30. Epilóg

                „Spravil si mi veľkú radosť, auror Potter,“ Kingsley mu podával pravicu a skutočne vyzeral spokojne. „Stále som mal pocit, že každého ťaháš za ponožku.“

                „Ja som sa ale neženil kvôli tomu, aby som robil radosť niekomu inému, okrem svojej čerstvej manželky, auror Shackelbolt,“ natiahol Harry s úškľabkom. „Ale keď si potešený, teší to asi aj mňa,“ dodal. „Každopádne chcem, aby bolo nad slnko jasnejšie, že som sa s Ginevrou oženil preto, lebo sám chcem a nie preto, aby som dodržiaval nejaké ministerské a aurorské zásady.“

                „Harry, to už vie každý,“ usmiala sa naňho jeho žena. Jeho manželka. Pani Potterová. Aurorka Potterová. Ešte stále sa s tou skutočnosťou úplne nezžil, hoci k jeho obrane treba podotknúť, že sa vzali pred chvíľou, takže ešte veľa času na zžívanie nemal.

                „Ja viem, ale Kingsleymu to treba pripomínať, aby nám to nezabudol napísať do hodnotenia,“ zaškľabil sa. Kingsley sa uchechtol.

                „Je dobré vidieť, že vieš vtipkovať,“ podotkol. Pristúpila k nim Tonksová.

                „Ja nevtipkujem. Skutočne chcem, aby si to do toho hodnotenia napísal. Môže sa stať, že sa Ginevra v dohľadnej dobe stane šéfkou vlastnej skupiny. A keď to v tom hodnotení nebude mať, mohlo by to niekomu prekážať,“ nevinne upozornil. Ginny naňho prekvapene pozrela.

                „To je pravda,“ prikývla Tonksová. „Teda nie s tým prekážaním, ale s vlastnou jednotkou,“ usmiala sa na mladý manželský pár. „Gratulujem,“ objala ich oboch a ťahala Kingsleyho preč.

                „Vy ste sa o mne bavili?“ Ginny naňho pozrela kútikom oka.

                „Áno. Bol to rok, čo so mnou spolupracuješ a ona chcela moju... výročnú správu,“ uchechtol sa.

                „A čo si jej povedal?“

                „Že je skoro taká dobrá, ako ty,“ odvetil s úsmevom. A ona sa rozosmiala.

                „Vážne je dobré vedieť, že vieš vtipkovať.“

                „A ja znova nevtipkujem,“ dotknuto sa na ňu pozrel. „Prečo si všetci stále myslíte, že vtipkujem? Človek povie pár vtipov, pár trefných poznámok, začne sa trocha smiať... a už má ísť vystupovať k cirkusu? Ja som jej to povedal. Možno sa trocha urazila, ale potom sme si to vysvetlili,“ mykol plecami.

                „Dobre, drahý, nerozčuľuj sa. Hostia nám zagratulovali a vieš, čo nás teraz čaká?“ jemne ho upozornila.  

                „A upozornila si všetkých dopredu, že keď sa na mne chcú smiať, tak nech sa radšej snažia, aby som ich nevidel? Pretože ja si všimnem, kto sa smial. Na ich mieste by som sa radšej nedíval,“ hundral potichu. Lenže oni sa na nich momentálne všetci vážne dívali.

                „Harry, vieš tancovať. Naučila som ťa to a ide ti to. Vážne,“ ubezpečila ho s úsmevom. Nedôverčivo sa na ňu pozrel a ona ho pobozkala na pery.

                „Neklameš mi, však?“

                „Dovolila by som trapas na vlastnej svadbe od vlastného ženícha?“

                „No, to je asi pravda,“ prikývol a keď sa ozvala hudba, odviedol ju na tanečný parket. Pretože sa to tak zvyklo robievať.

                Pripravila ho na túto spoločenskú udalosť, ako tomu hovoril, veľmi dobre. Aspoň si to myslela. V skutočnosti bolo potrebné ho naučiť tancovať spoločenské tance a vysvetliť mu jednotlivé akty, ktoré budú musieť absolvovať. Keby záležalo len na ňom, odchytili by si ministerského pracovníka, aby ich zosobášil medzi dvoma službami. Alebo ešte lepšie, skočili by k nemu počas obednej prestávky, ako sa vyjadril. Veľmi dobre však chápal, že je to mimoriadna situácia a ona je mimoriadna žena, ktorá má veľkú rodinu a preto súhlasil so všetkým.

