29. Ďalší pozitívny krok


Hermiona sedela vo Veľkej sieni pri raňajkách a zamyslene uchlipkávala z teplého čaju. Už od včera mali profesori voľno. Mohli ísť za svojimi rodinami alebo kamkoľvek by chceli. Dalo by sa povedať, že ju nepotešilo zistenie, že Severus už tak zrejme učinil. Za rodinou nešiel, pretože žiadnu nemal a pochybovala, že by takto skoro šiel za Harrym. Ale niekde proste šiel, pretože tu nebol a jej to možno trocha aj vadilo. Hlavne po tom, čo sa jej snívalo.
                Stiahla obočie. Taký nezmysel! Miesto Harryho sa posledných osem rokov venoval jej. Čo je síce nezmysel, pretože ona nemusela zničiť horcruxy a Voldemorta, ale bol to sen a on sa venoval jej. Nesnívalo sa jej o celých ôsmich rokoch, to je nemysliteľné, ale vedela, že spolu boli celých osem rokov. A potom to ošetrovanie. Jej nočné mory sa nestratili. A pochybovala, že by sa niekedy stratili, ale teraz bol ten sen iný. Hrôzy vojny ostali, ale v sne bol pri nej Severus a bol zranený a ona ho v jaskyni ošetrovala. Bol poriadne pozráňaný a potreboval mimoriadnu starostlivosť.
                Sakra. Nechápala, ako sa jej zmýšľanie mohlo tak radikálne zmeniť. Alebo dobre, nezmenilo sa, len nechápala, prečo sa jej muselo snívať práve o jeho tele! Chýbal jej sex? Iné vysvetlenie neexistovalo. Našla v tom pôžitok. Fuj! Ale keď si to prizná, tak je to fakt. Mala rada telesné potešenie a vyhľadávala ho. A teraz jej to chýbalo. Chýbalo? Zrejme áno, keď jej zrejmá zúfalosť prerástla až do takých rozmerov, že začala čo i len uvažovať o sexe a Severusovi v jednej súvislosti.
                Ale nezačala! Len sa jej snívalo o zranenom Severusovi, ktorého musela ošetrovať. Veď ani len netuší, ako vyzerá pod oblečením. Iste, predstavu si dokáže spraviť. Videla už kvantum nahých mužských tiel. Ale toto bol Severus! No a čo? Nie je to náhodou tiež muž? Dobre, je, ale aj tak je to Severus. Snape. Ale v sne mal celkom slušné telo. Merlin, bol to len sen! Obyčajný sen. V sne sa môže odohrávať hocičo. A nie je to tak, že nám sen ukazuje naše najtajnejšie želania? Nie. Nie je to zrkadlo z Erisedu, takže nie. Snívať sa môže o hocakých hlúpostiach. Sny sú len zmiešaniny prežitých zážitkov. Úplne nelogické zmiešaniny, takže hľadať v nich nejakú logiku je nemožné. A vôbec nemôže vytvárať nejaké spojitosti medzi Severusom a sexom. Prečo jej napadol práve sex, to tiež zrejme nikdy nepochopí.
                „Dobré ráno.“
                Takmer vyliala čaj, keď ju známy hlas vytrhol z myšlienok. O Severusovi, o jeho tele a o sexe. Merlin...
                „Dobré,“ automaticky odvetila Robertovi. Oni dvaja a ešte ďalší štyria profesori boli poslednými, kto tu ostal. Ani Minerva sa dnes neobjavila.
                „Ako budeš tráviť dovolenku?“ spýtal sa. Snažil sa o priateľský rozhovor, ale ona mu ho neverila. Musel využiť príležitosť, kedy tu nebol Snape, ktorý jej, podľa jeho názoru, poplietol hlavu. Aj keď nechápal, ako sa mu to mohlo podariť.
                „Odídem za priateľmi,“ odvetila pokojne. Nie, že by mu do toho niečo bolo.
                „No, myslel som si, že by sme niekde mohli ísť spolu,“ skúsil. Uprene sa naňho zadívala so stiahnutým obočím.
                „Kde ako?“
                „Hocikam,“ mykol plecami. „Hermiona, ja...“
                „Na to zabudni,“ zamračila sa ešte viac. „Myslela som si, že sme si to vysvetlili.“
                „To áno, ale...“
                „Tak potom nechápem, o čo ti ide?“
                „Mohli sme ísť aspoň na nejaký priateľský výlet,“ zamračil sa aj on. Nepozdávalo sa mu, že svojím, už zďaleka nie tichým rozhovorom, upútavajú pozornosť. Aj keď za to mohol asi sám. „Po tom všetkom by si potrebovala vypnúť.“
                „Ďakujem. Cením si tvoj záujem, ale je zbytočný. Vypnem a odreagujem sa u svojich priateľov.“
                „Myslel som si, že aj ja som priateľ,“ hodil po nej psie oči. Na moment zaváhala.
                „Si, pokiaľ ti ide skutočne o priateľstvo,“ vypustila potichu. „Ale neverím v to.“
                „Hermiona...“
                „Prepáč, ale idem sa zbaliť. Za hodinu odchádzam a vrátim sa za dva týždne.“
                S tým sa postavila a odkráčala zo siene. Zamračene sa za ňou díval. Vážne si myslel, že by mohla prijať jeho ponuku. Že by boli niekde spolu sami. Aj keď len ako priatelia. Aj keď len na moment. Predsa medzi nimi niečo bolo a to niečo mohlo znova vzplanúť. Keby dostal príležitosť. Ale ona ho odmietla. Tak nech si ide, kam chce. Zovrel päsť.
