18. Prespávačka

                Hermiona sa s úškrnom dívala na to, ako dvojčatá obdivujú gril. Veľký gril, kde sa dalo na jeden raz pripravovať veľké množstvo mäsa. Len to nadhodili a ona to spomenula pred Harrym. Musela sa usmiať viac, keď sa potom Harry vrhol na internet, aby nejaký vybral. Pravdou bolo, že ho Weasleyovci nemali, pretože Molly vždy varila. Ale stretli sa už s ním a ona samozrejme tiež a každému sa tento spôsob pozdával.

                 A prišiel práve včas, aby ho chlapi vybalili. Mäso pripravila deň predtým podľa receptov v knihe, ktorú taktiež Harry objednal. Ako sa vyjadril, môže ostať tu alebo sa pokojne môže vziať do Brlohu. A Molly si občas mohla oddýchnuť od varenia, hoci sa jej to ani za mak nepozdávalo.

                Tiež bola zavolaná, ale s prespatím nesúhlasila. Mala rada svoju posteľ, ako sa vyjadrila, a pekne sa do nej aj večer vráti. Každopádne spolu s ňou nakrájala veľké množstvo zeleniny a pečiva, pretože to ku grilovačke patrilo.

                „Nie je to zlé,“ vyjadrila sa, keď na stole v záhrade pristál plný tanier prvej várky mäsa a dvojčatá, ktoré si jednoducho gril zabrali, už pracovali na ďalšej várke.

                „No iste,“ prikývla Tonksová. „V dnešnom muklovskom svete sú grilovačky úplne bežnou zábavou.“

                „To viem,“ privolila. „Ale aj tak... dobré pečené mäso s omáčkou... to sa nedá porovnávať s ničím.“

                „A hlavne sa to je s príborom,“ Susan stiahla obočie. Deti mali v rukách žemle s mäsom a boli nádherne mastné. A rukou si brali z misy zeleninu.

                „Len ich nechaj,“ zasmiala sa Alica. „Keď už budú spať ako v divočine, tak nech si to užijú.“ Stavila by sa, že v tej veľkej taške, ktorú Susan pritiahla, má pre deti asi sedem kusov náhradného oblečenia. Oni vzali len tepláky, mikinu a pyžamo. Kúzla predsa ovládajú, nie?

                „Určite sa pokúsim nevšímať si to,“ prikývla a vzala do ruky obrúsok, aby zjedla svoju žemľu.

                „Keď budú deti sýte, nech jedia ako chcú,“ zahlásila aj Ginny absolútne si nevšímajúc, že Luna si utrela bradu do trička. „Prinesiem nám radšej pivo?“ pozrela na ženy. Tonksová prikývla.

                „Ty nebudeš, zlato?“ spýtala sa jej Molly, ktorá aj napriek všetkým rečiam priniesla dve škatule koláčov.

                „Počkám na druhú várku. Nech sa najprv najedia deti...“

                „A slabé ženy,“ šepla jej Hermiona, ktorá sa k nej pri dverách do domu pridala. Áno, spolu s deťmi jedla aj Molly a Susan.

                „Nerýp,“ potichu sa zachichotala.

                „Čo hovoril Neville na to, že tu prespíte?“ spýtala sa jej zvedavo v kuchyni.

                „Nepáčilo sa mu to, čo myslíš?“ povzdychla mladšia žena. „Deti to ale chceli.“

                „Jasne,“ prikývla. „Ale čo hovoril na to, že nie je pozvaný?“ povytiahla obočie. Ginny na ňu pozrela.

                „Nešiel by, ani keby pozvaný bol. Ale bolo jasné, že pozvaný nebude. Nie?“ mykla plecami. „Ako som sa už vyjadrila, ja rozhodcu robiť nebudem. Neville nemôže byť v tomto dome, Harry v Nevillovom. Je to fakt...“ stíchla, pretože zo schodov zostupoval Harry aj s Charliem a Tedym. Obaja sa tvárili mrzuto.

                „Mohli ste to vymyslieť inak,“ sťažoval si Tedy. Charlie prikývol.

                „Keď vymyslíte rozumnejší spôsob, ako to prerozdeliť, tak ho predložte,“ Harry ich oboch chytil za paže a pristavil v kuchyni pri ženách. „Mladým pánom sa nepáči, že budú spať... na hromádke s detičkami, ako sa vyjadrili,“ uchechtol sa.

                „Inak sa to rozdeliť nedalo,“ povzdychla Hermiona, pretože ona bola tou, kto ubytovával. Dívala sa na Charlieho. „Tento dom je síce obrovský, ale na Brloh nemá, no.“

                „To je v pohode, my to prežijeme,“ mávol rukou jej krstný syn. „Alebo možno by sa to dalo spraviť tak nejako, že by ženy boli v jednej izbe, muži v druhej, deti v tretej a my s Tedym v mojej,“ zaškľabil sa.

                „No vidíš, aj to je nápad,“ zasmial sa Harry. „A teraz bežte von. Najedzte sa,“ postrčil ich k dverám. Keď odišli, pozrel na ženy. „Pôvodné rozdelenie nocľahov sa zdalo byť pohodlné len pre dospelých,“ uškrnul sa.

                „Ja v jednej posteli so Susan spať nebudem ani náhodou,“ zamračila sa Hermiona a Ginny sa rozosmiala.

                „Keby sme nad tým uvažovali... že by dole spali napríklad dvojčatá a hore ty s Ronom a Remusom a dve ďalšie izby by sa rozdelili medzi ostatných päť žien... ktorá z nás by spala so Susan?“ škľabila sa. „Ani ja vedľa nej spať nechcem. A pochybujem, že by Alica s Tonksovou mali odlišný názor.“

                „A žiadna posteľ nie je taká veľká, aby sa na nej pohodlne vyspali štyri ženy... za predpokladu, že by ste Susan nechali spať samú, nie?“ natiahol Harry nevinne. „Chalani to prežijú, netrápme sa tým. Je to rozdelené dobre a ako mi bolo povedané, George nechrápe ani z polovice tak, ako Ron. A ešte okrem toho... navrhnem Lupinovcom, aby tu mohol byť Tedy cez prázdniny častejšie. Tak a teraz mi povedzte, prečo ste zašité tu a nie ste vonku?“

                „Prišli sme pre pivo,“ zahlásila Hermiona, ktorej stále vŕtala v hlave Charlieho sťažnosť. Bude sa s ním musieť porozprávať, pretože nebola spokojná, keď nebol on spokojný. „Zistila som ale, že v chladničke už žiadne nie je. Tak zájdem do pivnice...“

                „Nie,“ okamžite ju zarazil Harry. „Ja tam zájdem.“

                „Zvládnem prilevitovať pár pív, Harry,“ zavrtela hlavou.

