23. Lepšie zajtrajšky

                „Takže tu sa skrývaš?“ Draco sa poobzeral po malej obývačke v dvojizbovom byte v starom ošarpanom dome na predmestí Liverpoolu. Rita si ho zavolala. Súkromne a len jeho, pretože hoci všetci jeho bývalí spolužiaci zložili Neporušiteľný sľub a zodpovedne plnili inštrukcie, boli to idioti. Podľa jej názoru.

                „Niekde spávať musím, nie?“ zamračila sa. Svoj pôvodný byt oficiálne predala, keď sa naoko presťahovala do zahraničia. Používala len svoj muklovský účet založený na cudzie meno s cudzím preukazom totožnosti, ktorý si zariadila ešte pred rokmi. Boli čarodejníci, mali dosť možností, ako sa o seba postarať.

                „To je pravda,“ prikývol a pozrel na ňu. „Tak čo si chcela riešiť?“

                „Hádaj,“ nespokojne zamrmlala. „Nejako ho musíme vyprovokovať, aby začal hovoriť. Rozumieš?“

                „Tak mu zavolaj a požiadaj ho, aby po večeroch rozprával o niečom, čo by ti pomohlo ho zničiť,“ zaškľabil sa. „Vedela si, že to bude beh na dlhú trať,“ pokračoval, keď zbadal jej výraz. „Tak sa nezveruje tak, ako by sme čakali, no. Tých pár historiek, ktoré jej narozprával je síce fajn, ale nič to nedokazuje. On začne spievať, uvidíš.“

                „Myslela som to tak nejako, že by sme mohli vymyslieť nejakú umelú situáciu, ktorá by ho popohnala,“ nadvihla obočie.

                „Smrťožrúti už predsa nie sú. Ak si myslíš, že spáchame nejaký útok, ktorý by mu rozviazal jazyk, mýliš sa.“

                „Presne to som mala na mysli,“ priznala zamračene. „Je to ale nemožné, asi...“

                „Keď začne pracovať a bude sa dostávať do kontaktu s čiernou mágiou, tak sa určite aj rozreční,“ pokúsil sa ju uchlácholiť. Jemu tento stav vyhovoval. V priebehu dňa sa zameral na snorenie na pozemkoch, ktoré boli položené nižšie, než samotný hrad, pretože inú pomôcku nemal. Nenatrafil však na nič, ale ako vedel, Potter by bol na tom rovnako, keby začal hľadať. Snape mu nepovedal, kde to je. V tom prípade si on vybuduje pred Potterom hádam dostatočný náskok, aby veci z Komnaty vyniesol a niekam ich ukryl. A potom sa uvidí, čo s nimi. A bol veľmi rád, že je Potter taký, aký je a nič konkrétne Grangerovej nevytrubuje.

                Zistili toho skutočne málo. Vedeli už síce, že je to dosť veľký boháč, vedeli o Grangerovej prvé aj posledné, vedeli, kde budú za pár dní zašití, poznali pár príhod, ktoré zažil so Snapom, naznačoval, že praktizoval čiernu mágiu, ale nevravel nič konkrétne. A hoci Rita vedela, že to bude zdĺhavý proces, rada by mala niečo, čoho by sa mohla chytiť, do čoho by sa mohla zahryznúť, ako buldog. Tie kostičky, ktoré im Potter hádzal, by uspokojili možno čivavu.

                „Možno bude v tom Francúzsku uvoľnenejší,“ skúsil.

                „Možno,“ privolila. „Vezmem tam Goyla, keď vy nemôžete na dlhšie odísť.“

                „Nott má ten termín dovolenku. Vezmi aj jeho, aspoň sa chlapec trocha odreaguje...“

------

                Harrymu sa zdal víkend ako najpohodovejší zo všetkých, ktoré mohol zažiť vo svojom novom živote. Hneď v sobotu ráno požiadal Hermionu, aby mu dohodla stretnutie s Amandou Brooksovou a ona súhlasila dokonca s okamžitým stretnutím v Troch metlách. A tak sa stretli na raňajkách, aby jej vysvetlil o čo presne mu ide, čo sa pravdepodobne v najbližších dňoch začne diať, požiadal ju o diskrétnosť, aj keď si bol jej diskrétnosťou stopercentne istý a ona sľúbila, že sa o všetko postará. Ostal tam s Hermionou o čosi dlhšie aj po tom, ako sa s nimi Amanda rozlúčila, pretože si vyžiadala vysvetlenie ohľadne Nevilla a Harryho zámerov.

                Na obed sa premiestnili k Brlohu, kde už na nich čakali, podľa predpokladov, takmer všetci Weasleyovci. Tentoraz však bez Lupinovcov a Charlie bol pripravený nepohnúť sa od otca ani na krok. Možno bolo niekomu čudné, že tam Ginny s deťmi trávia prázdniny, vyzvedať sa neodvážil ale nikto. Luna Harrymu prezradila, že sa vážne porozprávala s Améliou a ona sľúbila, že nech by mal jazvu akokoľvek hroznú, nevydesí ju to a tak sa Harry skutočne pridal k ostatným, aby si zaplávali v jazierku.

                Nemohol si nevšimnúť, že v očiach detí stúpol. Samozrejme poznali históriu, vedeli o konci vojny, na ktorej sa podieľali všetci ich rodičia a príbuzní, osobne dokonca poznali aj Hrdinu, ktorého ospevoval celý svet. Lenže to všetko boli len reči, minulosť, dôvod k oslavám. Keď ale zbadali dlhú jazvu tiahnucu sa cez Harryho hrudník, brucho a strácajúcu sa v plavkách, bolo to zrazu reálnejšie, ozajstnejšie a bolo to na očiach. Nehovoriac o niekoľkých ďalších menších, ktoré ho špatili. A dokázal si predstaviť, o čom sa potom deti bavili sediac na deke neďaleko svojich matiek a otcov. Predháňali sa vo vymýšľaní historiek, ako k jazvám prišiel. A keď sa Harry ubezpečil, že ich skutočne nevydesil, skôr ich zaujal, upokojil sa. A hlavne, o čo mu šlo najviac, možno trochu pohol ľadmi, ktoré ho oddeľovali od Luny. Vymenili si úsmevy, keď vyliezol prvý raz z vody.

                A samozrejme si nemohol nevšimnúť ostatné pohľady. Najmä Molly, ktorá pri pohľade naňho zbledla. A Susan, ktorú ale viac zaujímal zvyšok tela. Ron sa ho pokúsil spovedať, ale vzal to len zľahka. Nevyzvedal presne tak, ako sa už naučili všetci. A on sa potichu a nenápadne kochal pohľadom na Ginny, ktorá si ešte dnes mohla dovoliť vliezť do jazierka.

------

                Harry sa postaral aj o zvýšenie zabezpečenia Brloha. Nepovedal to nikomu, len Hermione a Ginny. A Charliemu, ktorý mu v nedeľu večer asistoval.

                „Ty si myslíš, že by sa sem niekto mohol chcieť dostať?“ spýtal sa ho Charlie, keď prechádzali po pozemkoch.

