24. Páchateľ odhalený

                „Dobre, vážení,“ obrátil sa Harry k vyšetrovateľom. „Je potrebné pozbierať všetky stopy a všetko zdokumentovať. A taktiež je potrebné poriadne prezrieť túto miestnosť. Ak sa mu podarilo ju pred nami skryť pri prvotnom vyšetrovaní, existuje možnosť, že pred nami skrýva aj ďalšie veci,“ vydal rozkazy a pristúpil k Ginny. „Ste v poriadku, Ginevra?“ šepol jej. Vyzerala, akoby videla ducha. Pozrela naňho.

                „Ani nie,“ priznala potichu. „Desí ma, že tu má našu fotku pri nehoriacej sviečke a stavím sa, že aj s našimi vlasmi. Je jasné, čo to znamená,“ mierne sa striasla.

                „Máme byť ďalšími obeťami,“ prikývol.

                „Harry a máme zdokumentovať všetko? Úplne všetko?“ neisto sa spýtal Logan. Ginny sa pozrela na svojich kolegov, ktorí na nich zvedavo hľadeli.

                „Ak by bolo potrebné niečo utajiť, sme pripravení to spraviť,“ nadhodil Clark. Gus prikývol. Všetci prikývli a zdalo sa, že si pomaly zvykajú na to, čo videli na fotke.

                „A vlastne to vysvetľuje aj zmenu tvojho správania,“ vypustil prostoreký Sean to, čo si zrejme každý myslel. „Ginny ťa... učlovečila,“ mierne sa zazubil. Dawn ho kopla do nohy, ale vlastne len symbolicky. „A sme za to radi!“ dodal dotknuto sa dívajúc na kolegyňu a šúchajúc si nohu. Ten kopanec ale nebol vôbec silný.

                „Sme tu my ôsmi,“ pridal sa aj Gus. „Ak je potrebné váš vzťah uchovať v tajnosti, spravíme to,“ zahlásil.

                Harry sa nadýchol a pozrel na Ginny, ktorá mu opätovala pohľad. Šok zo zistenia, že majú byť ďalšími obeťami ale prevládol nad uvedomením si hrozby, ktorá z prezradenia ich vzťahu vyplývala. Zdalo sa mu, že to je to posledné, čo ju momentálne trápi a on bol na tom vlastne rovnako. Položil jej ruku na chrbát a pohladil ju. Zbadal, že jej to zdesenie z očí pomaly odchádza a nahrádza ho odhodlanie. Pochopil.

                „Nie, nemusíme nič tajiť,“ obrátil sa na kolegov. „Áno, sme spolu... vlastne niekoľko mesiacov. A tým spolu nemyslím len nejaký románik. Ak by náš vzťah mal niekomu prekážať, vás tým nemyslím, tak to bude len čisto jeho problém. Máme momentálne iné starosti, na ktoré sa musíme sústrediť. Rozkazy ste dostali, venujte sa im,“ zavelil. Potom sa obrátil smerom k Ginny a na všetko v ten moment kašľal. Pritiahol si ju do náručia. „Dostaneme ho, to prisahám. Zavrieme ho skôr, než sa mu podarí jeho plán dotiahnuť do konca,“ snažil sa ju povzbudiť a vlastne to aj sám potreboval.

                „Ja viem, verím tomu,“ súhlasila, hoci neisto. „Teraz už vieme, pred čím stojíme.“

                Neregistrovali pohyb okolo seba. Potrebovali aspoň niekoľko minút na vysporiadanie sa s väčšou hrozbou než bola tá, že sa Tonksová alebo Kingsley o nich dozvedia. Ich kolegovia začali pracovať, po očku ich pozorujúc a mierne sa uškŕňajúc. Až na Dawn. Tá sa škľabila poriadne.

                „Zaujímalo by ma, či si vykajú aj pri sexe,“ šepol Sean Joelovi s úškrnom. „Ginevra, ste krásna a ja vás teraz pomilujem tak, že sa z toho tak skoro nespamätáte...“ Joel sa uchechtol.

                „Si úchylný, Sean,“ Dawn ho tentoraz plesla po ramene. „Zrejme ti oschol, preto ťa zaujíma sex ostatných.“ Joel sa zachechtal už poriadne.

                „Nebuď krutá a nenapádaj ma fyzicky,“ ublížene zagánil.

                „Tu a teraz,“ doplnil Joel. „To si nechajte na večer...“

                „Ale že šéfovi a Ginny hrozí nebezpečenstvo, to vás asi netrápi, však?“ vložil sa im do hovoru Gus odsudzujúco na nich hľadiac.

                „Ale to vieš, že trápi,“ ublížene naňho pozrel Sean. „Teraz, už ale nemám strach ani z toho, že by sme ho nevypátrali a ani z toho, že by Harry dovolil, aby im, respektíve jej, bolo ublížené,“ pozrel na dvojicu, ktorá sa stále objímala. „A už vôbec nemám strach z toho, že by si Harry nechal kecať od kohokoľvek do svojho vzťahu s Ginny. Akurát ma zaráža, prečo cítili potrebu tajiť to pred nami a ešte sa chovať tak stupídne,“ zavrtel hlavou. „Ginevra, vy spravíte toto...“ zavrtel hlavou.

                „Na tom niečo bude,“ súhlasil Joel. „Sean predsa len niekedy premýšľa.“

                „Ďakujem.“

                „Dobre, ale teraz sa sústreďme na prácu,“ zahlásil Gus.

                Harry objímal Ginny takmer desať minút neberúc na vedomie vyšetrovanie. To teraz nebolo také dôležité ako potreba upokojiť seba, ale najmä ju.

                „Dobre,“ hlesla a zdvihla hlavu, aby sa mu zadívala do očí. „Už je to celkom fajn,“ mierne sa usmiala.

