20. Prichádza nevyhnutné

 

      Byt Harryho Pottera, Tampa, 22.12.2001
               
„Čo sa stalo, Charlie?“ spýtal sa už dôraznejšie. Charlie naňho hodil zvláštny pohľad. Veľmi zvláštny pohľad, z ktorého nemal absolútne dobrý pocit.
                „Tak to som si nie taký úplne istý,“ bezmocne rozhodil rukami. „Pozveš ma ďalej?“ spýtavo sa naňho pozrel. Aj by mu pripomenul, že sa pozval prakticky sám, ale teraz na to nebola vhodná chvíľa.
                „Jasne, poď,“ prikývol a sám sa vybral do obývačky. „Posaď sa. A povedz mi... stalo sa niečo Ginny?“ potreboval sa uistiť, že je v poriadku.
                „To dobre vieš, nie?“ povedal potichu, keď sa posadil. Harry naňho civel. Charlie sa naňho nevrhol, aby mu rozbil hubu, nekričal, nevyčítal. Čo to znamená?  
                „Ide o to, čo konkrétne vieš ty,“ stiahol obočie.
                „Všetko,“ jednoducho odvetil. Harry, ktorý doteraz civel, teraz vytreštil oči, aby vzápätí zvraštil obočie.
                „Čo všetko presne?“
                „Pozri, Harry. Nebudeme chodiť okolo horúcej kaše, nie?“
                „To by sme fakt nemuseli.“
                „Dobre. Máš tu niečo na pitie?“ spýtal sa. Harry sa okamžite napriamil.
                „No jasne. Aký som ja hostiteľ, však?“ nepresvedčivo sa zaškľabil. „Predpokladám, že si dáme niečo tvrdšie.“
                Otočil sa, aby pristúpil k malému baru a nalial obom za pohár škótskej. Charlie ho pozoroval. Najprv vzal oba poháre a jeden mu podal. Potom naňho pozrel, akoby ho chcel zhodnotiť a vzápätí priniesol na stôl takmer plnú fľašu.
                „Takže?“ spýtavo sa na Charlieho zadíval. Nepôsobil nepriateľsky. Aspoň zatiaľ. Nechápal, ale tušil, že ho neprišiel zabiť pre to, čo sa stalo s jeho sestrou. Čo bolo dobre. Boli možno rovnako vysokí, ale Harry bol oveľa ľahší a nikdy nebol dobrý bitkár. A v súbojoch tiež neexceloval.
                „Ginny ku mne prišla... zrejme v ten deň, ako si ty zmizol do Ameriky. Zničená a zosypala sa. Do noci plakala, potom sa upokojila a správala sa presne tak, ako sa správala po Johnovi. A samozrejme mi nič nechcela povedať. Po dvoch týždňoch som z nej konečne vytiahol pravdu. Celú pravdu. O Johnovi, tehotenstve a potrate, o jej porušovaní zákonov a tiež o jej postoji k mužom. A k tebe. Povedala mi úplne všetko.“
                „To je dobre, myslím,“ mykol plecami. „Mám dojem, že mala povedať pravdu, aspoň niekomu, hneď na začiatku.“
                „Súhlasím, mnohým veciam by sa možno zabránilo.“
                „Akým?“
                „To je to, čím som si nie istý,“ zamračil sa. Potom sa pozrel na Harryho. „Ona ťa nenávidí a pri pomyslení na teba, je jej zle...“
                „To viem, ďakujem, nemusíš mi to pripomínať,“ vrkol podráždene. Mohol si to dovoliť, jej brat poznal pravdu.  
                „Počkaj, Harry. Ona vie, že ste sa milovali. Že ťa ona milovala. Ako mi povedala, nestratila pamäť, ibaže si nevie vybaviť, čo vtedy cítila. Akoby to bolo zastrené. Rozumieš? A to je niečo, čo mi na tom celom nesedí. To nie je zbláznenie, alebo nejaká psychická porucha. To je niečo...“
                „Viem, čo myslíš,“ šepol. Do jeho príchodu premýšľal nad tým istým. „Rozprával som sa so svojím priateľom. Je to učiteľ Angličtiny na mojej bývalej škole. Máme výborný vzťah. A zdôveril som sa... nezradí moju dôveru, neboj. No a jemu sa to nepozdávalo presne tak, ako tebe. Ibaže na rozdiel odo mňa a od teba, on sa v minulosti stretol s čiernou mágiou v jej pravom slova zmysle. To, o čom my nemáme ani tušenia, on zažil na vlastnej koži. Cítil z toho čiernu mágiu.“
                „Čiernu mágiu,“ prikývol zamračene. „Myslel som si. Ale, je si istý?“
                „Šiel si svoju teóriu potvrdiť k svojmu priateľovi, ktorý vyučuje na špeciálnej škole aurorstvo. Tu, v Amerike. Je to najprestížnejšia škola a on je vychýrený odborník.“
                „Viem, o ktorú školu ide, hoci je opradená tajomstvom.“
                „Áno, to je, ale to je jedno. On mu to potvrdil a dokonca vedel, o akú kliatbu sa jedná.“
                „Ona je zakliata...“ vydýchol. Tušil to, ale pravda bola desivejšia, než predstava.
                „Áno, bola na ňu uvalená kliatba,“ prikývol nešťastne. Nech by spravili čokoľvek, nech by skúšali čokoľvek, nedokázali by s tým spraviť nič.  
