21. Zbytočná pretvárka

                „Ahoj,“ odvetila a siahla rukou na kľučku od dverí do kuchyne. „Poď sem,“ vyzvala ho, a keď k nej spravil tri kroky, chytila mu tričko pod krkom a pritiahla si ho k sebe, aby ho pobozkala. Nie nežne, ale tvrdo a hladne a okamžite mu vbehla jazykom do úst.  

                „Ginn,“ hlesol, keď sa od nej napokon odtrhol. „Čo robíš?“

                „Chýbal si mi,“ pozrela mu do očí a mierne sčervenela. Usmiala sa.

                „Ty mne tiež, ale toto robiť nemôžeš, sakra,“ odfrkol si. „Ako mám teraz asi fungovať?“

                „Nejak to zvládneš,“ uchechtla sa.

                „Je všetko v poriadku?“ pozorne si ju obzeral.

                „Jasne,“ presvedčivo prehlásila. „Len som ťa dva týždne nevidela a chýbal si mi,“ mykla plecami.

                „Aha,“ mierne stiahol obočie. „Tiež si mi chýbala, keď už sme pri tom.“

                „Teraz už ale fakt musím do práce, za tie dva týždne sa mi tam možno niečo nahromadilo... ale na obed prídem,“ ešte raz sa k nemu nahla a vtisla mu už len letmý bozk na pery, aby sa odletaxovala na Ministerstvo.

                Harrymu sa na jej správaní niečo nepáčilo. Iste, dva týždne bola dlhá doba aj preňho a najradšej by ju zovrel v náručí, bozkával a miloval sa s ňou, keby k tomu bola príležitosť. Vždy si ale dávala veľký pozor na to, aby sa niečím neprezradili. A preto ho tento jej priamy útok v Brlohu, keď za zavretými dverami boli jej tri deti, matka a Hermiona, prekvapil.

                Molly sa rozhodla ten deň robiť mäsové pirohy, pretože ich jej vnuci milovali a aby sa Luna trocha priučila, odložila prútik na bok. Hermiona sa to rozhodla zobrať ako výzvu a bola pripravená skúsiť aj muklovský spôsob varenia. Frankovi sa tiež ušla práca. Molly mu zverila čistenie zeleniny škrabkou. Zrejme by aj Charlie s Harrym vyfasovali nejakú úlohu, ale najskôr sa chcel Harry so synom porozprávať.

                „Tak ako bolo? Rozprávaj,“ vyzval Harry syna, keď si spolu sadli na lavičku pri sade.

                A Charlie sa rozrozprával. Vravel mu o tom, ako sa kúpali a ako sa mu možno podarilo naučiť Lunu plávať, ibaže musel nanovo učiť aj Franka, pretože to stihol zabudnúť. A o tom, ako si takmer každý večer opekali, až na dni, kedy pršalo. Hrávali sa hry, raz boli na výlete, chodili s mamou do lesa, keď sa sušili na deke, tak hrali hry, mama väčšinou do obeda varila a vtedy s nimi bol Neville, lenže toho dlho nebaví sedieť pri vode a tak si šiel sadiť nejaké byliny.

                Harry cítil z Charlieho prejavu, že má svojich súrodencov veľmi rád a že si tie dva týždne skutočne užil, hoci by sa to mohlo komukoľvek zdať čudné, keď bol medzi nimi taký veľký vekový rozdiel.

                „Takže si si to riadne užil,“ usmial sa.

                „To áno,“ prikývol a kútikom oka pozrel na otca. „A ty? Ako si to zvládol ty?“

                „Celkom dobre,“ postrapatil mu vlasy až sa preľakol, keď sa mu rozježili. „Bol som dosť zamestnaný...“

                A rozrozprával sa aj on. O tom, ako pomáhal babičke Molly a s Remusom bez mágie postavali altánok a zmajstrovali záhradný nábytok, pričom im Tedy pomáhal, že si s Ronom niekoľkokrát poriadne zalietal a s krstnou viedli tie ich liečebné rozhovory. Priznal, že mu chýbal a od Charlieho počul to isté. Chýbali si.

                „A doma sa to už upokojilo?“ spýtal sa Harry opatrne. Charlie naňho pozrel. „Myslím Neville... či sa už upokojil.“

                „Asi áno,“ zamyslel sa. „Všetko bolo tak, ako predtým...“

                Táto odpoveď Harrymu veľa nenapovedala. Obaja ale dbajú o to, aby ich boj nezasiahol deti, takže ak sa aj hádajú, alebo si len vymieňajú názory, tak to robia zaistení súkromím. A pred deťmi celkom zjavne hrajú svoje úlohy a to dobre, keď si Charlie nič nevšimol. Možno za tým Ginniným ranným prejavom zbytočne videl nejaké problémy. Možno je až prehnane podozrievavý.

******

                Ginny si v práci našla tri témy, ktoré mala začať spracovávať. A bola za to rada. Do Brloha by mala prichádzať aj Susan s deťmi a sľúbila sa aj Alica, pokým majú všetky deti prázdniny, takže by mala mať dosť času na prácu. A hlavne potrebovala čas, aby sa naučila riadne pred Harrym pretvarovať.

                Veľmi dobre videla ten jeho podozrievavý výraz ráno v kuchyni. Bude si musieť začať dávať pozor, pretože mala pocit, že by odhalil klamstvo aj na základe zmeny frekvencie dychu. Ak ho školil Snape, tak určite. Nebude zrejme dlho trvať a odhalí, že nie je niečo v poriadku. A ona si z tých Nevillových úchylných možností, ako zareagovať na pravidlá, ktoré doma zaviedol, nevedela vybrať, ktorá by bola pre všetkých najmenej bolestivá.

                Každopádne sa teraz bude musieť vrhnúť do práce. Už dávnejšie mala sľúbené preloženie do športovej sekcie Proroka na september, pretože tam redaktorov veľa nemali. Nevedela síce, ako bude vyzerať jej život za mesiac a pol, ale posledné tri témy, ktoré má spracovať pre hlavnú redakciu, chcela stihnúť práve v tomto termíne. A potom sa uvidí, či bude mať kto dohliadať na deti cez víkendy.

                A do práce sa hneď aj vrhla. Priniesla si množstvo podkladov, ktoré bude musieť prečítať a ktoré si aj v Brlohu nechá. Deti sú vlastne na prázdninách u babičky a jej matka sa k tomu tak aj postavila. Aspoň si ich konečne môže poriadne užiť, ako nezabudla pripomenúť. No a Harry bol v Brlohu tiež. Jej dozor stále trval, hoci začínal byť čoraz menej potrebný, keď bol s Charliem.

                Momentálne sedel s Frankom a Charliem v obývačke a ona počula, že jej mladšieho syna skutočne začal učiť hrať šach, čo Frank s nadšením prijal. Priznal sa jej, že mal strach, aby ujo Harry netrávil všetok čas s Charliem, aby dokonca neodišli k nemu domov, čo mu pripadalo ako najlogickejšie, ale ujo Harry ostal a svoj sľub, že ho naučí hrať šach, začal plniť. Musela sa pousmiať. Lenže potom si spomenula, čo sa deje u nich doma a prišlo jej zle.