                Organizácie sa chopila Molly, čo Ginevre príliš neprekážalo. A Cat v momente, ako sa naučila zvládať asistované premiestňovanie a prestala z neho zvracať, sa s Molly spojila, aby prichystali svadbu spoločne. Cat chcela prepašovať niektoré muklovské zvyklosti, ale keď počula, ako prebieha čarodejnícka svadba, bola fascinovaná. V ten večer si doma Severus vypočul výčitky, že miesto elixírov, kliatob a iných šialeností jej mohol z čarodejníckeho sveta ukázať niečo pôvabné. V tom momente sa skoro povracal Severus.

                A napokon sa to zdalo ako príjemné uvoľnenie po tom, ako všetku energiu venovali prípadu Reid. Odsúdili ho, samozrejme, a dostal najhorší možný trest. Striehli pri pojednávaniach, vypovedali, stáli mu zoči voči, ale z Alfreda nevyšlo nič, čo by im mohlo uškodiť. Boli pripravení mazať a upravovať pamäte, pretože informácia o legende, v ktorej sa dá, aspoň teoreticky, dostať k armáde démonov, by mohla niekoho natoľko fascinovať, že by sa zrodil ďalší Alfred.

                Tunely pod Godricovou úžľabinou nechali tak. Harry chcel túto časť svojho príbehu riadne preskúmať. K baniam, za ktorými by mal byť svet démonov, sa mu ale nechcelo ísť. Niekedy, možno, ho zvedavosť zavedie aj tam. Ale tak skoro po tom všetkom to nechcel. Reidov dom zbúrali, keďže nebol nik, kto by ho dedil a Godricova úžľabina odmietla vlastniť nehnuteľnosť po desaťnásobnom vrahovi. Mená ostatných obetí totiž nevyzradil, tak ostalo len pri tomto čísle. Harry sa postaral len o to, aby sa zasypal tunel, ktorý Reid doviedol pod jeho dom.

                „Pani Potterová,“ zašepkal Harry pri ich sólovom tanci. Skutočne tancovať vedel a skutočne sa mu nikto nesmial. Aj keď to stálo Ginny kopu nervov naučiť ho to.

                „Áno, pán Potter?“ spýtala sa.

                „Ale nič, len som chcel počuť, ako to znie,“ pousmial sa.

                „Celkom dobré meno pre aurorku. Znie to tak... tvrdo,“ pripomenula mu jeho slová. Neprestával sa usmievať, aj keď to bola vlastne výčitka. Ginny jej povedal len vo výnimočných chvíľach a v práci vôbec.

                „Pre aurorku, ktorá potrebuje vyriešiť ešte zo päť prípadov úplne sama a bude si môcť vybudovať vlastnú jednotku, ak o to bude stáť.“

                „Budem musieť viesť a vyriešiť ďaleko viac prípadov. Asi nie som veliteľský typ,“ zaprotestovala. „A ešte okrem toho bude zrejme moja kariéra niekoľkokrát prerušená, nie?“ nadvihla obočie.

                „Vlastne áno, jasne,“ šepol s úsmevom a pobozkal ju.

                O deťoch sa rozprávali už celkom otvorene. Priznal sa jej, že bol vcelku sklamaný, keď sa Reidova podlosť obišla bez následkov. Jeho vymenenie elixírov napokon nespôsobilo Ginny tehotenstvo a on sa pristihol pri úvahe, že ho to mrzí. Určite ju potešilo zistenie, že by ich dieťa prijal, potešilo ju ale aj to, že sa ešte matkou nestane. Chcela byť matkou, ale chcela to podľa vlastných plánov. Preto sa o nich rozprávali otvorene. Harry si vytiahol niekoľko ďalších spomienok na svojich rodičov a videl, aký bol ich vzťah k nemu. A chcel deti. Nielen preto, aby Royceova krv nezanikla. Pochopil, čo je to byť rodinou.

                Keď sa sólo pre mladomanželov skončilo, museli v tanci pokračovať a vystriedať veľa partnerov. Napokon skončilo aj prvé kolo tancov a oni sa pustili do jedla. A potom do torty a zákuskov. A do pitia.

