26. S hlavou v oblakoch


„Tak fajn,“ skonštatovala Hermiona zrazu sa cítiaca neisto. „Dáme si ešte tortu?“
                „Nie, ďakujem slečna Grangerová. Mal som kúsok torty dnes a kúsok pred dvoma týždňami a to je o dva kúsky viac, než som mal za celý svoj život,“ nevinne sa pousmial. Zabodla doňho pohľad.
                „To ste vážne v živote nejedli tortu?“
                „Nemám rád sladké.“
                „Ani čokoládu?“ povytiahla obočie.
                „Ale iste, že som jedol čokoládu, nie som gurmánsky analfabet.“
                „Nepredstaviteľné,“ s úškľabkom zavrtela hlavou. „Severus Snape sa kŕmil čokoládou.“
                „Čo je na tom nepredstaviteľné?“ zahral ublíženie. „V živote ste videli už hocičo. Tak si predstavte mňa a čokoládu smerujúcu do mojich úst.“
                „Snažím sa,“ vyprskla. „Ale nejde to,“ zasmiala sa. Zatváril sa ešte ublíženejšie.
                „Tak si dajte tú tortu. Cukor podporuje mozgovú činnosť, možno na niečo prídete.“
                „Ale nepodporuje fantáziu,“ namietla s úškrnom. Zatvárila sa sústredene. „Nie, vážne to nejde,“ vyriekla po chvíli. „Nech sa snažím akokoľvek.“
                „Dôležité je, že som sa vám momentálne veľmi intenzívne vkradol do vašich predstáv,“ zaškľabil sa jej do tváre. Zamrzol jej úsmev na tvári a on sa zatváril víťazoslávne.
                „Veľmi nechutná predstava. Severus Snape zababraný od čokolády po celej tvári,“ zaškľabila sa.
                „To ste si predstavili?“ hral prekvapenie.
                „Iste, čo iné by som si mohla predstavovať?“
                „Čo ja viem, aké predstavy zvyčajne mávate,“ mrkol na ňu.
                „Keď ide o vás, tak to radšej nechcite vedieť.“
                „Dobre, fajn,“ zdvihol ruky v rezignujúcom geste. „Nechajme už čokoládu čokoládou. Tú tortu si pokojne ukrojte,“ nabádal ju, keďže stále sedela a nevyzerala, že by sa chcela k torte vrhnúť. „Alebo vám ju radšej ukrojím ja,“ pousmial sa. Sledovala, ako krája kúsok torty a nakladá ho na tanier.
                „Nie ste zvedavý, aké predstavy o vás mám?“ nechcela sa vzdať provokovania. Cítila sa v jeho blízkosti zvláštne pokojne. Vedel o jej najväčšej hrôze a dosť jej v posledných dňoch pomohol, čo úplne protirečilo jej vnímaniu profesora Elixírov spred mesiaca.
                „Viete, že ani veľmi nie?“ natiahol, keď jej podával tanier. Prikývnutím okomentoval jej poďakovanie. „Nerád by som si zahatal aj tú najmenšiu naivnú nádej, že by to nemusela byť až taká tragédia.“
                „Pomohli ste mi, až také hrozné to skutočne nebude,“ usmiala sa.
                „Aha, tak to som nesmierne potešený,“ zaceril sa a pristúpil k barovému pultu. „Keďže sa tí dvaja zdržia vonku zrejme aj niekoľko hodín a Minerva nám odporučila, aby sme sa bavili,“ pozrel na ňu. „Nedáme si pohárik?“
                „Dobre viete, že si nedám,“ milo sa naňho pousmiala. Bez zaváhania.
                „Škoda,“ vrátil jej rovnako milý úsmev. „A nebude vám vadiť, keď si dám ja?“
                „Ani v najmenšom,“ ubezpečila ho.
                „Výborne,“ prikývol. Dívala sa naňho, ako si nalieva škótsku whisky. Našťastie mala v ústach kus múčnika, ktorý mohla prehltnúť. Istá časť jej vnútra po whisky zakričala. Len zavrtela hlavou a sklonila sa k tanieru. „Potterovi to tu bude zrejme ležať až do súdneho dňa, keďže k nemu až tak často nechodia návštevy, ktoré by mohol ponúknuť. Hm,“ s chuťou zamrmlal, keď si upil. Pozorne sa pritom díval na slečnu Grangerovú, ktorá sa plne sústredila na tortu. „Čím sa budete odpútavať, keď dojete ten koláč?“ zvedavo sa spýtal, keď si sadol oproti nej. Zdvihla k nemu hlavu. Zamával pohárom. „Dáte si ešte jeden kus a potom ďalší? Aby ste sa potom zmestili do krbu,“ zaceril sa. Mierne sa zapýrila.
                „Nevrhnem sa na alkohol, keď to snáď očakávate,“ odvetila s ťažko skrývajúcim sklamaním. Vážne si namýšľala, že by ju chcel podporiť a nie stále provokovať s chľastom. Keď už konečne našli spoločnú reč a dalo sa s ním rozprávať.
                „Určite?“ povytiahol obočie.
                „Na to si vsaďte,“ prskla po ňom.
                „Nie som hazardný hráč.“
                „Myslela som si, že sa s vami dá normálne komunikovať, ale ako vidím, tak som sa mýlila,“ zamračene po ňom vyštartovala. „Dokonca som si myslela, že sa chcem s vami baviť, keďže sa s vami dokážem baviť najotvorenejšie zo všetkých. Vy však využijete najmenšiu príležitosť k tomu, aby ste ma ponížili, miesto toho, aby ste ma podporili.“
                „Skutočne to chcete?“ prerušil ju vážnym tónom. „Nemyslím nejakú bezduchú podporu. Myslím to, že sa so mnou chcete baviť.“
                „A bavila by som sa s vami v opačnom prípade?“
                „Možno len chcete zabiť čas, než sa vrátia.“
                „To je blbosť,“ tentoraz prerušila ona jeho. Uprene sa na ňu díval a ona si uvedomila, že sa začína červenieť. Merlin! Čo sa to tu deje? „Chcem sa s vami baviť normálne, pretože ste ma presvedčili, že sa s vami dá baviť normálne, pokiaľ sa obmedzíte na normálne veci a nebudete stále vŕtať do toho, čo mi je nepríjemné a hoci je to pravda, vyvolávate vo mne pocit hanby a tým sa skazí všetko normálne, čo by medzi nami mohlo byť,“ vypustila na jeden nádych. A očervenela ešte viac. Prečo sa vlastne červená? Dokázala sa baviť s mužmi bez toho, aby sa červenala. Hocikedy, hocako, pri hocakej príležitosti. Teda vlastne len pri jednej príležitosti. Sčervenela ešte viac. „Tak sakra niečo povedzte,“ zavrčala frustrovane.
