27. Akčná Ginny


Ginny priviedla svoje družstvo na štadión s odhodlaním a v plnom nasadení. Zápasy so Slizolinom priťahovali každoročne zvýšenú pozornosť a každoročne fandili tri fakulty Chrabromilu. Čo bolo pochopiteľné. A takmer každý rok sa stalo, že počasie zápasu neprialo. Jeseň bola plne rozbehnutá a pravidelne vládlo daždivé počasie. Pamätala, že minulý rok si polovicu zápasu nevideli na špičku nosov. Tento rok bolo pekné, slnečné počasie, na koniec októbra aj celkom teplé a jej sa to nepozdávalo ani náhodou. Možno sa začal aj v nej prebúdzať zárodok paranoje. 
                Verila však svojmu tímu. Vedela, že zostavili možno najhoršie družstvo za posledných sedem rokov, ale ani jeden z nich nebol slabý. Martin Bayfield sa od pamätného zápasu, v ktorom sa rozhodovalo až na samostatné nálety, o dosť zlepšil. Vlastne sa zlepšoval od tréningu k tréningu. Chrabromilské miesto strážcu bolo od odchodu Olivera Wooda najcitlivejším článkom družstva. Neistého Rona vystriedal ešte neistejší Martin a hoci to boli dobrí strážcovia, ich sebavedomie sa nachádzalo na bode mrazu. John a Robert hrali už tretí rok a podávali štandardné výkony. Nikdy nebudú takí dobrí, ako jej bratia, ale boli zohratí, rozumeli si a skvele sa dopĺňali.
                Kde sú tie časy, kedy v chrabromilských farbách lietali Angelina, Alica a Katie spolu? Keď mali súperi strach, pretože ich súhra bola takmer profesionálna? Kedy si rozumeli tak, že sa ani nemuseli vidieť a vedeli, kde sa ktorá nachádza? Pozostatky tejto trojky zachovala Katie a tá zaučila práve Ginny a Lucy. Vyzerali, že by mohli v tradícii pokračovať, ale potom bola Lucy zavraždená a v tíme sa striedali náhradníci. Seamus, Colin. A nezhody. Pretože sa ukázal ďalší schopný triafač Draco a ten neulahodil každému. Napokon aj Colin ukázal, že hrať vie. Aspoň do budúcna sa ukazujú pre Chrabromil lepšie časy, pretože sa medzi náhradníkmi nachádza dosť hráčov, ktorí budú môcť od budúceho roka, po odchode Draca a Colina, nastúpiť vedľa Davida Spearsa a vytvoriť dobré triafačské trio.
                Pretože Ginny prischla úloha stíhača. Po Harry Potterovi! Ktorý bol vlastne v tomto smere ikonou Chrabromilu. A nielen Chrabromilu, ale celej školskej metlobalovej súťaže. A to celých JEJ šesť rokov. S výnimkou tretieho ročníku, kedy bol na programe Trojčarodejnícky turnaj a metlobal proste nebol a s výnimkou štvrtého ročníku, kedy Umbridgovej švihalo. A Harry nebol len ikonou, ale bol skutočne najlepším stíhačom za posledných sto rokov. Ešte lepším, než jeho otec. A ona má teraz nastúpiť na jeho miesto. Upokojovala sa len tým, že je jedno, akým štýlom strelu chytí, ak ju teda chytí. Body za umelecký dojem sa v metlobale nedávajú. Hlavne, aby ju chytila. K jej pokoju skutočnosť, že má na chrbte jeho meno, vôbec neprispievala. Ale mala tam aspoň svoje číslo. Päťku. Jeho sedmičku si už na dres nikto v Chrabromile nedá. Jej manžel nad touto sentimentalitou len nechápavo vrtel hlavou, ale Chrabromil to tak cítil.
                Harry Potter v družstve už nebol, boli tu však iní a práve tí odohrajú dnešný zápas. Od nich bude závisieť, či bude dnešný zápas, rovnako ako aj ďalšie, úspešné či neúspešné. A určite majú na to, aby vyhrali. Veď aj ostatné tímy museli pomeniť svoje zloženie. Stávalo sa to pravidelne, keď odišli zo školy tí zohratejší a na ich miesto nastúpili nováčikovia. Stávalo sa to každoročne. Preto netreba nad Chrabromilčanmi lámať pomyselné palice, ale im treba veriť.
                Ginny si podala ruku so slizolinským kapitanom Mulweym, aby zakričala posledné povzbudzujúce heslá a vyletela nad hlavy svojich hráčov. Dnes góly dávať nebude. Dnes bude chytať strelu.

------

„Napokon to nebolo ani také tragické!“ chechtal sa Colin, keď k nemu Poppy pustila návštevu. Sedel na posteli, hlavu mal obviazanú hrubým obväzom a škľabil sa na všetkých naokolo. Prišla ho navštíviť väčšina chrabromilskej fakulty.
                „Nebolo. Hlavu ti tentoraz nepukli,“ zazubili sa Robert s Johnom.  
                „Takže sa to vlastne dá ohodnotiť ako vcelku pokojný zápas,“ pridal sa aj Martin.
                „Zápasy so Slizolinom nebudú nikdy pokojné,“ Draco sa tváril vážne. „Ale je pravda, že tentoraz neboli až takí nepríjemní ako minulý rok.“
                „Nepríjemní,“ uchechtol sa Colin. „Keď vezmeš do úvahy, že sa nás nepokúšali zavraždiť ale len pristúpili k drsnejším zákrokom, tak vážne neboli nepríjemní.“
                „Teba by skolil aj prudší vietor, tak mlč,“ smiali sa odrážači.
