19. Pred chatou

                Harry ohodnotil víkend ako veľmi, veľmi, veľmi vydarený. Z pivnice vyšli v nedeľu ráno práve včas. Nechal zmiznúť úplne všetko a vrátili sa do izieb. Než zavrel za sebou dvere začul, ako prišla Molly a začala sa motkať po kuchyni. Zrejme sa chystala pripravovať obed pre všetkých. Skôr či neskôr sa zobudili všetci. Prvá Susan a posledný George. Naobedovali sa znova v záhrade a potom sa postupne lúčili a odchádzali domov. Každý vyzeral rôzne zničene.  

                „Vyzeráš mimoriadne spokojne,“ uškrnula sa Hermiona v pondelok ráno pri raňajkách. „A Ginny tiež vyzerala včera spokojne. Síce unavene a nevyspato, ale spokojne,“ povytiahla obočie. Usmial sa.

                „Zjedli sme niekoľko bonboniér, vieš?“ prezradil. Uchechtla sa.

                „Áno, to mi došlo. Kde ste boli, prosím ťa?“ vyzvedala. Mykol plecami.

                „V sušiarni na matraci ako bezdomovci,“ natiahol.

                „Inak sa asi nedalo, no. A pokračujete teda tak, ako doteraz?“

                „Áno, platí to, čo doteraz,“ sklonil hlavu a prehrabol vajíčka. „Ale už chápem, prečo jej na tom záleží.“

                „Deti,“ prikývla. „Vždy budú na prvom mieste.“

                „To áno. A ja budem dúfať, že to Nevilla buď prestane baviť, alebo spraví nejakú chybu... pred deťmi, vieš? Aj keď teda netuším, akú chybu by mohol spraviť. Mohol by sa začať správať ako hlupák. Všetko je príliš citlivé a riskantné. Všetci traja sa nachádzame na hranici. Jeden zlý krok a plány môžu byť fuč. A neplatí to len o mne alebo Ginny. Ale aj o ňom.“

                „Strašne rada by som ti poradila, Harry. Vaša situácia je ale... absolútne neštandardná,“ povzdychla a sadla si vedľa neho.

                „Ja viem. Netráp sa tým...“

                „To ale nejde, vieš? Jedna moja časť ma nabáda podporovať starovekú inštitúciu, akou manželstvo je. Je to základ pre rodinu a podobne... ibaže viem, za akých podmienok bolo manželstvo uzavreté a ako sa v ňom Ginny cítila ešte skôr, než si sa zjavil. Preto kašlem na túto časť mňa. A chcem počúvať tú druhú časť, ktorá podporuje ozajstnú lásku, pretože to medzi vami dvoma je. Skutočná láska. Lenže sú tu tri deti. Či skôr dve. Ginnin postoj je podľa jej názoru správny a ja neviem... keby Ginny vedela, že ja viem, tak jej poviem, nech sa na to vykašle. Nech sa proste zoberie a požiada o rozvod. Áno, pre deti by to bolo drsné, hnevalo by ich to, ale keď sa všetko rozumne vysvetlí, časom by sa s tým zmierili. Lenže viem, že aj keby Ginny vedela, že viem a keby som jej toto navrhla, aj tak by ma nepočúvla, takže je to úplne zbytočné. Niečo jej hovoriť. Jediné, čo mi v tejto súvislosti napadá je umožniť vám nejaké stretnutie, hoci budú vo mne moje dve časti bojovať. Ale zase na druhej strane som ti to spravila rukami a ústami a ty mne tiež, takže ohliadať sa na nejaké moje morálne vnútro je tiež farizejstvo. Harry, keby ste potrebovali a ty by si vymyslel niečo, ako Ginny presvedčiť, že vám to umožňujem bez toho, aby vedela, že ja viem, stačí povedať a ja vám umožním stráviť spolu aspoň hodinu... sakra...“ rozhorčene stíchla.

                „No, asi som sa v tom nestratil,“ vydýchol so stiahnutým obočím. „A asi viem, čo si na mňa práve vychrlila,“ zmätene potriasol hlavou. „Rozumiem. Ale aj tak, aj keby si nám denne vymyslela situáciu, ako spolu tráviť čas, aj tak to nič nerieši,“ pousmial sa.

                „Jasne, Neville,“ prikývla nešťastne. „Nemám teda Ginny nič vravieť? Že o vás viem?“

                „Zatiaľ nie,“ zavrtel hlavou.

                „Tak dobre,“ povzdychla. „A no, ehm... vieš o tom, že chodia každé leto na dva týždne na chatu? Všetci. Tento rok možno Charlie nebude chcieť ísť, keď si tu ty.“

                „To som nevedel,“ pripustil zamyslene.

                „A keď obaja predstierajú pohodu, zrejme pôjdu aj tento rok. Ešte som sa o tom s Ginny nebavila.“

                „Keď sú na to zvyknutí, nech idú. Vravel som, že nebudem nikomu narúšať zaužívaný režim... hoci zrejme presne to robím, nie?“ krivo sa zaškľabil. Dva týždne bez Charlieho ho ale vydesili. „A keď je na to zvyknutý aj Charlie, tak nech ide aj on, samozrejme. Ja si aj tak musím začať zvykať, že pri mne nebude stále,“ zavrtel hlavou. „Keby platilo to, čo v minulosti, tak ho od septembra neuvidím až do Vianoc,“ zaškľabil sa. „Vďaka Merlinovi za voľnejší režim.“

                „Dobre teda,“ smutne prikývla.

                „Ešte to preberieme...“ stíchol, pretože na okno zaťukala veľká hnedá sova. „Balík...“ okomentoval a postavil sa, aby sove otvoril. Vkĺzla dnu a zletela k stolu, aby naňho položila balík, ktorý bol väčší než ona sama. Hermiona jej ho odviazala a sova okamžite odletela preč.

