30. Všetko bude dobré

 

 

      Zápas Londýnski Draci – Kudleyovské Kanóny, Londýn, 6.4.2002
               
Harry vyletel do predpísanej pozície pred začiatkom zápasu. Londýnski fanúšikovia ich podľa očakávania vypískali, ale bolo mu to jedno. Elixír začne do pätnástich minút pôsobiť. Stačí mu, aby vydržal pätnásť minút a potom bude tréner prinútený ho vystriedať.
                Bude to vyzerať vierohodne. Nikto ho nemôže z ničoho podozrievať, možno tak Malfoy, ktorý určite sedí na VIP tribúne a pozorne ho sleduje. Ale jeho Brixovi uhne z cesty a keď on nechytí strelu ani pri náhradníkovi Kanónov, tak potom mu už vážne nie je pomoci.
                Na niektorej z tribún sedí aj Gwen s Joyce a Siriusom. Agáta s Ginny. A taktiež jeho otec. Len mama sa vyjadrila, že na zápas určite nepôjde. Ak by náhodou hrali finále MS, zrejme by ani na ten zápas nešla.
                Stretnutie sa začalo a hráči sa rozleteli. A on sa pustil naprieč štadiónom azda prvý raz s vedomím, že strelu zbadať nechce. Musel sa zaškľabiť, ale náhle jeho výraz skamenel. Jeho žalúdkom prebehol bolestivý kŕč a zdvihol sa mu. Začínalo mu byť nevoľno presne tak, ako očakával.
                A v nasledujúcich minútach sa nevoľnosť stupňovala. Automaticky sa ju snažil predýchať. Prestal lietať, len visel vo vzduchu a bolo mu čoraz horšie. Chytil sa za brucho a prehol sa na metle. Zhlboka dýchal,  zatmievalo sa mu pred očami, neustupovalo to však. Skôr naopak. A presne to chceli dosiahnuť.
                Svojou prazvláštnou polohou vo vzduchu prilákal pozornosť niektorých divákov, ktorí sa v tom momente nevenovali hre. Zbadal ho aj Brix a začudovane naňho civel. Aby sa priletel spýtať, čo mu je, nehovoriac o tom, že by mu poskytol pomoc, to Drakovi ani nenapadlo. Nie, že by o to stál, že áno.
                Následná vlna nevoľnosti už bola priveľmi veľká a on sa rozhodol zletieť k lavičke. Ibaže mal pred očami príliš veľkú tmu a nevoľnosť začínala byť za hranicou únosnosti. Bol to silný elixír.
                Ani netušil, ako sa mu podarilo zletieť k zemi. Matne si uvedomoval trávnik a pribrzdil na poslednú chvíľu, i tak však dopadol tvrdo. A zvracal. Tak silne, až si myslel, že si snáď vyzvracia aj samotný žalúdok. Na tráve sa objavili jeho raňajky a žalúdočné šťavy a on stále dávil.  
                „Harry...“ zastavila pri ňom svoj beh Becky. Aj jeho spoluhráči zlietli. Rozhodca zápas prerušil. Liečiteľka zdvihla jeho tvár. Komentátor informoval o dianí na tráve. Harry bol zelený a bolo mu zle.
                „Čo si raňajkoval, pre Merlina?“ Eddie znechutene pozoroval kaluž na tráve. Tak a celé Anglicko videlo, že aj on je len človek a ten človek teraz v priamom prenose zvracal na tráve a neodkázal sa z nej ani zdvihnúť.
                „Šalát musel byť pokazený...“ hlesol a ďalšia vlna nevoľnosti ho premáhala. Becky mu podala vrecko, do ktorého dávil. Bordel z trávy nechala zmiznúť. Jeho spoluhráči sa naňho dívali s obavami.
                „Uži tento elixír,“ Becky vytiahla z brašny flakónik a nanútila mu ho. Pár ráz nad ním mávla prútikom. Rozhodca sa prišiel informovať na jeho stav a fanúšikovia Drakov ho vypískavali. Bolo mu to jedno. Užitý elixír v ňom dlho nevydržal. Znova začal zvracať. „Neprestane to,“ prehlásila Becky ako Harrymu, tak hlavne rozhodcovi. Potom sa otočila k vlastnej lavičke a naznačila trénerskej dvojici, že budú musieť striedať. Správne.
                „Vezmime ho odtiaľto,“ povedal Ron. „Budeš môcť kráčať?“ spýtal sa Harryho, ktorý sa držal za brucho. Bol to nechutný elixír.
                „Ja neviem...“ zhlboka sa nadýchol. Ďalšia vlna nevoľnosti ním prešla a on dávil. Už len žalúdočné šťavy, nemal iné čo zvracať. Ron s Eddiem ho chytili pod paže a zdvihli ho. Bol v predklone, pretože mal žalúdok v jednom ohni. A točila sa mu hlava. Takto zle mu ešte nikdy v živote nebolo. Ani keď sa prvý raz sprášil a zvracal pol noci. Nebolo to takéto silné a bolestivé.
                Spravili s ním pár opatrných krokov, ale vlastne ho museli ťahať. Niekoľko fanúšikov Kanónov sa predsa len nechalo počuť a tlieskali mu. Odišiel po vlastných, hoci ho stále napínalo. Dana naňho úzkostlivo pozerala, tréner ho plesol po ramene, ale už zadával príkazy náhradníkovi. Pri lavičke sa ho ujali jeho ďalší spoluhráči, pretože Ron s Eddiem museli ísť hrať.
