29. Únos

                Takmer celá Harryho existencia sa v ďalších dňoch scvrkla len do hľadania niečoho, čo by mu napovedalo, kde mohli Hartovci skryť pečať. Či ju predať. O zničení ani neuvažoval, to Severus zabezpečil. Muklovský patológ mu totiž zavolal týždeň po Harryho návšteve, aby ho informoval, že sa mikroskopickým skúmaním dokázalo porušenie srdcového svalu... začal mu drístať kopu muklovských odborných hovadín... jednoducho že mladý Hart skutočne zomrel na infarkt, ktorý nedokázal prekonať. A pozastavilo sa tým skúmanie na súdnom lekárstve. Zavolal mu ochotne a rád, pretože to tak chcel Harry.

                I tak sa zastavil v nemocnici, aby z doktora sňal svoju kliatbičku a vymazal mu pamäť. Bol nablízku, pretože sa v Mundesley a v jeho okolí pohyboval už niekoľko dní, počas ktorých zaklínal muklov a mazal im pamäť ako na bežiacom páse.

                Hermiona zatiaľ chodila na Rokfort, kde sa podieľala na triedení, konfiškovaní a ničení predmetov spolu s ostatnými. Pýtali sa jej, kde je jej kolega, avšak aj sami vedeli, že rieši niečo veľké, o čom zatiaľ musí mlčať, ako povedal sám a dokonca ministrovi len preto, aby mal pokoj. Vedel, že mu to nebudú trpieť donekonečna, ale pokiaľ sa dá, musí to využiť a zneužiť. Snažil sa aspoň občas večer zastaviť v Rokforte, aby bol chvíľu so synom.

                Lenže po dvoch týždňoch nezistil nič. S trpkosťou si spomínal na chvíle, kedy sa obával nástupu do zamestnania. Či to vôbec zvládne, či si zvykne. Nemal žiaden čas nad niečím takým premýšľať, čo bolo na jednej strane dobre. Či skôr to bolo viac ako výborne, hoci sa mu nepozdával dôvod, ktorý ho do práce tak vtrhol.

                „Náš tatko sa na teba pýtal,“ prezradil mu Frank pri partičke šachu, ako túto svoju aktivitu pomenovali. Hoci mu stále len rozložil figúrky a Frank sa učil vštepiť si jednotlivé ťahy a kombinácie. A ani tomu sa už nevenovali toľko, ako cez prázdniny.

                „A čo ho zaujímalo?“ spýtal sa pokojne. Neville sa mesiac po rozvode správal presne tak, ako mu to on naordinoval. Dokonca sa dva razy zastavil v Rokforte pri Hermione, keď bola na obede a Harry tam samozrejme nebol, aby prehodili pár viet. Predsa to boli dlhoroční priatelia, ktorí sa nerozviedli a hoci sa jeho exmanželka mohla zdôveriť svojej najlepšej priateľke o dôvodoch rozvodu, normálne ho zdravila a dokonca sa raz usmiala a on to skúsil a pri obede za ňou zašiel. A potom znova. Možno sa Ginevra hanbila a nepovedala nič.

                „Tak... že či ešte chodíš do Brlohu, ako zvládaš zžívanie sa so svetom, či ešte potrebuješ maminu pomoc,“ spomínal si s mierne zvrašteným obočím.

                „Aha,“ prikývol. „Asi ho potešilo, že sa mi darí, nie?“ ledabolo vypustil. Neville zjavne sondoval.

                „Asi áno,“ mykol plecami. „Po tom, čo som povedal, že už nechodíš tak často, keď tu nie je Charlie a že si skoro stále v práci, tak sa prestal pýtať,“ zdvihol pohľad od figúrok. „A Luna povedala, že by ste sa s mamou mohli začať mať radi.“

                Harry povytiahol obočie. Že by to bolo až také jednoduché?

                „A na to prišla ako?“ sondoval aj on.

                „Prišla s tým zo škôlky. Vraj Marc Smith povedal, že sa naša mama vydá za teba. A myslí si to aj Gwen Belbyová. Vravela im síce, že ste len kamaráti, ale oni hovorili, že ich rodičia doma hovorili, že to tak dopadne,“ mykol plecami a sklonil hlavu k figúrkam. Smith a Belbyová. Mohli by to byť potomkovia ich bývalých spolužiakov. A prečo nie.

                „A v škole sa o takom niečom nehovorí?“ spýtal sa.

                „Neviem, zatiaľ si len hľadám kamarátov,“ prezradil a potiahol vežou. Potom spýtavo pozrel na Harryho. Harry jeho ťah ohodnotil prikývnutím a potiahol svojím pešiakom.

                „A čo na to hovoríte vy?“ spýtal sa trocha opatrne. Aj keď už zistil, že oveľa viac opatrnejší musí byť pri Lune, hoci je mladšia, než jej brat. Ale to mu predsa hovorila Ginny už na začiatku. Že s jej dcérou bude viac práce.

                „Čo ja viem?“ mykol plecami. „Luna ale vraví, že keď sa naši rodičia prestali mať radi a rozviedli sa a už nie je nádej, že by sa dali dohromady... tak jednoducho niekoho musia začať mať radi. Medzi dospelými to tak proste je. Že sa dvaja majú radi. A asi to tak bude. Aj teta Hermiona má teraz kamaráta. Aj ujo George má občas nejakú kamarátku, vieš?“ díval sa naňho.

                „Aha, na tom asi niečo pravdy bude, to fakt,“ mierne ho povzbudzoval.

                „A ty nemáš kamarátku,“ pripomenul mu. „Si tu už pol roka a zatiaľ nemáš kamarátku,“ nedalo mu. Zjavne sa so sestrou nielen hádali, ale aj špekulovali.

                „So mnou je to trocha komplikovanejšie,“ povzdychol a oprel sa v kresle. Frank si zahryzol do pery.

