30. Muklovský večer

 

„Najprv by sme mohli zájsť do toho obchodu, ešte máme dosť času,“ prezradila Hermiona po tom, čo sa premiestnili na bezpečné miesto v Londýne a skontrolovala si čas na hodinkách. Držala ho pod pažou, aby ho asistovane premiestnila a trocha nerada sa ho púšťala.
                „Čas... na čo?“ podozrievavo sa spýtal. Vedel, že mu chce niečo vyviesť, ale stále netušil, čo by to mohlo byť. Stavil by sa však, že sa mu to nebude ani zbla páčiť.
                „Uvidíš,“ potvrdila mu to veľavravným úškľabkom.
                „Hermiona, keď sa...“
                „Nemaj strach,“ prerušila ho hneď v úvode. „Nebude to nič, pri čom by mala utrpieť ujmu tvoja hrdosť alebo čokoľvek iné. Aj keď, v tvojom prípade je nebezpečné všetko.“
                „Hermiona...“
                „Poďme,“ zahihňala sa a vykročila z uličky. Zamračene sa vybral za ňou. Nemuseli si ani stopnúť taxík, obchodný dom sa týčil priamo pred nimi.
                Neznášal muklov a všetko, čo bolo s muklami spojené a toto bolo prelezené muklovinou ako rakovinou. Keď si teda dobre vysvetlil ten muklovský termín ochorenia. Bolo takmer pol ôsmej večer a oni miesto toho, aby sedeli doma pred tou hlúposťou, ktorú má síce aj Potter, ale ktorú našťastie nepoužíva a ktorá sa volá televízor, oni sa tlačili vo veľkom v obchodnom dome a míňali peniaze na celkom zjavne sprostosti. A potom budú pišťať, ako nemajú peniaze. Figu.
                „Na druhom poschodí by mal byť obchod, ktorý nás zaujíma,“ mrkla naňho. Videla jeho nechuť a rozhodne nemala v úmysle mu to dnes zjednodušiť.
                „Mňa tu nezaujíma absolútne nič,“ so stiahnutým obočím zazeral po eskalátore. Oni sú takí hnilí, že ani tie schody nevedia vyliezť po svojich.
                „Vyvezie ťa to hore,“ zazubila sa.
                „Nevrav,“ prskol po nej. „A ja som si myslel, že ma to vyvezie dole. Ešte, že si mi to vysvetlila, inak by som ostal určite veľmi prekvapený a vydesený,“ frflal.
                „Nebude to dlho trvať, sľubujem a ty sa dostaneš od tých škaredých muklov preč,“ chlácholivo mu dohovárala. Alebo sa na ňom len bavila, to skôr.
                „Vôbec mi nevadia,“ zasyčal a pohľadom prizabil jedného chlapa, ktorý doňho v náhlivosti trocha drgol. Zabrblal síce ospravedlnenie, ale keď videl výraz majstra elixírov, vybehol po eskalátore ako srnka.
                „To ti verím,“ nevinne zamrkala. Potom ho s úškľabkom chytila za ruku a ťahala na eskalátor.
                To prežil. V pohode prežil ten pocit, kedy nemohol ovplyvniť nič a len sa nechal vyvážať hore. Nemal to rád, rovnako ako nemal rád lietanie a vôbec, nemal rád nič, čo nemal pod kontrolou. A absolútne nechápal, čo vlastne vyberajú. Vedel, že sa to volá gril. Ale ani len netušil, o čom rozpráva ten chlap, ktorý sa zameral na Hermionu. Slizký, nechutný a hoci nebol odborníkom, tak aj škaredý chlap. Nakoniec si vybrala. Celú dobu pri nej stál, nepriateľsky gánil a mlčal. Keď mu vrazila do rúk veľkú zabalenú škatuľu, tak stále mlčal. Keď povyberala asi stoh maličkostí, ktoré budú potrebovať, ešte vždy mlčal. Vyliezli ovešaní balíčkami z obchodného domu a jemu sa uľavilo.
                „Dobre, teraz to zmenšíme a schováme. Najradšej by som to zaniesla do Harryho domu, ale zdržali sme sa dlhšie, než som predpokladala, pretože si váhal pred eskalátorom.“
                „Nikde som neváhal, ty si vyberala tie hlúposti zbytočne dlho,“  obhajoval sa.
                „Tak dobre, máš pravdu,“ zasmiala sa. „Každopádne si musíme pohnúť.“
                „Čo máš v pláne, že je to časovo podmienené?“ znova ho zaplavila nepríjemná predtucha.
                „Za chvíľu uvidíš. Teraz ti môžem prezradiť len to, že chcem stráviť romantické rande.“
                Neupokojila ho ani náhodou. Pomohol jej pozmenšovať tie veci a postrkať do kabelky, ktorá sa mierne vydúvala. Keby to vedel, vzal by si svoj habit. Doň sa dalo skryť po hradu. Dobre, to zrejme prehnal, ale dalo sa doň postrkať množstvo vecí a nikto by si nič nevšimol. Ale ísť do centra Londýna v habite? Zrejme by sa nestretol s pochopením.
                Že si naňho pripravila niečo nekalé, to mu bolo jasné. Ale keď sa blížili k miestu, na ktoré si to namierila a jemu bolo jasné, že už nezmení smer cesty, stisol čeľusť. Nie, nedá na sebe znať nechuť.
                „Dovolila som si dnešný večer stráviť v kine na romantickom filme, mimochodom veľmi nádhernom, videla som ho už asi päť ráz, ešte pred školou a vlastne aj počas prázdnin,“ usmievala sa naňho. Veľmi nevinne.