                „Čo presne si jedol, pre Merlina?“ pýtala sa ho v šatni Becky. Stále ho napínalo, ale už nevracal. Bol slabý, ako čaj. Len ležal, zvieral si žalúdok a v duchu nadával Siriusovi za taký silný ekrazit.
                „Šalát, vajcia, hrianky, slaninu... to, čo vždy pred zápasom,“ zastonal. Na hlave sa mu objavila vlhká a studená utierka.
                „Zrejme to bude ten šalát. Otrava jedlom. Mal by si piť, ale obávam sa, že to vyvrátiš. Teplotu nemáš,“ skúmala ho ďalej.
                „Je to už lepšie, mala by si ísť na zápas.“
                „Jasne a našu najväčšiu hviezdu tu nechám dáviť,“ zavrtela hlavou. „Nikto ťa nechcel otráviť?“ spýtala sa opatrne.
                „Kto?“ vyvalil oči a stisol zuby. Brucho ho bolelo skutočne veľmi. Ale už to bolo skôr presilením a námahou, než nevoľnosťou.
                „Draci?“ mykla plecami.
                „Becky, chodím do obchodu a kupujem si jedlo sám. Museli by otráviť celý obchod, aby zaručili, že si vezmem ich otrávený šalát,“ nasilu sa zaškľabil. „Nepadlo mi to tentoraz.“
                „Možno,“ prikývla. „Zapojím ti ale infúziu. Potrebuješ doplniť tekutiny a do žalúdka ti teraz nedostaneme nič. Súhlasíš s muklovským spôsobom?“ potrebovala si overiť. Pravdou bolo, že by súhlasil s hocičím, len aby ho nechala tak a išla ratovať prípadných zranených.
                „Jasne,“ prikývol a nechal si zafixovať ruku. A díval sa, ako zapája infúziu.
                „Harry!“ do šatne vbehla Ginny s rozcuchanými vlasmi. Jednoznačne sa predierala zástupom divákov a potom zrejme prehovárala ochrankárov. Ale oni dvaja boli dosť známi na to, aby vedeli, aký vzťah medzi nimi panuje a vedeli aj to, čo sa stalo na zápase, tak ju pustili.
                „Skvelé. Harpya v šatni Kanónov. To tu ešte nebolo,“ zaškľabila sa na ňu Becky.
                „Si v pohode?“ starostlivo sa pýtala Ginny hrajúc svoju úlohu. Slabo sa zaškľabil. Nebol v pohode ani náhodou.
                „Je to lepšie. Tebe nie je zle?“ spýtal sa.
                „Nie, prečo?“ zatvárila sa nechápavo.
                „Zrejme ho zložil šalát. To Bletchleyho asi nepoteší, že sa to nepodarí jemu,“ uškrnula sa Becky. S Harrym to vyzeralo dobre, aj keď zápas nedohrá.
                „Nejedla som šalát,“ hlesla a vtisla Harrymu bozk na líce. „Nechcel si mi dať,“ pripomenula mu a hladila ho po hlave starostlivo sa naňho dívajúc. „Bude v poriadku, že?“ konečne pozrela na Becky.
                „Snáď. Šalát vyvrátil a ja som do tej infúzie dala niečo proti nevoľnosti. Uvidíme neskôr.“
                „To je dobre,“ prikývla a pritiahla si stoličku k lôžku. „Ostanem tu. Vy by ste mali ísť asi naspäť, nie?“ skúsila nesmelo. 
                „Asi áno,“ prikývla a ešte raz prezrela Harryho. „Draci zrejme budú nepríjemní. Keby sa ti prihoršilo, som blízko,“ mávla smerom k dverám. Ginny prikývla a dívala sa, ako odchádza.
                „No teda fuj,“ znechutene sa zaškľabila, keď osameli.
                „Ďakujem, snažil som sa,“ zaškľabil sa aj on. „Ginn, v batohu, v prednom vrecku, mám elixír číslo dva. Prosím, podaj mi ho. Vážne je to neznesiteľné.“
                „Jasne,“ prikývla a vyskočila, aby pohľadala jeho veci. O pár sekúnd prišla s flakónikom. A o pár minút cítil, ako tá bolesť ustupuje a jemu bolo lepšie. „Keď Sirius vravel, že potom budem zvracať... akosi zabudol povedať, že budem mať pocit, že ma pôjde roztrhnúť,“ posťažoval si. „Už je to dobré,“ unavene a vysilene zahlásil.
                „Ty moje chúďatko,“ hlesla nežne. „Večer sa postarám o to, aby si zabudol.“
                „Prosím, pusu na ústa mi nedávaj,“ odvrátil od nej hlavu. „Mám v ústach ako v polepšovni...“

      Byt Ginny Weasleyovej, Londýn, 7.4.2002
      Zápas Holyheadské harpye - Ballycastelskí Netopieri, Cardif, 7.4.2002
               
Ginny sa prebudila oveľa skôr, než bola zvyknutá, nervózna a nepokojná pred rozhodujúcim zápasom. Iste, do konca sezóny ostávalo odohrať okrem dneška ešte päť zápasov, ale keby dnes vyhrali, mali by titul takmer istý. Netopierom neostávalo nič iné, len vyhrať, ak chceli pomýšľať na titul. Mierne ju upokojoval fakt, že dokázali nastrieľať o osemnásť gólov viac, než hlavní írski konkurenti, takže aj keby dnes prehrali, stále pre nich bude existovať veľmi reálna šanca k celkovému úspechu. Ich útok je najlepším.
