16. Prvé podozrenia


Harry sa zamračene díval na dve telá ich kolegov, ktorí boli v noci zavraždení spoločne s manželským párom v dome. Ten mali strážiť. Zjavne neuspeli.
                Zatiaľ do domu nešiel. Prvé informácie potvrdili, že obete vnútri boli dolámané a rozpárané a ich krv bola poroznášaná po stenách a zemi. Žiadna stopa, nič. Presne, ako predtým. Určite sa tam pôjde pozrieť. Jeho kolegovia zatiaľ všetko nafotia a prezrú. A nenájdu nič nové.
                Tentoraz nemali ani žiadneho svedka. Nikto nevolal na políciu ani nič nezahlásil aurorom. Týchto dvoch našli ich kolegovia, keď sa ráno nehlásili na ministerstve tak, ako boli dohodnutí. Harry sa so svojou kolegyňou zdržal takmer polhodinu, ale jeho sa neodvažoval nikto hľadať. Týchto hľadali a našli.
                Nepozdával sa mu spôsob, akým boli zavraždení. Zbežným prezretím šlo jednoznačne o smrtiace kliatby. Zamračene stál vedľa tiel a stromu, pri ktorom mali svoju hliadku a dumal nad spôsobom, ako k tejto dvojnásobnej vražde mohlo dôjsť.
                „Auror Potter!“
                Zo zadumania ho vytrhol hlas jeho partnerky. Prichádzala od domu a bola podobne zamračená, ako on sám.
                „Vnútri už končíme,“ oznámila, keď sa pri ňom zastavila. A pozorne sa naňho dívala. „Žiadna zjavná stopa. Všetko ako predtým.“
                „Uhm,“ prikývol a znova pozrel na telá.
                „Prišli ste na niečo?“ zvedavo sa spýtala dívajúc sa na mužov, ktorí síce boli z iného oddelenia, ale ktorých občas vídavala na obede.
                „Možno,“ prikývol. „Hoci, nehrá mi tu niekoľko vecí,“ zamyslene oznámil. Zastavil sa pri nich aj Gus s Dawn. „Jeden stál čelom k domu, druhý čelom k ulici. Tak, ako my všetci,“ pozrel na všetkých troch. Prikývli. „Určite ide o smrtiace kliatby. Jeden má známku zasiahnutia kliatbou na chrbte, druhý na hrudi. Obaja presne v mieste, kde je srdce.“
                „To áno,“ prikývol Gus čupiac pri telách. „Telá samozrejme ešte prezrieme, ale prvá prehliadka je celkom jednoznačná.“
                „Vrah sa k nim musel priblížiť zneviditelnený. Určite by sa nenechali nachytať na hruškách,“ ozvala sa Dawn. Harry prikývol.
                „Určite. A, hm, možno sa vám moja úvaha bude zdať šialená, ale inak si neviem vysvetliť, ako ich mohol zasiahnuť takto dôkladne,“ zamračil sa ešte viac.
                „Spusti,“ vyzval ho Gus a postavil sa.
                „Ak by zasiahol najprv jedného do hrude, hoci bol neviditeľný, padajúce telo muselo narobiť hluk. Druhý auror by sa otáčal, čiže by ho nemohol zasiahnuť do chrbta tak presne. A naopak. Ak by zasiahol prvého do chrbta, druhý by reagoval a zásah by nemal byť takto priamy. Nehovoriac o tom, že by sa začali kryť. Smrtiaca kliatba sa nedá vyslať neverbálne, čiže by jeden, alebo druhý reagovali,“ pozrel na každého z nich.
                „A toto vyzerá, akoby ich zasiahol v jeden okamih,“ Ginny sa naňho pozrela. Došlo jej to okamžite. O to isté sa pokúšala sama. O dvojitú mágiu. Gus naňho hľadel so stiahnutým obočím.
                „Neexistuje,“ zavrtel hlavou. „Napovedá to tomu, že boli dvaja. To by vysvetľovalo aj to, ako sa im podarilo prekonať obete, zabiť, dokaličiť a zahladiť stopy.“
                „Hicks vraví, že je len jeden,“ protirečila Dawn.
                „Hicks sa musí mýliť,“ mykol plecami Gus.
                „Nemýli sa. Je len jeden,“ pevne prehlásil Harry.
                „Ale to nie je možné,“ tvrdohlavo si stál za svojím jeho kolega.
                „Prezraďte nám vašu teóriu,“ navrhla Ginevra.
                „Vrah bol sám. Prišiel k nim od ulice, ako napovedajú zásahy. Zneviditeľnený a nehlučný. Naraz vyslovil smrtiacu kliatbu, naraz ich zasiahol...“
                „Ale to je...“ skúsil zamračene Gus. Harry sa naňho zamračil ešte horšie.
                „Neskončil som, tak ma prosím neprerušuj,“ zaprskal podráždene. „Zasiahol ich naraz dvoma prútikmi. Obaja padli mŕtvi v jeden okamih a nemohli sa brániť.“
                „Dvojitá mágia?“ vydýchla Dawn šokovane. Ginny súhlasne prikývla. „Ale to je len kravina, nie?“ dívala sa na Harryho. Gus si zahryzol do pery. Ťažko odhadnúť, či sa chcel začať smiať, alebo húževnato protirečiť.
                „Nie je to kravina. Potreboval vraždiť a títo mu stáli v ceste. Možno mohol zabezpečiť dom, aby neprenikol hluk a záblesky, ale zrejme by ho to zdržalo nehovoriac o tom, že sa niečo mohlo pokaziť a oni by ho vyrušili v jeho obetných vraždách. Preto ich zabil. Jedným zaklínadlom, dvoma prútikmi a absolútne spoľahlivo.“
                „Takže náš vrah ovláda niečo bájne?“ zavrtela hlavou Dawn. Len ťažko sa tomu dalo veriť.
