27. Zmierenie sa s minulosťou

 

      Byt Harryho Pottera, Londýn, 10.3.2002
               
Pomaly sa presúvali do jeho spálne, neprestávajúc sa bozkávať a postupne sa zbavovať oblečenia so snahou o minimálne prerušenie bozku. Cítil jej ruky úplne všade a aj on sa dotýkal taktiež každého kúska jej tela. Bolo to extrémne vzrušujúce a on sa snažil nevnímať ten slabučký hlások vo svojej hlave, že to predsa len nemusí byť tak, ako si želá.
                A ona taktiež. Keď ju položil do svojej postele a vrhol sa na jej telo, aby ho vybozkával skutočne dôkladne, na moment si uvedomila, že sa môže všetko zničiť behom okamihu. Ibaže jej obavy boli potlačené do úzadia v okamihu, ako ucítila jeho ruku medzi svojimi nohami a tá ju dráždila, jeho prsty sa vnárali do jej vnútra a ona prestávala uvažovať úplne. Len ho na seba stiahla, aby sa mu otvorila a prijala ho do svojho tela.
                Snažil sa o pomalé tempo, snažil sa vydržať, snažil sa o to, aby dosiahla vrchol ako prvá. Snažil sa o to, aby zistil, čo to s ňou spraví, než sa oddá vlastným potrebám. Ibaže ona ho súrila, hnaná dopredu stále väčšou túžbou, cítiac blížiaci sa vrchol a on sa v duchu sústredil na úplne obyčajné veci.
                A hlavne nechutné veci. Spomínal na hodiny Dejín mágie a na neuveriteľne dlhé a nudné pasáže, ktoré ich nútili naučiť sa naspamäť. Dokonca si v duchu začal recitovať báseň, ktorú sa musel na Douglasov príkaz naučiť. Úporne sa snažil spomenúť si na pokyny pri pestovaní Diablovho osídla. Hocičo, čo by mu pomohlo odpútať sa od tých vzrušujúcich zvukov, ktoré z nej vychádzali. Od jej nôh, pevne omotaných okolo jeho pása. Od jej rúk, ktoré ho objímali. A od jej vrcholu, ktorý sa jednoznačne blížil. 
                A bolestivo si zahryzol do spodnej pery, keď jej orgazmus ucítil a ona sa pod ním zmietala, jej vnútro explodovalo a on sa snažil nepodľahnúť, vydržať s pevne stisnutými zubami. Po dlhých sekundách sa pod ním upokojila a on napäto čakal, čo sa stane. Zvládol boj s vlastným orgazmom, i keď ho to stálo veľa síl a presvedčenia. Keby sa pod ním začala znova hýbať, zrejme by to nevydržal.
                Otvorila oči a jemu sa v hroznom očakávaní zadrhol dych. Dívala sa naňho, prekvapene a spýtavo.
                „Si v poriadku?“ spýtal sa chrapľavo. Cítila jeho telo, ktoré sa triaslo potláčaným napätím. Mierne sa pousmiala.
                „Som, Harry,“ potichu povedala. Potom sa mierne zamračila. „Zdržal si sa,“ hlesla uznanlivo.
                „Áno,“ prikývol a sklonil sa, aby jej vtisol opatrný bozk na pery. „Ale myslím, že ma za chvíľu roztrhne,“ priznal sa.
                „Tak s tým niečo spravme.“  
                Prinútila ho pretočiť sa na chrbát bez toho, aby sa ich spojenie prerušilo. Chvíľu sa naňho len dívala. S úľavou si uvedomujúc, že je to všetko preč. Neznenávidela ho, nechcelo sa jej zvracať. Milovala ho a zrejme ešte viac, než predtým. Naklonila sa k nemu, aby ho pobozkala a začala sa na ňom pohybovať. Najprv pomaly, ibaže bol skutočne napätý k prasknutiu a ona ho nechcela trápiť. Jej vzrušenie a túžba sa vracali. To bolo niečo, čo nepoznala už viac ako dva roky. Nikdy v tej dobe nebola schopná dosiahnuť vrcholu dva razy za sebou, keď bol muž v nej. Vždy sa musela vrhnúť na toaletu. Teraz tomu bolo ale inak.
                Zrýchlila svoje pohyby a nebola schopná ho už bozkávať. Oprela sa o jeho rameno a on jej pomáhal. Keď po pár desiatkach sekúnd ucítila jeho vrchol, prenieslo to za hranicu aj ju. Objímal jej trasúce sa telo a sám sa chvel pod tými nádhernými a mimoriadne veľkými pocitmi. Keď sa mu ich prvý sex zdal dokonalý, tento ho predstihol na celej čiare.
                „Merlin, to bolo niečo,“ hlesla rozochvene ležiac na ňom. A on ju nechcel pustiť. Nie tak skoro. Akoby sa bál, že sa skutočne postaví a utečie. Zdvihla hlavu a zadívala sa naňho. S takým pohľadom, ktorý mu rozochvel vnútornosti.
                „Si absolútne v poriadku,“ skonštatoval radostne.
                „Som,“ prikývla so širokým úsmevom. „Harry, je to neskutočný pocit,“ nadšene oznamovala cítiac, že ich spojenie dlho nevydrží. A ona ho chcela v sebe. Nespokojne si uvedomila, že o chvíľu skutočne vykĺzne. „Ďakujem ti, zachránil si moju dušu, doktor Potter,“ vtisla mu nežný bozk.