                K celkovému nepokoju prispievala aj situácia okolo Malfoya a tej nechutnej čarodejnice. Harry mu včera večer poslal sovu so správou, že na ich podmienky pristúpia. Ale riešiť to budú až po nedeli. Až po zápase Harpyí. Potom sa s nimi stretnú, u Harryho v byte, aby sa dohodli na presných podmienkach ich mlčania. Jeho správa bola písaná takým štýlom, že nedala priestor k protestom. Alebo bol blondiak taký nedočkavý, sebavedomý a istý, že súhlasil s pondelkovou návštevou. A Belatrix zrejme tiež.
                Na to teraz ale myslieť nemohla. Bol pred ňou dôležitý zápas a jej zmysly sa v okamihu zamerali na vôňu nesúcu sa celým jej bytom. Usmiala sa.
                „Harry!“ zavolala naňho, aby mu oznámila, že už je hore. Neprekvapilo ju to. Bol tu, vstal skôr, aby jej pripravil raňajky. Aj by sa naďalej lenivo naťahovala v perinách, ibaže ju nepokoj vyháňal z postele.
                „Raňajky do postele pre moju šampiónku,“ mrkol na ňu Harry a niesol v rukách podnos. Prekvapene sa naňho dívala.
                „Raňajky do postele? Merlin, Potter, ja si ťa ani nezaslúžim,“ uškrnula sa a posadila sa. Okamžite bol pri nej.
                „Dnes musíš byť vo forme,“ usmial sa a položil pred ňu zaplnený podnos. „Harpye musia vyhrať a to riadnym rozdielom, aby mali Kanóny ešte nejakú šancu po tom včerajšom fiasku,“ zaškľabil sa.
                „Neprehrali ste zase až tak hrozne,“ zaprotestovala a pustila sa do praženice posypanej syrom.
                „To možno nie, ale naša strata narástla,“ mykol plecami. Mrzelo ho to, to určite, ale zase nie až tak veľmi. Kanóny si aj napriek prehre udržali tretiu priečku a štvrtý United bol za nimi o dvesto bodov. Drakom ani výhra nepomohla, aby si prilepšili. A noviny vo veľkom preberali, čímže si to „Hawk“ pokazil žalúdok.
                „Spravím všetko preto, aby som im nasúkala čo najviac gólov,“ sľúbila a vtisla mu bozk na pery. Aby mu vzápätí strčila do úst uhorku. „Aj tak to robíš len zo zištných dôvodov,“ mrkla naňho. Len sa zazubil.
                „Jasne, musíš byť v pohode. A k tomu patrí celá rada ďalších vecí.“
                Samozrejme sa ju snažil dostať do pohody, trocha ju odpútať pred dôležitým zápasom. Aj pred zajtrajškom, z ktorého mal aj on obavy. Všetko malo ale klapnúť. Zajtra. Dnes bolo všetko otvorené. Vyzerala ale zmierenejšie po oznámení pravdy.
                Po raňajkách pokračoval v starostlivosti, ktorou sa ju rozhodol rozmaznávať a ona sa nesťažovala. Nedalo sa ho odmietnuť. Bol sladký a ona ho nechala, aby ju rozdráždil až do extrému a aby sa s ňou pomiloval v sprche.
                Ibaže potom už musela ísť na štadión a on na tribúnu. Už ho nemala pri sebe, aby jej zdvíhal náladu a odpútaval jej myšlienky. Bola v šatni a Gwen prednášala jeden zo svojich povestných, burcujúcich monológov. Netopiere boli dobré, ale ony boli stokrát lepšie.  
                Domáci ich privítali búrlivým potleskom a povzbudzovaním. Celé Anglicko sledovalo tento zápas, pretože bol kľúčovým a zrejme vyvrcholením celej sezóny. A ju zaplavovala znova nervozita a neistota, s ktorou vstávala.
                Ale boli dobré, skutočne. Už prvá akcia im vyšla na výbornú a ona prihrala Whalenovej, ktorá skórovala. Nervozita z nej v tom momente opadla a ona sa začala z lietania tešiť. Na ich súperoch bolo jasne vidieť, že im zväzuje ruky prílišná zodpovednosť a potreba vyhrať. Skazili tri akcie, než sa ako tak upokojili, ale to už Harpye vyhrávali 40:0.  
                Až potom sa začalo hrať vyrovnane. Tvrdí a drsní Íri boli verní svojej povesti a ona mala čo robiť, aby sa vyhýbala náletom, ktoré chceli dohrať. Cítila Agátu, ktorá ju istila. Niekde nad sebou cítila Ruth, ktorá striehla po strele. A cítila aj svoje kolegyne v útoku. 
                Keď sa Hirschová rozletela naprieč štadiónom s triafačkou v ruke, vedela, čo má v pláne. Podlietavala súperov, nabrala rýchlosť, aby sa dostala za ich chrbty a potom vyletela hore, do miest, kde sa mala objaviť prihrávka, aby ju v lete okamžite spracovala a vypálila na strážcu súpera, ktorý sa nestihol preniesť k pravej obruči. Následne musela vyhnúť vypálenej dorážačke a taktiež jednému nasrdenému súperovi.
