31. Honba za gólmi

 

      Dom Potterových, Godricova úžľabina, 11.4.2002
               
James sedel zadumane v jedálni pri stole, ktorý bol celý zaprataný jeho pergamenmi s menami hráčov, tabuľkami a štatistikami. Bolo jasné, že v nasledujúcom mesiaci sa rozbehne honba za gólmi, ako to nazval jeho syn. A jeho Kanóny sa pokúsia udržať si aspoň tretiu priečku. Ak by Netopiere zaváhali, tak by sa možno predrali na druhú. Honba ale vypukne práve medzi Netopierami a Harpyami. Určite bude fandiť Harpyám, kvôli Ginny aj Gwen a samozrejme aj svojmu synovi, ale popravde ho to príliš nezaujímalo.
                Zaujímalo ho, ako čo najlepšie zložiť tím na MS. Základnú zostavu mal v hlave už dávno. Tam nebolo čo riešiť. Medzi náhradníkmi sa musel rozhodnúť, koho uprednostní. Preto nechá pevný a jasný základ pred zápasom s Japonskom doma, tak ako to spravil už predtým a do Japonska vezme štrnásť hráčov, z ktorých si už konečne bude musieť vybrať.  
                Lily sa nahla nad jeho rameno, aby pozrela na pergameny.
                „Ron Weasley?“ dívala sa na pergamen s menom kamaráta ich syna, ktorý bol na hromade s ostatnými strážcami.
                „No, ehm... toto by malo byť tajné,“ mierne sa zaškľabil.
                „Dobre, ale v tom prípade s tým bež do pivnice,“ prskla predstierajúc urazenosť. Sadla si vedľa neho. „Rozmýšľaš nad Ginniným bratom?“ usmiala sa.
                „Áno, rovnako ako nad Thackerom, Fisherovou, Teelom a Quinceym,“ prehrabával sa v pergamenoch ostatných strážcov. „Neviem nájsť náhradníka Oliverovi,“ zamračil sa. „Fisherová asi nie. Hoci Harpye nedostávajú veľa gólov, neviem či má na šampionát. Quincey niekoľko zápasov skazil. Voči Teelovi som veľmi zaujatý po tom, čo ich šéf chcel zmanipulovať Hawka a Ginny,“ znova stiahol obočie. „Potrebujem stabilný a silný tím, kde sa hráči budú môcť spoľahnúť jeden na druhého. A to u Drakov nehrozí. Vezmem Thackera a Weasleyho. A nech sa ukážu.“
                „Budem držať palce Ronovi,“ usmiala sa. „Bolo by fajn, keby hrali všetci traja a užili si to.“
                „My si to ale nepôjdeme užívať,“ jemne ju upozornil a pozrel na ňu. Prevrátila oči.
                „Myslela som atmosféru šampionátu a to všetko okolo toho. Viac ráz to už zažiť nemusia, nie?“
                „Ja viem,“ povzdychol. A znova sa prehraboval v pergamenoch. „Zajtra ohlásim zostavu, s ktorou pôjdeme za týždeň do Japonska. Bolo by fajn, keby som po tom zápase už mal jasno...“

      Podnik Ohnivá strela, Londýn, 14.4.2002
               
Harry sedel spolu s Ginny, Ronom a Agátou pri stole a uvoľnene popíjali svoje pivá. Kanóny dnes vyhrali nad Pýchami a Harpye včera nad Strakami a v prvej stíhacej jazde sa toho veľa neudialo. Netopierom sa podarilo znížiť náskok Harpyí o dvadsať bodov a Kanóny na nich stratili desať. United zase získal desať bodov na Kanóny, ale tabuľka ostala tak, ako predtým.
                „Dobré je, že my dvaja budeme mať týždeň výhradne pre seba, pokým vás dvoch naša úžasná reprezentačná dvojica popreháňa tak, ako to oni len dokážu,“ zaškľabil sa Harry na Rona a Agátu.
                „Divím sa, že so mnou stále rátajú,“ odfrkla si Sundersová. Pravdou ale bolo, že jej to lichotilo.
                „A prečo nie?“ usmiala sa Ginny. „Vyskúšaš 02 a uvidíš, ako ti to na nej pôjde.“
                „Mám z nej strach. Už som na ňu stará.“
                „Ale hovno,“ prskol Ron. „Tím tvoju silu potrebuje. Nechápem len, prečo vybrali mňa.“
                „Pretože sú Kanóny tretie?“ spýtal sa Harry. „Ale možno sa mýlim. Možno je trénerské duo vyťažené na ryšavé vlasy, preto s tebou stále rátajú,“ zahihňal sa.
                „Ty si vážne niekedy vôl, vieš o tom?“ zaceril sa Ron.
                „Každopádne je vidieť, že sa na nás nehnevajú,“ Ginny sa mierne usmiala a opatrne pozrela na Agátu.
                „No, neviem. Gwen nám dáva do tela riadne,“ zavrtela hlavou. „Ale som rada, že to takto dopadlo,“ uškrnula sa a pozrela na maličkú spoluhráčku. „Som rada, že už je to za tebou.“
                „Ja tiež. A som rada, že sa vám nič nestane.“
                „Merlin, ženské,“ zaprskal na nich Ron. „Nechajte už tých rečí. Nie sú to idioti, preto to pochopili. A pretože vedia oceniť kvalitu, tak nás dvoch vezmú do Japonska,“ zaškľabil sa na Agátu. „A od zajtra začne drezúra. Myslím, že mám na to, aby som Thackera tromfol.“
                „Myslím, že určite,“ prikývol Harry a mrkol na Ginny. Mama im prezradila, že otec veľmi uvažuje nad Ronom, ako náhradníkom Woodovi. Neprezradia mu to ale, aby nezačala úradovať jeho nervozita. „Dnes si ho tromfol na celej čiare,“ spokojne sa pousmial.
                „Stratili sme na Netopiere,“ zamračil sa.
                „Len jeden gól.“
                „Snažia sa veľmi dobehnúť nás,“ prikývla Agáta. „Aj my sme stratili gól.“
                „Ruth chytila strelu príliš skoro,“ Ginny sa mierne zamračila. „Nabudúce bude musieť zdržovať,“ zahihňala sa.
                „Nerád to pripomínam, ale nabudúce hráte s United,“ upozornil Harry.