                „Ako znie tá kliatba? A ako sa dá zlomiť?“ vyzvedal okamžite. Harry naňho pozrel dosť nešťastne. „Vieš to?“
                „Viem,“ prikývol. Potom sa natiahol, aby im ešte nalial. „John Ross na ňu uvalil kliatbu, ktorej princípom je to, že nikdy nebude môcť byť s iným mužom, len s ním. Príde k znechuteniu a nenávisti. Iba on pri nej môže byť naveky. A pritom ju to mučí. Pretože to potrebuje viac, než všetci ostatní. Je to ako trest, aby to potrebovala, nutne a pritom... potom...“ nadýchol sa.  
                „Nemal si šancu,“ prikývol s pochopením. Harry bezradne mykol plecami a zavrtel hlavou. „Hajzeľ jeden,“ nahnevane vyštekol Charlie. „Keď si predstavím, že sme ho všetci mali radi. Vyčítali sme jej to a robili jej zo života peklo a pritom... och, Merlin, úbohá Ginn,“ hlesol. Harry v jeho očiach zbadal slzy.
                „Tebe verila,“ šepol. „Hovorila mi to. Ronovi, samozrejme a potom tebe. Mrzelo ju to, ale pravdu povedať nemohla. Bála sa odsúdenia a konca kariéry. Myslela si, že to, čo prežíva, bol trest za to, že zabila ich dieťa. Bola o tom presvedčená... aj to je účinok kliatby.“
                „Zabijem ho. Nájdem ho a zabijem...“ zasyčal naštvane.
                „Kiež by si ho našiel. Ale nezabíjaj ho, je potrebný,“ pokračoval ďalej. „Tá kliatba sa samozrejme dá prelomiť. Ale môže ju prelomiť len ten, kto ju uvalil. Čo je zrejme nemožné, keď sa zahrabal niekde pod zem. Alebo...“ stiahol obočie. „Je iná možnosť, lenže tá je ešte nereálnejšia než tá, že by sa John Ross našiel.“
                „Čo to je? Musíme skúsiť všetko. Nemôže takto ostať naveky,“ súril ho netrpezlivo.
                „To nepôjde,“ zavrtel hlavou.  
                „Harry...“
                „Musela by sa vyspať ešte raz s chlapom, ktorého odkopla. Dobrovoľne vyspať. A keďže je jej z chlapov, s ktorými sa vyspala zle a nenávidí ich a je v tom tá prekliata kliatba, tak sa bude musieť nájsť John Ross, pretože sa nikdy s takým chlapom nevyspí znova,“ roztrpčene vyriekol.
                „Musíš to byť ty,“ pevne prehlásil Charlie. Harry naňho pozrel, aby zavrtel hlavou.
                „Nejde to, nerozumieš? Nedokáže sa na mňa pozrieť a chce sa jej zo mňa zvracať. Ako by som ju presvedčil, aby sa so mnou dobrovoľne vyspala? Je to nemožné.“
                „Musíš sa o to pokúsiť. Miluješ ju, to viem. Chceš ju nechať v takomto stave? Nič nespravíš?“ naštvane prskal.
                „Chcem niečo spraviť, samozrejme. Čo si myslíš, že som? Druhý John Ross?“ zavrčal naštvane naspäť. „Chcem prerušiť sezónu a nájsť Rossa. Chcem ho chytiť pod krk a privliecť naspäť, aby tú kliatbu zrušil,“ zagánil. Charlie naňho uprene hľadel.
                „Ty?“
                „No a? A kto? Nevedel som, že ti to povedala. Kto ho má hľadať iný?“
                „Nie, Harry. Pokúšali sme sa ho nájsť a nie je po ňom ani pamiatky. Ty ho rozhodne nenájdeš. Ani poriadne nevieš, kto to je.“ 
                „Ja ho nájdem, aj keby som ho mal z pekla vytiahnuť!“ štekol a upil si riadny dúšok.
                „To je síce ušľachtilé,“ ocenil jeho presvedčenie, „ale počúvaj. Hľadali sme Johna Rossa veľmi intenzívne. Chcel som poznať pravdu, chcel som to pochopiť a dokázať jej pomôcť. Pomáhali mi priatelia... alebo jeden priateľ, ktorý mal ďalších priateľov a tí pracujú v rumunskej tajnej organizácii. Sú to väčší borci, než aurori. A nenašli ho. Rozumieš? Ty ho nenájdeš, ani ja a ani nikto iný. Pokiaľ sa nerozhodne vrátiť a to nemusí nikdy, tak John Ross proste nie je.“  
                „Ale to je... pekne v prdeli,“ vydýchol zarazene.
                „Po tejto stránke určite. Ale kliatba sa dá prelomiť aj iným spôsobom, našťastie. Spoliehať sa na Rossa, tak je s Ginny koniec. Ale je možnosť, ako jej pomôcť.“
                „Dobre, ale musíš uznať, že je to nemožné,“ krútil hlavou. „Nemôžem k nej nakráčať s otvorenou náručou, vyznať jej lásku a čo ja viem čo ešte... a nečakať, že sa neotočí a nezačne zo mňa zvracať!“
                „Nič nespravíš?“ spýtal sa Charlie sklamane. Harry prehltol ďalšie svoje nahnevané argumenty a pozeral na nešťastného a zúfalého Charlieho.