                „Aha,“ krátko prikývol. „Fajn, nedá sa povedať, že by ma filmy a kiná nejako lákali, ale ty si dnes šéf,“ vrátil jej úsmev.
                „Vážne?“ neverila.
                „Vážne,“ pritakal.
                „Pozrieš si so mnou film?“ povytiahla obočie.
                „A čo mám iné robiť?“ nechápal. „Vzala si ma na rande do kina. Súhlasím. Minimálne to bude nová skúsenosť.“
                „Bude sa ti ten film páčiť,“ zahihňala sa.
                „Tak to pochybujem,“ odsekol. Nepáčilo sa mu to. A spravila mu to naschvál. Ale on sa nevzdá!
                „No a po kine by som chcela zájsť na romantickú prechádzku popri Temže,“ nadhodila.
                „Výborne, zrejme si budem musieť prevetrať hlavu po tom celkom určite hodnotnom zážitku,“ zaškľabil sa.
                „Hmmm a rada by som ťa vzala na pohárik do jedného podniku, ktorý som vždy chcela navštíviť, ale do ktorého rodičia nikdy nešli,“ pokračovala.
                „Aha, dobre,“ súhlasil. Nech si nemyslí, že ho tým premuklovaním nejako premôže. Stál proti horde smrťožrútov na čele s Temným pánom. Nejaký muklovský podnik musí byť malina.
                „Som rada, že si taký ústretový,“ milo sa naňho pousmiala. To už vstupovali do kina. Radšej mlčal. Mal rád voľnú prírodu, prípadne temné zákutia Rokfortu. Mal rád svoj žalár, laboratórium a kotlíky. Toto nemal rád ani náhodou a ani trocha a čím dlhšie bude medzi muklami, tým viac ich nebude mať rád. Kúpila lístky. Ani len netušil, na aký film. Teda, ten predavač názov filmu povedal, ale on ho nejako nezaregistroval. Pokukoval po okolí. Nezdalo sa, že by ten film bol nejako populárny, pretože sa tu veľa ľudí nenachádzalo. Čo mu proti srsti rozhodne nebolo.
                Chytila ho za ruku a ťahala do sály. Ten kontakt bol tým najlepším a najpríjemnejším, čo sa mu teraz mohlo stať. Vyzerala, že si to užíva. Minimálne to trápenie, ktoré sa mu rozhodla venovať. Snažil sa tváriť flegmaticky. Nadšenie od neho čakať nemohla a určite ani neočakávala, ale nevzdá sa. Usadili sa na miesta.
                „Zrejme to nebude nejaký trhák, keď je tu tak málo ľudí,“ potichu sykol.
                „Už to nie je trhák,“ vysvetlila. „Bol, kedysi dávno. A oni ho púšťajú pravidelne. To vieš, vidieť Richarda Gerea na veľkom plátne je zážitok.“
                „Koho?“
                „Herca.“
                „Aha, už som si myslel, že je to konkurencia,“ zaškľabil sa.
                „Tebe by sa mohla páčiť Julia Robertsová na veľkom plátne,“ zahihňala sa.
                „To pochybujem. Nie som pubertiak, ktorého by oslňovala nejaká herečka, ktorá sa predvádza pre kamerou.“
                „Len aby si neostal prekvapený,“ mrkla naňho. Stiahol obočie.
                „Ale...“
                „Pssst!“ Prerušil ho niekto zo zadných radov. Naštvane pozrel na staršiu dámu, ktorá ho prepaľovala odsudzujúcim pohľadom. No iste, nejaký Richard Gere zrejme oslňuje aj túto postaršiu madam. A to zatiaľ bežia len reklamy. Ešte sa v sále ani nezotmelo. Tá sa musela začať pripravovať zrejme už včera.
                „Dívaj sa a uži si to,“ šepla mu Hermiona.
                Nevie sa dočkať. Konečne zhasli svetlá. Keď nič iné, možno by si mohol zdriemnuť. Ona by to určite pochopila. Film začal a jemu to nič nehovorilo. Bežali pred ním obrázky a nijako ho to neupútalo. Ani keby videl hocičo, tak by ho to neoslovilo. Ale keď sa zjavila tá žena. Hmmm. Celkom kus.
                Kútikom oka videl, ako ho Hermiona pozoruje. Nahodil unudený výraz. Tá herečka bola pekná. Mala strašne dlhé nohy. Možno by sa dalo na to dívať len kvôli nej. Zvyšok filmu však len pretrpel.
                „Nechápem to,“ zavrtel hlavou, keď sa prechádzali popri rieke. „Koľko to muselo stáť peňazí? A pritom to bol taký prízemný príbeh. Nič hodnotné, nič, čo by ti niečo prinieslo. Len presladená, nereálna fraška, ktorá ti maximálne pomúti hlavu.“
                „Fascinuje ma, že si to vôbec dopozeral do konca,“ uškrnula sa.
                „Prinútil som sa,“ stiahol obočie. „Kvôli tebe. Premýšľal som, či by som tú hodinu a pol nestrávil niečím užitočným. Napríklad doháňaním spánkového deficitu, ale neuznal som to za vhodné.“
                „A fakt, že je Julia Roberts veľmi pekná v tom nehral žiadnu úlohu?“ lišiacky mrkla.
                „Nebola zase až taká úžasná,“ zavrtel hlavou. „Aj keď, ústa mala veľmi široké,“ zaškľabil sa.