                „Určite. Ale v tomto dome sa o chľast budem starať ja, dobre?“

                „Odkedy?“

                „Od tohto momentu. Keď dôjde pivo, alebo chľast, zájdem preňho ja.“

                Hermiona sa naňho dívala ako na blázna. Zavrtela hlavou.

                „No ako chceš,“ mykla plecami. „Došlo pivo, Harry. Je potrebné ho priniesť,“ nevinne natiahla. Ginny ich pobavene sledovala.

                „Už sa na tom pracuje,“ zazubil sa a zamieril do dverí vedúcich do pivnice. Určite by dokázala prilevitovať pivo a hocičo iné z miestnosti, kde skladovali potraviny. Dokázal by to ktokoľvek. Ibaže on nepotreboval, aby niekto nazrel do miestnosti nazvanou sušiareň. A keď bol dole aj s dvoma debničkami pív, hodil jedno ochranné kúzlo na dvere do sušiarne. Tak. Hotovo.

                „Kam šla?“ spýtal sa Ginny, keď sa vrátil hore.

                „Za Charliem. Stále sa nevie spamätať z toho, že je mrzutý,“ prezradila. Pomáhala mu napchať do chladničky pivá. Desať ich nechali vonku a na tie hodili chladiace kúzlo. Trocha to pomôže.

                „Len chvíľu bol mrzutý. Už ich to určite prešlo. Počkaj,“ zachytil ju, keď chcela vziať do rúk kúzlami vychladené pivá. „Keď si všetci ľahnú, nezaspi. Počkaj polhodinu a zíď do obývačky,“ usmial sa. A ona mu úsmev opätovala.

                „Vymyslel si nám niečo?“

                „Bol by som radšej, keby to bola moja posteľ, ibaže tam bude George,“ zaškľabil sa a spravil krok k nej. „Hoci... keď na nich všetkých uvalím kúzlo, ktoré im utvrdí spánok, nezobudil by sa. Ale milovať sa vedľa neho asi nechceme, že?“ prstami prešiel po jej predlaktí.

                „To rozhodne,“ prikývla. „Myslíš, že Hermiona za polhodinu zaspí? Čo keď sa bude chcieť rozprávať?“

                „Som pripravený vám tam vbehnúť a uspať ju aj tak,“ nevinne natiahol. Pozrela naňho. „No čo?“ mykol plecami. „Zúfalo ťa potrebujem a chcem. Nejdeme už spať?“ spýtal sa. A ona sa zahihňala.

                „Chvíľu to ešte vydrž,“ šikovne chytila päť pív do rúk. „Vydržme,“ opravila sa.

                 Vo svojom živote vydržal už hocičo. Toto čakanie ale priradil k tým najzdĺhavejším. A to, že sa naňho Ginny občas pozrela a usmiala sa, raz si dovolila dokonca mrknúť, mu na pokoji nepridalo. Našťastie sa ale stále niečo dialo, stále s niekým diskutoval a tak nemal príliš priestoru k tomu, aby jeho myšlienky zalietli niekam úplne mimo.

                „Bolo by hlúpe, keby som si vypýtal whisky?“ spýtal sa Remus sediac s Ronom a Harrym pri takmer prázdnom stole. Decká sa hrali na tráve. Dvojčatá stále grilovali. „Viete, mal som dve pivá. Možno je to individuálne, ale radšej by som si dal niečo iné a nie močopudné pivo...“

                „Máš problémy?“ uchechtol sa Ron. Harry sa postavil. Určite to za hlúpe nepovažoval, hoci panovalo všeobecné presvedčenie, že ku grilovačke sa najviac hodí pivo.

                „Keď budeš mať po päťdesiatke, spomeň si na mňa. Ale ako som povedal, možno je to individuálne. Rozhodne už ale po ôsmej nepijem vodu...“

                „Kruté,“ zaškľabil sa Harry. „Whisky ti prinesiem...“

                Ako o pár chvíľ zistil, tak aj dámy vymenili pivo za víno, ktoré ich opije skôr, ako prezradila Tonksová. Tiež ich zrejme nebude baviť stále okupovať záchod.

                „Takže si sa rozhodol pre Nedotknuteľných?“ spýtal sa ho Remus, keď sa vrátil aj s jeho whisky. A sebe tiež vzal pohár, ktorý chcel zvierať v ruke čo najdlhšie. Zistil totiž, že pivo ho núti piť ho, keď ho držal. Whisky túto schopnosť nemala, aspoň čo sa jeho osoby týkalo.

                „Asi najschodnejšia možnosť,“ prikývol.

                „A obaja sme dostali kopanec,“ zaškľabil sa Ron. „Ale ja mám aspoň tú nádej, že by sme niekedy mohli ísť do akcie spoločne... ak bude treba zásah Nedotknuteľných.“

                „Viem, Hermiona mi to vysvetlila,“ prikývol. Niekedy sa stalo, že aurori potrebovali prítomnosť špecialistov. Hermiona do terénu nechodila, pracovala len v kancelárii. Povedala už ale nahlas, že ak by spolupracovala s Harrym, zrejme by neodolala a do terénu by šla. Je to zaujímavejšie, ako práca z kancelárie.

                „Ale vážne, áno?“ Remus sa pozrel priamo do očí Harrymu. „Vieš, poviem už teraz, nech Minerva niekoho skúsi nájsť, ak nebude existovať nádej, že by si si to za rok premyslel...“

                „Nemôžem tie deti učiť, Remus. A teraz to nie je tým, či mi šibe, nešibe alebo prestane niekedy šibať. Asi nedokážem byť pripútaný denne k jednej učebni, po celý rok. Teraz som zamestnaný Charliem, ale stále mi je lepšie niekde vonku, ako v dome...“ vysvetlil úprimne. Ron bol potichu. Harry sa im zatiaľ takto nezveril. Hermione a Ginny povedal viac, Lune povedal najviac, ale im ostatným ešte ani slovko.

                „Dobre teda,“ Remus sa pousmial. „Rozumiem. A Minerva to tiež pochopí. Budem dúfať, že za dva mesiace niekoho nájde,“ povzdychol. „Skutočne som už starý. Možno nie, keby šlo len o čarodejníka... ale ja som vlkolak.“

                „Jasne, aj my rozumieme,“ Ron ho tľapol po ramene. „Ostaneš proste starým vlkolakom,“ zahihňal sa. A Remus s Harrym sa zasmiali tiež.