                „Ale dávali ste na mňa pozor, to sa vám musí nechať,“ Colin nahodil nevinný výraz. „Čo keď sa vám raz nepodarilo ma ustrážiť.“
                „Nie sme majstri sveta.“
                „To teda nie ste.“
                „Vyhrali sme, to je dôležité,“ vložil sa Draco do ich priateľského naťahovanie. „Možno by sa nám to nepodarilo, ale Ginny našťastie chytila strelu dosť skoro,“ usmial sa na svoju priateľku, ktorá dovtedy mlčala, len sa hrdo a spokojne uškŕňala.
                „Našťastie,“ prikývol Colin. „Inak by ste sa ku mne zrejme pridali viacerí,“ zaškľabil sa na svojich spoluhráčov.
                „Ten ich nový stíhač vyzeral, že nevie, kde je sever,“ zavrtela hlavou Ginny.
                „Oni nikdy nevedia, kde je sever,“ prikývol Martin. Od minulého roka nabral o trocha viac sebavedomia a dovolil si zavŕtať dokonca aj do bývalého Slizolinčana, hlavného prefekta a o rok staršieho spolužiaka. „Že Draco? Priznaj, že si nevedel kde je sever, keď si lietal proti nám,“ pousmial sa.
                „Keď som lietal proti vám, ty si poriadne nevedel, čo je metla, tak nerýp,“ pousmial sa Draco.
                „Lietanie sa učí v prvom ročníku,“ upozornil.
                „A ty si učivo dobehol až teraz.“
                Ginny ich v tichosti pozorovala. Zápas skutočne dopadol viac ako dobre. Slizolinčania síce boli drsní, ale to k metlobalu patrilo. Ale akoby sa báli útočiť viac a snažiť sa ich pozráňať podobne, ako tomu bolo minulé roky. Nie je sa ani čomu čudovať. Boli v menšine a neboli to až takí tupci, aby si neuvedomovali, že by mohli očakávať poriadnu odvetu v podaní celej školy. Napriek tomu, že vyhrali a že zápas trval niečo vyše hodiny, kedy sa jej podarilo celkom poľahky chytiť strelu mala pocit, akoby boli o niečo ukrátení. Alebo len túžila po väčšej dramatickosti a po väčšej dávke adrenalínu. Napadlo jej, akoby s odchodom Harryho zápas stratil iskru. Ale vyhrali. Doviedla tím k prvému víťazstvu a vyzeralo to, že tento rok skutočne nebudú mať problémy pohár vyhrať.
                „Ginny, môžeme sa niečo spýtať?“ pristúpili k nej spolužiačky. Chlapci sa ešte stále rehotali pri Colinovej posteli.
                „Uhm, jasne,“ prikývla.
                „Všimli sme si, že Hermiona neprišla zagratulovať družstvu po zápase,“ pozorne sa na ňu dívala Natalie McDonaldová. „Vieme, že ju metlobal nikdy nebavil a že na zápasy chodila len preto, lebo ste hrali ty, Harry a tvoj brat, ale ako vedúca našej fakulty mala prejaviť aspoň trocha nadšenia.“
                „To mohla,“ prikývla Ginny. „Som si istá, že sa od nej nejakej gratulácie ešte dočkáme.“
                „Áno, určite,“ Natalie sa pozrela na Agathu Southersovú. Tá jej opätovala pohľad. Ginny sa toto tiché dorozumievanie zdalo podozrivé.
                „O čo vám ide?“ prešla priamo k veci.
                „No...“
                „Ide o to, že sme sa chceli spýtať na Draca a Hermionu,“ Natalie to napokon vybalila.
                „Aha.“
                „Minulý rok spolu chodili. Na začiatku roka to vyzeralo, že spolu neprestali chodiť. Ale teraz to vyzerá, že už spolu nechodia.“
                „To je ich vec,“ stiahla obočie. Presviedčať ich, že o tom nič nevie, by bola zbytočná strata času. Presviedčať ich, aby sa pýtali priamo aktérov, bola tiež zbytočná strata času. „Ich životy rozoberať nemienim,“ zamračila sa.
                „Dobre, je nám to jasné,“ prikývli obe naraz. „Len chceme vedieť, či máme u Draca šancu.“
                „Čo?“ vyletela Ginny prekvapene.
                „Rozumela si nám.“
                „Ehm, tak skúšať môžete čokoľvek,“ zahryzla si do jazyka, aby sa nerozosmiala. „Nie, vážne, nebudem sa baviť o Dracovi ani o Hermione v tomto smere s nikým, ani s vami.“
                „A medzi Hermionou a tvojím bratom je niečo?“
                Ginny na nich vyvalila oči. Ale tak jasne, nikto nemôže očakávať, že si nikto ničoho nevšimne. A naopak, dá sa očakávať, že si ktokoľvek z náznakov začne vytvárať akékoľvek závery. Chlad medzi Dracom a Hermionou bol hmatateľný. Takže bolo jasné, že sa rozišli. Našťastie nebolo ešte vidieť Hermionino tehotenstvo, inak by sa začali šíriť ktovieaké teórie. Ale aj k tomu dôjde. A keď bude situácia podobná, ako je teraz, tak sa začne šíriť, že Hermiona otehotnela s Billom a preto sa s Dracom rozišli. A keďže ani jedna z nich nenaberie odvahu, aby sa pýtala priamo Draca a už vôbec nie Hermiony, ona bude zrejme tá nešťastná, na ktorú sa budú s otázkami obracať.
                „Pokiaľ viem, sú to priatelia,“ vyliezlo z nej s nevôľou. „Okrem toho medzi nimi nič nie je,“ zavrtela hlavou. „A vážne sa mi o nich nechce hovoriť a nikdy o nich ani hovoriť nebudem, takže sa ma už nič nepýtajte,“ zamračila sa.