                „Aha, ou,“ mierne sčervenela, keď si uvedomila, na čo naráža. Zazubil sa. Dostal ju do úzkych. „No, viem si predstaviť Richarda v mojej posteli. Určite to je skvelý milenec,“ mykla plecami.
                „To určite je,“ vážne prikývol. „Najmä preto, že film vôbec neskresľuje a nepredkladá nám upravené a nalíčené verzie obyčajných priemerných obyvateľov našej planéty, o ktorých by si za normálnych okolností ani pohľadom nezavadila.“
                „Aký si zrazu odborník,“ hrala prekvapenie. „Nemôže to byť tým, že by si v nevinnom Richardovi videl konkurenciu?“
                „V ňom? Ani náhodou,“ zavrtel hlavou. „Nemám prečo, je neškodný. Ale Julia...“
                „Nemám síce také široké ústa ako ona, ale zase som dosť hmotná,“ usmiala sa. Tentoraz to bol on, kto na okamih zaváhal.
                „Uhm a tvoje ústa sú šikovné najmä vo vypúšťaní perličiek.“
                „Myslíš?“
                „Zvádzaš ma?“ pozrel na ňu.
                „Bavím sa,“ opätovala mu pohľad.
                „Na mne?“
                „S tebou.“
                „Tak potom v poriadku,“ prikývol. Bavenie akceptovať môže. Otvorené zvádzanie by síce privítal, ale nie je fanúšikom sci-fi. Len sa uškŕňala a pokračovali v chôdzi. Niekoľko minút boli úplne mĺkvi. „Ten film bol úplné fiasko. Nechápem toho chlapa, že by bol ochotný spraviť zo šľapky svoju manželku,“ zavrtel hlavou.
                „Zmenila sa, videl si to.“
                „Videl som len jej nohy,“ zazubil sa.
                „Aha,“ musela sa zasmiať. „Dobre, priznávam. Ten film bol absolútne nereálny, ale to neznamená, že nebol jedným z najromantickejších, ktoré kedy natočili. Ešte by si si mohol pozrieť Ducha, tam hrá Patrick Swayze.“
                „Nie, ďakujem,“ prerušil ju. „Skutočne, Hermiona. Nech je tento kinematografický zážitok jediným, ktorý ma postihol.“
                „V poriadku,“ súhlasila. „Ale nebolo to až také hrozné, priznaj to.“
                „Priznávam, že tých osem rokov s Potterom bolo o stupienok horších.“
                „Si hrozný,“ chichotala sa.
                „A zjavne ti to neprekáža. Kde je ten podnik, ktorý máme navštíviť?“
                „Ponáhľaš sa?“ spýtala sa prekrývajúc sklamanie.
                „Nie, len som dostal chuť na niečo tekuté.“
                „Pod nami tečie Temža,“ ponúkla mu s úškľabkom.
                „Fajn, ale jedine, že by si chcela plávať so mnou.“
                „Nechcem.“
                „Vidíš.“
                „Dobre, zájdeme za tamten roh a budeme na mieste.“
                Podnik, ktorý chcela Hermiona ešte v rannej mladosti navštíviť, bol normálnym podnikom. Ale mal oči bijúci reklamný svetelný pútač, na ktorom bola žirafa, preto možno lákala malé dievča. Aby ju lákala teraz, to by musel začať pochybovať o jej duševnom zdraví.
                Pri barovom pulte si objednal škótsku. Milo ho prekvapila a potešila, keď si objednala len citrónovú vodu s ľadom. Možno by si mohla dať jeden pohárik. Určite by to prežila a on by to tiež prežil, pretože by jej rozhodne nedovolil pokračovať. Ale vyzerala, že jej to ani nenapadlo a on bol za to rád. Pokračovali v tichej debate, keď ich vyrušil nejaký mladík.
                „Prepáčte,“ oslovil ich so sebavedomým úsmevom. „Rád by som požiadal vašu dcéru o tanec, ak by vám to neprekážalo.“
                Hermiona sa rozchichotala a Severus zbledol.
                „Vyzerám snáď na to, že by som mal dcéru?“ zavrčal po ňom. „A keby som aj mal dcéru, myslíte, že by som ju vzal do takéhoto podniku? A keby som ju aj vzal do takéhoto podniku, máte pocit, že by som jej dovolil tancovať s takým indivíduom, akých je tu neúrekom?“
                „Len som sa pýtal...“
                „Nie je to môj otec, je to môj priateľ,“ Hermiona si hrýzla do jazyka, aby sa nerozchechtala znova. „Ale váš záujem mi lichotí,“ usmiala sa na mladíka, na ktorého tvári nebolo po sebavedomom úsmeve ani pamiatky. Len niečo zabrblal a zmizol.
                „Zasran,“ vrkol naštvane.
                „Nič si z toho nerob. Si o dvadsať rokov starší, je celkom logické, že by sme mohli pôsobiť ako otec s dcérou,“ upokojovala ho s úškľabkom.
                „Ak by to bola aj pravda, nikdy by som sa neženil v dvadsiatich a nikdy by som nemal decko v dvadsiatich.“
                „Dobre, už sa nerozčuľuj.“
                „Ten chlap ma totálne vytočil,“ mračil sa na všetky strany.
                „Upokoj sa,“ chlácholivo ho hladila po predlaktí. Vyzeral, že snáď vytiahne prútik a popreklína ich tam všetkých do jedného. Ju by možno vynechal. „Čo keby si si dal ešte jeden pohárik a potom by sme tým škaredým muklom predviedli, že skutočne nie som tvoja dcéra,“ natiahla provokačne. Zabodol do nej pohľad.