                „Čo to je?“ spýtala sa Hermiona a vzala balík do rúk. „Je tu tvoje meno...“

                „Nechytaj do rúk nič, o čom nič nevieš,“ napomenul ju a vzal jej z rúk balík. „Čo je Sporeovej inštitút?“ spýtal sa, keď si prečítal meno odosielateľa.

                „Ústav, kde sa zameriavajú na výskum elixírov,“ prezradila zamračene. „Čo chcú?“

                „Zistíme...“ odvetil a vrhol na balík overovacie kúzlo. Dívala sa naňho ako na najväčšieho paranoika na svete, ale na druhej strane ho chápala. „Nezisťujem žiadnu známku čiernej mágie,“ prezradil a otvoril balík, z ktorého vybral sošku akejsi čarodejnice. Spýtavo pozrel na Hermionu.

                „Zrejme to je Phillda Sporeová, zakladateľka ústavu a autorka knihy Tisíc zázračných rastlín a húb... ak si pamätáš, mali sme ju aj v škole. Zrejme chce ústav týmto gestom dosiahnuť tvoju pozornosť... možno návštevu, podporu, dotáciu,“ mykla plecami a nazrela dnu. Bol tam malý lístok s poďakovaním za záchranu sveta a prosbou o prijatie tohto daru od ústavu. „No iste, chcú, aby si si ich všimol.“

                „Tak to sa im podarilo,“ zaškľabil sa a potriasol sochou. „Všimol som si, fajn,“ zavrtel hlavou a odložil sošku na dres.

                Doobeda prebiehal kuchársky kurz, po ktorom Molly zhodnotila, že pokrok oboch je už celkom znateľný, čo trocha Hermionu stiahlo z oblohy, pretože si už začala namýšľať, že varenie ovláda. Keď prišla Ginny, naobedovali sa, aby Hermiona odišla do práce a oni sa premiestnili do Brlohu tak, ako vždy.

                „Že vraj chodievate na dva týždne na chatu,“ spustil Harry sediac pri lúke na zemi s Ginny, pokým Charlie lietal na metle. Nejak nechcel spomínať sobotňajšiu noc. Nielenže sa pri spomienkach začal cítiť na určitej časti tela nepohodlne, ale mali málo času a museli preberať aktuálne témy.

                „Áno, prvé dva prázdninové,“ prikývla a pozrela naňho. „Neville chce ísť. Včera mi to znova pripomenul. Bol pokojnejší, než som čakala...“

                „Rozhodne múdrejší prístup,“ prikývol. „Predpokladám, že pôjdete.“

                „Áno, deti sú na to zvyknuté. Bude teplo, môžu sa kúpať v jazere. S Charliem sa ešte porozprávam. Keď nebude chcieť ísť, tak nemusí...“

                „Nie, to nie. Nech ide. Je mi jasné, že s Lunou a Frankom netrávi veľa času a vlastne ani nebude. Oni prázdniny mať nebudú. Chcem však, aby dal na teba pozor. Keď tam bude, Neville si nič nedovolí...“

                „Tak dobre,“ povzdychla, hoci chcela najskôr protestovať. Dnes jej Neville pripadal, že by ani muche krídlo nevytrhol. Spomenula si ale aj na ten stisk hrdla. „Večer to s Charliem preberiem,“ usmiala sa naňho.

                „Dobre,“ privolil. „Neville bol teda pokojnejší, vravíš...“

------

                Dlho po tom, ako sa Harry s Charliem, Ginny a Molly premiestnili do Brlohu, rozpadla sa na drese socha Philldy Sporeovej a vyliezol z nej tučný chrobák, ktorý sa v momente pretransformoval na ženu, Ritu Skeeterovú. Obozretne sa okolo seba poobzerala. V dome bolo ticho. Pozrela na hodinky. Boli tri. Vyšlo to. Vzala do rúk telefón a vyslala správu.

                Vedeli, že Potter chodí poobede preč. Do tej diery, kde bývala stará Weasleyová. Pár dní ho Goyle sledoval a jeho režim bol takmer vojensky presný. A Grangerová bola v práci. Mala dosť času, aby tu nastražila ich odpočúvacie zariadenia. Nevedela síce, ako to v dome vyzerá, bolo to však nepodstatné. Malých muklovských ploštíc, magicky upravených, mala dosť. A Goyle jej povedal, kde ich je potrebné umiestniť. A tak začala pracovať.

                Umiestnila ich na neviditeľných miestach. Najskôr v kuchyni, do lampy na linke. Aktivovala plošticu a vyslala správu s jednoduchým znením, Kuchyňa. Pokračovala v obývačke, kde umiestnila dve odpočúvacie zariadenia a tiež vyslala správu Obývačka. Pokračovala hosťovskou izbou, kúpeľňou na spodnom poschodí. Všade postupovala rovnako. A vyšla po schodoch, aby nainštalovala ploštice všade. V každej izbe. Aj v Charlieho. A tiež zišla do pivnice. Tiež na záhradu. Potter bol skrytý výborne, ako zistili. Nikto ju tam nemohol zazrieť. A ona zamorila jeho dom celý.

                So spokojným úsmevom sa vrátila dnu a na moment sa posadila na jeho pohovku. Že sa nedá dostať do jeho domu? A ako ľahko, keď ste animág a necháte sa doručiť sovou poštou. Von to už bude ľahké. Potter sa chráni pred vonkajším svetom. Nie pred vnútorným. A ona bude počúvať všetko, čo sa v jeho dome len šustne. Neexistuje, aby nezačal rozprávať.