                Naštvane za sebou zatresla dvere. Nedohodla sa s Harrym a Ginny, že by u nich strávila celé dva týždne. Dokonca nepreberali ani jej občasné možné prespatie u nich doma počas jej dovolenky. Ale ponuku kedysi dostala a verila, že keby k tomu malo prísť teraz, tak s ňou nevyrazia dvere. Alebo krb. Dole v hosťovskej izbe síce je laboratórium, ale Harry je prakticky presťahovaný u Ginny, takže hore je jedna izba voľná. Ešte lepšia možnosť je tá, že môže tajne chodiť do svojho bytu prespávať. V hrade a na pozemkoch sa ale dva týždne skutočne objaviť nemienila. Aby ju stále stíhal. A pokúšal...

------

Harry s Hermionou skutočne dvere nevyrazil. Dokonca sa vyjadril, že v také niečo aj dúfal. Ponúkol jej to niekoľkokrát, aby nemusela byť večer v byte sama a aby nemusela bojovať s pokušením. Vždy odmietla. Odmietala síce aj teraz, ale oni boli v presile a napokon ju prehovorili. Existujú predsa kúzla zabezpečujúce súkromie, takže by ich v určitých chvíľach rušiť nemala. To síce nahlas vyslovené nebolo, ale všetci to vedeli.
                „Dobre, teraz by sme mohli vymyslieť tvoj dvojtýždňový učebný plán,“ navrhla Hermiona Ginny krátko poobede, kedy sa vlastne ona presťahovala k Harrymu do izby a ten si preniesol aj posledné kúsky svojich vecí, ktoré mu ešte v izbe ostali, k Ginny.
                „Máš dovolenku,“ zasmiala sa Ginny. „Máš predsa oddychovať.“
                „To je pravda, ale až tak nutne zase oddychovať nemusím,“ pousmiala sa. Pálila ju na jazyku otázka, či nevedia, kam zmizol Snape. „A keď som už tu, tak to využijeme naplno.“
                „Nebudeme to preháňať, súhlasíš? Radšej mi povedz, ako včera dopadlo vaše rande,“ Ginny na ňu nevinne mrkla.
                Hermiona sa musela zahihňať. Nielenže sa jej pozdávala zmena rozhovoru Severusovým smerom, ale sa jej pozdávala aj Ginnina otvorenosť, na ktorú si zrejme bude musieť pomaličky zvykať. Alebo sa vracať o niekoľko rokov vzad. Porozprávala jej všetko. Ginny sa potichu pochechtávala. Severus sa riadil jej radami do bodky. A napokon to ani nezmrvil, ako sa obávala.
                „No a teraz mi prezraď,“ Hermiona dokončievala svoje rozprávanie, „kto z vás mu poradil, čo má robiť?“
                „Čo?“ Ginny sa zarazila v pochechtávaní.
                „Ginny, ja nie som úplne naivná,“ Hermiona sa tvárila káravo. „Uznávam, že by sa mohol správať normálne. Sám sa ale priznal, že sa musel kontrolovať. To by som tiež ešte pochopila, ale keď to vezmeš globálne... jemu by nemohlo napadnúť nič z toho.“
                „Prečo?“ Ginny hrala nechápanie.
                „Je to Snape,“ Hermiona mykla plecami. „Jednoducho sa k nemu také správanie nehodí.“
                „Zmenil sa,“ mykla plecami aj Ginny. „Prečo by nemohol...“
                „Ginny,“ Hermiona stiahla obočie. Ginny sa na ňu len mrkajúc dívala. Potom sa zazubila. Hermione okamžite odľahlo. Zľakla sa, že by ju tým prerušením mohla vydesiť, ale nestalo sa. Ginny začínala byť vážne v pohode.
                „Dobre, priznávam,“ zubenie prešlo do škľabenia. „Pár rád som mu skutočne dala. Bolo na ňom, aby to nepokazil a ako sa zdá, nepokazil to, pretože ty si mimoriadne spokojná.“
                „Som len prekvapená!“ okamžite sa obhajovala. Ginny sa ale tvárila, že jej neverí ani včerajší deň. „Vážne.“
                „Neverím,“ oznámila celkom zrejmú vec.
                „Tak never.“
                „Nepresvedčíš ma.“
                „Nechajme toho,“ rezignovala Hermiona. Jej kamarátka bola o svojej pravde presvedčená. A bola taká tvrdohlavá, že by s ňou nepohlo nič.
                „Ako chceš.“
                „No a ehm,“ Hermiona si zahryzla do spodnej pery. Ginny sa stále uškŕňala. „Neviete náhodou, kam šiel?“ spýtala sa s miernym začervenaním.
                „Kto?“ Ginny sa tvárila, že nevie o kom hovorí.
                „Severus predsa.“
                „Aha a potom mi tvrď, že ťa to rande nepotešilo.“
                „Len chcem vedieť, kde sa fláka. Dlžím mu totiž rande a chcela by som ho trocha potrápiť. Len preto sa pýtam, či neviete, kde je. Pre nič iné,“ vysvetľovala. Sčasti to bola aj pravda. Ale len sčasti.
                „Nevieme.“
                „Aha.“
                „Nebuď sklamaná, Hermiona. On sa určite objaví,“ zasmiala sa.
                „Nie som sklamaná,“ znova sa mračila. „Len som zvedavá.“
                „Dokedy chceš zatĺkať?“
                „Ja ale nezatĺkam. Moje úmysly sú nevinné, to len ty máš svoju utkvelú predstavu, ktorú sa mi snažíš vnútiť,“ neprestávala sa mračiť. „Môžeme zaviesť rozhovor iným smerom?“
                „Ako chceš,“ súhlasila Ginny. „Aj tak si myslím... dobre, už som ticho!“ v zmierlivom geste zdvihla ruky po tom, čo ju Hermiona obdarovala varovným pohľadom.