                „Čo?“
                „Daj si ešte škótsku a potom ťa pozývam k tancu,“ ukázala na parket. Prekvapene vyvalil oči.
                „To nie,“ rázne zavrtel hlavou. „Netancujem, neviem to. Protiví sa mi to.“
                „Myslím, že tanec k rande patrí,“ vyzývavo nadvihla obočie a zamrkala.
                „To patrilo k tvojmu plánu?“ zamračil sa.
                „Uhm,“ privolila s úsmevom.
                „A keď odmietnem, mohol by som ťa uraziť?“
                „Mohlo by sa ma to dotknúť, to áno.“
                „A fakt, že neviem tancovať, ti nič nehovorí?“
                „Na pomalé pesničky sa vedieť tancovať nemusí. Proste sa budeme len točiť a krútiť.“
                „Točiť a krútiť,“ zavrtel hlavou. „Rozhodne nemám v pláne sa ťa dotýkať odmietaním,“ zaškľabil sa.
                „Vidíš, tak by si sa ma mohol dotýkať iným spôsobom,“ neprestávala provokovať. Zamyslene sa na ňu díval. Skutočne toho jedného panáka do seba kopol, než sa podujal na ďalšie dobrodružstvo, ktorého cieľom bolo dodržať všetky podmienky rande, ktoré si drahá slečna Grangerová stanovila.
                Nakoniec to nebolo ani také ťažké. Nevšímal si pohľady, ktoré naňho mohol ktokoľvek hádzať. A okrem toho, jej telo v jeho náručí bolo vcelku príjemným spestrením tohto muklovského večera. Toto bolo vlastne zlatým klincom programu. Vnímal ju a cítil ju a vedel, že to neostane bez následkov.
                A ona si to tiež užívala. Mal silné telo. Bol vysoký. Nebol to síce nijaký svalovec, ako cítila pod oblečením, ale napriek tomu bol viac ako zaujímavým. Keď jej prešiel dlaňou po chrbte, príjemne ju zamrazilo. Už si začala namýšľať, že by ju snáď mohol začať zvádzať aj on, ale nestalo sa. Ani po tom, čo sa k nemu pritisla viac. Nemohol byť predsa úplne z kameňa. A ona sa musela brzdiť. Pamätala na to, čo sľúbila samej sebe, ibaže cítiť mužské telo v takej tesnej blízkosti bolo rovnako provokujúce, ako vypiť prvý pohár škótskej.
                „Tak, to by sme mali,“ vypustil, keď sa premiestnili k Harrymu pod altánok. „Zdá sa, že tí dvaja už spia,“ pozrel do horných okien. Všade bola tma. Záhradu osvetľovala len jedna lampa, ktorú prútikom zažal, keď prišli.
                „Určite, je dávno po polnoci,“ prikývla. „Pôjdeš ešte ďalej?“ vyzvala ho.
                „Samozrejme, potrebujem sa predsa dostať kozubom domov,“ zaceril sa.
                „Jasne,“ plesla si po čele. „Ale myslela som to tak...“
                „Viem, ako si to myslela,“ vyriekol úplne vážne a zadíval sa jej do očí. „Bol to veľmi zaujímavý a pestrý večer,“ usmial sa. „Ďakujem ti za predstavenie rozličných muklovských šialeností.“
                „Necítil si sa príliš trápne?“ zahihňala sa.
                „Cítil som sa trápne skoro stále,“ privolil. „Ale to bol zrejme tvoj cieľ, nie?“
                „Iste,“ prikývla. „Ale zvládol si to viac ako dobre.“
                „Som rád, že som mohol pôsobiť ako obeť tvojich výstrelkov. Vážne.“
                „Aha, fajn.“
                Na moment ostalo ticho. Na dlhší moment ostalo ticho. Trápne ticho. Ani jeden nevedel, čo robiť ďalej. Alebo teda, vedeli to obaja. Ale obom sa to zdalo nemysliteľné.
                „No, ja teda pôjdem do postele,“ povzdychla nakoniec.
                „Áno a ja sa preletaxujem do hradu,“ stisol pery.
                „Dobre, uvidíme sa zajtra, teda vlastne už dnes,“ rapotala potichu, keď vchádzali do domu.
                „Budem sa tešiť.“
                „Vážne?“ s nádejou naňho pozrela.
                „Iste, rád ochutnám tie grilované veci.“
                „Aha, jasne.“
                „Hermiona, počkaj,“ zarazil ju tesne pri schodoch. S novou nádejou sa k nemu otočila. „Ďakujem ti,“ mierne sa pousmial a naklonil sa k nej. Už privierala oči v očakávaní bozku. Ten aj prišiel. Ale len na tvár. Frustrovane zovrela zuby.
                „Rado sa stalo, užila som si to,“ nasilu zo seba vysúkala.
                „Aj ja. Dobrú noc.“
                „Dobrú.“
                Ten večer si obaja ľahli do svojich postelí veľmi nešťastne. Obaja vedeli, že zrejme prepásli možnosť na niečo, hocičo, čo mohlo byť. Aj keby sa len votrel do jej postele. Alebo ona do jeho. Lenže ani jeden z nich to nechcel takýmto spôsobom. Respektíve ani jeden z nich sa nechcel do postele toho druhého len votrieť. Čo potom? Nič? Občas by sa navštívili, votreli by sa vzájomne do postelí a hotovo? Nie, takto to skutočne nemohlo byť. A k ich smole to ale inak ani nemohlo byť...

