23. Pokoj pred búrkou


„Máme pre vás svadobnú cestu.“
                „Vážne?“ pochybovačne sa spýtal Harry. „A kam budeme môcť ísť? Núdzová miestnosť? Alebo nám vyzdobíte jednu z miestností na hrade a budete nás pravidelne kontrolovať?“
                „Potter, netrep,“ vrkol Snape tváriac sa vražedne. Harry si však nebol istý, či chce zavraždiť jeho alebo tých, ktorí ho do tejto situácie dostali. „Nakoniec ma prehovorili, aby ste mohli stráviť víkend na ostrove Fénixov, ktorý je vraj ešte bezpečnejší, než Rokfort, avšak musím podotknúť, že všetko je bezpečnejšie než Rokfort, pretože tu si ty.“
                „Môžete odísť budúci piatok a vrátiť sa v nedeľu,“ v rýchlosti sa vložila Hermiona, pretože tí dvaja vyzerali, že sa pustia do nejakej slovnej prestrelky, na ktorú nebol nikto zvedavý.
                „To je výborné,“ potešila sa Ginny.
                „Že?“ usmiala sa Hermiona.
                „Nič nie je výborné.“
                „Severus, ticho,“ vložil sa aj Bill. „Všetci vieme, že je to skutočne bezpečné miesto. Nikto sa tam nedostane, pokiaľ tam nebol a ako vieme, ani jeden zo smrťožťožrútov, vrátane Voldemorta, tam nebol.“
                „Veľmi bystrá úvaha, len čo je pravda,“ zaprskal Severus nepriateľsky zazerajúc po Billovi.
                „Mám to chápať tak, že tento nápad prešiel hlasovaním a vyhral tromi hlasmi proti jednému?“ zaškľabil sa Harry. Bill len s úškrnom prikývol. „Tak fajn, pôjdeme na svadobnú cestu na ostrov,“ pritiahol si Ginny k sebe, strýka okate ignoroval. „A strávime dva nezabudnuteľné dni, avšak to neznamená, že si to niekedy v budúcnosti nevynahradíme a nepôjdeme niekde ďaleko a hlavne na dlho odtiaľto preč.“
                „V tom ti budem fandiť. Keď prežiješ vojnu, dúfam, že ťa dlho neuvidím,“ zabrblal strýko a naštvane odkráčal od toho nadšeného klbka.
                „Jedoval sa dlho?“ dívala sa za ním Ginny.
                „No, jedoval by sa zrejme dlhšie, keby nezasiahol Dumbledore,“ uškŕňala sa Hermiona.
                „Nechápem prečo,“ zavrtel hlavou Harry roztrpčene, takmer ukrivdene. „Keby sa to dalo, mohli by sme na ostrov odísť všetci a Voldemort by sa k nám určite nikdy nedostal.“
                „Keďže to ale nejde, tak si vy dvaja užijete aspoň ten víkend a budeme sa musieť postarať o to, aby sme na dovolenku raz mohli všetci,“ prerušila ho Hermiona.
                „Ale tak čo,“ mykol napokon rezignovane plecami. „Severus sa podieľal na peknom svadobnom dare a keď je naštvaný, je to len jeho problém.“
                Severus sa napokon upokojil a po polhodine trucovania sa vrátil na svoje miesto. Hryzúc do koláča sledoval mladých manželov, ktorí sa k sebe tisli na parkete. Väčšina hostí už odišla. Keby to bola normálna svadba, alebo teda svadba niekoho nedôležitého, teraz by už bol preč. Ale keďže bol v úlohe náhradného rodiča ženícha, jednoducho musel ostať dlhšie.
                „Dobre vieš, že je to absolútne bezpečné,“ Hermiona naňho pozrela kútikom oka. Prekvapene sa k nej otočil. Nielenže nezbadal, kedy si prisadla k stolu, ale ani nepochopil, ako sa jej podarilo odhaliť smer jeho myšlienok. Legilimenciu neovládala. To vedel. A jeho myšlienky by neodhalil hocikto. Možno ho odhalila len vďaka výrazu tváre. A keď to tak náhodou bolo, tak sa bude musieť nad sebou vážne zamyslieť.
                „Nemala by si už ísť spať?“ zamračil sa.
                „A mám pocit, že im to aj praješ,“ ignorovala ho.
                „Ako liečiteľ by som ti odporučil ísť do postele. Je jedna hodina po polnoci a ponocovanie ti neprospieva.“
                „A tebe neprospieva to neustále hľadanie príležitosti, ako si robiť starosti alebo ako robiť starosti niekomu inému,“ významne povytiahla obočie. Len zavrtel hlavou. „Nechaj ho už na pokoji.“
                „Nemôžem ho nechať na pokoji, keď budúcnosť nás všetkých leží na jeho ramenách,“ zamračil sa.
                „Vieš ako to myslím,“ zamračila sa mu naspäť. „Vieš ako...“
                „Dobre, mlč,“ dôrazne ju prerušil. Nie však nepriateľsky, len podráždene a unavene. „Veď ja som predsa veľmi potešený tou skutočnosťou, že pôjde na dva dni mimo hrad.“
                „Neprskaj ironicky.“
                „Neprskám,“ fľochol po nej. „Len konštatujem.“
                „Tak sa zdrž konštatovania.“
                „Hermiona...“
                „Asi pôjdem skutočne spať, pretože ma už nebaví dívať sa na to, ako si vy dvaja leziete na nervy.“
                „Nelezieme si na nervy. Len máme v mnohých smeroch odlišné názory a...“
                „A ty jednoducho nechceš nikdy brať do úvahy názor svojho synovca, nieto, aby si uznal, že jeho názor môže byť správny.“
                „Potterov?“ zaškľabil sa.
                „Vidíš a je to tu znova.“
                „Momentálne nemal žiaden názor, len s nadšením privítal ten váš nápad napriek tomu, že som s ním nesúhlasil.“
