18. Dar alebo prekážka


„A spôsobilo? Severus? Prišla som o dieťa? Alebo budem mať postihnuté dieťa? Alebo čo!?!“
                „Nie…“
                „Nie čo? Nepotratila som? Alebo nebudem mať postihnuté dieťa?“ netrpezlivo sa spýtala.
                „Ak ma necháš dohovoriť, tak sa to dozvieš,“ prskol podráždene. Zamračene sa na ňu díval, ale chápal ju. Že bola tehotná, to vplyvom okolností vzala na vedomie rýchlo, pretože prekvapenie z tohto zistenia náhle vystriedalo zdesenie z možných následkov. „Nepotratila si. Plod sa udržal, dalo by sa povedať, že sa držal zubami nechtami, ak by toto vyjadrenie nebolo úplne nezmyselné vzhľadom k tomu, že nemá ešte ani nechty a keď sa narodí, tak tak skoro nebude mať ani zuby. Zrejme sa to malé rozhodlo, že sa chce dostať na svet a nezabráni mu v tom nič. Stratila si síce veľa krvi, čo mohlo spôsobiť nedostatočný prívod okysličenej krvi do plodu, ale jemu to zrejme stačilo,“ mykol plecami. Nespúšťala z neho pohľad. „Dal som ti už tri overovacie elixíry, ktorými som kontroloval, či nie je plod nenávratne poškodený. Si v šiestom týždni a aj keď už je plod spojený placentou a pupočnou šnúrou s tvojím organizmom, meria asi tri milimetre a váži sotva gram, zatiaľ nepotrebuje k vývoju príliš veľké množstvo okysličenej krvi. A vyzerá to tak, že mu to stačilo. Po troch elixíroch nevykazuje plod žiadne poškodenia. Kontroloval som ho pravidelne. Žiadne známky postupného odumierania, nič,“ díval sa na ňu. S naširoko otvorenými očami naňho hľadela a jej výraz bol oveľa menej normálny, než by sa na Hermionu patrilo. „Chápeš, čo ti vravím?“ pre istotu sa spýtal.
                „Jasne,“ vydýchla a stále naňho vytriešťala oči.
                „A prestaneš na mňa civieť týmto spôsobom?“ nervózne sa pomrvil.
                „Jasne,“ prikývla. „Ehm, takže je všetko v poriadku? Nebudú žiadne problémy? Žiadne komplikácie? Narodí sa mi normálne dieťa?“ dlane reflexívne vložila do lona. 
                „Ak budeš chcieť, tak áno.“
                „Samozrejme, že budem chcieť!“ prskla po ňom.
                „No a či normálne?“ povytiahol obočie. Konečne sa dokázal trocha uvoľniť. „Vzhľadom k tomu, kto budú jeho rodičia by som posúdil, že áno. Bude normálne. Alebo normálnejšie než zvyšok populácie. Predpokladám správne, že je otcom Malfoy?“
                „A kto iný?“ vyletela znova. Ale videla, že si z nej robí žarty. Pobavene sa uškŕňal.
                „Dám ti ešte dva overovacie elixíry, aj keď si myslím, že je to zbytočné. To malé má neuveriteľnú chuť k životu. Rád by som naďalej kontroloval tvoj stav, ak by si proti tomu nič nenamietala a nechcela za liečiteľku Poppy alebo Goldsteina.“
                „Nie, samozrejme že nie,“ zavrtela hlavou. Stále vydýchavala ten šok. Radosť zmiešanú s obavami. Rozhodne sa tak skoro nechystala stať sa matkou, ale keď sa už raz stalo a keď jej dieťa naznačilo, že proste na tento svet chce, nemohla ho dať preč. A nad takým niečím vlastne ani nikdy neuvažovala. Komplikácie ale budú. Možno nie s tehotenstvom, ale so životom. Čo dnešný svet? Čo Draco? Čo vojna? Všetko sa ale dá vyriešiť, keď sa chce. „Teda,“ pozrela naňho. „Iste, že chcem za liečiteľa teba. Neviem prečo, ale proste chcem. Dôverujem ti. Chápeš?“
                „To mi mimoriadne lichotí,“ mierne sa pousmial. „Ako tvoj oficiálny liečiteľ ti chcem zadať niekoľko inštrukcií, ktorými sa budeš musieť riadiť. Zajtra a pozajtra vypiješ overovací elixír. Len pre istotu. Pretože som ich už uvaril a nemám ich komu dať,“ zaškľabil sa. Pozrela naňho a konečne sa dokázala zasmiať. „Nie je to nič nebezpečné. Ďalej, budem ťa pravidelne kontrolovať počas celého tvojho tehotenstva. Každý týždeň cez víkend prídeš za mnou. Keďže sa tvoje tehotenstvo nezačalo najlepšie, v muklovskom svete by sa tvoja gravidita zaradila medzi rizikové, v tom prípade ti musím naordinovať  maximálny pokoj. V dnešných časoch je to nereálna požiadavka, ale pokúsime sa ju splniť čo najlepšie. Odteraz žiadne služby na vežiach. Žiadne akcie vonku. Žiadne pátranie mimo hrad. Učiť sa kúzla samozrejme môžeš, ale ak by sa tu objavil nejaký maznáčik Temného pána, ty budeš sedieť v hrade a ani sa odtiaľ nepohneš. Učiť Transfiguráciu samozrejme môžeš, ale budeš sa vyhýbať súbojom tu na Základni a tiež nebudeš robiť rozhodcu v tých hrách, ktoré si vymyslel Potter. Žiadne zbytočné stresy a nervy. Po každej svojej hodine si sadneš na stoličku a minimálne desať minút budeš sedieť. Ak by si pociťovala akékoľvek problémy, okamžite za mnou prídeš, aj keby to malo byť o druhej v noci. A ehm, no,“ cítil, že začína atypicky červenieť, „sex ti zakazovať nebudem, ale bolo by lepšie, keby na tebe Malfoy neležal. Samozrejme musíte byť maximálne opatrní,“ vyhŕkol v rýchlosti. Dívala sa naňho dosť uprene. Nemôže pozerať inde? „Pochopila?“
                „Tých zákazov je toľko, že mi to musíš napísať,“ zaškľabila sa. Kvôli tomu malému bola ochotná pristúpiť na všetko, aj keď sa teraz bude skoro deväť mesiacov len povaľovať.
                „Keď sa ti potom bude pokojnejšie zaspávať,“ mykol plecami. „Termín pôrodu by som priebežne stanovil na koniec apríla. Dobre, to by sme mali tvoje tehotenstvo. A teraz. Ako riaditeľ Rokfortu a tvoj zamestnávateľ budem musieť vyriešiť aj iné záležitosti,“ mierne sa zamračil.
                „Môžem učiť, to si mi nezakázal,“ protestne sa zamračila aj ona.
                „Iste, môžeš učiť, pokiaľ budeš vládať. Po tvojej týždennej kariére by som sťažka hľadal náhradu,“ zaškľabil sa. „Tento týždeň ťa zastúpi Sinistrová alebo Vectorová, aj tak toho veľa nerobia. Ak bude všetko prebiehať dobre, po pôrode sa môžeš vrátiť. Máš tu rodičov, ktorí ti určite pomôžu. Dokonca by som ti povolil mať dieťa v byte na hrade, ale o to nejde. Viem, že by mi do toho nemalo byť nič. Ale aj tak. Malfoy je ešte stále študentom. Ako to chceš riešiť?“