                „Fajn,“ uškrnuli sa obe. „Takže máme šancu.“
                Ginny si povzdychla. Dívala sa na ne, ako sa šuškajúc vzďaľujú. Zrejme začne lov na Draca, keď to čoraz viac vyzerá, že je sám. Alebo je to už jasné. A tak mu treba. Časť jej osoby mu toto predpokladané stíhanie priala. Neverila tomu, že by si Draco s niektorou niečo začal. A keď, tak len preto, aby sa trocha odreagoval. Ale nikdy to nebude myslieť vážne, na to Hermionu až príliš miluje. Svoju priateľku ľutovala už teraz. Nevedela, či je pre ňu horšie, aby sa hovorilo o tom, ako čaká dieťa so študentom, aj keď by to nikto nebral až tak dramaticky, alebo to, aby sa o nej začali šíriť reči o jej prelietavosti. Povzdychla si druhý raz. V žiadnom z možných scenárov to nebude mať Hermiona ľahké. Ani Draco. A ani Bill. Aj keď stále nechápala, kde sa v tejto rovnici nabral jej brat. Veď to bolo smiešne. Jej. Pre hocikoho iného to mohlo vyzerať na poriadny ľúbostný trojuholník. A keď sa Hermiona bude priateľsky vybavovať aj so Severusom, tak môže ísť o štvoruholník. Alebo možno dokonca nejaký podivný mnohouholník.
                „Čo sa škľabíš?“ pristúpil k nej Draco.
                „Len som nad niečím uvažovala,“ zvážnela.
                „A zveríš sa?“ povytiahol obočie. Zadívala sa naňho.
                „Vieš, čo? Nie, nezverím,“ zavrtela hlavou. „Len dúfam, že prestaneš byť idiotom skôr, než bude úplne neskoro.“
                „Aha, takže znova to isté,“ chápavo prikývol. „Už som povedal...“
                „Neplytvaj energiou, Draco,“ prerušila ho napálene. „Nebudeme sa o tom baviť. Len si dávaj pozor, kam až necháš túto situáciu zájsť,“ varovala roztrpčene.
                Nechala ho tam stáť a podišla k posteli Colina, aby sa so svojím tímom rozlúčila. Aj tak nebude dlho trvať a Poppy ich odtiaľ vyrazí. Oslava víťazstva sa mala uskutočniť až po jeho prepustení z ošetrovne a ona sa nechcela zdržovať dlhšie, aby nemusela odrážať zvedavé a vtieravé otázky svojich spolužiačok a tiež znova nechcela viesť debatu na tému Dracovho tupizmu.
                „Dobrý deň,“ uškrnula sa, keď v byte svojho manžela, respektíve aj vo svojom byte, našla sedieť Severusa a Harryho pri fľaši vína. „Ahoj,“ vtisla manželovi bozk na pery.
                „A tu máme novú víťaznú stíhačku chrabromilského družstva,“ hrdo ju privítal Harry.
                „Nepreháňaj,“ zazubila sa a otočila sa k Severusovi. Jej spolužiačky, tvrdohlavý Draco a nie príliš slávna budúcnosť kamarátky jej dodali odvahu, alebo možno len chcela nahradiť nedostatok adrenalínu v zápase a sklonila sa k riaditeľovi, aby mu vlepila bozk na líce. Kochala sa jeho nechápavým výrazom. „Ahoj, strýko,“ usmiala sa. „Prezlečiem sa a pridám sa k vám. Zrejme neodmietnem predpokladaný ponúknutý pohárik, či tri poháriky vína,“ zaškľabila sa a otočila sa k spálni. Jej manžel sa usmieval ako slniečko na hnoji. Mrkla naňho a zmizla v druhej miestnosti.
                „Čo to malo znamenať?“ Severus prebodol synovca pohľadom.
                „Dala ti pusu,“ neprestával sa usmievať.
                „To som si všimol aj ja,“ zamračil sa. Nevyzeral naštvane, len prekvapene. To bolo dobrým znamením, že svoju novopečenú neter nepretrhne na dve časti.
                „Úspech,“ prikývol Harry. „Teda tvoje všimnutie si celkom zjavného, lásku predstavujúceho bozku.“
                „Drž ústa, Potter,“ neprestával sa mračiť. „Čo si vôbec myslí? Je jedna vec, keď si tykáme a znášam ju v mojej blízkosti a druhá vec tieto otvorené prejavy, ehm, náklonnosti.“
                „Cítiš sa nesvoj?“ pousmial sa Harry.
                „Samozrejme. Aj keď, momentálne som skôr nerozhodný. Neviem, či ju zavraždiť teraz alebo až keď do nej vlejem pohár vína,“ zaškľabil sa.
                „Škoda vína,“ uškrnul sa Harry.
                „Tiež pravda.“
                „Drahý Severus. Skutočnosť, že si hneď nevyletel z kože nám dáva nádej, že z tej kože nevyletíš ani o chvíľu. Jednoducho ťa má rada a svoju lásku...“
                „Jednoducho si potrebovala zavŕtať,“ skočil mu do reči Severus.
                „Uznávam, že Ginny dosť často a s chuťou vŕta, dokonca aj do mňa, ale tentoraz to myslela úprimne,“ prehlásil rozhodne.
                „Že do teba, to ma neprekvapuje. Prekvapuje ma jej odvaha vŕtať do mňa.“
                „A čo by si jej spravil?“ natiahol s úškľabkom.