                „Neviem, Charlie. Možno áno, možno nie. Možno som len zbytočne paranoidný. Ale vezmi si to z inej strany. Som Harry Potter. A ten známy aurorský zoznam ešte stále nie je prázdny. No a ty si môj syn.“

                „Aha, takže to robíš preto, lebo by sa ti niekto chcel pomstiť?“

                „Preventívne, áno. Nepáči sa mi, že je súčasný čarodejnícky svet taký ľahkovážny. Kriminalita je bežná aj v muklovskom svete. Nemyslím, že by čarodejnícky mal byť výnimkou.“

                „Aha,“ zamyslene prikývol. „V minulosti boli asi čarodejníci zabezpečení lepšie, než dnes, čo?“

                „Oveľa. Nevravím, že tých pár, ktoré tu má babička je zlých. Ja ich len trocha vylepším.“

                „Pretože som tu teraz ja a bojíš sa, aby ma niekto... neuniesol?“ povytiahol obočie. Harry pribrzdil. Jeho syn sa k nemu pokojne otočil.

                „Áno, správne,“ prikývol uprene sa dívajúc synovi do očí.

                „Aha, myslel som si, že to robíš kvôli mame, vieš?“ priznal sa potichu. „A kvôli Nevillovi. Viem, že si za ňou bol a rozprávali ste sa. A potom nás mama vzala sem. Myslel som si, že si ju presvedčil ty. Že vieš, že sa niečo deje a nesúhlasíš s tým. A že to tu začarovávaš kvôli tomu, aby sem neprišiel Neville,“ priznal sa mierne sa červenajúc. Ale trápilo ho to už štyri dni.

                „Charlie...“ potichu vyliezlo z Harryho. Jeho syn skutočne nebol hlúpy. „Vlastne máš pravdu. Nemá zmysel ti už asi klamať, že?“ objal ho okolo ramien a vykročili spolu k Brlohu. „Mama mi hovorila, že si ju v tú noc pristihol a vravela mi, čo ťa trápi. A ja ti sľubujem, že jej už Neville neublíži.“

                „Ja viem,“ prikývol samozrejme a sadli si na lavičku. Charlie sa na otca zadíval. „Dohovoril si jej a ona nás vzala sem. Čo bude teraz? Niečo si spravil, viem to. Nejako si to vyriešil, inak by sme tu neboli. Niečo sa ešte stane, aby už k nemu nešla a aby jej neubližoval. Že áno?“ vychrlil zo seba. Harry ho s povzdychom objal.

                „Je to tajomstvo, Charlie. Nesmieš to nikomu povedať. Sľubuješ?“

                „Jasne,“ zamrmlal mu do trička.

                „V priebehu budúceho týždňa sa to dozvedia aj tvoji súrodenci a ostatní, ale musíš mlčať. Nevieš o ničom. K Nevillovi sa už ani jeden z vás nevrátite. Budete odteraz bývať tu,“ odtiahol sa, aby pozrel synovi do tváre. Usmieval sa. „Nevieš ale o ničom, jasné?“

                „Áno,“ prikývol a Harry mohol takmer vidieť, ako sa mu z hrude odvalil kameň, ktorý ho ťažil už niekoľko dní. „On ju bil, že?“ spýtal sa na rovinu. Harry zovrel pery.

                „Sú aj horšie formy ubližovania. Pochopíš to, keď budeš väčší.“

                „Som už dosť veľký,“ protestoval.

                „Nie na všetko,“ povzdychol. Charlie sa naňho mierne zamračil. Prevrátil oči. „Vraví ti niečo termín psychické týranie?“ povytiahol obočie.

                „Aha,“ zamyslene stiahol obočie. „Takže jej niečo hovoril. Niečo, čo ju bolelo. Niečím sa jej... vyhrážal? Tým ju mučil?“

                „Ty mučíš mňa, do čerta. Prečo musíš byť taký bystrý? To mi vysvetli,“ vypustil námietku. „Správne, tak nejako to bolo. My ale mame nechceme ubližovať tým, že by sme jej to pripomínali, takže pred ňou budeme mlčať, dobre?“

                „Iste,“ prikývol. Lenže Harry videl, že mu to vŕta v hlave aj naďalej a začal ľutovať, že ho na pochôdzku vôbec bral. „Ale on jej ublížil aj fyzicky. Mala vtedy bolesti. A nebolo to tým, že po sebe vyslali kliatby. A vravíš, že ju nezbil. Čo jej teda spravil?“

                „Na niektoré veci si ešte príliš malý,“ Harryho začala zaplavovať panika, čo sa mu už dávno nestalo, pokiaľ nešlo o jeho vlastné problémy.

                „Myslíš sex?“ vypálil. A Harry sa skoro prepadol do zeme.

                „Aj to je jedna z vecí, ktoré sa dejú v dospelosti, to áno,“ rezignovane sa oprel na lavičke. „Ale o tom sa budeme baviť, až budeš starší, súhlasíš?“

                „No ale...“

                „Nie, Charlie. Až budeš starší, rozumel si?“ prvý raz na Charlieho pozrel prísne. Prikývol. „Dobre. Mame už ubližované nebude a to by nám malo stačiť. Súhlas?“

                „Jasan,“ prikývol. Chvíľu boli obaja ticho. „Vieš, tak mi napadlo...“ začal po chvíli. Harry si zúfalo povzdychol. Zatiaľ sa nestretol s takýmito vážnymi rozhovormi s jedenásťročným dieťaťom a nebol na to pripravený. „Mohli by ste sa dať s mamou znova dohromady,“ opatrne vypustil. Tentoraz to bol Harry, ktorý zmrzol ako zľaknutá ryba. „Rozprávali sme sa s Tedym a obaja sme sa zhodli, že by si potreboval babu. A napadlo nám, že by si sa mohol dať dohromady s krstnou. Ale teraz, keď sa už mama nebude musieť vrátiť k Nevillovi, bolo by to ešte lepšie, keby si sa dal dohromady s mamou...“ vyhŕkol a pozrel na otca. Ten sa nadýchol a vydýchol. „Teda, za predpokladu, že by ste sa znova začali mať radi. Mali ste sa ale radi veľmi, ako mi všetci tvrdili, tak by ste sa mohli začať mať radi, nie?“

                „Ja neviem, Charlie,“ Harry bol už znova bezradný. „Pokladáš mi veľmi ťažké otázky, na ktoré nie je ľahké odpovedať, vieš?“

                „Ale máš mamu rád, nie?“

                „Samozrejme, že mám. Takéto niečo sa ale nemôže diať len preto, lebo si povieme, že by bolo dobré, aby sa stalo to, o čom si myslíme, že je správne, chápeš?“

                „Jasne, city sú komplikovaná záležitosť,“ prikývol Charlie. „To som už pochopil. Len mi to tak napadlo... Ale aj tak, aj keby to nemala byť mama, asi by si si mal nájsť nejakú babu,“ navrhol. Harry sa uchechtol.

                „Sľubujem, že sa po nejakej porozhliadnem.“

                „Čo Hermiona?“ nadhodil.