                „Neviem, nad tým som ešte nepremýšľala. Okrem toho potrebujem poznať aj jeho názor. Ale zrejme sa zatiaľ vydávať nebudem, ak máš na mysli to,“ stiahla obočie.
                „Áno, niečo podobné som mal na mysli,“ súhlasil.
                „Nechcem, aby to tehotenstvo bolo dôvodom k svadbe!“ vyletela.
                „Dobre, nekrič na mňa,“ nevinne rozhodil rukami. „Ako vravím, je mi to jedno. Ale ako riaditeľ Rokfortu, ktorý musí dbať aspoň na aké také dodržiavanie pravidiel, aby sa z hradu nestal jeden veľký bordel, by som ti odporučil, aby si široké habity nosila, pokiaľ to bude mať význam. Aby si svoje tehotenstvo tajila. Minimálne preto, aby sa Slizolinčania nepokúsili o nejaký svoj fígeľ. A samozrejme preto, aby morálka neupadla. Možno by som bol dokonca rád, keby sa dal tvoj vzťah s Malfoyom zatajiť. Ak sa potom prevalí, že si tehotná, aké si myslíš, že by to malo následky? Ja viem, že nie sme pod ničím vplyvom, ale tak to nemusí byť donekonečna. Situácia sa časom zmení a môže to byť skôr, než porodíš. Čo potom?“
                „Ja neviem,“ zavrtela hlavou.
                „Každopádne je to len môj názor. Ak sa vydáš a bude z teba Malfoyová, na hrade aj tak stále ostaneš len Grangerovou. A nikto sa to nedozvie.“
                „Severus, prosím,“ už takmer pípla. „Ja nad tým potrebujem porozmýšľať. Potrebujem vedieť, ako sa k tomu postaví Draco. Potom ti snáď budem vedieť dať odpovede. Ale teraz ma už nechaj. Naordinoval si mi pokoj, že? Tak teraz neruš vlastný zákaz.“
                Severus po jej slovách z ošetrovne odišiel, aby jej dal pokoj k premýšľaniu. Keď sa k nemu dostane po tom, čo sa k nej po jeho odchode vrhli ostatní. Ginny po ňom hodila spýtavý pohľad, ale on okolo nich prešiel bez povšimnutia.
                „Čo sa deje?“ vyhŕkol Draco.
                „Mohol by tu ostať len Draco, prosím?“ pípla Hermiona.
                „Iste,“ prikývla Ginny za všetkých. Hermiona jej pripadala pokojná, aj keď zrejme zasiahnutá novou informáciou. „Len mi povedz, Hermiona, je všetko v poriadku?“ opatrne sa spýtala. Hermiona na ňu pozrela a pochopila, že to jej kamarátka vie. A zrejme vie aj o prípadných problémoch a určite sa obávala. Usmiala sa.
                „Všetko je v poriadku, Ginny.“
                „To je skvelé,“ zvýskla Ginny a šťastne objala kamarátku. „Gratulujem,“ šepla jej do ucha. Hermiona sa neprestávala usmievať. „Dobre, poďme,“ chytila za ruku svojho manžela aj svojho brata. Pani Grangerová uprene pozerala na dcéru, ale tá ju svojím pohľadom prosila, aby ich nechali na chvíľu osamote. Potichu smrkla a sama pre seba pokyvkala hlavou. Potom chytila svojho manžela pod pažu a odvádzala ho. Nemohli zatiaľ vedieť, že by sa mali stať starými rodičmi. Ginny proste chcela vedieť, či sa zo zranení vyliečila, či je všetko v poriadku. A samozrejme, že chce byť sama so svojím priateľom.
                „Čo chcel Snape?“ opatrne sa spýtal Draco, keď osameli. „Čo všetky tie elixíry a vyšetrenia? Čo to malo znamenať?“ stiahol obočie.
                „Draco,“ hlesla a pozrela mu do očí. „Severus ma kontroloval, pretože pri prvotnom vyšetrení zistil to, čo som dodnes nevedela,“ stíchla. Len na ňu uprene hľadel. „Som tehotná,“ šepla nečujne. Niekoľko sekúnd len hľadel, potom stiahol obočie.
                „Tehotná?“ spýtal sa.
                „Áno,“ prikývla. „Obával sa, či tie zranenia nespôsobia potrat, alebo či nebude poškodený plod. Našťastie sa nič nestalo. Som tehotná,“ zopakovala.
                „Potrat, poškodený plod,“ zvraštil obočie ešte viac. „Je všetko v poriadku?“ spýtal sa nezmyselne. Pred chvíľou to povedala Ginny, ale on bol v takom šoku, že si to neuvedomil.
                „Áno, všetko je v poriadku. Budem mať dieťa,“ prikývla nervózne. Z neho bola nervózna. Neprestával civieť.
                „Snáď budeme mať dieťa,“ namietol a zmysel vyrieknutých slov ho vydesil, keď ich počul a porozumel im. On bude mať dieťa? Teraz? Teda, za pár mesiacov? Videla na ňom, že smrteľne zbledol. „Je to pravda?“
                „Áno,“ prikývla ešte nervóznejšie. „Rozhodne si to dieťa nenechám vziať. Nie po tom, čo tak zabojovalo o život a prežilo. Vynosím ho a porodím. Stanem sa matkou. Rodičia mi s ním určite pomôžu. Budem aj naďalej učiť, po pôrode sa k učeniu vrátim a aj k ostatnému. Severus mi zakázal skoro všetko, ale vrátim sa k boju hneď, ako budem môcť. Chcem pre to dieťa len to najlepšie a aj keby som mu nevedela dať nič iné, minimálne sa môžem pokúsiť, aby svet, v ktorom bude vyrastať, bol lepší,“ vyhŕkla s očami naplnenými slzami. Draco sa na ňu neprestával dívať. Z jeho výrazu nedokázala vyčítať nič a to ju znervózňovalo takmer až k nepríčetnosti.
                „A kde som v tom zahrnutý ja?“ spýtal sa po chvíli. „Kde je nejaká úloha, ktorú by som mal plniť ja?“
                „Nechceš to dieťa,“ nesmelo vyriekla. „Nechcel si tak skoro dieťa. Myslím, že si ani nikdy nechcel dieťa.“
                „Hermiona, ty si sa už rozhodla? To nemyslíš vážne, že?“
                „A chceš to dieťa?“ zamračila sa.
                „Teraz určite áno, keď je na ceste,“ vrátil jej zamračenie. Potom však skrotol. „Nebudem ti klamať a nahovárať ti, že sa idem od šťastia pominúť,“ chytil ju za ruky. V prvom momente sa chcela vyšklbnúť. „Ale stalo sa. Mať dieťa v dnešnej dobe je nezmysel, na tom sme sa zhodli už dávno. Ale my ho budeme mať. Tak sa k tomu musíme nejakým spôsobom postaviť. A ja som otcom.“
                „Ak by si to mal robiť len z pocitu zodpovednosti, Draco, tak na to radšej zabudni.“
                „Čože?“ nechápal.