                „Ver mi, že by som spravil čokoľvek, ak by existovala čo i len teoretická šanca na úspech.“
                „Ona ťa milovala, doprdele! Vie, že ťa milovala. Pamätá si, čo ste spolu robili. Ona dokonca vie aj to, že ju stále miluješ a že ti ublížila! Už len toto jej vedomie dáva nádej, že by to nemuselo byť také strašné, nemyslíš? Je rozdiel medzi jej úletmi a tebou. Je to sakra veľký rozdiel. Nejaký pán XY by určite nemal šancu. Ale ty ju máš kurva veľkú!“ 
                „Neznesiem, keď sa na mňa pozrie znechutene. Tým pohľadom, ktorým sa na mňa pozrela naposledy,“ priznal potichu. „Mám ho stále pred očami a...“ zavrtel hlavou.
                „Nebudeš o ňu bojovať?“ spýtal sa Charlie prekvapene. Predpokladal by, že nezaváha ani na moment. „Myslel som si, že ju miluješ.“
                „Milujem ju, buď si istý,“ zamračene naňho zazeral. „Ale chce ma mať čo najďalej od seba a ja jej vyhoviem.“
                „Chce to tá posratá kliatba, Potter. Nie ona. Ona nemôže vedieť, že ťa chce, pretože jej bráni kliatba si to uvedomiť. A je v tvojej moci to prekonať.“
                „Ako? Povedz, Charlie. Ako? Čo mám akože robiť? Poraď mi, pretože ja neviem... skutočne nemám ani najmenšieho poňatia, čo robiť,“ rozhodil rukami. Postavil sa aj s pohárom v ruke a začal pochodovať po izbe.  
                „Ja neviem. Keby som to vedel, tak chytím jedného z tých bastardov, s ktorými sa vyspala a prinútim ho ju zbaviť toho prekliatia,“ vyprskol pohŕdavo. Harry sa díval, ako si upil škótskej. Ako ju dopil a v pokoji si nalial znova. On ním pohŕdal, pretože to vzdal ešte skôr, než to vôbec skúsil.
                „Mám strach, vieš?“ priznal sa potichu, keď si sadol. Charlie sa natiahol, aby ulial aj jemu. „Bojím sa druhého odmietnutia. Dosť mnou zamávalo to prvé. Neviem, či by som to zvládol.“
                „Ale bež do prdele,“ zamračil sa. „Vravím ti, že to v nej je. Videl som ju. Možno nie to znechutenie, to je zjavné, to v nej prevláda... ale váha. Videl som to na nej. Sama to nedokáže pochopiť. A v tvojej moci je jej pomôcť, pretože ja som v tomto prípade bezmocný,“ uchechtol sa. Harry videl, že škótska nad ním vyhráva. Zložil si hlavu do dlaní. 
                Rozhostilo sa ticho. Obaja sa utápali vo svojich myšlienkach. Dlhú dobu nikto nič nepovedal.
                „Je to moja malá sestrička, Harry,“ Charlie napokon prelomil ticho. A vyzeral zničene a zúfalo. Harry prehltol. Bol to veľký a silný chlap a bol úplne zlomený. „Vyčítam si, že som bol niekde v prdeli, v Rumunsku, keď sa to stalo. Vyčítam si, že som nebol tvrdší. Mohol som sa dozvedieť pravdu. Aspoň od Rona. Tušil som, že vie viac a nič som nespravil. Vyčítam si, že je v takom stave, v akom je. A ona si to nezaslúži, sakra. Ja nechcem, aby tak ostala.“ 
                „Ale to ani ja,“ šepol takmer nečujne.
                „Tak niečo sprav. Skús čokoľvek. Pomôž jej, pretože to nikto iný spraviť nemôže,“ prosebne sa naňho zadíval. Harrymu vyhŕkli slzy, ktoré si okamžite začal zotierať z tváre.
                „Nemôže to vedieť,“ povedal. „Nemôže tušiť, že je prekliata. Nemôžeš jej to povedať. Kliatba sa nezlomí, pokiaľ by vedela, že sa snažím o to kliatbu zrušiť. Nefungovalo by to.“
                „Skúsiš to?“ s nádejou sa spýtal.
                „Áno,“ prikývol. Charlie vyskočil na nohy, aby k nemu skočil, vytiahol ho na nohy a objal ho.
                „Si správny chlap, Potter,“ s úľavou z neho vyliezlo. „A toto... to sa nestalo,“ poukazoval na objatie. Harry sa uchechtol o niečo presvedčivejšie.
                „Áno, nestalo sa to. Nemáš hlad?“
                „Hlad?“ prekvapene vypustil.
                „Hlad.“
                „Keď si to spomenul, tak ho asi mám. Nejedol som od rána,“ priznal s myknutím pliec.
                „Dobre, tak mi pomôž zjesť zásoby. Zajtra sa vraciam do Anglicka a nechcem to tu nechať skaziť.“
                Obaja sa prešuchtali do kuchyne a Harry povyťahoval všetko, čo nestihol zjesť, aby to zlikvidovali.
                „Čo budeš robiť?“ spýtal sa Charlie, keď nakladal na natreté sendviče šunku a syr.
                „Tak to absolútne netuším,“ priznal Harry krájajúc zeleninu. „Určite ju nezačnem stíhať,“ zamyslene skonštatoval.