                „Tak tu máme nášho démonobijca,“ zaškľabili sa na nich dvojčatá, keď si prisadli k dlhému stolu s hromadou ryšavých vlasov, kde túto koloritu kazili len partnerky Ginniných bratov. Zoznámil sa s nimi všetkými, ako sľúbil. „A naša maličká sestrička, ktorá v imaginárnom rebríčku nasadzovania aurorov do bitiek so zločincami celkom slušne zbiera body a dostáva sa na popredné miesta. Ku koncu roka by pri nasadzovaní už mohla byť v prvej anglickej desiatke,“ dodali pobavene. Zamračila sa na nich.

                „Nerád vám kazím predstavy o aktuálnom poradí aurorského rebríčka, ale v prvej desiatke bola už na konci minulého roka,“ usmial sa na nich Harry a Charlie s Billom sa schuti zasmiali. Ginny ho za odmenu pobozkala, na čo sa niekoľkí zatvárili, že im je to proti srsti.

                „Musí to byť pravda, Harry nerozdáva pochvaly na počkanie, nemám pravdu?“ spýtal sa Bill. „Prečítali sme si toho v listoch dosť,“ mrkol na Harryho. Ginny sa nadýchla.

                „Hlavne tie prvé museli byť mimoriadne šťavnaté,“ prikývol Harry. „Ale áno, som tvrdý, nechválim hocikoho, Ginevra si ale zaslúžila moju úctu. Okrem iného, samozrejme,“ zazubil sa na svoju manželku.

                „Si mimoriadne krotký,“ zašomrala. „Čo mi tým chceš naznačiť?“

                „Že som rád, keď mi ťa vtedy Kingsley tak necitlivo podstrčil,“ uchechtol sa.

                Strávili pri ich stole primeraný čas, ako zhodnotila Ginny. Harry si v duchu jej bratov zaškatuľkoval. Billa s Charliem mal vcelku rád. Dvojčatá rešpektoval. A Percyho s Ronom toleroval. Vypil s nimi dva poháre vína, museli ale pokračovať spoločensky sa prezentovať aj ďalej, ako to nazval.

                „Kúzla sú skutočne úžasné,“ oznamovala im Cat, keď si prisadli k nej a Severusovi. Manželia Weasleyovci práve tancovali, takže bolo pri ich stole voľno.

                „Možno, zrejme áno,“ prikývla Petúnia. Severus sa zaškľabil. „Niektoré sú vcelku užitočné,“ sklonila hlavu, pretože jedna misa s ovocím práve nad ňou prelietavala. Tak nejako sa stalo, že sa predsa len so svojim synovcom udobrila. Nie, že by boli pohádaní, ale hľadali si k sebe cestu a to platilo aj o jeho bratancovi. S tetou mal ale viac šťastia a tak sa stalo, že sa párkrát navštívili, prišla na svadbu, ale mužských Dursleyovcov mal Harry rovnako rád, ako oni jeho. Uškrnul sa.

                „Drahé tety, ubezpečujem vás, že ma kúzla dokážu rovnako fascinovať, ako vás,“ prehlásil. Petúnia naňho pozrela. „No áno, zistil som, že sa všetko nemusí len ničiť, odklínať a zatýkať,“ zaškľabil sa.

                „Správne, to som hovorila aj Severusovi,“ prikývla Cat. „Keby mi vyčaroval niečo pekné, s čím by mi spravil radosť...“

                „Veď som párkrát prútikom poumýval riad. A utrel prach,“ zatváril sa dotknuto. Ginny sa zachichotala.

                „Cat skôr myslela, že by si jej vyčaril kvety.“

                „Jedine tak diablovo osídlo,“ zasmial sa aj Harry.

                „To ste sa proti mne všetci spolčili alebo čo?“ zatváril sa dotknuto. „A ty sa neškľab,“ zazeral po Harrym. „Keby si niekedy prejavil záujem o vyčarovávanie kvetov, tak by som si to kúzlo naštudoval.“

                „Nikdy nie je neskoro začať,“ žmurkol Harry naspäť.

                „A čo pekné si naposledy vyčaril ty?“ spýtal sa ho strýko. „Tak vidíš...“ okomentoval jeho zaváhanie.