                Tešilo ju to. Harpye hrali svoju hru a Netopiere brali zápas až príliš zodpovedne. Sľúbila Harrymu, že im dá čo najviac gólov a po hodine hry ich dala už sedem. Harpye vyhrávali 130:60 a všetko im vychádzalo. Íri začali byť nervózni, kazili čoraz viac akcií a narastaniu rozdielu sa im darilo zabraňovať len tvrdosťou. Odrážačky boli ale zodpovedné a plne sústredené. Agáta sa od maličkej triafačky takmer ani nepohla a mala čo robiť, aby jej stačila. Ibaže práve ona bola pre Netopiere najväčšou hrozbou a čelila častým útokom. Dokázala sa ale viac ako sedemdesiatim percentám útokov vyhnúť. A ostatné vyriešila Agáta.
                A bavilo ju to, rovnako ako jej kolegyne v útoku. Atmosféra bola úžasná a diváci svoje obľúbenkyne hnali vpred. Po dvoch hodinách ju Gwen vystriedala a ona nespokojne zamierila k lavičke, aby si oddýchla. Vždy sa hrdila tým, že má vynikajúcu kondíciu a dokáže lietať hodiny, ale ich dnešní súperi boli skutočne výborní a ona polhodinu oddychu napokon privítala. Liala do seba tekutiny a masérka Trisha sa starala o jej ramená a končatiny a ona nedokázala spustiť pohľad od diania hore.
                Jej spoluhráčky udržiavali potešiteľný náskok. Keď znova vyletela hore, bol rozdiel stále výrazne na ich strane. Netopiere šli do zápasu až s príliš veľkým chcením, čo im neprospelo. Keď sa konečne rozpútal boj o strelu, Harpye vyhrávali 250:140.  
                Nebolo to dosť. Nebude to stačiť v prípade, že Ruth strelu nechytí. Hoci ten rozdiel pri pohľade na súpera, s ktorým sa stretli, bol povzbudivý a viac ako prekvapivý, nemuselo by to stačiť. Napriek tomu akciu dokončila a strelila gól v čase, keď sa takmer všetci upriamili na naháňačku.
                Gól platil, Harpye viedli 260:140, ale po pár minútach stíhania si s trpkosťou uvedomila, že znova prehrali nešťastne. Najprv Kanóny a potom aj Netopiere doslova vydreli víťazstvo na poslednú chvíľu. Sklamane sa hrabala do šatní po prehre 260:290.
                „Nevadí!“ skríkla Gwen po tom, ako sa všetky hodili nešťastne na lavičky. „Získali len tridsať bodov. Stále máme náskok stopäťdesiatich bodov a ak si to udržíme, pohár je náš!“
                Áno, to bolo jediné pozitívum, ktoré tento zápas priniesol. Že im nedovolili nastrieľať viac gólov a im sa darilo dávať góly. A ešte jedno pozitívum to malo. Netopiere sa príliš od Kanónov neodpútali. Mali náskok len sto bodov a ak by Kanóny zabrali, druhé miesto by mohli vybojovať...

      Byt Harryho Pottera, Londýn, 8.4.2002
               
„Malého panáka?“ ponúkol Harry Ginny napoly zaplnený pohár. „Na odvahu.“
                Vzápätí sa ho chopila a kopla ho do seba.   
                „Mohol byť aj celý,“ namietla. S krivým úsmevom jej dolial. A sebe tiež. Nebol pokojný ani náhodou. Netušil, či sa to všetko podarí a či svojou akciou všetko úplne nedomrvia. Musel byť ale tým statočným, musel jej dodať odvahu. Pritiahol si ju k sebe a pobozkal ju.
                V jej ústach cítil whisky a ona v jeho tiež. Bol to zvláštny bozk. Cítil, že sa chveje.
                „Všetko dobre dopadne, uvidíš,“ šepol jej snažiac sa o presvedčivý tón.
                „Ja viem, Harry...“ nedohovorila. Okamžite naňho pozrela, keď sa ozvalo klopanie. Obaja sa nadýchli a vydýchli. Pevne zovrel prútik v ruke a sebavedomo šiel otvoriť.
                Namieril na osoby stojace pred dvermi a jedna z nich mala zrejme rovnaký nápad.
                „Ale no tak,“ Bella sa usmiala a prešla popri synovcovi držiacemu prútik v pohotovosti bez okolkov dnu. „Nemyslím si, že je potrebné vyťahovať prútiky pri našom jednaní,“ zvedavo si obzerala byt.
                „Potter,“ zasyčal Malfoy ľadovo miesto pozdravu. Prútik však neodložil a ani Harry to nemal v úmysle.
                „Malfoy,“ vŕkol mu naspäť. Blondiak vstúpil dnu a Harry za ním zavrel. To sa už Bella pohodlne usadila na pohovku a škľabila sa na Ginny.  
                „Takže ste pripravení prijať našu ponuku?“ Lestrangeová sa neprestávala usmievať a preniesla lačný pohľad na Harryho. Draco prútik neodložil a podišiel k Ginny. 
                „Ginevra,“ usmial sa na ňu. „Tak sa napokon splnia tvoje sny a ja ťa poteším svojou pozornosťou,“ natiahol provokačne.
                „Ak si myslíš, že keď ma päťkrát znásilníš, tak mi niečo dokážeš, potom áno. To, aký si úbožiak,“ prskla mu do tváre znechutene. Nech by toto vyjednávanie bolo akokoľvek dôležité, jej odpor k tomu človeku sa potlačiť nedal.