                Neville sa cítil veľmi isto a od toho prvého incidentu si sex bez váhania vypýtal doteraz trikrát. Robil jej naschvál, to veľmi dobre vedela. Bol presvedčený, že nič nepovie a aj keby niečo povedala, tak nič nezmôžu. A zrejme mal pravdu. Netušila, kde sa to v ňom vzalo. Aj keby ho Malfoy akokoľvek spracoval, neverila, že by toho všetkého bol Neville schopný. Zúfalí ľudia robia zúfalé činy, lenže on začal úplne kašľať na jej pocity a hoci jej to prvý raz spravil a potom sa dvakrát snažil ju vzrušiť, teraz mu bolo úplne jedno, čo pri tom prežíva ona. Ak ju chcel trestať, lepší spôsob si nájsť vážne nemohol.

------

                V zapadnutom bare v Norwichi sedel Draco Malfoy a čakal na Nevilla Longbottoma, ktorému v pracovni nechal odkaz, že by sa spolu mohli stretnúť. Začal si v hlave spriadať svoje vlastné plány a uvedomil si, že bude lepšie mať Longbottoma na svojej strane. Najmä po tom, ako mu v prvý deň po dovolenke vtrhol do bytu a dožadoval sa vysvetlenia, prečo ten jeho prášok nefungoval. No nefungoval no. Zrejme jeho žena prechováva k Potterovi city, ktoré veľmi oslabená forma jedného elixíru jednoducho nedokázala prekonať. A aj mu povedal túto lož. Čo čakal berúc v úvahu ich spoločnú históriu?

                Longbottom sa mu zdal menej naštvaný, než by predpokladal. A napokon z neho vytiahol pravdu. Bývalý Chrabromilčan bol jednoducho v koncoch a v bývalom Slizolinčanovi si našiel jediného spojenca, jediného priateľa, ktorého mal. Ťažko mohol predpokladať, že by sa na jeho stranu postavila weasleyovská rodina, ktorá ho vždy brala len do počtu, keď sa teraz zjavil rodinný miláčik. Že áno. A Malfoyovi to vyhovovalo.

                „Čo si dáme?“ spýtal sa ho, keď si k nemu prisadol.

                „Asi mi to je jedno,“ mykol plecami.

                „Tak whisky,“ Malfoy im objednal. „Ako to vyzerá doma?“ spýtal sa vcelku ľahostajne. Vedel ale, že sa Longbottom potrebuje vyrozprávať. Vyžalovať. Zanadávať si. A on sa rád postaví do úlohy jeho bútľavej vŕby, jeho priateľa, ktorý ho vypočuje, poradí, povzbudí.

                V tento moment by mu mohol dať do rúk tromf. Mohol by mu prezradiť, že jeho nepriateľ, podľa rečí zrejme pravidelne, ručne a ústne uspokojuje najlepšiu priateľku jeho manželky, čiže existuje možnosť, že by tá láska jeho ženy k hrdinovi mohla zakolísať, ak nie úplne vyprchať. Ibaže by musel prezradiť, odkiaľ to vie a to nemohol. Ale hlavne... potreboval Longbottoma zlomeného a schopného akéhokoľvek činu, ak by bol v budúcnosti potrebný.

                „Normálne,“ mykol plecami Longbottom. „Nič sa nedeje, všade je ticho,“ zaškľabil sa. Bol to ale úbohý úškľabok.

                „Mal by si vziať svoje deti do práce, napríklad. Alebo niekam na výlet. Nemal by si ich nechávať v Brlohu s nimi...“ nadhodil.

                „Možno,“ privolil. „Ale za týždeň pôjdu znova do škôlky, takže sa už dlho nebudú hrať na šťastnú rodinku.“

                „Aspoňže tak,“ prikývol Malfoy a chytil pohár do rúk. „Aj keď si teda myslím, že si zvolil vcelku... drsný spôsob ako sa k celej situácii postaviť, ale možno bude sláviť úspech. A keď budem môcť, samozrejme ti pomôžem. Ako som už spomínal, v tom prekliatom hrade si môj jediný priateľ a pomáhať by sme si mali, nie?“

                „Jasne,“ privolil Neville. „Na spoluprácu?“ zdvihol svoj pohár.

                „Dúfam, že plodnú,“ Malfoy sa naňho usmial a priťukol si.

------

                „Ty nepôjdeš plávať?“ spýtala sa Luna Harryho. V Brlohu boli už aj Susan a Alica s deťmi a všetci sa chystali k jazierku si zaplávať, prípadne tí, ktorí plávať nevedeli, sa vyjašiť vo vode. Všetci okrem Ginny, ktorá bola zabratá do práce a kvôli džavotu všetkých detí sa zavrela vo svojej izbe.

                „Nie, nepôjdem,“ odvetil.

                „Nevieš plávať?“

                „Viem plávať.“

                „Nemáš plavky?“

                „Vlastne nie, nemám.“

                „Môžeš si pre ne zájsť predsa, nie?“

                „Luna, zlato, netráp uja Harryho tými otázkami,“ Molly ju pohladila po vlasoch. „A utekaj za Améliou, ja za vami prídem,“ usmiala sa za vnučkou, ktorá okamžite vybehla von. Pozrela na Harryho. „Čo sa deje, Harry? Ide aj Charlie s Tedym...“

                „Pôjdem k jazierku, určite, ale plávať nebudem,“ nervózne sa pomrvil. Molly sa nadýchla ale potom aj vydýchla. „Ide o to, že sa nechcem vyzliekať pred deťmi,“ stíšil hlas. Niečo jej povedať musel. Aj ona sa chystala k jazierku. „No... ehm... moje telo by ich mohlo... trocha vydesiť.“

                „Och, Merlin,“ zarazene šepla a podvedome ho prebehla očami. „Asi chápem... teda, dobre. Nebudem sa radšej asi pýtať, že?“

                „Radšej nie,“ mierne sa pousmial.

                „Dobre, chlapče. Tak aspoň nebudem sedieť sama pod stromom,“ pohladila ho po pleci, ale potom sa ozvali deti vonku a ona za nimi šla.

                Skutočne sa nechcel ukazovať pred deťmi. Nemuseli vidieť jeho telo, na ktorom bolo niekoľko nepekných jaziev. Možno vedeli, že je akýmsi hrdinom. Vysvetľovať ale, čo a kedy sa mu stalo, to rozhodne nechcel. Najmä ak sú také zvedavé a neústupčivé ako Luna.

                „Nechce ísť.“ V kuchyni sa objavil Charlie a zastavil sa pri otcovi. Vonku už naňho čakal Tedy. „Má vraj veľa roboty,“ povzdychol.

                „Mama?“ pochopil Harry. „Ja sa s ňou skúsim porozprávať, dobre?“ usmial sa na syna.