                „Nechcem, aby si robil niečo, o čom by si nebol stopercentne presvedčený, chápeš? A hlavne nie, keď ide o moje dieťa.“
                „Je to aj moje dieťa,“ namietol.
                „Iste,“ povzdychla a zatriasla sa jej brada. „Ja ťa poznám,“ šepla. „Nechcel si sa tak skoro ženiť. Ja viem, že si nechcel ani deti. Tvoja matka bola prinútená vziať si tvojho otca, pretože otehotnela a nebolo to nič šťastné,“ pripomenula mu.
                „Lenže oni sa nikdy nemilovali na rozdiel odo mňa. Ja ťa milujem, Hermiona.“
                „To áno,“ pripustila a po líci jej stiekla slza. „Lenže ty robíš len to, o čom si stopercentne presvedčený. A ja sa bojím, že to dieťa prijmeš len preto, lebo sa to stalo. Z pocitu zodpovednosti a určite nie z presvedčenia.“
                „Ale ani ty o tom nie si presvedčená.“
                „Takže ho nechceš?“ zamračene naňho pozrela.
                „Hermiona!“ skríkol zúfalo. „Ja ťa milujem!“
                „Ale to nie je odpoveď na moju otázku!“ zvýšila hlas aj ona. „Povedz, Draco. Budeš to dieťa brať ako dar? Alebo ako prekážku? Alebo sa s tým len zmieriš? Alebo sa pokúsiš vybudovať si vzťah k niečomu, o čom si myslíš, že sa to nemalo stať? Čo by ťa snáď malo odpútavať od tvojich povinností? V tak mladom veku? Draco, ja ťa poznám až príliš dobre. Viem, že by si ho prijal, že by si si ma dokonca vzal, aby malo tvoje meno. A nepochybujem, že by si ho aj mal rád, ibaže ja potrebujem stopercentnú podporu a presvedčenie. A ty nie si ten typ, aspoň zatiaľ nie si tým, koho v momentálne situácii potrebujem.“
                „Čo?“ vytreštil na ňu neveriacky oči.
                „A nie je to pravda?“
                „Ja...“ hlesol. Svojím spôsobom mala pravdu. Dieťa skutočne tak skoro nechcel. Dokonca si už neraz namýšľal, že deti ani mať nebude. Kvôli svojmu detstvu, kvôli svojej povahe a výchove. Lenže teraz je situácia iná. On to dieťa proste bude mať. Ale skutočne by ho neodmietol len preto, lebo sa to stalo. Lebo to bude jeho krv. Jeho potomok. Jeho nehoda. A ona to vedela. Už v momente, ako si uvedomila, že je tehotná vedela, ako to dopadne. Že ak ho prijme, bude to len z pocitu zodpovednosti. A on ho aj prijme, o tom nepochyboval. Práve preto, lebo je to aj jeho vina. Aj on sa podieľal na jeho splodení. „Budem sa snažiť, aby si o mne zmýšľala inak,“ smutne sa postavil.
                „Draco...“
                „Máš pravdu,“ rozhodil rukami a s očami plnými sĺz na ňu pozrel. „Nie som ten typ, ktorý by stál stopercentne za tým, o čom nie je stopercentne presvedčený. A nebudem klamať, ako som povedal. Nie som z toho nadšený ani trochu,“ vyhŕkli mu slzy. „Ale zodpovednosti sa nezbavím, nech to prijmeš akokoľvek. Alebo aj neprijmeš,“ mykol plecami. „Aj ja ťa poznám, Hermiona. A poznám aj tvoje hodnoty,“ krivo sa pousmial. „Nikdy ma k sebe nepustíš, pokým si nebudeš istá, že sú moje myšlienky úprimné. A poznáš, kedy budú úprimné. Môžem ti ale sľúbiť, že sa skutočne budem snažiť o to, aby som zvrátil svoje zmýšľanie. Budem nablízku, keby si chcela,“ zamrkal. Díval sa na ňu. Potichu plakala aj ona. „Som rád, že si šťastná,“ šepol takmer nečujne. „A že ste obaja v poriadku. Ale nezabúdaj, som jeho otec,“ otočil sa na opätku a zmizol z ošetrovne.
                Nepokúšala sa ho zastaviť. Nielenže by sa jej to nepodarilo, ale momentálne to ani nechcela. Mal pravdu. Vedela, ako to skončí v momente, ako sa o svojom tehotenstve dozvedela. Nechcela ho pri sebe len preto, lebo musel. A aj keď doteraz chcel, teraz by musel. Dieťa tak skoro nechcel a na tom nič nezmení ani fakt, že už to dieťa proste je.
                „Dievčatko,“ šepla pani Grangerová. Najprv videli odísť zdrveného Draca a teraz našli zničenú Hermionu. „Ginny nám to povedala. Čo sa stalo?“
                Úplne pokojne im o všetkom povedala. Až keď odišli jej rodičia a aj Molly a ostali len Ginny s Harrym, rozplakala sa. Všetko sa dialo tak, ako predpokladala. Rodičia sa potešili, sľúbili jej pomoc. Molly sa potešila. Ginny sa potešila. A vyzeralo to, že aj Harry s Billom sa potešili, aj keď boli naštvaní na Draca. Dokonca aj Severus vyzeral, že sa potešil alebo aspoň nefrflal a nehovoril jej o jej hlúposti a o fakte, že je somarina mať dieťa v tomto čase. Len Draco sa nepotešil. Otec neprejavil ani najmenšiu známku toho, že by ho tá správa potešila.
                „Bude to v poriadku,“ prehlásila Ginny po dlhej chvíli. „Neviem síce, kedy presne, ale on si uvedomí, že to dieťa má rad. Minimálne vtedy, keď ho uvidí narodené.“
                „Snáď máš pravdu,“ Hermiona prehĺtala posledné slzy. Harry pri nich potichu sedel. Nechápal to.
                „Ja som sa na svoje dieťa začal tešiť okamžite, teda skoro,“ napokon sa ozval. „Nechápem ho.“
                „Nikdy deti nechcel.“
                „Ale to dieťa už predsa je,“ zabrblal nespokojne.
                „Nezačneš ho za to mať nerád, že?“ Hermiona sa naňho pozorne zadívala. Opätoval jej pohľad.
                „Nikdy som ho nezačal mať rád,“ mierne sa zaškľabil. „Nebudem sa do toho starať,“ mykol plecami. „Je to vaša vec. Aj následné rozhodnutia, ktoré spravíte. Každopádne môžeš rátať s mojou podporou a pomocou.“
                „Našou,“ opravila ho Ginny.
                „U teba je to jasné,“ pousmial sa.
                „Pôjdete tomu malému za krstných?“ v rýchlosti sa spýtala Hermiona. Prekvapene k nej vzhliadli. „No, vyzerá to, že bude mať len matku,“ krivo sa zaškľabila. „A nikoho iného nemám. Ešte by som možno mohla uvažovať o Billovi. Alebo o Lune a Nevillovi, ale to je šialené,“ uškrnula sa.
                „Alebo aj o Severusovi, či Remusovi a Tonksovej,“ Harry ju opatrne objal. „Samozrejme, ak to budeš chcieť,“ potichu ju ubezpečil. „Máš veľa priateľov a nebudeš na to sama.“