                „Ehm, môžem vás vyrušiť?“ pribrzdila pri nich Luna. Harry pozrel k domu, kde postávali ostatné decká.

                „No jasne, Lunita... čo máš na srdci?“ usmial sa Ron.

                „Nemám rada, keď mi tak hovoríš,“ zabrblala.

                „Som tvoj krstný otec a krstní otcovia majú právo vyberať, ako budú nazývať svoje krstné deti, vieš?“ povytiahol obočie.

                „Je to síce hlúposť, ale dobre,“ mykla plecami. Remus sa uškrnul. „Naposledy, keď sme tu boli, sa stala taká vec, že ujo Harry porazil v šachu uja Remusa,“ pozrela na oboch a potom sa obrátila k Ronovi. „A mne sa to aj tak nejak nezdá. Nemohol by si si s ujom Harrym zahrať ty?“

                „No fíha,“ Ron sa zatváril prekvapene. Samozrejme o tom počul. „Ujo Harry, ktorý dostával pravidelne na frak?“ pozrel naňho. Harry sa zaškľabil. „Porazil uja Remusa?“ zavrtel hlavou.

                „No práve,“ Luna rozhodila rukami. „Myslím, že mal len šťastie. Nič v zlom...“ pozrela na Harryho. Usmial sa.

                „Tak bežte pripraviť šachovnicu... budeme musieť ujovi Harrymu ukázať, kde je jeho miesto,“ mrkol na Lunu a tá so smiechom odbehla. „A ja sa idem na to pripraviť. Pivo je vážne močopudné,“ zaškľabil sa na nich a odišiel.

                „Premýšľal som, Remus,“ spustil Harry po krátkej chvíli. Pozrel na priateľa. „Charlie s Tedym boli dnes mimoriadne nespokojní, keď zistili, že budú spať pri deckách,“ uškrnul sa. Remus chápavo prikývol. „Nemohol by tu Tedy cez prázdniny občas prespať? Vážne sú si blízki.“

                „Ja v tom problém nebudem vidieť, určite nie,“ zavrtel hlavou. „A Dora tiež nie.“

                „Výborne. No a potom mi napadla ešte jedna vec. Trocha chúlostivá v mnohých smeroch...“

                „Asi viem, čo myslíš. Technicky sa to už nedá, ale môžeme to tak brať.“

                „Čo myslíš?“ spýtal sa Harry.

                „Tedy, Sirius a ty...“ Remus naňho pozrel. Harry sa smutne pousmial. Remus ho odhadol správne.

                „Áno. Vtedy si premýšľal, či má byť tvojmu dieťaťu krstný Sirius alebo ja a ja som ťa prehovoril, aby to bol Sirius. V tých časoch to bola preňho vzpruha. Nepochybujem, že bol výborným krstným, mne bol. Nie je tu ale. A ak by to bolo možné, mohli by ste ma tak nejako brať? Vy aj s Tedym? Nie ako krstného, to technicky skutočne nejde. Ale ako niekoho, na koho sa môže Tedy obracať s čímkoľvek...“

                „Určite Harry,“ Remus mu zovrel rameno. „A som rád, že si s tým začal. Napadlo mi to hneď, keď si sa zjavil. Dobre, hneď nie, ale po týždňoch áno. Len som váhal...“

                „Predpokladám že nie preto, lebo mám byť šialencom?“ Harry sa uvoľnene zaškľabil.

                „Iste, že nie,“ aj Remusovi sa podarilo uchechtnúť. „Po pravde, keď Sirius umrel, napadlo mi o niečo podobné požiadať Billa. Vieš, vážne nie som už najmladší. Do hrobu sa zatiaľ nechystám, ale stať sa môže čokoľvek. Nespravil som to a teraz som rád. Porozprávam sa s Tedym a...“

                „Už je všetko pripravené!“ zahlásila Luna od dverí. „Dúfam, že nemáš strach, ujo Harry,“ uškrnula sa. Harry v tom úškrne videl jej matku.

                „Do tohto momentu som ho nemal... pri pohľade na teba ale váham,“ zahral neistotu.

                „To je dobre,“ prikývla spokojne.

                Bolo viac ako jasné, že Luna bude stáť pri svojom krstnom otcovi a stiahla so sebou aj Améliu, ako kamarátku. Naproti tomu držal Harrymu palce Frank. Percy sa nevedel rozhodnúť, ale pamätal, že Frank spolu s ujom Harrym naposledy porazil jeho s otcom a strýkom Georgeom a tak opustil Franka a Artura a postavil sa k dievčatám. Artur ho okamžite nazval babským pupkom, hoci podporoval jeho otca.

                Nič to nemenilo na fakte, že to bol zápas drsný. Aspoň podľa Ronových počiatočných komentárov, ktorými sa snažil pobaviť deti. Lenže potom zvážnel.

                „Tak a Ron si práve uvedomil situáciu, do ktorej sa svojou ľahkovážnosťou dostal,“ vysvetľoval Harry Frankovi presne tak, ako Ron dovtedy komentoval hru. Aby bol počuť. „Dostal sa do pascičky.“

                „Ako?“ vyzvedal Frank.

                „Jeho stratégia sa rokmi nezmenila. Myslí len na útok a väčšinou k tomu používa jazdcov. Je to pochopiteľné. V prvom ročníku pri istej hre tiež sadol na koňa, aby vydával rozkazy. Kryje si svoje figúrky, to zase hej, ale na riadnu a podporovanú obranu nemyslí. Takže ho my teraz necháme útočiť a ohrozovať nášho kráľa...“ ukázal na rozloženie figúrok. „Nie je to priame ohrozenie, takže na to budeme kašľať a dokonáme našu pascičku týmto...“ potiahol svojou vežou. „Šach...“

                „Ale nie je to šach mat,“ nepozdávalo sa chlapcovi.

                „Zatiaľ nie,“ usmial sa Harry. „Musí sa ale pohnúť kráľom. Nemá si ho momentálne čím kryť,“ upozornil. Ron sa naňho zamračil, ale spravil presne to, čo aj musel. „No a my ho teraz kruto a drsne zasiahneme,“ zaškľabil sa. „A vezmeme mu jednu jeho lásku...“ potiahol vežou a vzal mu koňa. „Je bez jedného svojho generála...“

                „Ale ty prídeš o vežu,“ pochopil chlapec.