-----------

„Hermiona, čo sa s tebou deje?“ spýtala sa jej Ginny na ďalší deň poobede, keď chystali mäso a zeleninu na gril podľa receptov. Harry šiel kúpiť do blízkeho obchodu pivo, ktoré sa najlepšie hodilo na grilovačku, aspoň podľa toho, čo si Hermiona pamätala z detstva. „Celý deň si nejaká zamĺknutá a mne sa to nepozdáva,“ vypustila ako holý fakt.
                „To sa ti len zdá, len som trocha menej spala,“ mierne sa pousmiala. „Asi si spravím kávu, inak večer zaspím už o siedmej,“ zahihňala sa. „Dáš si aj ty?“
                „Asi áno, tiež som toho veľa nenaspala,“ zaškľabila sa. „Mimochodom, počuli sme vás, keď ste prišli,“ natiahla.
                „Vážne? Nechceli sme vás zobudiť,“ ospravedlňujúco na ňu pozrela.
                „Nezobudili,“ zavrtela hlavou s miernym zapýrením. „Tak čo, aké bolo rande?“ vyzvedala.
                „Fajn,“ Hermiona nabrala vodu do kanvice.
                „Viac mi neprezradíš?“ uškŕňala sa.
                „Boli sme v kine, na prechádzke, na poháriku, tancovali sme,“ vypustila a významne pozrela na Ginny. Tá na ňu prekvapene civela.
                „A prežil to?“ vyprskla. „Teda prežil, odletaxoval sa odtiaľto. Ale ako to vzal?“ hihňala sa.
                „Celkom dobre. Alebo len nechcel prezradiť, že mu to lezie na nervy viac, ako na ňom bolo vidieť. Snažil sa, vážne,“ pridala sa k smiechu.
                „To je výborné,“ spokojne prikývla. „A? Stalo sa niečo? Alebo naopak, nestalo? Pretože nie si vo svojej koži a nenahovoríš mi, že je to len nedostatkom spánku.“
                „Nič sa nestalo.“
                „A preto si sklamaná?“
                „Som unavená!“
                „Hermiona, prosím. Vyhnime sa tomuto dohadovaniu. Dobre vieš, že ťa poznám roky a dobre vieš aj to, že sa mi môžeš zdôveriť,“ zmĺkla. Nechala svoje slová, aby sa prepracovali do Hermioniných zjavne unavených mozgových závitov.
                „Nič medzi nami nemôže byť, aj keby som náhodou chcela,“ priznala po dlhej chvíli. Ginny napokon tú kávu zaliala. Keďže mali mäso naložené a bezpečne uložené v chladničke, vzali si ju na záhradu.
                „Prečo si myslíš, že medzi vami nemôže nič byť?“ spýtala sa po chvíli.
                „Pretože je to Snape. A ja som alkoholička a radodajka, ktorá s týmito neduhmi ešte stále bojuje,“ myklo plecami.
                „No a čo? Harry je vrah a ja som boxovací vak bez slobodnej vôle,“ vyhŕkla. Hermiona na ňu vyvalila oči.
                „Ale veď je to hlúposť!“
                „Je to rovnaká pravda, ako to tvoje tvrdenie.“
                „Ginny...“
                „Ticho,“ zamračila sa na kamarátku. „Nech sme boli v minulosti hocičo a hoci s tým ešte bojujeme, máme právo na to, aby sme boli šťastní. Severus ťa celkom zjavne priťahuje, neprerušuj ma, za svojím tvrdením si stojím a myslím, že ani ty mu nie si ľahostajná, tak nevidím dôvod, prečo by ste to nemohli skúsiť. Tak,“ rázne ukončila svoj monológ. Hermiona na ňu neprestávala civieť.
                „Je to Severus, on nechce žiaden vzťah,“ potichu povedala po chvíli.
                „A ty chceš vzťah?“ skúsila.
                „Neviem,“ stiahla obočie. „Len viem, že sa s ním nechcem len vyspať. Ale či chcem vzťah? Ron tu nie je už niekoľko rokov, v tom problém nie je.“
                „A ako vieš, že Severus nechce vzťah?“ spýtala sa. Zmienku o svojom bratovi prešla bez povšimnutia. „Nemyslíš, že by už vo svojom veku chcel nejakú istotu?“
                „Včera si jeden chlap myslel, že je mojím otcom,“ opatrne pozrela na Ginny. Tá sa uškrnula.
                „O dôvod viac si myslieť, že by chcel vo svojom veku istotu. A nie je zase až taký starý,“ zavrtela hlavou.
                „Mohol by byť mojím otcom.“
                „To by mohol, ale mať takého otca, tak radšej dobrovoľne osiriem,“ zahihňala sa Ginny.
                „Si protivná,“ zamračila sa Hermiona.
                „Mňa tu teraz ale neriešime. Riešime teba a Severusa. Nemyslím, že by dvadsaťročný rozdiel bol problémom. Alebo dobre, keby si mala štyridsať, tak by to už problém bol. Pre teba. Preňho nie. A okrem toho, v jeho veku musí mať kvantum skúseností a preto je takmer jasné, že je dobrým milencom.“
                „Ginny!“ pohoršene ju zahriakla.
                „No a čo?“ nevinne mykla plecami. „Nebuď prudérna.“
                „Pred niekoľkými dňami si nebola takáto otvorená,“ zavrtela hlavou.