   „A Wood asi veľa gólov nepustí,“ prikývla.
                „Ale Netopiere budú hrať s Drakmi a ja asi prvý a posledný raz budem fandiť tým hnusákom,“ zaškľabil sa Harry.
                „Som rada, že vieš, kde je tvoje miesto,“ zacerila sa naňho Sundersová a tresla ho po ramene. „Tam je Jane Coltonová od Pých. Idem jej pofúkať rany a zanadávať si na Kanóny,“ zahihňala sa.
                „Skvelá dáma,“ zubil sa za ňou Ron. Pozrel na Jane. Kedysi s ňou chodil. Dnes jej dovolil dať mu len tri góly. Svet je vážne maličký. „No nič, nebudem vás zdržovať, hrdličky. Luna končí v práci, idem jej naproti.“
                „A čo spravíme my dvaja s voľným týždňom?“ spýtal sa Harry, keď osameli.
                „Neviem,“ mykla plecami. „Asi sa budem len tak pofľakovať, odpočívať, užívať si... ak sa niekto nájde a bude mi pri tom ničnerobení pomáhať, budem len rada. Nevieš o niekom vhodnom?“ pozrela naňho nevinne.
                „Skúsim sa poobzerať po svojom okolí. Som si istý, že by sa nejaký dobrovoľník určite našiel,“ s úsmevom jej vtisol bozk na ústa.

      15. 4. 2002 – 26. 4. 2002
               
Pokým sa Ron a ostatní vybraní hráči lopotili pred víkendovým zápasom v ďalekom Japonsku, Harry si skutočne dosýta užíval voľnosti. Spolu s Ginny, pochopiteľne. Samozrejme nezanedbávali ani tréningový proces. Každý deň behávali a naložili si hneď desať kilometrov, keďže žiaden iný tréning nemali. A Harry s úžasom zistil, že Ginny nielenže stačí jeho tempu, ale je po behu menej unavená, než on. Nechápal, kde sa v tak malom tele skrýva toľko síl.
                Ostatný čas trávili návštevami príbuzných, návštevami priateľov, návštevami kín, návštevami kaviarní, návštevami zábavných parkov a návštevami svojich postelí, v ktorých sa už cítili ako doma, takže to vlastne návštevami ani neklasifikovali.
                Cez víkend sa odohral zápas v Japonsku, po ktorom chcel mať James na deväťdesiat percent jasno. Ibaže rovnako ako v zápase proti Írsku, hrali jeho hráči proti veľmi kvalitnému súperovi a s metlami tiež ešte neboli úplne zžití. Zápas síce prehrali, ale hanbu si určite nespravili. Bol to vcelku vyrovnaný zápas a Ron sa ukázal v dobrom svetle. Rovnako však aj Thacker. Obaja pustili desať gólov, ale triafačom sa celkom darilo a nasúkali sebavedomím Japoncom šestnásť gólov. Avšak Leo Corkin a ani Ruth Snyderová strelu nechytili a radovali sa napokon Japonci.
                Po ich návrate sa James znova zahrabal do papierov, aby špekuloval. Gwen mu v tom momentálne pomôcť nemohla. Všetko svoje sústredenie musela venovať posledným štyrom zápasom sezóny, z ktorých hlavne prvé dva budú nesmierne dôležité. Najprv sa mali stretnúť s United a následne s Drakmi. Záverečné dva zápasy už mali byť len formalitou.
                Kanóny to mali mať o poznanie ľahšie. Hoci by toto tvrdenie pred sezónou nikomu nenapadlo. Mali hrať s Fénixami, Kaňami, United a Tornádami. A azda len zápas s United mohol patriť k tým ťažším. Aspoň pri momentálnych výsledkoch Kanónov.