                „Keď sa ti ju podarí prehovoriť, budeš trieda,“ mykol plecami.

                „Uvidíme...“

                Díval sa, ako všetci, vrátane Susan a Alice, odchádzajú k jazierku. Bolo skutočne horúce počasie, jazierko bolo vyhriate a taktiež čarovne ošetrené, pretože by Susan neprežila, keby mali jej deti vliezť do niečoho... prírodného. Počkal, kým všetci zájdu za záhradu a potom sa obrátil do domu, aby vyšiel na prvé poschodie. Zaklopal.

                „Charlie, povedala som, že nemôžem predsa...“ zmĺkla, keď sa vo dverách ukázal Harry. Stál tam, ruky mal prekrížené na prsiach a tváril sa vyčítavo. „Nechaj toho. Vážne mám tej práce nad hlavu,“ začala sa obhajovať. „Musím za šesť týždňov spracovať témy, ktoré by mi inak zabrali tri mesiace,“ pokračovala. Nezmenil výraz. Prevrátila oči. „Druhého septembra chcem prejsť ku športu a nebudem môcť, kým tie články nenapíšem a je toho vážne veľa...“ mávla rukou za seba. Na jej detskom stolíku boli asi štyri hromady kníh a kdejakých pergamenov.

                „Takže sa tu neskrývaš predo mnou?“ spýtal sa a vošiel. Zavrel za sebou a zabezpečil im súkromie. Mierne sčervenela a rozbúchalo sa jej srdce.

                „Prečo by som to mala robiť?“ spýtala sa najpresvedčivejšie, ako dokázala.

                „Čo ja viem?“ mykol plecami. „Neviem. Ale odvtedy, čo ste sa vrátili mi to príde, ako by si sa mi vyhýbala...“

                „Ale to nie je pravda,“ zamračila sa. „Tej práce...“

                „Áno, práca, dobre,“ prerušil ju. „Deti to ale mrzí, vieš?“

                „Viem,“ povzdychla a odložila pero, aby sa na stoličke obrátila k nemu. „Možno máš pravdu. Možno by som mala trocha ubrať. Len mám strach, že to nepostíham.“

                „Deti pôjdu do škôlky, Charlie bude týždeň so mnou... a aj potom, ak budeš potrebovať, takže budeš mať celý august na prácu,“ povytiahol obočie. Znova sčervenela a sklopila pohľad. A on k nej podišiel, aby ju bez slova zdvihol zo stoličky a pobozkal. A ona si omotala ruky okolo jeho krku a bozky mu opätovala. Niekoľko nádherných minút si dovolili zabudnúť na všetko.

                „Dobre, to stačí,“ zachrapčal a položil si hlavu na jej rameno. „Ginn, je všetko v poriadku?“ spýtal sa, keď sa jej znova pozrel do očí. A ona cítila, ako sa jej slzy snažia pretisnúť do očí.

                „Milujem ťa, Harry,“ šepla a objala ho. „Všetko je v poriadku a ja z tej práce teda upustím. Máš pravdu, aj keby som to nestihla, stále môžem nastúpiť o mesiac neskôr...“ bľabotala len preto, aby jeho otázku zahovorila. „Teraz ale bež von a ja za chvíľu prídem. Dobre? Aby sme nevyvolali zbytočné otázky,“ pozrela sa naňho, keď vyhrala nad plačom. Niekoľko sekúnd, ktoré jej pripadali ako večnosť sa na ňu díval, aby prikývol a odišiel. A potom si sadla za stôl, aby si zložila hlavu do dlaní. Ani toto nie je riešenie, aby sa zahrabala do práce. Asi nemá žiadne riešenie.

                Charlie si o niekoľko desiatok minút pomyslel, že je otec vážne trieda, keď sa zjavila jeho mama, aby si sadla na deku k tetám a dokonca sa zobliekla do plaviek. Aj jeho tety vyzerali prekvapene. Stretali sa tu takto už tretí deň a jeho mama zneužila tety, aby dohliadali na Lunu a Franka, hoci to nebolo potrebné, keď tu bola babička a otec, aby mohla pracovať a pracovať. Na jednej strane to chápal. Túžila po tej práci a vysvetlila mu, čo ešte musí spraviť, aby mohla prestúpiť do vysnívaného oddelenia. Ale na druhej strane, keď sú tu takto všetci spolu bolo od nej asi sebecké, keď len pracovala.

                Zdvihol prst smerom k otcovi, keď sa ich pohľady stretli. Vážne sedel s babičkou pod stromom, pretože bolo horúco a o niečom diskutovali.

                „Prečo tvoj otec nejde tiež plávať?“ spýtal sa ho Tedy. Oni dvaja boli dosť ďaleko od deciek, aby ich tí sopliaci nerušili, ako sa sami vyjadrili.

                „No... on má fakt hnusnú jazvu cez celé telo a tiež niekoľko menších... tak asi nechce desiť decká,“ mykol plecami. Podarilo sa mu doma, teda u otca, pristihnúť ho raz len v trenkách.

                „A čo sa mu stalo?“ zaujalo Tedyho. Charlie mykol plecami.

                „Niekedy mi to vraj povie, keď budem väčší. Vyzerá ale, ako keby sa ho niekto pokúsil preťať mečom.“

                „Páni,“ ohodnotil Tedy. „Ako... zrejme musel dosť bojovať, aby prelomil tú kliatbu, nie? Akurát nevieme, ako veľmi. Ale keď vyzerá, ako vravíš, tak to muselo byť niečo.“

                „Možno sa nám ho podarí ukecať, aby niečo povedal, keď budeme vo Francúzsku,“ Charlie pozrel na otca. Babka niečo vravela a on sa usmieval. Dokonca aj jeho jedenásťročnému rozumu sa zdal otec po tých dvoch týždňoch upokojený.

                „Pochybujem, ale skúsiť to môžeme. Keď to bude niečo, ako v knihách, tak potom rešpekt...“ Tedy sa vyžíval v čítaní kníh s dobrodružnou témou. Dokonca mal aj niekoľko kníh od čarodejníkov, ktoré Charlie prečítal a zdali sa mu prehnané a nereálne. Ale sú čarodejníci, takže to pokojne môže byť pravda.

                Pozreli do vody, kde sa jašila Luna s Améliou a jeho mama sa pri nich smiala. Mierne stiahol obočie. Uvedomil si, že mamu už dávno nepočul smiať sa takto.

------

                „Krstná, môžem?“ Charlie sa objavil v Hermioninej izbe ten deň pred spaním. Nervózne a opatrne.

                „Samozrejme, zlato. Čo sa deje?“ Hermiona odložila nejaké pergameny, ktoré študovala a naznačila mu, aby si k nej sadol.

                „No, ehm...“ nesmelo začal, keď sa vedľa nej posadil. „Čo si myslíš, že by povedal otec na to, keby som chcel prespávať doma? Teda... u mamy?“ vyhŕkol rýchlo a radšej na ňu nepozrel. Samozrejme ju tá otázka prekvapila.