                „Nevadí,“ Harry naňho pozrel. „V šachu musíš občas niektorú svoju figúrku vedome obetovať. On nám vezme vežu a nám to bude vyhovovať.“

                „Prečo?“

                „Počkaj,“ významne sa uškrnul. Ron naňho podozrievavo hľadel. Sústredil sa na postavenie figúrok a premýšľal nad ťahmi. Napokon potiahol svojím pešiakom.

                „Nevzal ju,“ prekvapilo Franka.

                „Nevadí,“ neprestával sa usmievať. A potiahol dámou, čím ohrozil už znova jeho kráľa. „Nebude chcieť obetovať ďalšiu figúrku...“

                Niekoľko nasledujúcich ťahov sa Harry nepretržite útočil a Ron ustupoval. Prišli o pár figúrok.

                „Šach mat,“ zahlásil Harry. Frank zvýskol.

                „Do prdele,“ zahrešil Ron.

                „Vieš, prečo sa tak stalo?“ Harry pozrel na Franka. Ten zavrtel hlavou. „Pretože nevzal vežu vtedy, keď mal možnosť. Upozornili sme na ňu a on si vtedy myslel, že to vravím len preto, aby vzal strelcom moju vežu a tým by odkryl ľavú časť šachovnice. Nepomyslel na to, že o jeho ľavú stranu záujem nemám... že jeden z mojich možných smrteľných zásahov môže byť postavený práve na tejto zabudnutej figúrke,“ uškrnul sa. „Zdanlivo zabudnutej, ale my sme ju tam chceli zabudnúť. A napokon nám istila dve jeho možné únikové cesty a dostal na prdel,“ zachechtal sa. Frank sa rozosmial.

                „Teda krstný...“ zavrtela hlavou Luna. „To preto, lebo si sa nesústredil. Robil si ramená, šaškoval a podcenil súpera.“ Kútikom oka hľadela na Harryho a stále nemohla uveriť, že by Charlieho otec mohol poraziť najprv Remusa a potom aj Rona.

                „V minulosti nevyhral nič,“ zamračene sa díval na Harryho. „Chcem odvetu.“

                „Nech sa páči,“ mykol plecami Harry.

                „Tentoraz ale skutočne vážne. Bez komentárov, bez vysvetľovačiek...“

                Ďalšia hra prebiehala v maximálnom pokoji a tichosti. Skutočne sa do toho zabrali obaja veľmi vážne. Až tak vážne a dôsledne premýšľajúc nad každým svojim ťahom, že to prestalo deti baviť a odišli sa hrať von. Teda až na Lunu, ktorá zamračene sledovala hru a Franka, ktorý zvedavo sledoval ťahy snažiac sa o pochopenie hry.

                Ostatní ich prišli z vonka občas skontrolovať, ibaže tí dvaja si nevšímali ničoho. Ron chytil tanier s koláčmi, ktorý mu podstrčila Susan a jedol zrejme bez toho, aby si uvedomil, čo je. A Harry bol na tom rovnako.

                „Dostanem ťa,“ vyhrážal sa Harrymu, keď ich napokon vytiahli von, aby sa navečerali. Víťaz stále nebol jasný.

                „Uvidíme,“ uškrnul sa. Ale sústredil sa na Franka, ktorý sa ho držal ako kliešť.

                „Naučil by si ma to?“ spýtal sa ho potichu tak, aby ho ostatní nepočuli. A hlavne jeho sestra. „Chcel by som aspoň jednu hru ovládať najlepšie. Z nás, detí,“ priznal pýriac sa. Harry sa naňho zadíval. Nepodobal sa na Nevilla zase až tak výrazne. Bolo jasné, že je to jeho syn, dali sa vidieť ale aj weasleyovské črty tváre. Usmial sa.

                „Vieš, ja som to kedysi vôbec nevedel hrať. Porazil ma hocikto. Potreboval som ale jedenásť rokov na to, aby som sa zlepšil až do takejto miery...“

                „Nepotrebujem vyhrať nad krstným. Len by som chcel poraziť Artura, Percyho... a hlavne Lunu,“ šepol.

                „A ona hrá šach?“

                „Zatiaľ nie. Ale keď zistí, že ma to baví, bude to chcieť vedieť, aby ma mohla porážať. A no... im sa to darí, porážať ma. Vieš?“ šepol ešte tichšie.

                „Chápem,“ odvetil mu s rovnakou intenzitou. „Nejde to ale naučiť sa. Nie je to ako písanie alebo čítanie...“

                „Ja viem. Krstný v škole nebol dobrý, ale šach hrá najlepšie. Je to o strategickom myslení. Možno by som mohol byť aspoň v ňom dobrý...“

                „Takto nehovor,“ prerušil ho. „Nemôžeš tušiť, v čom budeš dobrý, Frank. Musíš si začať viac veriť. A čo sa týka Luny...“ stíšil hlas ešte viac a naklonil sa k nemu. „Vy dvaja mi pripomínate tvoju mamu a Rona. Stále doňho vŕtala a on sa nechal. Nenechaj sa. Nevravím, že sa máte hádať, to ani náhodou. Ale keď rýpne, skús sa nad tým povzniesť. Prestane ju to baviť, keď nebude mať odozvu, vieš?“

                „Toto mi vraví aj mama. Aj Hermiona,“ šepol. „Ja to skúsim,“ usmial sa.

                „Výborne. A čo sa týka šachu... určite sa do toho môžeme pustiť,“ sľúbil. Franka to potešilo veľmi a s chuťou sa pustil do grilovaných kuracích nôh.

                 Po večeri hra pokračovala. Harry začul Susan, ktorá ich súrila, aby si pohli, pretože deti by už mali ísť spať a tiež začul, ako jej Alica vraví, aby ich ešte nechala hore. Bola predsa sobota a zajtra mohli spať dlhšie. Nech si to riadne užijú.

                Po ďalšej hodine sa ale víťazne zazubil a potiahol svojou kráľovnou. Ron stiahol obočie.

                „To nie je možné,“ zabrblal.

                „Och, nevrav, že znova prehráš,“ zabrblala Luna, tiež už unudená. Amélia bola hore s chlapcami a hrali sa určite niečo zábavnejšie.

                „Prehrá?“ veselo sa spýtal Frank. Harry prikývol.

                „Nie je od teba pekné, že nepodporuješ krstného otca,“ zamračila sa Luna. Frank jej vyplazil jazyk.

                „Že by v tomto spoločenstve prebral žezlo najlepšieho šachistu Harry, bratku?“ ozval sa Fred za ich chrbtami. Aj dospelí už začali hru sledovať. Ako inak. Vonku sa zotmelo a ich to zatiahlo dnu. Hermiona s ostatnými ženami upratali. Molly už bola dávno preč. A chlapi sledovali duel.