                „Určite sa musíš mýliť, Harry,“ skúsil Gus. Pohľad jeho šéfa ho však prinútil spraviť drobný krok vzad. „Aj to sa môže stať, nie?“ dodal na svoju obhajobu. A čo? Aj majster tesár sa môže utnúť, hoci je tým tesárom niekto, ako auror Potter.
                „Mne nie,“ zaškľabil sa naňho. „Dvojitá mágia sa dá naučiť a náš vrah ju ovláda veľmi dobre, čím nám jeho dolapenie len sťažuje. Ale vysvetľuje to napríklad to, ako sa mu podarilo prekonať dvoch aurorov a myslím tých v minulosti. Náš vrah je až príliš schopným a ovláda takmer až mýtickú mágiu.“
                „Harry, ale...“ Gus sa nechcel vzdať. Tentoraz to bola Ginny, ktorá ho prerušila.
                „Dvojitá mágia skutočne existuje,“ zaprskala nespokojne. Gus na ňu nedôverčivo pozrel. „No nepozeraj,“ zamračila sa. „Existuje. Auror Potter ju tak trocha ovláda a snaží sa to naučiť aj mňa,“ prezradila s miernym začervenaním. Možno toho prezrádzala až príliš, ale v opačnom prípade by jej šéfovi zrejme neuverili nikdy. Obaja pozreli na Harryho.
                Ten miesto vysvetľovania vytiahol jeden zo svojich záložných prútikov, maximálne sa koncentroval a vypustil z oboch naraz rovnaké, zväzovacie zaklínadlo. Jeho kolegovia padli na zadok.
                „Názorná ukážka,“ vŕkol po nich. Dívali sa naňho napoly prekvapene a napoly nahnevane. „Teraz mi snáď budete veriť. Stalo sa to takto. A ešte niečo,“ dodal, keď ich rozviazal. „Odniekiaľ musel ten človek vedieť, že budeme sledovať domy. Chcem vedieť, kto vypustil túto informáciu. Chcem o týchto dvoch vedieť všetko, čo sa dá. Čo robili vo voľnom čase, s kým sa stretávali, kto ich navštevoval... a komu museli povedať o našom pláne. Vrah si zrejme aj týmto spôsobom zabezpečil ich mlčanie,“ zaprskal a odkráčal smerom k domu.
                „Takže to nie je fáma,“ hlesol Gus dívajúc sa za svojím šéfom.
                „Nie je,“ súhlasila Ginny. Možno to ani nepokazila. Harry potreboval, aby mu verili a inú možnosť, ako prezradiť, že to skúša a dvojitá mágia existuje, nemal. Ona ale mohla mlčať. Takto sa prezradí časť ich tréningu.
                „Takže toto robíte vo voľnom čase,“ Dawn sa na ňu pozrela s miernym úškrnom. „Už som si myslela, že spolu súložíte.“
                „Čo?“ Ginny na ňu rýchlo pozrela. Takéto zvesti sa šíria? „No to iste,“ zaškľabila sa. „Jednoducho len chce, aby zo mňa spravil svoju maličkú kópiu, keď už mu mám kryť zadok.“
                „No áno, to by zodpovedalo,“ prikývol Gus stále sa spamätávajúci zo šoku. „Chúďa dievča,“ hrajúc zúčastnenosť ju pohladil po ramene a vyštartoval za svojím šéfom.
                „Len dúfam, že z teba vážne nespraví svoju kópiu,“ uchechtla sa Dawn, keď osameli. „Nič proti nemu, mám ho rada, ale úrad by dvoch Potterov prežiť nemusel.“
                „Nemaj obavy, studený psí čumák zo mňa nikdy nebude,“ nasilu sa zaškľabila aj ona.
                Zatiaľ to obaja hrali dobre. Chýri a špekulácie sa šíriť mohli. Teraz sa rozšíri táto verzia a im dvom by mohla pomôcť.

------

„Takže ty ovládaš dvojitú mágiu,“ vypustila Tonksová po tom, ako si nechala zavolať svojho najlepšieho vyšetrovateľa do kancelárie. „Čím nás ešte, po siedmich rokoch, dokážeš prekvapiť?“ nadvihla obočie.
                „Ožením sa a založím rodinu,“ vyprskol ironicky.  
                Možno by jeho poznámka mala spôsobiť, že by sa rozosmiala, poznala ho ale príliš dobre na to, aby sa len zaškľabila.
                „Áno, to by bol veľký šok,“ zavrtela hlavou. „Prečo si nič nepovedal?“
                „Pretože to neovládam dostatočne a preto, lebo je to čisto moja vec. Nemyslím, že by toto bolo súčasťou mojej pracovnej zmluvy,“ natiahol a posadil sa oproti nej. Rukou si prešiel po očiach. Začínal mať toho tlaku plné zuby. Tonksová sa naňho skúmavo dívala. Prevrátil oči. „Venujem sa tomu už niekoľko rokov. Povedzme, že je to môj koníček. Tiež sa nestarám o to, čo robia ostatní vo voľnom čase.“
                „Dobre, nemusíš na mňa vrčať,“ zamračila sa. „Každopádne je to praktické v momentálnej situácii. Aspoň vieme, že náš podozrivý je veľmi nebezpečný a že skutočne mohol konať sám. Zvládol by všetko používajúc dva prútiky.“
                „Samozrejme,“ zavŕkal. Nepozdávalo sa mu toto predvolanie. Získavali informácie o dvoch mŕtvych auroroch a tam by bol platnejší, ako na nezmyselnom a neopodstatnenom koberčeku.
                „A snažíš sa to naučiť svoju partnerku,“ opatrne nadhodila. Aha, takže o toto tu ide.