------

„Je to prevít. Najradšej by som mu rozbil nos,“ zaprskal Harry neskôr večer vo svojom byte. Počkali, kým Hermionu nepremôže únava. Potom tam prišla jej matka a oni odišli.
                „Ale nerozbiješ, že? Je to predsa ich vec. Sľúbil si, že sa do toho nebudeš montovať,“ upozornila ho Ginny.
                „Nebudem, ale názor si snáď povedať môžem,“ trocha skrotol.
                „To iste,“ povzdychla a sadla si mu na kolená. Okamžite ju objal. „Dúfam, že to skončí dobre. Rozprávala som sa s ním už pred tým. Po tom, čo sa stalo nám. Rozprávali sme sa o deťoch a on niekoľkokrát spomínal, že deti nechce,“ stiahla obočie.
                „Ginn,“ pobozkal ju na rameno. „Toto je citlivá téma nielen pre Draca, ako sa zdá. Ale aj tak. Nechápem to. Ako niekto nemôže chcieť deti?“ opatrne sa spýtal a okamžite sledoval, či svojimi slovami nevyvolá nežiaducu reakciu. Nevyvolal.
                „Možno to trocha chápem. Vieš, každý rodič, ktorý vychováva svoje dieťa, si tak trochu berie príklad zo svojich rodičov. Podvedome to robí tak, ako to videl doma. Napríklad moja mamka, často krát spomína, že jej matka to robila tak a onak a ja viem, že nás vychovávala presne tak, ako to videla doma. A čo má hovoriť Draco? Má sa tešiť na vlastné dieťa, keď doma zažil len teror a bolesť? Možno má strach, že by nebol dobrým otcom po tom, čo videl. Neodsudzuj ho. Skús ho trocha pochopiť. Som presvedčená, že nakoniec svoj postoj prehodnotí a presvedčí sám seba, že deti sú dar. Nie príťaž alebo spôsob, akým si kompenzovať vlastnú nemohúcnosť, ako to robil jeho otec.“
                „Uhm,“ privolil zamyslene. Kúsok logiky v tých slovách postrehol aj on. A to nebol expertom v citových oblastiach. „Takže naše deti budeš vychovávať tak, ako vychovávala mamka vás?“ povytiahol obočie a usmial sa. Rýchlo naňho pozrela. Nie, nebude pripomínať ich problém.
                „Merlin chráň!“ zaškľabila sa. „Nevravím, že nás vychovávala zle, ale myslím, že moja prípadná výchova predsa len nebude taká konzervatívna.“
                „Len buď. Aspoň v nich vybuduješ poriadny a zdravý rešpekt a oni budú poslúchať,“ zazubil sa.
                „Uhm.“
                „Som zvedavý, ako to teraz bude medzi nimi vyzerať,“ stiahol obočie.
                „To aj ja. Sľúbiš, že ho necháš na pokoji?“ pozrela naňho. „Že ti nenapadne robiť mu nejaké problémy v mene akejsi pomsty alebo niečo?“
                „Už som predsa povedal, že nie,“ zavrtel hlavou. „No, ale asi by sme mali na dnes skončiť a zaľahnúť, keď sa máš dostať na hrad zajtra pred raňajkami a okrem toho si mi sľúbila,“ postavil sa držiac ju v náručí a pomaly ju niesol k posteli, „že budeme pokračovať niekde tam, kde si ma zobudila,“ opatrne ju usadil na posteľ.
                „Dobre,“ zasmiala sa. „Ale počkaj ešte chvíľu,“ jemne ho od seba odtisla. Zatváril sa nespokojne. „Keď sme boli u Hermiony, Bill sa ma nezabudol spýtať, kedy to chceme povedať mamke,“ nadvihla obočie. „Dnes sa to vzhľadom k situácii nedalo.“
                „Uhm,“ zaksichtil sa.
                „Harry!“
                „Dobre, ja viem. Povieme to, určite. Zajtra po vyučovaní. Aj tak pôjdeme za Hermionou.“