                „No áno, to vieme,“ privolil. „Ale aj tak. Aj Hermiona aj mama ti pomáhali a ani s jednou si sa neskamarátil tak, ako sa kamarátia dospelí. A keďže má Hermiona už kamaráta, tak by na tých rečiach Luniných kamarátov mohlo byť niečo pravdy, nie? Že by si sa skamarátil s mamou...“

                „Nevylučujem túto možnosť,“ vypustil úprimne. „Ale s takým kamarátením dvoch dospelých musia súhlasiť obaja, vieš? A čo ja viem, možno skúsim tvoju mamu pozvať na rande a ona možno bude súhlasiť...“ kul železo, pokiaľ bolo horúce. Nejak vedel, že Frank by neprotestoval, ako mu vravel Charlie. A zrejme ani Luna.

                „Vážne?“ Harry videl, ako Frankovi blyslo v očiach. Preňho to znamenalo zrejme len to, že by bol Harry v Brlohu častejšie a častejšie by hrali šach. Na začiatok by to však malo stačiť.

                „Možno,“ mykol plecami. „A čo ten ťah...“ upozornil na figúrky.

------

                „Pozval som mamu na rande,“ prezradil Harry Charliemu, keď sa stretli v ich opustenej učebni na siedmom poschodí. Harry sa v škole zastavil aspoň trikrát do týždňa. Hermiona sa s ním stretla vždy, keď bola v hrade.

                „Vážne?“ vyhŕkol nadšene jeho syn. „To ako fakt?“

                „No áno,“ prikývol. „Tak nejak som včera pri večeri neodolal...“

                „A čo na to mama?“

                „Bola prekvapená, samozrejme. Ale ani Frank a ani Luna nenamietali.“

                „Počkaj... a to si povedal normálne, že ju pozývaš na rande?“

                „Nie. Spýtal som sa, čo by povedala na to, keby sme šli do kina a na večeru. Mal som zaujímavý rozhovor s Frankom. Aj s Lunou prišli na to, že dospelí jednoducho potrebujú... kamaráta, vieš? Že vraj im aj otec naznačil, že možno bude mať kamarátku...“ povytiahol obočie.

                „Neville? To ťažko,“ odfrkol si Charlie. „Hovorí to len preto, aby ich ubezpečil, že sa s mamou už nedá dohromady.“

                „Tiež si to myslím. Teda viem to. Každopádne nám takýto vývoj vyhovuje,“ usmial sa. „Mama chcela čakať aspoň dva mesiace... ale trocha sa to urýchlilo.“ Porozprával mu o svojom rozhovore s Frankom.

                „No vlastne...“ Charlie pozrel opatrne na otca. „Než som odišiel do Rokfortu, rozprával som sa so súrodencami. Chcel som ich upozorniť na to, že sa možno ich rodičia začnú stretávať aj s inými ľuďmi... Hlavne Luna to potrebovala počuť. Ten posledný týždeň mlela len o tom, ako sa to urovná a tak... tak som jej povedal, že neurovná a skôr si obaja niekoho nájdu a budú s ním žiť. A s nimi. A potom, keď šla do škôlky a jej spolužiaci túto teóriu len podporili, tak sa s tým asi zmierila. A pri mame skutočne momentálne nie je nikto. A mali ste sa v minulosti radi. A okrem toho, už som spomínal, že ťa Frank zbožňuje a Luna obdivuje, čiže nemôžu mať už ani najmenšiu námietku, že začneš chodiť s mamou,“ vyhŕkol zo seba a mierne sa zapýril.

                „A keď som ti vravel, aby si to nechal tak?“

                „Veď som aj nechal,“ obhajoval sa. „Lenže ty si to nemusel počúvať, vieš? Nepokazilo sa to, skôr naopak,“ uškrnul sa.

                „Asi máš pravdu,“ mierne sa pousmial. Charlie im zjavne dosť pomohol. „Takže, zajtra mám prvé rande s tvojou mamou,“ pochválil sa. Charlie sa zaškeril. „Respektíve, druhé prvé rande. Keď tak nad tým uvažujem, tak sme mali už kvantum rande...“

                „Dobre, toto nepotrebujem počuť,“ skočil mu do reči Charlie a milo sa zapýril až na končekoch uší.

                „No ako myslíš,“ natiahol Harry pobavene. „Chcel som ti potom napísať, že ako dopadlo, ale keď nechceš...“

                „Dopadne dobre, určite. No a... je pravda, čo hovorila Hermiona? Že už na hrade končíte?“

                „Je to tak. Miestnosť je už skoro celá vyprázdnená, začarujeme ju, aby sa prípadné zmiznuté veci objavovali u nás na Ministerstve a vy budete mať bezpečnú Núdzovú miestnosť.“

                „To bude asi fajn, ale aj tak len málokto vie, čo je to Núdzová miestnosť. Aspoň podľa tých rečí, ktoré sa viedli... nikto nechápal, čo tu robíte.“

                „To bol aj zámer. Ale keby si aspoň niekto prečítal Dejiny Rokfortu, o Núdzovej miestnosti by si prečítal. Či by ju aj našiel, to už je otázne...“

                „S Brooksom ju chceme preskúmať,“ priznal sa na rovinu. Tak nejako vedel, že toto nie je žiadne porušovanie školského poriadku a preto by otec protestovať nemusel. A aj tak svojho času povedal, že by chcel, aby Charlie preskúmal skoro všetko, čo sa podarilo preskúmať jemu. Nepatril tam Zakázaný les alebo Tajomná komnata, že áno. Ale Núdzová miestnosť, napríklad, alebo taká Škriekajúca búda, to bolo niečo, čo by si Charlie mohol vyskúšať aj sám. Počul o tom dosť a predpokladať, že by sa mu nechcelo spoznať to aj reálne, bolo nemysliteľné.

                „Takže ste kamoši?“

                „Áno, po tom viac ako mesiaci si to môžeme povedať,“ usmial sa. „Ale samozrejme ešte stále testujeme aj ostatné možnosti...“

                „Nejaké dievčatá?“ uškrnul sa.

                „Na to je ešte čas!“ vyhŕkol. „Ale je pravda, že s Chloe by sa dalo baviť...“

                „To je tá reinkarnovaná Hermiona?“ šepol. Charlie sa rozosmial. Áno, bolo to neuveriteľné, ale možno sa na Rokforte začalo tvoriť novodobé trio. Potter, Oliver, Kerrová. Aj keď Harry vedel, že len pri triu neostane. Jeho syn si rozhodne dokáže nájsť oveľa viac priateľov, výborných priateľov, než svojho času on.