                „Čo to učenie?“
                „Stojím si za tou dovolenkou. Aj tak za dva týždne nedobehnem trojročné učivo, tak prečo to preháňať? Iste, budeme sa aj učiť. Ale nechcela by som sa len učiť.“
                „Máš niečo konkrétne na mysli?“ zvedavo nadvihla obočie.
                „Hm, čo ja viem?“ opatrne pozrela na Hermionu. Potom na dvere vedúce do domu. Harry bol niekde v dome, nechal ich, aby sa pokojne porozprávali. „Spravila som v poslednej dobe veľmi veľa dôležitých a myslím, že pozitívnych krokov,“ mierne sčervenela.
                „Harry a ty,“ Hermiona chápavo prikývla.
                „Áno,“ odsúhlasila to. „A myslím, že by bolo načase spraviť ďalšie kroky vpred.“
                „Tvoj strach z ľudí?“
                „Uhm,“ sklonila hlavu. „A nielen môj strach z ľudí, ale aj Harryho nenávisť voči svetu.“
                „Asi ti rozumiem,“ šepla Hermiona.
                Potom sa zabrali do vážnej a tichej diskusie. Harry niekoľkokrát vykukol von, ale nevyzerali, že by ho chceli vziať medzi seba. Len s úškľabkom zavrtel hlavou. Nikdy nepochopil a nikdy nepochopí a snáď ani žiaden muž nie je schopný niekedy pochopiť dievčenské záležitosti. Diskutovali až do večere. Prvý deň Hermioninho súžitia s nimi a do kníh ani nenazreli. 
                „Tá kniha je veľmi zaujímavá,“ nadhodil Harry, keď spolu sedeli za stolom a večerali. Hermiona mu strčila do rúk knihu o griloch a grilovaní, spolu s ďalšou knihou, v ktorej boli recepty na grilovanie. Pre obe vybehla tesne predtým, ako sa priletaxovala k nim.
                „Keď Minerva prejavila záujem o takúto spoločenskú akciu a keďže ja som naposledy grilovala ešte v detstve s našimi, tak som ich pritiahla. Aby sme sa vyhli experimentom.“
                „Riaditeľka si zrejme myslela, že to vieme,“ usmiala sa Ginny.
                „Dursleyovci ma z grilovačiek vylúčili, okrem iného, takže viem, čo to je, ale v živote som to poriadne nevidel, nieto aby som to robil.“
                „Ja som to videla, ale nerobila som to.“
                „Tak si poradíme knihami.“
                „A gril kúpim ja,“ ponúkla sa Hermiona. „A nechcem počuť žiadne námietky,“ zamračila sa na Harryho, ktorý sa už chystal k protestom. „Ty sa postaráš o gril a my s Ginny o jedlo.“
                „Ja a Severus by sme sa postarali o gril,“ pousmial sa Harry. Venoval sa pritom svojmu tanieru, takže nemohol vidieť mierne zarazenie Hermiony, Ginnin provokačný úškľabok jej smerom a následné okomentovanie kamarátkinho výrazu stiahnutím obočia staršieho dievčaťa. Vedel si ale predstaviť, aká tichá mimická vojna sa nad jeho hlavou odohráva. „Teda, keď sa najbližšie ukáže, tak mu to navrhnem. Ale keďže to vlastne zorganizovala Minerva, nevidím dôvod, prečo by sa na grilovacej akcii nezúčastnil,“ zachechtal sa.
                „A kedy sa objaví?“ spýtala sa ho Ginny dívajúc sa pritom na Hermionu.
                „Netuším,“ mykol plecami. „Predpokladal som, že príde, keď máte dovolenku,“ konečne zdvihol hlavu a pozrel na Hermionu. „Zrejme si potreboval niečo vybaviť. A možno sa objaví už o päť minút,“ mykol plecami.
                „Keď sa objaví, tak sa objaví,“ hlesla predstierajúc ľahostajnosť. Ginny sa znova zazubila.
                „Správne,“ prikývol Harry.

------

Severus si skutočne potreboval niečo vybaviť. Hneď ráno, ešte pred raňajkami, zmizol z hradu. Len preto, aby sa prenášadlom, ktoré si starostlivo ošetril, aby sa nedalo odhaliť, dostal do Salemu. Chcel si zistiť informácie ohľadne Edmunda Millsa mladšieho. Aj keď Potter dal sľub, že sa nebude angažovať, jeho sa nikto nepýtal, nikomu nič nesľuboval a mal dovolenku, takže si mohol robiť, čo chcel.
                Nezistil však nič prínosné. Mladý Mills cestoval. Nikto poriadne nevedel, kam odišiel a aké mal plány. Ani jeho otec, ktorý vyzeral nezdravo. Až tak, že si Severus pomyslel, že sa nachádza jednou nohou v hrobe. Pravda a posledná návšteva Pottera, sa postarali o to, aby sa zrútil. Starec si Severusa pamätať nebude. Nikto si nebude pamätať, že sa tam objavil ďalší Angličan a vypytoval sa.
                Značná časť novín bola predaná. Millsovci pomaly krachovali. Alebo si len mladý Mills naplnil už tak riadne preplnené bankové konto, aby mal neobmedzené prostriedky k cestovaniu. Skrývaniu sa. Tak by sa to dalo aj nazvať. Ibaže to by nebol Severus, aby za tým nehľadal niečo iné. V Saleme však nezistil nič podstatné. A keďže tu bol a odmietol si pripustiť možnosť, že by sa naspäť do Anglicka ponáhľal, ubytoval sa v malom hotely s úmyslom trocha sa odreagovať. Mal dovolenku a mal na to nárok.