------

Na druhý deň ráno sa spoločne vybrali zo Základne na hrad. Zastavili sa na ošetrovni, ale Hermiona stále spala. Takže si návštevu odbijú až po vyučovaní. Nenápadne sa od seba odtrhli. Harry počkal pár minút, keď vošiel do Veľkej siene. Okamžite spozoroval dobrú náladu a veselý hovor od troch zo štyroch stolov.
                „Dobré,“ pozdravil Billa a Severusa, keď sa usadil za profesorský stôl. Hodil kontrolný pohľad ku chrabromilskému stolu. Ginny sedela vedľa Colina, blondiak prítomný zatiaľ nebol.
                „Dobré,“ zaprskal Severus.
                „Nazdar, švagrík,“ neodpustil si Bill.
                „Dnes po vyučovaní to mamke povieme,“ nevinne sa naňho usmial.
                „To predpokladám.“
                „Nejako si sa v poslednej dobe rozrečnil, nemyslíš?“ natiahol Severus.
                „Och, áno,“ zoširoka sa usmial na strýka. „Takmer som zabudol. Dovolil som si Billovi a Lupinovcom povedať pravdu,“ oznámil mu.
                „Nevrav,“ Severus sa zatváril prekvapene. „Možno neuveríš, ale táto informácia sa dostala do uší už aj mne. Pravda, na mojom názore zase príliš nezáleží, takže na čo by sa mi to malo oznamovať, však?“
                „Nebol čas a ani príležitosť a vlastne ani chuť po tom, čo sa stalo Hermione,“ mykol plecami.
                „Nič dramatické sa jej nestalo. Je len tehotná,“ zaškľabil sa Severus.
                „Našťastie,“ prikývol. „A o Malfoyovom postoji k celej záležitosti si sa už dozvedel?“
                „Áno, Weasley mi tu už takmer polhodiny robí spoločnosť a neveril by si, aký vie byť zhovorčivý.“
                „Draco nezaujal radikálny postoj,“ zamračene skonštatoval Bill. „Oni obaja zaujali postoj a ako sa zdá, ani jeden neustúpi od svojich zásad.“
                „Na ako dlho to vidíte?“ Harry pozrel na oboch.
                „Mne je to úplne jedno,“ okomentoval Severus a natiahol sa za hriankou.
                „Ako inak,“ zafrflal Harry a radšej sa otočil k Billovi.
                „Ja neviem, nepoznám ich až tak dobre,“ mykol plecami. „Ale pokiaľ Draco deti nechce a nikdy nechcel a pokiaľ by s Hermionou ostal len z pocitu zodpovednosti, tak potom bude zrejme lepšie, keď sa rozídu.“
                „Miluje ju,“ povedal Harry.
                „Vskutku významný objav,“ rýpol si Severus.
                „A pokiaľ je to silné,“ Harry strýka ignoroval, „tak musí Hermionu milovať celú, chápeš? Akože, musí ju milovať, aj keď je tehotná. Teda, mne sa to zdá takto logické, ale Ginny včera hovorila, že to nemusí byť Malfoyov prípad.“
                „Mimochodom v čase, kedy mala byť na hrade, však?“
                „Bill, vedľa teba má sedieť Hermiona, však?“ spýtal sa. Bill sa pozrel na prázdne miesto a prikývol. „Fajn, tak ja si sadnem vedľa teba,“ vzal si svoj tanier a významne odkráčal od strýka. „Čo myslíš?“ pokračoval v nadhodenej myšlienke.
                „To dieťa mu v tom môže brániť,“ Bill stiahol obočie. „Stretol som sa už s niečím podobným. Ešte v Egypte. Veľká láska, ktorá stroskotala na dieťati, pretože po ňom jeden z nich netúžil, nabúral plány, rozpočet, lásku k cestovaniu... začali hádky a vzťahu bol koniec.“
                „Ale toto nemôže byť ich prípad,“ zamračil sa.
                „Pozri, Harry,“ Bill položil šálku čaju a otočil sa k nemu. „Ty by si to prijal automaticky, ja by som to prijal automaticky, Remus, Sirius to vzali automaticky. Ale nie všetci sú rovnakí. A Hermiona? Nebude ho chcieť pri sebe, keby snáď mal trpieť alebo čo,“ krivo sa zaškľabil. „Keď chce ostať sama, nech radšej ostane. Pretože časom by prišli hádky a vzťahu by bol koniec. Takto je ešte šanca, že sa mu to rozleží v hlave a on zmení svoj postoj.“
                „Dobre,“ pokrčil ramenami. Spomínaný blondiak práve vstúpil do siene a pokojne kráčal k stolu. Príliš toho nenaspal, to Harry zbadal okamžite. Draco si sadol vedľa Ginny a pustil sa do raňajok. Tá sa k nemu otočila a niečo sa ho pýtala. Len mykol plecami a sklonil hlavu. Harry si povzdychol. „Je to ich vec, ja sa do toho starať nebudem.“
                „Správne, Potter,“ zaškľabil sa naňho Severus.
                „Severus rozhlásil, že sa máme všetci stretnúť na spoločnom obede presne o štvrť na jednu,“ prezradil mu Bill, keď Severus odišiel. „Chce predniesť nejaký príhovor,“ zaceril sa.
                „Zrejme o záchranách.“
                „Zrejme.“

------

„Draco,“ opatrne a potichu oslovila Ginny mladíka, ktorý si pri raňajkách sadol vedľa nej. „Ako sa cítiš?“
                „Dobre,“ mykol plecami.
                „Pravdu.“
                „Zle,“ sklonil hlavu. „Ako sa má ona?“
                „Hermiona sa má fajn,“ zamračila sa. „Všetko nám povedala,“ spustila. Flegmaticky na ňu pozrel. „A nikto sa do vás nebude starať.“
                „Och, tak to si veľmi cením,“ zaprskal ironicky.
                „Toto na mňa neskúšaj, dobre?“ odprskala mu naspäť. Jeho výraz sa zmiernil. „Fajn. Na rozdiel od ostatných ťa poznám skoro tak dobre ako Hermiona. Viem, prečo sa cítiš tak, ako sa cítiš. Dokonca aj chápem, prečo ho nechceš. Ale aj tak verím, že keď to malé uvidíš, začneš si trieskať hlavu o najbližšiu stenu a budeš si spytovať svedomie.“
                „Možno,“ prikývol.
                „Určite,“ presvedčivo prehlásila. Nedôverčivo na ňu pozrel. Mykla plecami. „Preto nevidím najmenší dôvod, prečo by si vás musel trápiť už teraz. Miluješ ju. Nechceš predsa, aby si to dieťa nechala vziať, nie?“
                „Nie!“ zasyčal. „Chce ho, nech ho má.“
                „Ty ho zatiaľ nechceš.“
                „Celkom evidentne.“
                „Ale keď ho uvidíš, tak ho budeš chcieť.“
                „Neviem.“
                „Keď ju miluješ, miluj ju aj s tým dieťaťom. So svojím dieťaťom.“
                „Musel by som sa premáhať a ona to vie. Neuverí mojim slovám, nech by som jej tvrdil čokoľvek. Pozná ma, aj tie najtajnejšie myšlienky. A nikdy nebude chcieť niekoho, kto sa premáha a to najmä, keď pôjde o jej dieťa.“
                „O tvoje dieťa.“
                „Ginny, nechaj toho,“ zavrčal. „Viem, že je aj moje. Na nešťastie stalo sa a už sa neodstane. Postarám sa o to, aby im nič nechýbalo, ale to je tak všetko, čo sa odo mňa môže čakať.“
                „Keď sa k tomu postavíš takto, nebude chcieť od teba nič a stratíš ju navždy. Rozmysli si to. Viem ako dlho si musel čakať, kým si ju získal. Neriskuj svoje šťastie len preto, že Lucius Malfoy bol kretén a hajzeľ...“
                „Ginny, mlč,“ prerušil ju zamračene. „Cením si, že sa o mňa zaujímaš, aj keď pre všetkých ostatných budem len špina. Vážne, som za to rád. Ale je to môj život. Tak mi ho, prosím, neriaď.“
                „Nič neriadim, len sa snažím...“
                „Prosím!“
                „Ako chceš. Si idiot.“
                „Fajn.“
                „A blbec.“
                „Jasne.“
                „Si...“
                „Pst, tichučko,“ zaškľabil sa. Len rezignovane prevrátila oči.