                „Snažím. Okrem iného. Chcem, aby vedela všetko to, čo ja. Alebo aspoň podstatnú časť toho, čo viem ja. Chcem sa na ňu v teréne absolútne spoľahnúť a vieš, aké mám nároky. Som najlepší a... druhá najlepšia bude mojou partnerkou.“
                „Nič iné v tom nie je?“ zvedavo sa spýtala. Nikomu neušlo, že spolu trávia maximum času aj v súkromí.
                „Čo by v tom malo byť?“ zatváril sa nechápavo. A zaškľabil sa. „Myslíš, že by som ju začal preťahovať? Nemusíš mať obavy. V prvom rade by ma poslala do pekla. Rozhodne nie je takou vyšetrovateľkou, ako ty a Dawn. Zatiaľ. V druhom rade je príliš malá a príliš,“ stiahol obočie, „ako to povedať? Asi by som sa do nej nezmestil,“ natiahol sarkasticky. „A v treťom rade, ja ju chcem, aby ma kryla. A nie, aby mi rozťahovala nohy. Na to sú iné.“
                „Aha,“ prikývla. Nedalo sa mu neveriť. Vyzeral presvedčivo a ona nenašla ani náznak zaváhania. Hoci, uňho by ho zrejme nenašla nikdy. Ale mal pravdu. Vo všetkých troch bodoch, ktoré vymenoval. „Takže váš čas, ktorý spolu trávite...“
                „Je zameraný výhradne na tréningy a posilňovanie, momentálne skúšame, či by sa dokázala naučiť dvojitú mágiu. To je všetko,“ zamračil sa. „Pre toto si ma sem zavolala? Aby si ma podrobila vypočúvaniu?“ povytiahol obočie.
                „Nielen kvôli tomu.“
                „Dobre teda, keď nemáš ďalšie otázky, rád by som sa vrátil do práce.“
                „Harry, počkaj!“ štekla po ňom, keď sa postavil. Zvedavo sa k nej obrátil. „Začína sa povrávať, že začínaš byť citovo zaangažovaný do vyšetrovania toho prípadu.“
                „Samozrejme, že mám záujem vypátrať vraha mojich rodičov,“ zavrčal podráždene. „Citovo zaangažovaný som bol maximálne do vzťahu so svojím psom, ktorý je mŕtvy,“ natiahol ironicky. „Dobre vieš, že môj úsudok neovplyvní fakt, že ten človek zabil mojich rodičov. Skôr naopak. Tak prosím, prestaň načúvať tým kecom a nechaj ma pracovať,“ uprene sa na ňu zadíval.
                Povzdychla si. Bolo by správne, keby bol on šéfom celého oddelenia. Ibaže na to mal príliš dobrodružnú povahu. Mal rád terén a kanceláriu nenávidel. Jeho úsudok bol vždy maximálne správny a častokrát aj viac. Zavrtela hlavou.
                „Auror Potter, vráť sa do práce,“ krivo sa naňho zaškľabila. Odpovedal jej podobným úškľabkom.

------

„Dobrý večer, aurorka Weasleyová,“ zdvorilo sa pozdravil Harry po tom, ako mu otvorila dvere. V jednej ruke držal kvety, pretože to v nejakom filme videl, v druhej krabicu s pizzou a bol nervózny. Tri dni spolu neboli. Všetku svoju energiu vrazil do pátrania a nútil okolie, aby sa mu prispôsobilo. Ibaže mu už začala neuveriteľne chýbať, hoci ani mrknutím nenaznačila, že by jej to naháňanie prekážalo. A vlastne aj akési odcudzenie. Neboli spolu, celé dni a noci ostával v práci a ona ho nechala tak.
                „Dobrý, auror Potter,“ odvetila a povytiahla obočie. Kvety by nečakala ani náhodou. „Poď ďalej,“ pozvala ho.
                „Chcem sa ospravedlniť,“ spustil, keď zavrela a vtisol jej kvety do rúk. Zvedavo naňho pozerala. „Za tie dni...“ stiahol obočie. Nikdy sa neospravedlňoval a nevedel to.
                „Ja to chápem,“ prikývla a kvety prijala. Prešli do bytu a ona sa vybrala pohľadať vázu.
                „Možno to chápeš. Určite to chápeš. Ale aj tak. Možno som mal byť miernejší, alebo...“
                „Prestaň,“ usmiala sa. Našla vázu a kvety do nej pichla. Napustila im vodu. „Previerky všetkých úradov boli dôležité,“ pozrela naňho. „Niekto to pustil do sveta a bolo potrebné zistiť, kto to bol. Sadni si,“ vyzvala ho. „Priniesol si len jednu pizzu?“ sklamane sa ozvala. Nechápavo pozrel na krabicu. „Tá bude len pre mňa. Budeš hladný,“ zaškľabila sa.
                „Je to veľká pizza,“ pozrel na ňu.
                „Možno. Ale ja mám veľký hlad,“ uchechtla sa.
                „Keď ju zješ celú...“ mykol plecami. Vlastne ani hlad nemal. To ona ho mala stále. „Som zvedavý, kde sa do teba zmestí,“ zazubil sa.
                „Nechaj sa prekvapiť,“ odfrkla a sadla si vedľa neho aj s taniermi. Predsa len mu dva kúsky veľkoryso dala. „Máme výsledky?“ spýtala sa pri jedle.
                „Ani nie,“ zavrtel hlavou. „Nemáme nič, čo by nás posunulo vpred. Musel to byť jeden z nich.“
                „Uhm.“
                Každý jeden auror z ministerstva, rovnako ako všetci, ktorí boli do rozsiahlej akcie zasvätení, sa podrobili na jeho naliehanie previerke pomocou Veritasera. Vydupal si to a Tonksová mu to schválila. Napokon ani Kingsley neprostestoval. A všetci zamestnanci aurorských úradov boli čistí.