                Pred pár rokmi skutočne odhalila Nottov koníček, ktorý bol nezákonný a nebezpečný. Keby o tom vedeli aurori, zavreli by ho. Goyla jeho otec hneď po škole poslal preč. Päť rokov pôsobil na Blízkom východe v anglickej uniforme. Hodil sa na to. Naučil sa toho veľa a dostal sa k mobilnému vozidlu, na ktorý napojili odpočúvacie zariadenia. Vojsku chýbať nebude, o to sa postaral prútikom. A keďže to boli... tuším GSM ploštice, tak to nazvali, dali sa odpočúvať prakticky z každého kúta sveta. A po nej a Goylovi sa nikto zháňať nebude. A mali im pomôcť ako Malfoy, tak aj Nott, Crabbe, Zabini a dokonca aj Parkinsonová.

                Jej akcia môže trvať dlho. Veľmi dlho, ale ona bola pripravená dozvedieť sa čo najviac z Potterových tajomstiev. Postavila sa, aby sa pozrela na krb. Na jeho fotky so synom. Bolo ich tu niekoľko. Vážne sa na seba dosť ponášajú. Zrejme Grangerová, pretože boli nepohyblivé. A bolo jej to jedno. Pohrdlivo odfrkla dívajúc sa do Harryho tváre.

                Vrátila sa do kuchyne, aby prútikom opravila rozbitú sochu. Pracovníčka v ústave veľmi dobre vie, že ju pánu Potterovi osobne poslala. Zaškľabila sa.

                „Všetko funguje tak, ako má?“ spýtala sa pokojne. Telefón zapípal. Fungovalo. V každej izbe. „Tak ja miznem...“ zahlásila a vonku sa pretransformovala do tučného chrobáka, ktorý pohodlne vyletel prednou bránkou do muklovského sveta.

------

                „Mama vravela, že chceš, aby som šiel na chatu s nimi?“ spýtal sa Charlie otca na ďalší deň. Zbierali práve jahody, ktorých sa tento rok urodilo dosť. Boli kúzlami ošetrené, tak na zemi nezhnila ani jedna a oni mali uľahčenú prácu.

                „Predpokladám, že keď to robíte každý rok, tak už v tom máte istú rutinu, nie?“ pozrel na syna. Mal zvraštené obočie ako vždy, keď premýšľal.

                „No áno, robíme to každý rok, pretože som nič iné nepoznal. Doteraz. Vieš?“ sadol si na zem. Mal na sebe kraťasy a tričko. Vážne bolo čím ďalej tým väčšie horko. „Lenže teraz si tu ty a potrebuješ ma,“ namietol. Harry sa usmial a pozrel na syna.

                „To áno, ale viem pochopiť, že máš vlastné záujmy. Nemôžem predsa po tebe chcieť, aby si bol so mnou nepretržite. Už teraz si so mnou takmer dva mesiace v kuse,“ neprestával sa usmievať. „A keď pôjdeš na Rokfort, tak čo? Vezmeš ma so sebou do kufra?“ Charlie sa zachichotal.

                „To by asi neprešlo,“ zazubil sa. Potom ale zvážnel. „Na chate je väčšinou nuda. Cez leto je tam ale zábava, pretože môžeme plávať. Ja môžem plávať a minulý rok som učil aj Franka. A Luna sa chce tiež naučiť plávať. A mama je s nami dva týždne v kuse. Neville tiež, ale ten sa hrabe skoro stále v kvetináčoch...“ rozprával, akoby sa chcel ospravedlniť. „A neberieme ani Tedyho, vieš? Sme tam len my...“ stiahol obočie.

                „To je v poriadku, Charlie,“ prerušil ho Harry, pretože mu to pripadalo, akoby sa jeho syn cítil za to zle. „Máš svojich súrodencov rád a oni majú radi teba a tieto dva týždne sú na dlho jedinými, keby môžete byť spolu stále a dlhšiu dobu, ako cez víkend. A tiež si to užijete s mamou. Ja chcem, aby si šiel, vieš?“ chytil ho za rameno a jemne ho stisol. „O mňa si nerob starosti, ak ti ide o to,“ uškrnul sa. „Len tak, medzi nami... Hermiona s mamou to trocha preháňajú. Nechcú ma nechať samého. Keby im to nebolo čudné, tak ma ani na záchod nenechajú ísť samého...“ potichu vyriekol. Charlie sa zahihňal. „Ubezpečujem ťa, že už dokážem byť sám,“ usmial sa.

                „Dobre,“ prikývol Charlie celkom zjavne uvoľnene. „Tak ja teda pôjdem,“ usmial sa.

                „Fajn. No a teda... ty rád plávaš?“ spýtal sa zvedavo. Charlie prikývol. „No, tak mi napadlo, že keď rád plávaš, ja vlastne tiež rád plávam a Tedy s vami na chatu nechodí... čo keby sme šli niekde my traja? Na nejakú dovolenku? Kde by sa dalo fajn zaplávať?“ povytiahol obočie.

                „Bolo by to úžasné, len to má dve chyby, vieš?“ odfrkol Charlie. Harry prikývol. Vedel, na čo myslí. Aj tak ho ale vyzval.

                „Aké?“

                „Ani Hermiona a ani mama ti nedovolia ísť s nami samému,“ prevrátil oči.

                „Aha, fakt,“ prikývol Harry. „Tak by šla Hermiona s nami,“ mykol plecami. „Aj ona hádam nejakú dovolenku môže mať, nie?“

                „Má. V auguste ma bráva na kúpalisko. Niekedy chodíme aj s mamou a Lunou s Frankiem.“

                „Na kúpalisku je hlava na hlave. Myslel som niečo... menej zaľudnené,“ namietol.