                „Počúvaj...“ sykol nebezpečne.
                „Stačí,“ Harry ho od nej odtlačil prútikom pevne zovretým v ruke. Malfoy mu venoval nenávistný pohľad. „Má pravdu,“ díval sa mu do očí. „Dosiahnete čo chcete, ale nemôžete čakať, že budeme vykazovať nejaké nadšenie. Ani jeden,“ mračil sa. Bella sa zjavne bavila. „Dohráme ligu, prestúpime k Drakom. Brix si v sobotu trocha zdvihol reputáciu, ale skutočne nezaručujem, že presvedčím otca k tomu, aby ho nominoval.“
                „Ale spravíš to,“ Malfoy sa otočil na päte sa sadol si k svojej tete. Ešte ho nejakým spôsobom prinútiť odložiť prútik. „Inak vieš, čo sa stane.“
                „Dokedy to bude trvať?“ spýtal sa Harry a chytil Ginny za ruku. Ruka s prútikom mu voľne visela pri boku. „Kde máme záruku, že po tom, čo s vami strávime päť nocí, že vaše nároky nebudú rásť?“ spýtal sa. Veľmi sa snažil, aby nepôsobil až príliš pohŕdavo.
                „Som si istá, že keď so mnou stráviš jednu noc, sám budeš chcieť viac,“ zavŕkala Bella nežne.
                „Aha,“ prikývol a mykol plecami. „Možno. Ale čo ty?“ pozrel na Malfoya. „Musíš uznať, že si jej spoluprácu nevynútiš týmto spôsobom.“
                „Ona ale bude viac ako ochotne spolupracovať,“ zaceril sa na Ginny, ktorej sa z neho zdvihol žalúdok. „Bude musieť spraviť všetko, čo budem chcieť a spraví to s radosťou. Päť nocí by mi mohlo stačiť.“
                „Päť nocí ti bude musieť stačiť, inak spoznáš, aké to je, keď sa naseriem,“ zamračil sa na blondiaka. Musel hrať túto hru presvedčivo. „Skúsim prehovoriť otca. Prestúpime k Drakom. Ale päť nocí... to je všetko, čo od nás dostanete. Je to jasné?“
                „Iste, Harry, ja súhlasím,“ žmurkla naňho Bella.
                „Uvidíme,“ Malfoy sa zaceril.
                „Nie uvidíme. Potrebujem počuť prísahu, inak sa môžete obaja zobrať a vypadnúť stadeto, nech sa deje, čo chce.“
                „Je to aj jej názor?“ natiahol Malfoy lačne sa dívajúc na Ginny.
                „Určite.“
                „Ona vie rozprávať aj sama, nie?“
                „Buď rád, že nerozprávam, Malfoy. Inak by si počul výrazy, ktoré by tvoje ctené uši rozhodne nezniesli,“ zavrčala. Harry jej zovrel ruku pevnejšie.
                „Odkiaľ ste sa to dozvedeli?“ v rýchlosti sa pýtal skôr, než Draco zareagoval. A díval sa na Bellu, ktorá z nich bola najpokojnejšia.
                „A nie je to jedno?“ povytiahla obočie.
                „Ani nie. Nie je to jedno. Chcem vedieť, kde sa stala chyba.“
                „Chyba, áno,“ zasmiala sa. „Spravili ste chybu, ktorá vás bude stáť veľa. Hoci, ty si sťažovať určite nebudeš,“ povedala zmyselným tónom. Musel sa veľmi napomenúť, aby sa nezatváril znechutene. „Ak sa budete v budúcnosti o svojich problémoch baviť, robte to tam, kde vás nemá šancu nik odpočúvať.“
                „Odpočúvali nás,“ prikývol. Bolo to jasné. Inak by sa to nedozvedeli. „Kto nás odpočúval?“ Ešte jedna potrebná informácia.
                „Ale to je úplne jedno, nemyslíš?“ žmurkla. Asi to bolo jedno. Oni sa pravdu aj tak dozvedia.
                „Nemyslím,“ zamračil sa.
                „Už sa tým netráp, Harry,“ natiahla a postavila sa, aby prešla k nemu. Celkom okate ignorovala vedľa neho stojacu Ginny, z ktorej nespúšťal svoj pohľad Malfoy. „Je jedno kto, kde a za akých okolností spôsobil, že sa my dvaja zblížime.“ Jedna jej ruka ho hladila na hrudníku. A druhá sa ocitla v jeho lone. Šklbol sebou, v prvom momente ju chcel od seba odstrčiť. 
                „Daj si odchod!“ Bola to Ginny, ktorá do nej strčila. „Jedna vec je, ak budem vedieť, že ho znásilňuješ. Niečo ale úplne iné je, keď to musím sledovať. Hnusíte sa mi, obaja.“
                „Škoda, myslel som si, že by sme si to mohli rozdať aj hneď,“ Malfoy sa úlisne zaceril.
                „Máš veľmi impulzívnu priateľku, len čo je pravda,“ uznanlivo natiahla Bella. Útok maličkej metlobalistky jej prišiel celkom milý a zábavný. „Možno má môj synovec pravdu. Čo tak rozdať si to hneď... v štvorke?“
                „Myslíš, že by sa mi postavil, keby som mal pred očami tamtoho?“ Harry si to jednoducho nevedel odpustiť.