                „Jasne, asi by ťa poslala do prdele,“ prikývol Charlie.
                „Neviem, čo mám spraviť,“ zavrtel hlavou. „Uvidím, podľa situácie.“
                „Ginny je ešte stále v Rumunsku. Zajtra sa spolu s nami prenesie do Anglicka a zrejme sa prevalí, že bola u mňa a nie s tebou,“ pozrel sa naňho.
                „Iste a prevalí sa to aj u mňa.“
                „Bude to šok pre všetkých, že už spolu nie ste. Čo chceš tvrdiť?“ vyzvedal.
                „Čo ja viem? Pravdu asi ťažko, však?“ nasilu sa zaškľabil. „Nebudem nič vysvetľovať. Proste to neklaplo, pohádali sme sa a rozišli. U mňa tie rozchody nie sú nič neobvyklé,“ sarkasticky natiahol.
                „Ona bude tvrdiť to isté. Rozprávali sme sa,“ prezradil.
                „Výborne, takže naša historka sa bude zhodovať,“ podráždene zavrčal.
                „Nebude sama,“ pokračoval Charlie zamyslene, nevšimnúc si Harryho frflania. „Bol pri nej Ron, teraz budem aj ja. Minimálne v prvých dňoch, kým ju bude jej rodina vypočúvať. A potom,“ pozrel sa na Harryho. „Budeš ma informovať o všetkom, dobre?“
                „Keď sa bude dať.“
                „Bude, niečo mám,“ povedal a siahol do vrecka. „Toto sú obojsmerné zrkadlá. Fungujú ako mobilné telefóny u muklov. Stačí, keď ho chytíš a povieš moje meno.“
                „No jasne, to mi nenapadlo.“
                „Zjavne nie si schopný racionálne uvažovať,“ nevedel si odpustiť miernu provokáciu. „Harry, ty nie si nejaký bezmenný chlapík, ktorý sa s mojou sestrou vyspal a ona naňho zabudla. Budeš sa jej zjavovať často, či chce alebo nechce. Nič ju neprinúti na teba zabudnúť a to sa jej nemusíš ani vnucovať. A ako som povedal... sama je z toho zmätená a som si istý, že ju to napokon zdolá. Len musíš byť trpezlivý.“
                „Dúfam, že to tak bude,“ vypustil nepresvedčene.

      Byt Harryho Pottera, Londýn, 23.12.2001
      Brloh, Vydrí svätý Dráb, 23.12.2001
               
Harry sa vrátil domov z návštevy svojich rodičov, ktorých šiel samozrejme po návrate z USA pozrieť. A návšteva dopadla presne tak, ako si aj myslel. Musel im povedať o tom, že sa s Ginny rozišiel, pretože ju automaticky hľadali po jeho boku.  
                A potom sa spustilo vypočúvanie. Jeho mama bola nešťastná a nevedela pochopiť, čo sa stalo. Nechcela veriť rozprávke o tom, ako sa pohádali a rozišli. Tvrdila, že sa muselo stať niečo oveľa vážnejšie a on to vytrvalo popieral. Snažil sa pôsobiť pohodovo, ako by mu ten rozchod ani nevadil. Otca tiež zaujímalo to, ako sa jeho syn cíti, potreboval sa však ubezpečiť, či ten rozchod nenaruší pokoj v kádri reprezentácie. Napokon naňho Lily škaredo vyletela a vykričala mu, že ho zaujíma len prekliaty metlobal a nie šťastie jeho syna. To samozrejme popieral.
                Po preletaxovaní šiel okamžite k oknu, aby sa pozrel dole. Nesvietilo sa u nej, čo mohlo znamenať to, že ešte nie je doma, ale aj to, že už spí. Mala by byť v Anglicku, zrejme je rovnako, ako bol on, u rodičov.
                Pri vybaľovaní vecí premýšľal nad tým, čo ho v najbližších dňoch čaká. Mama ho očakáva zajtra na večeru s tým, že u nich prespí, aby si mohol nájsť ráno pod stromčekom darčeky. Zaškľabil sa. Hádam do konca života ho bude nútiť hľadať si pod stromčekom darčeky.
                Potom pôjde na Grimmauldovo námestie, aby strávili chvíle so svojimi priateľmi. Siriusovi a Remusovi bude musieť vysvetľovať všetko nanovo.
                O štyri dni majú metlobalový vianočný večierok v Ohnivej strele, kde zrejme príde k prvej priamej konfrontácii s Ginny. No a potom... potom sa to asi všetko zmení, pretože v jeho živote už nie je Ginny. Všetko ostatné si plánoval spolu s ňou. S povzdychom šiel znova do okna, aby pozrel do prízemných okien, v ktorých bola stále tma.  

------

 sa zvalila na posteľ vo svojej dievčenskej izbe. Absolvovala veľmi náročný večer. Samozrejme musela povedať o rozchode s Harry Potterom, čo všetci zobrali dosť zle. Bolo zvláštne sledovať, ako si okamžite obľúbili kohokoľvek, kto sa pri nej objavil, s úškľabkom si pomyslela.
                Charlie, ktorý prišiel aj s rodinou, aby strávil sviatky doma, sa od nej ani nepohol. Jej matka chcela vyzvedať, dlhoročné skúsenosti všetkých členov jej rodiny vrátane jej, ju však od tejto snahy odhovorili. Ginny len prehlásila, že s ním skončila, povedala, že sa o tom nechce baviť a hotovo. A tým to bolo vyriešené. Nech by sa ktokoľvek pokúsil vyzvedať, narazil by na tvrdé odmietanie. Na to zvyknutí boli. Nie však Ron.