                „Vážne?“ potreboval sa ubezpečiť. Usmiala sa ešte viac. „Ako som povedal, dostaneme ho.“

                „Ja viem, vážne,“ prikývla a pozrela za Harryho, kde sa ich kolegovia venovali zbieraniu dôkazov. „Mali by sme im pomôcť,“ navrhla. Sklonil sa k nej a jemne ju pobozkal na pery.

                „Tak poďme,“ usmial sa.

                Onedlho mali zozbierané všetky dôkazy, ktoré sa nachádzali v miestnosti. Nebola preplnená, vlastne tam bol len okrúhly stolík a na ňom sviečky s fotografiami.

                „Ostanem tu s Gusom a Ginevrou,“ zahlásil Harry, keď skončili so zberaním a fotografovaním. „Naše odhaľovacie kúzla sú najsilnejšie. Clark, ty zájdi na ministerstvo, informuj Tonksovú... a nech sa minister spojí s muklami. Mám pocit, že na dolapenie Alfreda Reida budeme potrebovať pomoc ich polície. Logan, ty zabezpeč dom. Aj keď si myslím, že sa sem už nevráti. Ostatní bežte ešte raz poriadne prezrieť dom,“ rozkázal. Nikto nemal ani najmenší záujem protestovať, dokonca ani Dawn. Bola to pravda. Ich kúzla boli silné.

                „Ak tu aj niečo je, bude ťažké prísť na kúzlo, ktorým je chránené,“ podotkol Gus, keď sa všetci traja vrhli na kontrolovanie stien. Mohol tam byť prechod do ďalšej miestnosti, prípadne tajná skrýš, ako tomu bolo v antikvariáte. A Ginny zalichotilo, že jej Harry prejavil dôveru, hoci začula poznámku od Seana, že by ju mohol oslovovať o niečo familiárnejšie, keď už sa k sebe tak trocha majú. Napriek situácii sa naňho zaškľabila.

                „To každopádne,“ súhlasil Harry vrhajúc kúzla na steny. „Ak však nemá v úmysle, aby sme to odhalili.“

                „Ty si myslíš, že koná úmyselne?“ spýtal sa Gus. Ginny spozornela.

                „A tebe to ešte nedošlo?“ Harry prestal v činnosti a obrátil sa k nim. „Odkaz, ktorý zhabal Frank. Fotografia a sviečka s najväčšou pravdepodobnosťou s našimi vlasmi. Voľne dostupná miestnosť, ktorá ho usvedčuje. Hrá sa s nami, ale najviac sa hrá práve so mnou. Pretože som mu to vtedy prekazil a on čakal dvadsaťdva rokov, aby pokračoval. Neviem, prečo čakal tak dlho a je mi to jedno. Každopádne dokázal, že je zrejme najchytrejším čarodejníkom súčasnosti, mimoriadne vynaliezavým a vždy aspoň o krok pred nami. Má to premyslené a koná tak, aby sme robili to, čo chce on. Aby nás dostal tam, kam chce. A my mu to dovoliť nemôžeme,“ stíchol a zamračene na nich hľadel. Gus pozrel na Ginny.

                „Viem, že nie som šéf, ale keby som bol šéfom, tak k vám obom priradím niekoho ďalšieho. Alebo aj troch ďalších. Nemôžete sa už pohybovať sami.“

                „My ale nie sme sami, Gus. My sme spolu,“ namietol Harry s miernym úsmevom.

                „Postaráme sa o seba,“ nadhodila Ginny, ktorá mala k absolútnemu pokoju veľmi ďaleko.

                „Správne,“ usmial sa Harry.

                „Harry, ten chlap ovláda dvojitú mágiu. Dostal dvoch aurorov jedným vrzom. Vybabral s ďalšími aurormi, vlastne nás celú dobu ťahá za nos. Dostal sa zo stráženého domu... ani neviem ako. Je nebezpečný!“

                „Áno a dostal sa cez mojich tridsaťosem pascí, aby nám ukradol vlasy... zrejme z hrebeňov,“ vypustil takmer až flegmaticky. Ginny striaslo. „Viem, čo je to za chlapa a viem, čo mám spraviť. Ver mi.“

                „Dovoľ aspoň, aby sme vám kryli chrbty s Dawn,“ skúsil najstarší a najskúsenejší auror v Harryho jednotke. Harry ho potľapkal po ramene.

                „Určite, keď k tomu bude príležitosť. Teraz ale potrebujem vyriešiť niečo iné,“ zadíval sa na Gusa spôsobom, ktorý odmietal protesty.

                „Fajn,“ zamračil sa Gus. Nepozdávalo sa mu to, ale Harry bol šéf. „Čo chceš spraviť?“

                Harry pozrel na Ginny, ktorá rozhovor napäto počúvala. A potom sa obrátil ku Gusovi.

                „Z môjho domu sme vyšli len prednedávnom. Chcem, aby ste sa tam vy štyria vrátili, prezreli ho a ostali tam, kým sa nevrátime. Logan nech sa na ministerstve pridá ku Clarkovi a oznámi, že prídeme, keď to bude možné.“

                „Myslíš, že by šiel do tvojho domu?“

                „Teraz asi nie. Ale protiví sa mi predstava, že mi tam vôbec kedy vliezol.“

                „Dobre, budeme tam...“

------

                „Asi chceš ísť za strýkom,“ nadhodila Ginny. Obaja stáli na premiestňovacom území Harryho domu a dívali sa, ako ho Gus, Dawn, Sean a Joel preverujú. A ako vstupujú dnu.