                „Zrejme nič.“
                „No vidíš.“
                „Upozorni ju, že o to nestojím.“
                „O čo? O vŕtanie alebo bozkávanie?“
                „Skonči,“ zamračil sa Severu. „Neželám si to a hotovo,“ rázne dodal. Harry zavrtel hlavou. „Radšej mi povedz, či chceš skutočne liezť do tej veže a zabiť tam večer a noc, hlavne večer, ktorý by si mohol radšej venovať skúšaniu si...“
                „Daj mi pokoj,“ tentoraz sa zamračil Harry. „Už som povedal, že Avadám nemienim obetovať víkendy.“
                „Dobre, nečerti sa,“ natiahol Severus pobavene. „Avady necháme na týždeň, víkendy môžeš tráviť príjemnejšie.“
                „Príjemnejšie chvíle by si zaslúžili všetci,“ ozvala sa Ginny. Zhodila zo seba metlobalový dres, v rýchlosti na seba hodila civil, aby sa k nim mohla pridať. S úsmevom si prilevitovala tretí pohár. „Ty nepiješ?“ spýtala sa manžela, keď si všimla jeho nedotknutého pohára.
                „Pôjdem na vežu, potrebujem mať čistú hlavu,“ vysvetlil s miernym úsmevom. Ona aj Severus vyzerali, že na bozk zabudli, alebo sa tak aspoň rozhodli tváriť.
                „Príjemnejšie chvíle sú niečo, čo si nikto z nás nemôže dovoliť,“ protirečil Severus nalievajúc jej víno. „Ak nebudeme rátať isté príjemné príležitosti, ktoré sa môžu vyskytnúť, napríklad počas manželstva,“ stiahol obočie. Zrejme mal byť ticho. Ale neveril, že by si ho Ginevra začala doberať práve v tomto smere.
                „To si každý uvedomuje,“ prikývla. Takže sa ho rozhodla netrápiť. „Všetky tie cvičenia ale môžu začať liezť na nervy. A aj začnú. Malo by sa niečo vymyslieť, čo by každému pripomenulo, že vonku niečo je, prečo sa oplatí bojovať. Neskôr. Áno, väčšina z nás má svoju rodinu tu, v bezpečí. Ale to nie je všetko.“
                „Čo čakáš? Že by sme vystrojili nejaký karneval alebo niečo podobne nezmyselné?“ natiahol sarkasticky.
                „Áno,“ vypustila úplne vážne. Harry aj Severus ju prebodli pohľadmi. „Čo pozeráte? Bojové hry vonku sú fajn. Rokfortská armáda je fajn. Súbojnícke kluby sú fajn. Ale to všetko je len príprava na nevyhnutnú vojnu, čo každý vie. Ale čo iné veci? Premýšľali ste nad tým? V minulých rokoch nás pri zmysloch držali výlety do Rokville, keď sme boli celý rok zavretí tu. To teraz nehrozí. A okrem esejí na Elixíry a písomných prác sú to len cvičenia, vojna, duely, vojna, tréning, vojna a tak ďalej. Dnes bol metlobal. Áno, bavili sa všetci. Chvíľu. A len poniektorí z toho mali hodinu a pol radosť. A potom? Za dva týždne je ešte jeden zápas a potom do marca nič. A čo medzitým? Duely, tréningy, cvičenia. A? A čo? Nenapadlo vám, že z toho môže hocikomu šibnúť?“
                „Je to...“
                „Iste, je to dôležité,“ Ginny tentoraz vedome, drzo a rozohnene skočila svojmu riaditeľovi do reči. „Znova a naposledy opakujem, že to všetci vieme. Ešte aj ten prvák to vie. Ale keď im začne preskakovať a oni budú mať chuť sa vám na to všetko vykašľať, tak sa potom nečudujte,“ nahnevane gánila po Severusovi, ktorý na ňu neveriacky zazeral.
                „Vykazuje niekto z nich známky šibnutosti?“ opatrne sa spýtal Harry. Vedel, že má Ginny pravdu. Skutočne sa nemôže všetko točiť len okolo vojny, to poznal sám na sebe. Keby nemal Ginny, dávno by mu preskočilo. A nielen kvôli sexu. Keby nemal Hermoinu, Remusa, Sebastiana, zrejme by ho niekde museli zavrieť, lebo by mu šibalo. Už sa s tým raz stretol. Práve preto Severus odsúhlasil metlobalovú sezónu. Ale metlobal nemohol plne uspokojiť každého. Príkladom je Hermiona, ktorú metlobal nebavil. A koľkí sú takí ako ona?
                „Väčšina vykazuje známky šibnutosti, vrátane mňa,“ zaškľabila sa. „Ale nie, vážne. Zatiaľ to všetci berú takpovediac športovo. Ale ubezpečujem vás, že to nemusí trvať večne.“
                „Súhlasím,“ prikývol Harry pozrel na Severusa. „Ginny, vymyslela by si nejakú činnosť, ktorou by sa zabavili, ale skutočne zabavili všetci?“
                „Iste. Ako hlavná prefektka Chrabromilu mám zvolenie hovoriť v ich mene. A dostala som zvolenie aj od Luny za Bystrohlav a Rose Zellerovej za Bifľomor. Slizolinu sa nikto nepýtal, pardon, Severus,“ zaškľabila sa naňho. „Ešte dnes večer zájdem za Hermionou, aby som jej to navrhla a ona sa potom porozpráva s ostatnými vedúcimi fakúlt. Následne budeš môcť, Severus, vyhlásiť nejakú zábavu, za ktorú ťa budú mať všetci radi,“ uškrnula sa.
