24. Dovolenka vo Francúzsku

                Ešte skôr, než sa Harry vybral s Charliem, Tedym a Hermionou na Francúzsku riviéru bolo potrebné vyriešiť jednu záležitosť, ktorá sa jednoducho odložiť nedala. A tou boli Harryho tridsiate narodeniny. Samozrejme, že nezabudol, kedy sa narodil, ale za posledných jedenásť rokov svoje narodeniny neoslavoval a nejak mu na nich prestalo záležať. Lenže teraz žil nový život a začalo sa mu v ňom mimoriadne dariť, preto mal skutočnú radosť, keď sa v Brlohu stretli všetci, aby ich spolu s ním oslávili.

                „Vieš, Harry, nejak sme nevedeli, čo ti darovať, keď máš vlastne všetko...“ začal s oficialitami Ron.

                „A všetko nové, podotýkame,“ doplnili ho dvojčatá. Charlie sa zahihňal.

                „Správne, všetko máš a všetko je nové,“ pokračoval Ron. „No a tak sme sa rozhodli, že ťa predsa len vybavíme niečím, čo nemáš...“

                „Všetko to budeš potrebovať v novej práci,“ vložila sa Tonksová. Fred s Georgeom položili na stôl, hneď vedľa gigantickej torty, na ktorú mlsne hľadeli deti, veľkú škatuľu.

                „No páni,“ podivil sa Harry. „Bojím sa to otvoriť.“

                „Tiché ministerské tamtamy úradujú,“ zaškľabila sa Tonksová a mrkla na Hermionu, ktorá sa uškrnula. „V preklade to znamená, že všetci vedia o všetkom a preto nikoho neprekvapí, že aj my vieme... Máš dostať na Odbore záhad vlastnú kanceláriu, čo sa stalo len málo Nedotknuteľným...“

                „A Hermiona je svetlou výnimkou... tá tam pracuje len okrajovo...“ natiahol Fred.

                „A medzi chlapmi by vyvolala pohoršenie,“ doplnil George. Harry kútikom oka videl, ako Tedy súhlasne prikývol.

                „Nechajte ma dokončiť čo mám, vy šmatláci,“ zamračila sa na Tonksová. „Budeš mať kanceláriu, čiže sa predpokladá, že sa zároveň staneš aj zástupcom, pretože ho Odbor záhad z nepochopiteľných príčin stále mení a sľubne si našliapneš na funkciu šéfa Odboru...“

                „Ešte som neodpracoval ani pol minúty... prečo to robia?“ nechápal.

                „Že by si bol Harry Potter?“ spýtal sa Fred.

                „Ministerstvo predpokladá tlak verejnosti. Nemôžu nechať Hrdinu robiť obyčajného pochôdzkara, keď ťa chcú vidieť na ministerskej stoličke...“

                „Na to im zvysoka kašlem.“

                „To ti ale príliš nepomôže. Keď si chcel byť radovým občanom, mal si sa vykašľať už vtedy na to proroctvo,“ uškrnul sa Ron. „No ale, keďže si vždy potreboval zachraňovať všetko a všetkých, tak budeš zástupcom šéfa Bishopa na Odbore záhad, budeš mať svoju pravú ruku... Hermionu a tipujeme, že do polroka sa staneš šéfom a Hermiona tvojou zástupkyňou.“

                „Aha... a v tej škatuli je čo? Stolička a povraz, aby som sa obesil?“ zaškľabil sa.

                „Hlúpy humor, Harry,“ Molly zavrtela hlavou.

                „Vážne, Potter. Nikdy si nevedel riadne vtipkovať, tak to nechaj na profíkoch,“ pohoršene sa naňho dívali dvojčatá.

                „V škatuli je to, čo budeš potrebovať v práci,“ nechápavo zavrtela hlavou Luna. „Teta Tonksová to predsa už povedala. A človek s takouto pamäťou má byť zástupcom?“ podivila sa. A Harry sa rozosmial. Nebol jediný.

                „Vidíš, Harry, takto sa robia žarty,“ pochválil svoje krstňa Ron. „Tak otváraj,“ vyzval ho.

                A on otváral. Našiel tam súpravu bŕk, svoju menovku v pozlátenom rámiku, v ďalšom rámiku fotku jeho a Charlieho, dva notesy a jeden diár so svojím menom, štyri nové plášte s logom Odboru záhad, kufrík so súpravou odhaľovacích elixírov a ďalších pomôcok pre odklínačov, ďalší kufrík so súpravou základných liečiteľských elixírov, opasok na uchytenie prútika, dvojcestné zrkadlo, univerzálne prenášadlo, odznak Odboru záhad, na ktorý mu budú musieť vygravírovať osobné číslo, pretože meno tam už mal, samozrejme puzdro na odznak, nový mobilný telefón, v ktorom už mal uložené čísla komplet všetkých, plagát Weasleyovských výmyslov a vynálezov, vraj aby robil reklamu, niekoľko párov ponožiek, aby mu nebola zima, ďalší vtip dvojčiat.

                Harry by im aj povedal, že mu je polovica tých vecí zbytočná a že mu bohato stačí prútik, ale vymysleli a pozháňali to všetci, mali z toho radosť a on mal radosť, že mali radosť.

                „Páni, ďakujem,“ usmial sa na všetkých. Navliekol si jeden z plášťov a na hlavu si nasadil kapucňu.

                „Vyzeráš... profesionálne,“ usmial sa naňho Charlie.

                „Vyzerá ako idiot,“ uchechtol sa George. Alica ho drgla do ramena.

                „Fajn, takže som taký, ako predtým,“ uškrnul sa naňho. „Padne dokonale,“ otočil sa na vlastnej osi.

Decká sa hrabali v škatuli. Arturovi sa najviac pozdával odznak, ktorý otváral a zatváral a hral sa na strážcu zákona. Keď ale začala Luna skúmať obsah kufríka s elixírmi, Molly ho zhabala a vyhnala deti von. Škatuľa sa musela skryť, aby sa deti nepridávili, ako sa vyjadrila.

                „Čo robí taký Nedotknuteľný?“ dumal pri jedle Percy.

                „Ničoho sa nedotýka,“ zasmial sa Charlie.

                „Nikto sa ho nesmie ani dotknúť, to je jasné,“ Luna prevrátila oči.

                „Charlie žartoval,“ upozornil ju Frank. „Ale čudoval by som sa tomu odvážlivcovi, ktorý by sa ho pokúsil dotknúť...“

                „Tomu by už asi tie črevá vážne vyliezli,“ šepla im Luna. Amélia vyzerala, že vyvráti pečené mäso.

„Pre uja Harryho je tá práca ako vyšitá, myslím,“ prehlásil Artur.

„Mal by byť ministrom. Mama vraví,“ nesúhlasila jeho sestra.

„No dobre, ale čo robí taký Nedotknuteľný?“ zopakoval otázku Percy.

„Určite niečo s čiernou mágiou,“ mykol plecami Artur. „Ale nebude to to, čo robí náš otec. Nebude chytať zločincov, to robia aurori.“

„Jéj, škoda,“ zabrblal Percy.

„On bude odhaľovať čiernu mágiu, asi...“

„Teta Hermiona skúma aj všelijaké arfekaty... či ako sa to volá,“ Frankovi sa zamotal jazyk. Luna sa na ňom zahihňala.

