keď sa miestnosťou už znova niesol Harryho hlas a tiež Hermionin. Rozumela, o čom sa bavia. So zatajeným dychom počúvala, aby sa v šoku zviezla na posteľ, s nemým výkrikom na perách, s pocitom zrady, nechápavo, neveriacky a zničene...

             

 

Komentáre

20.07.2020
• Jana Varga  |  20.07.2020 19:00:20  |  IP: 95.102.---.---
Ďakujem!
pár zmien, pár fotiek, ale hlavne som s tou stránkou robila všeličo, aby som zistila, že takto je to dobré :D A nechcela som, keď sem prídete, aby tu na vás stále niečo skákalo, tak som ju na pár hodín vypla... celú H&G som musela totiž vkladať nanovo... blbá administrácia :/
K Ginny, znova sa vrátim k tomu, čo som písala pred xy kapitolami, že ona svoj postoj, svoje správanie sa k Harrymu krátko po jeho návrate oľutuje. A sme pri tom... Obriezku nie, ale bez povšimnutia to neprejde :D
• Roxor  |  20.07.2020 15:33:44  |  IP: 195.91.---.---
Ja byť čarodejníkom tak ju omracim a ..... To je jedno, no ginny zrejme urobí harrymu obriezku aj keď to asi prejde bez ujmy na zdraví. Teším sa na pokračovanie, tri dni ma nepustilo na stránku skoro som dostal infarkt

19.07.2020
• jerry  |  19.07.2020 18:25:07  |  IP: 193.179.---.---
Čauko. Nemohol so sa sem dostať a teraz som zistil, že si urobila zmeny. Takže je všetko OK.
• Jana Varga  |  19.07.2020 14:56:57  |  IP: 95.102.---.---
Ďakujem obom!
Určite sa to musela dozvedieť, bez toho by to bolo... nezáživné :D
O tomto sme už diskutovali a Harry to tiež spomenul niekoľkokrát. Nemôže ich chytiť pod krk, Malfoy je dosť chytrý a Harry to vie. Harry to ale vyrieši lepšie :)

18.07.2020
• jerry  |  18.07.2020 20:48:37  |  IP: 193.179.---.---
Čauko. "...prešťali nedonosení smrťožrúti". Dobré! Sobota večer, sex pred televízorom, oú. Ginny žiarli, bude to ešte divoké. Ale teraz vážne. Harry by mohol jedného z tých hlúpych chytiť, legilimenciou všetko zistiť a potom s pomocou všehodžúsu sa za neho vydávať. Urobiť koordinovanú akciu a všetkých naraz chytiť. Dobré, čo?
• Martina  |  18.07.2020 20:39:16  |  IP: 193.86.---.---
Takže predsa len sa to dozvedela... Teším sa na ďalšiu kapitolu, táto bola skvelá!
Nový príspevok
nick  
text
 
 
100+0deväť  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist

aktualizované: 20.09.2020 18:02:54