                „Správne. Nikdy som nedôveroval Fideliovmu zaklínadlu. Nechcel som byť úplne odrezaný od ostatného sveta, od ktorého som sa aj tak dosť dištancoval aj sám. A okrem toho som bol zvyknutý na muklovský spôsob života,“ pozrel sa na ňu. „Mrzí ma to. Myslel som si, že tridsaťosem pascí stačí. Môj dom nebol zďaleka taký bezpečný, ako som si myslel a ohrozil som ťa...“

                „Ale to je predsa hlúposť,“ prerušila ho zamračene. „Tridsaťosem pascí je viac ako príliš, keď berieš na vedomie možnosti výborných čarodejníkov. Gringottbanka ich má len dvadsaťpäť.“

                „A to vieš odkiaľ?“ zvedavo sa spýtal.

                „Bill tam kedysi stážoval,“ prezradila s miernym zapýrením.

                „Ale to je slabá ochrana,“ zamračil sa. „Zrejme pouvažujem o zmene inštitúcie k ochrane môjho majetku,“ zaškľabil sa.

                „Okrem pascí má ešte ochranné kúzla, samozrejme,“ dodala dívajúc sa naňho. „Pripravoval sa na to dlho, Harry. Možno roky a mohol postupne prelamovať tvoje pasce, až ich napokon ovládal tak, ako ty a ako si to naučil mňa.“

                „To je tiež správna úvaha,“ privolil zamyslene. Mohlo to tak byť. Alebo teda muselo to tak byť. Usmial sa na ňu. „Zlepšuješ svoje deduktívne myslenie, Ginevra,“ pochválil ju. „Teraz si ale poďme pre strážcu tajomstva nášho domu.“

                Nestihla ani zareagovať na poslednú poznámku, keď sa spolu s ňou premiestnil do Walesu k adoptívnym rodičom. Mierne sa zaknísala po dlhom asistovanom premiestnení, bezpečne ju však udržal.

                „Nášmu domu?“ spýtala sa. Usmial sa.

                „Jasne,“ pritakal a pobozkal ju. „Musíme si ochrániť náš dom a postarať sa o to, aby sme si nenechali zasahovať do našich životov. A toto poviem aj Kingsleymu a Tonksovej, ktorí už zrejme o našom vzťahu vedia.“

                „Počkaj,“ zadržala ho, pretože sa už otáčal k domu, v ktorom vyrastal. Potrebovala si to vyjasniť hneď teraz. „Ty... ma žiadaš o ruku?“ jej hlas sa zadrhol. Prekvapene sa na ňu díval a uvažoval o tom.

                „Vlastne... asi hej,“ prikývol. Stále však zamyslene civel. Potom sa usmial. „Ale viem aj o lepšom spôsobe, ako to spraviť, samozrejme. V niektorých filmoch som to videl a spravím to tak v momente, ako sa dostanem k potrebným predmetom.“ Znova sa otáčal k dverám.

                „Harry, počkaj,“ zdrapla ho za ruku. „Toto si musíme vydiskutovať.“

                „Ginevra, ak ma chceš odmietnuť, určite k tomu budeš mať príležitosť. Teraz ale poďme, máme prácu.“

                „V jednej sekunde ma požiadaš o ruku, v ďalšej mi povieš, že ťa môžem odmietnuť neskôr a vzápätí vyrukuješ s prácou? A ja nemám ani možnosť zareagovať?“ nepáčilo sa jej. Iste, mali prácu, ale toto bolo tiež dôležité. A nebola taká dobrá herečka, aby sa tvárila, že sa nič nestalo tak, ako to robil on.

Díval sa na ňu zarazene aspoň desať sekúnd. A potom chytil jej tvár do dlaní a pobozkal ju. Dosť významne a intenzívne, až sa jej podlomili kolená, keď ju náhle zaplavila vlna túžby a vzrušenia. Keď to chcel zlepšiť, tak sa mu to nepodarilo.

„Porozprávame sa o tom, až budeme doma, dobre?“ navrhol.

„No, áno... dobre,“ zakoktala sa.

„Tak teda poďme,“ chytil ju za ruku a viedol k domu. Alebo ju skôr jemne ťahal za sebou.

Náhradných rodičov našli samozrejme doma. Cat varila večeru a strýko bol najskôr vo svojej pracovni.

„Harry, Ginny,“ usmiala sa na nich Cat. „Severus! Máme návštevu!“ zakričala a potom objala najskôr Ginny a potom aj Harryho. „Prichystám vám taniere. Najete sa s nami,“ prehlásila a dívala sa na tých dvoch. Mierne stiahla obočie. „Čo sa deje?“

„Práve som Ginevru požiadal o ruku. Priznávam, že dosť neohrabaným spôsobom. Preto vyzerá zmätene,“ vysvetlil Harry. Ginny sa zapýrila. Cat v hrdle zamrel výkrik prekvapenia. A nadšenia.

„Stavím sa, že keď som požiadal o ruku ja Cat, musela vyzerať obdobne,“ usmial sa Severus na Ginny, keď k nim pristúpil.

„Ale to je úžasné!“ vyhŕkla Cat, keď sa spamätala a znova objímala Ginny.

„O ruku si ma nepožiadal,“ zamrmlala Ginny opätujúc Catino objatie.

„Ale povedal som aj to, že tak učiním, keď sa dostanem k potrebným predmetom,“ zaprotestoval.

„Veľmi romantické, vskutku,“ Cat sa naňho mierne zamračila, ale vzápätí ho objímala.

                „Ale tak...“

                „Dobre, už ich netrápme,“ usmial sa Severus na Ginny a plesol Harryho po chrbte. „Tak, čo sa deje?“

                „Nepočká to po večeri? Bude za moment,“ navrhla Cat.