      Zápas Puddlemere United  - Holyheadské Harpye, Leeds, 27.4.2002
               
Harry sedel na tribúne spolu s Ronom a s napätím čakali na začiatok zápasu, ktorý bude pre Harpye veľmi dôležitým. Vlastne ako všetky nadchádzajúce. Súčasne s týmto zápasom sa hral v Dubline zápas Netopierov s Drakmi, ktorým všetci, ale nahlas to nevyslovil ani jeden, držali palce.
                Do obručí sa zavesila súčasná jednotka Anglicka a bolo jasné, že strelkyne Harpyí si svoj odskok od Netopierov príliš nevylepšia. Nehovoriac o Leovi Corkinovi, ktorý bude chcieť dokázať, že patrí do reprezentácie. O to isté sa bude snažiť aj Ruth. Bol to zaujímavý zápas po všetkých stránkach a na tribúne VIP hostí nechýbal ani stále pevne nerozhodnutý James Potter.
                A zápas to bol skutočne vypätý po všetkých stránkach. Nešlo len o body, alebo prípadne tretie miesto pre United, ktoré bolo stále reálne. Hneď niekoľko hráčov, ktorí boli v Japonsku, sa chcelo ukázať a vyšvihnúť.
                Dole sa hralo vyrovnane, Harpye predvádzali svoje zohraté útoky, ale Wood bol ťažko zdolateľný. Mimoriadne sa darilo Dannymu Brooksovi, ktorý sa chcel dostať na miesto neoficiálne patriace Brunovi Shortovi. Bolo by pekné sledovať súboj Ginny a Dannyho, keby nebola atmosféra taká dôležitá. A Harryho potešilo, že bola jeho Ginny stále lepšia než Danny, nech by bola zodpovednosť na jej pleciach akákoľvek veľká. Bola profesionálka, dokázala sa vyrovnať s nervozitou a ťahala svoj útok. Harpye vyhrávali síce len o tri góly, 160:130, keď sa nad hlavami hráčov rozpútala naháňačka.
                Veľmi dôležitý súboj ako pre oba tímy, tak i pre Jamesa, ktorý nemal stále jasno ohľadne Harryho náhradníka. Ruth sa ale nevzdala. Neprenechala svoju kožu Leovi lacno. Bola to výborná stíhačka, o tom nikto pochybovať nemohol a práve v tomto zápase sa nenechala znervózniť ničím. Bola ľahšia a rýchlejšia, než Leo a ich súboj bol nádherný. Strelu sa jej podarilo lapiť a Harpye vyhrali 310:130.