                „A sme pri tom znova,“ s povzdychom prevrátila oči. „Konečne pripusť a zmier sa s tým, že sa celý svet nebude riadiť tak, ako si to ty predstavuješ, ako uznáš za vhodné a ako si želáš. Je to dobrý nápad. Zaslúžia si aspoň trocha oddychu a pokoja. Hlavne Harry a hlavne pre to, že práve na jeho pleciach leží naša budúcnosť. A keď ho nechceš totálne znechutiť, tak mu dovoľ aspoň trocha voľnejšie dýchať, nestráž ho ako stopovací pes a aspoň trocha sa mu pokús dôverovať.“
                „Je to Potter...“
                „No a čo, že je to Potter?“ potichu po ňom štekla. Prekvapene vyvalil oči. „Si predsa dosť inteligentný aby si vedel, že keď chceš niečo docieliť, dá sa to spraviť aj premyslenejším spôsobom a nie neustálym štekaním, rýpaním a buzerovaním.“
                „Hermiona!“
                „A nemám pravdu?“ zasyčala. Len na ňu civel. Do čerta ju poslať nechcel, aj keď by si to zrejme zaslúžila. Vedel aj to, že tvrdiť, že jej do toho nič nie je, je hlúposť, pretože po tých všetkých rokoch a po tom, čo spolu preskákali a aký vzťah medzi nimi vznikol, má možno väčšie právo starať sa do života jeho synovca, než on.
                „Len sa mi nepáči, že má odísť z bezpečia hradu, aj keď na ďalšie bezpečné miesto, ako vy tvrdíte. Nechápem, prečo si taká nepriateľská.“
                „Možno mnou začali cvičiť hormóny, keď som tehotná,“ zaškľabila sa naňho. „Nemyslela som len tvoj momentálny nesúhlas, ale všetko, s čím si nesúhlasil predtým a s najväčšou pravdepodobnosťou ešte nesúhlasiť budeš.“
                „Nechápem, prečo sa s tebou rozprávam práve o tomto a práve teraz,“ zavrtel hlavou.
                „Príliš veľa vecí nechápeš, nie je to zvláštne?“ neprestávala sa ceriť.
                „Radšej toho nechajme,“ neprestával sa mračiť.
                „Ako chceš,“ mykla plecami. „Len sa nad tým zamysli.“
                „Nemám sa nad čím zamýšľať.“
                „Tak fajn. Pôjdem spať.“
                „Dobrú noc,“ vrkol jej chrbtu. Ani sa neobťažovala mu odpovedať na pozdrav. Zdalo sa mu, že to riadne prehnala. Nemá byť na búrenie hormónov ešte skoro? Keďže ide ale o Hermionu Grangerovú, ktorá všetko vedela a poznala skôr, tak zrejme aj búrenie hormónov muselo prísť skôr. Zaškeril sa nad svojimi úvahami.
                Díval sa, ako pristúpila k mladomanželom a ako si ju mladá pani Potterová odviedla bokom. A premýšľal, či ju vážne nemal prekliať. Tehotnú, netehotnú, proste to prehnala. Zrejme jej dal ale dôvod k tomu, aby si to mohla dovoliť. Potichu zahrešil a radšej si upil vína.
                Keď sa po ďalšej polhodine pobrali spať aj manželia Weasleyovci a vyzeralo to, že tu ostanú už len mladí popíjať ktovie dokedy a keďže sa nechcel stať svedkom prípadnej reprízy metlobalovej exhibície zo začiatku týždňa, rozhodol sa aj on rozlúčiť s mladomanželmi.
                „Zdá sa, že ho to prešlo,“ povedala Ginny po tom, ako sa s nimi strýko rozlúčil. Celkom normálne, ako zhodnotila.
                „Nemalo ho to prečo neprejsť,“ odvetil jej manžel. „Teraz sa ale prestaňme trápiť Severusom a všetkým ostatným,“ hlesol jej do ucha. „Vyzerá to tak, že sa svadba chýli ku koncu, alebo tá vážnejšia časť svadby. Tvoji bratia zrejme budú piť až do rána,“ uškrnul sa. „Teraz by sme už mohli odísť aj my, nie?“ navrhol. „Teda, keď sa ti ešte nechce tancovať, alebo tak.“
                „Lodičky som si síce definitívne vyzula už pred dvoma hodinami, takže by sa mi teoreticky ešte mohlo chcieť tancovať, ale prakticky sa mi chce zaliezť do postele, pán Potter,“ provokačne natiahla.
                „Hm, pani Potterová. Teoreticky sa vám chce zaliezť do postele, ale prakticky máte v pláne milovať sa so svojím manželom, nemám pravdu?“
                Rozlúčili sa s poslednými zabávajúcimi svadobčanmi. Dvojčatá si zrejme ich odchod ani nevšimnú, pretože sa venovali vymýšľaniu ďalších výmyslov s Leeom Jordanom, Seamusom a Michaelom Cornerom. Ich priateľky sa bavili medzi sebou a ďalšie mladé páry, ktoré sa tu ešte nachádzali, tancovali pomalé tance na parkete.
                Svoju manželku preniesol cez prah do bytu na Základni na rukách, ako to videl v akomsi filme. Dúfal, že sa mu podarí preniesť ju do ich vlastného domu niekedy v budúcnosti, keď bude bezpečne a keď budú môcť bývať a žiť ako normálni a slobodní ľudia. A keď sa odsťahuje z chrabromilských dievčenských spální a z klubovne, čo plánovali na nedeľu, tak ju prenesie aj do ich bytu na hrade.
                Bill im prezradil, že ich svadobná cesta bude vhodným miestom, kde by mohli bezpečne vyskúšať svadobný dar od neho a dvojčiat. Len tým zvýšil zvedavosť Ginny. Alebo možno nie zvedavosť, pretože si už zrejme dokázala predstaviť, čo im dali. Bola to skôr nedočkavosť. Harrymu povedala, že zrejme zažijú veľmi intenzívne tri dni.
               