                „Moja manželka sa ale nesťažuje na nedostatok romantiky,“ odvetil. Severus ho prizabil pohľadom a Cat sa zachichotala. Petúnia sa len pousmiala.

                „To bolo kruté,“ napomenula Ginny Harryho, ale jej tvár prezrádzala, že tiež bojuje so smiechom. „Ospravedlňte môjho manžela, zrejme bude potrebovať pár lekcií slušného správania naviac,“ uškrnula sa. Tentoraz sa tváril dotknuto Harry.

                „To bolí, však?“ natiahol Severus. Nebolo tajomstvom, že Ginny učí Harryho prakticky všetko. A zainteresovaní poznámku pochopili.

                „Niektoré kúzla sú skutočne fascinujúce,“ Petúnia sa dívala na ohňostroj, ktorý nechali vybuchnúť dvojčatá. Nad hlavami sa im zobrazovali zvieratá rôznych druhov. Pred hodinou to boli srdcia rôznych farieb. Drsné scény mali pripravené na neskôr, ako prezradili. Keď už hladina alkoholu narastie a nikomu sa nebude zdať nemorálny boj dvoch aurorov. Alebo možno aj iné ohňostroje...

                „Som rád, že si ma pozval,“ vypustil Remus pokojne po tom, čo si k nim Harry a Ginny prisadli po ďalšom kole tancov. Sedela vedľa neho jeho priateľka v zmene, Rebecca. Cítil sa medzi tými ľuďmi neisto, ale Harry ho ubezpečil, že ho tam skutočne chce a bol tam aj Severus, čiže príliš netrpel.

                „Samozrejme, koho iného by som mal pozvať?“ vypustil Harry. Niekoľkokrát sa s vlkolakom stretol tak, ako si svojho času sľúbil a začal ho spoznávať. A vcelku sa mu pozdávali ich rozhovory. Remus bol veľmi inteligentný, pokojný a priateľský. Začínal chápať, prečo bol jedným z najlepších priateľov jeho otca. „Po pravde, keby som sa ženil minulý rok, zrejme by som bol prítomný len ja. A možno Severus s Cat, keby som sa prinútil ich pozvať,“ vysvetlil vlkolakom.

                „Určite Gusa a Dawn a Tonksovú, Joela, Seana...“ vyratúvala na prstoch Ginny.

                „Dobre, jasne, ale vieš ako to myslím,“ pozrel na ňu.

                „Nezostalo ti z rodiny veľa,“ prikývol Remus. „Vlastne sme na tom rovnako. Tak isto aj Severus.“

                „To len Weasleyovcov je ako húb po daždi,“ zavrtela hlavou Ginny. „Rodinu ale môžu nahradiť priatelia a tých máte dosť,“ zovrela Remusovi ruku. Pousmial sa.

                „Je dobré to počuť,“ prikývol súhlasne. „No a my sa budeme snažiť trocha viac sa angažovať aj v normálnom svete.“

                „Vážne?“ Ginny pozrela radostne na Becky. Už dávno to navrhla. Chcela, aby sa začlenili do spoločnosti, chcela im pomôcť, dokonca im navrhla, že by im vybavila prácu na ministerstve. Rebecca súhlasila hneď, s Remusom bola ťažká práca vždy.

                „Postupne to zvládneme,“ Rebecca sa pozrela na Remusa takým spôsobom, že keby aj naďalej tvrdil, že je to len jeho priateľka v zmene, nikto by mu to neveril.

                „S našou pomocou rátajte,“ usmial sa na nich Harry. Potom ale zbadal dvoch členov svojej jednotky, ako si našli obeť a tú sa zrejme pokúšajú zviesť. „Ospravedlňte nás na moment. Musíme ísť vyslobodiť Hermionu z područia dvoch šašov...“

                „No áno, to by bolo vhodné,“ prikývla Ginny dívajúc sa na svoju kamarátku, totálne zapýrenú a ako sa zdalo, momentálne bez slov.

                „Alebo že by sme ju nechali ešte chvíľu dusiť sa?“ navrhol Harry. „Tak teda nie,“ dodal po tom, ako mu Ginny venovala jeden obzvlášť významný pohľad.

                „Čo sa to tu deje?“ spýtala sa Ginny, keď prišli k stolu aurorov. Joel a Sean mali medzi sebou posadenú Hermionu.