      Byt Ginny Weasleyovej, Londýn, 4.5.2002
               
„Som nesmierne rada, že ma tentoraz Gwen neodstavila na vedľajšiu koľaj,“ frflala Ginny sediac na pohovke. Harry sa jej snažil rozmasírovať napäté ramená. Celý týždeň chodila nervózne ako levica v klietke či sa jednalo o tréningy, alebo či bola doma. Jej trénerka koketovala s myšlienkou, ktorú jej podsunul James, aby svoju najväčšiu hviezdu nepostavila do zápasu s Drakmi. Napokon sa ale rozhodla nepočúvnuť a postavila ju do základu.
                Malfoy sa od toho incidentu neohlásil nijakým spôsobom. Ani on a ani Bella. Jednoducho o tom nevedeli, čo však neznamenalo, že by sa Draci nechceli pomstiť. Ginny prisahala, že si dá pozor. Agáta prisahala, že ju ustráži. Ostatné hráčky taktiež prisahali, že na ňu dohliadnu. A oni momentálne skutočne potrebovali každý gól a najlepšie ich strieľala práve Ginny.
                „Vy máte tú výhodu, že ty strelu chytíš vždy,“ pokračovala v sťažovaní. „Dokázal ťa poraziť len dva razy Varney a raz si odstúpil. My sa musíme spoliehať na to, čo nám ide najlepšie a dávať góly. A ja sa budem snažiť nasúkať ich Drakom koľko sa len do nich zmestí,“ zaprskala.
                „Ruth sa výrazne zlepšila,“ pochválil svoju možnú náhradníčku. „Draci sú už ďaleko vzadu a budú radi, keď si udržia piate miesto pred Fénixami, či Pýchami. Možno si to uvedomil aj ten slizký panghart a dá pokoj. Ale aj tak. Budem mať strach.“
                „Ale ten ja mám predsa pred každým zápasom,“ povzdychla a sklonila hlavu, aby sa lepšie dostal k jej krku. „Pri každom hrozí, že ma rozpleštia ako žabu,“ uchechtla sa. „Prečo by tento mal byť iný?“
                „Pretože sa Malfoy chce mstiť?“ mykol plecami.
                „Dobre, možno,“ prikývla a otočila sa k nemu. „Prosím, nehovor, že by si bol radšej, keby som sedela na tribúne,“ vyšlo z nej zúfalo. „Aspoň ty to nehovor.“
                „Nehovorím to,“ povzdychol aj on. „Viem, ako lietaš a Draci sú proti tebe teľatá,“ mierne sa zaškľabil a vyslúžil si vďačný úsmev. „Ale aj tak... budeš si dávať pozor, však?“ skúsil. Prevrátila oči. Hovorila mu to už týždeň.
                „Jasne, Harry,“ drgla doňho veselo. „Potrebujeme dať veľa gólov. Netopiere znova stiahli náskok a nemôžeme si dovoliť zaváhať. Posledné zápasy by už mali byť brnkačky.“
                „Nás za týždeň bude čakať United,“ zamračil sa.  
                „Bude to v pohode. Otoč sa,“ nakázala mu a masírovala ho rovnako, ako on pred chvíľou ju. Potreboval to. Mal za sebou zápas, v ktorom vyhrali a hoci ešte nepoznali výsledok Netopierov, zvýšili svoj náskok aspoň pred United. Strelcom Kanónov sa skutočne začalo dariť a on si pomyslel, že by to nemusel byť zlý tím v budúcnosti.
                „Ešte stále by sme mohli preskočiť Netopierov,“ zamrmlal.
                „Mohli a za druhé miesto by dostali Kanóny slušný balík peňazí, za ktorý by mohli nakúpiť slušných hráčov a mohol by sa z nich stať celkom slušný tím,“ zahihňala sa.
                „Nie sme až takí hrozní,“ urazene sa ohradil. „Sme zatiaľ tretí s reálnou možnosťou skončiť druhí.“
                „Boli by ste bezkonkurenčne prví so stíhačom a strážcom, ktorého máte. Nanešťastie ale ostatní hráči za veľa nestoja,“ predostrela celkom zrejmý fakt. „Samozrejme mi to vyhovuje, ale aj tak. Patríš do lepšieho tímu. Nemyslíš?“
                Otočil sa k nej. Jej narážky boli jednoznačné. Otázka nejasnej Harryho budúcnosti sa začínala čoraz viac približovať. Má pred sebou posledné dva ligové zápasy a potom šampionát. Ale čo po ňom? Amerika? Anglicko? Lepší tím?  
                „Zrejme by som mal začať o tom uvažovať,“ vypustil s nevôľou.
                „Nemáš to ešte premyslené?“ povytiahla obočie.
                „Nie,“ priznal sa dívajúc sa jej do očí. „Panteri bojujú o tretiu priečku,“ prezradil.
                „Chýbaš im,“ prikývla opatrne. Potom sa nadýchla. „Vrátiš sa?“ so strachom vypustila tú otázku. Dúfala, rovnako ako jeho mama, že by ostal. Doteraz sa vyjadril, že by si dokázal predstaviť svoju budúcnosť v anglickej lige. Nevyjadril sa jasnejšie. Nikdy nepovedal, či ostane alebo odíde.
                „No...“ zaváhal a sklonil hlavu. V Štátoch bola lepšia liga, vyrovnanejšie zápasy, lepšia možnosť k vývoju hráčov. V Amerike bolo všetko lepšie. Ibaže v Amerike by neboli ani jeho rodičia, jeho rodina, jeho priateľka. Kamarátov tam mal viac, ako tu, to áno. Ale je to všetko, čo človek k šťastiu potrebuje? „Keď budeme mať voľno pred reprezentačným sústredením,“ odvážnejšie spustil a pozrel sa na ňu, „pôjdeme si pozrieť zápas Panterov. Ich posledný. Potom sa aj oni začnú pripravovať na majstrovstvá a Kevin, ako som počul, bude hrať za Štáty,“ hrdo sa usmial. „Pozrieš sa, ako vyzerá americká liga a potom sa o tom porozprávame, dobre?“
                „Dobre,“ prikývla.
                „Možno by tu bola možnosť, že by si šla so mnou...“ nadhodil opatrne. Šokovane sa naňho zadívala. Myslela si, že jej chce len ukázať, ako hral pred príchodom do Anglicka. Že jej chce ukázať rozdiely medzi oboma ligami. Netušila, že by chcel, aby tam hrala aj ona.
                „Harry, ale ja...“ zavrtela hlavou a mierne sa mračila. „Ja mám isté zásady. Nemôžem hrať v inom klube, než za Harpye.“
                „Liečitelia v Štátoch nežijú predsudkami.“
                „To možno nie, ale nejde len o to,“ stíchla.
                „Ja viem,“ povzdychol. Jej vzťah k Harpyám a ku Gwen bol až príliš silný. Bola tam vďačnosť a dlh, milovala Haprye odjakživa a Gwen bola pre ňu to isté, ako Josh pre neho. Chápal to. „Porozprávame sa o tom až po sezóne, dobre?“ zmierlivo navrhol a usmial sa.
                „Dobre,“ privolila nesmelo. „Ja len chcem, aby si vedel, že by som bola rada, keby si ostal,“ vydýchla napäto.
                „Ja viem,“ prikývol a neprestával sa usmievať. „A vážne nad tým uvažujem, ver mi. Bolo by divné, keby sme to nechceli, nie?“ povytiahol obočie. „Len sa potrebujem porozprávať s Joshom, Kevinom a ostatnými a poznať ich názor. Nechcem im vraziť nôž do chrbta a tak...“
                „Ostaneš?“ prerušila ho netrpezlivo. Dívali sa na seba niekoľko sekúnd.
                „Veľmi vážne o tom uvažujem,“ prikývol stále nejednoznačne.
                „Dobre, to zatiaľ stačí,“ pousmiala sa.