------

                „Si nervózny?“ uškrnula sa Hermiona na Harryho. Stál v chodbe a robil niečo, čo v živote spravil možno štyrikrát. Obzeral sa v zrkadle.

                „Ani nie, len sa znova musím pýtať... čo na mne Ginny kedy videla, pre Merlina?“ zamračil sa sám na seba.

                „Si pekný chlap, Harry. No vážne, neškľab sa,“ spucovala ho. „Ale je pravda, že v minulosti si bol možno milý, chutný a sympatický, s dobrým srdcom a ochotou pomáhať, nehovoriac o tom, že si bol Vyvoleným a zachránil si jej život, nebol si však žiaden chlapec, z ktorého by dievčatá odpadávali, nebyť tej nálepky...“

                „Až taká krutá byť nemusíš...“

                „Ale niekedy v pätnástich, keď si začal dospievať, sa to začalo lepšiť,“ usmiala sa. Zamračil sa ešte viac. „No vážne. Keby nebol medzi nami skoro až súrodenecký vzťah, zamilovala by som sa do teba. Nie do Rona. Bol si najkrajším v našom ročníku a dokonca si prekonal aj chlapcov z ostatných ročníkov... tak ťa komentovali naše spolužiačky, tak nezazeraj,“ uchechtla sa.

                „Takže som vlastne fešák,“ zazubil sa do zrkadla.

                „Teraz už určite,“ povytiahla obočie. Prevrátil oči. „Nie jedna závidela Ginny, keď ste spolu začali chodiť, vieš?“

                „To skôr chalani museli zúriť, že som s ňou začal chodiť.“

                „Aj to, áno. No, každopádne ste skončili spolu a teraz znova začnete, takže je všetko absolútne úžasné. A ja pôjdem večer k Davidovi, keby ste chceli skončiť tu.“

                „To asi budeme chcieť, pravda...“

                Musel priznať sám sebe, že je skutočne trocha nervózny. Ale len z toho, ako budú reagovať deti, keď ich mamu skutočne odvedie podvečer preč a vráti im ju... no, oni budú už dávno spať.

                „Harry, ty si skutočne blázon,“ zasmiala sa Molly, keď sa zjavil v Brlohu s dvoma kyticami kvetov a jednu venoval práve jej.

                „Áno, to by zodpovedalo,“ usmial sa a vtisol jej bozk na líce. „Ale patrí sa to, aspoň myslím. Mám v pláne sa s Ginny zblížiť, vziať si ju za ženu a tak nejak viem, že si musím predchádzať aj jej matku,“ povedal potichu a mrkol na ňu.

                „Toto si už predsa raz absolvoval,“ pripomenula mu, ale kyticu si pýriac sa vzala.

                „Na reparáte si dám ale záležať,“ povedal vážne. Pár sekúnd sa naňho dívala. Nebolo nutné pripomínať, ako sa to vtedy všetko pokazilo, keď umrel. Teraz sa umierať nechystal ani náhodou. „Ahojte, decká,“ pozdravil Franka s Lunou sediacich v obývačke. Frank si písal úlohy a Luna si niečo kreslila. Večera mala byť onedlho. Bol štvrtok večer, pretože cez víkend sa rande absolvovať nedalo.

                „Ahoj,“ pozdravil ho Frank s úsmevom a rýchlo dopisoval veľké O, ako videl.

                „Ahoj, ujo Harry,“ pozdravila ho Luna vážne. „Takže ty ideš vziať našu mamu von, áno?“ vyšetrovala ho. Usmial sa.

                „Chcel by som, áno, pokiaľ proti tomu nebudete niečo namietať,“ vypustil rovnako vážne. Prebehla ho očami, potom jej pohľad strelil ku schodom a vrátil sa znova k nemu.

                „A budeš na ňu dobrý?“

                „Luna, zlatko, to čo sú za otázky?“ zasiahla Molly.

                „Prisahám, že na ňu budem veľmi dobrý,“ sľúbil samozrejme.

                „To dúfam,“ mierne sa zamračila. Musel sa v duchu uškrnúť. Vyrastie z nej riadna levica.

                „Luna, prestaň,“ ozval sa aj Frank. „Keby chcel Harry mame ublížiť, mal na to pol roka...“ odfrkol si.

                „Toto je ale iná situácia, vieš? To, že si sa naučil písať tri písmená ešte neznamená, že si múdry...“

                „Ticho, obaja. Nehádajte sa, inak si vážne premyslím, či dostanete po večeri dezert,“ zasiahla babička. Sľúbila, že sa o deti postará a Harry o tom nepochyboval. Spacifikovať a dať spať dve deti bolo nič oproti tomu, čo musela roky zvládať.

                „Neublížim mame, nemaj strach,“ Harry sa díval Lune do očí. Chvíľu ho hodnotila a potom prikývla. Aj tak si bol istý, že si jej dôveru získa až po tom, ako sa Luna presvedčí, že je mama spokojná.

                Keď o malú chvíľu zišla Ginny zo schodov, znova sa vrátil k myšlienke, čo ženu ako ona priťahovala na niekom, ako on. To proste nepochopíte.

                Vedel, že si musia dať veľmi veľký pozor, ako sa pred deťmi budú správať a tak k nej pristúpil, povedal že jej to pristane a vtisol jej do rúk kvety. S miernym rumencom poďakovala. Vyzerala takmer až poplašene. Potom pozrela na deti, znova sa ubezpečovala, že to zvládnu, zaprisahávala ich, aby babičku poslúchali, neodvrávali a aby šli o ôsmej spať a bez diskusií.

                O pár minút neskôr skutočne vyšli z Brlohu, aby sa na premiestňovacom území premiestnili.

                „Som rada, že si nás skutočne vzal na večeru a neťahal si ma rovno do spálne,“ uškrnula sa o čosi neskôr, keď sedeli v jednej prívetivej muklovskej reštaurácii na predmestí Londýna.