                „Vieš čo?“ Harry sa postavil a postavil aj syna. „Už týchto filozofických debát nechajme. Poď si radšej dať kakao,“ zavrtel hlavou. „A ty čo? Tebe sa páči nejaká baba?“

                „A kde by som ju asi tak stretol?“ spýtal sa a zavrtel hlavou. „Keď budem v Rokforte, tak ti poviem, či sa mi páči nejaká baba. Tedymu sa ale páči Hermiona,“ prezradil s úškrnom.

                „Vážne?“ podivil sa Harry. Tedy ale už bude mať štrnásť, takže ho logicky dievčatá zaujímajú. No a asi skôr ženy ho zaujímajú.

                „Povedal, že je kus,“ mykol plecami. „Myslíš, že je Hermiona kus?“

                „A vysvetlil ti Tedy aj to, čo myslí tým kusom?“

                „Nie, to zatiaľ nie. Vraj som ešte malý.“

                „No vidíš, keď to vraví Tedy, tak to asi bude pravda. Si na to ešte malý. A teraz utekaj...“ postrčil ho smerom k obývačke a bezradne sa zvalil na stoličku. Byť otcom je veľmi vyčerpávajúce. Zavrtel hlavou.

                „Molly ide hrať s deťmi Rachotiacu sedmu a ja spravím čaj,“ do kuchyne vpadli Hermiona s Ginny.

                „Vyzeráš... veľmi zmätene, strateno a zúfalo,“ prisadla si k nemu Ginny. „Čo ste riešili?“ Krivo sa zaškľabil a pozrel na obe.

                „Charlie je... až nechutne inteligentný a bystrý. Zahnal ma do kúta,“ nešťastne rozhodil rukami. „Pochopil, že začarovávam pozemky kvôli Nevillovi. Pochopil aj to, že som ťa presvedčil, aby ste sem prišli na prázdniny. Domyslel si, že viem rovnako ako on, že ti ubližoval. No a... tak nejak som bol prinútený povedať mu, že sa k nemu už nikdy nevrátite,“ díval sa uprene na Ginny. Hermiona sa uškŕňala. Bola na svojho nechutne inteligentného a bystrého krstného syna mimoriadne hrdá. „Sľúbil ale, že bude mlčať. A potešilo ho to, samozrejme.“

                „Asi sa to dalo čakať, že si to domyslí, nie?“ Ginny pozrela aj na Hermionu. Mykla plecami a uchlipla si čaju. „Čo ťa ešte prinútil povedať?“

                „Heh... skoro všetko, vieš?“ zamračene si pritiahol šálku s čajom. Potichu im porozprával všetko. Skoro všetko.

                „Je úžasný,“ usmiala sa Hermiona.

                „Je hrozivý. Tak som sa nezapotil už dávno,“ stiahol obočie. Odfrkla si.

                „Je to dobre,“ uznala aj Ginny. „Keď už na to prišiel, lepšie si mu to vysvetliť ani nemohol. A radšej ty, ako ja.“

                „Odteraz sa budem báť ostať s ním sám,“ posťažoval si. Ginny sa zahihňala. Pozrela na Hermionu a rozosmiala sa ešte viac. „Veľmi vtipné. Mimochodom... navrhol mi, aby som sa s tebou dal dohromady,“ pozrel na Ginny. Zarazila sa. A on sa zaškľabil. „Vraj si mám nájsť babu... na to prišli s Tedym, prosím pekne. Najskôr si mysleli, že by si to mohla byť ty,“ pozrel na Hermionu. Zarazila sa aj ona. Preniesol pohľad na Ginny. „Ale teraz, keď sa nemusíš vrátiť k Nevillovi, vraj by to bolo ešte lepšie,“ uškrnul sa. „No a... aby som nezabudol, Tedy si myslí, že si kus...“ zažmurkal na Hermionu. Skoro sa udusila čajom. „Tak už chápete moje obavy?“

------

                Začal týždeň a zároveň sa začalo ukrajovať s termínu, ktorý dostal Neville od Harryho. Amanda ho každý deň informovala, ale na pôde Wizengamotu na oddelení rodinného práva sa zatiaľ žiadosť o rozvod neobjavila. A to ani po dvoch dňoch. Harry bol vcelku pokojný, bol si istý, že Neville spraví, čo bude preňho najrozumnejšie, ale Ginny znervóznela.

                Luna sa už stihla na otca spýtať. Musela zahovárať, že má veľa práce. A Charlie bol absolútne úžasný. Porozprávala sa s ním a povedal jej vlastne to, čo aj svojmu otcovi. Akurát ich pred ňou k sebe nepostrkoval. A bol skoro vždy so svojimi súrodencami, aby jej pomohol, keby mali otázky. Na rovinu mu povedala to, čo aj Harry. Že už sa k Nevillovi nikdy nevrátia. A bola si svojím rozhodnutím istá, aj keby Neville z dohody s Harrym upustil. Nemienila sa k nemu vrátiť. Nikdy.

                „Ahoj, Ginny.“

                Skoro ju šľak trafil, keď sa zjavil u nej v práci v kancelárii, o ktorú sa delila s dvoma kolegami. Ktorí tu ako na potvoru neboli.

                „Čo chceš?“ potichu sa spýtala, keď našla svoj hlas. Náhly pocit strachu však zmizol. Ona nemá dôvod sa báť.

                „Porozprávať sa, samozrejme,“ mykol plecom a vstúpil.

                „Nechaj tie dvere otvorené, dobre?“ prskla po ňom, keď zbadala jeho snahu.

                „Chcem sa len porozprávať,“ zamračil sa. „Idem podať tú žiadosť tak, ako mi bolo nakázané,“ zaškľabil sa a predsa ich zavrel. Posadil sa na stoličku, ktorú si pred ňu postavil. „Chceš si to prečítať? Aby mal Potter istotu, že je napísaná tak, ako chcel...“

                „Budeš hrať ublíženého, Neville?“ pokojne sa spýtala. „To ty si ublížil mne, nepamätáš?“

                „Možno áno. Bol som ale opitý, neuvedomoval som si riadne, čo môžem...“

                „Ale ja nevravím len o tom zverskom anále, doparoma,“ nahnevane ho prerušila. „Ako si mohol kedy vytiahnuť moje vlastné deti proti mne? Ani to znásilňovanie mi neubližovalo tak, ako toto...“

                „Ja viem,“ tentoraz ju prerušil on a sklonil hlavu. „Mrzí ma to. A áno, chcel som sa pomstiť a chcel som vám ublížiť. Som vinný, priznávam. Teraz zájdem na Wizengamot a podám žiadosť. Tak chceš si ju prečítať?“ natrčil ruku.

                „Nie, nechcem. Prečíta si ju moja právnička,“ zamračila sa.