                „O to vážne nestojím,“ zamračene zagánil. „Ale uznávam, že na tom môže byť kúsok pravdy. Nie všetci sú takí dokonalí, aby sa so situáciou vyrovnali tak úžasne ako ja. Predpokladám, že máš niečo na mysli.“
                „Samozrejme,“ tajuplne sa usmiala. „Napríklad to, aby mali decká možnosť vidieť sa so svojimi rodinami, hlavne tí menší.“
                „Tí menší bojovať nebudú, nepotrebujú byť v psychickej pohode,“ protirečil.
                „Všetci potrebujú byť v pohode, nielen tí, ktorí by mohli byť prínosní v boji.“
                „A ktorých veľa nie je, však?“
                „Nie je tu veľa Fénixov a bývalých smrťožrútov, na to nezabúdaj,“ mračila sa naňho Ginny. „Budeš sa musieť zmieriť s tým, že drvivá väčšina sú len študenti alebo bývalí študenti. A keď to chceš zmeniť, tak s tým niečo sprav. Je to v tvojej moci.“
                „Napríklad čo?“ mračil sa na ňu.
                „Napríklad by si mohol sám viesť pár tréningov. Tvoje znalosti by sa hodili.“
                „Nikto nebude chcieť, aby som viedol tréningy. Hlavne nie tí v Rokfortskej armáde.“
                „To si myslíš ty. Oni chcú byť čo najlepší. Chcú bojovať a sú odhodlaní položiť svoje životy za...“
                „To sú veľkohubé prehlásenia pubescentov, ktorí nevedia o živote a o smrti zhola nič. Za týždeň budú mať bojové cvičenie, ale samotná vojna sa na cvičenie ponášať nebude. Nie je to hra...“
                „Možno sa budeš čudovať, ale oni to vedia. A nepodceňuj ich. Skoro všetci prišli vo vojne o niekoho blízkeho. Vedia, čo je to smrť. Vedia, čo ich čaká, keď nevyhráme. Vedia, za čo chcú bojovať. Vek nie je podstatný, ak ide o slobodu a mier. Oni hľadia na budúcnosť. A keď v nej chcú byť, chcú pre ňu niečo aj spraviť. A jediným spôsobom, ako zmeniť budúcnosť k lepšiemu, je vybojovať mier!“ Ginevra Molly Weasleyová Potterová bola ešte nahnevanejšia, než kedykoľvek predtým. Štval ju Severusov prístup. A štval ju aj Harryho prístup. „Čakajú na to, že im ukážete viac. Aspoň ty,“ pozrela na manžela, aby vzápätí prebodla pohľadom svojho privydatého strýka. „Harry je ten podstatný, ale vedia, že za ním stojíš ty. Draco je fajn, dokáže ich učiť a naučiť veľmi veľa potrebných a dôležitých vecí, ale oni potrebujú aj morálnu podporu. A hlavne potrebujú vedieť, že im veríte a že s nimi počítate! O áno, aká som naivná, veď vy ste im vymysleli bojovú hru. Ale čo tak prísť medzi nich a povzbudiť ich? Čo?“
                „Čo si ty nejaký ich vyslaný atašé? Alebo čo?“
                „Som medzi nimi, pohybujem sa medzi nimi. Chodím do RA a rozprávam sa s nimi. Vnímam ich. Sú to ľudské bytosti, nielen figúrky, ktoré je potrebné vycvičiť.“
                „Chceli to sami, pre Merlina, Ginevra! Nikto ich nenútil vytvoriť tú ich stupídnu RA. Nikto ich nenúti myslieť si, že sú pre boj dôležití! Nikdy by som nebol taký hlúpy a naivný, aby som si myslel, že si potrebujem vycvičiť armádu zo študentov!“
                „Dobre, chceli to sami, ale v konečnom dôsledku to budú oni, kto tebe a Harrymu budú kryť zadky, aby ste mohli spraviť to hlavné, zabiť Voldemorta, pretože on nepríde sám, prídu s ním smrťožrúti, dementori, inferi a ktovieaké obludy a nehnevaj sa na mňa, ale ani ty nie si taký veľký frajer, aby si to zvládol sám, aby si Harrymu vydláždil cestu k tomu najdôležitejšiemu. Budeš potrebovať pomoc a keď sa poriadne pozrieš okolo seba, nikoho iného nemáš, len tých blbých, pubescentých zasranov, ktorí ti lezú na nervy len svojou existenciou,“ takmer zašepkala a naštvane do seba kopla pohár s vínom. Severus na ňu prekvapene vytriešťal oči. Harry povytiahol obočie a pozrel zo svojej manželky na Severusa.
                „Má pravdu,“ mierne sa pousmial. „A vlastne povedala len to, čo sa ti snaží povedať každý, avšak ako sa tak na teba dívam, zrejme práve tieto slová pohnú horou.“
                „Drž hubu, Potter,“ zasyčal Severus neprestávajúc špikovať pohľadom Ginny. Stisol pery. Mala pravdu. Ostali len piati schopní Fénixy, on, Remus, Tonksová, Bill a Krum. K tomu možno pár ďalších v boji schopných. A ďalej? Dúfal presne v to, o čom hovorila. Že sa mu podarí nejakým spôsobom zavraždiť Daciana a potom sa spolu s Potterom dostanú k Temnému pánovi. V to ale len dúfal. To sa nestane nikdy. Ak by sa im podarilo zavraždiť Daciana, Temný pán neostane sám. On príde a s ním prídu hrôzy z dôb minulých. Nielen smrťožrúti a dementori. Prídu oveľa väčšie hrôzy. Čo chce robiť potom? Najradšej by ju zaškrtil, že mu to takto vmietla do tváre. To, čomu sa snažil vyhnúť. Hovoril mu to aj Dumbledore, ale toho úspešne odmietal. Hovorila to aj Hermiona, ale tú ľahko odbil. Hovoril mu to Remus a Bill, ale tých ľahko poslal do čerta. Táto sa ale nenechá ani ignorovať, ani odbiť a už vôbec nie poslať do čerta. A mala pravdu, sakra.