                „Tak, keby si chcel, určite by proti tomu nenamietal. Mrzelo by ho to, to určite, ale keby si chcel, rešpektoval by to,“ povedala a kútikom oka naňho pozrela. „Prečo?“

                Rozhostilo sa ticho. Vždy mu dala pár minút, aby sa rozrečnil. Väčšinou to stačilo a on jej povedal, čo ho trápi. A bolo tomu tak aj teraz.

                „Musíš ale sľúbiť, že to nepovieš mame. A vlastne ani otcovi,“ pozrel jej do očí. Mierne sa pousmiala.

                „Podľa toho, ako vážne to bude. Nemôžem ti predsa sľúbiť všetko na svete, to vieš.“

                „Jasne,“ povzdychol. „Ja vlastne ani neviem, či je to vážne. Mám len taký pocit. Sú prázdniny a tých zábavných vecí sa deje teraz toľko, že si to neuvedomujem. Môžem byť s Tedym a otcom... a vlastne aj s Lunou a Frankiem...“ zobral to obrovskou okľukou. Vedel ale, že Hermione môže povedať hocičo. „No, ide o to, že si mama nabrala tej roboty veľa. Alebo teda dostala tej roboty veľa. Ale o to nejde,“ stiahol obočie. „Vieš ako som ti hovoril, že mama často plakávala?“ pozrel na krstnú. Tá zvraštila obočie.

                „Plakáva aj teraz?“

                „Nie, neviem, nepristihol som ju... Ale vtedy, keď bol ešte otec mŕtvy, tak chodila za mnou do izby. A mala smutný výraz. No a... tak nejak si uvedomujem, že taký výraz má občas aj teraz, vieš? Ja ti to neviem vysvetliť, ale dnes, keď sa hrala s Lunou a Améliou, tak sa smiala. A smiala sa takým spôsobom, ako už dlho nie, vieš?“

                „Veselým,“ prikývla.

                „Áno, veselým. Smeje sa aj inokedy, samozrejme. Ale to je také, akoby...“

                „Hrané? Nútené?“

                „Presne.“

                „A ty si myslíš, že ju niečo trápi?“

                „Áno,“ prikývol a pozrel na Hermionu. „Nemyslíš, že mi šibe, že nie? Veď... čo by ju malo trápiť? Doma je všetko v poriadku. S otcom sú priatelia. My poslúchame. No dobre, možno tá práca... ale keď som tak nad tým premýšľal, tak taká začala byť už na chate,“ zamyslene stiahol obočie.

                „Chceš na ňu dávať pozor, že?“

                „Iste, je to moja mama,“ presvedčene prehlásil. „Možno sa mýlim, ja viem, ale radšej by som na ňu dával pozor. Len neviem, ako to vysvetliť otcovi a mame.“

                „No, hm,“ zamyslene stiahla obočie. Ale reflektovalo to s tým, čo jej hovoril Harry po prvých dňoch, kedy sa vrátili z chaty. Tiež sa mu Ginnino správanie nepozdávalo. Dokonca aj ona sa s ňou mierne pohádala, keď sa jej snažila vysvetliť, že ju práca počká. Pripadalo jej to, akoby Ginny to množstvo práce prišlo vhod. „Zvedieme to na mňa,“ pozrela na Charlieho. Ten na nej visel pohľadom. „Otec robí síce pokroky, ale naše psychosedenia by mali pokračovať. A on má problémy o tom rozprávať aj predo mnou. Vlastne ani nerozpráva o tom...“

                „O kliatbe... A povedali by sme, že by bolo lepšie, aby som prespával, aspoň zatiaľ, doma, aby mohol otec pokračovať v terapii,“ prikývol s malou nádejou.

                „Áno, tak nejako,“ objala ho. „A ak nám táto... malá lesť vyjde, ty mi dáš vedieť všetko, čo zistíš, dobre?“

                „Uhm,“ súhlasil. „Ja si myslím, že sa mýlim, ale potrebujem mať istotu.“

                „Ja to chápem, Charlie. Musíš dávať na mamu pozor. Ale prosím, ak by si... ja neviem...“

                „Odhalil príčinu jej trápenia?“

                „Tak nejako. Snaž sa do toho nemontovať, dobre?“

                „Myslíš, že za to môže Neville? Pretože keď je mama s otcom, je pokojná. A my ju poslúchame.“

                „Myslím, že to bude tá práca, čo ju trápi. Vieš, ako jej záleží na tej športovej rubrike.“   

                „Áno, asi áno...“

------

                „Potrebujem s tebou hovoriť, ešte než príde Charlie dole,“ Hermiona sa rozhodla vybaliť to na Harryho hneď na ďalší deň ráno. Práve robil volské oká a ona vykladala čerstvé pečivo, s ktorým sa vrátila z obchodu.

                „Áno? O čom?“ obrátil sa k nej.

                „Potrebuješ pokračovať v psychosedeniach,“ zamračila sa naňho. „Môže sa zdať, že si sa zlepšil a áno, zlepšil si sa, ale ešte nie si úplne v pohode, že?“ povytiahla obočie. Vzal panvicu zo sporáka a na tri taniere k slanine pridal po dve volské oká. Potom panvicu odložil, aby sa k nej pokojne obrátil.

                „O čo ide konkrétne?“

                „Potrebujeme viesť psychosedenia, no. To uznáš.“

                „Možno.“

                „Určite.“

                „Dobre, potrebujem ich. Pokračuj.“

                „No a... určite uznáš aj to, že je dosť blbé viesť ich, keď je tu Charlie,“ vyhŕkla. Zrejme si toho vzala na seba príliš veľa.

                „Spýtam sa znova. O čo ide konkrétne?“ povytiahol obočie. „Nie je problém začarovať sa, aby nič nepočul, že? Takže?“ uprene sa na ňu díval. Videl pýrenie. „Charlie chce prespávať doma?“

                „Ako to robíš, do pekla?“ zamračila sa.

                „Všímam si. Všimol som si, ako včera začal pozorovať svoju mamu. Ako striehol na každý jej pohyb. A začul som, že večer za tebou zašiel. Teraz vyrukuješ s týmto... Aj keby sme chceli psychosex, tak by sme to vedeli zariadiť s Charliem pod jednou strechou.“

                „Tichšie,“ poplašene pozrela k schodom. Hore sa ale zatiaľ nič nehýbalo. Povzdychla. „Máš pravdu. Začal si ju všímať, zdá sa mu smutnejšia a chce na ňu dávať pozor. Neopováž sa mu ale nič povedať, inak ťa prekľajem,“ pohrozila mu.

                „Takže sa niečo deje, keď si to všimol aj on,“ zamračene povedal sám sebe. „Čo ti povedal?“ pozrel na Hermionu.