------

„Dobrý deň,“ Harry pozdravil siedmakov po tom, čo vyliezol zo svojho bytu. Mal za sebou dvojhodinovku so šiestakmi a aj jednu hodinu s druhákmi a pred obedom ho čakali ešte siedmaci. Chcel ich všetkých vziať na akúsi exkurziu po miestnostiach Súbojníckych klubov. Pôvodne mal v pláne zobrať tam prefektov po vyučovaní, ale keďže plánoval rýchly odchod na Základňu, nemal by na to čas. „Mám tu pre vás opravené testy,“ mierne sa zamračil na kôpku pergamenov. Strčil ich do rúk Bifľomorčanke Flemingovej, ktorá sedela najbližšie. „Rozdáte ich, prosím?“ usmial sa na ňu. Pohotovo vyskočila na nohy a začala ich rozdávať. „Musím dosť roztrpčene oznámiť, že som s výsledkami nebol spokojný. Je síce pravda, že sa v teste nachádzalo učivo zo všetkých vašich predchádzajúcich ročníkov a tiež je pravda, že príliš na teórii trvať nebudem, ale ako som zistil, mnohí z vás neovládajú ani základné kúzla a zaklínadlá,“ stiahol obočie ešte viac. „Pánovi Whitbymu robí problém rozlíšiť Impervius od Incarcerous. Skutočne nechápem, čo robí zaklínadlo na urobenie vecí odolných voči vode v písomke z Obrany,“ pozrel na bifľomorského študenta, ktorý mierne sčervenel. „Áno, iste. Kladiem dôraz na prax. Budem sa sústrediť najmä na vaše súboje. A to aj pri MLOKoch, ale podobnú písomku dostanete aj tam a troch z vás by som k tým praktickým skúškam ani nepustil,“ zagánil. V triede vládlo hrobové ticho. „Chcel som zajtra začať preberať dvojnásobné a trojnásobné Protego, ale zrejme sa ešte nejaký čas budeme zaoberať opakovaním. Vynikajúcu si napokon zaslúžili len siedmi, čo je vskutku málo,“ s povzdychom prehlásil. A bol nesmierne rád, že boli Ginny a Luna medzi nimi. Samozrejme aj s Dracom. Colinovi predsa len kúsok chýbal. „Pozrite si výsledky a ak by ste mali nejaké otázky alebo nejasnosti, môžete ich so mnou prekonzultovať,“ díval sa do ich tvári, keď študovali výsledky. Spokojnosť bola najmä na strane slizolinských a bystrohlavských. Chrabromilčania ho dosť sklamali. A Bifľomorčania zlyhali ešte viac. „Dobre, preštudované. Teraz by som vás rád vzal na prechádzku po hrade za podmienky, že budete absolútne potichu. Chcem vám v rámci tejto hodiny predstaviť vaše Súbojnícke kluby.“ Konečne sa ozval vzrušený šepot. „Znova opakujem, že budete potichu. Dozviete sa, kde presne sa nachádzajú vaše kluby, zoznámite sa s vybavením a funkciami miestnosti, ktoré sú mimochodom vo všetkých miestnostiach úplne rovnaké a neskôr sa nimi budete môcť pochváliť spolužiakom. A samozrejme môžete svoje kluby aj rozbehnúť. Tak poďme.“
                Študenti skutočne disciplinovane vstali a potichu nasledovali svojho profesora na prvé poschodie, kde bol Súbojnícky klub Bifľomoru. Miestnosť bola dosť veľká, aby sa v nej mohla nachádzať tretina fakulty a pozorovať pri tom súboj, ktorý sa mal odohrávať vo vyhradenom priestore v strede miestnosti. Ukázal im tabuľu, kde mohli viesť svoje štatistiky. Bill sa s tabuľou dosť pohral a on im mohol na príklade pána Summerbyho ukázať, že vyhral desať a prehral sedem zápasov. Na tabuli sa dalo pri jednotlivom mene ukázať, ako dopadlo jeho posledných desať zápasov. Tiež sa na tabuli dali naplánovať súboje na celý týždeň dopredu. Ukázal im, kde sa nachádza akási lekárnička prvej pomoci, kde boli základné elixíry a pomôcky na ošetrenie rán, ak by predsa len prišlo k zraneniu. Ukázal im, ako vyčarovať ochrannú kopulu nad miestom súboju, aby zablúdené zaklínadlo nezasiahlo študenta. A napokon im ukázal, že v zadnej časti miestnosti sú aj stolíky v prípade, že by sa tu niekto mienil zdržať aj celé poobedie a bol si prinútený spraviť úlohy v miestnosti.
                Siedmakom sa bifľomorská miestnosť mimoriadne páčila. Bifľomorčanom samozrejme najviac, pretože bola miestnosť presýtená čiernou a žltou a zo všetkých strán na nich hľadeli jazvece. Zišli na prízemie, kde bola rovnaká miestnosť, len vo farbách Bystrohlavu. V žalároch sa ušla aj Slizolinčanom. Nikto okrem Slizolinčanov nemal chuť ísť do žalárov a už vôbec sa nechceli dívať na zelenostriebornú a tak sa rýchlo vychytili k Astronomickej veži. Pod ňou trónil lev a červenozlatí.
                Harry si celú dobu všímal Draca, ktorý pôsobil vyrovnane. Samozrejme ho zaujala miestnosť, ale po prvotnom predstavení sa tváril nanajvýš flegmaticky a unudene. Pozrel na Ginny, ktorá len mykla plecami. A on si v duchu pripomínal, že mu skutočne nemôže rozbiť nos, aj keď šlo o jeho najlepšiu priateľku. Je to hňup, ale toto zistenie ho zase až tak neprekvapilo.