                „Aha, právnička. Takto teda...“ prikývol. „No áno, ty budeš mať právničku a...“

                „Drž hubu, Neville. Neviem, o čom by som sa s tebou mala ešte rozprávať...“

                „O mojich deťoch hádam, nie? Splním Potterove podmienky, ale...“

                „Aj ja viem, o čom sa s tebou Harry zhováral a ubezpečujem ťa, že naša časť dohody bude platiť. Môžeš si deti brávať každý druhý týždeň tak, ako je to štandardné po rozvode. A... nebudem požadovať ani výživné. Ak chceš deťom niečím prispievať, môžeš im založiť účty, napríklad. Ale naposledy... o tomto sa s tebou bude dohadovať moja právnička. Nechcem ťa už vidieť...“

                „Dnes prídem do Brlohu. O tretej,“ znova ju prerušil. Zamračene sa naňho dívala. „Mám predsa svojim deťom vysvetliť, že ťa opúšťam, nie? Chcem ale, aby tam Potter nebol.“

                „Harry tam bude...“

                „Prečo, doparoma?“ štekol. „Ešte nie je žiadosť ani na Ministerstve a už sa spolu vláčite verejne? Pred mojimi deťmi?“

                „Harry je tam denne od svojho návratu, pokiaľ si si nevšimol. Je tam teraz a bude tam aj poobede. Je so svojím synom, ktorý mu pomáha. A keby bolo zrniečko pravdy na tom, čo vravíš... nie je to tvoja vec, Neville. Áno, s Harrym sa milujeme, ale neťaháme sa spolu nikde. A teraz vypadni!“

                „Ako chceš,“ zamračene sa postavil. Mávol rukou s pergamenmi. „Poobede o tretej...“

                Ginny vzala do rúk telefón. Chcela zavolať Susan a Alici, aby dnes nechodili. A samozrejme Harrymu.

------

                Neville sa premiestnil pre Brloh značne nervózne. Ako zistil, tak už odpojili krbové spojenie s jeho domom. Potterov nápad určite. Nebál sa toho, že by mu práve teraz niečo urobil, bál sa reakcií detí. Ani on im nechcel ublížiť. Ani najmenej.

                Pred domom sedela na lavičke jeho ešte stále svokra, ktorá ho pozdravila a okamžite mu ponúkala kávu. Odmietol. Pottera nikde nevidel, ale bol tu. Tým si bol istý.

                „Oci!“ z domu vybehla Luna a okamžite sa mu vrhla do náručia.

                „Ako sa má moja princezná?“ vtisol jej bozk na líce.

                „Úplne úžasne...“

                „Ahoj, ocko.“

                „Ahoj, Frank,“ usmial sa na syna, za ktorým vyšla Ginny. „Decká, chcem sa s vami porozprávať. Môžeme zájsť do sadu?“ spýtal sa to skôr svojej manželky, ako detí. Mierne kývla hlavou. „Tak poďte...“

                Celou cestou mu hlavne Luna ševelila, čo všetko počas tých dní robia, že sa jej páči prespávanie v izbe dvojčiat, Frank sa chválil pokrokmi v šachu a že už vie výborne plávať, na čo Luna zaprskala, že ak sa niekto neutopí ešte neznamená, že vie plávať.

                „Dobre, mohli by sme si sadnúť,“ zarazil ich štebot pri jednej z malých drevených lavičiek, ktorých mala Molly v sade neúrekom.

                „Čo sa deje, oci?“ spýtal sa ho Frank, ktorému sa toto správanie nepozdávalo.

                „No vlastne... deje sa toho veľa, viete?“ díval sa do očí svojich detí.

                „Chceš nám povedať niečo zlé, že?“ spozornela aj Luna.

                „Počúvajte ma, najskôr. Deje sa dosť zlých vecí. Dohodli sme sa s mamou, že tu budete do konca vašich prázdnin, však?“

                „Áno a v nedeľu sa vrátime domov, nie?“

                „No a o to ide,“ stiahol obočie. Bolo to ťažké. Čo im má povedať? Že ich mama šuká prvú ligu s Potterom? V tom momente by si podpísal svoj rozsudok. „Dohodli sme sa na tom z istého dôvodu. Nemôžete ešte tušiť, ako to chodí medzi dospelými, ale aj dospelí majú svoje problémy. A my ich s mamou máme veľmi veľa. A kvôli týmto problémom už spolu nemôžeme žiť, viete?“ pozorne ich sledoval. Frank sa zamračil a Luna naňho vyjavene pozerala.

                „Chcete sa rozviesť?“ pochopil Frank. Neville stisol pery a sklonil hlavu.

                „Rozviesť... akože rozviesť?“ nechápala Luna.

                „Zrušia manželstvo, nebudeme už spolu bývať,“ vysvetlil Frank, ktorý predsa len vedel viac. Luna sa pozrela na otca.

                „Je to pravda?“ Prikývol.

                „Keby sme boli spolu, problémy by sa len hromadili, konflikty by sa hromadili. Nebolo by to dobré ako pre nás, tak hlavne pre vás. Viete... ľudia majú rôzne povahy, rôzne názory a môže sa stať, že druhý s istými názormi nesúhlasí. A my s mamou si už nerozumieme. Je to viac moja vina, než jej. Snažili sme sa nájsť nejaké riešenie, ale nejde to...“

                „Už ju neľúbiš?“ spýtala sa Luna potichu. Videl jej v očiach slzy. Frank len prehltol, zarazene sa díval do zeme.

                „Nie, Luna. Už ju neľúbim,“ priznal potichu. A bola to pravda. Momentálne ju nenávidel rovnako, ako Pottera.

                „Kvôli nezhodám? Veď aj my sa s Frankom hádame. Aj s Charliem. A s Améliou som sa minule pohádala veľmi a potom sa vždy zmierime, nie?“ pozrela na brata. „Nedá sa to ešte urovnať?“

                „Nie, zlato,“ Neville ju pohladil po hlave. „Problémy dospelých sú oveľa viac komplikovanejšie, ako tie detské. Nemôžete tomu ešte rozumieť, ale pre mňa a pre mamu bude lepšie, keď sa rozídeme. Vy budete bývať tu, s ňou, pretože ja nemám kam ísť, okrem Rokfortu. A samozrejme budete chodiť aj ku mne. A potom si to všetci traja poriadne užijeme. Čo poviete?“

                „Ak sa to inak nedá,“ hlesol Frank.

                „Ale... ale oci, keby si si s mamou sadol, a...“ Lune vyhŕkli slzy.

                „Skúšali sme to, nejde to...“

                „My sme ale nepočuli žiadne hádky. Nevyzerali ste, že sa hádate,“ Frank sa naňho zadíval. Luna smrkla.

                „Existujú predsa kúzla. Nechceli sme vám robiť starosti. Snažili sme sa, aby ste nič nezistili, vieš? A pretvarovali sme sa pred vami...“

                „Ale nás máš rád, však?“ Luna sa napokon rozplakala a silno ho objala.

                „Najviac na svete. Na to nezabúdajte...“ Natiahol ruku aj k Frankovi, ktorý ho trocha nemotorne objal.

------

                „Čo sa deje, zlato?“ spýtala sa Molly, keď si k nej prisadla dcéra. Harry bol s Charliem na lúke, kde lietali. Problémy síce neočakával, aj tak jej dal akúsi maličkú vec, na ktorej bol vypínač a v prípade problémov ho mala stisnúť. Vraj to používali so Snapeom.