„Artefakty, Frank,“ obrátil sa k nemu Charlie. „Myslím ale, že otec bude robiť oveľa dôležitejšie veci. Nielen skúmať nejaký sprostý amulet. Myslím, že on bude odhaľovať fakt čiernu mágiu.“

„A existuje vôbec ešte niečo také?“ neverila Amélia.

„Pokiaľ budeš čítať len Rozprávky barda Beedla, tak nikdy nebudeš nič vedieť,“ upozornil ju Tedy.

„Ale zase nemusím čítať tie prehnané hlúposti, ako ty,“ zamračila sa naňho Amélia.

„Nie sú to hlúposti... teda väčšina,“ obhajovalo sa najstaršie dieťa pred tými mladučkými. „Napríklad Zrod temna je o Grindelwaldovi... a ten existoval. Nehovoriac o pentalógii o Voldemortovi. A toho poznáte dokonca aj vy.“

„Čo je pentalógia?“ spýtal sa Percy.

„Päť Tedyho prehnaných hlúpostí,“ zaškľabil sa naňho Charlie.

„Ty!“ hodil po ňom zemiak.

„Hej, hej, hej! Brzdite mládež,“ upozornil ich Lupin. „Nevieš, že s jedlom sa nehádže?“ napomenul syna. Vzápätí bol zatiahnutý do rozhovorov.

Decká sa trocha stíšili a hlavne sa neohadzovali jedlom. V diskusii na tému Nedotknuteľných ale pokračovali. Harry ich chvíľu počúval, než aj jeho zatiahli ostatní do rozhovorov. Vedel, že celá rodina bola informovaná o Nevillovom rozhodnutí. Sama Molly im to prezradila a dôrazne ich žiadala, aby sa nikoho a na nič nevypytovali a to hlavne pred deťmi.

Harry sa skvele zabával. A bolo to hlavne preto, lebo našiel znova zmysel žiť. Pozrel na Ginny, ktorá o niečom debatovala s Alicou a Tonksovou a keď ucítila jeho pohľad, pozrela naňho a mierne sa pousmiala. Pozrel na Charlieho, ktorý sa smial s Tedym na niečom pre nich typickom. A pozrel aj na Lunu, ktorá sa hrala s Améliou a Franka, ktorý sa naháňal s Percym a Arturom okolo stolov. Všetko bolo dokonalé.

„Si šťastný, že?“ postavil sa k nemu Lupin. Harry sa pousmial. „Už sme boli informovaní o Nevillovom skutku a tiež sme dostali potrebné inštrukcie,“ prezradil.

„Mám pocit, že čo sa týka mňa, každý musí dostávať potrebné inštrukcie,“ zaškľabil sa.

„Zrejme áno. Ešte áno. Ale zdá sa mi, že sa dostávaš do formy, nie?“ spýtal sa so záujmom.

„Je to oveľa, oveľa lepšie,“ pozrel na jediného priateľa svojich rodičov, ktorý mu ostal.

„To som rád,“ usmial sa vlkolak. „Na Rokforte vydržím ešte minimálne rok. Dva, keby sa dalo,“ prezradil Harrymu. „Chcem tam byť, keď príde Charlie. Trocha naňho dohliadnuť.“

„Vďaka, Remus. Vážim si toho...“

„Ale prestaň, Harry. Sme predsa priatelia. Je to samozrejmé. A hlavne teraz.“

„Obávaš sa toho, čoho ja, že?“

„Neviem, čoho sa obávaš ty, ale keď tam bude tvoj starý školský nepriateľ a exmanžel zrejme tvojej nastávajúcej a proti nim tvoj syn... chcem, aby mal Charlie nejakú výhodu. A len na Tedym to nechávať nechcem,“ uškrnul sa. A Harry sa uchechtol.

Remus jeho obavy len podporil. Mal strach presne o to. Aby sa Malfoy na synovi nevozil a Neville neliečil svoje komplexy skrz Charlieho. Nepodarilo sa mu zatiaľ dopátrať, či je niečo pravdy na tom, že by mal byť pod Malfoyovým vplyvom. Nevilla vcelku pravidelne vídal v skleníkoch, Malfoy bol na hrade len zriedka a ak, tak sa prechádzal po pozemkoch. Nevidel ich spolu ani raz.

Keď sa spoločnosť večer pozvoľna rozchádzala, prišlo mu to vcelku ľúto. Skutočne sa zabavil. Chvíľu ešte ostal aspoň Ron.

„Na pivo sme si zatiaľ ešte nezašli, ale aspoň pohárik spolu si dáme,“ natiahol stojac pred Brlohom. Bola tma. Všetci odišli, decká aj s Molly spali a vnútri sa bavili už len Ginny s Hermionou.

„Mám pocit, že si na to pivo zájdeme už onedlho. Ty, Ron, chcel by som niečo overiť.“

„Jasne Harry. Ak budem vedieť overovať, overím,“ zahihňal sa. Trošku sa pripil.

„Dám ti dve adresy tu v Anglicku. Potrebujem len zistiť, či sa na daných adresách nachádzajú ešte stále čarodejníci, ktorých mená ti tiež dám...“

„Dobre. Čo sú to za čarodejníci?“

„Starí známi... keď nastúpim do práce, budem chcieť s nimi hovoriť.“

„Čierna mágia?“

„Nie u nich. Ale mohli by o nej vedieť.“

„Dobre, zistím ti to,“ prikývol a stíchol. Po chvíli pozrel na kamaráta. „A tie adresy?“

„Dám ti ich, až budeš triezvy,“ zaškľabil sa naňho.

„No jasne. A sakra. Budem musieť ísť, Susan ma zabije,“ zaskuhral, keď pozrel na hodinky. „Pozdravuj...“ náhlil sa z pozemkov domov. Harry sa potichu zachtal. Taký veľký chlap a má strach z takej malej blondíny...

„Dobrý večer,“ pozdravil dve ženy, keď vkročil do obývačky.

„Ron už šiel?“ spýtala sa Hermiona. Prikývol. „Volala mu žena?“ natiahla s úškľabkom.

„Nie, pred dvoma hodinami si vypol mobil,“ prezradil. „Ale vydesil sa, keď zistil koľko je hodín,“ zasmial sa.

„Zrejme dostane hubovú polievku,“ zavrtela hlavou. Potom pozrela z Harryho na Ginny a naspäť. „Tak ja sa idem premiestniť domov. A ty neponocuj dlho, inak ti dám hubovej polievky,“ usmiala sa na Harryho a objala Ginny. A nebolo jej.

Harry pozrel na Ginny. Osameli v tichom, spiacom dome. Pomaly sa postavila a odložila pohár.

„Poď sem, Harry,“ potichu ho vyzvala a on bez slova poslúchol. „Pravda je tá, že som prispela na ten hromadný darček...“

„Ginny...“

„Sklapni.“

„Už mlčím.“

„Výborne. No a pravda je aj taká, že akosi práve teraz nemám veľa peňazí na nejaký... povedala som mlč,“ zamračila sa. Zavrel ústa. „Niečo som sa ale rozhodla ti darovať. Alebo skôr nám. Je to vlastne staronové. Je to staré ale bude to aj nové. Nie je to ani prejav mojej lásky. Je to znova oživený sľub, pretože sa obávam, že by si znova rozhadzoval. No a požiadala som Hermionu, aby hodila jedno kúzlo, takže o tom viem momentálne len ja, ale keď ťa označím, tak o tom budeš vedieť aj ty. Ale nikto iný, aspoň zatiaľ. Aspoň niekoľko mesiacov.“

„O čo ide?“ potichu sa spýtal. A ona si priložila prútik k svojmu ľavému prstenníku. Na sekundu prestal dýchať, aby prekvapene zažmurkal a potom k nej zdvihol pohľad.