------

„Stihli ste to akurát včas,“ vrkol smerom k Harrymu Severus, keď prišiel so siedmakmi do Veľkej siene na obed.  
                „Boli sme pozrieť Súbojnícke kluby,“ mykol plecami.
                „Možno ťa to šokuje, ale to mi došlo.“
                „Nemáš predniesť nejakú reč?“
                „Iste.“
                „Tak do toho,“ usmial sa. „Niekedy mi fakt lezie krkom,“ šepol smerom k Billovi, keď Severus prešiel pred stoly. Bill sa naňho zazubil. „Už mu Remus ponúkol pomoc?“
                „Ešte k tomu nemal príležitosť. A nie, ja tým odvážnym určite nebudem,“ zachechtal sa.
                „Poprosím o pokoj,“ zavrčal Severus na celú Veľkú sieň. Študenti sa pozvoľna utišovali. „Ďakujem. Rád by som učinil jedno prehlásenie. Alebo ich možno bude viac. Možno medzi vás prenikla informácia od študentov, ktorí požiadali profesorský zbor o pomoc pre svoje rodiny,“ na moment stíchol. Sieňou sa ozval súhlasný šum. „Tieto žiadosti boli vypočuté, záchrany zrealizované a to všetkých rodín, ktoré o to požiadali,“ vypustil. Harry šokovane zaregistroval, že sa niektoré deti dívajú na Severusa nielen s vďačnosťou a úctou, ale aj s uznaním. Tí mladší dokonca s fascinovaním. Musel si zahryznúť do jazyka, aby sa nad tým obrázkom nerozchechtal. „Na Základňu bolo primiestnených sedemdesiat deväť rodín a to činí dohromady dvestodeväť ľudí...“ musel stíchnuť, pretože sa sálou niesol zborový potlesk a skandovanie hlavne od príslušníkov zachránených rodín. Harry pozrel napravo a videl Trelawneyovú, ktorá sa postavila a tlieskala spolu so študentami. Dokonca si všimol, že aj medzi slizolinskými niektorí nesmelo tlieskajú. „Dobre, ďakujem!“ pokúsil sa ich umlčať riaditeľ. Pritom sa dosť významne škľabil na hadov. „Ďakujem!“ zdôraznil. „Pri týchto akciách prišlo k jednému úmrtiu na našej strane. Mohlo ich byť viac, ale našťastie sa temným silám nedarilo,“ prskol. Deti pokukovali po slizolinských. „Pri tak obrovskom počte akcií je zázrak, že zomrel len jeden čarodejník. Ďalší boli samozrejme zranení, ale nás najviac teší, že všetci civilisti sú v poriadku a už sa s vami všetkými aj stretli. Zabudnite však na to, že by ste svoje rodiny chodili navštevovať pravidelne. Nespravíme z hradu holubník. Budete sedieť v hrade a na Základňu sa dostanete najskôr až cez vianočné sviatky...“ Ozvali sa výkriky ako Samozrejme a Jasne. „V poriadku. Teraz by som bol rád, aby ste si minútou ticha uctili čarodejníka, ktorý prišiel o život a ktorého v tejto chvíli pochovávajú na rokfortských pozemkoch. Prosím, postavte sa a vzdajte hold Ivanovi Koreškovi.“
                Ozvali sa zvuky odsúvajúcich stoličiek. A aj Slizolinčania sa disciplinovane postavili. Na jednu minútu zavládlo hrobové ticho. Skutočne ho teraz pochovávali. Bradley mal na Základni znova prácu. Miestnosť, ktorá bola k tomu určená, praskala vo švíkoch. Dvojčatá spolu s Krumom si všetko vzali na starosť. A presne v tomto čase, v čase obedu na hrade, ho vyprevádzali na jeho poslednej ceste.
                „Ďakujem,“ poďakoval sa Snape študentom. „Chcel by som ešte upozorniť na fakt, že pri záchranách boli zranení aj niektorí vaši spolužiaci a profesori, o ktorých sa jedná, to hádam nemusím spomínať. Najvážnejšie sa zranila profesorka Grangerová, ktorej neprítomnosť ste si už určite všimli a ktorá bude chýbať minimálne tento týždeň. Dobre, teraz by sme sa mohli pustiť do obeda.“
                Severus zašiel za profesorský stôl, aby si sadol na svoje miesto.
                „Pekné,“ usmial sa Harry.
                „Áno, ja mám isté poetické rysy povahy. Každopádne, ak Slizolin chce informovať, nech informuje. Nezabili nikoho, kto je v ich zozname na vysokých priečkach. Dokonca sa im znižuje priemerné číslo zavraždených. Mali by sa nad sebou a svojím prístupom vážne zamyslieť,“ zaceril sa.
                „A informuje?“
                „Máme päť plášťov. Musíme si vytýčiť päť strategických bodov, z ktorých ich budeme sledovať. Ale to najprv bude musieť Weasley sňať sledovacie kúzlo. Na mape na Základni je to dosť neprehľadné,“ pozrel kriticky na Billa.
                „Už sa na tom pracuje,“ usmial sa Bill. „Ale je to len prvý deň a neprešlo mi pod rukou všetkých sedemdesiat deväť deciek.“
                „Iste.“
                „Ja si myslím, že by sa to kúzlo mohlo sňať aj z Chrabromilčanov.“
                „Pokiaľ nebude ten niekto preverený, nebude sa z neho strhávať nič.“