                „Neville požiadal o rozvod,“ priznala. Molly na ňu vytreštila oči. „Dnes bol za mnou v práci, aby mi to oznámil. A práve to oznamuje aj svojim deťom.“

                „Zlato...“ Molly to najskôr potrebovala spracovať. Ginny pozrela do miest, kde jej deti zmizli aj s ním. Mala starosti len o to, ako to prijmú deti, pretože rovnako ako Harry ani ona nepredpokladala, že by im povedal niečo iné než to, čo by bolo vhodné. „Je to kvôli Harrymu?“ potichu sa spýtala. Ginny na ňu pozrela.

                „Nielen kvôli nemu,“ sklonila hlavu. „Ale aj kvôli nemu. Už tri mesiace sa s Nevillom hádame. Vyčíta mi pomoc, ktorú poskytujeme Harrymu. Myslel si, že som sa s ním dala dohromady. Zbytočne som mu čokoľvek vravela, nepočúval. A potom začal byť čím ďalej tým hnusnejší...“ stiahla obočie.

                „Vedela som, že to takto dopadne,“ šepla Molly. „Že budeš prvou v rodine Weasleyovcov a Prewettovcov, ktorá sa rozvedie...“

                „Mami...“

                „Mlč, Ginny. Vedela som to. Lenže ja som to vedela ešte skôr, než si sa vôbec vydala, vieš?“ do očí sa jej tisli slzy. „S Lunou som sa vtedy o tom rozprávala. Obe sme sa zhodli. Myslím, že všetci tak nejako tušili, že vám to nemôže vydržať. Nehodíte sa k sebe. Absolútne a vôbec. Neville je možno dobrý chlapec, ale ty si vždy pri sebe potrebovala niekoho seberovného. A nie takého... ťuťmáka. Potrebovala si pri sebe niekoho silného, kto by ťa ťahal so sebou hore a nie dole. Rozumieš? No a potom sa objavil Harry...“

                „Mami...“

                „Ešte som neskončila,“ mierne sa zamračila. „Viem, že medzi tebou a Harrym je niečo viac, než len priateľstvo. A nesnaž sa ma oklamať! Vidím, ako sa naňho dívaš. Pre Merlina, som tvoja matka. Dívala si sa tak naňho už pred trinástimi rokmi.“

                „Mami, prosím, nechaj ma niečo povedať, dobre?“ povzdychla Ginny. „S Nevillom sme mali nezhody ešte skôr, než som si niečo začala s Harrym,“ sčervenela. „Vlastne tou nedôverou a podstrkovaním mi dopomohol uvedomiť si, že Harryho stále milujem, vieš? Až potom som ho podviedla.“

                „Keď si myslíš, že je dôležité, aby si mi to vysvetľovala...“ mykla plecami. Ginny na ňu pozrela. „Čo chcete teraz robiť? Pretože nejaké plány musíte mať, nie?“

                „Rozvediem sa a ostaneme tu. Deti si budú postupne na Harryho zvykať. A potom sa asi vezmeme...“

                „Dobre,“ povzdychla. Ginny na ňu vytreštila oči. „Čo si čakala? Že ti vynadám, keď počúvneš srdce? Ako to dopadlo, keď si dala na svoj rozum? Rozvodom,“ zavrtela hlavou. „Povedz mi ale jedno... ubližoval ti Neville nejakým spôsobom?“

                „Čože? Ja... nie...“

                „Ginevra, som tvoja matka. Keď budeš mať toľko rokov ako ja a Luna sa bude tváriť tak, ako ty v posledných týždňoch, tiež si budeš čokoľvek domýšľať,“ prísne na ňu gánila. Ginny si pripadala, ako by mala znovu sedem a mama ju pristihla v kôlni, kde kradla metly.

                „Netráp sa tým, mami. Je to už v poriadku, ver mi,“ pousmiala sa a natiahla k nej ruku. Jej matka ju zovrela. A usmiala sa.

                „A čo ostatní? Každému bude jasné, prečo sa rozvádzaš...“

                „Neville sa rozvádza so mnou,“ upozornila na ten fakt.

                „Tak Neville, no.“

                „Je mi to vlastne jedno. Záleží mi len na tom, ako to vezmú deti a budem potrebovať, aby aspoň dva mesiace netušili o mne a Harrym.“

                „Aby ho mali radi a nevyčítali mu váš rozchod,“ pochopila Molly. „Dobre, s Weasleyovcami sa porozprávam,“ pevne prehlásila. Ginny na ňu civela. A potom sa zdvihla a vrhla sa k nej, aby ju objala.

                „Ja ťa mám tak strašne rada, mama,“ ševelila jej do ucha a pobozkala ju na obe líca po dvakrát. Bála sa, ako to jej mama vezme. Či nebude robiť scény. „Si tá najúžasnejšia mama pod slnkom, vieš o tom?“

                „Hovor mi to častejšie, dobre?“ Molly jej opätovala objatie a potlačila slzy, ktoré sa jej drali z očí. „Si moja jediná dcéra a nechcem, aby si mala spackaný život. Chcem, aby si bola šťastná. A zrejme jediným človekom, pri ktorom by sa ti to podarilo, je Harry, nech sa na to díva ktokoľvek akokoľvek.“

                „Milujem ťa, mami,“ šepla a pustila ju. „Uvarím čaj!“ vyhŕkla.

                Ginny sa vrhla do kuchyne len pre to, aby prehltla všetky slzy dojatia. Všetko jej vychádzalo. Ak sa vrátia deti a budú si chcieť vypočuť aj jej verziu, všetko zrejme bude úplne úžasné. Až si pomyslela, že zákonite musí prísť niečo, čo to pokazí.

                Vrátila sa na dvor aj s čajom a spustili s Molly debaty na neutrálne tému. Takmer hodinu sa rozprávali, kým sa nezjavil Neville. Viedol uplakanú Lunu a zarazeného Franka.

                „Poďte deti, spravím vám čokoládu,“ Molly ich vzala za ruky a viedla do domu bez toho, aby na Nevilla pozrela.

                „Povedal som im presne to, čo ste chceli,“ potichu z neho vyšlo dívajúc sa na Ginny. „Ja som vinník, vy ste čistí ako ľalie...“

                „Výborne. To by pre mňa mohla byť kompenzácia za tie znásilnenia, nie?“ vypustila rovnako potichu. „Kvôli deťom spolu zrejme budeme musieť vychádzať. Prosím ale, obracaj sa na mňa len v krajných prípadoch. Tu máš moje a Charlieho kľúče od tvojho domu,“ podávala mu ich.

                „Krb ste už odpojili... Ste rýchli,“ pousmial sa.

                „Chcem ťa mať už konečne z krku, vieš?“ neodpustila si. Zbadal prichádzať Pottera a Charlieho s metlami, ktorých zrejme vyhnal hlad. Netušil, že Ginny klikla alarmom.

                „Iste. Všetky vaše veci sú pozmenšované a pobalené. Všetky. Môžeš si vziať aj nábytok z detskej a Charlieho izby. Stačí, keď sa mi dopredu ozveš a tvoji bratia pre ne môžu prísť...“

                „Nazdar,“ vrkol Charlie a prešiel okolo nich do domu.