                „Som fascinovaný,“ povedal pokojne, bez známky sarkazmu či irónie. „V prvom rade tým, že si skutočne uvedomujete...“
                „Mlčte,“ skočila mu do reči naštvane. „Áno, uvedomujem si to. Som si toho vedomá. Mea culpa. Ste teraz spokojný?“ zavrčala. „Chcem sa s vami baviť, ale bez pripomienok. Chápete?“
                „Iste,“ prikývol. „Dobre, presvedčili ste ma. Nebudem vám to už pripomínať. Čestné čarodejnícke!“ zdvihol dva prsty na znak prísahy. Vyvalila naňho oči. Len sa uškrnul. „Dali ste mi jednoznačne najavo, po čom túžite a ja vám dávam najavo, že vôbec netúžim po tom, aby ste mi nebodaj utrhli hlavu,“ zaceril sa.
                „Ak to ešte raz spomeniete, tak vám tú hlavu vážne utrhnem,“ varovala ho.
                „V poriadku. Pokiaľ sa budeme baviť za normálnych okolností,“ upozornil. „Cez deň a tak,“ nadhodil.
                „Lákate ma snáď do postele?“ podozrievavo stiahla obočie a cítila, že znova začína červenieť. Zrazu si uvedomila, že jej dokonca ani nie je nechutný, či nepríjemný. Nad čím, do čerta, vôbec premýšľa!
                „Do postele?“ prekvapene natiahol. „Aha, spomínam si,“ uštipačne vypustil. „Nie, slečna Grangerová, nemyslím, že by ste ma chceli zaradiť do dlhého zoznamu... pardon! Znova prisahám na svoju čarodejnícku česť, že nebudem spomínať o niečo exotickejšie črty vašej minulosti,“ usmial sa. Myslela si, že ho pretrhne na polovicu! „Myslel som to tak, že cez deň ste relatívne v pohode, kým noci so sebou môžu prinášať isté nepríjemné skutočnosti.“
                „Varujem vás!“ štekla a postavila sa do bojovej pozície priamo pred neho. „Naposledy. Ak ešte raz spomeniete chľast...“
                „Trpíte paranojou, drahá pani kolegyňa,“ pokojne sa postavil a díval sa jej do rozhorčených očí. „Myslel som nočné mory, nepokojný spánok.“
                „Aha,“ okamžite sa zarazila. Uvedomila si, že jej myšlienky sa ocitli vo vodách, v ktorých on rozhodne nemienil plávať. „Hm.“
                „To nie je práve najduchaplnejšie zhodnotenie obsahu nášho rozhovoru,“ upozornil ju. Zamračene k nemu vzhliadla.
                „Takže sa budeme rozprávať normálne, cez deň. A ak by sa stalo, že by sa situácia večer pri zaspávaní trocha skomplikovala, mám od vás oficiálne povolenie vliezť k vám do bytu, kde by som sa nechala od vás chlácholiť a podobne?“ vyzývavo nadvihla obočie.
                „Pozvánku ste už predsa raz dostali,“ pousmial sa. „Ale zopakujem, áno, môžete u mňa hľadať podporu. Teraz, keď som sa presvedčil, že si chcete vo svojom živote skutočne spraviť akýsi generálny poriadok, som vám k dispozícii. Minervu sme vylúčili a tí dvaja zaľúbenci tiež potrebujú večere pre seba, aby sa konečne vo svojom vzťahu posunuli o kúsok dopredu. Bývalý priateľ je bývalým priateľom a nikoho iného nemáte. Vylučovacou metódou sme sa dopracovali k mojej osobe, na ktorú sa môžete obrátiť.“
                „Tak fajn,“ prikývla rezignovane. „Budem sa snažiť, aby som vás príliš neobťažovala.“
                „Nemyslím, že by nutne malo ísť o obťažovanie,“ jemne upozornil. V rýchlosti naňho pozrela. „Vážne,“ prikývol.
                „Že by Severus Snape nebodaj túžil po večerných rozhovoroch?“ neverila.
                „Nenapadlo vám, že by aj Severus nebodaj potreboval trocha odreagovania?“ zaškľabil sa.
                „Ani vo sne,“ zavrtela hlavou. „Ale keď mi to hovoríte, tak tomu budem veriť...“
                „Verte.“
                „...pokiaľ sa teda jedná o odreagovanie rozhovormi,“ zavŕtala s úškrnom. Tentoraz to bol on, kto ostal na moment zarazený.
                „A o čo iné by malo ísť?“ okamžite sa oklepal. „Nemyslíte, že máme ďaleko k tomu, aby sa mohlo jednať o niečo tesnejšie, než rozhovory?“
                „Iste,“ prebehla ho očami. „Pred týždňom som vás nenávidela.“
                „Vskutku,“ pousmial sa. „To sa však zmenilo, nemýlim sa?“
                „Vskutku,“ zopakovala. „Dva razy ste ma pozvali do bytu a ja som ani raz neodmietla.“
                „Správne. Ja som však mal na mysli to, že medzi nami nemôže prísť k niečomu tesnejšiemu, keď si zatiaľ ani netykáme,“ provokačne natiahol.
                „Takže keď si potykáme, prelomia sa medzi nami ľady?“
                „Rozhodne sa náš vzťah stane o niečo dôvernejší, nie?“
                „Nepredpokladáte, že by ste dostali potykaním si pozvánku do mojej izby?“
                „Pokiaľ len do izby, tak to môžem predpokladať.“
                „Prečo proste nepoviete, že vás to vykanie unavuje a že si prajete, aby sme si potykali?“
                „Prvý krok by mala spraviť žena.“
                „Iste, keď žena cíti, že by jej muž mohol byť priateľom.“
                „Dva razy ste moje pozvanie do izby neodmietli a dokonca ste raz predniesli niečo, čo by sa pozvánkou do vášho bytu dalo pomenovať. Preto si myslím, že cítite, že by som mohol byť priateľom.“
                „Dobre, Severus,“ nevinne zamrkala. „Mám taký pocit, že by si mi mohol prestať vykať.“
                „Rozhodne sa pokúsim nevykať ti, Hermiona,“ zaškľabil sa. „A teraz, keďže sme si tak skvele porozumeli a posunuli náš vzťah do roviny priateľstva, čo keby sme vyšli počkať tých dvoch von?“ natiahol ruku k záhrade. „Vezmi si limonádu, ja si vezmem svoju whisky, keď ti to teda nebude vadiť!“
                „Pre mňa za mňa si zober aj cyankáli,“ usmiala sa naňho a vzala do ruky pohár s limonádou. Vykročila k dverám.