                Hladil ju po chrbte, spokojný, pokojný a šťastný.
                „Zahryzol si si do pery,“ zachmúrene objavila jeho opuchnutú peru. Našťastie si ju nerozhryzol.
                „Áno, chcel som vydržať, aby som ťa kontroloval,“ prikývol.
                „Si neskutočný,“ zavrtela hlavou. Fúkala mu do pery a prechádzala po nej svojím jazykom. Privrel oči a nechal sa od nej rozmaznávať. Zaslúžili si to obaja. Mali vyhrané. Nedá sa popísať pocit, ktorý ho zaplnil. Úľava, radosť, šťastie. A ona na tom bola rovnako. „Chcem repete, Potter,“ šepla mu do ucha a začala sa pohybovať v jeho lone v snahe prebudiť ho k životu. Stále mala naňho chuť. Chcela si to všetko poriadne užiť. Chcela by to robiť najradšej niekoľko dní v kuse. Alebo až do smrti, keby to bolo možné.
                „Si nenásytná,“ potichu sa zachechtal. Jej jazyk behal po jeho tvári a krku a jasne mu dávala najavo, čo chce.
                „Nezažila som poriadny sex dva a pol roka. Čakáš snáď, že mi bude jedno kolo s dvoma orgazmami stačiť?“ mrkla naňho. Nespokojne pritlačila svoje genitálie na tie jeho, ale tie boli mŕtve. Zatiaľ.
                „Venujem ti pokojne niekoľko kôl, ale musíš mi dať čas na rekonvalescenciu. Musím nabrať sily,“ usmial sa na jej nespokojný výraz. „Ver mi, že to zvládnem... avšak svojím tempom,“ ubezpečil ju o svojich schopnostiach.
                „V poriadku,“ prikývla zmierlivo a zliezla z neho len preto, aby sa očistila prútikom a vyzývavo si ľahla vedľa neho na bok, s jednou nohou pokrčenou a hrudníkom vystrčeným. „A za ten čas, čo budeš zbierať sily, by si sa mohol postarať o mňa, nie?“ zvodne sa usmiala.
                A on jej úsmev opätoval. Vrhol sa na ňu, aby spravil to, na čo sa tešil. Jeho hlava zmizla medzi jej nohami, aby okúsil, ako chutí jeho Ginny úplne celá.

      Byt Harryho Pottera, Londýn, 11.3.2002
               
Harry pripravil ľahký obed, obľúbené cestoviny svojej milenky. Musel sa nad tým pomenovaním pousmiať. Ale bola to pravda. Musel zvládnuť tri kolá a uspokojiť ju niekoľkokrát a ráno sa zobudila na jeho mrvenie, keď chcel odísť na tréning a vypýtala si ešte niečo na vrch, na príjemné rozbehnutie dňa. Ani otcov najvýživnejší tréning ho nevyčerpal tak, ako ona večer. Usmial sa znova. Možno to boli dozvuky tej kliatby, kedy mala na sex chuť oveľa viac, ako neprekliaty človek. Alebo len chcela dohnať všetok stratený čas. Nesťažoval si, ani náhodou, akurát sa obával, či jej tempo bude zvládať vydržať dlhodobejšie. Zaškľabil sa.
                Ibaže teraz príde k niečomu vážnejšiemu. Samozrejme jej to včera nespomínal a ráno sa nestihol ani naraňajkovať. Len sa osprchoval a musel ju dôrazne upozorniť na nedostatok času, pretože sa hrabala za ním do sprchy a stihol akurát zhltnúť kus staršieho koláča pri obliekaní. Povedal jej však, že ju bude čakať po tréningu doma, aby sa porozprávali. Musela sa dozvedieť o tom, že nebola šibnutá, ale prekliata. 
                Keď sa ozvalo klopanie, mierne znervóznel.
                „Ahoj,“ hlesla, omotala si ruky okolo jeho krku a okamžite sa zmocnila jeho pier. Voňala po čerstvej sprche a on sa poddával jej bozkom, úplne utopený v jej objatí. Kopol do dvier a keď buchli, spamätal sa.
                „Ginny, zadrž,“ zabrblal jej do úst, ktoré sa ho nechceli vzdať.
                „Zverila som sa Agáte a už ťa vzala na milosť,“ prezradila túliac sa v jeho náručí.
                „Nie, že by som ku šťastiu potreboval práve jej milosť, ale budiž,“ zaškľabil sa. „Musíme sa porozprávať,“ dodal vážne. Okamžite sa naňho pozrela.
                „Spravila som niečo zle?“ povytiahla obočie. „Nezvládaš moje tempo?“ nevinne natiahla.
                „O to nejde,“ prevrátil oči a ona sa pohihňávala zvliekajúc si kabát. Nedá sa s ňou rozprávať vážne. „Poď sa najesť, spravil som cestoviny.“
                „Nekecaj,“ nadšene sa vychytila do kuchyne, kde skutočne čakal jej obľúbený pokrm. Aj keď stále nechápal, čo vôbec na cestovinách vidí. „Páni, Harry,“ užasnuto vydýchla, sadla si a pustila sa do jedla. „Je to dobré. Tak dobré, že som ochotná odpustiť ti to, že máš problém udržať so mnou krok,“ zahihňala sa.