                „Aj také miesto by sa dalo nájsť. Ale aj tak... mama sa ledva zmierila s tým, že u teba prespávam cez víkend. Keby sme šli niekde preč na dlhšie, mohla by s tým mať problémy, vieš?“

                „Iste, to je tá druhá chyba,“ s porozumením prikývol. „Myslím, že by sa mi možno podarilo ju prehovoriť. Nie na dlho. Na pár dní. Nech si aj ona predsa zvyká. Pôjdeš na Rokfort a ani ju si nevezmeš do kufra,“ natiahol a Charlie sa rozosmial.

                „Ja súhlasím,“ privolil Charlie. „Skúsim o tom podebatovať s Tedym. A skúsime vymyslieť nejaké miesto, kde by sa dalo dobre plávať,“ usmial sa.

                „Fajn, nechám to na vás. Niečo vymyslite a potom prehovoríme aj Hermionu a aj mamu. A vlastne aj Lupinovcov...“

------

                „Dnes sa so mnou rozprával Charlie o tej chate,“ prezradil večer Harry Hermione, keď si sadli k psychosedeniu. „Mal strach, aby ma nezradil tým, že chce ísť. Chápeš to?“ pozrel na ňu. Usmiala sa.

                „Samozrejme, že chápem. Má ťa proste rád. Vždy mal a za dva mesiace, čo ste spolu, sa len ubezpečil, že tie predstavy, ktoré o tebe mal, neboli ďaleko od pravdy. Neviem, čomu sa čuduješ,“ zavrtela hlavou.

                „Tak to nemyslím. Ide o to, že si on myslí, že pri mne musí byť, pretože ho potrebujem. Vážne ste to s Ginny tak trocha prehnali, nie?“

                „Nie, si predstav. Keby si mal zajtra ostať sám, čo by si robil?“ spýtavo nadvihla obočie.

                „Ale to nie je to isté...“

                „Neodbiehaj od témy. Za dva týždne na tú chatu vážne odíde. A Ginny tiež. A ja pôjdem do práce. Čo budeš robiť?“

                „Ja neviem,“ mykol plecami. „Asi pôjdem do Brloha a pomôžem Molly s čím bude treba...“

                „Tak vidíš, že nemôžeš a nedokážeš ostať sám,“ povzdychla. „Keď začneš pracovať, môžeš si nejakú prácu nosiť domov, aby si sa zamestnal. Ešte to ale bude zložité.“

                „Asi máš pravdu,“ privolil. „Ale aj tak to nie je to, čo som myslel. Charlie si myslí, že pri mne musí byť...“

                „Aj to je pochopiteľné, ty tvrdohlavá trúba. Má ťa rád a ty najviac jeho. A nie je ani slepý a ani hlúpy, aby si nevšimol, že si s ním šťastný. A on je rád, keď si šťastný. A v tom prípade chce byť pri tebe...“

                „Dobre, chápem, rezignujem!“ rozhodil ruky v obrannom geste. „Samozrejme máš pravdu, už znova,“ zaškľabil sa na ňu. Spokojne sa pousmiala a on si odfrkol. „A chcem ísť s ním a Tedym na dovolenku,“ nevinne natiahol. Chvíľu sa naňho nechápavo dívala.

                „No to iste,“ zaškľabila sa. „Vy traja na dovolenku... myslíš víkend, ktorý prespíte v bunkri v prázdnej miestnosti, nie?“

                „Nie, myslím dovolenku niekde, kde sa dá plávať. Kde nie je veľa ľudí. Kde je pokoj a pekne...“

                „Aha,“ prikývla. „V tom prípade jazierko v Brlohu.“

                „Hermiona, ja nežartujem. Bol som upozornený na zrejmú skutočnosť, že ma ani ty a ani Ginny nenecháte ísť s nimi samého, tak si hľaď v auguste vybaviť dovolenku, pretože pôjdeš s nami,“ vyriekol úplne vážne.

                „A kam ako?“ zavrtela hlavou.

                „Neviem. Cez víkend sa tí dvaja dohodnú a povedia, kam pôjdeme,“ mykol plecami. „Mne osobne je to vcelku jedno. Budeš tam predsa ty a o všetko sa postaráš,“ zazubil sa na ňu. Už znova sa naňho dívala, akoby bol skutočne duševne chorý.

                „Tak si mal aj výber destinácie nechať na mňa, pretože si tí dvaja určite vyberú buď Austráliu, kvôli Nemovi, Madagaskar kvôli lemurom alebo Čínu kvôli Poovi,“ zasmiala sa.

                „Prosím?“ nechápal.

                „Párkrát som ich vzala do kina,“ mykla plecami. „A tieto tri filmy sa im páčili najviac,“ zahihňala sa. „Kreslené filmy...“

                „Aha,“ prikývol. „V Číne je dosť nuda. V Austrálii je celkom pekne, ale na Madagaskar sa mi nepodarilo dostať, tak tam by sme mohli zájsť...“

                „Blázniš, Harry?“ zavrtela hlavou. „Stojí to majetok.“

                „Peniaze predsa mám a nemajú šancu ich pomíňať ani moji prapravnuci, nie?“

                „Ale to je jedno,“ dívala sa naňho. „Veď ty by si súhlasil, aj keby ti povedali, že si chcú kúpiť lístok na prvý let na Mesiac,“ s úškrnom naňho hľadela. Zarazene mlčal. „A rozhadzovať predsa ani nevieš. Chcete sa v pokoji kúpať? Amanda Brooksová má malú chatku na Francúzskej riviére. V súkromí. Keď to Ginny dovolí, na týždeň by sme tam mohli zájsť. Už mi ju niekoľkokrát ponúkala, z francúzštiny prekladám a dokonca som tam raz bola,“ priznala so začervenaním.