                „Napadlo mi to, samozrejme,“ priznal úprimne. „Ale máme predsa začať randiť. A keď máme niekoho presvedčiť, že randíme, tak sa musíme podľa toho aspoň začať správať,“ usmial sa. „A tých... koľko vlastne? Nespočetne... tých mnoho a mnoho rande, čo sme mali v minulosti, sa asi počítať nebudú, nie?“

                „Takže začneme odznova? Začneme chodiť na rande, začneme skúšať, začneme...“

                „To ani náhodou,“ zaškľabil sa. „Ja ťa do tej postele vezmem, ak nebudeš namietať, ale vážne až po večeri a prechádzke, povedzme. Do kina sa mi ale nechce,“ nevinne sa na ňu díval. Zachichotala sa.

                „Miesto kina sex? Môže byť. Súhlasím.“

                „A niečo navrch.“

                „A niečo navrch, dobre,“ prikývla. „Ale v rozumnú hodinu sa budem musieť vrátiť. Aspoň tentoraz. Deti možno budú spať, ale stavím sa, že mama sa prekoná a bude číhať na môj návrat.“

                „Ako by to bolo potrebné,“ odfrkol.

                „Pomáha mi udržať rodinu na uzde, Harry,“ mierne stiahla obočie. A bola to pravda. Po jej rozvode docielila, aby sa nikto nevypytoval a hoci všetci vedeli prečo, nechali to tak. Hlavne pred deťmi.

                „Ale ja viem,“ usmial sa a počkal, kým im čašník naservíruje jedlo. Pustili sa do jedla. „Aj tak to ale budeme musieť nejako... naplánovať,“ mierne stiahol obočie.

                „Bude to v pohode,“ prehlásila presvedčivo. „Zo dva mesiace sa budeme k sebe správať stále viac dôvernejšie, aby deti pochopili, že sa máme vážne radi no a potom pôjdeme k tebe... a so sexom problém nebude,“ provokačne sa zaškľabila, pretože vedela, že to ho trápi najviac.

                „No a dovtedy? V priemere sa milujeme raz za týždeň a to sa mi zdá málo, vieš?“ posťažoval si. Prikývla. Vedela to. Po tých skoro dvanástich rokoch by to chcel robiť najradšej niekoľkokrát denne.

                „Keď teraz začneš ostávať v Brlohu po večeri častejšie, nebude to deťom už čudné. Začnú si zvykať. No a... moja posteľ síce nie je manželská, ale to nám neprekážalo nikdy,“ pripomenula. Usmial sa. To bola veľká pravda. Aj keď sa zašili v Núdzovej miestnosti, na letisko si ani jeden z nich nikdy nepomyslel.

                „Charlie odviedol dobrú prácu, vieš?“ prezradil jej svoj posledný rozhovor so synom. Usmievala sa.

                „Je už dosť veľký, aby chápal viac,“ s láskou pozrela na Harryho. „No a... v Rokforte vážne končíte?“

                „Áno, ešte tento týždeň a bude hotovo.“

                „A zvládneš to?“

                „Určite,“ usmial sa. „S Charliem sme si to užili o viac ako mesiac naviac. A okrem toho, on sa musí vzdelávať. Aj keď sa mi veľmi pozdávala myšlienka, že by ho Hermiona učila... potrebuje spoločenskú interakciu,“ zaškľabil sa.

                „Ten Brooks sa mi páči...“ prezradila Ginny a začali sa rozprávať o Charlieho kamarátoch, o ktorých jej písal a jemu rozprával. Táto téma im vydržala až do zjedenia dezertu.

                „Čo práca?“ spýtal sa, keď objednal ďalšie víno. Zoširoka sa usmiala.

                „Myslím, že som tými článkami dosť zabodovala,“ spokojne zhodnotila. „Futbal a basketbal sa šéfovi veľmi páčili. Keď tak nad tým premýšľam, muklovia sú dosť všestranní a vynaliezaví, nemyslíš? My máme metlobal... a sme čarodejníci. A oni si bez kúziel vymysleli kontaktné športy, loptové športy, letné, zimné, majú atletiku, gymnastiku, vodné športy, bojové športy, motoristické športy... a ešte zrejme kvantum iných. Ja sa nedivím môjmu otcovi, že muklov miloval a obdivoval,“ zavrtela hlavou.

                „A o všetkých športoch chceš napísať?“

                „Skúsim to, to určite. Najbližšie sa chcem sústrediť na tenis. V Anglicku sa každoročne hráva jeden zo štyroch najvýznamnejších turnajov... a my vieme akurát sadnúť na metlu,“ odfrkla si. „Pri tých všetkých možnostiach sme si mohli tiež ešte niečo vymyslieť, nie?“

                „Mohli. A ktovie. Možno svojimi článkami niekoho inšpiruješ a čarodejníci budú mať viac športov. Na nešťastie, ja som už starý, tak si môžem občas len zalietať...“

                „Muklovia majú aj kategóriu seniorov, vieš?“ uchechtla sa. „To len, aby si nestrácal nádej.“

                „Výborne, nový životný cieľ,“ zasmial sa. „Som rád, že ťa to tak zaujalo. Zrejme sa budem musieť o pozornosť deliť okrem detí ešte aj s počítačom, ale nejako to prežijem,“ zaškeril sa. Usmiala sa a chytila ho za ruku.

                „Tebe dám rozhodne prednosť pred počítačom... Áno, ja viem, najbližšie mi to pripomenieš,“ natiahla s úškrnom, „skúsim sa ale dívať na športové zápasy keď budeš v práci.“

                „Super,“ súhlasne prikývol a dolial im.

                „A keď sme už pri práci... čo to tvoje pátranie?“ spýtala sa.