                „Budeš aspoň uvažovať nad mojimi slovami?“ povytiahla obočie po piatich minútach dusivého očného kontaktu. Nebála sa, že by ju preklial.
                „K tomu je tu Lupin,“ odsekol odmerane. „Keď chce cvičiť tých sopliakov...“
                „Všetci vedia, kto je Remus Lupin a všetci si ho vážia. Ale všetci veľmi dobre vieme, že hlavnou postavou nie je dokonca ani Harry, ale ty,“ šepla. „Dávno ťa prekukli, uvedom si to. Nemusíš sa skrývať. Už s tým konečne skonči, pretože ti to neveria už ani sochy na chodbách.“
                „Ginevra...“
                „Áno, Severus?“
                „Najradšej by som ťa zadrhol za tú tvoju bezhraničnú drzosť a odvahu...“
                „Ktorá ti, aspoň v to dúfam, konečne otvorí oči.“
                „A neskáč mi do reči!“
                „Budem a ty to veľmi dobre vieš.“
                „Do čerta,“ zasipel. Nie, takto ho nevytočil ani Potter vo svojej najlepšej chvíli. Takto ho nevytočil ešte nikto a nikdy. „Dobre, ako chceš,“ štekol bezradne. „Môžem spraviť niečo viac, niečo, čo tvojich kolegov aspoň trocha povzbudí,“ sarkasticky natiahol.
                „Výborne,“ spokojne sa pousmiala. „K tomu by sme si mohli hádam aj pripiť,“ povytiahla obočie.
                „Pripi si na to sama, nemám chuť,“ zavrčal.
                „Správaš sa infantilne,“ upozornila. Harry sa potichu zachechtal.
                „Len sa prispôsobujem svojmu okoliu, aby som sa veľmi nelíšil,“ neprestával zazerať.
                „Severus, už sa nepaprč,“ zasiahol Harry. Síce nepredpokladal, že by si skočili do vlasov, ale momentálne tomu všetko napovedalo.
                „Pôjdem sa prestať paprčiť do svojho bytu,“ gánil aj ďalej.
                „Nemusíš odchádzať kvôli mne,“ Ginny naňho zamrkala.
                „Idem rozmýšľať nad výcvikovým programom pre mladých Snapových bojovníkov,“ neprestával zazerať. „Dovidenia.“
                „Severus,“ zavolal za ním Harry, ale jeho volanie dopadlo len na zatresnuté dvere. „To sa ti podarilo,“ otočil sa k Ginny. „Dostala si ho do bezvýchodiskovej situácie, do ktorej sa ani v najmenšom nechcel dostať.“
                „Ešte môže odmietnuť,“ mykla plecami. „A nezačínaj, nechcem sa hádať,“ upila si z pohára. „Ehm, zabudol si zvyšok vína,“ mávla rukou k stolu.
                „On si zrejme vytiahne novú fľašu,“ zaškľabil sa. Potom ale zvážnel. „To, čo si hovorila, je dosť vážne.“
                „Samozrejme, že je to vážne. Je vojna a tá je vážna. A vážnosť situácie si uvedomujú všetci, ako som niekoľkokrát povedala. Mám dojem, že hru z toho napokon robil len on za tvojej výdatnej pomoci. Súbojnícke kluby sú fajn, ale nepripravia nás na vojnu.“
                „Je mi ľúto, že sa na tú vojnu musia pripravovať študenti.“
                „Harry, prestaň sa hrať na svojho strýka,“ zamračila sa. „Ty si bol študentom pred rokom. Ja som študentka, Draco je študent. Na hrade je to samý študent. Ak si so Severusom myslíte, že pôjdete verbovať kvalitných bojovníkov, tak si bežte, keď viete, kde vo svete hľadať, pretože v Anglicku je to buď mŕtve alebo na Voldemortovej strane.“
                „Ja viem, ja viem,“ prerušil ju so stiahnutým obočím. „Zruším to bojové cvičenie...“
                „To nech ti ani nenapadne,“ zavrtela hlavou. „To je to najlepšie, čo si vymyslel. Súbojnícke kluby sú dobré akurát k tomu, aby sa tretiaci a menší naučili brániť. Nehnevaj sa, ale nikto to neberie úplne vážne. Alebo nie, je to skvelá príležitosť, ako nazbierať body fakulte. RA je výborná, Colin vedie tréningy ako na Základni, takže tam čoraz viac deciek ovláda to, čo ovládajú všetci na Základni. Pospájaj tieto dve jednotky. Pošli dvojčatá a ostatných do hradu. A naopak.“
                „A čo Slizolinčania?“
                „A čo s nimi?“ stiahla obočie. „Trénujeme, to im je jasné aj bez toho, aby nás pri tom pristihli.“
                „Severus je stále presvedčený, že sú spojení s vonkajším svetom.“
                „Ako?“ stiahla obočie. „Remus zrušil sledovačky.“
                „To áno, ale to ho nijako nepresvedčilo.“
                „Keby mali niečo podobné, ako naše náramky, tie jeho zaklínadlá by to odhalili.“
                „Presne,“ povzdychol. „Na jednej strane chápem Remusa. Má dôvod odvolať to, keď sme za takmer dva mesiace nič nezistili. Ale na druhej strane, Severusove predpoklady sa vždy ukázali ako správne. Dokonca sa vyjadril, že by bol najradšej, keby na teba alebo Draca pri metlobale zaútočili. To by mu poskytlo dôkaz, že dostali nejaký rozkaz.“
                „To je blbosť,“ mierne sa striasla. Severus sa zdal ešte strašidelnejší, než si donedávna myslela.