                „Smiem?“ spýtal sa po zaklopaní a nazretí do jej izby.
                „Jasne. Čakala som ťa,“ odvetila pokojne.
                „Charlie mi všetko povedal. Ty si to povedala Charliemu,“ upozornil ju a sadol si k nej na posteľ.
                „Prinútil ma. Musela som. Vtrhla som mu tam a...“ zavrtela hlavou a mávla rukou. „Je to tak dobre. Charlie je fajn.“
                „Áno, to je,“ prikývol a zadíval sa na ňu. Na jazyku ho pálilo toľko otázok. „Myslel som si, že s ním to bude iné.“
                „Nebavme sa prosím o ňom,“ okamžite sa mračila a nepriateľsky zazerala.
                „Som na tvojej strane, Ginny,“ okamžite prehlásil. „To dobre vieš. Len som chcel vedieť, ako sa cítiš, ale to by bola zrejme blbá otázka. Je mi to ľúto, vážne.“
                „Ron, mne nebude vadiť, keď sa s ním budeš baviť. Ver mi,“ vravela a dívala sa naňho, pretože správne predpokladala, čo ho momentálne trápi. „Musíš sa s ním baviť, keď ste v jednom tíme. To, že ho ja nenávidím ešte neznamená, že ho aj ty musíš automaticky nenávidieť.“
                „To som rád,“ priznal s úľavou. Mal Harryho rád. A nebola to jeho chyba. Bolo by nefér, keby sa mu obrátil chrbtom. „Neviem, čo by som mal spraviť,“ nešťastne z neho vyliezlo.
                „Nič. Alebo predsa len niečo... nehovor o ňom predo mnou, dobre?“ prosebne sa naňho zadívala. Vedel toho oveľa viac, ako Charlie, pretože tie roky bol pri nej.
                „Dobre, Ginn...“ Jemne ju pohladil po ruke a sťažka sa zdvihol, aby odkráčal.
                Keď sa za ním zavreli dvere, povzdychla si a privrela oči. Bude to tu mať tých niekoľko dní, ktoré tu plánovala stráviť, ťažké. Jej rodina si naňho, našťastie, nezvykla toľko, koľko na toho predtým. Nič jej nebudú vyčítať a ani vyzvedať. A ona sa za tie tri týždne u Charlieho upokojila natoľko, aby teraz pôsobila vyrovnane a pohodovo. A naňho sa snažila nemyslieť vôbec, pretože ju zaplavovala nechuť a zhnusenie a to jej značne prekážalo.

      Podnik Ohnivá strela, Londýn, 27.12.2001
               
Harry šiel na vianočný večierok metlobalistov so sebazaprením. Začalo ho už unavovať, ako musel stále dookola všetkých presviedčať, že je vážne v pohode, že ho rozchod nijako nezasiahol. Zasiahol ho viac, než by si pomyslel, že ho môže nejaký rozchod zasiahnuť.
                „Potter...“ zasyčala naňho Agáta Sundersová. Keby nebolo naokolo toľko ľudí, zrejme by ho pripleštila o bar.
                „Ahoj, Agáta,“ pozdravil pokojne. Bolo tu dosť metlobalistov z rôznych klubov. Boli tu tréneri, maséri, liečitelia. Neboli tu všetci, samozrejme. Ale bolo ich tu veľa. A bol tu veľký hluk, hudba hrala a všetci sa veselo zabávali.
                „Prestaň,“ vrkla o kúsok kľudnejšie. „Bola som vyzdvihnúť Ginny doma. Nebola tam. Tak som šla do Brlohu. A vravela, že na žiadny večierok nejde.“
                „A povedala ti, čo sa stalo. Preto si myslím, že je zbytočné obracať sa teraz na mňa.“
                „Máš pravdu. Mne je vcelku jedno, že sa s tebou rozišla. Chcem ti povedať len jedno... ak niečo vyzradíš, ak jej ublížiš, ak ti čo i len slovko vykĺzne, zabijem ťa. Sľubujem,“ varovala nebezpečne. Stiahol obočie.
                „Povedz... prečo by som to robil?“ zadíval sa na ňu. Videl, ako sa po uvedomení jeho slov jej výraz zmierňuje. „Ja ju milujem, to ona má problém,“ mračil sa. „Neublížil by som jej.“ 
                „Tak to máš neskutočné šťastie,“ vypľula ironicky a otočila sa na päte, aby šla za svojimi spoluhráčkami.
                Mrzelo ho, že neprišla. Zrejme by sa na päte obrátila a odišla možno skôr, než by sa povracala. Ale... nevidel ju už mesiac a chýbala mu. Strašne a bolo to zdrvujúce. Chcel by ju aspoň vidieť, aj keď len na chvíľu. S povzdychom sa obrátil, aby do seba kopol panáka. Nemal náladu na večierky, jeho prítomnosť však bola nutná. Jej síce tiež, ale ako sa zdalo, kašľala na to.  
                „Ahoj,“ ozvalo sa pri ňom. Prevrátil oči, keď zbadal svojho klubového priateľa, ktorý meškal.