                „Už to zrejme potrebovalo zmenu,“ prikývol George.

                „Rezignujem...“ povzdychol Ron a zložil svojho kráľa. „Vzdávam to,“ zavrtel hlavou.

                „Ale to nie je fér,“ zamračil sa Frank. „Potiahni niečím, nech ti Harry môže dať šach mat!“

                „To je jedno, Frank,“ Harry mu stisol rameno dívajúc sa s úsmevom na Rona. „Ron chcel dostať na prdel gentlemansky... a ja jeho vzdanie gentlemansky prijímam,“ postavil sa a povystieral sa. „Výborná hra, skutočne. Zdá sa, že sa zrodil nový šachový kráľ,“ povytiahol obočie dívajúc sa na Lunu.

                „Tak asi áno, no,“ mykla plecami a pozrela na Rona. „To nevadí, krstný. Skúsiš to nabudúce.“

                „To sa stav,“ prikývol a zavrtel hlavou. „Teda... ale konečne zdatný súper,“ pobavene odfrkol.

                „Tak to moment,“ ohradil sa Remus. „Ja som nebol kvalitný sparring partner?“ uchechtol sa.

                „Ale hej...“

                „Dobre, ale už stačilo. Bude desať, najvyšší čas, aby šli deti spať,“ ozvala sa Susan. Harry sa díval na to, ako Luna s Frankom chvíľu protestujú, ale keď sa postavila na stranu ich krstnej aj ich mama, stíchli. A spolu s Alicou šli hore tú bandu umravniť a nejakým spôsobom prinútiť si ľahnúť a spať.

                Harry by bol radšej, keby šli spať už všetci. Samozrejme to ale nepovedal nahlas a tak len sedel, popíjal svoj tretí pohár whisky a počúval, ako bavia ostatných dvojčatá. A pridávala sa k nim aj Hermiona s Tonksovou, ktoré mali tiež vypité o kúsok viac. Nie veľmi, ale kúsok hej.

                „Tak a teraz môže začať ozajstná zábava,“ zasmiala sa Alica, keď sa vrátila od detí a pridala sa k Tonksovej a Hermione, ktoré jej ochotne podávali víno.

                „Už zaspali?“ spýtala sa Hermiona.

                „Nie, ale aspoň si ľahli. Susan tam ostala, aby robila dozor,“ prezradila Ginny a tiež si vzala pohár s vínom. Kútikom oka pozrela na Harryho. Zrejme sa jej v hlave premieľalo to, čo jemu. A neprekvapilo ju, že dvojčatám a Ronovi dolieva whisky a svoj pohár si starostlivo stráži.

                „Povedz, Harry,“ spustil Ron, ktorému stále vŕtal v hlave šach. „Ako si sa mohol v šachu až tak zlepšiť?“ spýtal sa. Ten mykol plecami.

                „Skús hádať,“ zaškľabil sa.

                „Snape,“ prikývol.

                „Iste. K našej základnej výbave patrila okrem kotlíka aj šachovnica,“ prezradil. Toto mohol.

                Keď sa o ďalšiu polhodinu vrátila aj Susan, Harrymu bolo jasné, že zábava dlho trvať nebude. Bola neuveriteľne triezva a zamračila sa na Rona, ktorý sa chechtal s dvojčatami a Harry vôbec netušil, na čom. Nejak mu ušli súvislosti. Po ďalšej polhodine sa rozhodol potrhať partiu Remus. Bola skoro polnoc. Povedal síce, že sa Dora môže baviť, dokedy chce, ale že je to naňho už príliš a tak si pôjde ľahnúť. A Dora sa ho rozhodla podporiť.

                O ďalšiu polhodinu George doslova odpadol a spolu s Ronom ho vytiahli hore, do jeho izby, aby ho zvalili do postele. Fred svojmu dvojčaťu pomôcť nemohol. Po pravde sa rozhodol vyrypovať do Susan a Hermiona mu ochotne pomáhala. A nikomu nebolo podozrivé, že Harry s Ginny sú rovnako triezvi ako Susan, ktorá sa vážne rozhodla chľastanie prerušiť skôr, než sa niekto prepije cez svoju hranicu.

                Keď sa Ron vrátil s Harrym, jednoducho zavelila k spánku a Ron poslúchol. Fred zrazu nemal do koho rýpať a o jednej v noci ostali v obývačke len hihňajúca sa Hermiona a Harry s Ginny. Pozreli sa na seba.

                „Vezmem ju do postele. Zrejme odpadne rýchlo,“ uškrnula sa. Harry prikývol a rozhodol sa pozbierať poháre a taniere a aspoň ich uložiť do dresu. Tlmené hihňanie stíchlo, keď sa za dievčatami zavreli dvere. Pozrel na hodiny. pol druhej. Ginny mala prísť dole o druhej. Aby zabil čas, skúšal svoje upratovacie kúzla. A celkom úspešne.

                „No páni, lepšíš sa,“ pochválila jeho upratovacie práce, keď zišla dole. Vzala si svoju najlepšiu nočnú košeľu. Vzala si teda aj obyčajné pyžamo, keby niekto doma kontroloval jej zásuvku so spacími úbormi, túto nočnú košeľu si však kúpila len tento týždeň. Len pre túto príležitosť.

                „Ginn...“ vydýchol fascinovane. Bolo vidieť, že je pod nočnou košeľou úplne nahá a jeho penis na tento zrakový vnem zareagoval okamžite.

                „Takže? Pritvrdíš ich spánok... a potom?“ hlesla zmyselne.

                „Potom snáď budem mať silu zísť do pivnice... Ja viem, že je to čudné,“ prinútil sa pozrieť jej do tváre. „Pripravil som to tam...“

                „Tak na čo čakáš?“

                V momente vyslal do domu kúzlo. Nikto by sa nemal zobudiť skôr, ako o ôsmej ráno. Skôr neskôr, ako skôr. Keď zišli dole, bol úplne tvrdý. A jediným dotykom zistil, že je vzrušená rovnako silno, ako on. Nestihla si ani všimnúť, že tu vyčaril rovnaké matrace, ako mali deti, pretože sa okamžite na seba vrhli a ich prvé milovanie bolo takisto potrebné a divoké, ako to v sade. S tým rozdielom, že teraz sa nemuseli okamžite vracať do svojich rolí.

                „Mrzí ma, že to musí byť takto,“ ospravedlnil sa. Ležala na matraci s úsmevom na tvári. A on otvoril šampanské, ktoré tu pripravil. „Sad a pivnica...“ zavrtel hlavou a podával jej pohár. Posadila sa.