                „Nie, to nie. Bola by ma obrovská škoda,“ zavrtel hlavou. „Keď si to teda nemyslela tak, že by som ich mal použiť na teba,“ pokračoval idúc vedľa nej.
                „Mňa by bola väčšia škoda, nie?“ kútikom oka naňho pozrela. Kriticky si ju premeral od hlavy k pätám.
                „Možno aj áno.“
                Tri hodiny sa venovali tomu, aby priateľsky zapárali jeden do druhého zámerne sa vyhýbajúc vážnym témam. Nespomenuli ani jedného zo svojich priateľov, ani minulosť. Najprv ohovárali lietanie na metlách, potom sa zabrali do hodnotnej diskusie o elixíroch. Severus si vytvoril na Hermionu úplne nový názor. Skutočne bola mimoriadne inteligentná a hoci sa elixírom riadne nevenovala už osem rokov, dokázala ho zaujať svojimi poznatkami v jeho obľúbenom obore. A bola pekná. Pristihol sa, že uvažuje o Potterových a Ginevriných úvahách o tom, že sa o ňu zaujíma o niečo viac než by sa na, vtedy ešte nie, priateľa patrilo.  
                A to ani nepoprel. Skutočne sa o ňu zaujímal. Nechcel dopustiť, aby jeho priatelia trpeli a hlavne, aby sa ona úplne zničila. Ale že by za tým mal hľadať niekto niečo viac? Že by si niekto mohol myslieť, že by on a ona, niekedy v budúcnosti, či už blízkej alebo vzdialenej, že by mohli vytvoriť niečo, čomu by sa dalo hovoriť pár? Veď je to nemysliteľné! Zamiloval sa len raz, úplne bezhlavo a to mu stačilo na celý život. Nielenže nemohla byť jeho láska opätovaná. Jeho tá láska doslova znútra rozorvala na márne kusy a na svete nie je nikto, kto by tie kusy mohol pozliepať dohromady. Chodil do bordelov, v minulosti si našiel ženy, ktoré ho dokázali zbaviť nadmerného tlaku. V tomto smere si vždy dokázal poradiť. A nepredpokladal, že by slečna Grangerová, teda teraz už Hermiona, hodlala dopomáhať mu v tomto smere. I keď, na druhej strane, ona sa tiež nebránila akýmsi vzťahom, ktoré slúžili len k jednému účelu.
                Nech to bolo tak, či onak, nech mala Hermiona akékoľvek koníčky, nemienil ju priradiť k ženám, ktoré ho v minulosti a vlastne aj v súčasnosti, zbavovali enormných tlakov a potrieb. Ako sa na to však pozerá ona? Mohla by ho brať len ako akýsi ventil svojich túžob? Jedine! Pochyboval totiž, že by ona alebo on, chceli niečo iné. Ak by sa teda chceli ventilovať práve vďaka tomu druhému. Nepredpokladal, že by chcela nejaký iný vzťah než priateľský. A on tiež nie. O zamilovanosti sa už vôbec nedá hovoriť ani v jednom prípade. On sa už nedokáže zamilovať a ona sa nedokáže zamilovať doňho. To by musela byť úplne slepá a vďaka alkoholu vygumovaná.
                Sčítané a podčiarknuté, medzi nimi môže ísť jedine o sex, ak už má ísť o niečo iné, než priateľstvo. A hotovo. A to by musela byť Hermiona mimoriadne zúfalá. Videl ju, nebol slepý a možno bol citový mrzák, ale krásu oceniť dokázal. A ona bola mimoriadne príťažlivá žena. K jeho smole aj inteligentná, takže nemá šancu.
                Hermiona premýšľala nad niečím podobným. Videla pred sebou muža a zistila, že sa dokáže s mužom baviť normálne. Že sa vôbec dokáže s mužom baviť. Doteraz to bola len návšteva nejakého podniku, kde si ulovila chlapa, doviedla ho domov a užila si. Koľkokrát vôbec netušila, ako sa dotyčný volá a ťažko by si teraz spomínala, ako sa volali dve tretiny z nich. Teraz to bolo ale iné. Iste, keď ho videla prvý raz, bola vytočená. Keď ho videla druhý raz, bola ešte vytočenejšia. A to sa ťahalo dlho. Ale ona si už pred týždňom, bez sprievodu hnevu všimla, že je Severus chlap. A zistila, že je to celkom príťažlivý chlap, aj keď toto prehlásenie by jej za istých okolností mohlo dať jednosmerný lístok do blázninca.
                Pomohol jej z najhoršieho. Vlastne jedine on jej pomohol, aj keď sa nanútil takmer až násilím. Musela uznať, že nebyť toho, teraz by sa stále nachádzala niekde v alkoholom opojení v náručí hocakého Španiela. Teraz, keď pouvažovala a konečne pochopila, keď sa uzmierila s Harrym, bola Severusovi veľmi vďačná. Aj keď stále rýpal. Vedela, že je to priateľské rýpanie. Aj s tým alkoholom. Pochybovala, že by jej ho prestal spomínať. A bolo jej jasné, že ju vlastne len testuje. A ona ho presvedčí, že jeho testovania sú už zbytočné. Mienila sa k životu postaviť inak, nie pomocou pitia. A dobre, keď ju pozval, tak sa postaví životu aj s jeho pomocou, s rozhovormi s ním, ktoré ako práve videla, sú to, čo sa jej páči. Preto sa už pred pár dňami pristihla pri myšlienke, že by s ním chcela byť, hovoriť s ním, byť v jeho blízkosti. Kvôli rozhovorom.