                „Ty...“ Malfoy sa postavil s rukou s prútikom napriahnutou. Ginny čakala len na to. Obaja si boli až príliš istí, že k protestom nepríde. Že majú vyhraté. Že spravia všetko, čo chcú. Nečakali odpor.
                „Bastard!“ štekla nahlas ich znamenie.  
                Ginnina noha vyletela do výšky a zasiahla ho presne. So silou, ktorú ani netušila, že v sebe má. A Harry jeho následné zaváhanie odmenil odpálením prútika. Aspoň, že teraz sa trafil, keď sa mu to inokedy nedarilo. Bella stála tesne pri Harrym a sledovala to s pobavením. Keď sa však Harryho prútik obracal na ňu, spozornela.
                Okamžite jej ruka siahala po vlastnom prútiku, ibaže v tom momente zo spálne vybehol Sirius, aby ju znehybnil a tiež Ron s Jamesom, ktorí sa postarali o Malfoya. Nechápavo sa dívali na ďalších ľudí, s ktorými nepočítali. Neverili, že by sa s tým niekomu zverili. Že by tak riskovali.
                „Moja najdrahšia rodina,“ sykol Sirius znechutene a zdvíhal Bellu, aby ju hodil na pohovku.
                „Ste v poriadku?“ James sa obrátil k dvom metlobalistom. Ron s úškľabkom zdvíhal Draca, aby ho nešetrne tresol vedľa Belly.
                „Ale áno,“ prikývol Harry a objal svoju priateľku, ktorá sa stále mračila na Malfoya. „Som rád, že som mu ten prútik odpálil.“
                „Súkromné hodiny so Siriusom neboli na chybu,“ uškrnul sa naňho otec. Vzápätí kontroloval svoju potenciálnu nevestu, ale tá bola skôr nahnevaná, než čokoľvek iné.
                „Takže, prejdeme k nášmu plánu,“ natiahol Sirius dívajúc sa na členov svojej veľkolepej rodiny.
                „Čo s nami chcete spraviť?“ Malfoy konečne našiel hlas. Keď bol predtým naštvaný, teraz mal strach. Boli bezmocní a oni boli v presile. A nepáčilo sa mu to. „Ako nás môžeš takto ohrozovať?“ mračil sa na Siriusa.
                „Ako ste mohli niekoho vydierať?“ prskol mu do tváre. „Ty nič nepovieš, drahá Bella?“ prskol jej do tváre. Vyzerala sklamane a nešťastne, možno zahanbene. „Hanbím sa za vás.“
                „Ty si hanbou pre našu rodinu už dávno,“ prskol po ňom Malfoy.
                „Draco, buď ticho,“ varovala ho teta.
                „Správne, drž tlamu, ty nagélovaný pajác,“ zaškľabil sa Ron.
                „Ty...“
                „Dosť!“ zavelil Sirius.
                „Čo s nami chcete spraviť?“ Bella pozrela na Siriusa. Ostatných ignorovala.
                „Vymazať vám pamäť, to je snáď jasné,“ mykol flegmaticky plecami. „Nikdy si nespomeniete, že ste niečo vedeli. Samozrejme z vás najprv vytiahnem pravdu o vašom informátorovi. Potom vás znehybníme a prenesieme na miesto, ktoré vám nepríde divné.“
                „Ako môžeš?“ zavrčala Bella. „Si rodina...“
                „Oni sú pre mňa viac rodina, než ste kedy mohli byť vy,“ sykol jej do tváre.
                Harry sledoval vypočúvanie pomocou Veritasera. Sirius sa k takýmto elixírom dostal ľahko. A s rešpektom a fascináciou počúval, ako precízne im pokladá otázky. Pýtal sa absolútne na všetko. Nič nepodcenil, nevynechal. Nepovedali o tom nikomu. Nenechali nijakú zmienku o tom, čo vedeli. Mali to len v hlave a bolo to aj v hlave človeka, ktorého im Bella ochotne vyzradila.
                Niekoľko desiatok minút im vymazával pamäť a oni rezignovane držali. Nebudú nič vedieť, nič si nebudú pamätať. Omráčili ich.
                „A je hotovo,“ uškrnul sa Sirius, keď sa k nim obrátil. „Sú absolútne neškodní, aspoň čo sa našej záležitosti týka,“ pozrel na Ginny, ktorej sa riadne uľavilo. Dokázala sa už uvoľnene usmievať.
                „Nechceš si udrieť?“ ponúkol jej Ron znehybneného Malfoya s úškľabkom.
                „Nie,“ zavrtela hlavou s odporom sa dívajúc na Slizolinčana. „Keď ho niekedy udriem, tak budem dbať, aby o tom veľmi dobre vedel,“ precedila pomedzi zuby. Sirius sa zachechtal.
                „Fajn, ale ja si kopnem. Za Kanóny, za Anglicko a za všetkých metlobalistov...“ A triafal skutočne precízne. Malfoy nebude vedieť čo presne sa stalo, ale jeho rozkrok bude bolieť poriadne.
                „Deti,“ zavrtel hlavou James. Škľabil sa však, čo bolo dobrým znamením.
                „Teraz ich zastriem kúzlom a prenesieme ich do hotela,“ zahlásil Sirius. „Nech si lámu hlavu, ako sa tam dostali. Garantujem, že nemajú šancu spomenúť si na nič,“ ubezpečoval hlavne Ginny a Harryho. „A potom vyhľadáme toho chlapa.“
                „Pomôžem vám,“ ponúkol sa Harry.