                Nechápal, ako sa mohli jeho myšlienky obrátiť takým smerom. Prečo si pri tom pomyslel práve na ňu. Prečo? Veď tá mladá Američanka, ktorej hlava bola v jeho lone, bola mimoriadne atraktívna a príťažlivá. Neočakávajúc sa mu pred očami zjavilo jej takmer nahé telo. Dobre, mohol automaticky porovnávať dve mladé ženské telá. To by mohol. Na tom nebolo nič zlé. Veď predsa porovnával telá, ktoré doteraz videl. Hovoril si, že tá mala krajšie poprsie, iná zas šikovnejší jazyk... A tejto nechýbalo skutočne nič. Všetko mala dokonalé a všetko spĺňalo jeho predpoklady a požiadavky. Prečo si teda pomyslel, aké by to mohlo byť, keby bola teraz v jeho lone hlava Grangerovej? Sakra, ani na ten sex sa nemôže poriadne sústrediť.
                V snahe potlačiť predstavu Grangerovej do úzadia sa snažil plne sústrediť na telo, ktoré ležalo pod ním. A ktoré za okamih spôsobí, že sa bude nachádzať v nebeských výšinách. Skutočne by si mohol začať naplno užívať toho potešenia, ktoré sa mu dostáva. Vážne by sa mal zameriavať len na pôžitok, ktorý z toho má. Len na to jediné... Nakoniec sa mu to podarilo. Ale nechápal sa. Prečo si na ňu musí spomenúť v tej najnevhodnejšej chvíli?

------

„Čo ste to preberali s Hermionou takmer celý deň?“ vyzvedal Harry, keď sa s Ginny zavreli vo svojej izbe a uložili sa k spánku. Nezabezpečil izbu. A v prípade potreby by ju zabezpečil len na najnevyhnutnejší čas. Hrozba nočných môr bola veľká a trojnásobná a bolo by dobré, keby sa dala včas odhaliť aj v prípade Hermiony. On sa s ňou teda na túto tému nebavil, spravila to Ginny.  
                „No, preberali sme moje nasledujúce kroky,“ odvetila ležiac v jeho náručí.
                „A tie sú? Teda keď to smiem vedieť.“
                „Určite to smieš vedieť,“ nadvihla hlavu a s miernym úsmevom mu vtisla jemný bozk na tvár. „Chcela by som sa, krok po kroku, zbaviť strachu z ľudí.“
                „To by bolo fajn,“ odsúhlasil jej to s potešením. A hrdosťou.
                „A zároveň chcem docieliť, aby si prestal nenávidieť svet,“ uprene sa mu zadívala do očí. Zamrkal a prekvapene na ňu pozrel. „Myslím to vážne, Harry,“ šepla. „Mrzí ma, keď si myslíš, že celý svet stojí za... nič.“
                „Ale nemyslím.“
                „Myslíš.“
                „Ty si môj svet,“ usmial sa. Chcel vyzerať presvedčivo, ale vedel, že ju neoklame.
                „To mi síce lichotí, ale náš svet nemôže byť sústredený len v tomto dome. A okrem toho som ti povedala, že by som chcela dosiahnuť, aby si tí dvaja všimli jeden druhého.“
                „To je tri v jednom,“ uškrnul sa. „Vlastne dokonca štyri v jednom.“
                „Presvedčil si ma, že vieš počítať,“ provokačne sa zaškľabila.
                „Viem... do desať?“ zazubil sa.
                „Harry, ja to myslím vážne,“ povzdychla.
                „Dobre a čo máš v pláne? Alebo na čo ste s Hermionou prišli?“
                „Ona vie vlastne len o tom, že chcem, aby sme sa osmelili my dvaja. To s ňou a Severusom je môj doplnkový plán.“
                „Doplnkový,“ zachechtal sa.
                „Áno, doplnkový,“ prikývla a posadila sa. Dívala sa naňho veľmi vážne. Vedel, že humor bude musieť ísť bokom. Posadil sa oproti nej.
                „Nech sa rozhodneš pre čokoľvek, budem ťa podporovať,“ vypustil vážne.
                „Ja viem,“ šepla. „Napadlo mi to už včera,“ mierne sa zamračila. „Som pripravená to risknúť, pretože by mi to mohlo pomôcť a som si istá, že to pomôže aj tebe. A niekedy v budúcnosti, keď budeš mať nohu v poriadku, ťa prinútim pochopiť, že svet je krásny a že sa oplatí žiť.“
                Na moment stíchla. Preňho bol svet krásny a oplatilo sa mu žiť... pre ňu v tomto dome. Ale to sa skutočne nemohlo ťahať donekonečna.
                „O čo ide?“ pohladil ju po líci a zdvihol si jej tvár k sebe.
                „Mám peniaze, ako si mi prezradil... počkaj, neprerušuj ma! Mlč. Niekedy v budúcnosti, v čo najbližšej budúcnosti chcem, aby sme začali cestovať. Chcem ti ukázať, že svet je úžasné miesto, že sa ti podarilo zachrániť veľmi veľa nádherných miest. Viem o nich, z toho miesta, kde som žila,“ zamračila sa. Potom sa ale otriasla a odvážne pokračovala. „Bývali by sme v stane. Pamätáš na Svetový pohár v metlobale? Také stany sa dajú kúpiť a ja jeden kúpim. Ale menší. Ty vieš vyčarovať prenášadlá tak, aby nás Ministerstvo neodhalilo. No a najväčšie starosti by boli s jedlom, ale mám peniaze, takže by sme mali čo jesť. A budeme cestovať. Na všetky miesta, o ktorých som počula. Nádherné miesta. Spolu,“ zmĺkla a dívala sa naňho čakajúc na jeho reakciu. Po chvíli sa usmial.
                „To by bolo výborné,“ prikývol. „Keď budem mať nohu v poriadku, vypadneme z tohto domu a budeme cestovať.“
                „Sľubuješ?“ riskla to. Jeho pohľad na moment potemnel, ale rýchle sa spamätal.