------

Na ďalší deň mladomanželov nikto nebudil. Spali až do obeda, až hlad ich vyhnal z izby. Ako sa dozvedeli, dvojčatá vylezú možno až na večeru. Pretiahli svadbu do šiestej hodiny rannej a našťastie nič mimoriadne, alebo nič, čo by narušilo pokojný spánok riaditeľa Rokfortu, nevyviedli. Molly ich v kuchyni znova od dojatia stískala a Ginny sa tentoraz nechala. Hermionu tu nenašli. Mali sa s ňou stretnúť až o druhej, kedy ako vedúca fakulty mala vyriešiť Ginnino sťahovanie z fakulty.
                Dalo by sa povedať, že sťahovanie mladej pani Potterovej prebehlo ľahšie a hladšie, než očakávali. Chrabromilčania, ktorí už o svadbe vedeli a ktorí takéto niečo aj očakávali, boli ústretoví a milí. Dokonca aj dievčatá, ktoré sa ešte pred dvoma rokmi nevedeli zmieriť s faktom, že začala Ginny chodiť s Harrym, vyzerali prajne. Chceli sa len ubezpečiť, že ich prefektka a kapitánka metlobalového družstva na fakultu nezanevrie, čo by však nikdy nespravila. Aj tak predpokladala, že väčšinu dňa bude tráviť so súkmeňovcami pri svojich fakultných povinnostiach a nešlo len o vyučovanie a tréningy.
                Tak sa teda stalo, že bola Ginevra Molly Weasleyová Potterová v nedeľu o šiestej ubytovaná v byte svojho manžela. Vedúca chrabromilskej  fakulty jej pomáhala pri vybaľovaní vecí. Respektíve pomáhala čarovne zväčšiť priestory v skriniach a poličkách. Harryho pri tom nepotrebovali a tak sa nechal Colinom odviesť do Núdzovej miestnosti, ktorú využili ako hlavný stan Rokfortskej armády, ako ju nazval.
                „Tak, to by mohlo byť myslím všetko,“ Hermiona zložila prútik, keď sa im podarilo natesnať do skrine aj posledný kus Ginninho oblečenia.
                „Uhm, s knihami problém nebude, Harry ich nemá až toľko a do kúpeľne sa tiež nejako vopchám,“ zmĺkla a zadívala sa na svoju kamarátku. Chcela sa s ňou porozprávať od včera večera, ale nemali k tomu príležitosť.
                „Čo pozeráš?“ uškrnula sa Hermiona. „Máš súhlas samotného riaditeľa Rokfortu, tak by si sa nemusela cítiť divne, že si sa práve nakvartírovala profesorovi do bytu.“
                „O to nejde,“ povzdychlo mladšie dievča a sadlo si na posteľ oproti nej.
                „Tak o čo ide?“ podozrievavo stiahla obočie.
                „Ja vlastne ani neviem. Zrejme o nič, ale aj tak...“
                „Ginny, von s tým,“ už sa zamračila. Váhanie pri svojej kamarátke často nevídala a prišlo jej to viac ako podozrivé. Tušila problémy. „Ide o Draca?“ spýtala sa. O čo iné by aj malo ísť? Ginny sa na ňu neprestávala dívať a ona znervóznela. „Chcem vedieť, čo ťa zožiera a to hneď,“ zavelila.
                „Mám taký pocit, že začal žiarliť,“ vyhŕkla. Hermiona prekvapene vyvalila oči.
                „Na čo?“
                „Snáď na koho.“
                „Tak na koho? Na Billa? Severusa? Na oboch? Ale veď to je hlúposť,“ zavrtela hlavou. Mračila sa snáď ešte viac, ako majster elixírov.
                „Ja to viem, ale...“
                „Ale čo? Čo si myslí? Že sa teraz zavriem v izbe a nebudem vychádzať len preto, že sa to jemu zdá správne? Nechápem, prečo žiarli. Nič medzi nami, medzi Billom alebo Severusom, nie je a nič ani nemôže byť. Sme len priatelia a že s nimi trávim trocha viac času? No a čo? Je tu veľa vecí, o ktorých s nimi môžem diskutovať. A mňa to diskutovanie baví. Keď si myslí, že len kvôli nemu...“
                „Hermiona, nerozčuľuj sa, prosím,“ prerušila ju Ginny so stiahnutým obočím.
                „Len mi nezačni tvrdiť, že by to mohlo mať nepriaznivý vplyv na moje tehotenstvo, lebo...“
                „Čuš,“ zahriakla ju. Hermiona skrotla. „Je mi jasné, že ste len priatelia a nič medzi vami nemôže byť. Aj keď... No ale to je momentálne jedno. Vadí mu, že s ním netráviš čas. Ja viem!!! Je to jeho chyba, pretože sa tak rozhodol. Možno ho štve len to, že si sa nezahrabala, ako si naznačila. Ale pohybujú sa pri tebe nezadaní muži a stať sa môže hocičo.“
                „Ale nemôže. Je to Bill a Severus, čo by sa mohlo stať?“
                „Všeličo.“
                „Ginny, prestaň.“
                „Dobre, ale vži sa do jeho situácie.“
                „Nebudem sa vžívať do jeho situácie. Je to somár a tým to pre mňa končí. Keď sa zobudí za desať rokov, bude mi to jedno. Určite naňho nemienim čakať donekonečna, ale rozhodne nehľadám nikoho, kto by ho nahradil. A ani to neplánujem. Uznávam, stať sa môže hocičo, ako si naznačila, ale nie je to moja priorita.“
                „Možno by lepšie znášal, keby si sa stretávala s Harrym alebo Remusom.“
                „Alebo Lovegoodom, Binnsom alebo mojím otcom, nie?“ sarkasticky natiahla. „Túto debatu som sa práve rozhodla uzavrieť. Bill je mojím dobrým priateľom. Máme sa o čom rozprávať. Rovnaké to je aj pri Severusovi. Keď sa to milému Dracovi Malfoyovi nepozdáva, je to len jeho problém. Nebudem kvôli nemu zahadzovať dobré priateľstvá.“
                „Jasne, dobre,“ rezignovane povzdychla mladá pani Potterová. „Tiež v tom nevidím nič zlé, ale jeho odchod zo svadby mi napovedal, že sa išiel od žiarlivosti zblázniť.“
                „Tak nech s tým niečo spraví,“ zavrčala frustrovane. „A keď s tým nechce spraviť nič, tak nech aj praskne.“
                „Nebudeš mu to hovoriť, však?“
                „Ja? Veď by mi ani nezavinšoval dobré ráno, keby to nebolo medzi hlavnými morálnymi zásadami,“ zaškľabila sa.
                „Mrzí ma to,“ ticho zapípala Ginny.
                „Ja viem, mňa tiež, ver mi, ale...“
                „Áno, chápem.“
                „Budeš sa s ním o tom baviť?“
                „Zatiaľ nie. Uvidím, ako sa bude správať aj naďalej, ale hneď, ako zbadám niečo podobné, ako na svadbe, tak mu poriadne vypláchnem žalúdok.“