                „Prosím, nezačínaj s tým aspoň ty.“ 
                „Nebudem. Charlie mi všetko povedal,“ prezradil Ron. „On bude preč, ale ty budeš potrebovať pomoc,“ vážne sa mu díval do očí. Harry naňho chvíľu zarazene hľadel a potom sa ale zdvihol od pultu a obrátil sa k nemu.
                „Vďaka Merlinovi,“ vydýchol si. „Už som si myslel, že na to budem sám. To by som nezvládol.“
                „Pomôžem ti, hoci neviem, ako,“ krivo sa zaškľabil. „Dáme si panáka?“
                „Jasne,“ prikývol a natiahol sa za fľašou. „Tiež neviem, ako by si mi mohol pomôcť. Možno len tým, že sa občas spolu niekde objavíme, aby sme ukázali, že ten rozchod bol, povedzme, vzájomne prospešný?“ zavrtel hlavou.
                „Viem, ako to myslíš,“ Ron ho priateľsky plesol po ruke. „Ostávam tvojím priateľom,“ ubezpečil ho.
                „To som rád,“ mierne sa pousmial. A potom zvážnel. „Ako sa má?“
                „Nechce o tebe hovoriť a ako sa cíti... to vieš aj sám,“ smutne prezradil.
                „Áno,“ prikývol.
                „Rodina je šokovaná, ale vravela to pokojne. Oznámila to ako fakt. Rozišli ste sa a hotovo. Dôvody sú len jej vec. Presne, ako vtedy. A teraz nikto nevyzvedal.“
                Harry zavrtel hlavou.
                „Moja rodina bola z toho tiež vedľa. Mama si myslela, že ma tu Ginny udrží a bolo na nej vidieť, ako sa znova zmieruje s predstavou, že po šampionáte odchádzam,“ zavrtel hlavou. „Otca zaujímalo len to, či to neohrozí vzťahy v reprezentácii,“ krivo sa zaškľabil.
                „Či ohrozí, to neviem. Ale minimálne s nimi riadne zamáva,“ súhlasil Ron.
                „Ale ja viem, že aj ohrozí,“ stiahol obočie. „Predstav si to...“ významne dodal. Iste, tá predstava bola dosť desivá.  
                „Nejako sa to urovná. Viem to,“ s nádejou prehlásil Ron. „Nemôže zabudnúť. A keď nebude môcť zabudnúť, pretože ťa bude mať skoro stále pred očami, tak jej to bude vŕtať v hlave. A každá kliatba sa dá prelomiť.“
                „Každá nie. Smrtiaca sa prelamuje ťažko,“ zaškľabil sa.
                „Ty si blbec,“ uchechtol sa Ron. „Ale je dobré zistiť, že dokážeš aj vtipkovať.“
                „Keď sa mám o niečo pokúsiť, tak to v pohrebnej nálade asi nepôjde, nie?“ povytiahol obočie.
                „Správne, zamilovala sa do veselého chlapíka. A som si istý, že sa doňho zamiluje znova.“
                „Kiež by si mal pravdu.“
                „Prvú možnosť bude mať už onedlho,“ zazubil sa Ron. Harry naňho zvedavo pozrel. „No vieš,“ šepol ešte tichšie, než sa rozprávali dovtedy. Hoci to bolo jedno. Nikto si ich nevšímal a všade bol hurhaj. „Dvojčatá majú dobré vzťahy s Colinom. A ten, ako novinár, ktorý sa často zameriava na metlobal, má zase dobré vzťahy so Seamusom. No a ten mu prezradil síce očakávanú, ale napriek tomu potešiteľnú informáciu...“ významne zmĺkol. A Harry čakal.
                „No tak sa už vytlač,“ dôrazne ho vyzval.
                „Za tri dni skončí hlasovanie,“ zamrkal, „Ginnin náskok je už nedostihnuteľný,“ hrdo sa usmial. „Vyhrá cenu o najlepšieho metlobalistu roka.“
                „Ale to je výborné!“ potešene zvýskol.
                „Ticho,“ uchechtol sa. „Prenasleduješ ju ty a Oliver. Ale aj keby sa tvoje fanúšičky nadýchli k nejakému závratnému finišu, je ďaleko vpredu. Podľa Seamusa sa verejnosť akosi rozpoltila. Ginny milovali vždy, to je jasné. Ale väčšina váhala, či dať prednosť tebe, ako donedávna neznámej hviezde a nováčikovi, alebo Oliverovi, ktorý je zaručená stálica. A tak ste si tak nejako hlasy rozdelili.“
                „Ale to je jedno, hlavne že ona vyhrá,“ neprestával sa usmievať. „Určite jej to len pomôže.“
                „To áno. No a keďže tých ankiet vyhlásili hneď niekoľko, tak aj ty dostaneš pozvánku, aby si si prebral cenu za najlepšieho stíhača,“ mrkol naňho. „Nemáš konkurenciu, ani náhodou. Harpye zrejme vyhrajú cenu pre tím roku, aj keď...“ významne sa zazubil, „Kanóny za nimi strácajú oveľa menej, než v ligovej tabuľke. Zrejme sme ich všetkých šokovali.“
                „Druhým miestom? Stav sa,“ vyprskol. „Na to si musíme pripiť,“ naťahoval sa za fľašou. „A možno ich dostihneme a predbehneme. Tuším poviem Siriusovi, aby zmobilizoval svojich aurorov a ešte zahlasovali,“ zachechtal sa.  