                „V poriadku?“ spýtal sa Harry dívajúc sa na Ginny. Prikývla. „Nábytok si nechaj, Neville. Luna s Frankom k tebe predsa budú chodiť, nie? Kde by spali...“

                „O to sa nestaraj, Potter...“

                „Aha, jasne. Drsňák.“

                „Už bež, Neville,“ vyzvala ho Ginny. „A nabudúce sa už ohlás dopredu, keď budeš chcieť prísť, dobre?“

                Posledný krát na ňu pozrel a otočil sa, aby odkráčal na územie, odkiaľ sa mohol premiestniť. Harry ho zamračene pozoroval. Až potom pozrel na Ginny.

                „Tak ako?“

                „Uvidíme,“ šepla a vybrala sa za deťmi do domu.

                Harry múdro ostal v kuchyni, kde sa k nemu o malú chvíľu pridala Molly, aby sa naňho niekoľko sekúnd uprene dívala. Pochopil. Ginny jej povedala o rozvode a ona si domyslela. Možno sa s dcérou aj porozprávala...

                „Tu, potrebujem k večeri naškrabať zemiaky. Tak mi ukáž, ako si zvládol zaklínadlo,“ vyzvala ho a obrátila sa k dresu, na ktorý položila kus mäsa. Usmial sa.

                Ginny vošla do obývačky nervózne. Jej deti potichu usrkovali z teplej čokolády. Charlie sa k nim pridal. Týkalo sa to predsa aj jeho.

                „Tak sa s vami otec porozprával...“ opatrne začala, keď si prisadla.

                „Je to pravda? Že ťa už neľúbi?“ spýtala sa okamžite Luna.

                „Áno, je to pravda...“

                „A ty jeho?“ pokračovala. Charlie si poposadol v kresle. Pozrela naňho, mierne stiahol obočie.

                „Asi ste počuli, že sa nám nahromadilo veľa problémov...“

                „O problémoch sme toho počuli dosť,“ povedal Frank. „Chceme vedieť, či sa to ešte nedá napraviť.“

                „Keby si ho ľúbila, šlo by to, mami,“ Luna sa na ňu prosebne dívala.

                „Nie, zlato,“ potichu povedala. „Tie nezhody boli také vážne, že sa jednoducho nedajú odstrániť. Snažila som sa, chvíľu. Potom som sa ale prestala snažiť. A dopadlo to takto. Ale na našom vzťahu k vám to nič nemení. Obaja vás veľmi milujeme a budeme milovať vždy. Rozumiete?“

                „Ale...“

                „Luna,“ ozval sa Charlie. Pozrela naňho. Aj Frank sa k nemu otočil. „Je lepšie mať dvoch šťastných rodičov, ktorí sú od seba, ako ich mať nasilu pri sebe nešťastných. Trpeli by nielen oni, ale aj my. Chápeš? A ja nechcem, aby si sa neskôr trápila tým, že sa hádajú...“

                „Ale oni sa predsa nehádali,“ mračila sa naňho. „Nič sme nepočuli...“

                „Lebo sa asi začarovali, nie? Ty hlúpa...“ Frank zavrtel hlavou.

                „Ty si hlúpy. Hlúpy Frankie...“

                „Nehádajte sa, prosím,“ upozornila ich mama. Obaja sa zarazili.

                „Ako to teraz bude?“ spýtal sa Frank. „Otec vravel, že budeme bývať tu. Pretože on nemá kam ísť.“

                „Budeme tu bývať navždy?“ Luna na ňu pozrela.

                „Asi áno, pokiaľ si nenájdeme niečo vlastné,“ povzdychla Ginny. „Ale na to sa budem musieť riadne zamestnať.“

                „Kúpime si domček? Možno, keby sa ocko...“

                „Luna, nie!“ Charlie zvýšil hlas.

                „Charlie...“

                „Nie, mama,“ zamračil sa. „Ty to nechápeš, si ešte malá,“ pozrel na svoju sestru. „Nejde nasilu lepiť niečo len preto, lebo to chceš ty. Niekedy je potrebné zmieriť sa s tým, čo je a myslieť na to, čo môže byť. Budeme mať vlastnú budúcnosť, vlastnú rodinu, kde budeme len my. A bude nám dobre. Bude nám lepšie, ako keby s nami bol Neville. Mama bude spokojnejšia a zrejme aj šťastnejšia. Chceš mamu smutnú? A utrápenú?“ uprene sa na ňu díval. Lune vybehli z očí slzy.

                „Nie, to nechcem...“

                „Tak vidíš. Len by sa obaja zbytočne trápili. A to ja nechcem,“ neprestával ju prepaľovať pohľadom.

                „Ani ja nechcem mamu smutnú,“ Frank pozrel na Ginny, ktorá si utrela slzy.

                „Ani ja nie! Mami!“ Luna sa k nej vrhla a silno ju objala. Ponad ňu sa Ginny pozrela na Charlieho. Vážne bol neznesiteľne bystrý a inteligentný. Vzal to na seba. Ak by mali jej deti niečo niekomu vyčítať, tak len jemu, pretože im to povedal na rovinu.

                „Neplač, zlato,“ dohovárala dcére. „Pst, pokoj. Budeme šťastní, uvidíš. Je to čerstvé, ale prebolí to, zmierime sa s tým a potom bude všetko dobré. Sľubujem,“ ševelila jej nežne. A Luna sa jej držala ako kliešť.

                „Ale ty s nami ostaneš,“ Frank pozrel na Charlieho.

                „A kam by som mal ísť?“

                „K Harrymu?“

                „Nie, samozrejme že s vami ostanem. A vidíte, bude to vlastne to isté. Aj ja mám rodičov niekde úplne inde,“ zaškľabil sa na Franka. A ten sa zaškľabil naňho.

                „A rozumieš si s oboma,“ prikývol Frank. Pochopil to.

                „To áno, obaja sú fantastickí. A mne je dobre ako u mamy, tak aj u otca. A vám bude tiež dobre, jasne Luna?“

                „Uhm,“ zdvihla hlavu, ale pozrela na mamu. Tá s úsmevom smrkla. „Mám ťa rada, mami. A nikdy nedovolím, aby si bola smutná, dobre?“ vtisla jej bozk na obe líca. „Téééda... za predpokladu, že niečo nevyvediem a to by ťa mohlo rozosmutniť. Ale to sa nepočíta,“ natiahla. A Ginny sa konečne s úľavou rozosmiala.

                „Ale... keď tu budeme bývať navždy,“ Frank pozrel na mamu, „nedalo by sa, aby som býval sám?“

                „To ja nechcem bývať s tebou,“ Luna zoskočila z maminých nôh a sadla si vedľa nej. „Prdíš a smrdíš...“

                „Ty máš tie svoje plyšové víly rozložené ešte aj v mojej komode medzi ponožkami...“

                „Aspoň tam máš niečo pekné...“

                „Dosť, prosím,“ zahihňala sa Ginny. Bola konečne skutočne a v plnej miere šťastná. „Porozprávam sa s babičkou, ako by sa to dalo vymyslieť, dobre?“

                A začali vymýšľať už pri večeri, ku ktorej prišla aj Hermiona. Ani jedno z menších detí si nevšimlo, že nikto z dospelých nie je prekvapený, keď sa dozvedeli, čo sa stalo. Ani ujo Harry, ani teta Hermiona a ani babička. Všimol si to len Charlie, ktorý sa na otca usmial. Nevedel síce ako, ale otec zariadil, aby bol Neville ďaleko a aby mame už neubližoval.