------

Harry sa vrátil z Núdzovej miestnosti nanajvýš spokojný. Colin sa, spolu s Lunou, postarali o to, aby to tam vyzeralo presne ako v tréningových priestoroch na Základni. Zamerali sa na precvičovanie streľby na pohyblivé terče. Na precvičovanie súbojov a na liečenie zranení. Vzniklo niekoľko skupiniek, ktoré sa zamerali v zdokonaľovaní toho, čo im šlo najlepšie, prípadne sa doučovali to, v čom boli slabší. Vznikli jednotky, ktoré by sa mohli zamerať na boj proti dementorom aj inferiom. Ktoré by mohli viesť súboje so smrťožrútmi bez toho, aby im hrozila okamžitá smrť. Ktoré by mohli bojujúcich kúzlami postaviť na nohy. Ktoré by mohli škodiť rozmanitými spôsobmi.
                Dohodol sa s Colinom, že by mohli vymyslieť niečo ako bojové hry. Pretože súboje, nech by ich bolo akokoľvek veľa a nech by boli na akejkoľvek úrovni, nemohli plne nahradiť priamy boj so smrťožrútom. Rozhodol sa, že toto navrhne aj na Základni. S nápadom prišiel chrabromilský šiestak muklovského pôvodu, ktorý v televízore videl istý program zameraný práve na to. Aby sa proti sebe postavilo niekoľko družstiev a tie by proti sebe bojovali s úmyslom dostať sa k hlavnému pokladu. Víťazom by sa stal ten, kto by sa k pokladu dostal, respektíve prebojoval, ako prvý.
                „Páči sa mi to,“ prezradil Harry strýkovi v stredu poobede. Jeho manželka práve viedla metlobalový tréning, po ktorom sa mala zúčastniť svojich dvoch súbojoch v chrabromilskom súbojníckom klube a po večeri mala zájsť do Núdzovej miestnosti dohliadnuť na výučbu liečiteľských kúziel. O pár dní mali začať aj medzifakultné súboje.
                „Áno, vyzerá to dobre,“ odvetil Severus nezdvihnúc hlavu od pergamenov.
                „Zájdem za Remusom a navrhnem to aj pre Základňu.“
                „Áno.“
                „Možno by neskôr mohli bojovať študenti proti obyvateľom Základne.“
                „To by bolo výborné.“
                „Počúvaš ma vôbec?“ zamračil sa.
                „Iste, že ťa počúvam,“ natiahol a konečne zdvihol hlavu. „Ja to totiž dokážem... robiť niekoľko vecí naraz. Tieto písomné práce musím do zajtra opraviť, aj keď sa mi chce vďaka nim plakať, som ti k dispozícii a počúvam ťa,“ milo sa pousmial.
                „Nemusel by zadávať toľko zbytočných úloh a mal by si viac času.“
                „Zrejme ma nepočúvaš ty. Toto sú písomné práce, nie úlohy. Tie ma čakajú potom.“
                „Práve o tom hovorím. Nechápem...“
                „To ma ani neprekvapuje. Pozri, Harry. Netráp sa zbytočne. Učím už takmer dvadsať rokov rovnakým spôsobom a doteraz som stíhal všetko. Dokonca aj oveľa viac. Je síce pravda, že doteraz ma nechodil navštevovať žiaden príbuzný, ale aj to sa dá prežiť. Nechcem tvrdiť, že ma otravuješ, zdržuješ alebo lezieš na nervy,“ s úškľabkom natiahol, „ale keby ti snáď mala moja momentálna činnosť prekážať, keby si snáď začal nadobúdať pocit, že sa ti nevenujem zodpovedajúco tvojmu postaveniu a dostatočne alebo nebodaj keby si si uvedomil, že ma práve ty môžeš zdržovať, otravovať alebo liezť mi na nervy, mohli by sme sa dohodnúť, že budeš chodiť po večeri, napríklad v dobe, kedy som bol v sídle Temného pána. V opačnom prípade seď a rozprávaj. Ubezpečujem ťa, že aj keď vedieš monológ, tak ja ťa vnímam a v momente, kedy uznám, že je moja reakcia vítaná, tak zareagujem.“
                „Aha, jasne,“ zaškľabil sa. „Tak pokračujeme.“

------

Hermiona sa v nasledujúcich dňoch po rozhovore s Ginny akosi podvedome vyhýbala stretnutiam s Billom aj Severusom. Vždy si, sama pre seba, našla nejakú výhovorku, prečo za nimi nezájsť. Vo voľnom čase sa venovala odhaľovaniu kúziel, ale rýchlo prišla na to, že proste nemá dostatok skúseností, aby dokázala zistiť, ktoré kúzlo je ešte stále funkčné. Preto bude musieť počkať, rovnako ako ostatní, ktoré kúzlo sa budú následne učiť.
                Ani jeden z trojice Severus, Remus, Bill neprišiel s ničím novým. Dokázali len prehlásiť, že ďalšie štyri kúzla nebudú fungovať. Preto sa venovala svojim profesorským aktivitám. Navštevovala Súbojnícky klub, v ktorom jasne viedla dvojica Draco a Ginny a bolo otázne, kto sa k nim pridá do záverečných bojov. Zaujímavé bolo, že pri každej jej návšteve jej bývalý priateľ v klube nebol. Pristihla sa pri myšlienke, či ho snáď nevyhľadáva alebo čo. Ale to bola hlúposť. Ona sa musela zaujímať o dianie v jej fakulte. To on sa jej celkom úspešne vyhýbal. Netušila, dokedy chce byť taký sprostý, ale keď chce, tak nech je. Začínalo jej to byť vcelku jedno.