                „Nie, ostaň, potrebuje ťa,“ usmial sa naňho krstný otec. „Postarám sa o to...“

       Dom Potterových, Godricova úžľabina, 9.4.2002
               
„Na nás!“ zahlásil Sirius prípitok a vystrelil šampanské.
                V ten večer sa nestretli všetci protagonisti záchrannej akcie. Podľa Gwen by ani žiadna oslava nemala prebiehať. Ibaže bola v menšine a Sirius skutočne vedel, ako s ňou zaobchádzať. A tak spolu s manželmi Potterovými a mladými hviezdami oslavovala záchranu najlepšej metlobalistky Anglicka súčasnosti.
                A bola za to rada. Bola by škoda nielen pre Harpye a Ginny, ale aj pre Anglicko a možno aj svet, keby nemohla hrať. Pre ňu samotnú by to bolo zlé. Mala ju skutočne nesmierne rada, doslova ju vypiplala a keby mala skončiť takou hlúposťou, zrejme by to zamávalo aj ňou.
                „Na Ginevru,“ pridala sa k prípitku. Jej zverenkyňa na ňu opatrne pozrela. „A na to, že sa na šampionáte stane strelkyňou turnaja,“ zaškľabila sa na ňu. Ginny sčervenela.
                „To sa ale najprv na ten šampionát budem musieť dostať...“
                „Ale prosím ťa,“ odfrkol si Sirius.  
                „Si univerzálna,“ vložil sa do toho pokojne James. „Rozhodne na šampionát pôjdeš, dokážeš zahrať aj naľavo, aj napravo,“ uškrnul sa. „To Short by asi vrazil do tribúny, keby zrazu nehral na svojom poste,“ zaškľabil sa.
                „Aha, takže sa to zase zvrtne na nadávanie na Drakov?“ povytiahla obočie Lily.
                „Ale nie, toto je oslava Nádhernej a Hawka a Gwen a možno aj Prongsa,“ vymenúval na prstoch Sirius.
                „Oslava Anglického metlobalu,“ prikývol Harry. „Ďakujem vám všetkým za to, že ste dali Anglicku šancu a zachránili túto úžasnú triafačku,“ usmial sa a vtisol svojej milovanej bozk do vlasov.
                „Nemyslím, že sa stanem triafačkou turnaja,“ ozvala sa zapýrene. „Pre Merlina, budú tam najlepší metlobalisti sveta. Úplne sa medzi nimi stratím.“
                „Možno, keby vás postavili vedľa seba,“ prikývol Harry. Gwen sa uchechtla.
                „Nerob si z mojej výšky žarty,“ vrkla potichu a štuchla ho do rebier.
                „Nerobím,“ šepol jej do ucha. „Som s tvojou výškou mimoriadne spokojný. V istých situáciách do seba perfektne zapadáme...“ hlesol. Štuchla ho znova, znova zapýrená. Našťastie ho nikto nezačul. Potichu sa zasmial.  
                „Aj tak tomu nemôžem uveriť,“ zavrtela hlavou. „Odteraz bude všetko len dobré,“ hlesla ako vo sne.
                V jej záznamoch sa skutočne objavila nepatrná zmienka o potrate kedysi v minulosti, ktorý však jej momentálny zdravotný stav nijako neovplyvní. V kartotéke sa viedli aktuálne záznamy, tie staršie boli prísne zapečatené. Joyce sa k nim dostane a aj do nich vloží túto informáciu. Ak by sa to náhodou niekedy prevalilo, zodpovedať by sa mali len majiteľom Harpyí. A oni si svoje hráčky vážia. Ginny platia nadštandardne na ich klubové pomery a tým potvrdzujú, že je pre Harpye nenahraditeľná. Iste, iné kluby jej ponúkali viac, ale na tie kašľala.
                Joyce aj s Gwen podporia historku, že o tom vedeli od začiatku a v tej dobe túto informáciu zatajili práve pre jej talent, ktorý bolo potrebné podporiť a nie zničiť. Súčasnosť to len potvrdzuje. A nepochybovali, že majitelia Harpyí budú ústretoví. Ginny im zarábala dosť.
                Problémom bol len reprezentačný liečiteľ. James s Gwen už ale začali vyvíjať aktivity aj v tomto smere. Podstrčia myšlienku nominovania Joyce, ako najlepšej klubovej liečiteľky, čo aj pravda bola, to nemohol spochybniť nikto. Otázka masérov, prípadne iných odborníkov, ktorí sa primotajú do reprezentačného realizačného tímu, už nie je podstatná. Nie, že by sa aj v tomto smere nesnažili o to najlepšie, pre Ginny však nepredstavovali žiadnu hrozbu.
                „Správne, odteraz bude všetko v poriadku,“ prikývol Harry a objal ju.
                „Toľko ľudí je ochotných kvôli mne klamať,“ zavrtela hlavou. Harry videl, že ju premáhajú slzy a odtiahol ju nabok, na chodbu.
                „Ginn, všetci to robia kvôli tebe, pretože ťa majú radi. To je fakt. Ale nerobia to len kvôli tebe, nemusíš si nič vyčítať,“ jemne jej dohováral. „Pozri sa na Joyce. Razom sa dostane do reprezentácie. Gwen s Agátou okrem toho potrebujú, aby niekto ťahal Harpye. Otec potrebuje v reprezentácii výbornú strelkyňu. Sirius ma má rád veselého a tým by som nebol, keby nepomohol. Mama si stále myslí, že ma tu udržíš a možno má pravdu. Ja ťa potrebujem, pretože, pretože... no, to ti poviem asi až večer,“ zazubil sa. „Jediný nezištný sa zdá byť Ron. Ibaže si jeho sestra a aj on by chcel, aby v jeho rodine bolo všetko v poriadku.“
                „Takže z toho majú všetci prospech, to sa mi snažíš naznačiť?“ povytiahla obočie. Podarilo sa mu tie slzy potlačiť, zdvihol jej náladu.