                „Áno.“ Vyhol sa síce priamemu sľubu, ale neodmietol to a ju to potešilo. „A čo teraz? Máš predsa plány aj na najbližšiu prítomnosť.“
                „Áno,“ prikývla. Zhlboka sa nadýchla a žmurkajúc naňho pozrela. „Hermiona mi hovorila o tej chate, kde bola pred pár týždňami.“
                „Uhm... o chate,“ spomenul si na incident, vďaka ktorému sa Hermiona so Severusom uzmierili.
                „No a sú tam chaty, podobné v akej bola ona, ale pláž pri nich nie je až taká preľudnená, skôr je súkromnejšieho rázu a v chatách sú aj tri miestnosti,“ v rýchlosti zo seba sypala slová. Stiahol obočie. Okamžite prestala žvatlať. Toto asi nedomyslela.
                „Chcela by si ísť do takej chaty?“ spýtal sa.
                „Pokiaľ by si šiel so mnou, tak určite,“ sčervenela. „Budú tam muklovia, ktorí nás nebudú poznať. Neverím, že by čarodejníci behali po pláži. A nebude ich tam až tak veľa. Keby som si postupne zvykala na ľudí a ty s Hermionou by ste boli pri mne, nemuselo by to dopadnúť zle.“
                „To by nemuselo,“ zavrtel hlavou a zamyslene na ňu pozeral. Skutočne by sa podujala na niečo takéto? Zrejme áno, keď mu to navrhovala. Znovu ho zaplavil hrejivý pocit hrdosti. Usmial sa. „A ja mám presvedčiť Severusa, aby nám trom robil spoločnosť. A keď bude Hermiona v plavkách, v jeho blízkosti, tak by si mohol všimnúť, že je to kočka? Dobre tomu rozumiem?“ zaškľabil sa.
                „Áno. A keby sa ešte objavil on v plavkách, Hermiona by si mohla všimnúť, že je to chlap a že ju priťahuje,“ zacerila sa.
                „Severus v plavkách?“ vyvalil oči.
                „Kúpal sa predsa už aj nahý.“
                „To áno, ale to bolo predo mnou, nie pred dvoma mladými ženami.“
                „Z ktorej jedna ho priťahuje.“
                „Ty si vážne o tom presvedčená?“
                „Áno.“
                „A Hermiona?“
                „Tá vie len o tom, že pôjde s nami. O Severusovi nevie. Keby náhodou odmietol, tak sa nič nestane. A keď neodmietne, tak to bude pre ňu prekvapenie k jej blížiacim sa narodeninám.“
                „Pekne premyslené.“
                „No a ehm,“ tvárila sa nenápadne a nevinne. „Na tebe už je len to, aby si presvedčil Severusa.“

------

„Zbláznil si sa?“ zasipel Severus na druhý deň pred večerou, keď sa zjavil v Harryho dome. Vonku lialo ako z kanvy, k čomu sparné počasie už niekoľko dní spelo. Dievčatá boli zavreté v laboratóriu a Harry si s nevôľou uvedomoval, že ho ani príliš nepotrebujú. V laboratóriu teda určite. Preto ho Severusova návšteva potešila.
                „Nie,“ usmial sa. „Taká dovolenka pri mori, hoci len päťdňová, nemusí byť zlá. Ginny si začne zvykať na prítomnosť cudzích ľudí a som si istý, že si začne zvykať rýchlo. Bude to pre ňu užitočné.“
                „To uznávam. Ale čo ty?“ stiahol obočie.
                „Čo ja? Svet tam vonku nemusí byť až taký hrozný, nie?“
                „Potter, netrep. Vieš ako to myslím. Čo tvoje záchvaty?“ povytiahol obočie. „Vedia tvoje spolubývajúce, aké záchvaty ťa v minulosti chytali? Zdôveril si sa? Čo?“ vŕtal doňho.
                „Už to prešlo a aj keby...“
                „Ako si môžeš byť istý, že ťa to prešlo? Z čoho tak usudzuješ? Bol si niekde na jednom mieste dlhšie ako poldňa bez toho, aby si dostal záchvat?“
                „V Saleme,“ zamračil sa.
                „Tam ťa ale odpútavali starosti o Ginevru. Môžeš zaručiť, že ťa niekoľkodňový pobyt na cudzom mieste v prítomnosti ľudí nedostane do stavu, v akom si sa v minulosti nachádzal pravidelne?“
                „Už je to preč,“ zavrčal naštvane. „Ginny to pomôže a ja žiadny záchvat nedostanem.“
                „Môžeš to zaručiť?“ zopakoval Severus ironicky.
                „Nie!“ štekol po ňom Harry. „Ale môžeš mi robiť sprievodcu, ak máš o mňa strach. Môžeš ísť s nami a stráviť s nami päť nezabudnuteľných dní. So mnou, s Ginny a s... Hermionou,“ natiahol v snahe odpútať pozornosť od svojho zamlčovaného problému. A v snahe splniť časť plánu, ktorou ho poverila Ginny.
                „Strávil som s tebou osem rokov, nemusíš ma trestať ďalšími piatimi dňami,“ zatváril sa kyslo.
                „Mala by to byť pre teba hračka,“ nevinne sa usmial.
                „Ja a pri mori? Znova opakujem svoju pôvodnú otázku. Zbláznil si sa?“ zavrtel hlavou.
                „Hral si predsa romantiku, tak by si mohol byť schopný dokázať hocičo.“
                „Toto je ale niečo úplne iné.“
                „To fakt, pri mori by si sa musel vyzliecť,“ zaškľabil sa.
                „To som práve nemyslel!“
                „Tiež si myslím, že by si sa nemusel báť ukázať v plavkách pred Ginny... a Hermionou.“
                „Potter, nevŕtaj,“ zamračil sa. „Vedia o tom? Že sa im tam môžeš zosypať?“
                „Nevedia,“ stiahol obočie.