------

Že sa Ginny stane Harryho manželkou, to sa vedelo skôr, než sa to stalo. To, že býva u svojho manžela, to sa tiež vzalo s pochopením. Kde inde by mala byť, než u svojho zákonného manžela? Skutočnosť, že nebola nikdy hlúpa, skôr naopak, vždy patrila k lepším študentom, to sa tiež vedelo. Alebo sa to aspoň vedelo v troch zo štyroch fakúlt. A určite sa to vedelo aj v tej slizolinskej, ale to by neboli Slizolinčania, aby v tom nevideli príležitosť ku konfliktu.
                Keď ich bolo pokope viac, tak si aj viac verili. Nevyhľadávali priame potýčky. Neboli hlúpi a vedeli, že by ich presila v nejakej prútikiáde porazila. Ale slovne si dovoľovali vŕtať. Momentálna novinka ich k tomu viac ako vyzývala. Pred hodinou Obrany si dovolili otvoriť ústa na Ginny Potterovú a na to, aké hodnotenia a aký prístup teraz dostane od ich profesora, ktorému v posteli rozťahuje nohy. A to doslovne. Draco celkom rozumne držal pod jednou pažou Ginny a pod druhou Colina. A nehádali sa len oni dvaja. Na ich stranu sa postavili aj Bifľomorčania a Bystrohlavčania.
                Harry počul dianie pred učebňou celkom zreteľne. Vedel, že k tomu príde. Že sa predsa len nájde nejaký idiot, ktorý bude chcieť poukázať na ich manželstvo. A následne aj na jeho možné zaobchádzanie so svojou manželkou na jeho hodinách. A celkom očakávane to boli práve Slizolinčania. Menovite Mulwey.
                „Sadnite si,“ vyzval študentov, keď sa po zazvonení dohrabali dnu. Chrabromilčania boli od zúrivosti červení a Slizolinčania spokojne vyškľabení. Našťastie nikto z nich nevytiahol prútik a preto si to bude môcť vybaviť na svojej hodine. „Alebo radšej nie,“ zastavil ich. Celá trieda naňho pozrela. Že by dnes nepísali písomku tak, ako to robili vždy v piatok na posledných hodinách? Že by rovno prešli k praktickým cvičeniam? „Odsuňte stoly k stenám.“
                Díval sa, ako študenti prútikmi odsúvajú stoly presne tak, ako boli zvyknutí. Nedovolili si ani hlesnúť. Aj to sa už naučili. Rozprávať čo najmenej.
                „Ďakujem. Stojte pri stene. Poprosil by som pána Mulweyho a pani Potterovú, aby ku mne prišli,“ zavelil so skríženými rukami na prsiach. Ginny sa mierne mračila, ale poslúchla svojho profesora. Mulwey síce tiež, ale nezabudol niečo zašomrať smerom k svojim súkmeňovcom. „Nedalo sa nepočuť vašu potýčku pred hodinou,“ vypustil úplne pokojne. Ginny sa nadychovala, že niečo povie, ale nedovolil jej to. „Bol by som rád, pán Mulwey, aby ste mne a celej triede, ukázali svojho Patrona,“ uprene sa naňho zadíval.
                Mulwey naňho prekvapene civel. Patronov sa učili minulý rok a vo výsledkoch MLOKov zvládnutie tohto zaklínadla malo významný vplyv na celkové hodnotenie výsledkov študenta. Nevyžadovalo sa, ale bolo lepšie, keď ho študenti vedeli.
                „Ja...“ vysúkal zo seba.
                „Nerozumeli ste mi?“ mierne sa zamračil.
                „Rozumel som, ale ja...“
                „Nezvládnete to?“
                „No, mne to ešte úplne nejde,“ stiahol obočie. Začínal tušiť, čo týmto divadlom profesor Potter mieni.
                „Aha,“ chápavo prikývol. „Je jasné, že toto kúzlo nepatrí k povinným kúzlam, ktoré sa vyžadujú pri skúškach z MLOKov. Čo ma mimoriadne mrzí najmä v dnešnej dobe. Preto vás zaň nebudem ani hodnotiť,“ päť sekúnd ho prebodával pohľadom, potom sa obrátil k Ginny. „A teraz vy, pani Potterová. Predveďte nám svojho Patrona.“
                Ginny sa mračila na svojho slizolinského spolužiaka. Potom hrdo nadvihla bradu a vystrela ruku s prútikom. Nikoho neprekvapilo, keď sa miestnosťou rozletel jej jasný, zreteľný a silný jastrab. Aj po tom všetkom, čo sa jej stalo, stále mala krásne spomienky a myšlienky, na ktoré sa mohla sústrediť.
                „Ďakujem,“ prikývol vážne, keď Patronus zmizol. „Teraz ku kúzlam, ktoré sú už povinné. Aby sa predišlo výhovorkám, že som snáď nepostupoval spravodlivo, slečna Shullová, vyčarujte nám, prosím, dve identické figuríny,“ vyzval slizolinskú triafačku. Tú, ktorá bola spolu s dvoma ďalšími slizolinskými siedmakmi vylúčená zo Severusovho zoznamu prípadných smrťožrútov. Boli traja z desiatich.
                Shullová bez váhania vyčarila dve drevené figuríny veľkosti dospelého chlapa presne tak, ako si to zvykli robievať na hodinách Obrany.
                „Kúzlo Reducto pozná každý z vás. Je povinné. Ako funguje, to tiež viete. Čím silnejšie, tým účinnejšie. Pán Mulwey, predveďte nám svoje Reducto na prvej figuríne,“ znova vyzval od hnevu červeného Slizolinčana. Za ním sa ozývalo protestné frflanie zvyšku Slizolinu.
                Mulwey nezaváhal. Bol výborným čarodejníkom. Minulý rok sa zúčastnil finále Duelantského pohára, kde prehral s Malfoyom. Vedel to a ovládal to dobre. Jeho figurína sa pod zaklínadlom rozpadla na päť častí. Slizolinčania pochvaľne zaskandovali a Ginny sa s miernou výčitkou pozrela na svojho manžela. Videla mu v očiach veselé ohníčky. Poznal ju skutočne dokonale. Natrénované mala viac ako dosť. A vedel, že keď je naštvaná, čo práve teraz na Mulweyho bola, tak má v sebe neuveriteľnú silu. A bolo jedno, že je o hlavu menšia než Slizolinčan a o poriadnych tridsať kíl ľahšia. Zaprela sa do svojho zaklínadla skutočne dôrazne. Až tak silno, že sa figurína doslova rozštiepila. Chrabromil spoločne s dvoma ďalšími fakultami spokojne oslavoval.
                Harry mal presne toto v pláne. Vedel, že z toho vznikne súťaž, ale netušil, že to fakulty vezmú až tak vážne. Pokračoval. Nechal si vyčariť od ďalšieho Slizolinčana pohyblivé terče a vyzval ich, aby zostrelili čo najviac terčov z desiatich. Mulwey zostrelil sedem terčom. A Ginny bola k jeho potešeniu ešte úspešnejšia. Zostrelila ich hneď deväť. Aj keď bol svedkom už aj toho, ako sa jej podarilo zostreliť celú desiatku.
                „Tak, ďakujem obom zúčastneným za asistenciu pri dokazovaní, že nech je môj vzťah ku komukoľvek z vás akýkoľvek, hodnotenie je závislé od vašich vedomostí a schopností. Pani Potterová práve dokázala, že si vynikajúcu zaslúži. Bol by som ešte rád, keby ste sa práve vy dvaja stretli pri prvom medzifakultnom súboji, ktoré začnú od budúceho týždňa a ja verím, že vám, pán Mulwey, pani Potterová predvedie ďalšie svoje čarodejnícke kvality,“ díval sa striedavo na nahnevaného a potupeného Mulweyho a na veselú Ginny. „A už nikdy, skutočne nikdy nechcem počuť, že by som snáď bol neobjektívny,“ sykol Mulweymu priamo do tváre. „A ešte moment, pán Mulwey,“ zarazil ho pri odchode. Študenti už upratali lavice na miesta. Videl, že Draco s Lunou a Colinom veselo vítajú Ginny a potichu sa chechtajú. „Ešte jedna nemiestna poznámka na adresu mojej manželky a sľubujem, že budem zvysoka kašľať na to, že som vaším profesorom,“ potichu, tak aby to počul len on, mu výstražne zavrčal do tváre.