                „To je súkromné, Harry,“ stiahla obočie. „Sľúbila som mu, že to nepoviem ani tebe a ani Ginny. Že jednoducho poviem toto, že tie psychosedenia potrebuješ... a potrebuješ ich, o tom žiadna... a on by ešte chvíľu prespával doma, no. Ibaže ty sa oklamať nenecháš.“

                „A Ginny máme povedať toto? Že proste posielam syna domov, pretože potrebujem večer pokoj na rozhovor a pohár vína?“ sarkasticky natiahol.

                „S Ginny by som sa porozprávala ja. Aspoň to skúsim,“ zamračila sa.

                „Dobre,“ zdvihol ruky v nevinnom geste. „Skús to. Ak ju presvedčíš, môžem tú historku podporiť. Budem asi pokojnejší, keď bude Charlie doma... ak sa tam niečo deje.“

------

                „Je to zlé?“ spýtala sa Ginny Hermiony v ten deň po príchode z práce. Hermiona na ňu počkala, aby sa s ňou porozprávala o Harryho stave, než pôjde do práce.

                „Nie je to zlé... ako zlé, chápeš?“ povzdychla a sadla si na posteľ v jej dievčenskej izbe. „Akurát týchto päť dní, čo sú tu všetci, ho trocha rozhádzalo,“ zamyslene vysvetľovala. „Mysleli sme, že to bude v pohode... a jasne, on bude vždy tvrdiť, že je v pohode... veľa ľudí dennodenne ho ale znervóznilo. Zase začal poklopkávať a naháňať kocky.“

                „Nevšimla som si,“ zamračila sa Ginny. Harry sa jej zdal v pohode. Návrh, aby ostal s Charliem a Tedym doma zamietol. Sľúbil predsa Frankovi lekcie šachu a toto aj plnil. Aj si spočiatku myslela, že Susan s Alicou, Améliou, Arturom a Percym naruší jeho ťažko rozšírený osobný priestor, prijal to ale ľahko. Aspoň sa jej zdalo. Chyba, ako jej práve prezradila Hermiona. A pravda bola hlavne tá, že ona sa mu skutočne vyhýbala, aby sa neprezradila miesto toho, aby naňho dohliadala.

                „Pretože si skoro stále strčená v tejto izbe,“ zamračila sa na ňu kamarátka. Vyfasovala podobné zamračenie.

                „Chcem si akurát rozdeliť fotky, ktoré narobil Colin a hneď som chcela ísť dole, vieš? Dám si ešte na týždeň pohov, až potom sa do toho pustím.“

                „Výborne.“

                „A Charliemu ste to už povedali?“

                „Dnes ráno som sa s ním porozprávala. Chápe to. Spraví pre otca všetko, pretože ho chce mať... vyliečeného, ako sa vyjadril, do konca života a keď to má znamenať to, že bude ešte chvíľu prespávať doma, rád to spraví,“ slabo sa pousmiala. „Miluje ho,“ šepla s láskou. A Ginny sa usmiala. Áno, Charlie a Harry sa milujú. Do očí sa jej tisli slzy pohnutia.           

                „Dobre teda,“ prikývla napokon. „Samozrejme, ak s tým Charlie súhlasí...“

------

                „Dobrý večer, rodinka,“ pozdravil Neville svoje deti a manželku, spolu s Charliem, keď sa preletaxovali domov. „Mladý muž bude spať doma?“ podivil sa.

                Ginny okamžite zbadala, že je opitý. Opil sa v živote len asi trikrát a vždy to preňho bol hrozný zážitok.

                „Ahoj oci!“ vykríkla Luna a hodila sa mu do náručia. Našťastie sedel na stoličke, inak by sa zrejme zvalil.

                „Ahoj,“ pozdravil aj Frank, avšak oveľa opatrnejšie. Tiež už nebol úplne malý a otec v poriadku nebol.

                „Ahoj,“ potichu vyliezlo z Charlieho a vzal od mamy prepravku s jedlom. „Tu máš večeru,“ postavil ju pred neho.

                „A čo dobré babička navarila?“ zvedavo začal nazerať.

                „Decká, bežte sa pripraviť na kúpanie a spanie. Všetci,“ vyzvala Ginny svoje deti. Trocha neochotne sa vybrali. Luna protestovala, ale Frank ju popohnal pred sebou. A Charliemu sa vôbec nechcelo odísť. Pozrel na mamu. A tá naňho prosebne, tak sa mu zdalo. Šiel, ale sľúbil si, že bude načúvať.

                „Si opitý,“ zamračila sa naňho, keď osameli. Aspoň si myslela, že osameli.

                „Ty si ale bystrá, drahá,“ zaškľabil sa na ňu a vybral z prepravky mäsový koláč, aby zahryzol.

                „Idem uložiť deti a...“

                „A priprav sa aj ty, dobre?“ usmial sa na ňu žujúc riadny kus koláča. Hádať sa s ním teraz nemohla. Na schodoch sa predýchala, aby sa upokojila a vyšla za deťmi. Dvere Charlieho izby boli poodchýlené, vyšiel však z nich s uterákom a pyžamom.

                „Mami, je všetko v poriadku?“ spýtal sa jej.

                „Neville zrejme stretol nejakých spolužiakov,“ usmiala sa naňho. „No a... asi to trocha prehnali,“ zasmiala sa. Tým hraným a núteným smiechom. Zamračene ju pozoroval, kým nezašla za deckami do izby. Dole nazrel do kuchyne. Neville tam sedel rozvalený na stoličke a tlačil do seba večeru. Zamračil sa. Kým mama uloží spať súrodencov, on sa v pokoji osprchuje.

                Netrvalo jej to dlho. Deti boli v posledných dňoch priveľmi vyčerpané, aby vydržali dlho hore. Zaspali takmer okamžite. Skontrolovala Charlieho. Aj ten už spal a zavrela jeho izbu. Nemohla si všimnúť, že sa jeho dvere poodchýlili, keď vošla do spálne.

                O chvíľu počul hrabať sa po schodoch Nevilla. Klátivo, s ťažkosťami. Sadol si k stene pri dverách a načúval. Bol odhodlaný vydržať hoc aj celú noc a striehnuť na najmenšiu známku niečoho, čo sa mohlo diať a pripravený k čomukoľvek. Pretože jeho mama sa mala podľa Nevilla pripraviť a on chcel vedieť, k čomu.

                „Nikdy si nechcel sex, keď si bol opitý,“ zamračila sa Ginny, keď Neville vošiel a zabezpečil súkromie.

                „Po tých mäsových pirohoch mám ale hroznú chuť,“ zaškľabil sa. Nie, nešiel ani do kúpeľne. Začal sa vyzliekať. „Na čo čakáš? Chcem do teba strčiť svojho vtáka, tak sa hľaď vyzliecť,“ zamračil sa.

                „Ja ale nechcem, Neville.“

                „Toto sme si už vysvetlili, nie? Tak prestaň robiť drahoty a rob!“ štekol po nej. Neville začal byť nebezpečný aj v triezvom stave. Nedokázala odhadnúť, čo by spravil v opitosti. V takejto miere opitosti. Nedokázal ju ani riadne zamerať. A možno sa mu nepostaví. Možno odpadne skôr, ako sa k niečomu zmôže. „Rob!“ skríkol znova, až sa mykla.