                Kvôli ničomu inému! Jednoducho ho nemohla vtiahnuť do postele a potom odkopnúť. Nielenže by so sebou nenechal tak manipulovať, ale to ani sama nechcela. Sľúbila si, že keď sa najbližšie vyspí s nejakým chlapom, bude to až potom, čo si spraví v živote poriadok a s tým chlapom bude chcieť mať aj nejakú budúcnosť. A to so Severusom jednoducho nešlo. Alebo inak. Neverila, že by Severus chcel mať s ňou nejakú budúcnosť. Veď je to Severus, pre Merlina. Pokiaľ nešlo o nejaký elixír, tak s nikým iným nechcel mať žiadnu budúcnosť. A s ňou už vôbec nie. S alkoholičkou a radodajkou.
                Ale aj tak. Zdal sa jej zaujímavým. Nepochopiteľným spôsobom príťažlivým. Nebol to už ten ľadový, kamenný muž zo žalárov. Bezcitný, sarkastický a odporný netopier. Umastený a bledý, zo študentov nadšenie vysávajúci rokfortský upír. A aj keď bol stále sarkastický, často až nepríjemný, bol vlastne úplný opak toho, čo si pamätala. Nielen vo vzťahu k Harrymu. Aj vo vzťahu k Ginny, k Minerve, k nej... vlastne voči celému svetu bol prístupnejší, otvorenejší, priateľskejší. A to spôsobilo, že sa naňho dokázala pozrieť inak, než s odporom, rešpektom, často krát strachom. A dá sa povedať, že ju to zaujalo.
                Počas toho vyše trojhodinového rozhovoru na záhrade dospeli obaja k takmer rovnakým zámerom. Obaja pochopili, že ten druhý je svojím spôsobom zaujímavý. Obaja pochopili aj to, že medzi nimi môže vzniknúť priateľstvo. Obaja pochopili aj to, že nechcú toho druhého zneužiť. A obaja si povedali, že možno, ale skutočne len možno by mohlo vzniknúť niečo viac než priateľstvo. Ak teda nezabijú aj to priateľstvo...

------

„Už ste nám začali chýbať,“ okomentoval primiestnenie Harryho a Ginny Severus. „Vybláznili ste sa do sýtosti?“ zaprskal.
                „Iste,“ usmiala sa Ginny, ale po očku pokukovala po Harrym, ktorý jej síce prisahal, že už je v poriadku po tom, čo sa jej vyspovedal, ale ktorému neverila ani za mak. „Bolo to vynikajúce. A budem rada, keď si to zopakujeme čo najskôr,“ zazubila sa na Severusa.
                Ten sa na ňu síce spokojne pousmial, ale ostražito skúmal Pottera. Poznal ten jeho pohľad. Stiahol obočie.
                „Ginevra, ja som si tu celkom dobre pokecal s Hermionou. Nepozerajte, vy ste sa jašili na metlách a my sme si tu potykali a prebrali sme osemdesiattri druhov elixírov,“ zaškľabil sa. „Teraz by som si ale rád zobral Pottera dnu a prezrel mu jeho koleno,“ povytiahol obočie.
                „Samozrejme,“ prikývla.
                „Koleno,“ vypustil Harry pobavene. „Dobre, daj nášmu nasledujúcemu rozhovoru krycí názov Koleno,“ zachechtal sa.
                „Vážne ti chcem pozrieť koleno,“ Severus sa zatváril, že netuší, o čom Harry hovorí.
                „Veď dobre, ja ti verím,“ ubezpečil ho Harry veľavravne. „Tak poďme.“
                „Takže ste si potykali?“ usmiala sa Ginny na Hermionu, keď dosledovali ich odchod dnu. Sadla si vedľa svojej kamarátky a s úsmevom ju pozorovala.
                „Tiež sa tomu čudujem,“ vrátila jej úsmev. „Je to až podivné. Chcela som ho síce párkrát zadrhnúť a on mňa zrejme aj viac ráz, ale miesto toho sme si potykali a bavili sme sa normálne.“
                „A?“ vyzvedala ďalej.
                „Čo a?“ podozrievavo stiahlo obočie staršie dievča.
                „Ako sa to teraz bude vyvíjať medzi vami?“
                „Čo sa má medzi nami vyvíjať?“ mierne sčervenela.
                „Checht, Hermiona,“ uchechtla sa Ginny. „Červenáš sa, takže pripúšťaš, že by niečo mohlo byť?“
                „Ginny!“ prerušila ju pohoršene. „Vážne nechápem, kde si na takúto teóriu prišla.“
                „Prišla som na to už dávnejšie a stalo sa to tu, v dome,“ neprestávala sa usmievať.
                „Len sme si potykali a okrem toho, to je blbosť prvého stupňa,“ zavrtela hlavou stále sa pýriac.
                „Dobre, rezignujem a nebudem ťa ďalej týrať,“ Ginny mykla plecami. „Len, že Severus o teba prejavoval na môj vkus až mimoriadny a podľa môjho názoru aj osobný záujem. Nebolo to len tým, že ťa nám chcel vrátiť v nie úplne potrhanom stave, ako raz povedal,“ zubila sa. „A keď si myslíš, že je to blbosť, je to rovnako nereálne ako fakt, že sa Harry niekedy skamaráti so Severusom alebo že sa ja skamarátim so Severusom alebo že sa ty skamarátiš so Severusom,“ lišiacky zamrkala na Hermionu.
                „Sme priatelia,“ okomentovala jednoducho. „A tak to aj zrejme ostane.“
                „Zrejme?“ aj napriek ubezpečeniu, že nebude do Hermiony vŕtať, si nevedela pomôcť. „Takže pripúšťaš, že by si privítala zmenu tohto statusu.“
                „Ginevra,“ vypustila pohoršene. „Kde sa to v tebe vôbec berie?“ spýtala sa, ale v momente sa zarazila. Veď ona takáto bola. Pred ôsmimi rokmi. Potom sa na svoju kamarátku usmiala. „Je to stále v tebe, že?“
                „Uhm,“ pripustila úplne pokojne. „Ale neodpovedala si mi.“
                „A čo keď ti nechcem odpovedať?“ opýtala sa mierne urazene.
                „Ty vieš, že som odpoveď nie nikdy nebrala do úvahy.“
                „To je tiež pravda,“ povzdychla si Hermiona. „Dobre teda. Sme priatelia. Potykali sme si. Týchto pár hodín sme sa celkom normálne bavili. Ponúkol mi pomoc, keď nebudem úplne v pohode a keď nebudem môcť ísť za vami. Večer. Chápeš ako to myslím. No a ja som jeho pomoc prijala. Ale to je všetko. Uznávam, že som mu veľmi vďačná a že jeho blízkosť je svojím spôsobom zmysluplná. Že mi je, ehm, dobre, keď som s ním a môžem sa s ním rozprávať. Ale to je asi tak všetko,“ presvedčivo prehlásila.