                „Neviem, hádam áno,“ povzdychol. „Dával na teba pozor, pri metlobale,“ pozrel na ňu.
                „Aha,“ prikývla. „No, má ma rád, to je jasné,“ šepla. „Inak by ma dávno prizabil,“ mierne sa pousmiala. „A nie, nemrzí ma, že som po ňom tak vyštartovala,“ zavrtela hlavou. „Za svojimi slovami si stojím. Harry... Colin, John, Robert, Jacob, Carl, Brad a všetci naši chalani čakajú na niečo, niečo viac. Niečo od teba alebo od neho. Nestačí, že sa dva razy do týždňa ukážeš v RA. Iste, motivuje ich to, ale oni sa nepripravujú na nejaký Trojčarodejnícky turnaj alebo niečo podobné. Oni sa pripravujú na vojnu a tam tichá podpora nestačí. Čo si myslíš? Prečo sa chceli volať Potterova armáda?“
                „Ja viem,“ stiahol obočie. „Ale v tomto má Severus tiež pravdu. Kto z nás si vezme na svedomie ich životy? Môžu umrieť...“
                „Buď ticho,“ zavrčala. „Vedia oveľa viac, než si myslíš. A kvôli tebe umierať nebudú, tým si buď istý. Nejde o teba, ide o celý svet. O ich svet. Nechcú tu ostať trčať do konca života, chcú si vybojovať slobodu. Vôbec nemusíš mať pocit, že si berieš na tričko ich životy. Sú to ich životy a oni si s nimi spravia to, čo budú chcieť.“
                „Ginny,“ šepol. Všimol si, že sa jej oči začínajú lesknúť. Bolo za tým niečo viac. Nevystupovala len ako ich atašé. „Máš strach?“ hlesol.
                „Samozrejme, že mám strach,“ odšepla mu naspäť. „Kto by ho nemal?“
                „Nie, nemyslím to takto,“ stíchol. Uprene na ňu hľadel. Až napokon sklonila pohľad.
                „Viem, že máš šancu na to, aby si prežil...“
                „Ginny...“
                „Ticho, neprerušuj ma,“ zdvihla hlavu a zadívala sa naňho. „Vždy som tak nejako vedela, že šancí na víťazstvo nemáš veľa. To sa zhoršilo po tom, keď si mi povedal o všetkom a keď sme sa dozvedali stále nové podrobnosti celej tejto záležitosti. Milujem ťa. Vzala som si ťa za manžela. A budem ťa milovať do konca života. A chcem, aby boli tvoje šance na víťazstvo čo najväčšie. Každému je jasné, že sám to nezvládneš a nehnevaj sa na mňa, ale ja na ten tvoj záchranársky komplex kašlem zvysoka. Je mi jedno, že nechceš cítiť vinu za smrť iných, pretože nemáš cítiť akú vinu. Všetci sme dospelí, alebo teda väčšina z nás a všetci si stojíme za svojimi rozhodnutiami. Ty a Severus ste sa rozhodli brať toto všetko tak, ja neviem, akoby na tom nezáležalo. Akoby tie výcviky a súboje boli len akousi doplnkovou činnosťou, ktorou by sme si mohli spestriť školský rok. Harry, ten štít na niečo slúžil. Aby posilnil obranu hradu. Myslíš, že bol stvorený len preto, aby dodal silu hradu, v ktorom budeš zavretý ty so Severusom? Myslíš, že máš získať nardajskú žiaru len preto, aby spravila z teba a Severusa supermanov? Musíš mať okolo seba hromadu ľudí, aby si mal šancu na prežitie. A ja sakra chcem, aby si prežil. A keď to znamená len to, že prinútim teba a Severusa rozmýšľať kolektívne, tak to spravím. Nikdy nebudeme špičkovo vycvičenou armádou krvilačných beštií, akými sú smrťožrúti, stále budeme len decká krátko po dosiahnutí plnoletosti alebo ešte skôr, pred dosiahnutím plnoletosti, ale máme šancu, keď sa nám bude veriť. Draco to sám nezvládne, potrebuje pomoc. Colin je nadšenec, ale potrebuje vedenie. A ja som Potterová, takže sa predpokladá, že budem niekde zavretá ako bábika z porcelánu a upozorňujem, keď ti čo i len napadne nad niečím takým premýšľať, keď len nadobudnem podozrenie, že ti to preletelo cez rozum, tak si ma nepraj,“ zatvárila sa výstražne.
                „Nechcem ťa odstaviť na vedľajšiu koľaj,“ zavrtel hlavou premýšľajúc nad jej slovami.
                „Teraz? Alebo tesne pred bojom?“
                „Nikdy,“ zabodol do nej pohľad.
                „Vážne?“
                „Pozri, keď pôjde do tuhého, určite bude chcieť každý, aby ostali ženy a deti v bezpečí a potom...“
                „Zabudni na to,“ zamračila sa.
                „Nenecháš ma dohovoriť?“ mierne sa pousmial. Zarazene zamrkala. „Aj Remus bude chcieť udržať Sebastiana s Tonksovou čo najďalej, ale vieme, ako to dopadne. Sebastian sa dá do rúk pani Grangerovej, pretože Tonksová schmatne prútik a spolu s Molly pôjdu do prvej bojovej línie. Spolu s tebou a Lunou a ďalšími levicami,“ uškrnul sa. „A nám neostane nič iné, len držať jazyk za zubami a dúfať, že to prežijete, pretože keby si to neprežila, tak...“ stiahol obočie.