                Poslúchla. Povyzliekala sa donaha a dúfala, že to bude rýchle. Lenže nemalo byť. Zvládol sa vyzliecť, zvládol si k nej sadnúť, chvíľu ju ohmatkávať a ona len s privretými očami čakala, keby bude hotový. Snažila sa v duchu si predstavovať sex s Harrym, aby aspoň trocha zvlhla, pretože po jeho poslednom sexe bola celá boľavá, rozdráždená a chvíľu aj krvácala.

                Všetky jej predstavy ale mali byť preč v momente, ako ho ucítila nad sebou. Otvorila oči, keď jej chytil hlavu a začal jej do úst strkať svoj polotuhý úd. Takže sa mu zrejme postaví aj v tomto stave. S privretými očami masturboval v jej ústach, pretože ona len držala, snažila sa prehĺtať sliny a neudusiť sa. Ruku si ale pred ústa musela dať, pretože bol schopný napchať jej ho tam celého. Nevydá ani hlásku. Ani náznak prosby, aby to nerobil. Nedopraje mu to.

                Keď bol pripravený, vliezol jej medzi nohy, roztiahol ich a zdvihol vysoko, zadok mala nad posteľou. Toto bolo nové, nepoznala to, nečakala to. Začal jej olizovať celé pohlavie a napadlo jej, či sa niečo zmenilo, či sa chce pokúsiť jej to spraviť a nielen ju znásilniť. Lenže keď ucítila jeho prst vo svojom konečníku, od prekvapenia vykríkla.

                A začala kričať viac, keď jej došlo, čo chce spraviť. K čomu sa chystá a k čomu ju pripravuje. Zmietala sa, snažila sa vykrútiť, takmer ju zlomil, keď sa zvalil na jej zdvihnutý zadok, aby ju priklincoval k posteli. A prosila. Porušila svoje predsavzatie a prosila ho, aby to nerobil. Cítila, že jej do konečníka niečo nalial a potom sa snažila predýchať bolesť, ktorú jej pôsobil. Jej zadok na niečo také zvyknutý nebol. Nikdy to nerobili. Vedela ale, že príprava na análny sex musí byť oveľa dôslednejšia. Toto bolo narýchlo, neodborne, amatérky a zversky. Predieral sa do nej bez najmenšej prestávky k tomu, aby si zvykala. A bolo to kruto bolestivé.

                Keď o pár desiatok minút spal vedľa nej holý a uspokojený, myslela si, že zomrie. Celý zadok ju neznesiteľne bolel a pálil, krvácal. Plakala. Snažila sa plakať potichu, aby ho náhodou nezobudila a on sa nerozhodol to zopakovať. Chcela sa posadiť, bolesť sa ale zintenzívnila a ona znova vykríkla. Rýchlo vstala a na roztrasených nohách sa dohrabala do kúpeľne, aby našla elixír proti bolesti. Prinútila sa vliezť do sprchy, aby ho zo seba zmyla. Pokúsila sa dotknúť svojho konečníka, nešlo to. Aj keď elixír zabral, stále bol citlivý a na prstoch mala trocha krvi.

                Nenávidela ho. Už sa ani nepokúšala pochopiť, prečo to robí. Či to je v ňom, alebo či mu dáva rozumy Malfoy. Čo sa s ním stalo. Bolo jej to jedno. Toto bola zrejme posledná kvapka v pohári trpezlivosti. Po tomto sa už nedokáže pretvarovať pred nikým. Snažila sa na konečník vrhnúť liečiteľské kúzlo, ktoré by mohlo pri tomto pomôcť. Nič z toho, čo poznala, sa k tomu nehodilo. Aspoň prestala krvácať. Obliekla sa a opatrne prešla cez ich spálňu na chodbu a po schodoch dole, do obývačky, aby si naliala pohár škótskej, ktorú tu mali pre návštevy a s fotografiou svojich detí si sadla s nohou pod sebou na gauč.

                „Mami?“ Z myšlienok ju vytrhol Charlieho hlas. Skutočne nespal. Nepočul síce nič, ale začul keď mama zišla dole, aby sa za ňou vydal a zbadal ju s uslzenou tvárou a ich fotkou.

                „Charlie, zlato, prečo nespíš?“ okamžite sa utierala a odložila fotku aj pohár. Zamračene k nej pomaly pristúpil. Dívali sa na ňu Harryho oči a jej sa chcelo kričať. Prehltla.

                „Čo ti spravil?“ priamo sa spýtal.

                „Čo? Nič... len sme sa trocha pohádali...“

                „Hlúposť!“ prerušil ju a zamračil sa ešte viac. „Niečo sa deje, už zrejme dlho a ty o tom samozrejme nebudeš hovoriť,“ vyčítal jej. „Plačeš a máš bolesti...“

                „Charlie...“

                „Videl som, ako kráčaš dolu schodmi, mami. Tak mi prestaň klamať. Ja už nie som malý a nie som ani hlúpy. Čo ti spravil?“ vyzeral ako malý boh pomsty. Skutočne nebol hlúpy, skôr naopak. A keď nepresvedčila jedenásťročného chlapca, ako chce ďalej presviedčať hocikoho?

                „Pohádali sme sa, Charlie. A to dosť škaredo, vieš? No a... áno, máš pravdu. Pri tej hádke sme proste vytiahli prútiky. Odhodil ma a udrela som sa. Ale ja som ho odhodila silnejšie,“ pousmiala sa. To bolo jediné, čo si narýchlo vymyslela. Možno to bude stačiť. Neprestával sa mračiť.

                „Kde si sa udrela?“ rýchlo sa spýtal.

                „Na chrbát,“ to bolo najlogickejšie. Keď letíte dozadu, udriete si chrbát. Lenže jeho oči skĺzli na jej nohu pod zadkom. Cítila, že jej tvár horí. Vážne nebol hlúpy. V tureckom sede ani polosede nikdy nesedávala.

                „Zbil ťa?“ pozrel jej do očí.

                „Nie, Charlie. Poď sem,“ natiahla k nemu ruku a on ju chytil, aby ju okamžite objal. Držala ho silno a vtisla mu do vlasov bozk. „Nezbil ma. Prisahám, že ma nezbil.“

                „Ale ublížil ti,“ odtiahol sa od nej a ona v jeho očiach videla zlosť až nenávisť.

                „Reči sa vedú a chlieb sa je,“ pohladila ho po tvári. „Charlie, pokús sa na to zabudnúť...“

                „V žiadnom prípade...“

                „Sprav to kvôli mne, prosím. Zbytočne by sa vyvolali ďalšie konflikty. Zbytočne by sme sa hádali. A vôbec... ty sa s Nevillom nehádaj. Ja si to vyriešim, uvidíš.“

                „Ako? Zbije ťa znova a...“

                „Ale on ma nezbil...“

                „Mami, ja nie som idiot, neklam mi. Máš bolesti a tie nie sú z udretého chrbta.“

                Dívala sa mu do očí. Koho chce vlastne klamať?