                „No ale aby som sa vrátil k tomu, čo som chcel,“ pokračoval Ron, keď si štrngli a pripili. „Seamus prezradil Colinovi, Colin prezradil dvojčatám a tie prezradili mne... ako si asi myslíš, že to chodí na takýchto akciách, kde majú víťazov, miláčikov verejnosti a keď je ešte táto akcia spojená s plesom?“ uprene sa naňho pozrel. „Nech by robila čokoľvek, bude si s tebou musieť minimálne raz zatancovať, spraviť niekoľko fotiek a stráviť v klbku metlobalových víťazov nejaký ten čas,“ usmial sa.
                „Aha,“ prikývol premýšľajúc nad tým. „A nemôže z toho byť nejaká scéna?“
                „Ginny je v prvom rade profesionálka. To, že si myslí, že ťa nenávidí, ju nezaslepí natoľko, aby sa strápnila pred verejnosťou. Možno ti šepne, aby si šiel do horúcich pekiel, ale scénu nevyvolá.“
                „Tak to by mohla byť prvá príležitosť, ako sa k nej priblížiť,“ prikývol zamyslene.
                „Určite. A keď to nepomôže, vymyslíme iné situácie, kedy s tebou bude musieť stráviť čas, aby si uvedomila, že ťa ani na moment neprestala milovať,“ slávnostne prehlásil.
                Harry sa naňho zadíval. Mohol by mať pravdu? A prečo nie. Ona ho vážne neprestala milovať. Tá kliatba spôsobila to, že sa jej do popredia dostala akási umelá nenávisť a nechuť, ktorá nemá s jej skutočnými pocitmi nič spoločné. To je ono. Bude musieť nad tou umelosťou vyhrať. Prinútiť, aby sa predrali na povrch jej skutočné pocity. A tie sa nikdy nezmenili. Harry bol v momente pokojnejší.
                Ibaže to netušil, že ho po odchode z podniku, v spoločnosti Rona, prepadnú novinári. Tamtamy sa šíria rýchlo a on musel niečo povedať, aby ich nechali vôbec odísť.

      Brloh, Vydrí svätý Dráb, 28.12.2001
               
Ginny sedela za stolom v kuchyni a zamračene hľadela na fotku v novinách. Keď ju zbadala, prestalo jej chutiť. Musela sa niekoľkokrát zhlboka predýchať, aby potlačila nevoľnosť, ktorá ju okamžite prepadla. A teraz len civela.  
                „Ginny, zlatko,“ vypustila Molly opatrne, „nevedela som, čo v tých novinách je,“ ospravedlňovala sa. Vlastne ich pred chvíľou priniesla sova. Artur už bol preč, Charlie s rodinou zatiaľ z izby nevyšli a dvojčatá aj Ron boli vo svojich bytoch a ona ich ešte nestihla prezrieť. Nenechávala by ich tu len tak ležať, keby vedela, kto sa v nich objavil.  
                „To je v poriadku, mami,“ pokúsila sa o úsmev a asi sa jej podaril. Molly sa uľavilo.
                „Myslela som si...“
                „Nič mi nie je, vážne,“ mávla nad tým rukou.
                „Ron je s ním...“
                „Samozrejme, sú to priatelia,“ mykla plecami. „Rozišli sme sa my dvaja, nie on s Ronom,“ zaškľabila sa.
                „Nebolí ťa to? Zlato, veď predsa ste sa tak veľmi milovali.“
                „Už ma to prešlo,“ usmiala sa na matku a dívala sa jej do očí snažiac sa ju o svojich slovách presvedčiť. Molly si len povzdychla, zavrtela hlavou a nešťastne sa otočila ku sporáku.
                Ginny sa vrátila späť k novinám. Na fotku Harryho Pottera však už nepozrela. Čítala, čo tam bolo napísané. Vyfotili ich pred podnikom, v ktorom prebiehal vianočný večierok metlobalistov. To vedela. Na ten odmietla ísť, keď ju tu včera prepadla Agáta. A klebety sa šíria rýchlo. Pýtali sa ho, či je pravda, že sa rozišiel s Ginny Weasleyovou. Odpovedal, že je to pravda. Keď sa pýtali na dôvod prehlásil, že je to ich súkromná vec. Keď chceli vedieť, či to neovplyvní reprezentáciu, vyjadril sa, že k tomu nie je dôvod. Obaja boli v poriadku, s rozchodom sa zmierili a dohodli sa na ňom, a novinári sú tí poslední, kto by do toho mal pichať nos. Proti vlastnej vôli sa uškrnula. Vzápätí sa zarazila. Ale... možno jej ušetril pár problémov s novinármi. Jej brat to potvrdil, keď povedal, že môže potvrdiť slová jeho priateľa. Potom obaja zdrhli.
                Navzdory svojmu presvedčeniu sa na tú fotku pozrela ešte raz. Nevidela ho mesiac, nútila sa naňho nemyslieť, pretože tá nevoľnosť bola veľká a začínala byť unavujúca. Ako naňho môže nemyslieť, keď ho má pred očami a stále bude? Keby zmizol tak, ako ho prosila, bolo by to jednoduchšie. Takto sa s tým bude musieť vyrovnávať stále odznova.