------

„Kto všetko bol zranený?“ spýtal sa Colin Draca a Ginny.
                „Počul si. Hermiona...“ odvetila Ginny.
                „Ale no tak. Vieme o čom hovoríme, nie? Bola si aj ty zranená?“ vyzvedal.
                „Áno. A aj Draco a Bill, Remus...“
                „Úžasné,“ nadchýnal sa. „Tiež by som sa chcel dostať na nejakú akciu.“
                „Snaž sa najprv dostať Vynikajúcu z Obrany a oni ťa potom možno vezmú,“ zaškľabil sa Draco.
                „To bolo kruté,“ zaksichtil sa mu naspäť.
                „Pôjdeš na Základňu?“ spýtala sa Ginny Draca, pokým Colin preberal so spolužiakmi ich hrdinský čin, pri ktorom takmer položili život. A že neboli ďaleko od pravdy. Aj medzi Chrabromilčanmi bolo dosť detí, ktoré mali rodinu na Základni a začali na tých dvoch pozerať úplne odlišným spôsobom. Nevedeli ako, ale proste riskovali a zranili sa a pre nich sa stali hrdinami. No a tí dvaja si to nevšímali.
                „Určite,“ prikývol bez váhania. „Minimálne sa pôjdem pozrieť, ako sa má.“
                „To je dobre,“ spokojne sa pousmiala.
                „Ginny, ja sa s ňou nemienim hnevať. Rovnako ako ona, tak aj ja rešpektujem jej presvedčenie, to však neznamená, že sa z nás stanú nepriatelia.“
                „Kiež by ste si to rozmysleli.“
                „Nezačínaj,“ upozornil.
                „Nebudem.“
                Ginny sa po obede odobrala spolu s Dracom a Lunou dolu do žalárov. Na rozdiel od väčšiny iných predmetov, na Elixíry chodili z Chrabromilu len oni dvaja, proti čomu Severus vôbec neprotestoval.
                „Sadnúť a prestať civieť,“ vrkol na nich od svojho stola. Musela prevrátiť oči. „Vaše domáce úlohy stáli za dve veci. Za nič a za figu. Ak si myslíte, že týmito výkonmi oslníte pri MLOKoch, tak sa radšej zbaľte a bežte domov. Ale rýchlo. Čím viac času tu trávite, tým viac ho uniká vašim rodinám, ktorým by ste mohli pomôcť... je neviem, okopávaním záhradky alebo inými činnosťami, ktorými by ste sa hádam v budúcnosti uživili.“
                Mávol prútikom. Na lavice pred študentov dopadali ich domáce úlohy. Nechápavo sa dívala na svoju prácu. Dostala predsa Vynikajúcu, tak prečo tak vrčí? Len zo zvyku alebo čo? Pozrela na Dracovu aj Luninu prácu. Obaja mali V. Draco to okomentoval myknutím ramena a Luna sa usmievala na Snapa.
                „Dnes sa pokúsite uvariť tento elixír,“ ukázal na tabuľu. „Alebo teda len jeho prvú polovicu, pretože to za dve hodiny, už necelé, nestihnete. Budete pokračovať na nasledujúcej dvojhodinovke. Skončíte bodom sedem. Potom odstavíte svoj kotlík z ohňa a vychladíte ho, podpísaný necháte na polici po vašej ľavej strane. Ešte ste neprestali civieť, och Merlin,“ zavrtel hlavou. „Do práce! Keď chcete skončiť tým siedmym bodom počas dnešného vyučovania. Kto to nestihne, bude si ho môcť prísť uvariť večer.“
                Stihla to. Vedela, že má prichystaný celkom slušný základ. Malfoy ho mal rovnaký, tak si bola istá, že sa jej darilo. Zvedavo nazrela do Luninho kotlíka, ktorá ho pokladala vedľa toho jej. Aj ten vyzeral podobne.
                „Čo budeš robiť?“ spýtala sa kamarátky. „Chcela som ťa zobrať na Základňu.“
                „Nie, ďakujem,“ usmiala sa Luna. „Zájdem za profesorom Longbottomom,“ mrkla na ňu. „Mäsožravky, ktoré sme chceli rozmiestniť na severnej hranici, už dozrievajú, je potrebné ich pohnojiť a tak...“
                „Pohnojiť,“ zachechtal sa Draco.
                „Áno, Draco,“ uprene sa naňho zadívala. „To vieš, niekto hnojí mäsožravky, niekto vlastný život. Zatiaľ sa majte, uvidíme sa hádam pri večeri. Ak nie, tak mi dal profesor Longbottom nejaký trest,“ zasmiala sa a odišla.
                „Hm,“ okomentoval Draco.
                „Býval si výrečnejší,“ upozornila ho. „Pôjdeš s nami?“ Chystala sa zájsť do kabinetu profesora Obrany, aby spolu zašli za jej rodičmi a oznámili im, že sú manželmi. Vskutku pokojná akcička.
                „Nie, ešte musím do klubovne,“ stiahol obočie. „Potom tam zájdem aj sám.“
                „Ako chceš. Tak ahoj,“ mykla plecami a ponáhľala sa zo žalárov na tretie poschodie.
                Díval sa za ňou. Keď zmizla na schodisku, so sklonenou cestou sa vybral svojou cestou.

------

Zašli najprv za Hermionou. Ako sa dozvedeli, Severus jej zatiaľ elixír nepriniesol, ale vzhľadom k tomu, že celý deň vyučoval, to nebolo nič prekvapujúce. Objaví sa zrejme niekedy večer. Prezradila im, že jej Goldstein zakázal zúčastniť sa pohrebu, čo bolo vzhľadom k okolnostiam logické. Cítila sa dobre. Keby záležalo na nej, už zajtra by začala vyučovať. Ale to jej zrejme nedovolia.
                Prezradila aj to, že ju prišiel navštíviť Viktor. Vyzeral skleslo a smutne, čo bolo tiež pochopiteľné. A dalo sa s ním normálne rozprávať. Informácia o jej tehotenstve zatiaľ nevyplávala na povrch. Vedela o tom len úzka skupinka ľudí. Vystriedali sa u nej ako jej rodičia, tak aj Molly, Lupin a Tonksová, ktorá sľúbila dieťatku vecičky po Sebastianovi. Ak sa jej narodí syn, nebude núdza o šaty. Zjavili sa dokonca aj dvojčatá.
                „Kedyže to máte to rodinné stretnutie?“ vŕtla si do nich s úškrnom.
                „Po štvrtej,“ stručne odvetil Harry.
                „Ráno sme zastihli len otca,“ dodala Ginny.
                „Počúvajte, keď bude svadba, počkajte s ňou, až budem fit, jasné?“ zachichotala sa.
                „Dúfam, že to dopadne dobre,“ vypustil Harry.
                „Jasne že to dopadne dobre,“ usmiala sa Ginny. Videl na nej ale, že jej to tiež nie je úplne jedno.
                „Ako inak by to malo dopadnúť? Harry, Weasleyovci ťa milujú, Ginny ťa miluje, tak kde vidíš problém?“
                „Najprv nás mamka zadrhne, že sme mlčali. A potom nás zadusí, keď nás bude objímať. A potom nás zadusí, keď bude plánovať svadbu. A potom nás zadusí už len do tretice,“ zaškľabila sa Ginny.
                „V skratke povedané... udusia ma,“ zachechtal sa Harry.
                „Ahoj,“ ozvalo sa od dverí, kde stál Draco prezlečený v civile.
                „Ahoj,“ odzdravila ho Hermiona.
                „Dobre, tak my pôjdeme na to stretnutie,“ postavil sa Harry.
                „Ešte je síce chvíľu čas, ale už budú zrejme nastúpení. Majte sa.“
                Obaja sa v rýchlosti pretiahli popri Dracovi a zavreli za sebou dvere ošetrovne.

------

„Nastúpení už teda sú,“ zamrmlal Harry, keď vošli do bytu Molly a Artura Weasleyho. Opatrne a potichu za sebou zavrel dvere. Pozrel sa do ich tvári. Bill sa tváril, že o ničom nevie, Artur sa tváril zamyslene, Molly podozrievavo a dvojčatá sa škľabili. „Dobrý deň,“ so strnulým úsmevom ich pozdravil.
                „Čo sa deje?“ okamžite spustila Molly strieľajúc očami po oboch.  
                „Prečo ste si nás nechali takto zavolať?“ Artur povytiahol obočie.
                „Niekoho ste zabili?“ škľabil sa Fred.
                „Chcete utiecť do zahraničia?“ škľabil sa aj George.
                „Chcete vylúpiť banku?“
                „Si tehotná?“
                „Pristihli vás, ako...“
                „Fred! George! Mlčte!“ štekla po nich matka.
                Harry sa usmial na Ginny, stisol jej dlaň a odhodlane pred nich predstúpil. On to pokazil, on to musí napraviť.
                „No, veci sa majú asi takto,“ vypustil s výdychom. Upretý pohľad, ktorý naňho vrhala Molly, mu veľmi nepomáhal. Pozrel na Billa, ten naňho povzbudzujúco mrkol. „Ja a Ginny sme sa vzali.“

TOPlist