      Podnik Ohnivá strela, Londýn, 8.5.2002
               
„Konečne máme chvíľu aj sami pre seba,“ natiahol s úškľabkom Ron sediac oproti Harrymu a pojedajúc svoj obed.
                „Ale no tak, kamarát,“ Harry sa nevinne pousmial. „Netušil som, že sú tvoje city až také... silné,“ uchechtol sa.
                „Sú veľmi silné,“ zamrkal naňho Ron. „Vzhľadom k tomu, že dávaš prednosť červenovláskam, som tak nejak nadobudol pocit, že by som mohol mať šancu, nemýlim sa?“ zdvihol hlas a zoširoka sa usmial.
                „Popravde je vlastne Ginny moja prvá červenovláska,“ zamyslene skonštatoval. Potom pozrel do kamarátovej významne vyškľabenej tváre. „Sľubujem, že sa prefarbím na blond a potom to roztočíme. Súhlasíš?“ spýtal sa rovnako vysokým hlasom. Ron sa spokojne pomrvil.
                „Rozhodne nebudeš ľutovať,“ povytiahol obočie. Potom sa obaja rozchechtali. „Ale aj tak... takýto obed v tichosti sa nám už dávno nestal.“
                 „To je pravda,“ súhlasil Harry. „A ja by som rád vedel, čože za tým je?“ uprene pozrel Ronovi do očí.
                „Nič, čo by? Chcel som s kamarátom poobedovať. To nie je trestné, nie?“ mykol plecami.
                „Obedujeme spolu, večeriame spolu, sme spolu na tréningoch, chodíme spolu na pohárik... myslím, že sme spolu viac, než dosť.“
                „Dobre teda,“ Ron prevrátil oči. „Pri tých všetkých akciách je ďalšia minimálne jedna osoba, väčšinou viac. A ja som sa s tebou potreboval porozprávať osamote.“
                „Vidíš? A to mi vôbec nenapadlo,“ Harry teatrálne zavrtel hlavou.
                „Prestaň,“ zamračil sa Ron. „Zavolal si ma Huxley.“
                „Jasne,“ uchechtol sa Harry. Bolo to vlastne jasné. „Povedz mu, že som sa nerozhodol, kde budem ďalšiu sezónu.“
                „To som... Vlastne presne to som mal zistiť,“ prikývol Ron.
                „Chcem dohrať posledné dva zápasy v pokoji. Potom si chcem užiť chvíľu voľna pred otcovým drilom. A až potom sa rozhodnem.“
                „Uhm. A mne, ako kamarátovi, by si mohol povedať viac?“ povytiahol obočie. Harry sa uškrnul.
                „Nie,“ jednoducho odvetil. Ron sa naňho díval ukrivdene.
                „Ale...“
                „Nie.“
                „A...“
                „Nie a dosť,“ uchechtol sa.
                „Dobre teda,“ urazene sa zamračil. „Tak ale...“
                „Ron!“
                „Už mlčím,“ rezignovane zdvihol ruky v obrannom geste. A povzdychol si. „Kanóny by boli radi, keby si ostal, vieš?“ skúsil.
                „Uhm,“ prikývol a venoval sa obedu. Ron naňho civel. Nie, nedostane z neho ani mäkké fň. „Čaká nás dôležitý zápas,“ ledabolo nadhodil Ron a pokračoval v jedení.
                „Myslím, že už ani nie je príliš dôležitý. Netopiere nedoženieme, to by museli oba zápasy prehrať a pochybujem, že by prehrali s Osami a Supmi,“ prevrátil oči. „A aj keby sa veľmi United snažili, neporazia nás o viac ako tristo bodov, takže sme obsadili konečné pekné tretie miesto,“ usmial sa Harry. „Zápas s Tornádami bude peknou rozlúčkou so sezónou.“
                „Asi to tak bude,“ prikývol Ron. „Kto by si to na začiatku pomyslel,“ spokojne sa zazubil. A pozrel na Harryho. „Ale budúci rok, ak by si ostal...“
                „Ron, ja si to musím poriadne premyslieť, prosím,“ zasmial sa kamarátovej snahe. Premýšľal o tom viac ako dosť, ale závery vynášať ešte nechcel.
                „Veď dobre.“
                „Mali by sme sa sústrediť na Ginny,“ nadhodil zmierlivo. „Netopiere majú len sedemdesiat bodovú stratu a hoci budú hrať obaja ľahké zápasy, budú to sakra stíhačky.“
                „To budú,“ prikývol zamračene. „Hlavne, že dali Drakom na frak. Myslím, že ich nakoniec môžu predbehnúť ako Fénixy, tak aj Pýchy a siedme miesto by im aj patrilo,“ škodoradostne sa zazubil.