------

                „Vyzeráš mimoriadne spokojne,“ Hermiona drgla do Harryho, keď ho našla s úsmevom na tvári pri novinách, ktoré vôbec nečítal. „Nie však až tak, ako vyzerala včera Ginny,“ skonštatovala a vzala si hrianku a maslo.

                „Že?“ usmial sa ešte širšie. „Všetko to vychádza. Amanda už začala spracovávať vyjadrenie k podanej žiadosti a všetko posúri, aby to bolo rýchle. Má tam hromadu známych.“

                „Jasne, je to právnička. S každým vo Wizengamote si tyká,“ uchechtla sa.

                „To je dobre. Nebudem pokojný, pokým ten rozvod nebude potvrdený.“

                „Hlavne, že sa už rieši. Na zrušenie rozvodového procesu by bol potrebný súhlas oboch a na to Ginny nikdy nepristúpi. Teraz už nie,“ zahryzla do raňajok a pozrela naňho. Stále mal ten infantilný úsmev na perách. „Takto si sa tváril, keď si dostal svoj prvý bozk od Čcho Čangovej,“ upozornila ho.

                „Veľmi pekne ďakujem za stiahnutie do reality,“ zaškľabil sa na ňu. „No, myslím, že Molly o všetkom vie...“

                „Vie,“ prikývla a natiahla sa za kávou. „Tušila zrejme ešte skôr, ako ja a včera jej to Ginny prezradila.“

                „Kedy ste to stihli prebrať?“ zamračil sa. On stihol sotva vymámiť od Ginny prehlásenie, že je všetko v tom najlepšom poriadku.

                „Sme šikovné, no...“ mykla plecami. Potom prevrátila oči. „Boli sme sa pozrieť hore na izby a vybrať z nich, ktoré by sa hodili, aby ich obývali Luna a Frank.“

                „Ale to je zbytočné, nie? Teda... za tri mesiace, dúfam že skôr, budú bývať tu...“

                „Ale deti o tom nevedia a chceli sme aspoň vytvoriť ilúziu, že to riešime,“ usmiala sa. „Možno ich Ginny na chvíľu rozdelí, aby si uvedomili, že spolu vlastne chcú bývať.“

                „A chcú?“ spýtal sa. A ona mykla plecami.

                „Aj ja si myslím, že chcú. Obaja sú ešte malí. A aj keď sa stále dohadujú, sú na seba navyknutí a neraz aj spoľahnutí. Keď budú bývať sami, zrazu to nebude taká zábava, ako predpokladajú...“

                „Asi chápem, ako to myslíš,“ uškrnul sa. „No dobre. Si najedená?“

                „Už budem.“

                „Fajn. Na obed sa máme s Ginny stretnúť s Amandou...“

                „Je rýchla.“

                „Možno, keby som bol Merlin, bola by ešte rýchlejšia,“ zasmial sa. „Ale vraj to dovtedy stihne...“

------

                Harry vybral pokojné muklovské bistro, ktoré mu odporučila Hermiona, kde sa mohli v pokoji najesť a porozprávať. A hlavne ich nikto nepoznal. Najprv jedli a obaja si čítali Nevillovu žiadosť a následné vyjadrenie k žiadosti, ktoré napísala Amanda v Ginninom mene.

                „Môže byť,“ súhlasila Ginny a pozrela na Harryho. Prikývol.

                „Výborne. No a teraz teda... tie podrobnosti. Štandardne má pán Longbottom právo stretať sa s deťmi každý druhý týždeň celý víkend. Vzhľadom k tomu, že nežiadal žiaden spôsob stretávania, ani striedavú starostlivosť, bude to takto. Ďalej, výživné...“

                „Nechcem nič,“ zamračila sa Ginny. „Nech im šetrí. Dokážem si poradiť aj sama...“

                „To je síce šľachetné, ale to nemení nič na fakte, že mu prisúdené bude,“ povytiahla obočie. „Aj keby to malo byť minimum...“

                „Tak dobre, tak minimum,“ neprestávala sa mračiť. „Do čerta,“ sykla nešťastne. „Veď ja nemám ani svoj účet,“ pozrela na oboch.

                „V priebehu dvoch dní ho budete mať, postarám sa o to,“ prehlásila Amanda a zapisovala si poznámku. Ginny pozrela na Harryho, ktorý sa pod nos uškrnul. „A číslo účtu posuniem pánovi Longbottomovi. Ďalej, chcete sa vrátiť k dievčenskému menu?“ pozrela na Ginny. Tá stiahla obočie. „Deti sú jeho, je to napísané v rodnom liste a na zmenu ich priezviska by bol potrebný dôvod a ďalší proces... ale vy máte možnosť po rozvode vrátiť sa k dievčenskému menu.“

                „Mohla by som byť znova Weasleyová?“

                „Áno, pri rozvode je to možné,“ zopakovala. Harry sa znova pousmial dívajúc sa do jej zasnených očí.

                „Áno, určite áno, no páni, budem znova Ginny Weasleyovou...“

                „Na chvíľu,“ pripomenul Harry.

                „Ehm...“ Ginny rýchlo pozrela na Amandu.

                „Nerobte si so mnou starosti,“ Amanda sa na ňu usmiala. „Viem o pánovi Potterovi také veci, že jeho láska je len to najmenšie,“ usmiala sa.

                „Aha,“ prikývla a pozrela na Harryho, ktorý na ňu mrkol. „Tak dobre, fajn...“

                Obed v Brlohu už aj tak nestihli, tak ešte ostali, aby si užili chvíľu bezstarostnej blízkosti, keď sa s nimi Amanda rozlúčila a utekala na Ministerstvo.

                „Je to všetko ako sen,“ usmiala sa Ginny šťastne dívajúc sa do tváre muža, ktorého bezhranične milovala.

                „Zo sna sa zobudíš. Toto je realita,“ natiahol ruku, aby zovrel tú jej. „Ešte chvíľu hraná, ale potom skutočná a naša realita.“

                „Vydržíme?“

                „Už to snáď dohráme, nie? Keby záležalo na mne, zajtra vás sťahujem ku mne,“ usmial sa. „Dva mesiace, možno čosi viac. Každopádne ťa potom začnem pozývať do kina, na večere, darujem ti kvety... a tvoje deti pochopia, že sme začali randiť a vzhľadom k tomu, že to takzvané predsvadobné poznávanie už máme za sebou, tak ťa znova požiadam o ruku a tentoraz si ťa skutočne aj vezmem. A hotovo.“

                „Hotovo,“ prikývla. „Ale ja som skôr myslela, či vydržíme... vieš. Sex a tak...“

                „Ten ,tak,  vydržíme a na sex si vytvoríme podmienky. Teraz to pôjde ľahšie, uvidíš.“

                „V Brlohu je ale moja mama, ktorá síce s naším vzťahom súhlasí, ale aby sme jej tam súložili, to asi nestrávi.“

                „Tak to budeme robiť, keď sa nebude dívať,“ mykol plecami. A ona sa rozosmiala. Díval sa na ňu. Práve v tejto chvíli vyzerala na sedemnásť. „Si nádherná,“ šepol. A ona si presadla na stoličku vedľa neho, aby si pritiahla jeho tvár k sebe a pobozkala ho. „A keď sme už pri tvojej mame... kto ma pred týždňom zatiahol do práčovne?“ nevinne sa spýtal. Usmiala sa.