                „Vyrieši sa to, uvidíš. Len mi daj trocha času a nikomu nič nehovor. Hlavne nie Nevillovi. A ani krstnej. Hovoríte si veľa vecí, ale toto nechaj na mňa. Môžeš mi to sľúbiť?“ prosebne sa naňho dívala.

                „Ako dlho?“

                „To neviem,“ potichu priznala. Dlho bol ticho.

                „Dobre teda. Ale ak uvidím niečo... ak ti niečo povie, tak potom... síce neviem čo spravím, ale niečo spravím určite.“

                „Milujem ťa, Charlie,“ objala ho. „Som si istá, že na mňa dáš pozor.“

------

                Charlie zaspal až dlho po tom, ako sa s mamou rozlúčil. Musel na to myslieť. Nenávidel Nevilla Longbottoma, v tom si bol istý. Ako sľúbil, dá mame čas, aby si to vyriešila sama. Nebude ale čakať donekonečna. Natiahol si budík o polhodinu skôr, než zvyčajne vstával len preto, aby mal pod dohľadom všetko. Začul mamu zísť dole. Po chvíli počul dupot nôh svojich súrodencov. Obliekol sa a čakal. Vyšiel až vtedy, keď začul otvoriť dvere.

                „Dobré ráno, Charlie,“ pozdravil ho Neville prechádzajúc okolo neho. Vyzeral normálne. Zrejme ten elixír po opici, o ktorom vravel strýko Fred.

                „Dobré,“ odzdravil potichu. Vybral sa po schodoch za Nevillom, aby videl, ako sa v kuchyni pozdravil s deťmi a vtisol mame bozk na líce. Neuhla, dokonca sa naňho usmiala. Lenže potom zbadala Charlieho.

                „Poď sa najesť, zlato. Už máš pripravené raňajky,“ slabo sa naňho usmiala. Jej pretvárku prijal. Bude sa teda pretvarovať aj on. Potichu jedol, súrodenci kvákali o tom, čo robili včera.

                „Dostal som taký nápad,“ ozval sa Neville. „Včera som sa rozprával s našou riaditeľkou a ona mi dovolila vziať vás na hrad,“ díval sa na Lunu a Franka.

                „Uvidíme kde pestuješ rastliny?“ nadchlo Lunu.

                „No áno. A tiež hrad. Brnenia a tak. Po raňajkách môžeme vyraziť...“ zmĺkol dívajúc sa na rozpačité výrazy svojich detí. „Čo je? Vy nie ste zvedaví na hrad?“

                „Teraz? Oci? Po obede má prísť Amélia a my sa chceme kúpať. Mohli by sme sa na obed vrátiť k babičke? Mami, môžeme?“

                Ginny pozrela na Nevilla. O tomto nápade samozrejme nevedela. Stála pri linke, pretože sa neodvážila sadnúť si.

                „Kúpať by ste sa mohli aj zajtra. Rokfort je skutočne úžasný,“ kútikom oka pozrela na Charlieho, ktorý sa díval do stola.

                „Ale my už sme s Améliou dohodnuté. A dohody sa majú plniť, nie?“

                „Dobre teda,“ Neville sa nechal od dcéry zlomiť. „Ale až poobede. Dohodol som úžasný obed od škriatkov,“ povytiahol obočie. Luna nadšene súhlasila. „Frank, čo je? Ty nechceš?“ spýtal sa syna. Vyzeral nespokojne.

                „Mňa doobeda učí ujo Harry hrať šach, vieš? Poobede sa hrám s deckami. A už mi začal vysvetľovať jednotlivé stratégie a celkom mi to ide,“ díval sa na otca rozpačito.

                „No to fakt, toto sa možno naučí,“ zaškľabila sa naňho Luna. Odignoroval to.

                Ginny sa ale pozorne zadívala na Nevilla, ktorý sčervenel. A bolo to od zlosti, to odhadla. Bolo ticho až tak dlho, že zdvihol hlavu aj Charlie, aby pozrel na Nevilla.

                „No a... nemohli by ste to nechať na zajtra? Som si istý, že ťa mama ospravedlní a vysvetlí to, nie?“ pozrel na svoju manželku. Bez slova prikývla.

                „No dobre teda,“ privolil Frank, ale bolo vidieť, že by radšej hral šach ako sa potuloval po hrade.

                „A ty? Pôjdeš s nami aj ty?“ Neville pozrel na Charlieho. Ginny prestala na moment dýchať.

                „Nie, ďakujem. Otec ma potrebuje a v hrade budem od septembra bývať,“ mierne sa pousmial. Neville prikývol.

                „To je pravda. Dobre, najedzte sa a vyrazíme. Okolo druhej ich privediem do Brloha,“ pozrel na Ginny a usmial sa.

                „Dobre, budeme čakať,“ opätovala mu úsmev.

                Groteska, pomyslel si Charlie. O malú chvíľu sa Neville skutočne odletaxoval s deťmi do svojho kabinetu v Rokforte.

                „Mám ťa rada, Charlie,“ mama ho objala.

------

                „Niečo sa  rozhodne deje,“ šepla Hermiona Harrymu. S Molly práve pripravovali obed a ona vzala Charlieho do záhrady, aby natrhali čerstvú mrkvu. Ráno prišli do Brlohu, našli tu však len Ginny s Charliem. Povedali im, že Neville vzal deti do Rokfortu. Nebolo na tom nič divné, otec predsa mohol vziať deti pozrieť niečo také úžasné, ako bol Rokfort, až sa Harry začudoval, prečo to ich otec nespravil už dávno. Ginny sa potom rozlúčila, aby šla do práce. Ani na tom nebolo niť podivné až na to, že sa mu nepozrela ani do očí. Lenže Charlie bol zamĺknutejší, zamyslenejší a do rozhovorov ho museli dnes ťahať. Harry mrkol na Hermionu a ona si odviedla Charlieho, aby sa s ním porozprávala. „Nepovedal mi nič, samozrejme. Nevytiahla som z neho, čo sa stalo, ale niečo muselo. Už to na ňom poznám. Niečo ho trápi,“ dívala sa na Harryho.

                „Určite,“ prikývol. V hlave mu prebehlo hneď niekoľko možností, čo sa môže diať a nepáčila sa mu ani jedna. „Keď sa Ginny vráti, tak na ňu zatlačím,“ pozrel na Hermionu.

                „Myslíš, že jej Neville niečo robí?“ opatrne sa spýtala. Zaškľabil sa tak, až sa preľakla.

                „Som si tým istý,“ prebodol ju pohľadom.