------

„Ako si si mohol byť istý, že ho porazím?“ spýtala sa Ginny v momente, ako si vybaľovali svoje veci po premiestnení na Ostrov, na ktorom mali stráviť čiastočnú svadobnú cestu.  
                „Proste som to vedel. Si oveľa lepšia než on,“ mykol plecami a vytiahol balíček od dvojčiat a Billa. „Otvoríme to?“ stiahol na balíček obočie.
                „Najprv sa navečerajme,“ zachichotala sa. „Predpokladám, že potom tak skoro na jedlo nepomyslíme.“
                „Hm, zrejme tuším, čo to je. Len nechápem, že nám také niečo dali.“
                „Sme manželia, prečo by nám to nemohli dať? Aj keď uznávam, že by ti možno súprava príborov prišla vhodnejšia,“ zazubila sa.
                „Ginny, nerýp,“ dotknuto sa ohradil. „Ale keď a to všetko a oni... Chápeš?“
                „Nie,“ priznala. „Ale jediní, kto sa sem môžu dostať, sú Hermiona, Severus a Draco a nikto z nich sem určite nepôjde. Tak je to jedno.“
                „Ale oni sú tvoji bratia!“
                „A ty si môj manžel, tak sa už prestaň správať tak mravne a cnostne a poď jesť.“
                „A potom?“
                „Áno, a potom...“
                V rýchlosti do seba nahádzali večeru. Molly ich nabalila na dva dni, takže o jedlo núdzu mať nebudú. A o jedlo sa starať skutočne nechceli. Chceli si svoju svadobnú cestu užiť do sýtosti. A k tomu im mal pomôcť aj dar od bratov nevesty.
                V balíku sa nachádzala jedna jediná sviečka. Výrobok weasleyovských dvojčiat, ktorý bol stále len vo fáze testovania, pretože im chýbali dostatočné zásoby najdôležitejšej prísady. A práve tú im pomohol zohnať Bill a tým svoj nový výmysel doviedli k dokonalosti. Predpokladali, že keď sa svet upokojí, práve tento výmysel im pomôže zarobiť majetok.
                Sviečka plnila niekoľko funkcií a každá jedna mala za úlohu spraviť sex ešte lepším. Cítili naň väčšiu chuť, hoci už na hrade mali obrovskú chuť jeden na druhého. Dopomáhala k tomu, aby každý jeden dotyk vnímali ešte intenzívnejšie. Aby ich vrcholy boli búrlivejšie a dlhotrvajúce. Aby sa ich výkony dokázali opakovať niekoľkokrát. Aby len pri obyčajnej prechádzke za sprievodu spevu meriardov po nepatrnom dotyku cítili túžbu po dôvernejších dotykoch. Milovali sa všade. V záhrade, na pláži, v kuchyni, dokonca aj na malom premiestňovacom námestí. Skutočne im tam nikto nepríde. Nepociťovali hlad. Po jedle. Pociťovali obrovskú lačnosť jeden po druhom. Sviečka im nedovolila pociťovať únavu.
                A sviečku museli v sobotu zahasiť. Celú nedeľu pociťovali pomaly zanikajúce účinky výrobku, ktorý zrejme v budúcnosti zachráni nejeden vzťah a dopomôže k tomu, aby bol sex zaujímavý aj vo vyššom veku.
                Ďakovali Merlinovi za to upozornenie, ktoré dostali od dvojčiat. Ginny síce tušila, ale takéto niečo, alebo skôr niečo v takomto rozsahu, teda nečakala ani vo sne. Nebudú to môcť využívať hocikedy, pretože na ďalší deň len dotyk od svojho manžela v prítomnosti jej mamky alebo otca, by mohol mať katastrofálne následky. Alebo nie. To nie. Ale zrejme by sa poriadne strápnili. Veď ešte teraz, keď si len na to pomyslí, to s ňou poriadne máva. A chce ho. Už znova. A zas.
               