                „Aha,“ prikývla Ginny neprestávajúc skúmať Hermionu. „Dobre, ako myslíš. Za mesiac si o tom povieme viac,“ zacerila sa.
                „Za mesiac? Čo bude za mesiac? Počkaj! Ty si myslíš, že za mesiac bude náš vzťah na inej úrovni?“ zaškľabila sa. „Nechcem ti brať ilúzie, Ginny, ale za mesiac budeme stále len dobrí priatelia.“
                „O tom si povieme za mesiac,“ neprestávala sa ceriť.
                „Nechajme to už tak,“ zavrtela hlavou dívajúc sa do širokého úsmevu. Zasmiala sa. „Ginny, ty si o tom vážne presvedčená? Alebo na teba stále pôsobí to bláznenie na metlách?“ vyprskla. Cítila, že si to môže dovoliť.
                „To bláznenie dopomohlo jedine k tomu, aby som ti to otvorene povedala,“ neprestávala sa usmievať. „Ale myslela by som si to, aj keby som nelietala. Ale ako si sama povedala, nechajme to už tak,“ významne povytiahla obočie. A Hermiona na ňu len civela. Prekvapila ju. Nielen so svojou teóriou, ale aj so svojou otvorenosťou, takmer až radosťou.
                „Čo sa tam stalo?“ zvedavo sa spýtala. Po úsmeve nebolo ani pamiatky. „Ginny...“ oslovila ju, keď sa zarazene zadívala niekde za ňu.
                „Bolo to úžasné. Až do tej miery, že som Harryho prinútila otvoriť sa predo mnou,“ vyšlo z nej potichu.
                „Ale to je dobre, nie? Chcela si to dokázať, chcela si vedieť, ako mu pomôcť.“
                „O to nejde,“ zavrtela hlavou. „Nechcem hovoriť o tom, s čím sa mi zveril.“
                „Ale to je jasné!“
                „Je to preňho strašne ťažké,“ vypustila smutne.
                „Som si istá, že mu pomôžeš. Vlastne mu už pomáhaš.“
                „Ja viem,“ povzdychla. „Viem, že vďaka mne prestáva myslieť na tie hrôzy. Že sa zameral na mňa a prestal nenávidieť svet vonku. Že sa od všetkého dokáže odpútať. Aj v snoch. Spíme spolu a spíme pokojne,“ mierne sa zapýrila. „Viem, čo pre neho znamenám,“ pozrela Hermione priamo do očí. V očiach sa jej zaleskli slzy. „Milujem ho a chcem preňho spraviť všetko, čo dokážem. Ibaže ja toho teraz nedokážem veľa, vieš?“ šepla.
                „Viem,“ prikývla a mrkajúc potláčala slzy. „Ginny,“ šepla, keď sa k nej presunula a objala ju. „Hovorila si, že si môžeme pomôcť navzájom, že?“ hlesla. Dievča v náručí jej prikývlo. „No, ehm, sme dospelé, ale aj napriek tomu mi akosi... neviem ako mám hovoriť o tom. Je to Harry,“ stiahla obočie. „Ale to je jedno,“ zavrtela hlavou. „Oňho predsa nejde, ide o teba. Viem, čo ťa trápi. Je mi to jasné. Nikdy by nespravil nič, čím by ti ublížil, neprerušuj ma, prosím,“ zarazila jej protest. „Milujete sa. Obaja a veľmi. Je to vidieť. A sex k láske patrí,“ šepla. Vážne bude hovoriť o sexe a Harrym v jednej súvislosti? „Ste dospelí ľudia a to je úplne samozrejmá vec. Ako preňho, tak i pre teba. Ibaže ty sa bojíš,“ pohladila ju po vlasoch. Dievča krátko prikývlo a vzlyklo. Bolelo ju vidieť ju takto. Doteraz jej nepomohla v ničom. Teraz by to mohla napraviť. Nejako. „Ginny,“ zdvihla si jej tvár k sebe. „Bojíš sa jeho dotykov, že? Za dotykmi vidíš blíženie. Automaticky očakávaš bolesť. Aj keď pred sebou vidíš Harryho, stále to máš niekde v hlave a toho je ťažké sa zbaviť, že?“
                „Áno,“ šepla.
                „Vieš, čo sa stalo mne?“ Hermiona stiahla obočie. Nepredpokladala, že to niekedy povie nahlas. Ale musela sa ju pokúsiť presvedčiť. „Keď nás s Ronom dostali,“ vypustila takmer nečujne a oči sa jej zaliali slzami, „smrťožrúti tam mali vlkov. A tí vlci...“ hlas sa jej zlomil.
                „Mlč! Nehovor o tom,“ zahriakla ju Ginny šokovane.
                „Nie, nespravili to,“ zavrtela hlavou. Tvár mala v momente mokrú a teraz to bola Ginny, ktorá ju objímala. „Ale aj tak. Cítila som ich na sebe...“
                „Hermiona, prestaň. Prosím ťa,“ snažila sa ju prerušiť.
                „Dlho som si myslela, že nedovolím nikomu, aby sa ku mne tým spôsobom priblížil, chápeš?“ pozrela sa kamarátke priamo do očí. Obe plakali. „Ale potom... Bola som na Rona nahnevaná, že ma opustil. Veľmi. Potom som sa s tým zmierila a naučila sa s tým žiť po svojom, ako už vieš. A čo sa týka sexu. Práve vďaka spomienke na Rona som sa naučila... som v sebe potlačila ten odpor. Vlci ma vtedy neznásilnili, ale stačilo to k tomu, aby som zvracala už pri pomyslení na sex. Ale stále prevládalo to nádherné, čo som zažila s Ronom. Nehovorím, že som žila normálnym sexuálnym životom,“ zamračila sa. „Nehovorím, že som niekedy zažila absolútnu romantiku. Prevládlo tých pár spomienok na Rona. Sex nie je zlý, je celkom fajn,“ napriek plaču sa zahihňala. A zasmiala sa aj Ginny. „Máš aj dobré spomienky, však?“ opatrne a nesmelo sa spýtala Ginny. Tá na ňu pozrela.