                „Ja viem, ale raz bude to iné,“ prijala pohár. „A okrem toho... je to kurva vzrušujúce. Je to zakázané a tajné a o to lepšie.“

                „Fajn, že sa na to dívaš takto,“ štrngol si s ňou. „Na nás.“

                Dívala sa naňho. Teraz sa obaja mohli vidieť úplne nahí. Pribral niekoľko kíl. Jeho telo sa začalo konečne formovať. Ako si pamätala, nebol vtedy ani zďaleka taký zarastený a svalnatý. Rukou prechádzala po jeho hrudníku a bruchu, aby sa vrátila k ramenám. Bol krásny. Absolútny opak toho tela, ktoré pri nej ležalo v posledných šiestich rokoch.

                „Si nádherný,“ hlesla. S úsmevom vzal jej pohár a položil ho.

                „Ty si nádherná,“ odvetil jej a robil presne to, čo ona. Tiež sa jej potreboval dotknúť všade. Bola skutočná a bola tu s ním.

                „Tá jazva. Povieš mi o nej?“ spýtala sa prstami po nej prechádzajúc. Bola výraznejšia na bruchu a stehne, ako na hrudníku.

                „Niekedy určite. Teraz si tým ale nekazme náš čas.“

                „Koľko máme ešte času?“

                „Ešte aspoň štyri hodiny za predpokladu, že obetujeme spánok.“

                „Rozhodne obetujem spánok,“ odfrkla si, pretože cítila, že sa jej zmocňuje znova vzrušenie. A videla, že bol na tom rovnako. „Môžeme tvrdiť, že sme to večer prehnali, nikto si nič nebude pamätať,“ navrhla a chytila jeho penis do ruky. Bol napoly tuhý. Privrel oči.

                „Susan by si mohla niečo pamätať...“

                „Nezabíjaj moje vzrušenie, prosím...“ šepla a prinútila ho ľahnúť si. Potom sa dostala nad neho, svojím lonom nad jeho ústa a sama sa začala tými svojimi venovať jemu.

                O ďalšiu hodinu spolu ležali na matraci v náručí a obaja si užívali blízkosť toho druhého. Naposledy to bolo pred jedenásť a polrokom, keby mohli spolu ležať spokojne. Nikým nerušení. Neprestával ju hladiť a ona privierala oči. Milovala ho tak veľmi, až to bolelo.

                „Frank ťa začal mať rád,“ šepla. „Keď prídeme k tebe, bude preňho jednoduché prijať ťa. Videla som, ako ste sa na niečom dohovárali,“ zdvihla hlavu a pozrela do jeho tváre s privretými očami. Usmial sa.

                „Budem ho učiť hrať šach. Chcel by byť v niečom dobrý,“ otvoril oči a pozrel na ňu. „Jeho otec by mal viac dbať o to, aby zdvihol jeho sebavedomie najmä keď vie, s čím ako dieťa musel prechádzať sám,“ na rovinu povedal. Prikývla.

                „Asi máš pravdu. Nie je to o tom, že by sa mu nevenoval. To nie. Keď má čas, venuje sa svojim deťom. Ibaže je sám taký, aký je,“ povzdychla. „Dúfala som, že obe naše deti budú viac weasleyovské, chápeš? Naše gény sú dosť silné, mali prevážiť. Ibaže longbottomovské sú silné rovnako. Taktiež potterovské. Možno som si mala vziať Deana,“ zaškľabila sa.

                „Ale prestaň,“ zamračil sa.

                „Dobre, ja viem,“ potichu sa zahihňala. „Frank sa potatil. Vždy bude až príliš dobrým, ľahko manipulatívnym a nepriebojným.“

                „Nechápem to. Nevillovi rodičia boli iní...“

                „Ale aj on je iný, keby chcel. Zistili sme to už na škole. Snažil si sa ho... povzbudiť. Nebolo dosť času a mám pocit, že mu to tak vyhovuje. Je preňho pohodlnejšie byť takýmto, ako na sebe zapracovať. A Frank... ja sa snažím, vážne. Lenže som len matka,“ znova zdvihla hlavu a pozrela naňho. „Nech mu poviem čokoľvek, nevezme to odo mňa, keď som matka...“

                „Jasne,“ prikývol. „Neville jeho otcom ostane navždy, ale keď budete žiť so mnou tak sa postarám o to, aby som z neho vytiahol na povrch tie weasleyovské gény,“ usmial sa na ňu. A ona ho pobozkala. A potom ešte raz.

                „Milujem ťa. Aj za toto. Že dokážeš brať vážne aj Nevillove deti.“

                „Sú to v prvom, druhom a aj tisícom rade tvoje deti, Ginn. A všetko, čo s tebou súvisí milujem a vždy budem,“ zdvihol sa a pretočil. Ležala pod ním. „A teraz... trocha som si oddýchol a chcem milovať teba,“ siahol jej do rozkroku. Zahryzla si do pery.

                „Koľko len chceš...“ zmĺkla, pretože si privlastnil jej pery.

                A bolo to neskutočné. Oveľa lepšie, než ich milovania z predchádzajúceho života, ako to pomenovala. Áno, aj tam sa stalo, že sa spolu milovali niekoľkokrát za sebou. Teraz to bolo ale oveľa intenzívnejšie. Než vrcholil on, jej sa to podarilo dvakrát. A mala pocit, že keby pokračoval, prišli by aj jej ďalšie vrcholy. To predtým nezažila. A už vôbec nie počas manželstva, keby bola rada aspoň za ten jeden.

                „Prinesiem nám nejaké keksy a džús,“ vypustil vo chvíli, kedy sa vonku muselo začať brieždiť. Mali len fľašu šampanského, ktoré vypili a matrac. A on začínal mať hlad. Súhlasila.

                S úškrnom sledovala, ako vyšiel von zo sušiarne a vkradol sa do miestnosti s potravinami, aby vo vlastnom dome ukradol fľaše s džúsmi a keksy. Nebolo na tom síce nič vtipné, len jej prišlo milé, že tak spravil úplne nahý. Úplne samozrejme. Bez hanby a červenania. Patril jej celý a ona si úplne pokojne sadla, aby sa začali pchať keksami.

                „Stále ale neviem prísť na to, ako si viac prikloniť na svoju stranu Lunu,“ priznal sa.