                „Vyzerá to tak, že som v koncoch,“ priznal úprimne. „Bol som aj na mieste, kde žil starý Hart predtým, než šiel k synovi, ale ani tam nič. Nejako sa toho zbavili,“ stiahol obočie. „Nie je po tom stopa a ja netuším, prečo. Severus to zariadil dobre, niečo sa muselo pokaziť. Nezničili to, nedalo sa to zničiť. Niekde to skryli alebo niekomu dali... a ja už vážne neviem, koho sa pýtať. Svojím spôsobom pýtať.“

                „Keď to zmizlo z povrchu zemského, malo by to byť dobre, nie? Keď nebudeme brať do úvahy Hermioninu túžbu chytiť do rúk niečo od Zakladateľov...“

                „Rozhodne je to dobre. Ale aj tak. Aj keby to malo byť v pekle. Bol by som pokojnejší, keby som vedel, že je to v tom pekle. A horšie, že už sa mi asi ďalej nebude dariť naťahovať ministra s Bishopom a budem sa musieť sústrediť na prácu pre Oddelenie.“

                „Budeš sa musieť presvedčiť a hlavne zmieriť s tým, že je to v pekle. Keby to bolo na povrchu zemskom, už by si to našiel. A keď si to nenašiel, tak toho niet a pre tvoje dobro a pokoj by si to mal prijať,“ vravela s miernou výčitkou.

                „Asi máš pravdu,“ privolil a potom sa smutne pousmial. „V Miznúcej miestnosti sa našlo dosť vecí, ktoré sme nedokázali prvotným pokusom identifikovať. To bude asi niečo, čomu sa budem venovať ďalej.“

                „Len nerob hlúposti, dobre? Aby sa náhodou história neopakovala...“

                „Nebudem. Som iný Harry Potter, než pred dvanástimi rokmi, vieš?“ zazubil sa. „A nový Harry Potter by sa rád poprechádzal predtým, než ťa unesie do svojej postele,“ šepol. „Pôjdeme?“

                Súhlasila. Po odchode z reštaurácie sa vybrali do blízkeho parčíku, kde už boli rozsvietené lampy. Potichu sa rozprávali o maličkostiach, keď zastavili na mostíku cez umelú riečku spájajúcu dve malé umelé jazierka.

                „Vieš o tom, že na takomto rande som bola naposledy s tebou?“ prezradila opierajúc sa oňho. „Vážne. Keď tak nad tým pouvažujem, Neville ma nikdy nevzal nikam. Ani na večeru, ani na prechádzku. Bola som s ním len na Vianočnom plese. Nie je to šibnuté?“ hlesla a zdvihla k nemu hlavu.

                „Je to zvláštne, to fakt,“ stiahol obočie. Nechcel sa baviť práve o Nevillovi.

                „Nikdy som o tom vlastne nepremýšľala, pretože som to ani nechcela. A on to asi musel vycítiť...“

                „Ginn, nenahneváš sa, ak sa o ňom nebudeme rozprávať?“ potichu ju prerušil. Nerád si to priznával, ale nenávidel tých jedenásť a pol roka a na posledných viac ako šesť neskutočne žiarlil.

                „Určite. Prepáč,“ okamžite ho silno objala. „Som rada, že pokračujeme v randení,“ hlesla mu do vetrovky. „Sakra, máme predsa pred sebou celý život, nie? Ešte si môžeme užiť hromadu... dobrých vecí.“

                „Presne to plánujem, drahá pani Weasleyová,“ zabručal a prinútil ju zdvihnúť hlavu, aby ju mohol pobozkať. „Decká budú cez víkend doma, nie? Tak kým je ešte teplo, vezmem Lunu zalietať si, možno mi odpustí, že som dnes uniesol jej mamu,“ usmial sa s tvárou v jej vlasoch.

                „Odpustí ti to, teraz už o tom nepochybujem,“ pousmiala sa. „No a... čo ste to predtým vraveli, pán Potter? Že dáte prednosť sexu pred kinom?“

                „Niečo také som spomínal, myslím,“ hral zamyslenie.

                „Tak ma vezmi do svojej postele...“

                Nezdržoval sa ani tým, aby spomenul, že je to ich posteľ. Už čoskoro aj oficiálne, dúfal v tom. V momente, ako sa presvedčil, že nablízku nie je žiaden mukel, premiestnili sa k jeho domu, aby sa ruka v ruke s úsmevmi na perách, náhlili do jeho, do ich spálne.

                A ani tam sa príliš nezapodievali zbytočným rečnením, hoci ich ústa pracovali skutočne dôkladne vo vzájomnej súčinnosti. Nemali príliš veľa času, ak sa mala vrátiť Ginny v rozumnú hodinu domov, preto sa v rýchlosti zobliekli a pokračovali v bozkávaní na posteli.

                Bolo to pre oboch neuveriteľné, dokázali sa však neskutočne rýchlo vzrušiť. A takéto niečo nezažívali ani v predchádzajúcom živote. Harry si zahryzol do pery a díval sa, ako sa ich genitálie vzájomne dráždia. Ako Ginny zastoná, keď sa jeho špička dotkne jej klitorisu, ako sa jeho penis leskne čím ďalej tým viac jej vzrušením.

                Keď sa krátko na to spojili, nepotrebovali veľa času k tomu, aby vrcholili. Rovnako brali, ako aj dávali. Tak to bolo ale vždy. Aj predtým, nielen teraz. Ich prvé milovania boli vždy strhujúce, vášnivé a prudké. Najprv sa potrebovali zbaviť priveľkej túžby, nežnosti a hranie prichádzali až potom. Ak k tomu mali čas a priestor a ten teraz nemali, ako si trpko uvedomovali.

                „Milujem ťa, Harry,“ mrmlala ležiac na jeho hrudi, kde ju pevne zvieral.

                „Áno, ja viem,“ hlesol spokojne. Zdvihla hlavu, aby naňho pobavene pozrela. „A ja teba, samozrejme, milujem tiež,“ uškrnul sa. Vtisla mu bozk na pery.

                „Všetko je také úžasné, až mám strach, že sa niečo pokazí,“ šepla položiac si hlavu na jeho rameno.

                „Nekaz túto chvíľu. Nepokazí sa nič. Nemá sa čo pokaziť,“ hladil ju po nahom chrbte a zadku. „Vlastne... teraz sa pokazí,“ zavrčal. Znova zdvihla hlavu pozorne sa naňho dívajúc. „Musíš odísť domov, mama ťa bude čakať,“ pripomenul nespokojne.