                Keby záležalo na Harrym, tak by ani nevečeral. Ale nebol sám a Ginevra potrebovala pravidelný a najmä veľký prísun potravy. Preto počkali, kým Cat dovarí a pri jedle im Harry vyrozprával, čo zistili. Cat bola bledá ako smrť a k hovoru sa pridávala minimálne.

                „Samozrejme sa stanem strážcom tajomstva tvojho domu,“ súhlasil Severus. „Sám som ti to kedysi navrhoval.“

                „Ja viem, ale bolo by to nepraktické. Jednoduchšie a bezpečnejšie je koordinovať pasce, než prezrádzať polohu domu všetkým mojim kolegom. Ako sa zdá, ani aurori nie sú najsvätejší.“

                „A hlavne Kenny by sa k tebe nemal ako dostať,“ Ginny sa mierne zaškľabila. Harryho to potešilo. Vyzerala, že už sa dostala cez to všetko, čo ich postretlo. Usmial sa.

                „Kto je Kenny?“ spýtala sa Cat.

                „Poslíček, ktorý rozváža jedlo,“ prezradil Harry. „Naňho pasce nereagovali nikdy.“

                „Inak by si zomrel od hladu,“ prikývla Ginny.

                „Ty tiež,“ vrátil jej to s úškľabkom. Cat ich spokojne pozorovala. Severus sa usmieval.

                „To je vlastne pravda,“ Ginny stiahla obočie a ospravedlňujúco pozrela na Cat. „Nenaučila som sa variť. Ani kúzlami a ani nijako inak. Nikdy ma to nebavilo. Mamka je zo mňa nešťastná,“ vyriekla a dívala sa na Harryho tetu a strýka. Potom sa však zazubila. „Harry si ma nemôže vziať. Umrel by od hladu,“ vyprskla a Cat sa rozosmiala.

                „Ja to risknem,“ povedal Harry vážne. Severus sa naňho zadíval. Jeho synovec vyzeral oveľa pokojnejšie, než keď tam boli naposledy a pritom sa odvtedy udiali oveľa vážnejšie a nebezpečnejšie veci. Aj stretnutie s Petúniou mu pomohlo, hoci si to on neuvedomoval. Bol za to rád, samozrejme. Chlapec si v živote našiel svoj pevný bod presne tak, ako sa to stalo v minulosti jemu. Chytil sa ho, rozhodol sa ho držať a nepustiť, podriadiť tomu všetko a to mu bude len pomáhať.

                „Pomôžem ti so všetkým, čo budete potrebovať,“ povedal vážne a tým odvrátil pozornosť od takmer až svadobnej témy. „Bude to znamenať, že budem musieť z domu častejšie, než som zvyknutý,“ pozrel na Cat.

                „To bude v poriadku,“ ubezpečila ho a chytila ho za ruku. Ginny vycítila, že aj oni musia mať závažný dôvod, prečo vedú taký život, aký vedú. Možno jej o tom niekedy Harry povie.

                „Navrhol by som, aby ste bývali tu, pokým sa to nevyrieši, ale predpokladám, že odmietneš, preto ti to navrhovať ani nebudem,“ Severus pozrel na Harryho.

                „Predpokladáš správne,“ prikývol Harry. Pozrel na Ginny. „Premýšľal som o tom. Bolo by to rozumné a možno spravím chybu, keď ostaneme doma. Ale ak bude dom pod Fideliovým zaklínadlom, nedostane sa dnu. Nech by tam bol dodnes aj tisíckrát, potom to už nepôjde. A ty mu adresu neprezradíš. Zmeníme ju a potom prestaneme existovať,“ uškrnul sa.

                „Samozrejme,“ prikývol zamyslene. Potom zdvihol hlavu. „Tak by sme sa do toho mohli pustiť, nie? Ak však, Cat, nemáš ešte nejaký dezert?“ povytiahol obočie.

                „Nemám,“ zavrtela hlavou. „Nič som nepiekla. Nevedela som, že prídu. A zmrzlinu si už zjedol.“

                „Škoda.“

                „Myslím, že to prežijeme aj bez dezertu,“ upokojil ich Harry s miernym úsmevom.

                „U teba by mala byť ešte nejaká zmrzlina,“ povedala Ginny. „Tak, keď bude hotovo, vezmete si ju,“ usmiala sa. Strýkovi blyslo v očiach.

                „Výborne...“

------

                „Tak, toto je tvoja nová adresa,“ Severus podával Harrymu papier s napísanou adresou. Začaroval jeho dom Fideliovým zaklínadlom na ktoré naviazal novú adresu. A stal sa strážcom tajomstva. Momentálne pre Harryho neexistoval rovnako, ako neexistoval pre nikoho. „Rozmysli si, komu sa rozhodneš dôverovať.“

                „Samozrejme Ginevre,“ bez váhania prehlásil. Dotyčná sa mierne začervenala. „Tete Cat, ktorá sa ma možno niekedy rozhodne navštíviť. Pôjde ale s tebou, takže to je jedno. No a...“ Harry pozrel na Gusa a Dawn, ktorí tam jediní ostali. Sean s Joelom sa taktiež vrátili na ministerstvo. „Potrebujem mať kontakt aj s kolegami, takže vy dvaja,“ rozhodol sa.

                Severus im postupne podal vlastnoručne napísanú adresu a Harryho dom sa im znova zviditeľnil. Bol už opäť bezpečný a Harrymu sa uľavilo. Ginny sa však do svojho bytu vrátiť nebude môcť. A už to bolo jedno. Ako povedal, bol to aj jej dom a stál si za tým. Bude ale ešte musieť vyriešiť jednu akútnu záležitosť.

                „Za Tonksovou a Kingsleym pôjdem sám,“ prehlásil, keď stáli všetci v teple, v dome. „Prípad sme vyriešili, hoci páchateľ dolapený nie je. Nemajú dôvod ma vyraziť. A ty...“ pozrel na Ginny.