                „Zo začiatku, áno,“ prikývla zamyslene. „Vtedy mu išlo o to, aby som z toho mala niečo aj ja,“ prehlásila so zapýrením. Sklopila oči. „Neverím, že to bola láska. Zrejme šlo skutočne len o sex. Neskôr si začal sex len vynucovať,“ šepla.
                „Páčilo sa ti to zo začiatku, však? Spomínaš si na to.“
                „Áno,“ prikývla a cítila, že jej tvár doslova horí.
                „S Harrym to môže byť len krásne,“ zdvihla si jej pýriacu tvár k sebe. „On sa určite bude snažiť o to, aby si si to v prvom rade užila ty,“ vyšlo z nej. Bola rovnako červená, ako jej kamarátka.
                „Ja viem,“ hlesla a zahanbene zamrkala očami. Snažila sa dívať všade, len nie do očí svojej kamarátky. „O tom nepochybujem. Ibaže, ja... neznesiem jeho ruky na sebe...“
                „To sa zmení,“ mierne sa pousmiala. „Uvidíš. Prekonáš tú bariéru, ktorú máš v sebe a nepochybujem o tom, že potom vám obom bude dobre.“
                „Nič iné si neželám,“ pripustila nesmelo sa usmejúc. „Chcem preňho len to najlepšie. A keď on chce mňa, chcem byť tým najlepším. Aj keď si o sebe myslí, že je špina a nezaslúži si ma.“
                „Čo?“ vyprskla prekvapene.
                „Áno,“ prikývla a zadívala sa na Hermionu. „Poznáš to jeho: Za všetko, čo sa stalo, čo sa deje a v najbližších sto rokoch ešte len stane, môžem ja a jedine len ja,“ krivo sa zaškľabila. Hermiona sa uchechtla.
                „Áno, to poznám.“
                „Vyčíta si všetko, čo sa stalo. Mne, tebe, Ronovi. Vyčíta si, že vojna trvala tak dlho, že neboli so Severusom rýchlejší, že nedal nikomu vedieť a možno aj to, že cena akcií na burzách vďaka nemu klesla.“
                „Čože?“ Hermiona sa rozchechtala na celé kolo.
                „Čítala som noviny,“ Ginny mykla plecami. „Je to tak, Hermiona. Cíti sa špinavý, cíti sa byť vrahom, cíti zodpovednosť. Neznáša svet a dokonca by som povedala, že neznáša všetkých, ktorí prežili na úkor jeho priateľov. Siriusa, Remusa, Weasleyovcov...“
                „Preto si myslí, že si ťa nezaslúži?“ neveriacky sa spýtala. „To je ale idiot,“ vrkla, keď jej Ginny prikývla.
                „Aspoň tak sa cítil, než som prišla,“ hlesla potichu. „Potom som ho začala naprávať, ako sám tvrdí,“ mierne, zamyslene sa usmiala.
                „A ty si dnes taká rozbláznená a odvážna vďaka tomu lietaniu, že si schopná všetkého, ako si už dokázala, keď si ho prinútila sa otvoriť,“ zamyslene skonštatovala Hermiona. Ginny na ňu zvedavo pozrela. „Dokáž mu, že ho miluješ,“ šepla, keď sa na červenovlásku znova zadívala. Tá stiahla obočie. „Ginny, keď si myslíš, že zatiaľ neznesieš jeho dotyky, nevadí. Tebe neprekáža dotýkať sa ho, nie?“
                „No, ja, ehm,“ zakoktala sa s narastajúcou červeňou v tvári. „Ehm, zatiaľ som to neskúšala,“ priznala potichu. „Ale myslím, no, myslím, že asi nie.“
                „Merlin, ide to z teba ako z chlpatej deky,“ s úľavou sa zasmiala. Ginny na ňu pozrela mierne urazene. „Keď hovoríme o Harrym, tak by som sa ja mala červenať, nie?“
                „Možno,“ privolila.
                „Každopádne predpokladám asi toto. Ty sa bojíš, že ucítiš pri dotyku bolesť. Tak nech sa ťa zatiaľ nedotýka aj keď predpokladám, že keď sa ho budeš ty dotýkať, pretože to ti problém robiť nebude, že budeš v takom stave, že potom prijmeš aj jeho dotyky a všetko by malo byť na výbornej ceste.“
                „Červenáš sa,“ upozornila ju Ginny.
                „A nečuduj sa,“ mierne sa zaškľabila. „Je to Harry.“
                „Budem musieť v sebe nájsť odvahu sa ho dotýkať.“
                „Nebude ti to robiť problém,“ presvedčene prehlásila. „Ginny, ste dospelí ľudia. Milujete sa. Vieš, čo je to sex. Láska a sex proste idú ruka v ruke. Ty by si sa mala hlavne presvedčiť, že na tom nie je nič zlé, nič nemravné. Je to úplne normálna vec. Nebude ti robiť problémy sa ho dotknúť, ale presvedčiť sa, že je to vo vzťahu, aj keď je taký krehký ako ten váš, úplne bežné. Je jedno, kto je ten iniciatívny, chápeš? Proste a jednoducho, keď ho chceš spraviť šťastným, tak ho sprav šťastným.“
                „Bude si myslieť, že som nejaká...“
                „Hlúposť,“ prerušila ju s miernym zamračením. „Dobre, uznávam. Za normálnych okolností je chlap ten, kto sa snaží všetko rozbehnúť,“ vydýchla. „Viem, cítim, už sa zase červenám,“ zaškľabila sa na Ginny, ktorá sa proste musela uškrnúť tiež. „Ale vy dvaja ste mimoriadny prípad,“ dodala vážnejšie. „Harry chápe, že sa ťa zatiaľ nemôže dotýkať, ale znova hovorím, že keď sa ho začneš dotýkať ty, tvoje telo si bude pýtať svoje. Áno, horím.“
                „Už radšej skončime,“ zahihňala sa Ginny.
                „Dobre,“ prikývla Hermiona. „Ale Ginny. Skúsiš to?“ opatrne sa spýtala.
                „Milujem ho,“ mierne sa pousmiala. „A som ochotná preňho spraviť čokoľvek...“

------

Harry sa osprchoval a navliekol si tričko spolu s pyžamovými nohavicami. Najradšej by spával len v trenkách, ako tomu bolo po vojne vždy, ale to by zrejme nebolo najvhodnejšie. Smutne sa zaškľabil. Ešte stále mal dušu rozorvanú na kusy po svojej spovedi. Ani jej slová, že mu verí, ho nedokázali upokojiť. Potešili ho, to určite, ale k úplnému pokoju sa zrejme tak skoro nedostane.
