13. Koniec s chlapmi

 

      Ministerstvo Mágie, Londýn, 24.9.2001
               
Percy sedel zadumane vo svojej kancelárii a civel cez začarované okno do prudkého lejaku. Na svojom stole mal kôpku listov od obyčajných občanov, v ktorých sa vehementne dožadovali, aby sa Ministerstvo postaralo o financovanie továrne na výrobu metiel. Neznášal tie listy. Každému musel, ako pobočník ministra a v jeho mene, odpovedať v tom znení, že ministerstvo sa pokúsi nájsť finančné prostriedky, alebo aspoň časť prostriedkov a občania musia byť trpezliví. Galeóny nerastú na stromoch a oni ich nechodia pravidelne oberať. Hoci sám vedel, že keby minister skutočne chcel, dávno by mala výrobňa metiel dostačujúce dotácie.
                A jeho šéf z toho cirkusu, ktorý sa začal pomaly rozbiehať, samozrejme šalel. V Anglicku zavládol metlobalový ošiaľ a občania chcú vidieť svoj tím cestujúci na majstrovstvá sveta s novými metlami. A jeho to štve, samozrejme. Musí odpovedať na stupídne listy, ktorých bude určite čoraz viac v závislosti od toho, ako sa bude Ministerstvo snažiť nič nerobiť a nechať túto situáciu zaniknúť do stratena a jeho to bude brzdiť v kariére, ktorá aj tak nie je ktovieako závratná. Zamračil sa.
                Pozrel na svoj stôl, kde ležalo čerstvé vydanie Denného Proroka, ktoré mal otvorené na vnútornej dvojstrane, z ktorej sa naňho usmieval Harry Potter letiaci na metle a víťazne držiaci chytenú strelu. Už zase. Na ďalšej strane bol článok ospevujúci metlobalistu, ktorý povzniesol Kanóny a ktorý určite povznesie aj anglický tím. Po víkende, keďže Netopiere prehrali druhý zápas, boli Kanóny jediným družstvom, ktoré doteraz prehralo len jeden zápas a na tretej priečke sú len vďaka horšiemu skóre. Percy sa naňho díval znechutene. On a jeho otec vyprovokovali túto situáciu a vedel, že bude ešte horšie.

Vedľa Proroka ležalo špeciálne vydanie nedeľného Večerného Proroka a fotka v ňom ho rozhnevala ešte viac. Vskutku pekná reklama a tlačenie na city verejnosti. Na fotke prezentujúcej nový Nimbus MS02, držali metlu spoločne štyria metlobalisti, ktorí sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostanú na základnú súpisku hráčov cestujúcich na MS. A jeho štvalo, že na nej bola aj jeho sestra, ktorú Potter celkom jednoznačne držal majetnícky za pás. A samozrejme článok, ktorý musel verejnosť nakopnúť k tomu, aby sa rozhodli posielať listy priamo ministrovi.

Vôbec sa mu nepáčilo, že je v tom zapletená jeho sestra. Možno nechtiac, alebo určite nechtiac. Možno sa mu neznechucovalo práve to, že je zapletená do reklamy, ako celá situácia, do ktorej je zapletená. Metlobal. Mal Ginevru rád. Samozrejme, je to jeho sestra, malá sestrička, ktorá potrebuje pomoc a vedenie, keď si nie je schopná spraviť vo svojom živote poriadok. Zbabrala si ho a babre si ho stále a znova. A ako sa presvedčili, nemieni od toho babrania ustúpiť.

Skutočne nechápal, ako sa niekto taký bystrý a inteligentný môže nechať zviesť absurditou s názvom metlobal. Pracoval na ministerstve, veľmi dobre vedel, že celá rada bývalých hráčov, ktorí sa príliš nepreslávili a nezarobili si dosť, jednoducho upadnú, pretože si nedokážu nájsť dobré zamestnanie. A boli to zväčša muži. O ženách sa radšej vyjadrovať nebude. Aj keby si zarobila dosť a Merlin vie, že ako ministerský pracovník sa dokáže dostať k celkom konkrétnym informáciám o všetkých jej príjmoch, hoci neoficiálne príjmy musia byť ešte vyššie a vie, že ak vydrží hrať niekoľko rokov, tak sa dokáže o seba postarať aj do budúcnosti, ale to bude asi tak všetko. Čo potom? Bude žiť zo slávy? Nájde si manžela? A bude mať rodinu? To ťažko. Keby si aspoň vzala toho Johna, tak tu mohla byť istá pravdepodobnosť, že by mu po skončení kariéry dokázala porodiť dieťa. Ak by to s ňou vydržal. Nevydržal ani po svadbu. Znova zavrtel hlavou a zadíval sa do okna.

Budú ju chcieť potom len kvôli jej peniazom. Budú ju len využívať a zneužívať. Šťastie už nenájde, bude zničená a nič viac nedokáže. Tým si bol istý. Normálna žena by sa mala vydať, riadne sa zamestnať, starať sa o deti a domácnosť. A nie vrhnúť sa do kolotoča, ktorý je možno vzrušujúci (hoci on metlobal neznášal), ktorý je ale zároveň nebezpečný a povrchný. Mali Ginevru presvedčiť hneď na začiatku. Ešte niekde na škole mal na ňu dať väčší pozor a nenechať ju k tomu všetkému sa ani priblížiť. John mal byť dôslednejší a mal ju prehovoriť. Teraz je už asi neskoro. Najmä po tom, čo prišiel ten Američan a má na ňu veľmi zlý vplyv. Miesto toho, aby sa ju rozumne pokúsil nasmerovať, ju podporuje v tej šialenosti a povzbudzuje. A ona sa samozrejme nechá. A on sa bál, že keď to bude pokračovať, jeho sestre už nebude pomoci.