                „Potrebovala som to. Potrebovala som sa ubezpečiť, že je všetko v poriadku, vieš? Že bude všetko v poriadku. Potrebovala som teba.“

                „Mňa máš, navždy.“

                „Ja viem,“ neprestávala sa mu dívať do očí. „Bála som sa, ako to vezmeš. To, ako sa správal po...“

                „Ticho, povedali sme si, že toto spomínať nebudeme. Pamätáš? Tak ticho,“ tentoraz to bol on, kto sa k nej nahol, aby ju pobozkal. „Zvládnete to tu?“ spýtal sa. „Charlie by pochopil, keď to Francúzsko zrušíme. Teraz viac, ako kedykoľvek.“

                „Ja viem, ale nerušte nič. Potrebujete čas len pre seba, Harry. Už teraz je jasné, že ťa miluje a to sa nezmení, ale potrebujete dohnať všetok ten čas. My to zvládneme. Pozemky si zabezpečil a on sa k nám nepriblíži. Deti do škôlky zavediem a aj ich vyzdvihnem, budem sa venovať práci, bude tam mama a ten týždeň ubehne ako voda. A aj zápis do prípravky s Frankom zvládneme. Pochybujem o tom, že by bol rozvod tak skoro, takže si obavy nerobím,“ nežne sa naňho usmiala. „Užijete si to spolu, dobre?“

                „Dobre teda,“ prikývol.

 

 

Komentáre

24.05.2020
• Lillypotterml  |  24.05.2020 21:29:32  |  IP: 77.247.---.---
Mne sa poviedka páči. A chápem že Sirius je mŕtvy len je to moja obľúbená postava. Luna prišla obzrela sa okolo a odišla :). Syn Harryho je ale super :) A čítať nemôžem prestať lebo je to super a som ako ryba na udici.

19.05.2020
• Andreia  |  19.05.2020 12:58:03  |  IP: 193.53.---.---
Dobre popoludnie, vdaka Jana za oddychovu kapitolu, bolo to velmi prijemne citanie ! :)

18.05.2020
• Jana Varga  |  18.05.2020 05:48:31  |  IP: 188.121.---.---
Mata, az takyto hororovy scenar to nebude. Nevravim ale, ze nebude este horsi ;)

jerry, spravne, po Francuzku si pomahat prestanu:) No, vzhladom k tomu, ze som uz konecne zobrala do ruky originaly, aby som bola na istom v podrobnostiach, tak potom sa mozete zamerat na H&G. No a... yrocha prezradim plany, k tejto poviedke bude velmi pravdepodobne mozne pokracovanie...

Lillypottetml, dakujem!
Ale... prijimam aj kritiku, pokial je konstruktivna, s argumentami. K tomuto tvojmu komentu napisem len... mozno by si mala prestat citat, pretoze ta poviedka sklame este viac, nez sa jej uz podarilo.
Dve veci by som ale rada vedela... Ako si prisla na to, ze Hermionu zaujima len jeho penis a akymi prazvlastnymi uvahami si prisla na to, ze velka Luna nie je napomocna?
Pac Harry sa za tri mesiace do pohody dostal vdaka Charliemu, Ginny... a zrejme ta to prekvapi, hlavne Hermione. Luna tam potrebna nebola (spominane ale bolo, zebje s nou Ginny v kontakte)
Ak budes chciet argumentovat a diskutovat, uvitam to. V opacnom pripade to povazujem za trucovity koment (Sirius)
• Lillypotterml  |  18.05.2020 00:58:46  |  IP: 77.247.---.---
Ja som asi veľmi zlá ale aj napriek tomu že sa Neville správal ako... Tak doufám že bude v poviedke šťastný. A aj keď je to veľmi zle tak držím palce Rite. Pretože by som najradšej ovalila po hlave Harryho s panvicou. Ginny mi je ľúto ale Harryho od nedávna v tejto podobe nemám rada. A chýba mi Sirius. Luna (malá) je zlatá a velká vôbec nie je nápomocná. Hermiona je zameraná na Harryho pohlavný ud a ostatné ju nezaujíma. Tak strašne sa teším na to keď Harry zisti akého chrobáka má dina:)

17.05.2020
• jerry  |  17.05.2020 15:37:43  |  IP: 78.98.---.---
Čauko. No, už si nebudú pomáhať, je to pasé. A koniec? Čo budeme čítať? Treba to všetko prežiť a vychutnať si to.
• Maťa  |  17.05.2020 11:25:29  |  IP: 84.197.---.---
Charlie na svoj vek je veľmi inteligentní a empaticky, veľmi sa mi páči jeho myslenie... Tak ale v budúcej časti a v častiach neskôr sa to všetko pokazí, budú ich odpočuvat vo Francúzsku, keďže sa nemám tešiť na to, tak Hermiona s Harrym si budú opäť pomáhať, dostane sa to do novín, Ginnin a Harryho vzťah potom asi utŕži ranu, harry niečo vyzradi z minulosti a prevlacia ho po celých novinách... Chudák, nech je koniec už
• Jana Varga  |  17.05.2020 11:12:31  |  IP: 78.98.---.---
Dakujem obom!
No a ano, teraz uz len cakat, kedy sa to zvrtne, pretoze do 40 kapitoly je este velmi daleko a takato pohoda trvat nebude :)
A bola to kapitola, kedy mal Neville spravit vsetko, co sa po nom vyzadovalo a chcelo sa to hned... tak sa to poriesilo hned :)
Co hovorite na Charlieho?

16.05.2020
• Sasha  |  16.05.2020 20:07:03  |  IP: 147.78.---.---
No, a ja len čakám, kedy sa to kapitálne dos--ie. Lebo šťasie nemôže trvať večne, že? Toto je príliš dobré na to, aby to bola dlho pravda.
Takže len uvažujem, či sa Harry s niečím preriekne a Rita si zgustne, alebo Malfoy niečo nájde v Rokforte, alebo Neville nájde stratené gule a niečo vymyslí (to asi nie, až tak múdry hádam nie je)
Kapitolka pohladila po duši, ale naozaj sa teraz hrozím, čo, ako a kedy sa pokazí.
Ďakujem za príjemné čítanie
• Maťa  |  16.05.2020 18:04:02  |  IP: 84.197.---.---
Super, veci sa hýbu dosť...
Nový príspevok
nick  
text
 
 
538+3päť  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist

aktualizované: 23.11.2020 15:16:36