                „S ňou to bude zložitejšie,“ prikývla. „Možno, keby si sa zjavil pred rokom,“ stiahla obočie dívajúc sa naňho. Nedotkla sa ho tá poznámka. „Je to otcova princezná,“ prezradila. Prikývol. „Aj preto je veľmi dôležité, aby ťa nevinila za to, že od neho odídeme, Harry,“ dívala sa mu do očí. „Musí ťa brať tak, že budeš len dôsledok otcovho odchodu. Nie príčina. Bude to ťažké, to vieme. A možno by som mohla odísť od neho už dnes a Merlin mi je svedkom, že po ničom inom netúžim, ale v tom prípade by bola jej dôvera v teba úplne zničená. Možno by ťa znenávidela...“

                „Ja viem,“ s úsmevom ju prerušil. „Nehovor o tom. Pochopil som, čo mi od začiatku hovoríš. Teraz, keď som tvoje deti videl a strávil s nimi chvíľu tak viem, o čo ti ide,“ pousmial sa. „Nebudem tlačiť ani nič podobné a budem trpezlivý.“

                „Ďakujem,“ prikývla so smutným úsmevom. „Aj tak viem, že ťa moje deti raz budú mať rovnako radi, ako Charlie Nevilla,“ chytila ho za ruku. 

                „To dúfam,“ prikývol. „No a... dnes odtiaľto odídeme. Budeme sa tváriť, že sme priatelia. Práve som povedal, že budem trpezlivý a aj budem, to prisahám. Zopakovať si ale niečo podobné, ako teraz... to sa hádam bude dať, nie?“ povytiahol obočie. Stiahla obočie. A potom naňho pozrela.

                „V takomto rozsahu asi nie, pokiaľ nepôjde znova o nejakú prespávaciu akciu. Kúzlo utvrdzujúce spánok funguje, len keby som ostala v dome, nie?“ spýtala sa. Prikývol. „Nemôžem riskovať, že odídem z domu a deti sa zobudia a nenájdu ma doma. Jedine, že by si prišiel ty...“

                „Do Nevillovho domu?“ uchechtol sa. „Keď bude spať?“

                „No a?“ mykla plecami. „Nezobudí sa. Je to síce neetické a nemorálne a čo ja viem ešte aké, ale rozhodne chcem s tebou spať. Orgazmy od teba sú neskutočné, sakra,“ priznala s miernym pýrením.

                „To mi samozrejme lichotí, ale asi to nepôjde,“ sťažka z neho vyšlo. „A ja ani neviem, či to chcem skúšať. Príde mi to... ja neviem, ale je sakra rozdiel medzi tým, že s tebou spím a tým, že by som s tebou spal v jeho dome. Chápeš?“

                „Jasne. Etika, morálka, šľachetnosť...“ privolila. „V tom prípade budeme musieť počkať na nejakú príležitosť. Možno polhodinovú rýchlovku, ako v sade. Nejakú podobnú akciu, ako tento víkend. Alebo a to asi najskôr, budeme musieť počkať, kým odíde Charlie na Rokfort. Frank začne chodiť do prípravky a Luna do škôlky. Obaja budeme síce pracovať, ale ako som pochopila, ani v tvojom zamestnaní nebudeš musieť byť pripútaný na jedno miesto, nie?“

                „No vidíš. Aj pre toto bolo dobré, keď som odmietol profesorstvo,“ zaškľabil sa. Potom ale zvážnel. „Asi to tak bude musieť byť za predpokladu, že Neville bude tvrdohlavo stáť o vaše manželstvo. Každopádne sa dovtedy bude musieť vymyslieť niečo podobné, ako dnes,“ šepol a pohladil ju po tvári. Položila si líce na jeho ruku. „Milujem ťa, Ginny a viac ako dva mesiace bez teba... zrejme ma roztrhne.“

                „Ale to aj mňa,“ usmiala sa a chytila jeho ruku, aby ju pobozkala. „Niečo vymyslíme. Čokoľvek. Ale teraz...“ hlesla a kľakla si, aby jeho ruku vložila medzi svoje nohy. „Máme ešte čas, tak prosím... nerečnime a využime ho...“

------

                Neville sa v nedeľu ráno zobudil vo vlastnej posteli, vo vlastnom dome. Nemal na Rokforte povinnosti týkajúce sa skúšok a preto prišiel domov už včera. Samozrejme bol dom prázdny, pretože boli všetci u Harryho doma. Celú sobotu sa venoval vlastnej záhrade a premýšľal. Večer odolal pokušeniu, ale teraz, keď otvoril oči a uvedomil si, že je dom prázdny, že je jeho žena uňho a ktovie, čo spolu robili, znova ho zaplavil hnev, ktorý sa snažil potláčať.

                S povzdychom sa posadil. Jeho penis bol tuhý. Samozrejme, aj on mal erotické sny tak ako každý a vstával s rannou erekciou. Počas manželstva si ju nevšímal, ibaže teraz už viac ako mesiac nedostal to, čo chcel. Iste, že začal s masturbáciou. A strčil si ruku do nohavíc aj teraz, aby sa uspokojil. Ľahol si naspäť. Jeho hnev sa miešal so vzrušením a takmer až zúrivo pracoval na svojom úde. V jeho mysli bola Ginny. Ako stále od jeho štrnástich rokov. Určite si skúšal predstavovať aj iné ženy, ale napokon aj tak skončil u Ginny. Zahrešil, keď sa uvoľnil. Rozhodne to už nebolo príjemné masturbovanie, slastné hnanie sa za vyvrcholením. V poslednej dobe to bola len zlosť a hnev.

                Keď sa upokojil, naštvane vyliezol, aby prezrel jej veci. Opatrne prehľadával jej zásuvky. Včera sa tomu dokázal vyhnúť, Malfoyove slová mu ale stále rezonovali v ušiach. Možno by jej mal večer zo dve vylepiť a prinútiť ju k spolupráci. Mal na to právo. Ale to zrejme nedokáže. A ak je to tak, bude musieť pristúpiť k ďalšiemu plánu. Musí sa presvedčiť, že je to pre jeho budúcnosť nutné. Ak má Malfoy pravdu, malo by mu to pomôcť.

                V jej veciach elixír nenašiel. Zišiel dole a pristúpil k jej pracovnému stolu. Mala jednu zásuvku zamknutú a skúsil Alohomoru. Nešlo to. Mala to zabezpečené lepšie. Ak ho niekde má, tak potom v tejto zásuvke. Premýšľal, či ju nevypáčiť, ale to bola hlúposť. Ak tam aj je, tak čo s ním? Teraz už nič, keď ho Malfoy varoval. Každopádne ho to presvedčilo, že ho tí dvaja skutočne podozrievajú.