      Dom Potterových, Godricova úžľabina, 15.5.2002
               
„Takže, čo myslíš?“ James sa pozrel na svoju asistentku, ktorá sústredene hľadela na jeho poznámky.
                Cez víkend čakali všetky tímy posledné zápasy sezóny a meniť poradie sa mohlo už len na priečkach medzi piatym až ôsmym miestom, dvanástym a trinástym a samozrejme na prvom mieste. Netopiere finišovali výrazne a hoci jej Harpye cez víkend prevalcovali Fénixov, až sa tí od hanby skoro prepadli, rovnako tak aj Netopiere riadne rozdrvili Osy. V sobotu večer bude múdrejšia, bude vedieť, koľko musia v nedeľu Harpye nasúkať Kaňám, aby bol titul ich.
                Teraz si ju ale zavolal James, pretože sa očakávalo, že konečne zverejnia súpisku, ktorá sa vyberie na majstrovstvá sveta. Joyce už zabezpečili miesto reprezentačnej liečiteľky a tak sa mohli v pokoji rozhodovať. Bolo to však nesmierne ťažké. Lily ich nechala tak, radšej sa zavrela vo svojej pracovni.
                „Neberúc v ohľad posledné zápasy by to takto malo byť,“ prikývla. „Wood je jasný. Moju Jackie, nech by bola akákoľvek dobrá, by som na MS medzi obruče nestavala,“ pozrela na Jamesa. Prikývol. Žena na takomto podujatí a na takomto poste by nebola vhodnou. „Takže Weasley alebo Thacker. Podľa výsledkov by to mal byť Ron, ale... zvládne to?“
                „Bude si musieť konečne priznať, že je dobrý a striasť zo seba tú trému,“ mierne sa zamračil. „Je výborný, držal Kanóny, vychytal im to tretie miesto.“
                „Spolu s tvojím synom,“ uškrnula sa.
                „Áno, spolu s ním. A je to dobrý chlapec, kamarát, ktorý za svojimi spoluhráčmi bude stáť.“
                „Takže Weasley,“ prikývla.
                „Súhlasíš?“ pozrel na ňu. Zaškľabila sa naňho a on spokojne podčiarkol Ronovo meno.
                „Odrážači... Marcus Green a Marcus Bletchley do základu.“
                „Drak,“ Gwen sa striasla. A James sa uchechtol.
                „Drak, ale dobrý. Každopádne ak bude robiť problémy, nebude ťažké ho zo základu stiahnuť. Čo povieš na týchto dvoch?“ podstrčil jej pergamen. Gwen stiahla obočie.
                „Dannel je dobrý pravý odrážač a dokáže zahrať aj na ľavej strane na rozdiel od mojej Sundersovej,“ skonštatovala, „a o Bonherovi nepochybujem. Možno by som premýšľala nad Drurym od Kanónov, ale ten je už myslím, rovnako ako Agáta, za zenitom.“
                „Tiež si myslím. Sú výborní, ibaže my potrebujeme niečo sviežejšie. A Dannel s Bohnerom sú mladší,“ podčiarkol ďalšie mená. „A útok...“
                „...ktorý nám narobil najviac vrások,“ doplnila ho a nahla sa nad jeho poznámky.
                „Stred bez diskusií Ginny. A náhradník... Danny Brooks.“
                „Uf, to mi odľahlo,“ Gwen skutočne vyzerala, že ľahšie dýcha. „Nechcela by som sa trápiť namysleným a povýšeneckým Shortom,“ zaškľabila sa.
                „Takže súhlasíš.“
                „Rozhodne,“ prikývla. „Pravé krídlo?“
                „Reich od Fénixov. Len stále váham medzi Whalenovou a Milesovou.“
                „Dovolila by som si lobovať za Whalenovú. Ak sa Weasleymu podarí prekonať tréma, Susie by sa to malo podariť tiež. A taktiež jej spolupráca s Ginny by bola prospešnejšia.“
                „Dobre, ale Joyce si ich oboch vezme pod ruky a bude v nich budovať sebavedomie. Neviem síce ako, ale na niečo musí prísť,“ prikývol. Gwen sa uchechtla.
                „Myslím, že sa o to Ginny postará a veľmi rada.“
                „Kiež by. Nechápem, ako môžu byť oni dvaja rodina,“ zazubil sa a zavrtel hlavou. „Ľavé krídlo.“
                „Toto je tvrdší oriešok. Moju Hirschovú ani nenavrhujem,“ natiahla s úškrnom. „Súložiť zrejme dovolené nebudú mať.“ 
                „O tom nepochybuj,“ prikývol. „Hoci... už vidím nášho hlavného stíhača, ako si pýta odo mňa povolenie,“ zavrtel hlavou.
                „Možno by som mohla pritlačiť na našu hviezdnu triafačku,“ navrhla.
                „Tak tá zrejme na súhlas tiež čakať nebude,“ uchechtol sa.
                „Zrejme.“
                „Každopádne na nich dohliadneme,“ sľúbil sám sebe. „Čo si myslíš, že by povedal Malfoy, keby šiel na šampionát Archer miesto jeho obľúbeného Shorta?“
                „Drak?“ zdesila sa. James prevrátil oči.
                „Bletchley tam bude. A či sa nám to páči alebo nie, Archer je dobrý triafač. A všimol som si, že nie je taký zákerný. Samozrejme ho nepoznám osobne, ale v tých dvoch zápasoch, ktoré odohral za Anglicko, ukázal dobrý výkon.“
                „Tak... v tíme budú v menšine, budú sa musieť prispôsobiť,“ mykla plecami. „V poriadku. A kto k nemu?“
                „Ibbott podával stabilné výkony. Nie je taký dobrý, ako Hirschová, ale jej problém poznáme. Škoda.“
                „Mne sa celkom páči aj Sadler, ale je to len chlapča. Vyrastie z neho dobrý triafač,“ usmiala sa.
                „Je v ňom budúcnosť. Bohužiaľ má len osemnásť, je to ešte napoly pubertiak,“ prikývol.
                „Takže Archer... potešíme Malfoya a Ibbott,“ zhrnula triafačskú dilemu. „A teraz... koho k tvojmu synovi?“
                „Hm, Hawk je jasný. Stále sa neviem rozhodnúť medzi Ruth a Leom. Harpyám sa teraz darí, United si to pokazili,“ zavrtel hlavou.
                „Nie, že by som nechcela mať v tíme čo najviac svojich dievčat, ale...“ Gwen sa zamračila. „Harryho pozícia je takmer neprekonateľná. Nemyslím, že bude často striedaný. Ale keď áno, budeme mať dosť problémov s Weasleym a Whalenovou. Starať sa ešte o to, aby náhradná stíhačka nezaváhala?“ zavrtela hlavou. „Som za Lea,“ pozrela na Jamesa.
                „Oliverova pozícia je rovnako pevná ako Harryho. Oni tak často striedaní nemusia byť, to je pravda. A Whalenová... budeme mať dosť všestranných strelcov. Mám pocit, že keby sme chceli, Ginny sa pokojne zavesí do obručí.“
                „V jednom zápase na škole hrala stíhačku,“ zaškľabila sa Gwen.
                „Vážne?“ uchechtol sa James. „No vidíš. Aj Reich vie hrať na všetkých postoch.“
                „Môžeme to zaradiť do tréningu. Flexibilnosť.“
                „Tá je v tréningovom procese na popredných priečkach,“ uškrnul sa. „Takže Leo Corkin?“
                „Leo Corkin,“ prikývla presvedčivo.
                „Dohodnuté...“