                „Pôjdem samozrejme s tebou,“ prerušila ho zamračene. „Je to náš spoločný problém. Teda v prípade, ak si niekto myslí, že je to problém. Potom je to ale len jeho problém.“ Severus sa ušknul.

                „Vážne si tykajú,“ hlesol Gus a Harry ho prizabil pohľadom. Dawn sa uchechtla.

                „Dobre,“ rezignoval Harry a pozrel na strýka. „Si strážcom, budete v nebezpečenstve,“ upozornil na zrejmú vec. Severus sa uškrnul.

                „Mojich štyridsaťsedem pascí neprekoná, nemaj strach. Dokážeme sa o seba postarať.“

                „Ale keď mi to vyjde s Tonksovou, Cat bude sama...“

                „Ako som povedal, sme chránení dostatočne. Ak by sa aj pokúšal prelomiť pasce, umrel by skôr, než by sa dostal cez číslo desať,“ pevne prehlásil. Ginny s Dawn sa rozchichotali.

                „Zrejme to bude dedičné,“ ozval sa Gus. „Teda... dedičné nie, ale podmienené výchovou.“

                „Tiež by ti podobná nezaškodila,“ Dawn naňho zamrkala.

                „Ale kuš...“

                „Fajn, my teda pôjdeme na ministerstvo,“ Harry sa obrátil na kolegov. „No a... ďakujem,“ povedal strýkovi. „Budem ťa informovať.“

                „Neďakuj. A na informácie budem čakať.“

                „Tu je tá zmrzlina,“ Ginny zabehla do kuchyne, aby vytiahla čokoládovo- vanilkovú zmrzlinu. „Túto som ešte nestihla zjesť,“ zaškľabila sa a Severus sa zasmial.

                „To je tá správna odmena.“

------

                Harry s Ginny vstúpili do kancelárie Kingsleyho Shacklebolta takmer o polnoci. Celé ministerstvo bolo hore nohami. Správa o odhalení sériového vraha sa rozšírila ako lesný požiar a bolo potrebné spraviť kvantum práce čo najskôr.

                Túto návštevu obaja brali nie ako oficiálne hlásenie situácie ohľadne vyšetrovania, ale ako predvolanie na koberček v dôsledku závažného porušenia interného rádu vyšetrovateľského oddelenia aurorského úradu. A vlastne o to aj šlo. Bola prítomná aj Tonksová, takže bolo všetko absolútne oficiálne. Ginny bola odhodlaná tentoraz sa skutočne aj biť, ako prednedávnom prehlásila.

                „Posaďte sa,“ vyzval ich Kingsley. „Vezmeme to v rýchlosti, máme veľa práce. Mám sa opätovne stretnúť s muklovským premiérom. Od zajtra začína koordinované stíhanie Alfreda Reida nami a aj muklovskými vyšetrovacími zložkami. Podarilo sa vám to,“ pozrel na oboch. „Vypátrali ste ho v termíne, čiže výpoveď padá.“

                „To sme radi,“ prikývol Harry a kútikom oka pozrel na Tonksovú, ktorá sa tvárila vážne.

                „Kompletnú správu budem očakávať zajtra na stole,“ pokračoval hlavný auror. „Rád by som vám zagratuloval, Merlinžiaľ z predbežnej správy sú zrejmé isté... porušenia pravidiel, ktorých ste sa dopustili...“

                „Ak sa smiem vyjadriť,“ prerušila ho Ginny odhodlane. Harry na ňu spýtavo pozrel. Kingsley povytiahol obočie. Tonksová si poposadla. „Nenazvala by som to porušením pravidiel. Ak narážate na fotografiu, ktorá sa objavila, môžem to vysvetliť.“

                „Tak prosím. Do toho,“ vyzval ju Kingsley.

                „Všetci vieme, o čo ide v aurorskom pute. Aký silný a zároveň krehký vzťah to je. Čo všetko ho môže ohroziť a zničiť. A naopak, čo jediné ho môže posilniť ešte viac,“ takmer šepla a natiahla sa, aby chytila Harryho ruku do svojej. Usmiala sa naňho. Tonksová neveriacky stiahla obočie. Kingsley prekvapene zamrkal. „Ubezpečujem vás, že ani jeden z nás sme naše aurorské puto neohrozili absolútne ničím,“ znova sa odhodlane dívala na Kingsleyho. Dokonca aj jej srdce prestalo splašene biť. „Skôr naopak.“

                „Aurorka Weasleyová, ste si istá tým, čo nám tu tvrdíte?“ spýtal sa auror a preniesol pohľad z Ginny na Harryho.

                „Harry sa zamiloval,“ skonštatovala Tonksová. „To by vysvetľovalo mnohé,“ dívala sa na svojho bývalého milenca, ktorý jej pohľad opätoval. „No iste. Ak by šlo len o románik, jeho správanie by sa nezmenilo. A že je diametrálne odlišné, než jeho správanie pred polrokom, to je zrejmé každému,“ vypustila a pozrela na Kingsleyho.

                „Nie ste na sedení liečiteľov a nebavíte sa o nejakom pacientovi,“ zavrčal Harry. „Ja som prítomný.“

                „Až tak veľmi sa nezmenil,“ skonštatoval Kingsley. „Je to pravda, auror Potter?“

                „Nevravel som niekedy pravdu?“ opáčil. „Hoci... teraz som vlastne ani nevravel, však?“ jemne stisol Ginninu ruku a usmial sa na ňu.

                „Je to pravda,“ prikývla odhodlane a s úsmevom. Pozrela na nadriadených. „Harry ma dnes požiadal o ruku a ja som prijala.“

                „Čože to?“ vyprskla Tonksová.