                „Ale nevrav,“ povytiahol obočie. To pýrenie bolo podozrivé. „A s ktorým z nich?“ uchechtol sa.

                „S muklom Lukom v dvetisíc piatom,“ prevrátila oči. „Pravdou ale je, že sme sa kúpali len asi trikrát. Ostatné dni sme preležali v posteli a presúložili,“ zahihňala sa.

                „Iste, viem si predstaviť,“ zaškľabil sa. „Tak Francúzska riviéra. Výborne. Ak vytiahnu Mesiac, tak im poviem, že tam si spravíme výlet nabudúce...“

------

                „Zaspali...“ skonštatovala Rita sediac v zadnej časti malej dodávky parkujúcej v meste Broadmayne pri Dorchestri.

                „Už polhodiny je ticho,“ podráždene vrkol Goyle. Crabbe si zívol. „Áno, zaspali.“

                „Sakra,“ prskla nespokojne.

                „Sú to len tri dni. Nemyslela si, že za tri dni zistíš...“

                „Sklapni,“ osopila sa naňho. Dívala sa do notesa. „Pansy musí zajtra zájsť na Ministerstve za mojím človekom a odovzdá mu odkaz. Chcem vedieť, kde v pekle je chata tej hyeny Brooksovej. A Nott zájde za mojím človekom do banky. Je mi jedno ako, ale zistí presnú hodnotu Potterovho majetku. A chcem zistiť všetko, absolútne všetko na Grangerovú. Býva s ním... to je gól,“ zaškľabila sa. „Ich vzťah je veľmi dôverný. Ak sa bude niekomu zverovať, tak jej. Chcem na ňu vedieť všetko,“ zdvihla hlavu a pozrela na Goylea. Mračil sa. „Nečum. Aj z minima informácií sa dá vypátrať veľká vec...“

                „Ale ty si oficiálne mimo Anglicka. Ako chceš čokoľvek zisťovať a ostať v anonymite?“

                „Zlatý Gregory, moje kontakty sú rovnako spoľahlivé, ako Theodore, rozumieš?“

                „Vydieraš ich,“ prikývol.

                „Dlžia mi len služby a ja sa im odmeňujem mlčaním. Nevydieram ich, je to obchod,“ sladko sa usmiala. „A teraz zájdi tým autom do Puddletownu. Budeme smerovať na sever. A potom sa na striedačku prespite. Chcem vedieť aj to, či chodí v noci na záchod. Ja idem domov...“

------

                „Nejdeš do práce, oci?“ spýtala sa zvedavo Luna v piatok ráno. Už mala svoje raňajky skoro dojedené a otec v tej dobe odchádzal do práce. A teraz vyzeral, že sa príliš neponáhľa.

                „Ešte mám čas,“ usmial sa na ňu. „Asi to bude vyzerať zvláštne, ale odpadli mi prvé dve hodiny,“ uškrnul sa.

                „Ako ti mohli odpadnúť hodiny? Keď chýba učiteľ, vtedy odpadnú hodiny. Chýbajú ti žiaci?“ nedávalo jej to zmysel.

                „Dalo by sa to tak povedať. Za týždeň končí škola a už sa vlastne neučí, vieš?“

                „Aha...“

                „A keď sa neučí, budeš mať ďalšie hodiny?“ spýtal sa aj Frank.

                „Také voľné... študenti mi budú pomáhať robiť poriadky v skleníkoch, napríklad. A ja musím všetky rastliny ošetriť tak, aby vydržali dva týždne, keď za nimi nepôjdem. Keď budeme na chate,“ zdôraznil a pozrel na svoju manželku. So zvrašteným obočím začala robiť poriadok na stole. Svoju rannú kávu už mala vypitú.

                „Juchú, chata!“ vykríkol Frank.

                „Aj tak je to nefér,“ ozval sa Charlie. „Ostatní profesori budú mať prázdniny, len ty tam budeš musieť chodiť kvôli rastlinám. Aby neuhynuli.“

                „To je pravda, ale len na polovicu. Aj cez prázdniny sme zamestnaní, vieš? Hagrid sa stará o zvieratá. A ostatní musia dať do poriadku hrad. Pripraviť ho na september. Napríklad skontrolovať a doplniť knižnicu. Poopravovať písomné skúšky. Postarať sa o posteľnú bielizeň. Skontrolovať technické vybavenie hradu, napríklad hrnčeky. Tých vecí je veľmi veľa a každý z nás má nejakú úlohu...“

                „Nuda,“ odfrkla si Luna.

                „Ale prázdniny aj tak máte, nie?“ nedalo mu. „Strýko Remus je doma často.“

                „Keď si svoje úlohy splníme, tak určite. Ja mám tú smolu, že rastlinám je úplne jedno, aký dátum je v kalendári. Oni rastú,“ usmial sa a pozrel na Lunu. „A teraz sa bežte obliecť, vezmem vás do škôlky...“

                S úškrnom sa díval, ako sa tí dvaja nadšene rozbehli hore schodmi do svojej izby. Vstal, aby vzal ich taniere a hrnčeky a zamieril za svojou manželkou.

                „Si v poriadku?“ potichu sa spýtal. Pozrela naňho. Bola bledšia, než obvykle a na jej bledej tvári to vyzeralo desivo.