                Vypočúvali sa aj rodinní príslušníci oboch mŕtvych aurorov. Toho sa Harry nezúčastnil. Nedokázal vypočúvať pozostalých citlivo a s účasťou. Vypočul hocikoho a akokoľvek. Ale vdovy a ostatní príbuzní mu robili problémy. Ginny sa týchto vypočúvaní, alebo skôr zbieraní informácií, zúčastnila aj miesto neho.
                Zajtra sa mali konať dva pohreby, na ktorých sa zúčastnia aj vyslanci ministerstva a blízki spolupracovníci oboch obetí. Pracovali ale na inom oddelení a za nich tam bude len Tonksová. Naopak, miesto pohrebov sa mala cez víkend konať oslava Dawniných tridsiatych narodenín, ktorá sa plánovala už dlho a boli to okrúhle narodeniny. Rušiť vyšetrovatelia nechceli nič.
                „Zajtra sa pozrieme bližšie na aktivity Terryho Goldona,“ prezradil im ich plány.
                „Pretože mal tých aktivít viac?“ spýtala sa. Vlastne to bolo jasné, že si jej šéf vyberie tvrdší oriešok na rozlúsknutie, ak ide o oriešok, vďaka ktorého rozlúsknutiu by sa dostali páchateľovi na stopu.
                „Samozrejme,“ mierne sa uškrnul. Svoje dva kúsky zjedol a díval sa, ako v nej mizne zvyšok pizzy. „Mám pocit, že niekde tam musí byť spojivo s naším vrahom,“ stiahol obočie.
                „To by bolo fajn,“ prikývla. „Nemáme nič, niečo by sme potrebovali. Čakať ďalší mesiac, to by bolo kruté.“
                „Aj tak si myslím, že budeme čakať. Aj keby tam niečo bolo, náš podozrivý je mimoriadne schopný,“ zamračil sa. „Ovláda dvojitú mágiu na vysokej úrovni. Vďaka nej zahladzoval stopy rýchlejšie. Vďaka nej prekonal mojich rodičov. Musí byť veľmi inteligentný a myslí na každú maličkosť, aby sa kvôli nej neprezradil,“ zavrtel hlavou a pozrel na ňu. Pizza vážne zmizla.
                „Dostaneme ho,“ odfrkla si. „Ešte skôr, než spácha posledné dve obetné vraždy, aby mohol vyvolať toho svojho démona,“ zachmúrila sa. „Dáš si džús?“ spýtala sa, ale na odpoveď nečakala. Postavila sa, aby im doniesla nápoj.
                „Čo ten Dawnin večierok?“ zavolal za ňou.
                „Idem, samozrejme,“ pozrela naňho cez rameno. „A zrejme sama.“
                „Áno,“ súhlasil. „Ja asi pôjdem tiež.“
                „To by ju veľmi potešilo,“ usmiala sa prinášajúc dva poháre džúsu. „Vraj sa podobným akciám vyhýbaš, čo ma ani neprekvapuje,“ zaškľabila sa a sadla si k nemu. „Uf, trocha som sa prejedla,“ zastonala.
                „Neverím,“ krivo sa zazubil. „Vyhýbam sa im, to je pravda,“ priznal. „Čo som mal až dodnes oslavovať?“ mykol plecami.
                „Teraz už máš čo oslavovať?“ pozrela naňho.
                „Teraz mám s kým oslavovať, keď niekto oslavuje,“ mierne sa pousmial. „Hoci nikto nebude vedieť, že oslavujem s tebou.“
                „Uhm,“ prikývla. „Viem, že je to dôležité, ale aj tak. Trocha ma mrzí, že nikto nevie o tom, ako to medzi nami je.“
                „Raz sa to dozvedia,“ stiahol obočie. „Nech by sme sa snažili akokoľvek, pravda raz vypláva na povrch.“
                „A čo potom?“
                „No, nevzdám sa ťa,“ pozrel na ňu. Usmiala sa. „Vytrénujem si ťa a budem ťa chcieť mať pri sebe. Nebudem sa trápiť niekým ďalším,“ krivo sa uškrnul.
                „Takže ty sa mnou trápiš?“ zahrala ublíženie.
                „Nie, ty si schopná. Každý ďalší je neschopný a nepoužiteľný idiot a ja sa s ním zapodievať nemienim.“ Sklonil sa k nej, aby jej vtisol bozk na ústa. „Ak to raz vypláva na povrch, budeš pri mne a keď sa to niekomu nebude páčiť, tak nech si trhne nohou. Ak by nás chceli vyraziť, otvoríme si súkromnú detektívnu kanceláriu,“ vypustil absolútne vážne.
                „Čože to?“ podivila sa.
                „Strýkovi som to už párkrát navrhoval, keď ma nútili nájsť si partnera,“ vysvetlil. „On na to nepristúpil. Hovoril som to vlastne len zo žartu, ale ak by nás chceli trhať, tak to spravím,“ pozrel na ňu. Naprázdno prehltla.
                Proti jej vôli jej vystúpili slzy do očí a ona rýchle zažmurkala. Vlastne jej povedal, že ju miluje, že o ňu nechce prísť, že s ňou ráta do ďalekej budúcnosti, hoci len vypustil nejaký plán ohľadne akejsi muklovskej hlúposti, ktorú ani nemyslí vážne, ale pristúpil by na ňu.
                „Čo je? Povedal som niečo zle?“ okamžite vyšetroval jej výraz. Usmiala sa.
                „Aj ja ťa milujem,“ hlesla a pobozkala ho. A potom znova. A znova.