------

„Môžeme to spustiť?“ spýtal sa Avery Lestrangovej.
                „Myslím, že áno,“ nebezpečne sa zachechtala. Vedľa nej ležal sud s upraveným jedom. Vylepšeným a zdokonaleným jedom, ktorý vydrží niekoľkonásobné zriedenie a stále bude smrteľne nebezpečný. Toto sa Daciankovi podarilo. To musela pripustiť. Ale po niekoľkých búrlivých nociach, ktoré spolu prežili, by pripustila hocičo. Prišiel na spôsob, ako ho beztrestne dostať do hradu. A Rokforťanov čakajú krušné chvíle. Ktoré však nezmiznú, pretože aj keby to zistili, tak sa sem nedostanú. Oni si tu na nich počkajú. Aj keby to malo trvať týždeň alebo mesiac. A dovtedy, aspoň v to dúfali, ich pár pokape. Slizolinčanom na hrade poslali varovanie. Nechápala ani to, ako sa im podarilo ich spojenie utajiť. Aj tu odviedol Dacian dobrú prácu. Vycvičil si tie malé krysy a oni ho bez výhrad počúvali. Bolo jasné, že bude výhodnejšie mať Daciana na svojej strane.
                „Lejeme!“ zavelil Avery. Niekoľkí z nich prevrátili sud. S potešením sa dívala, ako sa obsah rozlieva a mieša. Zbohom, Rokfort. Alebo minimálne dlhodobé zdravotné problémy a pár zdochlín k tomu. Snape, ten by bol vhodnou mŕtvolou. Alebo jej nepodarený synovec. Ten by sa do problémov mohol dostať ešte skôr, ako ten prašivý Potter. A jeho manželka. Merlin! On si vážne vzal za ženu tú hrdzavú žobrač. A práve tej by sa mohlo stať nejaké nešťastie. Ujma na zdraví, prípadne fakt, že by sa z Pottera stal vdovec, to by tiež nemuselo byť márne.
                „Užite si to!“ Lestrangová zavinšovala siluete hradu. A diabolsky sa zarehotala. Teraz si tu na nich počká. Veď oni prídu aj sami.

------

„Vyzeráš spokojne,“ zazubil sa Draco na Ginny v pondelok ráno. Jej úsmev sa ešte rozšíril.
                „Som spokojná,“ pripustila.
                „To je fajn, tak hádam ti to vydrží až do večere,“ zaksichtil sa. „Myslel som si, že budem prvý duel absolvovať ja, ale tvoj manžel sa rozhodol túto poctu venovať tebe.“
                „Vzhľadom k tomu, že sme pred dvoma týždňami pripravili fakultu o dvesto bodov, tak máme čo robiť, aby sme ich vyhrali naspäť,“ zasmiala sa. „Ty dostaneš príležitosť zajtra.“
                „Už sa teším,“ prikývol. „A ehm, len čisto zo zvedavosti, je tá vec dvojčiat skutočne taká dobrá, ako ju prezentujú?“ lišiacky zamrkal. Mierne sa zapýrila.
                „Tak to ti prezrádzať skutočne nebudem. Čo keby si ju vyskúšal sám, napríklad dnes večer, keď pôjdeš navštíviť Hermionu?“ nevinne zamrkala. Jeho úsmev mu zamrzol na tvári.
                „Dobre vieš, že nepôjdem,“ tvrdo odvetil.
                „Áno, to skutočne veľmi dobre viem,“ povzdychla sklamane. „Si sprostý.“
                „Dohodli sme sa, že sa o tom nebudeme baviť,“ namietol zamračene. „Zbytočne sa budeme len hádať.“
                „To ty si sa tak rozhodol,“ opätovala mu zamračenie.
                „Ale budeš akceptovať moje želanie, nie?“ nasilu sa uškrnul. A ona znova povzdychla.
                „Si sprostý.“
                „Ja viem.“
                Harry pri súbojoch dovolil používanie len desiatich kúziel; Expelliarmus, Stupefy, Protego, Impedimenta, Relacio, Petrificus Totalus, Imobilus, pŕhliace kúzlo a štekliace kúzlo . Liečivých mohli použiť toľko, koľko chceli, avšak je otázne, či ich využívať budú, pretože pri týchto zaklínadlách nehrozilo bezprostredné nebezpečenstvo ani žiadne zranenie. Žiadne iné nemohli byť použité, inak by bol dotyčný diskvalifikovaný a bolo by mu odrátaných dvadsať trestných bodov. Všetci mali rovnaké podmienky. Ani vychytávky zo zápisníka jeho otca, hoc boli neškodné, sa používať nemohli.
                Napriek tomu, alebo možno vďaka tomu, Ginny večer predviedla, že je skutočne lepšou, než zrejme najsilnejší Slizolinčan. Vyhrala, aj keď bol duel vyrovnaný. Mulwey nemohol používať žiadne smrťožrútske finty a celý Slizolin sa musel vážne zamyslieť nad touto skutočnosťou. Ak chcú uspieť, a to zrejme chcú, tak musia spraviť oveľa viac.
                Aj Draco na ďalší deň vyhral. Jeho duel s ďalším Slizolinčanom bol ešte jednoznačnejší, ako všetky medzifakultné duely predtým a z neho a z Ginny, sa stali po dvoch dňoch hlavní adepti na celkové víťazstvo. Čo zase až tak veľmi nikoho neprekvapilo.