                „Mením sa, meníš sa a Severus sa tiež mení. Čo je dobre, nie?“ stíchla, pretože sa ozval zvuk premiestnenia a zjavil sa Harry s dvoma taškami. Na Hermionu sa zazubil, Ginny vtisol bozk na pery a zmizol v dome. „Hermiona, nevidím dôvod, prečo by ste to nemohli skúsiť,“ šepla.
                „Na to sú potrební dvaja,“ namietla.
                „To áno a som si istá, že vo vašom prípade tí dvaja skutočne existujú.“
                Ďalšie reči museli vydržať na neskôr. Harry vytiahol na záhradu škatuľu a snažil sa postaviť gril podľa návodu. Napokon to nebolo ani také zložité, ako sa obával. Minerva prišla takmer vzápätí. S úsmevom a viditeľne odpočinutá, čo Hermionu nesmierne potešilo. Riaditeľka vyzerala v posledných dňoch dosť strhano, preto bola dnešná zmena vítaná. Stará žena sa potrebovala poriadne vyspať a najmä hodiť za hlavu zodpovednosť a starosti o Rokfort.
                „Zdravím, prajem príjemné popoludnie,“ veselo ich pozdravila. Obom dievčatám a tiež Harrymu, vtisla na líca bozky.
                „Podobne, pani profesorka,“ usmiala sa na ňu Ginny.
                „Minerva, Ginny, oslovujte ma, prosím, menom,“ navrhla.
                „Tak fajn,“ prikývla so samozrejmosťou.
                Dievčatá vzali profesorku pod altánok a zatiahli ju do rozhovorov. Harry im priniesol džús, pivo sa predsa len muselo trocha vychladiť. Profesorka sa vypytovala najmä Ginny na jej úspechy a pokroky v učení na skúšky, ktoré by jej zariadila hocikedy by bola dostatočne pripravená. A Ginny jej za to bola vďačná.
                Harry sa im do rozhovoru zaplietol len ojedinele. Netrpezlivo čakal na príchod Severusa, aby sa aj on mohol zabaviť, pretože nech mal tie tri ženy akokoľvek rád, v ich diskusii bol úplne stratený. Severus na seba nedal zase dlho čakať.
                „Dobrý deň,“ pozdravil ich všetkých. Na Hermione sa pohľadom zastavil o čosi dlhšie, než na ostatných. „Vidím, že zábava nie je ani zďaleka rozbehnutá. To ste všetci čakali na mňa? Potter, nedokážeš zabaviť tri dámy?“ natiahol smerom k nemu.
                „Dámy sa zabávajú sami, ale keď cítiš potrebu robiť zo seba šaša, nech sa páči,“ usmial sa.
                „Nepotrebujem zo seba robiť šaša, aby sa dámy cítili v mojej prítomnosti dobre,“ vrátil mu úsmev.
                „My sa v Harryho prítomnosti ale vôbec necítime zle,“ vložila sa Ginny.
                „To je fakt,“ prikývla Hermiona.
                „Zrejme preto, že v jeho prítomnosti ani nie ste,“ zaceril sa Severus. „Ako vidím, snaží sa študovať ten gril a vás nechal, aby ste sa zabávali sami alebo aby ste počkali na mňa. Takže, milé dámy,“ mierne sa uklonil a prisunul si k nim stoličku. „Poďme na to, ideme sa zabávať,“ zazubil sa. Ginny s Minervou vyprskli, Hermiona sa len mierne usmievala. „Čo ste preberali pred mojím príchodom? S čím by som mohol prispieť do diskusie?“
                „Rozprávali sme sa o dámskej spodnej bielizni, ktorá teraz letí,“ Hermiona mykla plecami. Snažila sa uviesť ho do rozpakov.
                „Čipky, dámy, rozhodne čipky,“ zamrkal na ne. „Pre chlapa je čipkovaná bielizeň mimoriadne vzrušujúca, teda pre mňa.“
                „Severus!“ vyhŕkla pohoršene Minerva zadúšajúc sa smiechom.
                „A keby ste chceli vedieť, čo používam do cesta, aby boli koláče nadýchané, tiež vám môžem hodiť pár rád.“
                Harry ich s úsmevom pozoroval. Pred pár mesiacmi by si nepomyslel, že by dokázali byť všetci takí uvoľnení a v dobrej nálade, ako práve v tejto chvíli. Severus bol celkom vtipný. To mal česť za tých osem rokov zistiť, aj keď len vo výnimočných prípadoch. Ale bolo po vojne, tak sa jeho pravá tvár mohla ukazovať častejšie. A pri Hermione sa snažil byť mimoriadne vtipný. Na to ho poznal dosť dôkladne, takže zmeny v jeho správaní spozoroval okamžite. Na tej Ginninej teórií zrejme bude viac ako kusisko pravdy.
                Po chvíli im oznámil, že to môžu spustiť. Aspoň uhlíky v grile vyzerali, že sa to môže odštartovať. Boli rovnaké, ako tie v knihe a Hermiona potvrdila, že to tak skutočne má byť.
                „Ako bolo včera?“ spýtal sa Harry Severusa, ktorý sa k nemu pridal pri grile tak, ako si to dievčatá naplánovali. Respektíve len sedel v tieni a sledoval počínanie Pottera.
                „Fajn,“ odvetil jednoducho.