                „Moment,“ zarazil ju. „Prosím si to vysvetliť...“
                Toto sa stávalo často. Veľakrát niečo povedal a ona ho potom opravovala, prípadne mu vysvetľovala, ako to povedať inak, obyčajnejšie. Bolo až zarážajúce, že toho vedel tak málo, čo sa bežných ľudských citov týkalo. Teraz jej síce vyznal lásku, čiže išlo o výnimočný a mimoriadne citlivý cit. Tápal však vo všetkom. Vychoval ho strýko, ktorý ho učil čestnosti, pravdovravnosti a úprimnosti. Neučil ho, ako sa správať v normálnych situáciách, pretože ich prežívať ani sám nevedel. A Cat nebolo dovolené priblížiť sa k Harrymu tak, aby ho mohla viesť životom. Jeho život bol totiž len boj, kliatby a zaklínadlá. Nič iné a tam pre ňu miesto nebolo. A jej také miesto nikdy nevytvoril, ani keď mal sedem.
                „Chceš so mnou prežiť zvyšok života, nie?“ povytiahla obočie. Zamyslel sa.
                „Určite,“ povedal po chvíli. „Toho aurorského a aj toho súkromného,“ pozrel na ňu.
                „Preto som povedala, že aj ja teba milujem,“ povytiahla obočie jemne ho nabádajúc, aby to povedal aj on. Mlčal, len sa na ňu díval. „Ach, Harry. Povieš to vôbec niekedy?“ povzdychla.
                „Že ťa milujem?“ spýtal sa. Rýchlo naňho pozrela. Vyzeral vážne.
                „Áno, presne to,“ prikývla.
                „Určite to raz poviem,“ mierne sa pousmial a pritiahol si ju k sebe. „Ale teraz by som ťa rád miloval,“ šepol jej do ucha ponuku.
                „To nepôjde,“ zavrtela hlavou. Stiahol obočie.
                „To má byť trest za to, že som nepovedal, že ťa milujem?“
                „To nie, ale...“
                „Ak je to tak, tak to poviem, hoci viem, že na to teraz nepristúpiš a nevezmeš to, pretože budeš vedieť, že to vravím len preto, aby som dosiahol toho, že ťa budem milovať.“
                „Harry, netrep,“ uchechtla sa. „Nejak ti vynecháva tvoja vnímavosť a všímavosť a znalosť ženského správania,“ zaškľabila sa. Stiahol obočie už znova a tentoraz premýšľal intenzívnejšie. „Tak schválne, či na to prídeš.“
                „Aha,“ prikývol. Jej posledná poznámka ho nasmerovala tým správnym smerom. „No ale, ak ty nemôžeš, tak by si mohla...“
                „Nemohla.“
                „Znova. Má to byť trest?“ ublížene sa pýtal.
                „Nie, ale keby som ti to robila ústami alebo rukou, vzrušilo by ma to a to momentálne vážne nepotrebujem. Neostane nám nič iné, len to ešte tri dni vydržať,“ nevinne mykla plecami. Frustrovane zafunel.
                „No tak dobre, no,“ rezignoval nešťastne. Pozrel na ňu. „No a... spať vedľa teba môžem?“ spýtal sa nesmelo. Zasmiala sa.
                „Mám menštruáciu, nemám nákazlivú chorobu,“ zahihňala sa.
                „Len som sa pýtal!“ zdvihol ruky v obrannom geste. „Nespával som vedľa žien nikdy. A už vôbec nie vtedy. Neviem, ako to chodí,“ zamračil sa.
                „Normálne. Žena vtedy...“
                „To viem!“ prerušil ju a zagánil. Vyzerala mimoriadne pobavene. „Si niekedy vážne otrasná,“ uchechtol sa.

------

„Aurorka Weasleyová, dnes navštívime vašu bývalú školu,“ oznámil jej Harry stroho po tom, ako vstúpil do svojej kancelárie.  
                „V poriadku,“ prikývla a zadívala sa naňho. „Čo vás tak rozdráždilo?“ vyzvedala. Prebodol ju pohľadom.
                „Dawn,“ oznámil jednoducho.
                „Pripomína tú svoju zajtrajšiu akciu?“ uchechtla sa. Ublížene zagánil.
                „Áno, dnes už štyri razy,“ zavrtel hlavou. „Nejak nechce uveriť, že tam zajtra skutočne budem,“ stiahol obočie. „Poďme odtiaľto preč, kým mi to nezačne pripomínať piaty či dvadsiaty raz.“
                S úškrnom ho nasledovala. Dawn skutočne po tom, ako vyšli z kancelárie a náhlili sa preč, za ním volala, aby nezabudol a kričala niečo aj v tom znení, že uverí, až keď tam skutočne bude. Musela si hrýzť do jazyka. Harrymu to bolo zjavne nepríjemné, pretože už komplet celý úrad vedel, že zajtra vystrčí nos a zúčastní sa, takmer dobrovoľne, akcie niektorého z nich. Pár dní trvalo, kým prestali pripomínať jeho nadmerné požívanie alkoholu. Aj teraz sa bude musieť popasovať s nechcenou pozornosťou. Skutočne to ale bolo neuveriteľné a aurori z toho mali zábavu. V tom dobrom slova zmysle. Boli radi, že sa aj posledný člen ich tímu trocha poľudšťuje.
                Do aurorskej školy prišli krátko pred obedom a zamierili priamo za riaditeľom. Prítomnosť nejakého aurora tu nebola ničím mimoriadna a dvere mali prakticky všade otvorené.
                „Slečna Weasleyová, rád vás znova vidím,“ potešene sa s ňou vítal James Cooper a s úsmevom jej podával ruku. „Dostali ste sa teda na to najlepšie, alebo skôr najvyťaženejšie oddelenie?“ díval sa na jej znak na habite.