                Opatrne vstúpil do jej izby. Zvuk sprchy práve doznel a on si sadol na jej posteľ vezmúc do rúk knihu transfigurácie pre piate ročníky. Spomenul si na dobu, kedy sa ešte takmer bez obáv sústredili len na štúdium. Na Dumbledorovu armádu, ktorú mu pomohli jeho priatelia vytvoriť. Na Vianoce a na to, ako sa všetko pokazilo.
                Severus ho po príchode z lietania trocha upokojil. Teda, znova doňho hučal a hučal až ho napokon prehučal ku svojej spokojnosti. Presne tak, ako tomu bolo nepočetne krát predtým. Bol rád za to, že jej o tom povedal. A bol by rád, keby sa Harry rozrozprával aj viac. Bol presvedčený o tom, že mu Ginevra môže pomôcť. Napokon, ako sám prehlásil, nebolo potrebné hustiť doňho príliš dlho. Harry bol v kútiku duše presvedčený, že nie za všetko môže on. A že nie všetko na zemi je úplne špatné. A za túto nepatrnú zmenu Severus nemohol.
                „Ahoj,“ usmiala sa naňho Ginny, keď vyšla zo sprchy. Vlasy mala suché, Hermiona ju naučila jedno z praktických kúziel. A dala si krátku nočnú košeľu, na čo ju tiež nahovorila Hermiona. Svoje srdce cítila až niekde v hrdle. Bojovala so strachom a neistotou a pritom cítila mierne vzrušenie. „Tak na čo ťa Severus napokon prehovoril?“ spýtala sa pristupujúc k nemu.
                „Ahoj,“ opätoval jej úsmev a pozorne si ju obzrel. „Vlastne ma ani príliš prehovárať nemusel,“ díval sa, ako si sadla vedľa neho. Zdala sa mu nervózna. „To ty si ma upokojila, ešte na tej lúke a nehovor, že sa ti zdalo, že sa pretvarujem,“ pousmial sa na ňu.
                „Dobre, zdalo sa mi, že to hovoríš len preto, lebo to chcem počuť,“ stiahla obočie.
                „Sľúbil som predsa, že budem veriť tomu, že mi veríš,“ šepol vážne.
                „Verím ti,“ prikývla. „Každému tvojmu sľubu, ktorý mi dáš, nech je akýkoľvek. A nie!“ prerušila jeho protest. „Neopováž zase hovoriť tie nezmysly, že sa ti nedá veriť. Alebo niečo iné podobne pochabé,“ šepla a posunula sa zaňho. Chcel sa k nej obrátiť, ale jej ruky položené na jeho ramenách mu v tom zabránili. „Verím ti,“ zopakovala. Jej ruky mu z ramien skĺzli po rukách. Podvliekla sa cez ne a objala ho okolo pásu. Cítil, že sa k nemu pritlačila. Uvedomil si jej mäkké prsia na svojom chrbte. Bolo to silné objatie.
                „Ginny,“ hlesol prekvapene.
                „Milujem ťa, Harry Potter,“ šepla mu do ucha. Ucítil na svojom krku jej pery a jeho srdce začalo splašene biť. „Ty nie si zlý človek a nemohol si za to, čo sa stalo,“ po každom slove ho jemne pobozkala na krku. „Za nič nenesieš vinu.“
                „Ginny, čo robíš?“ hlesol a chytil jej ruky. Nechcel sa vymaniť z objatia. To ani náhodou. Len ho totálne zaskočila a on nevedel, čo si myslieť. Otočil k nej aspoň hlavu.
                „Neprerušuj ma,“ zaprotestovala. Začul v jej hlase veľký boj. „Dlho som sa rozhodovala, že to spravím. Stála som v sprche a presviedčala som sa, že to musím spraviť.“
                „Nemusíš robiť nič.“
                „Mlč už, prosím. Ja to chcem spraviť. Chápeš?“ dívala sa mu do očí. Nevidel v jej očiach váhanie, len presvedčenie. „Ty sa ma aspoň zatiaľ dotýkať nemôžeš, ale ja teba áno,“ neprestávala sa k nemu tisnúť a pohladila ho po tvári. „Nemysli si o mne nič zlé.“
                „Nikdy by som si o tebe nemyslel...“
                Nedohovoril. Pobozkala ho, ale s takou vášňou, až mu to vyrazilo dych. Jej ruky ho začali hladiť po hrudníku. V prvom momente jej chcel dotyky opätovať, ale tým by ju len vystrašil. Nechal ju, aby perami skĺzla z jeho úst až zátylku. Usadila sa zaňho a neprestávala ho hladiť. Až ju samú prekvapilo, aké je to príjemné. Nehovoriac o tom, čo cítil on.
                Jej ruky po pár opatrných pohyboch skĺzli pod tričko a dotkli sa holej pokožky. Studené dlane na jeho teplej pokožke ho doslova zelektrizovali. O pár chvíľ už skúmali prsné svaly. Tričko bolo ale prekážkou a tej sa chcela zbaviť. Mierne sa od neho odtiahla, aby mu rezolútne a neprijímajúc protest cez hlavu a ruky vyzliekla zbytočný kus látky. Teraz už výraznejšie vnímal prsia na svojom chrbte. Jej teplé pery na svojich ramenách a krku, na zátylku a vo vlasoch. Ucítil jej jazyk, ktorým ochutnávala jeho pokožku a vnímal prsty, ktorými študovala každý centimeter jeho hrudníka a ramien. S narastajúcim vzrušením dokázal mumlať len jej meno.
                Bolo to prekvapujúce, šokujúce, ale mimoriadne vzrušujúce. Pri nej cítil to napätie stále. Ale dokázal sa ovládať. Teraz ho jednoznačne vyzvala, aby sa neovládal a on sa nechal tým pocitom poddať. Nepremýšľal, čo ju viedlo k tomu, aby robila to, čo robila. Chcela to robiť a on proti tomu neprotestoval. Zapieral sa rukami o matrac a nechal ju, nech s ním robí, čo chce. Pohľad mu čoraz viac zastieralo vzrušenie, a on sa díval, ako jej ruka pomaly smeruje dole. K pyžamovým nohaviciam, kde sa celkom zreteľne ukazoval jeho momentálny stav. Zastonal, keď ho cez látku nohavíc uchopila do svojej drobnej dlane.