„Áno, Harry, vezmem si ťa,“ šepla. V prvom momente sa nezmohol na žiadnu reakciu. Potom ju ale zovrel v náručí a pevne držal dosť dlhú dobu. „Harry,“ oslovila ho, keď si uvedomila, že plače. „Nechcela som. Myslela som, že...“

„Krajší darček si mi ani nemohla dať, vieš?“ smrkol dívajúc sa jej do očí. „Prišlo mi to, akoby som sa až teraz vrátil. Vrátil som sa do svojho života. Tam, kam patrím. Kde mám svoje miesto. Rozumieš?“

„Ani veľmi nie, ale asi je to dobré?“ usmiala sa. A on sa zasmial. Lenže musel byť ticho.

„Milujem ťa, Ginevra a prisahám Merlinovi, že si ťa teraz už vezmem, aj keby som sa k tomu oltáru mal doplaziť,“ sľúbil. Odfrkla si.

„To by som ti odporúčala,“ prikývla a potom sa mu prisala na pery a bozkala ho veľmi výrečným spôsobom. „A mám ešte jeden darček.“

„Páni, chcem mať narodeniny každý deň.“

„Teraz sa pekne odkradneme do mojej izby a konečne sa budeme milovať ako slušní a civilizovaní čarodejníci. V posteli.“

------

                „No páni,“ okomentoval Charlie pohľad, ktorý sa im naskytol po premiestnení sa ku chatke na súkromnej pláži Francúzskej riviéry.

                „Ty kokos, tá je modrá,“ kochal sa aj Tedy. „Nie ako tá zelená brečka u nás v Anglicku.“

                „Musíte ale uznať, že najdestilovanejšia prírodná vodná plocha je v Brlohu,“ uškrnula sa Hermiona. Harry sa zasmial.

                „To je fakt,“ prikývol Charlie. „Pamätám, keď tam plávali ryby a ja medzi nimi,“ zavrtel hlavou. „Teraz tam pláva akurát tak...“

                „V tom prípade by tam Susan nevliezla,“ Hermiona zdvihla prst.

                „Buďme radi za destilované jazierko, inak by sa decká nikdy nezabavili, nie?“ Harry na nich pozrel. „Tak už prestaňme frflať na tetu Susan. A poďme pozrieť dnu...“

                Chatka bol vlastne malý murovaný domček aj s pivnicou bohato zásobenou kvalitným vínom, ktorého mohli vypiť, koľko chceli. Na poschodí boli tri miestnosti, čo bolo tiež vyhovujúce a chlapci si zabrali najväčšiu s veľkou posteľou, kým dospelí sa museli uskromniť v menších izbách. Hermiona si zabrala izbu s balkónom. Harrymu to bolo vcelku jedno. Dole bola veľká obývacia miestnosť, kuchyňa a kúpeľňa s toaletou.

                Harry si povybaľoval svoje veci a posadil sa na posteľ. Bol pokojný. Mapu posunul Remusovi, aby ju kontroloval. Sem ju ťahať nechcel. Nepotreboval, aby v chlapcoch vyvolal zvedavosť. Remus aj s Ronom sľúbili, že budú Brloh kontrolovať. Ginny naučil pár ochranných kúziel, ktoré mala uvaliť pred spaním na dom. Bol pokojný a Charlie tiež, keď sa dozvedel, že mama sa bude chrániť a bude kontrolovaná.

                „Kto bude posledný vo vode je bábovka!“ zakričal Charlie a len v plavkách vybehol z domu. K moru to mali sotva päťdesiat metrov cez piesočnú pláž.

                „No ja sa rozhodne naháňať nebudem,“ zaškľabila sa Hermiona, ktorá vyšla za Harrym. Pozrel na ňu. Bola vážne kus. „Mám deky, hry, knihy, vodu a opaľovací krém, pretože tamtí dvaja na všetko kašlú,“ posťažovala si.

                Na pláži boli prakticky sami a tak mu to vyhovovalo. Šiel za chalanmi do vody a vážne si dosýta zaplávali už aj s bábovkou Hermionou.

                „Je to tu úžasné,“ hlesol Tedy ležiac na deke.

                „Mali by ste sa ponatierať, pretože tu je slnko oveľa silnejšie, ako u nás. Nechcem, aby ste zajtra prevracali celý deň,“ upozornila ich Hermiona a strkala každému do ruky krém. „A šiltovky,“ obom capla čiapku na hlavu.

                „Som zvedavý, čo z tej kabelky ešte vytiahneš,“ nadhodil Harry.

                „Nechaj sa prekvapiť,“ prskla a ľahla si na brucho s knihou v ruke.

                „Otec, nepotrebovala by Hermiona natrieť chrbát?“ Charlie naňho mrkol a Tedy sa zahihňal.

                „Nepotrebuješ natrieť chrbát?“ spýtal sa Harry lenivo.

                „Som na slnko zvyknutá, ale inak ďakujem,“ uškrnula sa pod nos.

                Strávili prvý deň a aj druhý výlučne pri vode. Živí boli na sendvičoch a jedle, ktoré im nabalila Molly. Na tretí deň sa Hermiona rozhodla spraviť nákup, pretože ostatní traja by sa v cudzine stratili a nikdy nenašli. A tiež niečo navariť.

                „Vážne je to tu nádherné,“ hlesla Hermiona sediac pred domčekom na lavičke. S vínom, ktoré si dovolili otvoriť. Chalani už boli zalezení v izbe, ale ešte nespali, ako zistil Harry päť minút predtým.

                „Uhm... pol kilometra od nás je to hlava na hlave,“ upozornil Harry.

                „Turistický raj,“ prikývla. „Amanda túto chatu získala od jedného francúzskeho boháča, ktorý sa u nás zamotal do nejakého problému a nemal na zaplatenie,“ zasmiala sa. „Veril by si tomu? Boháč a nemal na zaplatenie právnika. Bol taký zúfalý, že jej sľúbil túto chatu, keď ho z toho vyseká. A vysekala, pravdaže...“

                „Veril. Ja som jedenásť rokov žil ako vandrák a mám milióny,“ uchechtol sa.

                „Ale ty si špeciálny prípad,“ mávla rukou.

                „Ja viem, ten najšpeciálnejší,“ pozrel na ňu a zistil, že víno dopila. Dolial im. Bol tu absolútny pokoj a oni občas začuli hihňanie z izby niekde nad nimi. Keď nestíchnu do pol hodiny, pôjde hore spraviť poriadok.