                „Áno,“ prikývla s úsmevom. „Premýšľala som ešte o Odbore záhad, ale tam je vraj ohromná nuda,“ zaškľabila sa. A Cooper sa zasmial.
                „Záleží od toho, ako sa kto na to díva. Skúmať a riešiť, pátrať... mimo terén, sa niekomu môže zdať nudné. To je pravda. Vy ste mali vždy dobrodružnejšiu povahu. Predpokladám správne, ak sa domnievam, že ste prišli kvôli pánovi Goldonovi?“ pozrel na Harryho, s ktorým si stroho podal ruku.
                „Predpokladáte veľmi správne,“ pritakal Harry. Až sa mu nechcelo veriť, že je to riaditeľ aurorskej školy, ironicky si pomyslel.
                „Nepoviem vám toho o ňom veľa. Viedol tu len záujmový krúžok odklínania, raz týždenne podľa toho, ako mal služby. Chodilo mu naň síce dosť študentov, ale stále to bol len krúžok. Žiadna pracovná zmluva, žiadne povinnosti z toho vyplývajúce.“
                „Napriek tomu by sme mali radi menný zoznam oných študentov,“ prerušil ho Harry. „A tiež by sme chceli vedieť, ako to vyzeralo, keď sem už zavítal. S kým sa stretával a podobne.“
                „Áno, rozumiem,“ prikývol Cooper. „No, vlastne sa stretával len so mnou, pravidelne raz za mesiac, keď nahlasoval svoj program a hodiny a občas sporadicky, keď potreboval vyriešiť nejaké organizačné záležitosti. A potom samozrejme so študentami, tu je ich zoznam. Chodieval priamo do učebne a odchádzal tiež odtiaľ. Nestretal sa s ostatnými profesormi. Mal dosť nabitý program. Čiže z toho vyplýva, ak sa nerátajú tí študenti, že tu máte len jedného podozrivého a to mňa,“ zasmial sa.
                Čakal, že by jeho vtip prijali s väčším porozumením. Aspoň slečna Weasleyová, ktorá sa však len opatrne pousmiala. Auror Potter ostal chladným a jeho tvár bola kamenná. Nervózne sa ošil.
                „Tak, môj žart nepadol na úrodnú pôdu,“ mykol plecami.
                Až na to, že je to fakt, a nie žart, pomyslel si Harry.
                „Každopádne by sme sa chceli stretnúť s tými študentami, ak by vám to nevadilo,“ prebodol ho pohľadom. Cooperova dobrá nálada bola razom preč. Rovnako ako všetci, aj on poznal aurora Pottera. Avšak len podľa mena, pretože na túto školu nikdy nechodil. Zahlásil sa len na výcvik a uspel. Jeho povesť bola ale všeobecne známa. Stretnúť sa s ním zoči-voči skutočne nebola žiadna zábava.
                „Samozrejme,“ prikývol Cooper ochotne. „Zvolám ich, do hodiny by ste ich mali mať v jednej z učební. Každý z nás vám ochotne vyjde v ústrety.“
                Ako povedal, tak sa aj stalo. Harry, spolu s partnerkou, strávili v aurorskej škole celé poobedie a pýtali sa na nebohého profesora záujmového krúžku jeho študentov. Zistili, že bol dosť obľúbený. Jeho žiaci ho mali radi a jeho smrť nimi dosť otriasla.
                Ginevra sa stretla s niekoľkými svojimi bývalými profesormi a Harry zistil, že bola taktiež obľúbenou a šikovnou študentkou, ako ho všetci ubezpečovali. To vedel aj sám. Napriek tomu to bolo príjemné počuť. Raz, či dva razy. Neskôr mu to už liezlo krkom.
                „Prečo ste vypočúvali aj profesorov?“ spýtala sa ho na ceste naspäť.
                „Nevypočúval som ich, len som im položil nevinné otázky,“ mykol plecami.
                „Potvrdili to, čo vravel Cooper,“ zamračila sa naňho. „Vy mu neveríte,“ obvinila ho.
                „Neverím nikomu, okrem seba. A okrem vás,“ odvetil a sadol si za svoj stôl. „Napíšete hlásenie?“ pozrel na ňu. Stála pred jeho stolom a mračila sa.
                „Cooper to nebol. Je to dobrý človek, vždy bol taký,“ obhajovala riaditeľa aurorskej školy. „Nemuseli ste si... nenápadne preverovať jeho výpoveď.“
                „Nebola to výpoveď, nebolo to oficiálne vypočúvanie,“ s povzdychom na ňu pozrel. Prevrátil oči. „Je to prvý človek, okrem rodiny, s ktorým sa Goldon dostal do bližšieho kontaktu a o ktorom vieme. Samozrejme sa stáva podozrivým. A okrem toho... nepáčil sa mi.“
                „Aha,“ prikývla s predstieraným porozumením. „V tom prípade je podozrivým celý svet, pretože vám sa nepáči nikto,“ odfrkla si. „To hlásenie napíšem radšej hneď,“ odvrátila sa mu chrbtom a oddupotala sadnúť si za svoj stôl.
                Díval sa na za ňou. Demonštrujúc nespokojnosť začala zúrivo písať. Zavrtel hlavou.
                „Určite si cením a beriem na vedomie váš názor a váš úsudok, Ginevra,“ vyriekol. Prebodla ho pohľadom. „Ale pokiaľ nepreveríme ďalšie Goldonove aktivity a nezúžime počet podozrivých, Cooper ostáva na listine podozrivých, zatiaľ ako jediný. A keďže sme strávili vo vašej škole celý deň a zajtra je víkend a reklamovaná Dawnina akcia, tak sa k ďalšiemu pátraniu dostaneme až v pondelok.“
                „V poriadku,“ zamračene vypustila. „Pokúsim sa to ten víkend prežiť a v pondelok sa na listinu podozrivých dostane určite celá rada ľudí,“ zaškľabila sa a sklonila sa k hláseniu. Znova zavrtel hlavou.