                „Zrejme spustili niektorý zo svojich páriacich rituálov,“ zamračil sa na kolegov. Mal Hermionu celkom rád a teraz sa tvárila, akoby videla Besa, čo sa v súvislosti s jeho otázkou nevylučovalo. Hermiona sa naňho pozrela a v momente vyzerala, že zbadala Besa číslo dva.

                „Čože?“ Ginny povytiahla obočie a prisadla si dívajúc sa na Hermionu. „Čo ti spravili tí dvaja imbecilovia?“ spýtala sa.

                „Nič sme jej nespravili, pre Merlina,“ obhajoval sa Sean. „Prečo by sme jej mali my dvaja niečo robiť?“

                „Práve pre to, lebo ste to vy dvaja,“ Harry ho prizabil pohľadom.

                „Len sme spravili to, nad čím ty uvažuješ už dávno,“ natiahol Joel.

                „Ja s ňou nechcem ísť na rande,“ zamračil sa. Ginny sa naňho pozrela a povytiahla obočie. Hermiona sa naňho pozrela a povytiahla obočie. A Sean s Joelom sa rozchechtali.

                „Ponúkajú mi prácu, Harry,“ vysvetlila Hermiona s miernym pýrením. „Ako externú spolupracovníčku vašej jednotky.“

                „Aha,“ vyšlo z neho múdro.

                „A rozprávali, s čím všetkým by som sa pri tom stretla,“ mierne sa otriasla. „Niektoré veci sú dosť desivé.“

                „Desivejšia sa ti bude zdať snaha o diskutovanie s nimi na ľudskej úrovni, to ti garantujem,“ prezradila jej Ginny s miernym úškrnom.

                „Tak preto si vyzerala tak nehermionovsky?“ spýtal sa jej Harry.

                „A ako vyzerá tvárenie sa hermionovsky?“ zaškľabila sa naňho.

                „Múdro a inteligentne?“ skúsil. „Každopádne je to pravda. Uvažoval som nad tým. S Reidom si nám veľmi pomohla a stavím sa, že by sme u teba našli vždy dosť rád. Akurát som nečakal, že ti to títo dvaja oznámia na mojej svadbe nešetrným spôsobom,“ znova ich zabil pohľadom.

                „Boli sme šetrní, jednali sme s ňou v rukavičkách,“ Joel sa zatváril nevinne.

                „Správne,“ prikývol Sean. „Páriace rituály sme chceli spustiť až po tom, keby by sme odhadli, ktorý z nás sa Hermione páči viac.“

                „Typické,“ prikývol Harry.

                „Ani jeden, pre Merlina!“ vykríkla Hermiona pohoršene. Ginny sa uchechtla.

                „Tak poď so mnou, nájdem ti niekoho vhodnejšieho k debate. A vy dvaja,“ zamračila sa na kolegov. „Nepokúšajte sa baliť moje kamarátky.“

                „Správne,“ zaškľabil sa na nich Harry.

                „Len sme...“

                Ale to už nepočul. Vrátili sa k Remusovi a ten bol skutočne vhodným adeptom k zmysluplnej konverzácii. A keď sa o čosi neskôr pridal aj Severus, mladomanželia ich nechali debatovať a spokojne odišli tancovať.

                „A kedy môžeme očakávať vnúčika?“ spýtal sa Artur svojej dcéry, keď spolu tancovali. Zapýrila sa.

                „Otec, viem, že sme si toho vraveli dosť, ale takýmto smerom sa naše rozhovory nevyberali,“ potichu odvetila. Artur sa zasmial.