                „To áno,“ privolila a pozrela na hodiny na jeho nočnom stolíku. Bola skoro polnoc. „Poslušná dcéra by sa do polnoci mala vrátiť domov,“ povzdychla hľadiac mu do očí. Smutne sa pousmiala nad jeho nešťastným výrazom. „Príde chvíľa, keď budeme spolu zaspávať a prebúdzať sa. Pokojne a spokojne. Ale teraz, pán Potter, sa budeme musieť obliecť a ty ma ako slušne vychovaný chlapec odprevadíš domov.“

                „Uhm,“ natiahol a pustil ju zo zovretia. Hodila na nich jedno rýchle čistiace kúzlo a potom sa skutočne museli obliecť, aby ju zodpovedne a predpisovo odprevadil domov.

------

                „Zrýchli! Prosím, zrýchli!“ so smiechom sa dožadovala Luna, keď ju cez víkend vyvážal na metle. Bolo to jasné. Tak, ako Frank miloval šach, si Luna zamiluje v budúcnosti metlobal. Lietanie si zjavne užívala.

                „Nemôžem, mrzí ma to. Mama to zakázala, nie?“ pripomenul. Áno, Ginny súhlasila s tým, aby Lunu povozil, súhlasila ale za prísnych podmienok.

                „Ale no tak. Aj ona vie, že lietať vieš a keď trocha zrýchliš, tak ma nevysypeš, nie? Sama mi vravievala, ako si vozil kedysi ju. A to bola podstatne väčšia. Tak čo sa mi môže stať?“

                „Tvoje argumenty sú síce logické, rozumné a pravdivé,“ uškrnul sa, keď obracal metlu, aby sa vracali k lúke. „Ale ty to potom nebudeš musieť mame vysvetľovať. Schytám to ja.“

                „Ale neschytáš,“ zavrtela hlavou. „Možno sa bude trocha hnevať, ale keď jej potom dáš pusu, tak ju to prejde. U mňa to funguje, vieš?“

                „Aha,“ povytiahol obočie. A potichu sa uchechtol. Je to malá špekulantka. „Takže, keď ju nahnevám, tak jej mám dať pusu a ona mi to odpustí?“

                „Teraz už môžeš,“ prikývla a otočila sa, aby naňho pozrela. „Ste kamaráti. Mama vyzerá pokojne a smeje sa a to je dobre. A keď to funguje u mňa, tak máš povolenie prosiť o odpustenie aj týmto spôsobom,“ zaškľabila sa naňho a on sa uškrnul ešte viac.

                „Aj tak neviem, či porušovať dohodu, chápeš? Dohodli sme sa, ako budeme lietať a dohody by sa mali plniť, pokiaľ neexistuje dôvod, vážny dôvod, pre ktorý je potrebné dohodu porušiť.“

                „Ale tu existuje vážny dôvod. Chcem letieť rýchlejšie,“ nespokojne zafunela.

                „Vážne myslíš, že je to až taký vážny dôvod?“ spýtal sa. Nespokojne zafunela druhý krát.

                „Možno nie, ale ja to chcem.“

                „Dobre, zletíme dole a skúsime mamu prehovoriť, či by som s tebou mohol letieť rýchlejšie. A keď to povolí, nebude problém. Nechcem ale svojvoľne porušovať dohody, ktoré s tvojou mamou uzavriem, nech by si po tom akokoľvek túžila a nech by boli dôvody akokoľvek logické. Ešte si mladá na to, aby si dokázala chápať dospelých. Tvoja mama ale vložila svoju dôveru do mňa a preto mi dovolila ťa povoziť. Nemôžem sklamať jej dôveru,“ trpezlivo vysvetľoval. Spravili ďalší oblúk okolo lúky, keď z nej napokon vyšlo.

                „Dobre teda,“ povzdychla napokon. Otočila sa naňho a usmiala sa. „Máš pravdu.“

                Aj tak by sa stavil, že ho len testovala. Skúšala ho. Bola to jednoducho malá potvora. Veľmi inteligentná a prefíkaná, ktorá to v živote dotiahne veľmi ďaleko.

                Ginny s ich návrhom samozrejme nesúhlasila. Nie, Luna bude mať len päť rokov. Možno za rok, dva, by prežila predstavu blázniacej sa dcéry na metle, hoci vedľa dospelého, dovtedy ani ťuk. Luna nešťastne pozrela na Harryho a obaja mykli plecami. Mohla aspoň lietať, aj keď len slimačím tempom.

                A tak nejak sa Harrymu podarilo presvedčiť Ginny, aby na sobotňajšie a nedeľňajšie poobedia nevolala Susan s deťmi. Nie, že by nechcel, aby sa spolu deti hrali, chcel si ale vyskúšať, či by zvládol on sa hrať s deťmi. Samozrejme s pomocou Molly, pretože Hermiona šla na víkend k Davidovi.

                Trocha s obavami šla Ginny odsledovať svoj zápas a napísať o ňom článok. Keď sa ale vrátila, našla všetkých štyroch v obývačke. V pokoji, tichosti, harmónii. Všetci si skladali puzzle, ktoré zrejme až do tejto chvíle patrili Charliemu.

                „Dobrý večer,“ hlesla prekvapene. Harry na ňu len mrkol.

                „Mami! Máme súťaž,“ hlásil jej Frank nadšene. „Každý musíme čo najrýchlejšie poskladať obrázok... aj keď babička s ujom Harrym majú ťažší obrázok. A raz som vyhral!“

                „A ja dva razy,“ chválila sa Luna. „Ale len preto, lebo chcú nechať vyhrať nás. Rovnako ako všetci dospelí...“

                „Nikdy ste nechceli s Charliem skladať puzzle,“ podivila sa a sadla si do kresla.

                „To fakt, ale ujo Harry sľúbil, že si zajtra s nami postaví to dvetisíc kúskové s tigrami, ktoré Charlie nechcel ani otvoriť. Ale vraj najprv musíme presvedčiť, že skladať vieme,“ prezrádzala Luna.