                „Trocha ma bolí hlava,“ priznala. „Prejde to... Vezmeš ich do škôlky?“

                „Mám čas, spravím to,“ prikývol. Lenže tá bolesť hlavy sa mu nepozdávala. „Skús vypiť pohár vody. Možno máš len nízky tlak...“ stíchol, pretože ho prebodla pohľadom. Svojím vyšetrovacím. Musela však zazrieť len záujem. „Vypila si len kávu, ako som si všimol. Ani džús si si nedala...“

                „Asi máš pravdu,“ podarilo sa jej pousmiať. „Napijem sa a prejde ma to. Určite.“

                „Dobre, tak fajn,“ neisto sa usmial aj on. „Cez víkend chcem ostať v Rokforte, aby som sa postaral o rastliny,“ prezradil opatrne. Pozrela naňho. „Čo budete robiť vy?“

                „Asi to, čo každý víkend. Poriadok a pranie,“ mykla plecami. „A asi pôjdeme za mamou. Má dosť práce v záhrade a v sade...“

------

                Neville sa skutočne potreboval postarať o svoje rastliny. Nebolo také jednoduché odísť na dva týždne preč a nechať na niekom inom, aby mu na ne dohliadol, to sa mu nepozdávalo. Prvých päť rokov po vojne tu bola Sproutová, ibaže tá odišla a ostalo to na ňom. Mal na starosti desať skleníkov a tiež pomimo pestoval rastliny. Za tú dobu vymyslel zavlažovací systém, ktorý ich pravidelne kropil vodou. Táto starosť odpadala. Ibaže niektoré potrebovali pravidelne hnojiť, alebo odstrihávať lístky, či rozpletať výhonky, tiež zbierať škodcov. A tak ďalej.

Väčšine čarodejníkov boli rastliny ukradnuté, podceňovali ich, nepovažovali za dôležité, rovnako ako Herbológiu. Ale len do tej chvíle, než boli prinútení vypiť liečivý elixír. Ibaže len málokto z nich si aspoň v tej chvíli uvedomil, aké dlhá a zložitá je cesta k tomu, aby sa liečivá rastlina vypestovala. Minerva súhlasila s tým, aby mal na pozemkoch päť súkromných skleníkov, kde pestoval výlučne liečivé rastliny a tie expedoval nielen do rokfortskej ošetrovne, ale aj k Mungovi. Každý galeón naviac k profesorskému platu sa hodil.

Lenže teraz, cestou do Malfoyovho bytu, na to nemyslel. Stále sa mu v hlave objavovala Ginny a jej bolesť hlavy. Možno skutočne len preháňa a nič sa nedeje. Možno mala nízky tlak, alebo jej začala menštruácia, podľa kalendára by to mohlo byť. Možno jej už v tomto momente nič nie je. Ale tak isto to môže mať na svedomí prášková forma elixíru, ktorý už päť dní užíva.

„Kam ideš?“ osopil sa na Draca, na ktorého natrafil pri jeho dverách. Mal na sebe cestovný plášť. Vyučovanie v piatok skončilo, pred nimi bol voľný víkend a posledný týždeň školy a Malfoy celkom netypicky odchádzal.

„Po tom ťa skutočne nič nie je,“ zamračil sa.

„Máš pravdu, je mi to jedno. Chcem len jedno vysvetlenie...“ zatlačil ho naspäť do bytu.

„Si agresívny, Longbottom,“ zavrčal a pozrel na hodinky. Nebude zase až tak meškať. „Čo chceš?“

„Ako sa prejavuje ten... ten prášok?“ potichu sa spýtal. Malfoy povytiahol obočie.

„Takže jej ho podstrkuješ,“ prikývol. „Neviem, Neville,“ medovo natiahol. Neville sa zamračil. „Keby vypila elixír, večer by sa ti odovzdala, nič by si nepamätala len to, že si jej až taký nechutný nie si,“ pousmial sa. „Toto by malo asi fungovať tak isto. Čo ja viem? Z elixíru sa dá vyrobiť prášok. Z prášku elixír. Z elixíru aerosol. Z aerosolu masť. Z masti...“          

„Sklapni,“ umlčal ho.

„Nejako tak by sa mal prejavovať. Lenže všetko iné, než elixír, je slabšie. Vieš?“ natiahol.

„Aké sú vedľajšie účinky? Nemôže jej to ublížiť?“ vyzvedal. Malfoy sa naňho zamračene zadíval.

„Ja nie som liečiteľ, Longbottom. Ja elixíry len vyrábam. Neliečim nimi. Nikdy som sa neučil o vedľajších účinkoch,“ zaprskal. „Chcel si po mne elixír, spravil som ho. Chcel si práškovú formu, spravil som ju. A ostatné ma nezaujíma. Uhni, mám prácu...“

„Tak to teda nie,“ zastúpil mu cestu k dverám.

„Počuj, už ma unavuješ,“ Malfoy ho prebodol pohľadom. „Ale dobre... Tento elixír a jeho prášková forma nie sú práve povolené elixíry. Vieš? Nie je to ani čierna mágia, hoci pri elixíroch je táto hranica neurčitá, pokiaľ sa nejedná práve o oslepujúce elixíry a im podobné. Rozumieš? A rovnako, ako pri kliatbach, tak aj pri elixíroch ich výroba nie je zložitá. Sú jednoduché a spoľahlivé ak ide o to, čo nimi chceš docieliť. Iné neviem, čo ti na to povedať. Toto nie je muklovská medicína, aby mal elixír alebo hocičo nejaké vedľajšie účinky,“ zavrtel hlavou.

„Ginny bolela hlava,“ prezradil. Malfoy sa naňho niekoľko sekúnd díval.

„No a? Bolela ju hlava. A?“ mykol plecami.

„Možno nič a možno za to môže prášok a jej sa bolesť hlavy môže stupňovať a môže jej... čo ja viem? Ublížiť...“

„Tak ju vezmi k Mungovi na vyšetrenie a nezabudni povedať, čo jej dávaš,“ uchechtol sa.