                „Tak by si im to mal povedať, aby sa na to pripravili.“
                „Nič mi nebude.“
                „Ale môže byť.“
                „Tak pôjdeš so mnou. Ginny má dosť starosti so sebou a so snahou o moju nápravu. Prečo jej pridávať starosti a...“
                „Tak sa zver Hermione. Niektorej to musíš povedať!“
                „Hermiona sa práve dostala z blata. Nasledujúce dva týždne sme pripravení odpútať ju do tej miery, že si na chľast nespomenie. Možno s tým bude mať väčšie problémy, než si myslíme. Možno nie, ale ktovie. A to jej mám naservírovať svoju duševnú nerovnováhu len preto, aby potom...“
                „Presne tak.“
                „Nespravím to.“
                „Potter, správaš sa nezodpovedne.“
                „Tak poď so mnou ty, aby si na mňa dohliadol.“
                „Poviem im to.“
                „Nepovieš.“
                „Prečo si to myslíš?“
                „Pretože si vážiš moje rozhodnutia.“
                „Iste, keď sú rozumné.“
                „Teraz sú dosť rozumné.“
                „Skôr mi prídu ako sebecké.“
                „Vieš, že som nespravil v živote nič sebecké, tak na mňa sebeckosť nevyťahuj.“
                „Tak potom si idiot.“
                „S tým si sa už ale naučil žiť, nie?“
                „Si...“
                „Pôjdeš s nami, však?“ Harry sa uškrnul. „Poviem teda Hermione, aby sa zajtra poobzerala po trojizbovej chatke, ak teda nemáš v úmysle podeliť sa s ňou o izbu.“
                „Mám taký pocit, že si to naplánoval,“ zamračil sa ešte viac.
                „Ja nie, naplánovala to Ginny ako pomoc sebe a mne. A keďže tu s nami bude Hermiona, tak s nami pôjde aj k moru, ako dozor pre oboch. No a keďže ja mám isté problémy, tak pôjdeš aj ty ako môj osobný liečiteľ,“ zhrnul.
                „Aha,“ prikývol. „A ja som idiot, ktorý ti toto zožerie. No jasne, Ginevra to naplánovala a tebe sa to do plánov vôbec nehodilo, že? Najmä po tom, čo si mi prezradil, akými bludnými predstavami začala Ginevra trpieť, keď si myslí, že by medzi mnou a Hermionou niečo mohlo byť. Vôbec, celé je to úplne nevinné a náhodné.“
                „Máš pravdu, nie je,“ Harrymu sa rozšíril úsmev. „Ale keďže ma rešpektuješ a nenecháš ma riskovať moje a už vôbec nie ich zdravie, tak na mňa dohliadneš. V plavkách.“
                „Na plavky zabudni.“
                „Budeš sa dusiť na deke na slnku v košeli?“ naoko sa podivil.
                „Možno.“
                „Severus, je teda nie som ktovieaký odborník a určite som o tom vôbec neuvažoval,“ zaškaredil sa, „ale keď sa dáš do plaviek, nebudeš sa musieť za nič hanbiť.“
                „Zmĺkni,“ zavrčal Snape.
                „Ony sú už dospelé, nie sú to pubertiačky, ktoré by odpadli, keby videli svojho profesora v plavkách.“
                „Budeš ticho?“
                „Je to úplne normálne. Nemáš nič, čo by ich snáď vydesilo alebo nebodaj...“
                „Drž hubu,“ zasyčal. Harry sa kráľovsky bavil. „Pôjdem s tebou, ale len preto, že by si im skutočne mohol ublížiť.“
                „To bude úplne parádne. Dovolenka pri mori vo štvorici.“
                „Iste, bude to ďalšia z udalostí, ktoré sa môžu zaradiť k nočným morám.“
                Nemohli tomu uveriť. Teda Ginny a Hermiona. Keď vyšli z laboratória, našli zamračeného Severusa a vyškľabeného Harryho. Ten im veselo oznámil, že sa Severus podujal robiť im akýsi odborný dohľad nad ich postupným zžívaním s ďalšími ľuďmi. Hermiona mala za úlohu zohnať chatu s troma izbami. Potešilo ju to. Už skutočnosť, že ho znova vidí, je potešila. Tvárila sa však pokojne. A Severus si musel nenápadne prezrieť celé jej telo. O niekoľko dní bude mať možnosť prezrieť si ho ešte dôkladnejšie. Sakra, Severus!
                „Kde si bol?“ spýtal sa o niečo neskôr Harry Severusa.
                „Neviem, či sa mi ti chce odpovedať, keď si ma zavliekol do takej debiliny,“ vŕkol potichu.
                „Nechal si sa veľmi ľahko,“ mykol plecami. „Tak kde si bol? V USA?“
                „Si bystrý,“ zasipel. „Áno, ale nezistil som nič významné. Starý je tesne pred zrútením. Aj psychickým aj fyzickým a mladý pobehuje po svete. Nikto nevie kade chodí, ale buď sa skrýva alebo a to sa mi zdá logickejšie, zháňa a špekuluje, ako sa pomstiť.“
                „Na to nemá,“ okomentoval potichu.
                „Nemá, ale zjavne si to nechce pripustiť.“
                „Keď sa sem priblíži, zabijem ho.“
                „On sa nepriblíži, aspoň nie osobne. Na to je slaboch. Ale zúfalí ľudia robia zúfalé činy.“
                „Čo by som mal spraviť?“
                „Všetko, čo si mohol spraviť, si spravil. Nemá odkiaľ vedieť, kde bývaš. Nemá ťa ako sledovať. Ak by ťa stretol, bola by to náhoda. A keďže nevystrkuješ nos, tak ťa stretnúť nemôže. A nikoho by v živote nenapadlo, že ako potkan zalezený Potter sa pôjde slniť na juh k moru. Takže ťa ani tam hľadať nebude.“
                „Náhoda,“ zamyslene skonštatoval. „Každopádne budem pripravený aj na tú náhodu.“
                „A okrem toho budem na juhu aj ja, aby som sa postaral o bezpečie tvojej rite, keď si to už tak krásne vyšpekuloval,“ zagánil.