                „A tie tigre sú také pekné, že mi ani nebude vadiť, keď si nedáme partičku,“ Frank sa skláňal nad svojimi dielikmi. Ginny znova pozrela na Harryho a ten znova mrkol.

                „Dobre, teda, idem dokončiť večeru... aj tak sa mi tie dieliky motajú,“ Molly sa usmiala na svoju dcéru a odišla.

                Ginny ich chvíľu potichu pozorovala. Jej deti boli zabrané do skladania obrázkov a Harry na ňu občas pozrel a hrdo sa zazubil. S úsmevom zavrtela hlavou a šla mame pomôcť s večerou.

------

                Harry bol s priebehom celého víkendu mimoriadne spokojný. Molly naňho síce dohliadala, ale ako sama prehlásila, nebolo to vôbec potrebné. Dokázal deťom vymyslieť program a dokázal ich zabaviť, respektíve zamestnať a hlavne bol v pohode, ako sama povedala svojej dcére.

                Automaticky ostával na večeru, ale ako Ginny predpokladala, deťom vôbec neprišlo divné, že sa domov neponáhľa a že je v Brlohu, keď sa oni chystajú spať. A ani im nenapadlo, aby riešili, kedy domov odchádza. Ale odchádzal, pretože ráno v Brlohu nebol a prichádzal až po raňajkách.

                Pre deti bolo ale dôležité, že prišiel, vzal ich doobeda lietať, na čo si Frank začínal zvykať, aj tak bol ale radšej, keď lietala len jeho sestra. A keď mama odišla do práce, bavil sa s nimi. Tie tigre, ktoré napokon spolu poskladali, boli skutočne nádherné a obaja si sľúbili, že prehovoria Charlieho, aby im všetky muklovské stavebnice posunul.

------

                Pátranie, alebo skôr akcia oddelenia Odboru záhad na Rokforte skončila. Nedotknuteľní Komnatu najvyššej potreby začarovali, aby sa tam neobjavovalo nič, čoho by sa potrebovali čarodejníci narýchlo zbaviť, ale aby sa to automaticky premiestňovalo k nim na Ministerstvo.

                Harry sa stretol ako so svojím šéfom, tak aj so samotným ministrom aby im oznámil závery zo svojho súkromného pátrania. Nepotešilo ich to rovnako, ako to nepotešilo jeho samotného, nemohol však momentálne nič robiť. A nepovedal im ani to, o čo konkrétne šlo, pretože sa s nimi už na začiatku dohodol, že ich bude informovať až v prípade, kedy bude celá vec aktuálna. Čiže keď sa dostane do Komnaty a k Slizolinovým kliatbam. To by bolo v boji proti temnote obrovským úlovkom a úspechom.

                Takto mohol aspoň napomáhať pri skúmaní tých záhadnejších vecí, respektíve artefaktov, ktoré sa nedalo odhaliť pri prvotnom skúmaní. Niečomu podobnému sa venovala aj Hermiona v minulosti. A zabavili toho na Rokforte skutočne veľa.

                „Keby sme sa dostali k tomu v Komnate, zabralo by to na niekoľko čísiel Prorokov,“ preniesla Hermiona listujúc v novinách, v ktorých sa znova objavili články o úspešnom ťažení ich oddelenia v Rokforte. David sa tentoraz zdržoval v zahraničí a Hermiona si povedala, že spolu s Harrym popátrajú na zabavených artefaktoch aj počas víkendu. Deti boli tentoraz u Nevilla a na sobotný večer sa dohodla s kamarátkou, že u nej prespí, aby mali Harry s Ginny súkromie. Nemusela, ale chcela.

                „No, to určite,“ prikývol, keď vyťahoval z chladničky dve pivá. Ginny si odišla pozrieť svoj zápas, v priebehu ktorého začne písať článok a kam potom už len povkladá aktuálne informácie. Všetky tieto články zo zápasov boli prakticky identické, pokiaľ sa neudeje niečo mimoriadne. K večeri by mala byť naspäť. Prípadne o trocha neskôr, ale už teraz mu chýbala. Prisadol si k Hermione.

                „Pivo?“ podivila sa.

                „Jedno,“ mykol plecami. Chystali sa pracovať, preto ju pivo prekvapilo. „Dávno sme si spolu nevypili, nie?“

                „To je pravda,“ súhlasila. „Ale čo toto?“ rukou ukázala na tri podivné veci, ktoré sa chystali preskúmať. Odfrkol si.

                „Hlúposť, ktorú odhalíme behom chvíle,“ zaškľabil sa. „Ale keď nechceš pivo, nevadí. Vypijem ja...“

                „Dám si pivo,“ zaškerila sa. „Nenechám ho vypiť všetko teba. Ginny by nebola nadšená, keby ťa našla nameteného...“

                „To sa nestane, neboj,“ sľúbil jej. „Jedno pivo a pustíme sa do toho.“

                A pustili. Za týždeň, počas ktorého sa zameriavali práve na túto činnosť, jej Harry ukázal niekoľko spôsobov, ako lepšie a účinnejšie manipulovať s čiernou mágiou. Dokonca ju naučil jedno mimoriadne užitočné odhaľujúce zaklínadlo. Podľa jeho slov to bolo kúzlo, ktoré vynašiel Snape. Bola to ale dosť citlivá téma a nechcel zachádzať do podrobností, kedy a za akých okolností ho vynašiel. Už dávno pochopila, že Harry potrebuje svoje tempo a ak bude chcieť niečo povedať, tak to aj povie. Vypytovať sa nemalo zmysel.

                Čas sa posunul o riadny kus ďalej, začalo sa zmrákať, keď sa im podarilo odhaliť funkciu druhého z artefaktov, ktoré si priniesli z práce a Hermiona už plánovala, ako spíše hlásenie o dvoch čiernych predmetoch.

                „Tak fajn, na dnes by stačilo,“ postavila sa od stola a pozrela na hodinky. Najvyšší čas, aby sa prezliekla a šla ku kamarátke. Ginny by sa mala každú chvíľu vrátiť. „Večeru máte v chladničke, víno som tam videla tiež, tak si to užite,“ zaškľabila sa na Harryho a chystala sa ísť ku schodom, keď ju zastavil zvuk pri okne. „Sova? Teraz?“ podivila sa.