                „Písala ti Ginny? Frank bol dnes na zápise.“

                „Písala, všetko prebehlo bez problémov.“

                „Možno si zbytočne robíš starosti. Možno Neville skutočne stiahol chvost a nechá všetko tak.“

                „Kiež by. Neverím ale tomu, že by sa zmenil až do takej miery. Iste, bol zúfalý, ale aj tak by som pri ňom nepredpokladal násilie. Bol to slaboch vždy, ale nie násilník.“

                „Meníme sa, Harry. Nikto z nás nie je taký, ako pred dvanástimi rokmi.“

                „Podstata človeka ale ostáva. Môžeš nazbierať skúsenosti a podľa nich reagovať a pristupovať k novým situáciám... ale svoju podstatu zmeniť nemôžeš.“

                „Môže ti preskočiť.“

                „No to je vlastne pravda, to hej,“ privolil. „A preto tvrdím, že mu buď preskočilo, alebo ho niečo mimoriadne ovplyvnilo.“

                „Malfoy,“ prikývla.

                „Nemám ale dôkazy.“

                „Som si istá, že ak sa nejaké dajú nájsť, ty ich nájdeš. Ale dosť bolo tých dvoch... nimi si vážne nekazme dovolenku. Čo ti to dnes rozprávali, než som prišla?“

                „Preberali sme obranu. Snažili sa najskôr niečo zo mňa vytiahnuť, ale nevytiahli nič. A skončili sme pri obrane.“

                „Myslela som si, že to skúsia,“ usmiala sa. „Decká vymýšľajú rôzne historky, s čím si asi bojoval, ako si to asi porazil, ktorá jazva patrí ku ktorej oblude a na koľko častí si rozštvrtil nepriateľa... až musela Luna upozorniť Percyho, že ak si rozštvrťoval, tak tie časti museli byť štyri. Potom zmenili výraz štvrtiť na sekať...“

                „Fujha,“ zaškľabil sa. „Nech sa bavia, trénujú fantáziu.“

                „Stal si sa aj ich hrdinom,“ pozrela naňho.

                „Vyhovuje mi to... teda nie zase tá sprostosť s hrdinom, ale to, že sa o mne decká bavia.“

                „Luna a Frank.“

                „Frank je na mojej strane už dávno. Luna je tvrdší oriešok,“ zamyslel sa. „Neviem, ako na ňu ísť. Rešpektuje ma, to určite, ale ja potrebujem, aby ma mala rada.“

                „Jasne. Svojím spôsobom ťa má rada. Ale svojím... Bude to trvať trocha dlhšie, ale nakoniec si ťa obľúbi. Som si istá.“

                „Dúfam,“ povzdychol.

                „Skús jej navrhnúť lietanie. Keď sa vrátite, vezmi metlu a ponúkni jej, že ju prevezieš. Ona bude metlobal milovať rovnako, ako jej mama.“

                „Možno,“ prikývol a zamyslel sa. Tentoraz to bola ona, kto sa pohol, aby im dolial. „Je to taká malá rebelka,“ usmial sa.

                „To je,“ prikývla. „Ale prevráťme list. Čo ten vchod?“

                „Momentálne nič. Do Rokfortu by som sa síce dostal, ale ešte stále nie som zamestnaný.“

                „Možno by sme sa mali vykašľať na zamestnanosť a mali by sme sa pokúsiť pohľadať komnatu skôr,“ navrhla.

                „Nie je kam sa ponáhľať. Nikto o nej nemá poňatia. Ty musíš byť veľmi zvedavá, však?“

                „Samozrejme, pre Merlina. Keď sa tam nachádzajú kliatby samotného Slizolina...“

------

                „Je to úžasné, mami!“ nadšene zvolal Frank prezerajúc si svoju novú izbu. Skutočne to spravila, nech si vyskúšajú, ako sa im bude zaspávať keď budú vedieť, že blízko neleží ich súrodenec. Trocha prestavala nábytky v oboch izbách na druhom podlaží a Frank sa presťahoval do izby po Percym.

                „Som rada, že sa ti páči,“ usmiala sa na syna. Z izby oproti vykukla Luna.

                „A prečo si mi tu nechala dve postele? Stačí mi len jedna, nie?“

                „Určite by ti stačila, potrebuješ ale miesto, kde si uložiť všetkých svojich plyšákov, keď si ich mala toľko, že museli bývať aj medzi Frankovými ponožkami,“ Ginny vstúpila do izby dvojčiat. Nevyzerala tak hrozne, ako keď boli deti a všade sa im povaľovali tie ich výrobky, ohňostroje a rôzne iné nebezpečné škatule. Vlastne bola vcelku útulná až na to, že tam bolo o čosi menej miesta, kvôli druhej posteli, na ktorú sa hádam presťahuje naspäť Frank. Bola zase ale väčšia, ako tá naproti. Na tejto strane domu boli izby väčšie. Jej, dvojčiat, Billova a jej rodičov. No a úplne hore izba Rona.

                „Hm, asi máš pravdu,“ dívala sa na svoje plyšové hračky, ktoré skutočne zaberali celú jednu posteľ. „Tak dobre, budem mať dve postele.“ Súhlasila a usmiala sa.

                Deti boli úžasné stvorenia. Väčšinou boli úžasné. Rýchlo sa dokázali prispôsobiť novým situáciám, rýchlo sa zmierovali a celkom rýchlo zabúdali. Iste, boli situácie, pri ktorých to tak rýchlo nešlo, ako napríklad táto. Aj po niekoľkých dňoch Luna posmutnela, raz sa rozplakala, ale väčšinou bola veselá.

                „Tak vravte, aký ste mali deň?“ pýtala sa babička pri večeri. A oni začali švitoriť, čo robili v škôlke, Frank sa stále vracal k tomu, aké knihy a zošity dostal v prípravke a vraj sa už naučí čítať a písať. Boli to pohodové situácie, ktoré jej pripomenuli detstvo. Keď žili ešte bez starostí, nepoznali problémy, nemali strach.

                Po večeri ich už zaháňala do kúpeľne a do postele. Mali už znova svoje povinnosti, nemohli byť dlho hore a jej to vyhovovalo. Nemala strach, že by články nedopísala v termíne. Všetko bolo krásne a pohodovo úžasné.

------

                „Ahoj,“ pozdravila Hermiona Harryho, keď k nemu vkĺzla do izby. Na izbu chlapcov uvalila jedno kúzlo tvrdšieho spánku a na Harryho izbu umlčovacie kúzlo.

                „Ahoj,“ posadil sa na posteli, na ktorej si čítal. Usmial sa. „Len poď ďalej,“ pozval ju a ona si k nemu prisadla. Odložil knihu a siahol jej na prsia, pretože predpokladal, že prišla práve kvôli tomu.

                „Počkaj,“ zachytila mu ruku a pozrela naňho. Spýtavo povytiahol obočie. „Prišla som sa najprv porozprávať, vieš?“

                „Tak vrav,“ vyzval ju. Povzdychla.

                „Teraz to už bude iné,“ spustila pokojne. „Máš Ginny a mňa už potrebovať nebudeš...“

                „Niekoľko mesiacov ešte ale...“

                „Nie, Harry,“ prerušila ho. „Jasne, niekoľko mesiacov musíte hrať, že medzi vami nič nie je. Ale keď budeš chcieť, dokážeš prekĺznuť do jej izby, čiže moju pomoc už potrebovať nebudeš. A vďaka tomu si odvážnejší, sebavedomejší, pokojnejší. Nemyslím, že budeš dlho potrebovať ani psychosedenia. Dostávaš sa do pohody. A hlavne, teraz keď viem, že to máte s Ginny rozohrané veľmi dobre, svedomie mi nedá, aby som ti naďalej lozila do izby a aby sme si to robili, vieš?“

                „Uhm, asi chápem,“ prikývol.