                „Áno, to je tiež pravda. Budeme všetci v mimoriadne schopných rukách.“
                Ešte o kúsok neskôr, keď sa znova spustil lejak, sedeli všetci štyria v obývačke pri čaji. Až na Severusa, ten sedel pri škótskej.
                „Dala by som si zmrzlinu,“ nadhodila Ginny. „Viem, že by sa na noc sladké nemalo jesť, ale...“
                „Ginevra, my nie sme poradcovia správnej výživy, takže si ju pokojne daj, keď máš chuť,“ zaškľabil sa Severus.
                „Ja by som si dala asi tiež.“
                „Dobre, seď. Ja ti ju prinesiem,“ ponúkla sa. Hermiona sa zarazila v pohybe a klesla naspäť do kresla. „Pôjdeš mi pomôcť?“ Ginny sa milo usmiala na Harryho. Síce sa na ňu chvíľu díval, akože nechápe, pri čom by jej mal pomôcť, ale keď nenápadne povytiahla obočie, došlo mu to. „Majú smolu, v tomto dome príliš súkromia mať nebudú,“ potichu sa zasmiala, keď za nimi privrela dvere do kuchyne.
                „A myslíš, že by chceli mať súkromie?“ spýtal sa. K mrazničke sa príliš neponáhľala. Miesto toho sa otočila a objala ho.
                „Mne je jedno, čo chcú,“ natiahla šepky. „Zaujíma ma len to, čo im môžem poskytnúť ja. Keby chceli viac, budú musieť ísť mimo. Napríklad na rande,“ hlesla a prisala sa mu na pery. „Ako sa ti podarilo prehovoriť Severusa?“ vyzvedala o chvíľu neskôr. „Nevyzeral, že by sa radoval.“
                „Neraduje,“ zaškľabil sa. „Viem, ako naňho. Budeš mi musieť dôverovať.“
                „Ja ti dôverujem.“
                Zmrzlinu nevytiahli. Ani o päť, ani o desať minút...
                „Mám pocit, že sa zmrzliny nedočkáš,“ natiahol Severus, keď sa za Ginny a Harrym privreli dvere do kuchyne.
                „Tiež mám ten pocit, že sa Ginny stará o vývoj nášho vzťahu,“ zaškľabila sa.
                „Je mimoriadne ohľaduplná,“ vrátil jej úškľabok. „A keď si načala túto tému. Nedlžíš mi niečo?“ vyzývavo natiahol.
                „Iste,“ pokojne prikývla. „Myslím na to, ale keďže ťa dva dni nebolo, nemohla som ti navrhnúť rande.“
                „Chýbal som ti?“ usmial sa.
                „Určite. Do Ginny vŕtať nemôžem a do Harryho vŕtať váham.“
                „Takže som ja ten šťastný.“
                „Keď sa poobzeráš, nikoho iného v mojej blízkosti niet.“
                „A čo trpák? Nepripomínal sa?“
                „Pozýval ma na výlet,“ pripustila.
                „Ale to je od neho ohavné,“ hral pohoršenie. „Odmietla si?“ usmial sa.
                „Samozrejme, nebudem mu dávať plané nádeje.“
                „Hm, určite sa cítil sklamane.“
                „Neviem, otočila som sa mu chrbtom. A keby si ho videl a nebodaj sa na mňa pýtal, nevieš o mne, nevidel si ma a ani nechceš vidieť. Dobre?“
                „Ako si praješ. A teraz. Čo to rande?“
                „Zajtra ti to vyhovuje?“
                „Zajtra je úplne výborný deň na rande,“ zaceril sa.
                „Fajn, ale nebudem ťa vyzdvihovať doma, ak ti to nebude vadiť. Nechcem ísť na hrad,“ stiahla obočie.
                „Nie je problém. Prídem sem a odtiaľto sa odmiestnime. Kam ma chceš vziať na rande?“
                „To má byť prekvapenie,“ uškrnula sa. Severusovi sa to nezdalo. Bol si tým istý. V jej očiach zaregistroval záchvev pomstychtivosti. Zajtra sa bude musieť pripraviť na úplne všetko. Niečo si naňho pripravila a on sa nebude môcť nechať rozhádzať.

------

„Toto sú všetky podklady, ktoré sa nám podarilo nazhromaždiť, pane.“
                „Dobre,“ vrkol Edmund Mills mladší na chlapa, ktorý pred neho položil stoh pergamenov, časopisov a denníkov. Sedel v jednom menšom parížskom hoteli. Pred jeho dverami stáli dvaja chlapi, ktorých si najal ešte v Austrálii a mali sa starať o jeho bezpečnosť. Mal neuveriteľný strach z toho, že by sa mal ešte niekedy stretnúť s Potterom. To určite. Ale hnev a poníženie boli tiež veľmi veľké a on žil len pre pomstu. Aj keby sa mu nepodarilo pomstiť sa, musí pre to spraviť všetko.