                Harry sa postavil a šiel pustiť dnu netrpezlivú poštovú sovu, ktorá sa vstupu dožadovala dôrazným ťukaním.

                „No tak, prestaň,“ mračil sa na podráždenú sovu a odväzoval jej z nohy malý balíček.

                „Je to z Ministerstva?“ vyzvedala Hermiona. Keby niečo nutne potrebovali, musela by svoju návštevu odložiť. Dívala sa na to, ako sova v rýchlosti vyletela z okna, keď sa zbavila záťaže.

                „Nie, z Ministerstva to nie je,“ Harry sa zamračil ešte viac, keď po preskúmaní otvoril balík. Videla, ako uprene hľadí dovnútra. Pomaly prešiel k pohovke a sadol si.

                „Harry...“ Okamžite stíchla, keď zdvihol ruku, aby ju umlčal. Zamračila sa aj ona. Neprestávala ho pozorovať a pristúpila bližšie. Akékoľvek úvahy o odchode okamžite zamietla. Niečo sa dialo, to z jeho výrazu pochopila. Nadýchla sa, že niečo povie, keď jej v šoku zamrzla otázka na perách po tom, ako spoznala predmet, ktorý vytiahol z balíka a ukázal jej ho. Bola to druhá časť pečate.

                „Kto to poslal?“ podišla ešte bližšie a vzala do rúk pečať. V balíku bol list, ktorý si Harry práve čítal. Pochopila, že je niečo veľmi, ale veľmi zle.

                Harry zovrel ruku v päsť, stisol čeľusť a v tvári mal výraz, ktorý uňho ešte nevidela. Možno ten úplne prvýkrát po jeho návrate. Divokosť a nebezpečnosť. Rýchlo vytiahol mobil a vytočil číslo. Chcela sa spýtať, čo sa deje, bála sa však. V tomto okamihu mala strach otvoriť ústa, pretože vyzeral, že by ju preklial, keby ho vyrušila. S očami upretými na riadkoch papiera držal telefón pri uchu dlhú dobu, keď ho zo zasyčaním tresol o pohovku. Prudko sa postavil a začal pochodovať po miestnosti duchom zjavne neprítomný.

                Cítila zvláštny pocit v žalúdku. Srdce jej prudko búchalo. Nadýchla sa a vydýchla a pozbierala odvahu.

                „Harry!“ skríkla po ňom. O krok odstúpila, keď sa k nej otočil. Keby ovládal mimozmyslovú mágiu, zrejme by vyletela do vzduchu aj s polovicou domu. „Čo sa stalo?“ tichšie sa spýtala. Všetko vsadila na to, že by ju nepreklial. Nemohol. Ju nie.

                „Daj mi chvíľu, prosím,“ odvetil zvláštne dutým hlasom. „Musím si to premyslieť...“ podal jej list a začal znova pochodovať. Potreboval pohyb, aby mohol rozmýšľať. A ona sa s hroznou predtuchou začítala do listu.

                Posielam ti druhú časť pečate. Viem, k čomu slúži a viem, k čomu sa dá vďaka nej dostať. A chcem to úplne všetko. Ty mi to odtiaľ vynesieš. Nič nezničíš. Pri najmenšom podozrení, že si zničil jedinú Slizolinovu kliatbu, sa niečo stane Ginevre Weasleyovej, ktorá je už v tejto chvíli v mojej moci. Čakaj na ďalšiu sovu a ďalšie inštrukcie. Nikoho ďalšieho do toho nezapájaj, rozhodne nie Ministerstvo. Grangerovej sa asi nebude dať zbaviť. Nikto ďalší o tom ale nebude vedieť. Ak sa začne pátrať po Weasleyovej, nech sa páči. Ty budeš držať hubu a ja ti sľubujem, že tvojej milovanej neskrivím ani vlások na hlave.

              

 

Komentáre

29.06.2020
• Andreia  |  29.06.2020 01:57:34  |  IP: 193.53.---.---
Skvela kapitola, koniec dost napinavy, tesim sa ako sa to vyvinie. Bude to velmi dlhy tyzden. :)

28.06.2020
• Jana Varga  |  28.06.2020 10:03:30  |  IP: 78.99.---.---
Dakujem vsetkym!
Na pokracovanie budete musiet pockat a nemozem okolo toho vypisovat, ale jerry ma v uvahach pravdu
Artur rozhodne bol milovnikom muklov a rozhodne nebol odbornikom na muklov. To nemoze nikto tvrdit. Prednedavnom som sa dostala k tomu, ako v originaly v patke sprevadzal Harryho na pojednavanie... a nieco podobne som musela v patke HaG pouzit aj ja:) Neda sa odolat, niektore napady J.K.R su kuzelne...

27.06.2020
• Roxor  |  27.06.2020 21:16:46  |  IP: 85.237.---.---
Vyzerá to na poriadne napínavé pokračovanie
• jerry  |  27.06.2020 18:37:45  |  IP: 193.179.---.---
Čauko. Ja to nevidím tak jednoznačne. Iste, život a bezpečnosť Ginny je na prvom mieste, ale myslím, že Harry bude držať čas a bude postupovať s rozvahou. Tiež usúdi, že smrť Harta nebola náhodná. Nasledovať budú úvahy, ako sa mohol niekto dozvedieť o pečati. Ešte krátka poznámka k Arturovi. Artur sa len hral na milovníka a znalca muklov. Tiež uznávam, že je to vec názoru. Vďaka!
• Maťa  |  27.06.2020 16:50:02  |  IP: 84.197.---.---
Nevydržím celý týždeň do dalsej kapitoly!!! 😲
Veci sa začínajú pekne teda kaziť, veľmi sa teším ako zachránia Ginny, resp aké následky to bude mať na únoscoch, vďaka!
Nový príspevok
nick  
text
 
 
465+7dva  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist

aktualizované: 20.09.2020 18:02:54