                „Čo? Merlin, Ginn, to vážne nedokážeš myslieť na nič iné?“ spucoval ju, keď mu došlo, o čom hovorí.
                „Vieš, že ani nie?“ priznala sa úprimne s miernym červenením. „Celý tréning som na to myslela a bol to hrozný tréning,“ nevinne sa uškrnula dívajúc sa do jeho tváre. „No čo? Čo sa tak tváriš? Prejde ma to, ja viem, ale je to niečo, čo mi chýbalo a vždy som to mala rada,“ dodala krotkejšie a sklonila pohľad k tanieru. Vážne boli tie cestoviny dobré. „Chcem len dohnať čas.“
                „Ja ti nič nevyčítam, ver mi,“ jemne jej dohováral. „Naopak, včera sa mi to páčilo. Ale z dlhodobého hľadiska by som zvolil miernejšie tempo,“ zaceril sa. Pozrela sa naňho a usmiala sa.
                „Platí. Ale upozorňujem, že budem vyžadovať ešte niekoľko veľmi intenzívnych a bohatých sexov a potom sa určite upokojím,“ sľúbila.
                „Výborne,“ prikývol uprene sa na ňu dívajúc.
                „Tak čo sa deje?“ spýtala sa utierajúc sa obrúskom. Jeho výraz sa jej nepozdával. „Chcel si sa rozprávať.“
                „Áno, chcel,“ povzdychol. „Ginn, to čo ti poviem, sa ti zrejme nebude páčiť. Alebo teda... mnohé to vysvetľuje a tebe sa uľaví, ale aj tak je to dosť hrozné.“
                „O čo ide?“ dožadovala sa vysvetlenia s nepríjemnými pocitmi.
                „Dobre, prejdem rovno k veci. Tie tvoje stavy, to zvracanie a nechuť a pritom veľká chuť na sex, to nebola psychická porucha,“ uprene sa na ňu díval a ona ho tiež intenzívne študovala. Stiahla obočie.
                „Nie? Nemala som psychickú poruchu?“ zamračila sa. „To by vážne malo byť upokojujúce zistenie, to fakt. A predpokladám, že teraz príde tá horšia časť.“
                „Správne. Keď som bol v Amerike, zašiel som za Douglasom. Mojím angličtinárom, ktorého som ti chcel predstaviť.“
                „Spomínam si,“ prikývla.
                „No a... vieš, aký máme vzťah. Nehovoril som konkrétne o tebe, ale spomenul som tvoje problémy. No a on... nepozdávalo sa mu to, mal teóriu a tú si šiel overiť k priateľovi, špičkovému a uznávanému profesorovi Obrany na aurorskej škole.“
                „A čo zistili?“ jej zvedavosť bola taká veľká, že sa zabudla sťažovať na to, že niekomu o nej rozprával.
                „Ginny, John Ross na teba zoslal kliatbu. Nikdy...“
                „Čo spravil?“ vyprskla nechápavo.
                „Preklial ťa. Nebola to psychická porucha, bola to kliatba. Nikdy si nemohla mať s iným mužom normálny vzťah, pokiaľ nešlo oňho. A pritom si mužov potrebovala, aj to bol účinok kliatby. Potrebovala si sex ako soľ a po akte si zvracala a toho chlapa si nenávidela.“
                „Toto spravil John?“ neveriacky zvraštila obočie uvažujúc nad tým. „Je si tým Douglas istý?“ zadívala sa naňho. Nevidel rozčúlenie, len neverenie.
                „Áno, potvrdil mu to priateľ. Na zrušenie kliatby bolo potrebné buď Johna, aby kliatbu vzal späť, alebo...“ zarazil sa.
                „Alebo to, aby som sa do teba znova zamilovala a milovala sa s tebou,“ pochopila to. „Preto si sa vrátil,“ dodala takmer nečujne. „Už mi to teraz všetko dáva zmysel. Tie moje pocity. To, čo som cítila k tebe predtým, vtedy a aj teraz. Och, Merlin. Ako mohol?“ šepla.  
                „Neviem, či si ťa chcel poistiť alebo ťa potrestať,“ mykol plecami.
                „Harry,“ hlesla so slzami v očiach. Vstala, aby obišla stôl a sadla si mu do lona. Silno ho objala. „Ďakujem ti. Ani nevieš ako strašne.“ Slzy jej predsa len utiekli keď sa tisla k človeku, ktorý pre ňu spravil prakticky nemožné. A ona si to veľmi dobre uvedomovala.
                „To je v poriadku, Ginny. Keď mi to povedali, vedel som, že sa musím vrátiť. Nechcel som sa ti viac pliesť do života, to priznávam. Chcel som tam ostať, všetko tu hodiť za hlavu. Ale nemohol som,“ hlesol.
                „Milujem ťa,“ napriek slzám sa usmiala a vtisla mu nežný bozk na pery. „Tak strašne moc.“
                „Ja teba tiež,“ usmial sa odvážnejšie.
                „Musím sa dostať k Johnovi,“ prehlásila pevne. Všimol si, že už ju spomienka naňho nebolí. Nebolí ju nič z jej minulosti. Všetko to mala na svedomí kliatba a všetko bolo preč.