                Do neskorých nočných hodín čítal pergameny a výtlačky čarodejníckych periodík. Dokonca z dôb, kedy chodil Potter do školy. Pamätal si, že spomínal nejakú McGonagallovú. Tá mu bola blízka. Okrem Ginevry, samozrejme, čo pochopil neskoro. Teraz už vedel o siedmych weasleyovských deťoch, medzi ktorých sa začal rátať aj ten malý kripel. Vedel o jeho krstnom zavretom v Azkabane. Vedel o Trojčarodejníckom turnaji. Vedel, že Hermiona Grangerová, ktorá prežila, bola jeho najlepšou priateľkou. A ďalší človek, ktorý prežil. Severus Snape. Niekde medzi týmito preživšími ľuďmi musí byť spôsob, ako sa k nej dostať. Snape nie. Podľa najnovších správ to bol práve on, kto Potterovi pomáhal. A keď to bol podobný tip, ako on, tak s ním sa radšej nestretnúť. Vedel aj to, že pracuje v Rokforte. Rovnako ako jeho priateľka Grangerová. Ginervina priateľka. A McGonagallová tam robila riaditeľku. Na Rokforte bude musieť niečo byť. Ale on tam nemôže ísť. Nemôže sa ukázať v Anglicku aspoň do tej doby, kedy nebude mať nejaký plán.
                „Hej ty,“ štekol po chlapovi, ktorý mu priniesol pergameny. „Vezmi si ešte jedného a bežte do Anglicka. Do čarodejníckej školy, do Rokfortu. Zistite všetko, čo sa dá zistiť o Hermione Grangerovej a jej možnej spojitosti s Potterom. Diskrétne, samozrejme.“
                „Vieme, čo máme robiť,“ dovolil si zaprotestovať.
                „Veď pre to vás aj platím,“ zasyčal nebezpečne.

------

Vonku znova vyliezlo slnko a oni mohli vyjsť na záhradu. Harryho potešilo, že dievčatá tentoraz vzali aj jeho a zapojili ho. Čo im nezabudol ublížene aj pripomenúť. Celé doobedie trénovali Obranu, ktorá šla Ginny najlepšie. Spolu s Hermionou na ňu útočili a ona sa vykrývala stále lepším štítom.
                Po obede dve hodiny skúšali transfiguráciu, aby následne skontrolovala všetky rastliny, ktoré pestovala a výučbu zavŕšili opakovaním čarovania. Pred večerou len posedávali pod altánkom. Ginny občas vypustila nejaké zaklínadlo, ale viac sa bavili o zajtrajšej grilovačke.
                „Hypermarkety sú otvorené až do polnoci, tak spolu so Severusom vyberieme nejaký gril,“ povedala Hermiona.
                „Mala si to vybaviť skorej a nemuseli ste sa na rande zdržovať grilmi,“ Ginny zavrtela hlavou. „Rande by sa malo užívať, nie využívať na nákupy,“ zaškľabila sa.
                „A čo vy? Kedy si vyrazíte na rande?“ spýtala sa ich len preto, aby nemusela reagovať na Ginnino vŕtnutie.
                „Dnes,“ vypustil Harry. „Keď odídu, počkám ťa za altánkom,“ šepol Ginny. Tá sa rozhihňala a Hermiona prevrátila oči.
                „Skúsila som to,“ povzdychla.
                „Pôjdeme k moru, nie?“
                „Len aby ste k tomu moru šli. Nie aby ste sa zašili v chatke a nevystrčili nos. A okrem toho som mala na mysli rande, nie kolektívnu dovolenku,“ zazubila sa.
                „Neboj, keď budeme na juhu, určite si vyrazíme na rande, aby ste dostali príležitosť byť so Severusom osamote,“ natiahla Ginny.
                „Hovorí niekto o mne?“ z domu vyšiel Severus s vážnou tvárou. Znova mal muklovské oblečenie, tentoraz modré rifle a bielu košeľu. Nevyzeralo to na ňom až tak krikľavo. Bielu košeľu nosil pod habitom stále.
                „My všetci, celkom neočakávane,“ natiahol Harry. „Hm, sekne ti to,“ zaceril sa.
                „Tak sa udus závisťou,“ zavrčal naňho. „V akej súvislosti ste ma preberali?“ pozrel na Hermionu. Aj ona mala na sebe modré rifle a biele tielko. Nešpehoval ho niekto? Že by sa tak náhodne zosúladili? Rozhodne by privítal nejaké široké biele tričko, než toto tielko, ktoré ho, určite nechtiac, dráždilo.
                „Ja tvrdím, že je Harry lepší plavec než ty,“ Ginny naňho nevinne pozrela. Okamžite ju prebodol pohľadom. „Veď vieš, keď budeme pri mori, tak by sme si mohli dať plavecké závody,“ zazubila sa. „V plavkách.“
                „No iste, v tvojom prípade by plavecké závody bez plaviek mohli byť oku príjemné,“ vrátil jej zubenie. „Hermiona, necháme tieto deti ich zábave a pôjdeme?“ diplomaticky sa k nej otočil.
                „Ale aj mňa by zaujímalo, či budeš súťažiť v plavkách alebo bez nich,“ pousmiala sa.
                „Neviem plávať,“ priznal. „Takže so mnou nerátajte.“
                „Dobre vieš, že viem, že vieš plávať,“ podpichol ho Harry. „A okrem toho, o plavecké závody vlastne ani nemusí ísť, nie?“
                „Mne je jedno, či sa chceš niekde predvádzať nahatý. Už som povedal, že so mnou nerátajte.“
                „My už niečo vymyslíme, čím ťa donútime vliezť do vody, či už v plavkách, bez plaviek alebo hocako,“ sľúbila Ginny.
                „Iste, Ginevra. O tom nepochybujem. Zbytočne veľa energie mrháš do vymýšľania teórií a plánov. Už teraz sa bojím a budem si dávať sakramentský pozor na to, čo, kde a ako podnikneš,“ zaškľabil sa. „Trasiem sa strachom,“ zavrtel hlavou. „Pôjdeme?“ znova pozrel na Hermionu, ktorá sa uškŕňala.
                „Ale iste. Myslím, že ťa čaká nezabudnuteľný večer.“
                „Tým som si viac ako istý.“

TOPlist