„Mne to nepríde vtipné, Malfoy.“

„Ale ja ti k tomu skutočne nemám čo povedať, Longbottom,“ štekol po ňom. „Možno to súvisí s tým práškom... možno vplýva na jej mozog... a možno jej to v hlave začína prepínať. Chápeš? Možno to zabíja jej posadnutosť Potterom a postrkuje vpred teba. O to tomu prášku ide, nie? To ti nenapadlo?“ zasyčal. „Keby vypila elixír, práve to by sa stalo. Prášok funguje podobne. Nefunguje ale z hodiny na hodinu, jeho nástup nie je okamžitý, ale pozvoľný a pomalý, ako som ti vravel a možno sa to prejavuje bolesťou hlavy. A teraz mi uhni... svet sa netočí len okolo teba a tvojej ženy...“

------

                „Si si istý, že to chceš spraviť?“ spýtala sa Hermiona Harryho v nedeľu večer. Celý víkend bol Charlie s otcom. V sobotu pomohli Hermione s domácimi prácami a varením a poobede ju prehovorili, aby šla s nimi a s Tedym na metlobalový zápas ako dozor, pretože Ron mal službu. A v nedeľu poobede zašli do Brlohu, aby pomohli so zberom marhúľ.

                „Áno, chcem,“ prikývol. „Charlie už v sobotu odíde... na dlhé dva týždne a ja skutočne neviem, čo tu budem robiť. A ak mám začať pracovať na Oddelení záhad, bolo by fajn aspoň sa tam poobzerať za predpokladu, že sa ti podarí tvojho šéfa presvedčiť, aby ma tam pustil,“ zaškľabil sa.

                „Stále som mu o tebe nepovedala, ale špekuluje sa, že ak začneš pracovať, kde začneš pracovať... a ak mám byť úprimná, tak aj Oddelenie čarovnej prepravy po tebe túži,“ usmiala sa. „Akosi sa automaticky počíta s tým, že budeš pracovať na Ministerstve. Nikomu zatiaľ ani nenapadlo, že by si pracoval niekde inde.“

                „Tak je to s väčšinou čarodejníkov, nie?“

                „V minulosti. Teraz je viac možností, ako si zistil pri Deanovi a Seamusovi,“ usmiala sa. „Ale ty asi rozbiehať svoj podnik nebudeš...“

                „Jedine, že by som nejaký kúpil a šéfovať asi nedokážem. No, ak mi tvoj... respektíve môj šéf povolí vstup na Oddelenie záhad, rád si ho znova pripomeniem,“ uškrnul sa.

                „Určite. Zajtra sa s ním porozprávam... zatiaľ len tajne. Nemyslím, že bude mať námietky, hoci tam nepúšťame kde koho. Poviem mu, aby ti prichystal od septembra zmluvu a v tom prípade nepovie ani štvrť slova.“

                „Dobre teda,“ prikývol s povzdychom. „Postupne, pozvoľna, nenápadne a opatrne sa začnem zžívať aj so svetom vonku.“

                „Stačí, keď sám seba presvedčíš, že aj tam máš svoje miesto a všetko pôjde ľahšie. Uvidíš,“ pousmiala sa. „Ale prosím, ak môžem o niečo žiadať... v budúcnosti si na metlobal zavolaj Rona, dvojčatá, Ginny... hocikoho len nie mňa. Také nudné štyri hodiny som nezažila nikdy,“ zaškľabila sa. Zasmial sa.

                „Magochester vyhral. Bol to výborný zápas,“ zavrtel hlavou.

                „Možno, ale keby tam nebol taký krik, tak by som si aj zdriemla...“

------

                Harry na ďalší deň skutočne do jej práce zašiel, aby sa stretol so šéfom Oddelenia záhad, Ottom Bishopom. Našťastie bol tento čarodejník dosť flegmatický, k Harryho radosti. Žiadne nadšené vítanie ani podobné scény sa nekonali. Dostali sa na Ministerstvo poľahky. Nikto Harryho neočakával a oni prekĺzli až dole. Pracovníci Oddelenia záhad boli absolútne profesionálni, čo sa Harrymu pozdávalo. Podali si s ním ruku, prehodili vetu v znení, že sú radi, že bude s nimi pracovať a to bolo všetko. Podľa Hermiony si túto skutočnosť nechajú pre seba. A on nemal dôvod jej neveriť. A keby aj, raz sa o tom aj tak svet dozvie, tak nech.

                Teraz ale riešil aktuálnejšiu záležitosť. Cez víkend sa s Charliem, Tedym a Hermionou na dovolenke dohodli. Skutočne mala pravdu a oni chceli ísť na Madagaskar, v čom Harry problém nevidel, ale Hermiona ich prehovorila na reálnejšie Francúzsko. Lupinovci nenamietali, hoci trvali na tom, že Tedyho časť dovolenky zaplatia. Až im musela Hermiona vysvetliť, že nie je čo platiť. Dostanú sa tam prenášadlom, chata je zadarmo a jedlo problém nebude.

                Ostávalo už len jediné, prehovoriť Ginny.

                „V auguste, na týždeň...“ prikývla, keď jej Harry povedal, čo vymysleli. Boli v Brlohu, ako takmer vždy a Hermiona bola v práci. A Charlie netrpezlivo pri babičke čakal, aký verdikt vyhlási mama.

                „Pod Hermioniným dohľadom,“ pripomenul. „Ginn, najradšej by som vzal teba a všetky tvoje deti, ale asi to ešte nepôjde, čo?“

                „Asi ešte nie,“ usmiala sa a pozrela naňho. „Nebudem vám brániť,“ mykla plecami. „V septembri bude Charlie na Rokforte a ak sa dostane domov dvakrát do Vianoc, budem rada. A ty tak isto. Ešte ste si spolu neužili toľko, koľko by sa patrilo.“

                „Si úžasná, vieš o tom?“ chytil ju za ruku.