      Zápas Kenmarské Kane - Holyheadské Harpye, Dublin, 19.5.2002
               
Gwen pochodovala nervózne po šatni. Posledný zápas sezóny. Matematika bola jasná. Jej zverenkyne sa súkali do chráničov a dresov.
                „Horšie ako druhé skončiť nemôžeme!“ skríkla do šatne. Ruth bola bledá. Merlin, to tu už dlho nebolo. „No tak, pozbierajte sa,“ povzbudzovala hlavne svoju stíhačku. Whalenová bola celkom v pohode a Hirschová, ako sa zdalo, si včera výdatne zasúložila. „Ruth, hraj ako vždy. Kane nie sú žiaden silný súper! Máš na to, aby si porazila Walshovú,“ odfrkla si. Mrkla na Agátu, ktorá sa okamžite chopila stíhačky.
                „Zvládneme to, vyhráme!“ strážkyňa Jackie sa na zápas jednoznačne tešila.
                „Potrebujeme vyhrať len o viac ako dvesto bodov. To dáme!“ skríkla druhá odrážačka Millerová.
                „Dnes máme možnosť s tým zápasom niečo spraviť. Máme to vo vlastných rukách. Minule sme ovplyvniť už nič nemohli, teraz áno. Bavte sa, dievčatá. Máte na to,“ Gwen chodila po šatni ako levica a plieskala svoje zverenkyne po ramenách.  
                „Poďme si schuti zastrieľať!“ zavelila Whalenová.
                „Ber to ako každý normálny zápas,“ dohovárala aj Ginny svojej stíhačke. Ona by mala hlavne chytiť strelu. Oni tých zvyšných šesťdesiat bodov hravo nazbierajú. „Walshová je slabá, musíš si veriť.“
                „Ja si verím, vážne,“ zazubila sa Ruth nasilu.
                „Tak poďme. Poďme si pre pohár!“
                „Takto blízko sme výhre dávno neboli!“
                „Harpye sú najlepšie!“
                „A rozhodne najkrajšie,“ zaškerila sa Hirschová. Gwen prevrátila oči a dívala sa, ako jej hráčky nastupujú.
                „Chcelo by to panáka,“ obrátila sa na liečiteľku Joyce.
                „Mám pocit, že po zápase ich padne hodne,“ zazubila sa na ňu a posúrila ju von zo šatní.
                Vonku samozrejme všetko vítalo domáce Kane. Ale aj Harpyám sa ušlo vcelku priaznivého privítania. Zápas vysielalo v priamom prenose hneď päť staníc, boli tu novinári, pracovníci ministerstva a určite niekde aj netrpezlivé Netopiere, ktoré budú veľmi fandiť Kaniam.
                Gwen si nervózne zahryzla do pery, keď jej hráčky vzlietli do predpísaných pozícii. Pozrela na Ruth. Zdalo sa, že sa upokojila. Merlinovi vďaka za to. Aby sa teraz zosypala, to vážne nepotrebovali. Väčšinou si dokázali gólmi nazbierať dostatočný náskok, aby potom hrali v pohode. Tento rok im skrížili plány Kanóny a oni musia výsledok ratovať na poslednú chvíľu. Hoci, Kanóny skrížili plány viacerým tímom, preto boli výsledky také, aké boli. Ani Netopiere nemali nič isté. Škoda, že jediní, kto dokázali Jamesovho syna poraziť, boli práve ich hlavní rivali.
                Začalo sa hrať a ona sa nadýchla. Uvoľnene vydýchne zrejme až po zápase. Prvá akcia Kaní sa nepodarila. Nasledoval protiútok a bola to práve jej obľúbenkyňa, ktorá si vzala zodpovednosť na svoje maličké ramená a skórovala. Gwen sa musela uškrnúť. Zasiala medzi jej hráčky potrebný pokoj a sebaistotu.
                Potom to už šlo celkom ľahko. Presne tak, ako boli zvyknuté. Whalenová sa oklepala a zavelila do ďalšieho útoku. Ginny bola síce odblokovaná a na prihrávku nedosiahla, vzápätí sa ale vrhla na súpera, ktorý už upaľoval k ich obručiam a prehadzovačku mu vyrazila.
                Hirschová zachytila loptu a vyštartovala, aby presne prihrala nalietávajúcej Whalenovej. 20:0. Dobre. Jej odrážačky boli spoľahlivé tak, ako vždy. Jackie chytila prvý nálet Kaní. Tiež dobre. Ginny zvýšila na 30:0. ešte lepšie. A Ruth hore odhodlane križovala vzduch a číhala na strelu.
                Gwen si vydýchla až teraz. Jej dievčatá hrali svoju hru, nenechali sa od Kaní do ničoho nalákať a nenechali sa ani znervózniť fanúšikmi, ktorí jednoznačne fandili Netopierom. Po dvadsiatich minútach dali Kane prvý gól, skóre bolo 30:10.
                Po hodine Harpye vyhrávali o potrebných 60 bodov a Gwen nechala chvíľu si vydýchnuť svojej najstaršej hráčke. Agáta na lavičke nadávala úplne na všetko presne tak, ako to robila vždy.
                Po ďalšej polhodine stiahla na moment Ginny, ktorá dala dovtedy z pätnástich gólov osem. Harpye už vyhrávali 150:70 a vyzeralo to na jednoznačný zápas. Ibaže stále potrebovali chytiť strelu.
                Nestihla pustiť svoju najlepšiu hráčku nahor, keď sa všetky pohľady obrátili k boju o strelu. Ruth sa rozletela a spolu s ňou aj Walshová. Srdce jej prestalo biť. Ak ju chytí, vyhrali ligu. Cítila, že k nej pristúpila napätá Ginny a všetky náhradníčky vyskočili z lavičky. A všetky do jednej skandovali Ruthino meno. Počuť ich nemohla ani náhodou, ale to bolo jedno.
                Zrejme celé Anglicko teraz držalo palce Ruth Snyderovej, aby ostal pohár doma. Aby ho nezískal írsky klub. A on skutočne ostane doma. Ako vo sne sa dívala, ako jej hráčky vybehli na trávu, kde radostne volali na hráčky vo vzduchu, ktoré obkľúčili Snyderovú a volali jej na slávu.
                Vyhrali ligu. Síce len o dvadsať bodov, ale posledné dva roky to boli Netopiere, ktoré vyhrali s odretými ušami. Tak prečo nie teraz ony.
                So širokým úsmevom sa nechala vyniesť na pleciach svojich hráčok až do stredu štadióna, kde sa pridala k oslave. Tak. To bola liga. A teraz reprezentácia...