                „Zrejme budeš viac času tráviť v Brlohu a ja by som si už na to rande mohla vyjsť, nie?“ usmiala sa.

                „Pevne v to verím,“ privolil.

                „A čoskoro sa tiež presťahujem do svojho bytu. Budeš mať Ginny a všetko bude v poriadku.“

                „Dobre. Asi áno a ja v to dúfam. Chcem, aby to bolo čo najskôr, samozrejme. Čiže... hotovo, koniec so psychosexom,“ prikývol. Skúmavo sa na ňu díval. Nebolo to všetko, čo mala na srdci. „O čo ide, Hermiona?“

                „No ehm...“ mierne sa zamračila. Potom ale prevrátila oči. „Jednoducho som chlapa poriadne nemala už osem mesiacov. A okrem toho som na teba strašne zvedavá. Proste by som s tebou chcela tú bonboniéru zjesť celú. Aspoň raz by som ju chcela ochutnať. Na záver...“ šepla a sklonila hlavu. Pýrila sa.

                „Chceš riadny sex, so mnou,“ prikývol. „So všetkým, čo k tomu patrí. Bez pravidiel a obmedzení, dobre tomu rozumiem?“

                „Nie si idiot, rozumieš tomu dobre,“ prskla a zdvihla hlavu. „Ale chápem, keď teraz nebudeš chcieť podviesť Ginny. Len mi to tak napadlo. Zo zvedavosti. Ani ja ju nechcem podviesť, samozrejme. Hoci ju podvádzam mesiace. Toto by bolo regulárne podvádzanie.“

                „Asi áno,“ stiahol obočie. „Ale ak mám byť úprimný, ja som zvedavý od začiatku, vieš? Od toho prvého momentu som chcel tú bonboniéru zjesť celú. Nepáčili sa mi tie tvoje pravidlá,“ odfrkol si. „S Ginny ale oficiálne nie som,“ potichu povedal. Rýchlo naňho pozrela. Mykol plecami. „Stále je to vydatá žena aj keď v rozvodovom konaní. A áno, môžeme si povedať, že teraz stop, pretože všetko vyzerá nádejne. Miloval som ju predtým a robili sme to. Milovala ma predtým a robili sme to. A keď sme obaja zvedaví, prečo nezjesť tú bonboniéru celú? Na záver a potom s tým skončiť? Zajtra bude situácia aj tak rovnaká, ako dnes alebo včera. A okrem toho to súhlasí so všetkým, o čom sme sa bavili na začiatku... osem mesiacov bez riadneho sexu? No uf...“

                „Správne, no uf...“ zamrmlala. „Tie pravidlá, čo som na začiatku stanovila... aj mne sa prestali páčiť, vieš?“ opatrne sa naňho pozrela. A čo? Majú byť k sebe úprimní a to on bol vždy, tak prečo mu klamať? „Dúfala som, že sa aspoň raz nezdržíme a porušíme ich,“ ospravedlňujúco mykla plecami.

                Prisunul sa k nej ešte bližšie. Sedeli vedľa seba na jeho posteli.

                „Chcem zistiť, ako chutia tvoje ústa,“ povedal potichu, dívajúc sa do jej očí, ktorými mu statočne opätovala pohľad. „Chceš to spraviť? Ochutnáme aj tú lahodnú náplň?“ spýtal sa zrejme zbytočne. Zahryzla si do pery a prikývla.

                Mierne sa pousmial. Bola to jeho najlepšia priateľka, ktorá mu pomáhala pri sexuálnej frustrácii už dlhú dobu a on jej od nej pomáhal tiež. Po ôsmich mesiacoch musela byť mimoriadne frustrovaná. A on ju miloval skutočne tým ešte lepším spôsobom, ktorým sa ľudia môžu milovať a chcel jej pomôcť aj teraz. Chcel a lomcovala ním zvedavosť spoznať svoju najlepšiu priateľku po všetkých stránkach. Kto by aj dokázal odolať po tom, čo sa medzi nimi odohrávalo po večeroch?

                Bola na tom úplne rovnako a na vrch ju ničila mimoriadne silná potreba cítiť v sebe muža. Jej sexuálny život bol do minuloročných Vianoc veľmi aktívny a osem mesiacov bolo na zbláznenie. Sama seba presviedčala pri vzájomných výpomociach, aby odolala a nespravila niečo viac, hoci zároveň chcela, aby spravil niečo viac on.

                Nahol sa a dotkol sa perami tých jej. Stále toho mohli nechať, ale presne v tom momente túto možnosť zamietli. Zachytila jeho pery a prisunula sa k nemu ešte bližšie, až sa takmer dotýkali telami a keď ucítila jeho ruku na svojich prsiach, aby robil to, čo veľakrát predtým, vyzvala ho svojím jazykom, aby ju pustil do svojich úst a aby sa ochutnali aj týmto spôsobom.

                V tej chvíli šli všetky zábrany, ktoré by ich ešte mohli držať späť, bokom. Prehĺbil svoj bozk ešte viac a ona ho objala, aby sa k nemu tisla, aby cítila to telo na svojom. A bolo absolútne jedno, že to telo patrí jej najlepšiemu priateľovi, ktorý ju práve v tejto chvíli položil na posteľ a jedna jeho ruka okamžite vbehla pod jej tielko a začala intenzívne dráždiť jej prsia, stehno vložil medzi jej nohy a ona cítila jeho erekciu. Z úst sa jej vydral prvý ston, ktorý začul a prerušil svoj bozk, aby sa na ňu pozrel.

                Bola zapýrená od vzrušenia, pery mala vlhké, oči privreté a cítil jej prudko bijúce srdce. Svoje vnímal rovnako. Chvíľu ju pozoroval, stehnom ju jemne dráždiac a prstami sa pohrávajúc s jej bradavkami.

                „Harry,“ šepla. Sama nemala veľa možností, ako mu oplácať nežnosti, pretože jednu ruku mala zaľahnutú a druhou sa mohla zamerať len na jeho chrbát. Aj tak zišla ešte nižšie, aby svoju ruku vnorila do jeho trenírok a hladiac jeho zadok. Pevný a svalnatý. „Sprav to, prosím,“ vyzvala ho a jej pýrenie sa ešte zvýraznilo.

                Usmial sa. Jej výzva bola aj tak zbytočná. Videl, čo chcela a čo potrebovala a on jej to aj poskytne. Zdvihol sa, aby jej bez rečí a bez zdržovania vyzliekol tielko aj nohavičky a ona sa vysunula, aby ležala na posteli celá. Dívala sa naňho v očakávaní a on si ju prezeral, akoby ju snáď takto videl prvý raz v živote. Pomaly sa vyzliekol aj on. Jeho vzrušenie bolo rovnako veľké, aké cítila aj na sebe.

                Nahol sa nad ňu a vzal si jej ústa, aby ju znova ochutnal. Nezdržoval sa ale dlho. Chcel jej poskytnúť to, čo potrebovala a perami skĺzol ku krku a vzápätí na dekolt, aby sa chvíľu povenoval jej prsiam a bradavkám.