                „Luna ani Tonksová nie sú levice,“ pousmiala sa. „Ale to neznamená, že orol a jazvec nemôžu byť rovnako odvážni, ako levy.“
                „A poniektoré hady.“
                „Správne,“ prikývla. „Čo teda spravíš?“
                „Budem musieť popremýšľať,“ povzdychol so sklonenou hlavou. „Máš pravdu,“ priznal potichu. „Vy viete, čo je dôležité. Ja som podceňoval situáciu. Riadil som sa Severusovými rozhodnutiami, ktoré sú síce rozumné, ale sú dôležité len jednostranne. Respektíve sú vytvorené len tak, aby príliš ľudí netrpelo. Checht, je zvláštne, ako sa so Severusom na seba ponášame. Ani jeden z nás nechcel zapojiť príliš veľa ľudí a pritom to bez nich nepôjde. Celá vojna sa točí okolo Rokfortu, kde sa už veky zoskupujú rôznorodé typy ľudí, mnohých ľudí. Žiaci Zakladateľov. Ich, dá sa povedať deti. Vychovávali ich a viedli ich k pravej hodnote, sile a pochopeniu mágie. Tie deti sú tu stále a myslím, že Zakladatelia to práve takto chceli.“
                „To si povedal fakt krásne,“ pousmiala sa. „Síce trocha kostrbato, rečník z teba nikdy nebude, ale aj tak krásne,“ zazubila sa nad jeho výrazom. „A keď sme už pri tom všetkom myslím, že musíš spraviť jedno dôležité rozhodnutie, nech sa to Severusovi bude páčiť alebo nebude.“
                „Ja viem,“ prikývol. „Myslím, že v konečnom dôsledku ani príliš namietať nebude,“ pozrel na ňu znova. „Tých rozhodnutí bude musieť padnúť veľa,“ stiahol obočie. „Je načase, aby sa veci pohli tým správnym smerom,“ usmial sa a stiahol si ju k sebe. „Okrem opravovania písomiek si to budem musieť asi všetko premyslieť a zrejme aj spísať,“ jemne ju pobozkal na pery.
                „Chceš, aby som mala nočnú s tebou?“ nadhodila. „Viac hláv, viac rozumu,“ zaškľabila sa.
                „Je to lákavá ponuka, ale nie,“ zavrtel hlavou. „Nielenže sa potrebuješ vyspať, ale musím to spraviť ja...“
                „Musím to spraviť... JA?“ zdôraznila. Vedel, na čo naráža. Zachechtal sa.
                „Áno, keď bude chcieť Severus niekoho vraždiť, tak nech vraždí mňa. Nemyslel som to tak, že by to znova ležalo len na mojich ctených, silných, svalnatých, úžasných ramenách.“
                „Si vtipný,“ zachichotala sa. „Dobre teda, ráno budem asi vstávať veľmi skoro. A pôjdem navštíviť Hermionu.“
                „To bude fajn. A neponocuj,“ usmial sa.
                Hneď po večeri sa Harry vybral do veže. S povzdychom ho pozorovala. A potom pozrela smerom k slizolinským, kde po prehratom zápase vládla ponurá atmosféra. Bolo jej to jedno. Oni jej boli ľahostajní. Alebo možno nie všetci.
                Potešilo ju, že Hermiona prišla pred večerou k chrabromilskému stolu a zagratulovala každému členovi víťazného družstva osobne. A úplne rovnako. Bez výnimky. Takže sa aj Dracovi dostalo pochvalných slov a stisku ruky presne tak, ako Johnovi a ostatným. Ani ona nebola nijako uprednostnená. A všimla si, ako zvedavo a pozorne ich vedúcu sledujú jej spolužiačky. A tiež Draca. Len s povzdychom zavrtela hlavou.
                „Harry musí ísť na nočnú, aby ma prišla navštíviť vlastná kamarátka?“ zaškľabila sa na ňu Hermiona, keď ju vpustila do bytu.
                „Ale no tak, veď aj v stredu som tu bola.“
                „Iste, aby si mi oficiálne predniesla obavy z metlobalového zápasu, ktoré sa ukázali ako neopodstatnené.“
                „Colin má zranenú hlavu.“
                „A za osem rokov som pochopila, že je to celkom bežné zranenie.“
                „Ale no tak, nefrfli už,“ vrátila jej úškľabok a veselo sa hodila do kresla.
                „Dáš si čaj?“ ponúkla ju Hermiona. S úsmevom prikývla. „Vyzerá to tak, že začneme precvičovať nové kúzlo,“ oznámila po podaní jej šálky.
                „Vážne?“ to Ginny zaujalo. Zdalo sa, že je to celkom čerstvá novinka, pretože jej Harry nič nespomínal.
                „Uhm, Bill sa po zápase pustil do jedného kúzla a zdá sa mu, že vykazuje živosť, ako sa vyjadril,“ zaškľabila sa. „Vlastne ma pozval, aby som ho skúmala spolu s ním, ale musela som odmietnuť, keďže som očakávala návštevu,“ usmiala sa.
                „Aha,“ Ginny stiahla obočie. „Takže som ti vlastne prekazila rande,“ zavrtela hlavou. Mala v hlave poobedný rozhovor so spolužiačkami.
                „Čo?“ Hermiona zarazene vyvalila oči. „Ale prestaň, dobre vieš, že je to hlúposť,“ zavrtela hlavou.
                „Viem, ale keď to takto bude pokračovať, tak tie reči, že medzi vami niečo je, začnú vyzerať pravdivo.“ 

TOPlist