      Dom Potterových, Godricova úžľabina, 22.5.2002
               
Tri dni trvalo, než Harpye oslávili svoje víťazstvo. Začali v nedeľu večer v Ohnivej strele, pokračovali u Ruth a skončili u Sundersovej. V pondelok si prebrali pohár pre víťazov, fotili sa a poskytovali rozhovory a pokračovali v pití. Niektoré zrejme pokračujú aj naďalej, ale ako Gwen, tak i Ginny a Whalenovej sezóna zďaleka neskončila.  A isté záležitosti sa museli vyriešiť, než sa odoberú na reprezentačné sústredenie.
                „Konečná tabuľka je celkom lichotivá,“ skonštatoval Harry. Sedel spolu s otcom v obývačke, pokým Lily s Ginny pripravovali večeru a jeho tam, už znova, nechceli. Nevedel, či sa nemá cítiť dotknuto. Ale keď videl, ako spolu veselo trkocú, zrejme by im aj tak nerozumel.
                „To určite,“ James sa natiahol za novinami. „Kto by si bol pomyslel, že beznádejne posledný tím vďaka tvojej prítomnosti tak pookreje a skončí tretí,“ zazubil sa.
                „Som spokojný,“ prikývol Harry. James naňho pozrel.
                „Ako veľmi si spokojný? Tak spokojný, že by si tu ostal?“ na rovinu sa spýtal. Harryho pohľad zaletel do kuchyne a usmial sa.
                „Možno,“ usmial sa.
                „Ale to je výborné!“ jeho otec bol nadšený. „To je úžasné. Vážne. Hlavne mama sa veľmi poteší.“
                „Zatiaľ ale nič nehovor. Najprv sa musím porozprávať s Joshom,“ nadhodil s miernym zamračením. „Nemyslel som si, že sa mi to tu nakoniec nebude tak protiviť a že sa zamilujem,“ usmial sa. „To pochopia.“
                „Určite áno,“ povzdychol James. „Ja viem, že ti to je ľúto. Panteri ťa prakticky vychovali, ale nikto iný nebude žiť tvoj život, len ty sám,“ mierne sa pousmial. „Spravil si mi radosť.“
                „To verím,“ natiahol pobavene. „A čo ty? Čo po šampionáte? Už ťa oslovil nejaký klub?“
                „No, ehm...“ James naňho uprene pozrel. „Áno, dostal som ponuku zabiť čas medzi šampionátmi nejakým tým trénovaním.“
                „Tak kto to bol?“ uchechtol sa Harry.
                „To by som si zatiaľ nechal pre seba.“
                „Tak to nie. Ja som sa ti zveril, mohol by si sa aj ty.“
                „Momentálne nad tým uvažovať nemôžem.“
                „Nemusíš nad tým uvažovať, stačí, keď povieš meno klubu.“
                „Čo sa to tu deje?“ spýtala sa Lily dívajúc sa na svojich dvoch chlapcov, ako po sebe zazerajú.
                „Deje sa asi to, že mám vážne podozrenie ohľadne otcovho ďalšieho pôsobenia a zrejme mi neostane nič iné, len si hľadať nový klub,“ vyprskol.
                „Klub? Tu v Anglicku?“ opatrne sa spýtala Ginny. Lily spozornela.
                „Prečo?“ Lily pozrela na Jamesa, ktorý prevrátil oči.
                „Pretože ho chcú zrejme angažovať Kanóny a v tom prípade ja za nich hrať nemôžem. A nebudem,“ napaprčene prehlásil a zložil si ruky na prsiach...

TOPlist