                „Ja viem, ale dostal som za úlohu sa ťa to spýtať vzhľadom k tomu, že takýmto smerom sa nevyberali ani rozhovory s tvojou mamou,“ mierne ju napomenul. Čosi si zabručala pod nos. „Za pár týždňov budeš mať dvadsaťpäť. Najvyšší čas mať dieťa.“

                „Aj toto vravela mama?“ spýtala sa podráždene a pozrela mu do očí. „No jasne, mohla som si myslieť.“

                „Srdiečko, skús ju trocha chápať...“

                „Ale ja ju chápem, otec,“ prerušila ho tichým hlasom. „Budeš sa čudovať, ale chápem ju. Ibaže mám na to všetko iný názor. Nemysli si, že s Harrym neuvažujeme minimálne o dvoch deťoch. Bude mať vnukov, keď sú moji bratia v tomto smere takí sterilní. Ani jeden z nich nemá deti... ale bude si na to musieť ešte chvíľu počkať. Ja za to nemôžem, že ani jeden z nich sa nepochlapil a nemáte vnúčatá.“

                „Ale budete mať minimálne dve deti?“ potreboval sa ubezpečiť. Zarazene sa naňho dívala a prikývla. „Dobre, to jej bude stačiť,“ usmial sa. „Bála sa, aby si nedala prednosť kariére pred rodinou, vieš?“

                „Vždy som predsa chcela deti,“ šepla a pozrela smerom k svojej matke, ktorá čosi riešila s Petúniou. „Všetko má ale čas...“

                Svadba ubiehala dobre, ako Harry uznal, hoci nemal skúsenosti. Popíjal len víno. Tancoval a pojedal a bolo mu fajn. Na oblohe sa zjavili ďalšie tri ohňostroje, stále v medziach správnych morálnych princípov, hoci ten posledný už mal od nevinnosti ďaleko. Dvojčatá sa rozhodli prezentovať Azkaban a dementorov, a niektorých to mierne vydesilo. Ale aj to patrilo k životu aurorov a toto bola svadba dvoch z nich.

                „Budeme sa musieť rozlúčiť,“ k manželom Potterovcom pristúpila Tonksová.

                „Prečo?“ stiahol podozrievavo obočie Harry.

                „Ty vieš prečo.“

                „Pohotovosť,“ prikývla Ginny. Bolo to jasné. Mali tu byť všetci až do konca. Muselo sa stať niečo mimoriadne, keď sa rozhodli odísť.

                „Čo sa stalo?“ vyzvedal.

                „To nie je podstatné. Nechám vám tu Dawn a Gusa, keď sú to vaši svedkovia, ale ostatní sa rozlúčime. Vrátane Kingsleyho.“

                „Dobre, ale potom nás informuj,“ mračila sa aj Ginny.

                „Nebudem,“ Tonksová sa na ňu pozrela. „A ani vaša dovolenka sa rušiť nebude,“ pozrela na Harryho spôsobom, ktorý nepripúšťal námietky. „Som za vás rada, užite si to,“ objala ich oboch a otáčala sa k odchodu.

                „Tonksová, nejde náhodou...“

                „To nie je podstatné, Harry,“ zamračene sa obrátila. „Vás dvoch nechcem nasledujúce dva týždne vidieť. A nechcem o vás ani počuť. Neopovažuj sa na tú svadobnú cestu nejsť inak prisahám pri Merlinovi, že ti dám také úlohy, až sa na polroka zahrabeš v kancelárii,“ vyhrážala sa s nebezpečným výrazom. Ginny sa napriek nervozite uškrnula a potom sa dívali, ako aurori náhlivo odchádzajú.

                „Nepáči sa mi to,“ zamrmlal Harry. Ginny sa naňho pozrela. Najradšej by sa pridal ku kolegom. Chápala ho.

                „Harry, nie. Tentoraz nie,“ pohladila ho po tvári a obrátila ju k sebe. „Na ministerstve je hromada aurorov, ktorí sa o to postarajú, nech sa jedná o čokoľvek. Práve si sa oženil a tú dovolenku si obaja zaslúžime. Ty najviac. Kedy si bol naposledy z práce dlhšie ako dva dni? Ak nerátame problémy s legilimenciou? Aha, jasne, už viem. Pred polrokom, keď ťa takmer zabil démon,“ mierne sa zaškľabila. Potom ale zvážnela. „Nechaj ich robiť si svoju prácu.“

                „Dobre,“ prikývol, hoci nebola presvedčená, či to myslí vážne. Určite nemyslel.

                „Budeš musieť začať trénovať,“ objala ho a pobozkala na pery. „Keď budeme mať deti, budem vyžadovať dovolenku. Minimálne cez leto. A to tri týždne...“

                „Ale to je veľa,“ vydesil sa. A ona sa rozosmiala.

                „Veď ty sa naučíš aj to...“

 

KONIEC  

 

TOPlist