                „Nedostaneme sa k nemu. Charlie to skúšal...“
                „Moment, Charlie?“ spýtavo sa naňho zadívala.
                „No, ehm, áno, tvoj brat. Prišiel za mnou do Ameriky,“ nesmelo prezradil.
                „Keď som bola ešte v Rumunsku?“ vyvalila oči. Len prikývol. „A to sa mu kedy podarilo stihnúť?“ zavrtela hlavou. „Nechcel ťa zabiť, že?“
                „Nechcel, hoci som si myslel presne to isté.“
                „Rozprávala som sa s ním.“
                „Ja viem, povedal mi to. Prišiel pre to isté, prečo šiel Douglas za priateľom. Ibaže on je chovateľ drakov a s týmito vecami nemá skúsenosti. Rovnako, ako nikto z nás. Keby sme sa zverili, napríklad Siriusovi, určite by sme sa vyhli komplikáciám. Ja, ty, Ron a Agáta, rovnako ako Charlie, my nepatríme k ľuďom, ktorí by pochopili, o čo ide.“
                „Myslela som si, že mi riadne zašibalo. Muklovský psychiater tiež nemal ani tušenia,“ vrtela hlavou. „A môj brat za tebou prišiel, aby spravil presne čo?“
                „Len sme sa rozprávali. Mal podozrenie, že to nie je psychická porucha, ale kliatba mu nenapadla. O tej som mu povedal až ja. No a chcel som niečo spraviť. Chcel som nájsť Johna, pretože som neveril, že by si sa do mňa zamilovala znova. Charlie povedal, že sa k nemu pokúšal dostať už pred dvoma rokmi. Bez úspechu. Akoby sa po ňom zľahla zem.“
                „Aha,“ prikývla zamyslene. „John zmizol,“ krivo sa zaškľabila. „A má šťastie, pretože keby sa mi dostal do rúk, spravila by som z neho štyroch malých a rovnako odporných,“ vypľula zhnusene.
                „Tým som si istý,“ prikývol a zovrel ju silnejšie.
                „Vďaka Merlinovi za teba, Harry,“ vypustila a oprela si hlavu o jeho rameno. „Keby nebolo teba, zrejme by som bláznila až do konca života.“
                „Spravil som to aj pre seba, nemysli si,“ usmial sa. Rozhodne sa necítil na to, aby prijímal jej ďakovania dookola. Poďakovala, dobre, fajn. Ale stále ďakovať vážne nemusela. „Chcel som svoju maličkú, sexuchtivú a nádhernú Harpyu pre seba,“ vytrčil bradu. A ona sa uchechtla.
                „Jasne, že áno. Ani sa ti nedivím. Ja byť chlap, tiež za sebou bláznim. Máš proste vycibrený vkus, Potter, to sa ti musí nechať,“ zahihňala sa. Uľavilo sa mu. Vedela to, prijala to a nič sa nestalo. Všetko bolo úplne perfektné.
                „No a čo si to vravela predtým?“ zmyselne sa spýtal a vkĺzol svojou rukou pod jej sveter. Okamžite zovrel jej prsník a ona spokojne zamrnčala. „Že ti chýbalo moje neskutočne príťažlivé telo a všetko, čo to telo dokáže?“
                „Tak mi ukáž, čo dokážeš, Potter,“ vyzvala ho rovnako zmyselne.

      Brloh, Vydrí svätý Dráb, 14.3.2002
               
Ginny napokon potrebovala len tri dni, aby sa upokojila. Či už to mala na svedomí kliatba, alebo čokoľvek, konečne sa jej podarilo svoje emócie ovládnuť a kontrolovať. Respektíve už nemyslela na sex v každej minúte dňa a nemusela bojovať s túžbou. Harry bol za to rád. Toto si skutočne môžu nechávať na večere a ak bude chcieť, aby si to zopakovali niekoľkokrát, nebude proti. Skôr naopak. Jej posadnutosť bola ale až strašidelná. Na štvrtý deň prehlásila, že už je to dobré a na dôkaz vliezla Harrymu do sprchy a ostalo vážne len u nevinného umývania sa.  
                Pozitívne bolo aj to, že sa rozhodla prijať pravdu o svojom prekliatí a tiež sa s ňou zmieriť. Iste, nadávala na Johna a to hneď niekoľkokrát a škaredo, ale jej chuť ísť ho niekde vyhrabať spod zeme a ublížiť mu nebola ani zďaleka taká veľká, ako by Harry predpokladal.
                A ďalším pozitívom bolo jej rozhodnutie zveriť sa svojej rodine. Mali právo vedieť, prečo sa správala tak, ako sa správala. A mali právo vedieť, že milovali človeka, ktorý si to vôbec nezaslúžil. Pokým pôsobila kliatba, o ktorej nevedela a myslela si, že je šialená, nechcela o tom hovoriť nikomu a už vôbec nie svojim blízkym. Ibaže to bolo preč, všetko, čo súviselo s kliatbou bolo v nenávratne a jej postoj sa zmenil. Cítila sa byť znova tou Ginny Weasleyovou, ktorou bola pred dva a pol rokmi a ktorú jej rodina milovala, hoci mali istí členovia isté výhrady voči jej zamestnaniu. Mama sa však už umúdrila a Percy jej bol ukradnutý.