                „Jasne,“ usmial sa. „Nikoho si k ničomu nenútila, to si uvedom. Bolo to ich rozhodnutie, ktoré bolo ovplyvnené ako láskou k tebe, tak aj svojimi vlastnými... túžbami, či ako by som to pomenoval.“
                „Fajn, výborne,“ prikývla. „A večer mi povieš čo konkrétne?“ hlesla zvodne. Až tak zvodne, že sa mu rozbúrila krv.
                „No, ehm... na to by som rád v dome svojich rodičov ani nemyslel. Je to nebezpečné,“ uškrnul sa. „Ale ukážem ti to dôkladne.“
                „Teším sa,“ zahihňala sa potichu. Ibaže to ich už vyrušil hurhaj, ktorý sa niesol z obývačky.
                „Čože spravíš?“ zvýskol James. Vošli dnu a videli, ako sa Lily zubí a Gwen je bledá.
                „Počul si správne, Prongs,“ ohradil sa Sirius urazene. „A čo je na tom? Je to také vtipné?“ díval sa z Jamesa na Lily.
                „To si píš,“ zachechtal sa James.
                „Som nesmierne rada, že niekomu záleží aj na mojom názore,“ mračila sa Gwen na Siriusa. Ten okamžite sklapol.
                „Čo sa tu deje?“ vyzvedal Harry.
                „Padfoot sa rozhodol dospieť,“ smial sa James.
                „Konečne,“ prikývla Lily.
                „Ale prdel.“
                „Harry, pozor na jazyk!“ vyštartovala po ňom matka nahnevane.
                „Prepáč.“
                „Ale nie, vážne,“ Ginny mrkla na Siriusa. „Muselo sa stať skutočne niečo mimoriadne. Čo to bolo?“
                „Len mi vykĺzlo, že po šampionáte požiadam Gwen o ruku,“ vyriekol neisto. „Len mi to vykĺzlo a Prongs z toho robí senzáciu storočia.“
                „Je to senzácia.“
                „Ďakujem za podporu, Nádherná.“
                „Paráda,“ usmial sa Harry. „A senzácia...“
                „Nikde nie je napísané, že bude táto senzácia aj uskutočnená,“ Gwen sa neprestávala mračiť.
                „Prečo?“ obrátila sa k nej Ginny. „A čo je na tom? Sirius bude fajn chlap, keď dospeje.“ Lily sa zahihňala.
                „Dnes mi len vrážaš nôž do chrbta,“ urazil sa Sirius. James sa chechtal do dlane.
                „Nevravím, že to nie je fajn chlap, ale ja som Harpya.“
                „No a?“ Ginny v tom nevidela problém. „Sirius nebude vyžadovať, aby si sa stala ženou v domácnosti, nie? Budeš môcť ďalej trénovať a viesť reprezentáciu.“
                „To ani náhodou!“ vyhŕkol Sirius. Napokon ho predsa len trocha podporí.
                „Ibaže to by ma musel najprv požiadať a ja by som musela privoliť. Obávam sa však, že k tomu nepríde,“ protirečila.
                „Ale príde, ja ťa určite požiadam,“ vyriekol odhodlane. Skutočne mu to len vkĺzlo, ale keď už sa to takto rozbehlo, tak to aj dotiahne do konca. „A budem ťa stíhať dovtedy, kým ma nevezmeš na milosť a neprivolíš, že sa staneš mojou ženou,“ usmial sa.
                „Výborné rozhodnutie,“ Harry ho plesol po ramene. „Skutočne dospelé.“
                „Takže bude svadba, fajn,“ prikývol James a pomädlil si dlane. „Ešte prinútiť Moonyho, aby prestal blbnúť a budeme všetci v chomúte.“
                „Nebude svadba,“ mračila sa Gwen.
                „Ste spolu už dosť dlho, to sa nepodobá na Harpyu,“ upozornil Harry. Asi mal radšej držať ústa, pretože pohľad, ktorým ho Gwen odmenila, bol vražedný. „Asi... myslím,“ zakoktal sa. Ginny sa zahihňala.
                „Má pravdu. Gwen, už nie si Harpya v tom pravom zmysle slova. Ani ja a ani Agáta. Sirius je fajn chlap a určite stojí za to, aby si svoje predsavzatia odložila.“
                „Že si mi to nepovedala za tie roky, čo som ťa pozýval na rande,“ zaškľabil sa na ňu Sirius.
                „Prestaň,“ uchechtla sa, ale dívala sa na svoju trénerku, ktorá ich skenovala pohľadom.
                „Dobre, fajn,“ prikývla nakoniec. Sirius zbystril, rovnako ako všetci. „Ak sa staneme majstrami sveta, vezmem si ťa,“ usmiala sa. Siriusovi vyletelo obočie na vrch hlave.
                „Nádherná, Hawk, nie že by som chcel tlačiť, stávate sa ale zodpovednými za moje šťastie...“ 

 

TOPlist