                „Aha,“ prikývol záchranca sveta. „No, nemusíš byť taký ukecaný. Na mňa zjavne reči o čipkovanej spodnej bielizni nezaberajú, čo?“
                „Nevrav, že sa ti nepáči.“
                „Viac sa mi páči, keď na Ginny nie je žiadna bielizeň.“
                „Pochopiteľne.“
                „No tak, Severus. Mám sa spýtať Ginny, čo sa dozvedela od Hermiony? Ale upozorňujem, že to bude jej verzia, ktorá sa v istých detailoch môže líšiť od tej tvojej.“
                „Bolo dobre, Potter,“ unudene prezradil.
                „Len dobre? Alebo nejako špeciálne dobre?“
                „Bolo dobre.“
                „Aha, tak zjavne z teba nevytiahnem nič konkrétne. No nevadí,“ zatváril sa, že mu to je jedno. „Veď ja sa dozviem aspoň tú Hermioninu verziu a keď bude mierne nadnesená, tak sa nesťažuj.“
                „Bolo dobre, Potter,“ zachechtal sa Severus. Bavilo ho týrať Harryho. Jeho mladý priateľ nebol nikdy príliš zvedavý, ale Ginevrin vplyv zrejme zanecháva stopy, inak by vzdal vyzvedanie po prvej holej vete. „A nevyhrážaj sa mi tými kliešťami,“ nevinne natiahol. „Dávaj pozor, lebo sa ti to mäsko pripáli.“
                „Pochopil som, rezignujem,“ zavrtel hlavou. „Dáš si pivo?“
                „Dal by som si tvoju škótsku, ktorú aj tak nikto iný nebude nikdy piť, ale na to je príliš horko. Takže si dám to pivo,“ prikývol a dokonca sa postavil, aby ho priniesol z chladničky. Vo dverách sa takmer zrazil s Hermionou, ktorá von vynášala misu so zeleninou. Len sa na seba zazubili a on jej uhol, aby mohla prejsť.
                „To vaše pokukovanie, usmievanie a veľavravná mimika, sa nedajú prehliadnuť,“ žmurkol naňho Harry, keď mu podával studené pivo.
                „Potter, schlaď sa. Zrejme sa ti prehrial mozog,“ zabrblal.
                „Je horko, pravda. Tebe nie?“ prezrel si ho. Severus mal čierne nohavice a bielu košeľu, čo bolo v tomto počasí takmer vražedné. Dokonca aj Minerva vyzliekla rokfortský habit, aby si obliekla ľahké letné šaty zodpovedajúce jej veku. Dievčatá mali krátke šortky a znova tie provokujúce tielka a Potter si svoje tričko jednoducho vyzliekol a behal, respektíve teraz stál pri grile, len v kraťasoch. Nemohol si nevšimnúť, že si ho Hermiona zvedavo a hodnotiaco prezrela. Hm, ktovie, čo by si pomyslela, keby si on vyzliekol košeľu. Ale no tak, rešpektuje predsa isté morálne zásady. No ale bolo by to pohodlnejšie.
                „Mne nie, vieš dobre, že som na to zvyknutý.“
                „Ako chceš. Je to tvoje zdravie, tvoje srdce, takže keď sa zosypeš, ja ťa kriesiť nebudem,“ mykol plecami.
                „To by som ani nechcel,“ zamračil sa. „Daj sem to mäso, odnesiem ho.“
                Minerva pomaly obhryzkávala kuracie stehno a všetkých spokojne pozorovala. Páčili sa jej. Všetci. Na to, v akom stave boli všetci prednedávnom, to teraz vyzeralo takmer dokonalo. Videla, ako sa Ginny postavila, aby priniesla z domu chleba. Keď prechádzala okolo Harryho, ktorý dohliadal na posledné mäso, zastavila sa pri ňom a s úsmevom mu vtisla bozk na pery. Robila jej radosť. A Hermiona, hoci jej všetci povedali, že pivo v tomto počasí vypotí skôr, než by mohlo začať účinkovať, a že sa nedá zrovnávať s normálnym alkoholom, odmietla ponúknutú fľašu. Bez váhania. Videla, že po nej Severus občas hodí spokojný pohľad, v ktorom čítala ešte niečo, ale to sa jej zrejme len zdalo, pretože je to Severus.
                „A to najlepšie na koniec, Minerva,“ zasmial sa o čosi neskôr Harry, keď už všetko pojedli a poupratovali a už len tak posedávali na pomaly sa stmievajúcej záhrade. „Zrejme vám to ešte Severus nestihol vyzradiť. Zajtra sa chystáme na hromadnú dovolenku na juh Anglicka do malej chaty pri pláži, ktorú starostlivo vybrala Hermiona.“
                „Hromadnú dovolenku... všetci?“ stiahla obočie a nedôverčivo pozrela na Severusa. Ten sa venoval svojmu pivu.
                „Všetci. Harry, ja, Hermiona a Severus,“ potvrdila jej to Ginny. „Keby ste chceli ísť, som si istá, že by sa Severus s Hermionou potisli v jednej izbe a pre vás by...“
                „Čo?“ Severus vyprskol pivo. Ginny sa tvárila veľmi nevinne. Hermiona zapýrene pozorovala drevený vzor na stole.
                „Nie, ďakujem,“ zasmiala sa rokfortská riaditeľka. „Je to veľmi lákavá ponuka, len si nemôžem v mojom veku dovoliť ísť na pláž.“
                „Ale veď je to hlúposť,“ zaprotestoval Harry.
                „Dobre, tak to spresním. V mojom zdravotnom stave,“ zmierlivo pozrela na Harryho a Ginny. Ostatní dvaja sa tvárili, že tam vlastne ani nie sú.