                A práve preto sa rozhodla zvolať rodinné stretnutie, aj s Charliem a Billom, aby im povedala pravdu, ak však budú prisahať, že si pravdu nechajú pre seba. A po tom, čo sa pravdu dozvedia neverila, že by jej chcel niekto ublížiť.  
                Ešte pred tým, než sa večer vybrali do Brlohu, navštívila svoju kamarátku v nemocnici, aby si u nej objasnila istú situáciu, respektíve jej pohľad na danú situáciu. Samozrejme šlo o Lunu. Najprv jej vyčítala, že jej to nepovedala. Potom jej vyčítala, že nechala Nevilla. A keď sa Luna dostala konečne k slovu, tak si to vyjasnili. Presne tak, ako vravel jej brat, Luna síce bola s Nevillom, ale ani jeden z nich nebol úprimne šťastný, ako si obaja priznali. Dokonca vedel, že si našla niekoho iného a nechal ju ísť. A konečne sa sám rozhýbal a začal randiť so Susan. Ginny bola napokon rada, že sa Luna možno stane jej švagrovou, ak však Ron zase nezačne stvárať nejaké blbosti.   
                Teraz však boli na ceste do Brlohu, pred ktorý sa primiestnili. Šla odhodlane a bez strachu. Uľaví sa jej a aj táto etapa jej života bude úspešne uzavretá. Verila tomu a on ju podporoval. Za svojou mamou zašiel už včera, aby jej povedal, že je všetko v najlepšom poriadku. A Lily bola šťastná za nich oboch.
                „Ginny,“ usmial sa na ňu Charlie a silno ju objal hneď, ako vošli do kuchyne. Mrkol na Harryho, od ktorého mal samozrejme vždy čerstvé správy. „Som rád, že je to za tebou,“ šepol jej do ucha.
                „Ja tiež, bráško,“ opätovala mu úsmev.
                „Potter, ako som ti predtým vravel... asi ťa mám rád,“ zaškľabil sa naňho. V kuchyni nebol nikto, len oni, preto si to mohol dovoliť. Podal Harrymu pravicu a silno ju stisol. „Máš môj rešpekt.“
                „Takže ti už nemusí podávať pravidelné hlásenia?“ natiahla jeho sestra uštipačne.
                „No, ja... ehm,“ zarazil sa Charlie a sčervenel. „Chcel som vedieť, ako to s tebou vyzerá,“ nevinne mykol plecami. Ginny sa zasmiala.
                „To mi je jasné a neboj, nebudem ťa preklínať. Aj keď... mohol si sa mi zveriť so svojím podozrením,“ mierne stiahla obočie.
                „Nemal som ako svoje podozrenie zdôvodniť,“ ospravedlňujúco na ňu pozrel. „Ale našťastie tu máme Pottera a ten to vyriešil,“ plesom ho po ramene.
                „Dobre, už toho nechajme,“ zasmiala sa Ginny a pozrela na dvere od obývačky. „Sú tu všetci?“
                „Viac menej... Percy mešká,“ prezradil jej.
                „Nevadí, ten ma zase až tak príliš netrápi.“
                „Práve on by mal vedieť, koho celé tie roky tak húževnato obhajoval,“ zamračil sa Charlie. A Harry prikývol.
                „Počkám naňho,“ mykla plecami a uchopila Harryho ruku, aby sa spolu vybrali do obývačky, kde už bola zoskupená takmer celá jej rodina.
                „Čo sa deje, Ginny?“ vypálil na ňu okamžite Bill. „Prečo si zvolala rodinné zasadanie... bez prítomnosti manželiek?“
                „A prečo je tu on?“ spýtali sa dvojčatá ukazujúc na Harryho.
                „Rada ťa opäť vidím, Harry,“ usmiala sa naňho Molly a objala ho. Bola rada, že sa dali znova dohromady. Nebola zvedavá, prečo sa to medzi nimi pokazilo. Teraz boli spolu a to bolo to hlavné. Jej dievčatko bolo šťastné, na ničom inom nezáležalo. Najmä preto, že jej počas ich rozchodu a počas jej azylu v Brlohu viackrát povedala, že to nie je jeho chyba.
                „On sa volá Harry a je tu preto, pretože zachránil niečo dôležité,“ zamračila sa na dvojčatá. „A ide mi o to, povedať pravdu vám, nie vašim manželkám, či priateľkám,“ vysvetlila aj Billovi. Tu už k nim pristúpil Ron a obom podával pohárik domáceho ríbezľového vína.
                „Mysleli sme to práve pre to... že sú manželky a priateľky v nemilosti a on má voľný prístup na rodinné zasadnutie,“ zaškľabil sa George.
                „Nemôžeš byť hneď taká popudlivá, sestrička,“ prikývol aj Fred.
                „Vieme, ako sa volá.“
                „Jeho odznaky vyrábame vo veľkom.“
                „Dobre, prepáčte, že som na vás tak zaútočila,“ zaškľabila sa aj ona na nich.
                „Čo sa deje, dcérka?“ pristúpil k nim aj Artur. „Idete nám oznámiť, že sa budete brať?“ usmial sa.