                „Počuli ste,“ pokračovala Ginevra. „A ak by sa stalo, že by ste uvažovali o tom, že nás rozdelíte, preradíte, degradujete alebo hocičo, naše výpovede dostanete obratom,“ pevne prehlásila a vystrčila bradu. Harry sa uškrnul.

                „Tomu sa dá len ťažko veriť,“ Kingsley prebodával aurora Pottera vyšetrovacím pohľadom. Ten prevrátil oči.

                „No čo?“ mykol plecami. „Ginevra ma prinútila opiť sa, lietať na metle, zúčastniť sa diskotéky a metlobalového zápasu, napríklad. A tak nejako som si na ňu zvykol a zamiloval sa. Tebe sa to ešte nestalo?“ spýtal sa. Na to sa Tonksová rozosmiala a smiala sa skutočne s chuťou.

                „Takže to tvoje tvrdenie, že nás ešte prekvapíš tým, že sa oženíš a založíš rodinu, bolo myslené vážne?“ spýtala sa po chvíli.

                „No, rodinu sme ešte riadne nedoriešili,“ prezradil úprimne, takmer až naivne, s pohľadom na Ginny. „Tak nejako sa nevieme dohodnúť na počte potomkov, ale podstata je rovnaká. Čo?“ díval sa na svoju partnerku.

                „Vraj by ti neprekážalo strážiť šesť detí, pokiaľ si pamätám,“ pripomenula.

                „Nie, toto nemôže byť len hrané,“ zavrtel hlavou Kingsley. „Vy hovoríte pravdu.“

                „Samozrejme, že hovoríme pravdu,“ Harry sa naňho zamračil. „Znova sa pýtam... kedy som ja klamal?“

                „Dokážeš pravdu prekrútiť k svojmu dobru,“ pripomenul mu.

                „Tu sa ale nedá nič prekrucovať. A pripomeniem Ginevrine slová... ak sa ti to nepáči, budeme sa musieť rozlúčiť.“

                „Pokiaľ sa skutočne vezmete, tak sa na vás tieto pravidlá vzťahovať nebudú,“ prehlásil Kingsley. „Ale čo dovtedy, než sa to stane?“

                „Znova a naposledy,“ prskol Harry nebezpečne. Ginny mu stisla dlaň. Nemusel by ich znechutiť. Trocha sa upokojil. „Naša spolupráca je aj napriek nášmu vzťahu, ktorý sme sa rozhodli spečatiť manželstvom, absolútne profesionálna. Pokiaľ by ti napadla tá hlúposť, že by si nás plánoval rozdeliť hoc len na čas pred svadbou, výpovede obdržíš obratom. Vyjadril som sa dosť jasne?“ neprestával zazerať. Ginny ho stískala ako o život. Tentoraz to bol Kingsley, ktorý sa rozosmial.

                „Toto tvrdil tvoj otec, keď nastúpili k vyšetrovateľom a už vtedy oficiálne chodil s tvojou matkou,“ vysvetlil. „Je síce pravda, že bral tú vyhrážku skôr zo žartu, ale podstata je rovnaká. Uvedomuješ si, auror Potter, že sa rozprávaš so svojím nadriadeným?“

                „Uvedomujem si, že upozorňujem. Rozhodne sa nevyhrážam. Poznáš ma dosť dobre na to, aby si vedel, že moje slovo platí. Mal som dokonca dojem, že sa dosť často na moje slovo spoliehaš. Preto nevidím dôvod, prečo by tomu malo byť teraz inak.“

                „Nepomáhaš veľmi,“ upozornila ho Ginny potichu.

                „Má pravdu,“ okomentoval Kingsley. Pobavene pozrel na Tonksovú. „A čo ty, kolegyňa? Sú to tvoji priami podriadení.“

                „Po pravde, doteraz som si v ich práci nevšimla, že by bol akokoľvek ovplyvnený akýmkoľvek vzťahom,“ neprestávala prepaľovať pohľadom Harryho. „Auror Potter mi raz povedal, že našiel niekoho, kto mu do života vnáša pokoj a skutočne tak pôsobil, čo si všimli viacerí. Akurát som netušila, že ide o aurorku Weasleyovú,“ prebodla pre zmenu pohľadom Ginny. Tá zacítila závan žiarlivosti.

                „Takže vravíš, že by takto mohli fungovať naďalej?“ hlavný auror potreboval počuť jej názor, než vynesie rozsudok.           

                „Povedzme, že by sme im mali dať šancu. Ak by však mala nastať nejaká negatívna zmena, okamžite zakročíme, kým by lavína nepokojov nestrhla celé oddelenie. Vieme, akou povahou disponuje Harry a ako viem, Ginny vlastní podobnú povahu,“ natiahla s úškrnom. Ginnin pocit z Tonksovej bol preč. Ako jej svojho času povedal Harry, ona zase nestráda. Je dosť chlapov, ktorí jej dajú to, čo potrebuje. Možno sa cítila zradene, že sa to dozvedela takýmto spôsobom. Ale rozhodne nežiarlila na ich vzťah. Ona by taký nikdy nechcela a ani nevedela dať.

                „Dobre teda,“ privolil napokon Kingsley. „Vaša nadriadená sa postavila na vašu stranu a v tom prípade mi neprináleží vyvodzovať sankcie za porušenie pravidiel. Ak však nastane negatívna zmena, zakročíme. A...“ Kingsley za zaškľabil, „...taktiež očakávame pozvánku na svadbu. Je úžasné podporovať mladú lásku.“

                „Správne,“ prikývla aj Tonksová. „Svadba v čo najkratšom možno termíne, keď už ste vlastne tí snúbenci,“ zaškľabila sa. Harry vyzeral zmätene.