------

„Ginny, vstávaš?“ uškrnul sa Harry na svoju manželku v piatok ráno.
                „Ešte nie, máme prvú hodinu voľnú,“ zamotala sa do prikrývky.
                „Aha, to fakt,“ zabrblal do skrine, z ktorej si vyberal čisté oblečenie. „Na raňajky by si ale mohla ísť, nie?“ pozrel sa do postele ponad svoje rameno.
                „Nemám akosi chuť,“ spod periny konečne vykukla jej bledá tvár.
                „Nemáš chuť?“ povytiahol obočie a naťahoval si nohavice. „To je prekvapujúce.“
                „Nie, u teba by to bolo prekvapujúce,“ nasilu sa zaškľabila. „Nemám chuť, ale keď chceš a keď pár minút počkáš, tak sa k tebe pridám.“
                Vyhrabala sa z postele. Zavrčal, keď okolo neho prechádzala len v nohavičkách do kúpeľne. Neznášal dni v týždni, kedy musel vstávať. Sviečka už našťastie bezpečne pominula účinkami, inak by na ňu zrejme skočil. Pri pomyslení na svadobný dar od dvojčiat mu pohľad padol na dar od Nevilla a Luny. Stiahol obočie. Kvety, ktoré mali byť žlté, stmavli a začali naberať fialový nádych.
                „Hej, Potter, nechaj ma aspoň sa umyť,“ protestne sa zamračila sediac nahá na toalete.
                „Prepáč, ale teraz sa neumývaš,“ zaškeril sa. „Prečo nemáš chuť na raňajky?“
                „To si sa prišiel spýtať len to?“ významne nadvihla obočie.
                „No, vlastne áno...“ zamyslene zovrel pery.
                „Čo je?“
                „Cítiš sa dobre? Pretože ja sa cítim zdravo a kvety na Nevillovej kvetine začínajú fialovieť.“
                „Aha,“ prikývla. „No, nemám chuť na raňajky, inak mi je dobre. Možno je Severusovi zle.“
                „Nie, má to odzrkadľovať zdravotnú situáciu v domácnosti, nie v rodine.“
                „Vzhľadom k tomu, že toto je profesorský byt a nie domácnosť, by toto kritérium nemuselo byť jednoznačné.“
                „Ide len o nás dvoch,“ zaprotestoval.
                „Dobre, chápem,“ zasmiala sa. „Je mi dobre. Možno na mňa lezie len chrípka. A teraz, prosím, mohol by si odísť? Chcela by som sa vážne umyť,“ zazubila sa. Nedobrovoľne odišiel.

------

Že sa deje niečo nezvyčajné, mu oznámil Bill hneď po tom, ako si k nemu prisadol vo Veľkej sieni.
                „Dobré,“ zabručal švagrovi pozdrav. Nebol tu ani Severus a ani Hermiona.
                „Dobré... ako sa to vezme,“ zamračil sa Bill.
                „Čo sa deje?“
                „No, neviem presne. Poppy informovala o tom, že v priebehu včerajška a hlavne dnes v noci, prišlo na ošetrovňu zvýšené množstvo detí, ktoré sa sťažovali na nevoľnosť, zvracanie a závrate. Sinistrovú si dokonca, spolu s asi desiatimi deťmi, nechala na ošetrovni...“ zmĺkol, pretože k nim dobehol zadychčaný bystrohlavský prefekt. Volal Billa so sebou, vraj sa v bystrohlavskej klubovni zmieta jedno malé dievča v kŕčoch. Bill sa okamžite postavil a ponáhľal sa za ním.
                Harry sa zarazene poobzeral po Veľkej sieni. Skutočne tu bolo oveľa menej detí, než zvyklo bývať v túto rannú hodinu. Chrabromilský stôl takmer zíval prázdnotou. Ginny sedela sama na miestach pre študentov vyšších ročníkov, inak tam bolo len niekoľko menších detí. Vyzeralo to skôr, ako by bola nedeľa a nie piatok, keď je ešte vyučovanie.
                „Hagrid...“ oslovil obra, ktorý sa náhlil k nemu.
                „Harry, poslal ma tvoj strýko, je porada.“
                „Môžeš mi povedať...“
                „Polovica Základne je akási chorá,“ zamračil sa. „Na vežiach nie je nikto. Idem prehlásiť, že je vyučovanie dnes zrušené a že sa všetci majú zdržovať vo svojich fakultách,“ otočil sa ku zvyšku profesorov, ktorí boli prítomní. Harry pozrel na Slizolinčanov. Aj tých tam bolo menej.
                „Harry...“ pribehla k nemu Ginny keď videla ruch, ktorý vypukol pri profesorskom stole. Hagrid práve hromovým hlasom oznamoval, že sa majú všetci vrátiť do fakúlt.
                „A nič nejedzte a nepite!“ skríkol po nich Harry. „Ginny, nájdi prosím ťa Hermionu. Nepáči sa mi to,“ stiahol obočie. „Vyzerá to na nejakú epidémiu alebo čo. A v jej stave...“
                „Jasne, chápem,“ prikývla. „Bežím pre ňu a prídeme na Základňu.“
                „Ginny, počkaj,“ zarazil ju. „Prosím ťa, ako zle sa cítiš ty?“ zadíval sa na ňu s obavou v očiach. 

TOPlist