                „Čože?“ zhrozene z nej vyšlo. Až tak zhrozene, že sa na ňu Harry ukrivdene pozrel. Bola tá myšlienka až taká hrozná? Neuvažoval síce o tom, zatiaľ nie, ale aby reagovala takto? „Nie, brať sa nejdeme,“ vyšlo z nej krotkejšie a pozrela na Harryho, ktorý mal spýtavo vytiahnuté obočie. „Ešte sme sa o tom nerozprávali, že?“ nesmelo sa ho spýtala. 
                „Nie, ešte nie. A ak áno, vaše manželky a priateľky by tu boli, pretože by sme sa to chystali vykričať do sveta,“ napriek pocitu akejsi nelogickej zrady sa na ňu usmial. „My vám musíme povedať ale niečo, čo sa nesmie nik dozvedieť. Ani vaše manželky.“
                „Správne,“ prikývla Ginny zvierajúc mu ruku. Molly prekvapene zamrkala a Artur stiahol obočie.
                „O čo ide?“
                „Je to dosť vážne a...“
                „Prepáčte, že meškám, dobrý večer.“ Do miestnosti vošiel Percy a zvliekal si kabát. „Zdržali ma...“ zarazene ostal civieť na Ginny s Harrym. „Čo tu robí on?“ spýtal sa rovnako, ako dvojčatá chvíľu predtým. Ibaže v jeho výraze bola až hrôza. Ginny prevrátila oči.
                „Vraj niečo dôležité zachránil,“ vysvetlil mu Bill. „A Ginny sa nám chystá vysvetliť, čo to bolo.“
                „Správne,“ prikývla a podišla aj s Harrym k pohovke, kde si sadli vedľa Rona a Billa. Charlie postával pri kozube, rodičia sedeli v kreslách a dvojčatá na zemi. Percy prešiel k stoličke pri schodoch, stále zarazene sa dívajúc na Harryho.
                „Fajn, sme pripravení,“ zahlásili dvojčatá.
                „Spusti, zlato,“ usmiala sa na ňu mama.  
                „Dobre teda,“ prikývla a všetkých prebehla pohľadom. Ešte viac zovrela Harryho ruku. „Najprv od vás potrebujem sľub, že nič z toho, čo sa tu dozviete, nevynesiete z tejto miestnosti von. Nič z toho, čo vám tu poviem, nikomu inému neprezradíte. Musíte mi to sľúbiť, inak nič nepoviem.“
                „Zlato, ale to je zbytočné, nie?“ Artur na ňu uprene hľadel. „Nikto...“
                „Nie, otec. Potrebujem sľub. Je to vážne a zničilo by ma to. Ibaže ste moja rodina a máte právo to vedieť. A mnohým sa otvoria oči, keď poviem pravdu.“
                „To môžem potvrdiť,“ prikývol Charlie.
                „Ty to vieš?“ matka naňho pozrela.
                „Ja tiež,“ pridal sa aj Ron. „A ten sľub je potrebný.“
                „Zaujímavé,“ Bill sa striedavo díval na Charlieho a Rona.
                „Sľubujeme na našu česť...“
                „...že nič z toho...“
                „...čo sa tu dozvieme...“
                „...nevynesieme z tohto domu preč...“
                „Tak prisahám,“ slávnostne prehlásil Fred.
                „Ja prisahám ešte viac,“ tromfol svoje dvojča George.
                „Čo je to za somariny?“ zamračil sa Percy.
                „Som na tvojej strane, Ginny,“ usmial sa na ňu Bill. „Nič nevyzradím, nikomu a nikdy.“
                „S nami tiež môžeš počítať,“ Molly sa pozrela na manžela, ktorý prikývol. „Nikdy by sme ti neublížili,“ dodala trocha nesmelo.
                „Ja viem,“ ubezpečila ju dcéra. Hoci mala pár výhrad, ktoré sa týkali minulosti. Jej matka by jej vedome neublížila a vtedy to nechápala. Dnes to pochopí.
                Všetky pohľady sa obrátili na Percyho.  
                „Všetci prisahali, Percival,“ zamračil sa naňho Fred.
                „Ostávaš už len ty,“ upozornil George.
                „Je to divné,“ zavrtel hlavou.
                „Je to potrebné,“ zamračila sa naňho Ginny. „Ak mám byť úprimná, tak na tvojom názore mi záleží najmenej, čo sa týka prítomných.“
                „Ginny,“ hlesla jej mama. Dcéra si ju nevšímala. Dvojčatá s úškľabkom prikývli.
                „Ale práve ty by si mal pravdu poznať ako prvý,“ nepriateľsky dodala.
                „Ubezpečujem ťa, že sa tvoje vzdušné zámky rozsypú ako domček z karát,“ mračil sa naňho Ron.
                „Prisahaj, Percy. Inak ťa prinútim prisahať svojím prútikom.“
                „Charlie!“ zamračila sa naňho mama. Rozhodne tu nemienila trpieť nejaké bitky, alebo čo.
                „Dobre teda, prisahám,“ zavrčal Percy nespokojne.
                „Prisaháš čo?“ zagánil aj Bill. Percy naštvane zasyčal.
                „Prisahám, že z tohto domu nevynesiem nič z toho, čo sa tu dozviem. Spokojní?“ gánil na nich.
                „Mimoriadne,“ zazubil sa naňho Charlie.