                „Samozrejme, že s vami budeme počítať,“ zareagovala Ginny. Zo srdca jej padol obrovský balvan. Jeden problém z krku.

                „Dobre, dosť rečí o svadbe,“ zasiahol Harry. „Viem, že je vlastne vyšetrovanie skončené, že je páchateľ odhalený a začína jeho stíhanie všetkými možnými prostriedkami. Ja by som však rád pokračoval. Chcel by som zistiť, ako sa mu podarilo zmiznúť z domu, ktorý sme strážili. Ako sa mu vôbec darilo vybabrať s naším úradom. Ak by som mohol, teda,“ stiahol obočie a priamo sa díval na Kingsleyho.

                „Vy dvaja ste priamo ohrození ako vyplynulo z posledných zistení. Alfred Reid vás má na muške,“ upozornila Tonksová.

                „Možno,“ prikývol. „A preto ho musíme pochopiť. Keď sa nám to podarí, zistíme kde je. Pretože mám pocit, že on sa nedá chytiť len tak. Na to je príliš inteligentný. A možno to tak nie je. Možno je to len jeho provokácia. Ako povedal Hicks, trikrát dve obete má. Svojho démona si môže vyvolať kedykoľvek, nás k tomu nepotrebuje. Ostala mu soška Kasadye. Myslím, že mi tým len zdôraznil svoj triumf. A taktiež tá pivnica... prečo by tam nechával tie veci, keď vedel, že sa tam už nevráti? Vedel, že mu tam vtrhneme. Nechal to tak schválne. Aby sme to videli, a aby sme vedeli, že je to on, pretože už mal, čo potreboval. Aby sa mi vysmial,“ zasyčal znechutene.

                „To by mohla byť správna úvaha,“ prikývol Kingsley a pozrel na Tonksovú.

                „Ale to nemení nič na fakte, že ste v nebezpečenstve. Vaša fotka, rovnako ako všetko ostatné, bolo presne také isté, ako u obetí. Podľa môjho názoru je to jednoznačný odkaz.“

                „Možno,“ Harry mykol plecami. „A my s tým aj počítame. Podnikol som kroky, aby som nás ochránil. A ak to tak raz je, tak je úplne jedno, či žijeme a nepátrame, alebo či žijeme a pátrame. Nie?“ povytiahol obočie. „A okrem toho, chcem do toho domu vziať svojho strýka. Naše kúzla ukázali, že na jeho nestačia. Strýkove by mohli.“

                „Tvojho strýka, Severusa Snapa?“

                „Viac ich nemám. Teda vlastne mám, ako som zistil. Vernona Dursleyho ale vážne nemyslím,“ znechutene sa zaškľabil. Ginny si zahryzla do jazyka. Mohla si dovoliť veselšiu náladu. Kingsley vyzeral, že im to dovolí.

                „No...“ natiahol.

                „Budeme riskovať ich životy?“ nepozdávalo sa Tonksovej.

                „Venovali sme sa tomu tri mesiace,“ pokračoval Harry nevšímajúc si jej protest. „Myslím, že máme právo pokračovať. Máme šancu, keď sa do toho vloží môj strýko.“

                „Vyšetrovanie je oficiálne skončené,“ ani Tonksová si nevšímala jeho naliehanie. „Vy dvaja sa od zajtra vraciate do služieb tak, ako sú naplánované.“

                „Aj tak mám pocit, že keby sme z jeho domu vytiahli viac, mohli by sme zistiť napríklad to, kde sa skrýva. Pretože, ako som povedal, jeho len tak ľahko nechytíme,“ mračil sa na Tonksovú.

                „To je možno pravda, ale ako povedala aurorka Tonksová, vy od zajtra nabiehate na vlastné služby. Budete sa venovať aktuálnym vyšetrovaniam. Na stíhanie Alfreda Reida sú tu iní. Ak však skutočne myslíš, že by tvoj strýko mohol pomôcť, nemám námietky, aby sa pozrel do toho domu. Ale budete tak činiť vo voľnom čase a po tom, ako si muklovia prezrú všetky, pre nich pochopiteľné, dôkazy. Rozumieme si?“

                „Jasne,“ prikývol Harry uvoľnenejšie. Možno Tonksová zazerala, ale veď ju to prejde.

                „Dobre teda, skončili sme,“ Kingsley sa postavil. „Musím ísť, čaká ma dlhá noc s muklovským premiérom.“

------

                Dalo by sa povedať, že sa život vrátil do starých, zabehnutých koľají. Harry s Ginny, spolu s ostatnými členmi ich jednotky, nabehli na bežný systém služieb a pohotovostí. Začalo prebiehať rozsiahle pátranie po Alfredovi Reidovi, do ktorého boli zapojení ako aurori, tak i policajti. A tým by to malo pre vyšetrovateľský úrad končiť. Pátranie po vrahovi nepatrilo do ich kompetencie. Ak by sa však objavila informácia, že bol videný, zapojili by sa aj oni. To však mohlo trvať roky.

                Taktiež prezradenie ich vzťahu malo vcelku pokojný priebeh. Iste, všetci potrebovali najskôr stráviť ten šok. Nik však nebol taký hlúpy, aby o tom vravel pred aurorom Potterom. Možno bol miernejší, než v minulosti, nepredpokladali ale, že by sa chcel k stavu vyjadrovať a tušili, že by prípadná diskusia mohla mať podobný koniec, ako malo prejavenie ľútosti istým absolventom v minulosti.