      Ministerstvo mágie, Londýn, 4.1.2002
               
Ginny sa nervózne premiestnila z Brloha na miesto neďaleko ministerstva. Charlie ju sprevádzal. Len pred dvoma dňami jej prišiel oznam, aby si prišla vyzdvihnúť cenu pre najlepšieho hráča, v tomto prípade hráčku, metlobalu za uplynulý rok. Samozrejme ju to potešilo a dokonca radostne poskakovala po kuchyni, keď sa to dozvedela, ibaže spolu s predávaním cien bol naplánovaný aj večierok, či ples, z ktorého sa vyvliecť nebude môcť a bude tam musieť byť sprevádzaná všetkými víťazmi v ostatných kategóriách. Ani jej to Ron nemusel potvrdiť. Veľmi dobre vedela, kto získa cenu pre najlepšieho stíhača. Nebolo o tom pochýb a ona sa musela zamyslieť, či to tam vedľa neho, zrejme veľmi blízko neho, bude vedieť vydržať.
                „Zvládneš to, Ginn,“ povzbudzoval ju Charlie, s ktorým sa o svojich obavách rozprávala. „On ti určite nebude chcieť robiť žiadne problémy,“ jemne ju objal. S Harrym si volal len pred chvíľou. Bola to šanca, ktorej sa Harry musel chopiť.
                „To by som mu radila,“ vrkla. Charlie v jej hlase počul nechuť. Stisol čeľusť.
                „Som na teba nesmierne hrdý,“ pokračoval po chvíli a s úsmevom sa jej pozrel do tváre. „Najlepšia anglická hráčka metlobalu... no páni,“ vydýchol. A ona sa potmehúdsky usmiala.
                „Som proste šikovná, no,“ jednoducho a šibalsky skonštatovala.
                „Okrem iného, áno,“ privolil a pobozkal ju na líce. „Tak si bež prevziať svoju cenu a ukáž všetkým, čo sú Weasleyovci zač,“ ešte raz ju krátko objal a potom nasmeroval k novinárom, ktorí číhali pred hlavným vchodom. Územie bolo začarované, muklovia ich vidieť nemohli.
                „Idem na to,“ povedala sama pre seba a vykročila.
                „Drž sa!“ Začula ho ešte zvolať.
                S hrdo vztýčenou bradou, odvážne a sebavedomo, s úsmevom, sa blížila k novinárom, ktorí ju okamžite oslepili bleskami a s nadšením na ňu volali a pokladali jej otázky. Neprestávajúc sa usmievať len prosila o dovolenie prejsť, ďakovala za prejavené uznanie, odpovedala, že je to pre ňu obrovská česť v tak veľkej konkurencii uspieť, ale že je celá rada rovnako skvelých metlobalistov. Po otázke, čo vraví na rozchod s Harry Potterom, jej úsmev trocha zamrzol na perách. Vzápätí však odpovedala, že rozchod proste potrebovali, dohodli sa na ňom a ani jeden z nich netrpí, rovnako ako nebude trpieť reprezentácia. Mala pocit, že celý svet zaujíma len toto jedno. Či sa ich rozchod nepodpíše na výkone reprezentačného tímu. Pomyslela si, že pokiaľ nebudú mať dobré metly, tak môže byť rozhádaný komplet celý tím a nikto by nezbadal rozdiel.
                Konečne sa jej podarilo predrať dnu, kde sa jej vo vestibule ujal akýsi mladík, ktorý začal okamžite žvatlať čosi o tom, že ju odprevadí výťahom a akési mladé dievča k nej priskočilo, aby jej vzalo kabát a uložilo ho.
                Veľmi precízne si vyberala šaty, ktoré mala na sebe. Chcela vyzerať dobre, viac ako dobre pri tejto príležitosti. Prebrať takú významnú cenu vyžadovalo niečo zvláštne. Mala na sebe najnovší model známej londýnskej čarodejníckej návrhárky spoločenských šiat, u ktorej si nechávali šiť róby paničky z vyšších vrstiev. Šaty boli zo splývavého ľahučkého saténu zelenej farby, ktorý svojím výzorom pripomínal hodváb. Boli zdobené korálikmi a jej výstrih bol viac ako odvážny. Rázporok na ľavej strane šiat vyzeral sexi. Jej matka skoro odpadla, keď ju zbadala. Dych jej vyrazila ale dcérina krása a nie jej odvaha. Nadia jej pomohla s makeupom a Ginny vyzerala pôvabne.
                To si zrejme myslel aj mladík, ktorý sa nevedel poriadne vykoktať a len hatlal niečo o tom, že sa jej na treťom poschodí ujme organizátor. Dodalo jej to ešte viac sebavedomia a s úsmevom sa vybrala za ním, aby nastúpila do výťahu. Mládenec jej celú dobu civel do výstrihu, čo jej zvláštne nevadilo. Vedela, čo mala na sebe a vedela aj to, čo to môže spraviť s chlapmi.
                „Ahoj, Ginny.“
                Po vystúpení z výťahu ju z myšlienok vytrhol hlas. Otočila sa za ním. Harry zalapal po dychu.
                „Vyzeráš nádherne...“ vydýchol, dívajúc sa na ňu s neskrývaným obdivom a túžbou, ktorá sa nedala potlačiť a skryť.
                A ona musela začať zhlboka dýchať, oprúc sa o stenu, aby sa nezložila rovno tam, pri výťahu...

TOPlist