                Jeho hrudník bol úžasný. Krajší, ako si pamätala. Vypracovanejší, mužnejší, s množstvami jaziev. Prstom skúmala každú, ktorá bola citeľná. A jeho pokožka chutila oveľa lepšie, než... Potláčala myšlienky na telo, ktoré poznala predtým. Toto bol Harry a bol nádherný. Cítila, že sa chvie. A ona cítila, že sa začína chvieť tiež. Šepkal jej meno. Dych sa mu začal zrýchľovať, keď sa dostávala cez jeho brucho až dole. Toto robievala často, ale teraz to robila dobrovoľne. Bez toho, aby k tomu bola prinútená. A bolo to úžasné. Srdce sa jej rozbúchalo, keď ho zomkla v dlani a on zastonal. Začínala tušiť, že by mohla mať Hermiona pravdu. Že si začne jej telo pýtať viac. To ale teraz nebolo podstatné. Pár krát ho preskúmala cez pyžamo, aby vzápätí vnorila svoju ruku do jeho nohavíc a zovrela ho v dlani. Slastne zasyčal a ju to povzbudilo, aby po ňom jej ruka začala pomaly kĺzať.
                Myseľ mu zastierala nepredstaviteľná slasť. Poznal sex, súložil tak často, ako mu to situácia vyhovovala. Ale toto bolo niečo úplne nové. Cítil sa, akoby to bolo snáď po prvý krát. So ženou, ktorú miluje. Ktorej sa síce zatiaľ dotknúť nemôže, ale postará sa o to, aby tomu bolo inak. Vnímal jej pobádanie, aby si ľahol na posteľ. A poslúchol. Teraz by spravil čokoľvek. Videl jej úsmev, nádherný úsmev, plný odhodlania a lásky. Videl jej oči, v ktorých nebol ani náznak strachu. Skôr naopak. Možno sa mu to len zdalo, ale videl v nich okrem lásky aj vzrušenie. Ak aj cítila isté obavy, tie boli razom preč.
                Bez strachu a bez najmenších obáv z neho stiahla pyžamové nohavice aj s trenkami. Videla ho, v celej jeho dokonalosti a pocítila nárast vlastného vzrušenia pri pohľade na to jeho. Sklonila sa k jeho perám, aby si ich vzala a aby tým prerušila jeho mrmlanie o tom, že ju miluje. Pokračovala v činnosti, ktorú začala pred malou chvíľou. Zvierala v dlani jeho ako kameň tvrdú mužnosť, ktorá sa chvením dožadovala jej pozornosti. Prerušila bozk a zadívala sa do jeho očí. Zelených smaragdov, zvláštne zastretých túžbou.
                „Milujem ťa, Ginn,“ zaševelil už po niekoľký krát. „Prosím...“
                Pochopila, čo tým myslel. Jeho pravá ruka sa objavila na jej chrbte a hladila ju. Pobozkala ho znova. Teraz jej to nevadilo. Jej telo sa pod jeho dotykom bolestne ozvalo. Ale bola to iná bolesť. Potláčaná. Chcela by viac, ale bála sa. On si viac nedovolí, aspoň zatiaľ. A ona sa rozhodla zájsť ešte ďalej.
                Ucítil jej pery na svojom krku, na svojej hrudi. Jej jazyk, krúžiaci okolo bradavky. Pátrajúci po každom kúsku jeho pokožky. Zvedavo a nenásytne. Nebola náhlivá, všetko robila pomaly a jemne. Vychutnávala si každý moment a on sa nachádzal niekde, kde ešte doteraz nebol. Bol veľký, väčší než si pamätala. Nie dlhší ale mohutnejší. Opatrne bojujúc s nepríjemnými spomienkami ho pobozkala, aby otvorila ústa a ochutnala ho aj týmto spôsobom. Nebúšil do nej, nedusil ju a nedrhol. Posmelilo ju to. Vychádzal jej v ústrety, opatrne a jemne. Bol úžasný. A ona bola čím ďalej tým vzrušenejšia.
                Keď ho prvý raz vzala do úst, myslel si, že v tom momente exploduje. Nestalo sa. Jeho potešenie a slasť mali trvať dlhšie. Už však nevládal hladiť ju. Päsťami pevne zovrel deku pod ním. Vnímal ju, videl záplavu červených vlasoch vo svojom lone a vedel, že prichádza vrchol. Už jej ani nedokázal opätovať bozky, ktorými ho obdarovávala. Šepkala mu na líci, že ho miluje. A on uchopil jej dlaň, aby jej pomohol dostať ho až na vrchol. Už nevnímal, čo mu hovorí. Prehol sa na posteli a niekoľko sekúnd nedýchal.
                „Ginny,“ zašepkal s očami upretými do tých jej. Kúzlom upratala spúšť, ktorú narobil. Podopierala sa na ruke a s úsmevom naňho hľadela. „Neviem síce, čo ťa primälo toto spraviť, ale ďakujem Merlinovi za ten nápad,“ usmial sa, stále sa snažiac dostať svoj dych a svoje srdce do normálu. Mierne sčervenela.
                „Nebudeme sa o tom baviť, dobre?“ hlesla pýriac sa. Možno to bolo jeho pretrvávajúcou nahotou. Nemohol tušiť, že túto situáciu preberala s Hermionou. Opatrne prebehla pohľadom po jeho tele. Po úžasnom a dokonalom tele. Nahla sa k nemu a pobozkala ho na líce. „Zrejme by si sa mal obliecť,“ navrhla s lišiackym úškrnom.
                „Ginny, no...“ ešte stále sa nespamätal z búrlivého orgazmu a taktiež z prekvapenia, ale natiahol sa za trenkami a navliekol si ich. „Myslím, že by sme mohli skúsiť, či by to nefungovalo aj obrátene,“ opatrne navrhol. Mierne sčervenela, ale nezatvárila sa nijako prestrašene. „Nevrav, že ťa to nechalo pokojnou.“
                „Som extrémne vzrušená,“ vypustila skôr, než si vôbec uvedomila, čo vraví. Až teraz sa zarazila a vytreštila naňho oči. Potichu sa zasmial. „No, ja, ehm, myslím, že to nejako vydýcham,“ zabodla pohľad niekde zaňho a sčervenela ešte viac.
                „Ale figu,“ šepol a pohladil ju po tvári. „Ginn, dovoľ mi spraviť pre teba to isté...“

TOPlist