                „Škoda, tak hádam niekedy nabudúce.“
                „No a ehm, Severus, vážne pôjdeš na pláž?“ uškrnula sa riaditeľka na svojho podriadeného.
                „Idem na dovolenku do chaty vedľa pláže,“ diplomaticky odvetil. „Či pôjdem aj na pláž, to sa uvidí až na mieste a podľa situácie.“
                „Ktorá bude určite viac ako vhodná, aby sme ju strávili na pláži,“ pousmial sa Harry.
                „Pre teba, iste.“
                „Pre všetkých, bude to určite príjemne strávených päť dní.“
                „To sa teda vsadím,“ sarkasticky natiahol.

------

„Nechápem ho,“ zavrtela hlavou Ginny, keď sa ukladala vedľa Harryho na poslednú noc v ich spálni. Na päť dní odídu preč a budú spať v cudzom prostredí. Nestihla si ani začať robiť z toho obavy, pretože jej mozog zamestnávali tí dvaja tvrdohlavci. „Rozprávali ste sa predsa o všetkom, tak prečo pri tomto zatĺka?“ zavrtela hlavou. Harry jej porozprával o jeho neúspešnom vyzvedaní Severusovho názoru na rande s Hermionou.
                „Možno preto, lebo vie, že by som ti to hneď povedal a on si jednoducho začal dávať pozor, čo pred tebou povie, pretože prišiel na to, že si taká malá potvorka,“ uškrnul sa.
                „Potvorka? To teda nie,“ zatvárila sa nevinne. „Len by ma zaujímalo, čo si myslí, či by medzi nimi mohlo ísť o vzťah, nie o pobláznenie, po ktorom by skončili spolu v posteli a potom hotovo.“
                „Vravela si, že spolu napokon skončia, nie?“
                „To áno, len som si myslela, že nie sú až takí tvrdohlaví a že by to mohlo ísť ako u normálnych ľudí.“
                „Severus zjavne normálny človek nie je.“
                „To teda nie. Raz mám pocit, akoby ju hltal očami. Potom použije niektorú z tých svojich charakteristických poznámok a zabije náznak niečoho, čo mohlo vzniknúť. Potom sa usmieva na všetky strany, srší vtipom, aby vzápätí znova otočil. Nečudujem sa, že je Hermiona zmätená a nevie, čo si o ňom myslieť. Nemá to vôbec jednoduché.“
                „Veď ona sa s tým popasuje. Aj s tvojou asistenciou, to sa vsadím,“ usmial sa na ňu. Už sa nadychovala, že spustí znova nejaké sťažnosti na ich adresu, keď ju umlčal bozkom. Veľmi rada sa nechala presvedčiť, aby bola ticho...

------

Harry sa ráno zobudil s paranoidným pocitom, že sa niečo stane. Niečo zlé. Tento dom považoval za svoj úkryt, v ktorom bol v bezpečí pred všetkými tými ľuďmi, ktorí sa nachádzali vo svete mimo jeho dom. A teraz mal ísť práve do toho sveta, medzi tých ľudí, ktorých nemal rád. Raz k tomu ale muselo prísť. Tak, ako v Saleme, aj tu sa bude musieť zamerať na niečo veľmi dôležité. A tým určite pomoc Ginny bude.
                Ginny sa zobudila takmer prestrašene. Akoby si až teraz uvedomila, čo si vymyslela a aké následky si to so sebou môže niesť. Za osem rokov bola len raz v Šikmej, potom pri bývalom domove a raz na lúke, kde lietala. Inak nebola nikde. Vyše osem rokov. A teraz si vymyslela päťdňovú dovolenku niekde, kde to Harry preveriť a začarovať nebude môcť, a ešte k tomu tam budú cudzí ľudia. Verila, že to vedľa Harryho zvládne. Obaja to nakoniec zvládnu.
                Hermiona sa zobudila do neistoty a váhania. Čo sa za tých päť dní stane? Už sa nebála, že by skĺzla a napila sa. Tie detoxikačné elixíry jej veľmi pomohli a v hlave si to začala upratovať, takže sa už tak často nepristihla pri myšlienke zabudnúť týmto spôsobom. Z toho strach nemala. Nevedela, čo si myslieť a čo očakávať od posledného účastníka ‚zájazdu‘.
                Severus sa zobudil podráždene a naštvane. Do čoho sa to znova nechal zamotať? Potter má naňho celkom zjavne zlý vplyv. Ale vážne ich nemohol nechať ísť s ním samé. Dokázal byť nebezpečný ako sebe, tak i okoliu. Dobre, ale to by sa dalo vyriešiť aj iným spôsobom a nie takým, že pôjde niekde do zatuchnutej chaty, dokonca vedľa mora a pláže a bude zo seba robiť idiota. No ale, bude tam ona. Päť dní tam bude vedľa nej. Minerva napokon mohla tú ponuku prijať a oni sa mohli spolu tisnúť v jednej izbe. Severus, prestaň!
                „Máme všetko?“ spýtala sa Hermiona, keď sa stretli aj s pozmenšovanými batožinami na záhrade pred altánkom. „V dome som všetko skontrolovala, všetko by malo byť v poriadku,“ pozrela na Harryho. Ten len prikývol.
                „Nemáme Severusa,“ zahlásil celkom zrejmú novinku.
                „Ale máte,“ menovaný vyšiel zamračene z domu. Ginny za ním s úškľabkom zamykala.
                „Tak fajn, mohli by sme teda ísť. Ty, Severus,“ Harry naňho zamrkal. „Priznaj sa. Zbalil si si aj plavky?“

TOPlist