------

„Vážne si prišiel, nemôžem tomu uveriť,“ zasmiala sa Dawn a objala Harryho. Krátke objatie jej opätoval a prijal pohár s whisky. „A budeš aj piť, nestačím sa čudovať.“
                „Tak sa prestaň čudovať,“ mierne stiahol obočie. Pohľadom vyhľadal Ginevru. Bavila sa so Seanom a ďalšími kolegami z oddelenia. Prišli sami a odídu sami. Vcelku zvláštne, keď vlastne odchádzali z jeho domu len pár minút po sebe. „Podarilo sa ti dostať rodičov z domu?“ spýtal sa.
                „Podarilo. Poslala som ich na víkend k tete,“ zaškľabila sa. Nebola jediná aurorka, ktorá využívala rodičovský dom na podobné účely. Väčšina z nich mala vlastný byt, Dawn však nie. Stále bývala u rodičov, ale prípadné akcie bývali potom veľkolepejšie vo veľkom dome. „A budú preč až do pondelka,“ objala ho okolo pása a zaševelila mu do ucha. Hrala tu hudba, zhruba pätnásť aurorov sa veselo bavilo. „Takže, keby si mi chcel dať nejaký narodeninový darček, riadny sex by bol veľmi vhodný.“
                „Priniesol som ti fľašu. A bonboniéru,“ mierne sa jej vyvliekol a vrazil jej do ruky tašku. „Všetko najlepšie,“ zavinšoval. Oddelenie sa už poskladalo na niečo poriadne a to jej aj odovzdalo, s prázdnymi rukami však prísť nechcel a Ginevra mu poradila toto. Kvety odmietol. To by bolo už príliš podozrivé.
                „Fliaš je tu dosť a z čokolády sa kazia zuby,“ zatvárila sa nespokojne a uprene sa naňho zadívala. Doteraz sa ešte nestalo, že by odmietol riadny a tvrdý sex. „Potrebujem normálny sex, Sean nestojí za nič,“ posťažovala sa.
                Takže teraz si to rozdáva so Seanom? A nestojí za nič? Harry prebodol kolegu pohľadom. Celkom jednoznačne sa dnes rozhodol zbaliť Ginevru. Stisol čeľusť.
                „To ma mrzí,“ pozrel na Dawn. Mal ju rád a veľmi. Sex s ňou bol úžasný. Bola dobrá kolegyňa a aurorka. Ale vyspať sa s ňou už nechcel. „Niekoho mám,“ prezradil. Prekvapene povytiahla obočie.
                „Nehovor!“ vyšlo z nej šokovane. „Ale to by nemala byť prekážka, nie? Mal si vždy viac žien, nerobilo ti problémy každý večer preťahovať inú.“
                „Časy sa menia,“ zamračil sa. „Táto je viac ako uspokojivá a dáva mi všetko, čo potrebujem.“
                „Dáva ti to, čo som ti dávala ja?“
                „Áno. A o niečo viac,“ pevne prehlásil.
                Podozrievavo sa naňho dívala. Bolo tomu veľmi ťažké uveriť.
                „Nemôžem tomu uveriť,“ zavrtela hlavou a zaškľabila sa. „Ty si sa do nejakej buchol?“
                „Čože som mal spraviť?“ Tento výraz ešte nepoznal. Nebolo mu to príjemné, ale Dawn bola schopná vyzliecť ho uprostred obývačky a pretiahnuť ho. Minimálne sa naňho vešať a obchytkávať a to dovoliť nemohol. A nechcel.
                „Zamiloval si sa,“ vydýchla dívajúc sa naňho, akoby ho snáď videla prvý raz. A potom sa usmiala. „No teda... páni. Harry! To je síce ťažko uveriteľné, ale nie nemožné. Vidím to na tebe.“
                „Dobre, utíš sa, prosím,“ zahriakol ju. Nepotreboval, aby sa práve toto začalo roztrubovať. „Dawn, buď tej lásky a rešpektuj moje súkromie. Vzhľadom k našej minulosti by si to pre mňa mohla spraviť,“ díval sa na ňu. Neprestávala sa uškŕňať.
                „Jasne,“ privolila. „Ale... je to pravda? Vážne si sa rozhodol ostať verný jednej žene? Zamiloval si sa?“
                „To je moja vec,“ zamračil sa. Odfrkla si.
                „Moja trocha tiež. Neberúc v úvahu našu spoločnú minulosť... mám ťa rada aj mimo sex a záleží mi na tebe. A ak existuje nejaká žena, ktorá ťa prinútila zmeniť pohľad na svet, chcem ju poznať.“
                „Zabudni,“ odmietavo prskol. „Chcem po tebe len to, aby si mlčala.“
                „To budem, samozrejme, ale...“
                „Dawn, nevyzvedaj. Som pripravený, ak by to bolo potrebné, vymazať ti pamäť,“ výstražne zagánil. Zahihňala sa. Áno, bol toho určite schopný, neverila však, že by jej to spravil. Vždy sa na seba mohli spoľahnúť, aspoň čo sa toho civilnejšieho života týkalo, pretože v pracovnom odmietal všetkých. Až doteraz.
                „No tak moment!“ vydýchla ešte prekvapenejšie, než pred chvíľou. Harry sa na ňu díval v nepríjemnej predtuche. „Je to Ginny, že áno!“ šepla významne. A radostne, ako správne odhadol. Nepýtala sa, konštatovala. „Určite to musí byť ona. Nezmenil by si svoj postoj len kvôli nejakej buchte, s ktorou by si sa pár krát vyspal,“ vyhŕkla.