                „Tak fajn,“ prikývla Ginny a nadýchla sa a vydýchla. Pozrela na Harryho, ten sa na ňu usmial. Svoje odhodlanie zrejme nechala pred dvermi, ako si uvedomila. „Chcem vám povedať pravdu o tom, čo sa stalo s Johnom,“ povedala potichu. Všetci zbystrili pozornosť. „A chcem vám vysvetliť, prečo som sa správala tak, ako som sa správala a čo mi on spravil...“
                „Zlato, to nemusíš,“ prerušila ju matka bolestne. Rozhodne si jej dcéra nemusela pripomínať minulosť, nech bola akákoľvek.
                „Musím,“ povedala dôrazne. „A to najmä preto, že ste ho mali radi a mne vyčítali všetko, čo sa stalo. Ale dobre!“ rázne prekazila otcovu snahu o zásah. „Viem, že som si za to mohla sama. Aby ste teda boli v obraze... John nechcel, aby som hrala metlobal. To ste vedeli. Čo ste netušili bolo to, že zamieňal môj antikoncepčný elixír za neškodný,“ vypustila s miernym začervenaním. Bill stiahol obočie. „Zamieňal ho tak dlho, až som otehotnela.“
                „Ale to je...“ vydýchol otec. „To je...“
                „Áno, správne predpokladáte. Potratila som pri jednom tréningu. Netušila som, o čo sa snaží. Chcel, aby som otehotnela a ostala doma... rovnako ako Percival a mama,“ dodala s úškľabkom.
                „Ginny...“
                „Nič ti nevyčítam, mami. Ver mi,“ pozrela na mamu, ktorá mala v očiach slzy. Artur sa za ňou natiahol. „Prišla som z tréningu domov a rozkrvácala som sa. Bola som mnou spoluhráčka a zavolala Rona. Keď prišiel domov John, začal byť hysterický a kričal, že som zabila naše dieťa. Nepomohol mi. Bola som v bezvedomí a silno som krvácala a on mi nepomohol. A nechcel pomôcť. Ron ho zmlátil, vyhnal a pohľadal pomoc. Zachránili mi život, on a Agáta,“ dodala roztrpčene.
                Molly vzlykla a Artur vstal, aby ju objal. Dvojčatá pozerali na Rona.
                „Teda páni... Ronald?“
                „Áno, ja,“ prikývol.
                „Preto si ju tak obhajoval,“ prikývol Bill dívajúc sa na svoju sestru, ktorú Harry držal okolo ramien. Nebola to ľahká situácia. „A nám si nič nepovedala, lebo si si myslela...“
                „Presne, Bill. Všetci ste z toho rozchodu boli nešťastní. Boli ste na jeho strane. Ani jeden nebol na mojej, okrem Rona, samozrejme. Nemohla som vám povedať, čo sa stalo, kvôli metlobalu, ktorý ste viacerí neuznávali. Chceli ste mať zo mňa vzornú Johnovu manželku a ja som vám nemohla dať dôvod, aby ste vraveli, že ste mali všetci pravdu. Že je metlobal nebezpečný, že sa mi môže niečo stať. Ono sa stalo a bolo to dosť vážne. Mohla som vám to povedať?“
                „To asi nie,“ prikývol zamyslene a zachmúrene.
                „Dievčatko moje,“ Molly potichu plakala a Artur sa díval na svoju dcéru zarazene.
                „Hajzeľ jeden hnusný,“ vypustil Fred.
                „Keď si pomyslím na to, ako...“ zavrtel hlavou zamračený George.
                „Mala si nám to povedať, zlato,“ oslovil ju otec. „Mali sme o tom vedieť, nech by sme reagovali akokoľvek.“
                „Prinútili by ste ju prestať hrať metlobal, nemám pravdu?“ Ron sa pozrel na otca. „Akýmkoľvek spôsobom... a bolo to to jediné, čo jej pomáhalo zmieriť sa s tým.“
                „Správne,“ prikývol Charlie.  
                „Asi áno,“ priznala Molly šepky.
                „Tak vidíš,“ Ginny sa na ňu dívala, ale bez výčitky. „Musela som mlčať.“
                „Ale to najhoršie ešte len nasleduje,“ upozornil Ron. „Ten všivák na ňu uvalil kliatbu. To len aby ste vedeli, aký výborný by to bol zať a švagor,“ zaškľabil sa.
                „Čo spravil?“ vyprskol Bill.
                „Akú kliatbu?“ nechápal Artur. Molly vytreštila oči. A podobne vyzerali dvojčatá. Percy sedel na stoličke ako zmoknutá sliepka.
                „No... toto bude asi trocha horšie vysvetľovať pred vami...“ hlesla zapýrene.
                „Poviem to ja, ak dovolíš,“ ponúkol sa Charlie. Len mykla plecami. Skutočne si nevedela predstaviť, ako o tom hovorí pred rodičmi a bratmi. „Ten hajzeľ sa jej chcel zrejme pomstiť, alebo možno len poistiť, aby mu nezahla...“ spustil a všetci pozorne počúvali. „Po tej kliatbe sa nemohla vyspať s iným mužom, než s ním bez toho, aby nezvracala a neznenávidela dotyčného. Celý čas si myslela, že jej preskočilo, keď potom utekala na záchod. Po Johnovi nebola schopná začať akýkoľvek nový vzťah. Až prednedávnom zistil Harry, že sa jedná o kliatbu. Po tom, ako zvracala z neho a nenávidela ho. Preto sa rozišli. Kliatbu mohol zlomiť len John, ale ako všetci vieme, zľahla sa pod ním zem... a to je jeho jediné šťastie. Alebo ju mohol zlomiť Harry, čo sa mu aj podarilo. Sú s Ginny zase spolu a sú šťastní. Zachránil dušu vašej dcéry a sestry po tom, čo ju obľúbený, správny a ten najlepší chlap pod slnkom preklial,“ vyprskol.