                Hladila ho po hlave a ramenách, po chrbte snažiac sa dosiahnuť k jeho erekcii, ale to už bol pri jej lone a roztiahol jej nohy, aby sa s chuťou pustil do olizovania jej vzrušenia, ktoré bolo veľké. Jej stony sa zintenzívnili, jeho dráždenie sa zrýchlilo a keď sa v nej zjavili jeho dva prsty myslela si, že vybuchne. Prestal s dráždením. Zdvihla hlavu a pozrela naňho nespokojne. Lenže teraz jej to nechcel spraviť len ústami a prstami. Teraz bolo v pláne niečo iné a ona sa dívala na to, ako medzi jej nohami hladí svoj penis dívajúc sa jej do očí.

                „Spravím to,“ upozornil ju. Mohla to ešte stopnúť. Mohli sa vrátiť k svojim predchádzajúcim psychosexom. Ani jeden to ale nechcel zastaviť. Siahla na jeho penis a on ju nechal, aby ho párkrát pohladila ona. Vzápätí ho už viedla k svojmu lonu, k vchodu do svojej pošvy a on ucítil to teplo a vlhko, ktoré ho obklopili.

                „Sprav to,“ vyzvala ho a privrela oči, keď ucítila, ako sa do nej prediera. Pomaly, kruto a ona si užívala každý ďalší centimeter, kedy v nej mizol, až zmizol úplne a ona spokojne vydýchla. Pobozkal ju, keď sa začal hýbať. Prispôsobila pohyby svojej panvy tej jeho. „Áno,“ spokojne zapriadla užívajúc si pocity, ktoré ju zaplavovali. Hladila ho po chrbte a ramenách, masírovala mu zadok a snažila sa dosiahnuť na jeho semenníky. Jeho pohyby sa zrýchlili a ona roztiahla nohy ešte viac a hlasno zastonala, keď sa do nej dostal ešte hlbšie a jeho telo sa dotýkalo klitorisu absolútne dokonale. Nedokázala mu už opätovať bozky, nedokázala ho už ani hladiť, len pevne zovrela jeho zadok a on vedel, čo má spraviť.

                Začal sa hýbať rýchlejšie, nadvihol sa, aby jej videl do tváre, pretože na jeho bozky už nedokázala reagovať a on videl, ako sa blíži jej orgazmus. Jej telo mu už nevychádzalo v ústrety, pripravovalo sa na svoj vrchol. Dych mala zrýchlený, pery mierne pootvorené, oči pevne zovreté. Jeho zadok sa rozhýbal ešte rýchlejšie a pritvrdil svoje prírazy a začul, ako zastonala, že už bude, aby sa v tom istom momente jej výraz stuhol, jej telo sa prehlo a on cítil jej zmietajúce sa vnútro, jej silné objatie, ktorým si ho tisla k sebe dlhé sekundy, kedy sa o ňu už len otieral.

                Bozkal jej ramená a krk, tvár, keď otvorila oči a zadívala sa naňho. Usmial sa.

                „V poriadku?“ spýtal sa. Stále ho v sebe cítila, stále tvrdého ako kameň.

                „Ty si sa nespravil,“ vyčítala mu neprestávajúc ho objímať. Ono sa inak ani nedalo, pretože ležala pod jeho telom a veľa toho spraviť nedokázala.

                „A dalo to dosť práce,“ priznal s úsmevom. „Bavilo ma sledovať teba, vieš? A okrem toho... prečo by sme nemohli pokračovať?“ spýtal sa. A začal sa pomaly a drzo hýbať. Vychádzať z nej takmer celý a postupne sa vracať naspäť.

                „Harry...“ šepla, lenže ním bola zaplnená a bolo to príjemné. Myslela si, že sa proste spoja, dosiahnu vrcholu približne v rovnakú dobu, plus mínus a bude hotovo. Nebude. Jej myseľ bola ešte stále zastretá práve prežitým silným orgazmom a ona ho asi chcela zažiť znova. Alebo len orgazmus, pretože taký silný už asi mať nebude. „Počkaj,“ zarazila jeho pohyby. Vyčítavo na ňu pozrel, až sa musela uškrnúť. „Zlez zo mňa, je rada na mne,“ hlesla a letmo ho pobozkala. „Neodmakáš všetku robotu len ty...“

                Ochotne si ľahol vedľa nej a tentoraz to bola ona, ktorá sa prisala na jeho pery a jazykom skúmala jeho ústa, aby sa ich jazyky stretli a začali sa láskať. Rukou skúmala jeho hrudník a prsné svaly. Za tie mesiace pribral, hoci by ešte nejaké to kilo zniesol, jeho svaly sa formovali veľmi uspokojujúcu.

                Náhle opustila jeho ústa, aby sa zamerala na jeho lono, na jeho penis, ktorý bol polepený jej vzrušením a ona ho vzala do úst, aby ho očistila od seba samej. Od chvíle, kedy ako trinásťročná začala so sebaukájaním, rada ochutnávala samú seba. Najprv zo zvedavosti, potom zo vzrušenia. A platilo to doposiaľ. Spokojne mrmlal a hladil jej hlavu a chrbát, naťahoval sa za jej prsami, aby následne vložil svoju ruku medzi jej nohy. Pritiahol si ju k sebe a ona sa ochotne rozkročila, aby mu poskytla viac priestoru. Jeho prsty do nej vošli a ona mu zastonala na penise, aby začula jeho ston, tentoraz oveľa silnejší, ako tie predchádzajúce.

                Prerušila svoju činnosť a odtiahla sa od jeho prstov, aby si nad neho kľakla a s pohľadom do jeho očí mu chytila penis, aby si naňho dosadla. Kruto a mučivo pomaly tak, ako to robil predtým on. Jeho pohľad sa zastrel, keď sa s ním dokonalo spojila a začala sa pomaly zdvíhať a dosadať. Vedela, že je rovnako blízko orgazmu, ako bola ona prvý raz. A ako sa zdalo, tak jej veľa nechýbalo ani teraz.

                Rozhýbala sa o čosi rýchlejšie a jeho pozornosť prilákali pohupujúce sa prsia, ktoré začal mädliť a druhú ruku položil na jej prirodzenie, kde začal jemne krúžiť okolo klitorisu. Oprela sa o jeho hrudník, aby mala viac stability a jeho panva sa začala hýbať zároveň s tou jej.

                „Hermiona,“ šepol pevne zovrúc jej pravý prsník. „Zabiješ ma,“ zastonal a začal strkať ešte rýchlejšie. Oboma rukami jej pevne zovrel pás a začal prirážať rýchlejšie a drsnejšie. Pomedzi vlastné stony sa uškrnula a pritisla si svoje lono k jeho, aby ho nechala strkať vlastným tempom a ona sa zamerala len na svoje pocity, ktoré sa stupňovali. Keď o pár desiatok sekúnd cítila jeho pulzujúci a vyprázdňujúci sa penis vo svojom vnútri stačilo to k tomu, aby sa pridala k jeho orgazmu a vykríkla jeho meno, aby sa následne vysilene zvalila na jeho hruď a ešte chvíľu cítila jeho doznievajúci vrchol.

                Tentoraz to bol on, kto objímal jej telo a hladil ju po chrbte a zadku. Snažil sa polapiť dych a ona na tom bola podobne. Až po dlhej chvíli sa ich srdcia upokojili a dych ustálil. Chcela z neho zliezť, ale on si ju držal pri sebe, neprestával ju zvierať v pevnom náručí a s nevôľou si uvedomila, že z nej vykĺzol jeho mäknúci úd. A ona to asi nechcela, ako si náhle uvedomila. Zdvihla hlavu.