                „Dawn, mlč,“ požiadal ju už dôraznejšie.
                „Ale prečo? Je to fajn, prajem ti to. No, možno nie práve svoju partnerku, ale asi to musí byť skutočne vážne, keď si...“
                „Už buď ticho,“ nervózne sa poobzeral. Nikto si ich nevšímal. Niektorí tancovali, niektorí sa rozprávali a všetci chľastali. Napadlo mu, že ju jednoducho odtiahne do vedľajšej miestnosti a vymaže jej pamäť.
                „Budem, môžeš sa spoľahnúť,“ prikývla a dívala sa naňho s rozžiarenými očami. „Nikdy som ťa nezradila a nespravím to ani teraz.“
                „Mám sto chutí vymazať ti pamäť,“ nebezpečne sa zamračil. Uchechtla sa.
                „Áno, to sa stavím,“ štuchla ho do rebier. „Ale nespravíš to, že nie?“ povytiahla obočie.
                „Budeš mlčať, inak vieš, že sa ti môže stať niečo horšie.“
                „Ty by si mi ani vlások na hlave neskrivil,“ odfrkla si pobavene.
                „Ja nie, ale Ginevra by to spravila bez problémov,“ mierne sa zaškľabil. Uprene sa naňho s úsmevom dívala.
                „Takže je to pravda. Ginny ťa zmenila. Miluješ ju a ona teba,“ s výdychom zavrtela hlavou.
                „Áno,“ konečne priznal. „Nikto to ale nesmie vedieť.“
                „Pre Merlina, Harry. Je mi to jasné, nie som včerajšia,“ vyprskla.
                „Ani Ginevra to nesmie vedieť,“ uprene na ňu pozrel. Povytiahla obočie.
                „A prečo?“
                „Potrebuje byť v maximálnej pohode. Už tak riskujeme až príliš. Rozumieš?“
                „Asi áno,“ prikývla a pozrela na maličkú aurorku. „Dobre, fajn. Idem od nej odtiahnuť Seana. Vyzerá, že by ju chcel dnes v noci dostať do postele a obávam sa toho, že ona ešte nevie dôrazne povedať nie hneď na začiatku,“ zaškľabila sa.
                „Bol by som vďačný, nerád by som ho preklial.“
                „Ona by to spravila skôr než ty,“ s úškrnom mu plesla po ramene a kráčala ku klbku svojich hostí.
                Harry sa za ňou zamračene díval. Stále sa nevzdal myšlienky upraviť jej pamäť. Bol si istý, že nič nepovie. Nikomu, ani Ginevre. Mohla by sa ale začať správať podozrivo a jeho milenka nie je padnutá na hlavu, aby si to nedomyslela. A potom by začala panika, výčitky a váhanie. Nateraz to nechá tak. Uvidí, ako sa situácia bude vyvíjať.

------

„Aurori Weasleyová a Potter,“ zahlásil ich Harry. „Radi by sme sa rozprávali s niekým, kto to tu vedie,“ vŕkol po staršej žene, ktorá sa okamžite postavila, keď počula ich predstavenie a videla vyšetrovateľský habit. Vyšetrovatelia vyvolávali väčší rešpekt, než bežní aurori.
                „Zavediem vás za pánom Fosterom,“ bez námietok zahlásila a viedla ich do jeho kancelárie.
                Nachádzali sa v šachovom klube, jedinom v Anglicku, ktoré bolo súčasťou medzinárodnej ligy. Ako sa dozvedeli, Terry Goldon ich úspešne reprezentoval vo svojej vekovej kategórii. Áno, aj aurori mali svoje koníčky a záľuby, ktorým sa venovali vo voľnom čase. Niekto skúšal dvojitú mágiu a niekto hral šach.
                „Zdravím,“ Foster im obom podával ruky, keď ich žena zaviedla okamžite, bez čakania, dnu. Mať na sebe tento habit bolo veľmi praktické, pomyslela si Ginny.
                „Prišli sme sa poinformovať na pána Goldona,“ oznámil mu Harry.
                „Áno, už sme to počuli,“ Foster vyzeral smutne, keď im ponúkol stoličky. „Je to pre náš klub a pre Anglicko veľká strata.“
                „Pre aurorov taktiež,“ vložila sa Ginny.
                „Vedieme vyšetrovanie a potrebovali by sme zistiť mená všetkých, s kým sa tu Goldon stretával, s kým najčastejšie hrával šach, s kým si bol bližší.“
                „Iste, menný zoznam nášho klubu nie je žiadne tajomstvo,“ prikývol Foster a ochotne vstal, aby prekopíroval akýsi pergamen. „V našom klube sú už deti od šiestich rokov,“ mierne sa pousmial. „Je dôležité odchytiť talent čo najskôr a Terry odvádzal veľký kus práce pri vykresávaní talentu týchto mladých šachistov,“ prezradil. „Sú tu mená všetkých našich členov,“ podával Harrymu pergamen. Ten po ňom takmer hladne chňapol. „Za menami je vek šachistov, aby ste rozpoznali, kto je dospelý a kto nie.“
                „Môj brat bol chvíľu vaším členom,“ Ginny sa dívala na Fostera s úsmevom, pokým jej šéf študoval pergamen.
                „Áno, spomínam si,“ prikývol Foster. „Weasley... Ronald. Škoda, že ho nedostatok času prinútil opustiť náš klub.“
                „Oženil sa,“ Ginny sa zaškľabila. „Viem si predstaviť, že vtedy človek nemá čas na nič.“
                „Správne,“ Foster sa schuti zasmial. „Mne sa to našťastie nestalo.“
                „Veľmi zaujímavé...“ vyšlo z Harryho, ktorý mal oči pichnuté na mene, ktoré veľmi dobre poznal.

TOPlist