                „Malo by to byť všetko,“ zahlásila Ginevra, keď si dotiahla z bytu aj svoj posledný kúsok oblečenia. Najskôr jej byt Gus s Dawn preverili. Nevyzeralo, že by tam niekto bol, to však neznamenalo, že tam Reid nebol, alebo že by tam neprišiel a preto Harry rozhodol, že sa nasťahuje k nemu. Možno dočasne a možno natrvalo, ale o tom zatiaľ nehovorili. Dawn jej pomohla s prenášaním vecí a Gus zatiaľ istil jej byt.

                „Ten byt ti bude stále patriť,“ ubezpečoval ju Harry. „Keď ho chytia, budeš sa môcť vrátiť, ak budeš chcieť.“

                „V posledných mesiacoch som tam sotva vkročila,“ povzdychla a sadla si na pohovku. Prisadol si k nej.

                „Mne to samozrejme neprekáža.“

                „Ja viem,“ mierne sa pousmiala a pozrela naňho. „Akurát sa neviem rozhodnúť. Chcela som vlastný byt, aby som odišla od rodičov. To sa mi podarilo. Dalo mi to pocit samostatnosti. Lenže potom...“ mykla plecami.

                „Potom som prišiel ja,“ prikývol.

                „Tak nejako. Príde mi zbytočné vyhadzovať za ten byt peniaze, keď som sa tu prakticky udomácnila, vieš?“ vysvetľovala. „Lenže, keď sa toho bytu vzdám a niečo by sa pokazilo, tak...“

                „Čo by sa malo pokaziť?“ prekvapene ju prerušil. „Myslíš, že keby sme sa pohádali, ja by som ťa vyrazil a ty by si sa musela vrátiť k rodičom?“

                „No...“ mierne zaváhala. „Niečo podobné by sa mohlo stať, nie?“

                „Ginevra,“ zamračene sa na ňu zadíval. „Také idiotské myšlienky prenechaj niekomu inému, ak ťa môžem poprosiť. Ostaneš v tomto dome minimálne do dolapenia Reida. A potom v ňom ostaneš, pretože v ňom už budeš doma. A hotovo. Ak by si mala pocit, že týmto krokom strácaš pocit samostatnosti, tak si ten byt nechaj. S peniazmi si nerob starosti. Môžeš si ho naďalej platiť, pretože nepredpokladám, že by si prijala moju finančnú pomoc. Ale zabudni na to, že by si mala platiť za niečo v tomto dome, to nech ti ani nenapadne. A teraz ti pomôžem s vybaľovaním. Poď,“ podával jej ruku. Zarazene sa naňho dívala, až sa pristihla pri tom, že zabudla zavrieť ústa. Ale tak nejako neprišla na dôvod, prečo by mala práve v tejto chvíli protestovať.

                „Tak fajn,“ rezignovala a nechala sa vytiahnuť z pohovky. Trvalo jej takmer hodinu, než si všetko poukladala do skrine, ktorú jej uvoľnil. V jeho spálni, či skôr v ich spálni, ako neprestával tvrdiť. A taktiež v kúpeľni na hornom poschodí, kde bola aj vaňa, ktorú s veľkou obľubou používala. Nie, necítila sa tu ako votrelec, stále jej však myšlienka definitívneho nasťahovania sa k svojmu šéfovi pripadala podivná.

                A Harry na nej videl, že nie je úplne pokojnou. Vedel, že ju stále trápi neistota. O ich vzťahu sa pred dvoma dňami dozvedeli aurori. Vedeli o ňom jeho adoptívni rodičia. Jej rodina však nemala ani tušenia, čo sa deje. Návštevy už neboli také časté, Ginevra za nimi nebola už vyše mesiaca. Možno ich vzťah trval dlho, avšak pre verejnosť bol príliš čerstvý. A pre jej rodinu neexistoval.

                „Rozhodol som sa, že cez víkend zájdeme do Brlohu,“ zakričal na ňu. Práve okupovala vaňu a on intenzívne premýšľal nad všetkým, čo sa v posledných dňoch udialo. Predbežné muklovské správy ležali vedľa neho nedotknuté. Aj tak za veľa nestáli.

                „To je fajn,“ ozvalo sa nie príliš nadšene. Zamračil sa. Porozprávala mu o tom, ako to v bežnom živote chodí dosť, aby sa jeho zmýšľanie stalo obšírnejším. Aby sa na svet díval aj z iného uhľa pohľadu, než z toho svojho, tak trocha jednotvárneho. Vedel, čo musí spraviť. A vedel aj to, ako to musí spraviť, len dúfal, že to príliš nepobabre. Postavil sa a vošiel za ňou do kúpeľne.

                „Keď skončíš, oblečieme sa a zájdeme na večeru,“ oznámil dívajúc sa na ňu. Pena vo vani už začala miznúť a on sa musel premáhať, aby túto chvíľu nevyužil aj na niečo iné.

                „Do Brlohu, na večeru... ty máš nejakú rozlietanú náladu,“ natiahla s úsmevom. „A pridať ku mne sa nechceš?“ provokačne si sadla.

                „Nie, teraz nie,“ zavrtel hlavou.

                „Škoda,“ znova sa vnorila do vody. „A kam na večeru? Tu to asi nie je teraz príliš bezpečné.“

                „Niečo mi napadlo,“ tajomne sa usmial. „No a... neponáhľaj sa. Ešte si potrebujem niečo zariadiť,“ otočil sa a kráčal preč.

                „Počkaj! Čo zariadiť?“ volala za ním zvedavo. Jeho hlava sa objavila vo dverách.

                „Tiež sa potrebujem osprchovať. A vaňu si obsadila,“ zazubil sa a zmizol.

                „A čo si mám obliecť?“ zakričala za ním. Znova nakukol.

                „Niečo pohodlné,“ usmial sa. „Budeme... riešiť záhady,“ vypustil tajomne.

                „Čože?“ Tentoraz sa už však neobjavil.

 

TOPlist