                „Ale to je...“ vydýchol, Bill neschopný slova.
                „Och, Merlin,“ vydýchol Artur a nechal vzlykajúcu manželku tak, aby podišiel ku skrini a vytiahol odtiaľ fľašu ohnivej whisky. Uhol si priamo z fľaše.
                Ginny mala sklonenú tvár a bola celá červená. Harry ju zvieral a upokojujúco hladil. Dvojčatá boli bledé ako smrť a dívali sa zarazene do zeme.  
                „Ako len mohol?“ hlesla Molly a vrtela hlavou. Potom sa pozrela na dcéru. „Ach, zlatíčko,“ šepla a vyskočila z kresla. Zdvihla Ginny z pohovky a zovrela ju v náručí. „Prepáč mi to všetko. Prepáč, prosím.“
                „Odpustila som ti dávno, mami,“ šepkala jej naspäť. Musela sa veľmi premáhať, aby sa nerozplakala spolu s ňou. Opätovala jej objatie. „Mami, udusíš ma,“ usmiala sa na matku.
                „Och, prepáč,“ okamžite ju pustila. „Mrzí ma to. Nemala som tušenia, ako si musela trpieť. Vyčítam si to všetko.“
                „Dobre, stačí,“ zasiahol Charlie. „Ginny je už v pohode. Trpela, áno, ale teraz je šťastná. Tak...“
                „Áno,“ prerušila ho Molly so smrknutím. „Harry,“ otočila sa k nemu. „Ďakujem ti. Ani nevieš, ako som ti vďačná.“
                „To je v poriadku...“ nedohovoril. Zdvihla aj jeho a objala ho rovnako silne, ako svoju dcéru. Zalapal po dychu.
                „Mami, už toho nechaj,“ uchechtol sa Ron dívajúc sa do Harryho červenajúcej sa tvári. „Samou láskou si schopná udusiť aj hipogryfa.“
                „Ronald,“ vrkla po ňom, ale Harryho pustila. „Pardon.“
                „V pohode,“ ubezpečil ju.
                „Vitaj do rodiny, synak,“ usmial sa naňho Artur a podal mu pravicu. „Zlato...“ nežne sa pozrel na dcéru, ktorá sa naňho usmiala a pobozkal ju na čelo.
                „Fajn, otec,“ pristúpil k nemu Charlie. „S tou whisky by si sa mohol rozdeliť,“ zaškľabil sa a zobral mu fľašu z rúk.
                „Pravda, bratku,“ kladne ho ohodnotil Fred.
                „Ten človek sa musí nájsť,“ bojovne zavelil Bill.
                „Nenájde sa, skúšal som to,“ mávol rukou Charlie a levitoval poháre po miestnosti.
                „Takto to nemalo skončiť,“ ozval sa Percy. Sedel na stoličke s ovisnutými ramenami a držal si hlavu v dlaniach. „Takto to nemalo skončiť,“ opakoval. Dvojčatá naňho prekvapene pozreli.
                „Už sa ti rozsvietilo, Percival?“ zavrčal naňho Ron. „Ten tvoj úžasný a dokonalý človek, ktorého si celý čas obhajoval, div si mu do riti nevliezol, je obyčajný...“
                „Ronald!“ prerušila ho mama dôrazne. „Už dosť. Stačilo. Nevedel to, nemohol tušiť.“
                „To ho neospravedlňuje,“ pridal sa na Ronovu stranu Charlie. „Aj keď bol preč, stále sa ho pokúšal...“
                „Vedel som to,“ hlesol Percy. Charlie zmĺkol. Všetci boli ticho, len sa dívali na Percyho hlavu.
                „Čo si vedel?“ spýtal sa Bill. A zamračil sa. Nepozdávalo sa mu to. Percy zdvihol hlavu a pozrel na Ginny.
                „Nikdy som ti nechcel ublížiť, robil som to pre tvoje dobre,“ vyliezlo z neho potichu. „Musíš mi veriť...“
                „Čo...“
                „Vyjadruj sa jasnejšie, Percy,“ vyzval ho Ron. Molly s Arturom sa dívali na svojho syna nechápavo. A dvojčatá sa začali mračiť rovnako, ako Bill.
                „Ty si vedel...“ ozval sa Fred.
                „Čo s ňou robil?“ dodal George opatrne. Charlie pozrel na Percyho. Harry pristúpil k Ginny, aby ju objal. Nepáčilo sa mu to rovnako, ako ostatným. Ginny sa len uprene dívala na Percyho. So šokom rozšírenými očami.
                „On s ňou nerobil nič,“ Percymu vyhŕkli slzy. „On len počúval, čo som mu radil...“ rozplakal sa.

TOPlist