                Preto zašiel do kuchyne a vytiahol jej kávu. Jej špeciálnu kávu, ktorú pila len ona. Ani návštevám z nej nerobila. Pre návštevy bola určená iná káva. Táto bola len jej a pila ju len ona. Keď sa pred troma mesiacmi vrátil z Kolumbie, kde bol na konferencii nenapadlo mu, že bude tá káva taká dôležitá. Ibaže jej už nemala veľa. Každé ráno pila jednu špeciálnu. Pila ich viac za deň, ale z tejto len ráno. Vytiahol lyžičku, aby to zrátal. Jej norma bola jedna lyžička do jej šálky. Vyšlo mu ešte dvadsaťtri lyžičiek. Dvadsaťtri ranných káv. Nebude to stačiť. Nemôže dávkovanie prerušiť, ako ho upozornil Malfoy. Za dva týždne skončí vyučovanie a začnú sa prázdniny. A oni pôjdu na chatu.

                Položil na stôl fľaštičku. Jedine, že by si ju zbalila na chatu. Keď tam šli na víkend, nebrala si ju. Mohla by si ju vziať teraz? Keď tam budú dva týždne? Ťažko odhadovať. Možno by jej to mohol navrhnúť. Aby si vzala svoju obľúbenú kávu. Po pravde tam ale kávu mali. Mohlo by jej to byť podozrivé. Ibaže on strašne túžil po tom, aby sa jej správanie k nemu začalo meniť tak, ako sľúbil Malfoy. Otvoril fľaštičku. Tak tú kávu vezme sám. Po štrnástich dávkach práškovej formy elixíru by už mohla byť trocha ústretovejšia. Nie? Určite áno, bude za polovicou užívania elixíru v práškovej forme.

                S trasľavou rukou vzal fľaštičku. Prebehli ním výčitky svedomia, ale tie okamžite zahnal. Nebude sa trápiť hlúpymi výčitkami. Niekto iný by mal mať výčitky. Stisol pery a nasypal prášok do kávy. Bol síce biely, ale ako Malfoy povedal, okamžite sa zafarbil na tmavohnedý, keď sa dotkol kávy. A potom kávu premiešal. Tak. A hotovo.

                Nezistia, že užíva elixír. Nezistia ani to, že by sa s ňou vyspal bez jej vedomia. Nemajú ale šancu zistiť ani to, že užíva tento prášok. Jej zmena by mala byť pomalá a pozvoľná. A on musí byť trpezlivý. Vydýchol a vrátil jej kávu na svoje miesto. A teraz už len čakať a byť trpezlivý.

------

                „Všetko je pripravené a funguje to,“ ubezpečil Nott Malfoya a Skeeterovú. „Je ich tam dosť,“ pozrel zamračene na novinárku. „A znova vravím, že sa mi to nepáči...“

                „Ale buď ticho,“ vrkla zamračene a nazrela do vrecúška. Zaškľabila sa. Potom zdvihla hlavu a pozrela na ostatných. „Všetci do jedného teraz zložíte Neporušiteľnú prísahu. Nikto sa nikdy nesmie dozvedieť, čo tu robíme. Je to jasné?“ obrátila sa k Malfoyovi. Ten mykol plecami.

                V nasledujúcom okamihu sa Rita dívala, ako smrťožrútske deti skladajú Neporušiteľnú prísahu. Potom pozrela na Draca.

                „Výborne a teraz ma môžeš poslať sovou poštou...“

 

 

Komentáre

23.04.2020
• Jana Varga  |  23.04.2020 09:04:12  |  IP: 78.99.---.---
Občas sa ti tam určite mihnem... občas :D

22.04.2020
• jerry  |  22.04.2020 18:36:21  |  IP: 91.127.---.---
Celý čas rozmýšľam, koho to mám v hlave. To si ty?
• Jana Varga  |  22.04.2020 17:15:22  |  IP: 188.121.---.---
Nenazvala by som to trpenim, aj ked obcas je to skoro adrenalin:D Ale urcite ma tesi, ked citatelia spekuluju alebo diskutuju. To dokazuje, ze nielen precitate... ale aj premyslate... cize sa vam dostanem do hlavy :)
• Andreia  |  22.04.2020 06:49:08  |  IP: 193.53.---.---
Este si pri nas dost vytrpis, kym budeme mat poslednu kapitolu
• Jana Varga  |  22.04.2020 06:18:28  |  IP: 188.121.---.---
Dakujem!
Neville skutocne robi to, co momentalne povazuje za spravne, respektive sa snazi zachranit si manzelstvo... preto to pisen tak, ako to pisem... (hoci mu musi byt jasne, ze mu nepomoze ani svatena voda...)
Je to dost tazke reagovat, ked musim obhajovat a zaroven davat pozor, aby som nenapisala nic konkretne :D
Neville... nezatracujme ho dopredu, spravi este horsie...

21.04.2020
• jerry  |  21.04.2020 07:41:57  |  IP: 91.127.---.---
Čauko. Ja musím trochu brániť Nevilla. Čo hrozné urobil? Oženil sa s Ginny, keď mala problémy. A teraz len bojuje za svoju rodinu. Používa trochu netradičné metódy, ale niekto sa tu vyjadril, že vo vojne a v láske je všetko dovolené.
• Andreia  |  21.04.2020 06:59:08  |  IP: 193.53.---.---
Dobre rano ! Tak teraz to zacne, ale myslim ze Harry bude vediet ze sa s Ginny nieco deje ked s zmeni jej spravanie, pripadne bude Harrymu ukazovat menej naklonnosti, mam pravdu?
A Neville.... skoda reci, spravodlivost vitazi a on co napacha vela zla urcite este skonci bez zeny, bez deti, mozno zomrie...
inak, aky je to pocit ked ty, ako jedina, vies ako sa poviedka skonci a cityas tu nase konspiracne teorie? :D

20.04.2020
• Lillypotterml  |  20.04.2020 11:29:07  |  IP: 77.247.---.---
:+ teším sa na ďalšiu časť

19.04.2020
• jerry  |  19.04.2020 08:08:43  |  IP: 91.127.---.---
Si ranný vták. Už aby to bolo zaujímavejšie.
• Jana Varga  |  19.04.2020 06:04:38  |  IP: 78.99.---.---
Dakujem obom!
No ano, bola to jedna z tych sladsich kapitol:) Teraz sa to zacne trocha viac zamotavat... na vsetkych frontoch...



Nový príspevok
nick  
text
 
 
916+2deväť  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist

aktualizované: 12.07.2020 14:36:38