                „Si vážne úžasná, vieš to?“ hlesol spokojne. Dívala sa do jeho zelených očí.

                „A ty si... veľmi zdatný milenec,“ zdvihla sa na lakťoch. Nepúšťal ju a ona sa s tým zmierila. Cítila, ako jeho semeno vyteká z jej vagíny do jeho lona a zvláštne jej to nevadilo.

                „Vravíš to len preto, lebo si nemala osem mesiacov chlapa,“ odfrkol. „Potrebovala si to.“

                „Aj to, áno,“ prikývla. „Ale kvôli tomu to nevravím. Vážne si dobrý,“ uškrnula sa. „Pustíš ma už?“

                „Nechcem,“ priznal a privrel oči. „Toto je veľmi príjemná poloha.“

                „Super, ale asi potrebujem... veď vieš.“

                „Ísť na záchod,“ prikývol a ona sa začervenala. „Asi aj ja,“ priznal. „Ibaže to by sme museli z tejto izby odísť, očarovať ju, obliecť sa, potichu zísť dole, na striedačku sa vymočiť a potom sa vrátiť... zrejme každý do vlastnej izby, že?“

                „Až takýto podrobný rozbor to nemusel byť, ale asi áno.“

                „Takže, keď z tejto izby vyjdeme, tak hotovo. Koniec,“ prikývol. Dívala sa naňho. Potom sa ale sklonila a opatrne ho pobozkala. Nič vášnivé, nič strhujúce, len párkrát ochutnala jeho pery.

                „A potom koniec, áno,“ šepla. „Zrejme mi to bude mimoriadne chýbať, ale bude to tak musieť byť.“

                Díval sa na ňu spôsobom, pri ktorom musela prehltnúť. Uprene, akoby ju skenoval. Akoby sa jej snažil dostať do hlavy. Už sa chcela spýtať, prečo tak hľadí, keď sa natiahol za prútikom a na oboch zoslal kúzlo. Cítila, že sa jej močový mechúr vyprázdnil. Áno, aj toto bol jeden zo spôsobov...

                Lenže potom ju jediným pohybom prevrátil na chrbát a než sa stihla opýtať, čo má v pláne, začal ju bozkávať, jazykom okamžite prenikol do jej úst a ona mu bozky automaticky opätovala a objala jeho telo, ktoré si k sebe pritískala. Ústami ju dráždil neskutočným spôsobom a uvedomila si jeho ruku vo svojom lone, ktorá za vnárala medzi jej pysky, jeden jeho prst sa zameral na dráždenie vchodu do pošvy a dlaňou tlačil na jej klitoris.

                „Och, Merlin,“ vydýchla. Zrejme si len myslela, že to z nej vyšlo, pretože jej neprestával vášnivo plieniť jej ústa a ona roztiahla nohy, aby si príjemné pocity užila viac. Vedel, čo robiť. Vedel, čo sa jej páčilo. Vedel, ako ju uspokojiť. Podarilo sa jej nahmatať jeho úd, ktorý ožíval len veľmi pozvoľna.

                „Počkaj...“ zarazila ho a odtiahla svoje ústa od tých jeho. „Harry...“ vydýchla, pretože v tej chvíli do nej vošiel dvoma prstami a ona zastonala. „Sakra, Potter,“ zakňučala. Perami zachytil jej bradavku. Jeho penis v jej ruke ožíval, ako si uvedomovala. Prebúdzala ho k životu a toto uvedomenie spôsobilo, že ucítila ďalší vrchol, ktorý sa jej začal tvoriť niekde v žalúdku a útočil na jej lono. „Neprestávaj...“ vyzvala ho a prsty vnorila do jeho vlasov na hrudi, začala ho hladiť intenzívnejšie a užívala si pozornosti jeho prstov, ktoré sa v nej rýchlo strácali, dlane, ktorá sa zamerala na jej klitoris a jej panva sa pohla vpred. „Rýchlejšie,“ zaprosila a pustila jeho úd, aby päsťami zovrela prikrývku a už sa nehýbala, už len prijímala, s hlavou vyvrátenou. „Och, kurva, áno...“ zasyčala, keď v nej vybuchol gejzír úžasných a strhujúcich pocitov, ktoré ňou lomcovali oveľa viac, ako ten prvýkrát. Nehovoriac o druhom raze.

                Okamžite otvorila oči a prekvapene sa naňho zadívala. Vyzývavo si dal prsty k ústam a začal z nich zlizovať jej sekréty pozerajúc jej do očí s vážnym výrazom. Nerozumela tým jeho výrazom. Nerozumela ani sebe a vlastne ani tomu, čo sa dialo. Vedela len jedno. Chcela mu to oplatiť takým spôsobom, akým sa jej venoval on.

                Prudko si sadla, aby doňho drgla a on sa s uchechtnutím zvalil do prikrývok.

                „Drž hubu,“ vrkla a chytila mu ruky, ktoré mu prišpendlila o posteľ. A sklonila sa, aby ho bozkávala obdobným spôsobom, ako on predtým. Snažila sa o čo najvýznamnejší bozk. O vášeň, žiadostivosť, túžbu. Prestal sa pohihňávať, prijímal a užíval si to. Nemohol použiť ruky, v tomto momente nie, ale nevadilo mu to. Nechal to na ňu. Všetko.

                A ona pobozkala celú jeho tvár a krk, aby sa pustila do hrudníka, jazykom mapujúc dráhu celej jeho jazvy, aby ho pustila a chytila jeho penis, v tomto momente tuhý a venovala sa mu skutočne dokonalo. Nežne sa pohrávala s jeho semenníkmi, penisu sa venovala veľmi dôkladne a významne a sledovala ho pri tom. Keď sa jeho hlava vyvrátila, zrýchlila svoje pohyby a on jej chytil hlavu a pomáhal jej.

                Lenže to nechcela. Chcela viac. Prestala ho dráždiť a keď zdvihol hlavu, našiel ju predklonenú, so zdvihnutým zadkom a rozkročenými nohami a jej genitálie, mokré a lesklé ho volali a vábili. Na nič nečakal, okamžite bol za ňou, aby sa do nej predral a začal okamžite prirážať. Tentoraz sa nezamerala na seba. Chcela, aby si to užil on. Vychádzala mu v ústrety snažiac sa dovidieť do jeho tváre. Pevne jej zovrel zadok a druhou rukou siahal na jej hrudník. Zrýchlil svoje pohyby, v následných chvíľach to boli len rýchle prírazy s vrčaním, ktoré sa predlžovali. A potom posledný krát zasunul, stuhol a uvoľňoval sa v nej.      

                „Sakra,“ tentoraz zahrešil on, keď sa posadil snažiac sa polapiť dych. Díval sa na ňu, akoby ju videl prvý raz v živote. Provokačne a hrdo sa zaškľabila a sadla si vedľa neho.

                „Bolo to fajn,“ rýpavo použila ľahkovážny tón. Odfrkol si.