                „Zavolám do práce. Ostanem dnes tu...“

                „To nie je potrebné...“

                „Ale je, Harry. Neville sem privedie o druhej deti a ty si schopný ho preraziť na dve polovice. A to sa nemôže stať, rozumieš?“ šepla dôrazne. Začuli hlasy, Molly s Charliem sa vracali. „Porozprávaj sa s ňou, až odíde...“ stihla ešte hlesnúť.

                A Harry rovnako zamĺkol a zamyslel sa, ako jeho syn. Bolo to vcelku tichý záver doobedia. Na obed sa Charlie už trocha oklepal a spolu s Hermionou plánovali, čo budú robiť vo Francúzsku.

                Keď o jednej prišla Ginny z práce, jej syn ju už veselo vítal, Hermiona sa vypytovala na články, pretože jeden ju mimoriadne zaujímal a Molly nakladala dcére obed. O malú chvíľu sa priletaxoval Tedy a s Charliem vybehli von.

                A čosi neskôr prišla najprv Alica s Percym a potom aj Susan s Améliou a Arturom. Harry stál celú dobu v obývačke pri okne a nemienil sa odtiaľ pohnúť ani o milimeter. Videl na Ginny, že jej to nevyhovuje. Iste, jej manžel priviedol krbom deti, ktoré začali nadšene vravieť svojim bratancom a sesternici o Rokforte. Do toho im kibicovala Molly a obe weasleyovské nevesty sa snažili deti trocha utíšiť. Hermiona stála vedľa Harryho a v duchu súrila Nevilla, aby vypadol. Lenže on sa pozrel priamo na Harryho. Keby vedeli oči viesť súboj, tak je Mollyna obývačka v tom momente zdemolovaná.

                „Neville, nedáš si s nami aspoň kávu?“ ponúkla ho Molly. Hermione v tom momente pripadal, že je tam zbytočný. Nadbytočný. A na ťarchu. A to zrejme aj bol podľa toho, čo sa začínalo diať, ako si sama uvedomovala. Ginny stála pri krbe a zrejme by sa jej krvi nedorezali. Taký z nej mala pocit.

                „Nie, ďakujem,“ Neville sa usmial na svoju svokru. „Musím sa vrátiť do práce,“ povedal jej. Potom sa obrátil k svojej žene. Cítil sa byť víťazom. V tejto chvíli určite. A v ďalších taktiež. Nezmôžu nič, ani jeden. „Zlato, včera sa mi to veľmi páčilo. Večer si to zopakujeme, dobre?“ šepol len jej a vtisol jej bozk na líce. Nepotreboval čakať na odpoveď, vstúpil do krbu a zmizol. Ginny si v tom momente spomenula, čo jej spôsobil a bolesť sa znova ozvala.

                „Odvediem ich všetkých preč,“ šepla Hermiona pre zmenu Harrymu. Ten sa díval uprene na Ginny, ktorá sa naňho už konečne pozrela. A zbledla.

                Trvalo len malý moment, aby Hermiona skutočne všetkých vyslala k jazierku. Deti nadšene vybehli, aby našli Charlieho a Tedyho a ich mamy sa za nimi vybrali tiež, spolu s Molly. Osameli. A bolo ticho.

                „Asi pôjdem k tomu jazierku aj ja,“ nadhodila Ginny a chcela prejsť okolo Harryho. Chytil ju za ruku.

                „Nie, nepôjdeš,“ zastavil ju. „Zájdeme k tebe do izby a ty mi už konečne povieš, čo s tebou ten hajzeľ robí. Bez výhovoriek a klamstiev, bez pretvárok. Inak prisahám, že si ho chytím a vymlátim to z neho...“

               

 

Komentáre

12.05.2020
• Maťa  |  12.05.2020 08:58:05  |  IP: 5.135.---.---
Tak zrejme ako som si myslela, vezme si Ginny aj s deťmi k sebe a niekoľko kapitol budú šťastní ako z Orionu 😁
• Jana Varga  |  12.05.2020 08:47:45  |  IP: 78.98.---.---
Krtkovia su svine...
• Jana Varga  |  12.05.2020 08:47:00  |  IP: 78.98.---.---
Nie, toto bol ten tvoj prvotny nazor, ktory mohol fungovat vtedy. Po tom, co Neville spravil ale nikto nemoze cakat, ze by samotna Ginny mohla normalne fungovat. Naznacovala som asi to, ze to (a okolo toho sa tvoje uvahy tocia), co Harry spravi Nevillovi, mohol spravit hned na zaciatku, ale kedze je charakter, nespravil to. Teraz to spravi, pac Neville zasiel za hranicu
• jerry  |  12.05.2020 08:28:29  |  IP: 178.41.---.---
Malo by to zmysel. Harry si uvedomuje, že ohrozuje Ginny a trpí kvôli nemu. A kedže je charakter, uprednostní záujmy Ginny a jej rodiny pred svojimi. Len tak na okraj, zasa mi v záhrade ryje krtko, diabol jeden.
• jerry  |  12.05.2020 07:50:20  |  IP: 178.41.---.---
Naznačuješ, že sa rozíde s Ginny?
• Jana Varga  |  12.05.2020 07:20:10  |  IP: 78.98.---.---
Obaja ste v uvahach velmi blizko. Trafit sa do riesenia je tazke, ale jerry okolo toho kruzi velmi blizko (apropo, k mojej poznamke k niektoremu skorsemu komentu, ze sa vyjadrim az potom... v nasledujucej kapitole sa ukaze, ze Harry je vplyvom okolnosti dost charakter. jerry, kedysi si pisal, ze by mal byt chlap a nechat fungujucu rodinu na pokoji, alebo tak nejako a ja som ti pisala, ze ti dokazem, ze bol charakter aj vtedy a to prave nasledujucou kapitolou;))
Suma sumarum, za odmenu vam kapitolu pridam niekedy poobede, ked sa dostanem k pocitacu

11.05.2020
• jerry  |  11.05.2020 19:56:26  |  IP: 178.41.---.---
Čauko. Čo je jednoduché a trvalé? Neuvažujem, že to bude niečo násilné. Aby to bolo trvalé, Nevill si to nebude uvedomovať a ani nepríjme žiadne protiopatrenia. Trebars, vložiť Nevillovi do mysle pocity, že mu je Ginny absolútne odporná a úplne ho odpudzuje.
• Maťa  |  11.05.2020 19:11:54  |  IP: 94.109.---.---
Posledná vec čo mi napadá je že Harry vezme ginny a deti bývať k nemu.. Tak, a vzdávam sa 🤣
• Jana Varga  |  11.05.2020 19:00:47  |  IP: 188.121.---.---
Zabit Nevilla, to by bolo trvale, to fakt:D
Ked na to pridete, alebo ked si to precitate, tak uznate, ze odpoved bola jednoducha... taka malicka napoveda:)
• Maťa  |  11.05.2020 17:44:02  |  IP: 94.109.---.---
Žeby ho zabil? 😂 To asi nie, to moc skoro zrejme ešte, ale nebola by som proti :)



Nový príspevok
nick  
text
 
 
440+1deväť  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist

aktualizované: 23.11.2020 15:16:36