                „Viem, ale rada to počúvam znova a znova,“ zahihňala sa. „Harry, so mnou bol jedenásť rokov. Máš právo stráviť s ním toľko času, koľko budeš považovať za potrebné a asi aj to bude málo. Keby chcel, pokojne s tebou môže byť do konca prázdnin. Trochu som si už zvykla, že nie je doma,“ pousmiala sa.

                „Nie, musí byť doma,“ mierne sa zamračil. „Musí na teba dávať pozor...“

                „Neville je v posledných dňoch až príliš krotký, vieš?“ prezradila. „Akoby sa bál, že si to rozmyslím a na chatu nepôjdem.“

                „Už za tri dni...“

                „Správne,“ povzdychla dívajúc sa naňho. Zovrel pery.

                „Kontroluješ sa, že?“ potreboval sa ubezpečiť.

                „Iste, ako som sľúbila,“ zovrela mu ruku. „Nedotýka sa ma a nedáva mi žiaden elixír.“

                „To je dobre,“ prikývol. „A tie bolesti hlavy... už prešli?“                              

                „Včera som ju už skoro necítila,“ priznala. Skoro týždeň ju denne bolela hlava. Myslela si, že je to z menštruácie, ale tá už prešla. Možno z čoraz teplejšieho počasia. A po pravde, v poslednej dobe jedla menej, než zvykla. „Bude to asi zo stresu. Chcela by som túto situáciu mať za sebou,“ potichu povedala. „Každý večer striehnem, či s niečím nevyrukuje... je to o nervy.“

                „Mrzí ma to, Ginny,“ odšepol naspäť. „Keby to malo takto pokračovať, zakročím. Vážne. Keby...“

                „Mlč, Harry,“ usmiala sa naňho. „Ja to rada absolvujem, pretože ma na konci čaká odmena, vieš?“ uchechtla sa. „Život s tebou.“

                „Už aby to bolo. Fakt,“ vypustil to, čo si vraveli skoro stále. Čo si písali v správach. „Keď tam budete, chcem správu trikrát denne,“ povedal vážne. Prikývla. „Skutočne, Ginn...“

                „Ja viem a sľubujem, že sa ti ohlásim ráno, na obed a aj večer.“

                „Fajn. A ešte mi dáš súradnice. Keby si sa neozvala, okamžite sa tam premiestnim...“

                „Harry, pokoj. Nič sa mi nestane, nemaj obavy. Dokážem sa brániť aj sama, keby k niečomu malo dôjsť...“

 

 

 

Komentáre

26.04.2020
• Jana Varga  |  26.04.2020 18:54:46  |  IP: 78.99.---.---
V pohode. Ale asi takto... Neville mohol zareagovat a postavit sa k situacii niekolkymi sposobmi. Neexistuje len moja a tvoja verzia, o ktorej si myslime, ze je spravna. Neville este v tejto chvili Ginny miluje a snazi sa ju ziskat/udrzat (a znova, musi si byt vedomy, ze nema najmensiu sancu). Ale snazi sa o to praskovou formou. Co sa bude diat dalej je uz proste dane... opakujem len, nezatracujme ho. Nech spravi cokolvek slubujem, ze to bude vysvetlene
• jerry  |  26.04.2020 08:18:06  |  IP: 178.41.---.---
Och, a nechcem vyzerať, že musím mať vždy pravdu. Príbeh máš napísaný, len sa chcem trocha podielať. Čauko!
• jerry  |  26.04.2020 08:13:46  |  IP: 178.41.---.---
K Nevillovi. Mal by šancu. Povedal by to deťom, aby videli, že koná férovo a v ich záujme. Až by to nevyšlo, tak bude mať deti na striedavú starostlivosť. O pár rokov jeho deti pôjdu na Rokfort. Potom bude s nimi počas školského roka každý deň a bude sa značnou mierou podieľať na ich výchove.
• Jana Varga  |  26.04.2020 07:31:17  |  IP: 188.121.---.---
Nie, pac kontroluje pritomnost elixirov. Keby sa zameral na zistenie niecoho... cudzorodeho, tak by asi nieco zistil.
• jerry  |  26.04.2020 07:17:23  |  IP: 178.41.---.---
Čauko. Keď Harry kontroluje Ginny na prítomnosť elixírov, tak zisťuje prítomnosť v organizme a malo by byť úplne jedno v akej forme sa dostane do tela. Alebo to tak nie je?
• Jana Varga  |  26.04.2020 06:19:32  |  IP: 188.121.---.---
Dakujem!
Netesis sa opeavnene :)
Myslis, ze by mal Neville nejaku sancu, keby toto navrhol? Tazko... Skor by to bola chyba. No a, ehm, nerozumiem tomu PS :)

25.04.2020
• jerry  |  25.04.2020 19:10:03  |  IP: 178.41.---.---
Čauko. Takže šachová partia bola rozohratá. Ja na Nevillovom mieste, by som dal Ginny návrh. Okamžitý rozvod, s tým, že Frank a Luna zostanú so mnou. Ona s Potterom si môžu ďalšie deti urobiť. PS. Dávnejšie sa šklebil Severus, teraz sa šklebia takmer všetci.
• Maťa  |  25.04.2020 19:08:08  |  IP: 84.197.---.---
Opäť skvelé! Síce troska sa hnevám že Ginny nepovedala Harrymu o tom že ju Neville chytil po krk, neskôr jej môže spraviť o dosť horšie... A neteším sa na spoločnú dovolenku Harryho a Hermiony 😂
Nový príspevok
nick  
text
 
 
236-5tri  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist

aktualizované: 20.09.2020 18:02:54