                „Si skvelá. Až ľutujem, že som sa do teba nestihol zamilovať...“

                „Bolo by to choré,“ zavrtela hlavou a pozrela naňho. Usmiala sa. „Ale je fajn spoznať všetky tvoje prednosti, Harry Potter.“

                „Kde sme dočerta boli pred pätnástimi rokmi?“ spýtal sa a zavrtel hlavou. „Jasne, ja som bol sklamaný z Čcho a potom sa objavila Ginny. A ty si sa po Krumovi zamerala na Rona. Nie na mňa...“

                „Mala som ťa radšej ako Rona. Ale nie tak...“

                „Nie tak. Ešte lepšie,“ usmial sa. A ona mu úsmev vrátila. „A je dobre, že sme sa začali mať radi tým lepším spôsobom.“

                „Veľa vecí bolo lepších. My sme boli lepší. A veľa vecí to aj ovplyvnilo.“

                „Presne,“ súhlasil. „Teraz už viem, že si výborná skutočne vo všetkom,“ zachechtal sa. Symbolicky ho udrela do ramena.

                „Vďaka,“ povedala a sklonila hlavu. „Znamená to ale aj, že už skutočne skončíme. Skúsili sme, užili sme si a hotovo,“ dívala sa mu do očí. A on ju skúmavo pozoroval. „A vážne už nič nezačínaj,“ uškrnula sa na jeho výraze.

                „Dobre. Od zajtra fungujeme tak, ako doteraz. Ako najlepší priatelia, ktorí síce vedia, že sex s nimi je parádny, ale ktorí sa sústredia na vlastné životy...“

                „Skôr sex vo vlastných životoch,“ opravila ho. „Do svojich životov sa neprestaneme starať.“

                „Áno, jasne. Vďaka za opravu,“ zasmial sa. Hermiona sa začala zháňať po svojom oblečení. A hodila mu trenky. „Budeme mlčať?“ spýtal sa. Rýchlo naňho pozrela, keď si navliekala nohavičky.

                „Samozrejme,“ pozrela naňho ako na blázna. „Chceš to snáď zahlásiť do sveta?“ obliekla si aj tielko. Natiahol si trenky.

                „Do sveta asi nie. Ale bol by som pokojnejší, keby to Ginny vedela...“

                „Že som si to rozdala s jej oživeným snúbencom? Ktorý ma niekoľko týždňov uspokojoval ústami a prstami? Zbláznil si sa?“ vydýchla a sťažka dosadla na posteľ. Vyzeral však nevinne a úprimne. „Pokazil by si všetko, čo si doteraz s ťažkosťami vybojoval, Harry,“ potichu mu dohovárala. „Je len veľmi malá pravdepodobnosť, že by to Ginny vzala pokojne. Rozumieš?“

                Zamyslene sa díval na protiľahlú stenu.

                „Harry nie,“ zamračila sa, pretože vedela, nad čím rozmýšľa. „Nie je veľa ľudí, ktorí sa na sex dívajú tak, ako ty. Možno by to chápali, ale zmieriť sa s tým je ťažké. Mňa si to naučil, ale ja som slobodná a bez záväzkov. Ginny by to tak, ako ty, určite nebrala. Možno by uznala, že si sex potreboval a jednoducho si sa zariadil tak, ako si sa zariadil. To by chápala. Tým som si istá. Ale mňa by nepochopila nikdy a ja nechcem prísť o najlepšiu priateľku len kvôli tvojej hlúpej šľachetnosti a pravdovravnosti. Ginny sa to nesmie dozvedieť. Počúvaš?“ drgla doňho.

                „Jasne, počul som ťa,“ zamrmlal...

              

 

 

Komentáre

30.05.2020
• Oplik  |  30.05.2020 09:50:50  |  IP: 82.145.---.---
Tak Hermiona prisla s nabidkou kvalitniho sexu . To jsem cekal od doby,co jsem se dozvedel,kdo pojede na dovolenou... Vidim to tak,ze bude tehotna,hlavni kanec si vezme Ginny a Hermionu bude mit jako vedlejsi manzelku . A vsichni budou stastna velika rodinka..

27.05.2020
• Maťa  |  27.05.2020 19:51:52  |  IP: 84.197.---.---
Ja telku ani nemám, nepozerám slovenské programy, všetko na netflixe alebo online... Momentálne čakám na Lucifera, ktorý vyjde v septembri, je to strašne.. Ale aj na Got si pamätám ako sme rok museli čakať na novú sériu :)
• Jana Varga  |  27.05.2020 19:12:46  |  IP: 78.98.---.---
Asi si viem predstaviť. Hoci sa televízoru vyhýbam ako čert krížu (tie reklamy ma privádzajú k šialenstvu) pamätám veľmi jasne, ako som čakala roky na GoT... a potom každú nedeľu vstávala v noci :D

26.05.2020
• Maťa  |  26.05.2020 02:40:58  |  IP: 94.109.---.---
Ja viem, už si to vysvetľovala a chápem to úplne 😊 len ja čo sa takýchto veci, som nedostala trpezlivosť do vienka, nechci si predstaviť ako trpím keď čakám na ďalšie série mojich obľúbených seriálov 😂

25.05.2020
• Jana Varga  |  25.05.2020 13:38:51  |  IP: 78.98.---.---
A akú navrhuješ?
Po pravde, ja sa tohto termínu držím hlavne preto, aby som mala čas napísať niečo do zásoby, keby nastala kríza (teraz som dva mesiace nepísala, už som začala), aby ste stále mali istotu pravidelného prísunu kapitol. Keby bola forma tak, ako pri dopisovaní oboch týchto poviedok, tak ok. Vtedy som vrhala jednu kapitolu denne, raz sa mi, myslím, podarilo behom 24 hodín vrhnúť dve kapitoly, no ale stárnem :D
• Maťa  |  25.05.2020 12:35:57  |  IP: 94.108.---.---
A nechceme si dat zas nejakú súťaž? 😂 Ten týždeň bude nekonečný 😝
• Jana Varga  |  25.05.2020 07:15:38  |  IP: 78.98.---.---
Maťa a práve som zistila, že tá scénka bude hneď v nasledujúcej kapitole :D
• Jana Varga  |  25.05.2020 07:09:29  |  IP: 78.98.---.---
Ďakujem obom!
Lillypotterml, čo sa stalo so zemiakom? Ja neviem, možno ho Charlie šikovne chytil a zjedol, možno skončil na zemi a oni ho potom vyhodili, možno ho Ron zdvihol zo zeme a zjedol:D. Neviem, netuším aký osud ho postihol.
Zo zvedavosti... čím sa líšil Harry v tejto kapitole od tej predchádzajúcej?

Maťa, ja viem... No ale, teraz bude nasledovať séria chutnučkých kapitol a ja sa stavím, že uhádnem, ktorú scénku si prečítaš možno aj 11 krát :)
• Maťa  |  25.05.2020 02:12:32  |  IP: 94.109.---.---
Ahoj, tak môj názor poznáš, tato kapitola veru nebude patriť medzi moje obľúbené, ktorú budem čítať aj 10 krát... Ale teším sa ako sa to zamota :)

24.05.2020
• Lillypotterml  |  24.05.2020 21:54:07  |  IP: 77.247.---.---
:) tak tato kapitola sa mi páčila :) zaujímalo by ma čo sa stalo s tým zemiakom čo Teddy hodil(ani sama neviem prečo ale strašne ma to zaujíma) Harry bol v tejto kapitole super :)



Nový príspevok
nick  
text
 
 
540+4nula  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist

aktualizované: 12.07.2020 14:36:38