Keby aspoň vedel, kde sa momentálne nachádza John. Bol si istý, že jediný, kto by ju dokázal priviesť k rozumu, je jeho bývalý takmer švagor. Merlin, oni sa vážne milovali. Veril, že sa to Johnovi podarí. A miesto toho sa rozišli a zmizol. Ani sovy ho nedokážu nájsť. Kedy sa to vlastne stalo? Zamračene sa zamyslel.

Niekedy v decembri prišla Ginevra a oznámila, že je John preč. Nič iné nepovedala, len toto a odmietla sa ku všetkému vyjadriť. Pamätal, že vtedy pri nej stál Ronald. A pamätal aj na to, že z nej on ťahal informácie. Chcel vedieť, čo presne sa pokazilo, ako sa to pokazilo a či sa pokazilo to, čo sa nemalo pokaziť. Bolo to na Charlesove narodeniny. Áno, presne dvanásteho decembra. A predtým...

Ešte Halloween oslávili spoločne, ako rodina. Aj s Johnom. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa niečo skazí. Boli šťastní a milovali sa, sakra. Krátko na to sa s Johnom stretol na súkromnom obede. Kedy to bolo? Niekedy po siedmom novembri. Po návšteve jednej africkej ministerskej delegácie. Áno, presne desiateho.
                Bol tam mesiac, kedy sa to pokazilo. Niekedy v tom období sa Ginevra zbavila Johna. Vtedy zmizol, bez stopy a bez jediného slova. V priebehu toho mesiaca sa niečo stalo, čo ho prinútilo odísť. A to riadne ďaleko, keď sovy nereagovali, čo bola vlastne hlúposť, pretože sovy našli príjemcu pošty hocikde. A Merlin vie, že tých listov napísal kvantum. V tom prípade je John zabezpečený, aby ho sovy nenašli. A keď odišiel, musel to spraviť v tom mesiaci a jedine prenášadlom. Ak šiel ďaleko, nehovoriac o tom, že by šiel za oceán, premiestňovanie nepripadalo do úvahy. A keď použil prenášadlo, záznam o ňom musí niekde byť.

Musel nájsť Johna Rossa nielen preto, aby to všetko pochopil a Merlin vie, že má osobný záujem o pochopenie celej situácie, ale aj preto, lebo on jediný by dokázal priviesť Ginevru k rozumu. Takto to ďalej nejde. Nie po tom, ako sa okolo nej začal obšmietať Potter a celú situáciu len sťažuje. A pritom by sa pri nej nemal obšmietať, nie? Nikto by sa pri nej nemal obšmietať, to môže len John a preto ho treba nájsť.

Hodil oba Proroky do koša a naštvane sa zdvihol. Zistí, kde je John Ross a privedie ho. Kým nie je úplne neskoro. Dvere jeho kancelárie zakvílili po tom, ako nimi tresol.

      Byt Harryho Pottera, Londýn, 25.9.2001

„Budem sa musieť Drakom ospravedlniť,“ zasmiala sa Ginny. V stave totálnej lenivosti sa opierala o Harryho. Ten sedel opretý o pohovku a držal si ju pred sebou, nohy mala vystreté, bez ponožiek a nechala si ich zahrievať teplom sálajúcim z krbu. Vonku sa v posledných dňoch riadne ochladilo a teplý oheň bol viac ako príjemný.

Závidela mu to absolútne súkromie. Vedela, že má krb úplne vyradený z letaxovej siete a hoci sa ani jej rodina halabala nehrnula do jej bytu, vždy sa najskôr ohlásili, úplne muklovský spôsob návštev sa jej páčil viac.

„Draci, na čele s Brixom, sa ukázali. Pravda,“ s nevôľou vypustil. Pred sebou, na jej lone, držal misku s hroznom a kŕmil ich oboch naraz. Bez námietok sa nechala rozmaznávať. Túto a podobné chvíle, by nevymenila za nič na svete. Boli to chvíle absolútnej spokojnosti. Hoci tomu stále niečo chýbalo. Teda, chýbalo tomu to najhlavnejšie. Dá sa však ešte počkať. Dovtedy to nechcela kaziť ničím. Potom sa to zrejme pokazí, ale dovtedy si chcela užívať jeho blízkosť a lásku. Cítila sa znova milovaná, dokonca viac než kedykoľvek predtým a neverila, že niečo podobné sa môže stať. Ale stalo sa.

„Brix sa do reprezentácie nemá šancu dostať,“ zamračila sa. Rýchlo ju to prešlo, keď jej prešiel chrbtom ruky po tvári a strčil jej do úst bobuľu hrozna.

„Porazili Netopiere, čo vyhovuje ako nám, tak aj vám,“ vypustil Harry a tentoraz bola rada naňho s ovocím. S tichým ja si vzala na starosť hrozno a tentoraz hľadala poslepiačky jej ruka jeho ústa. „Vie chytať strelu, to zase áno,“ dodal potichu, keď pustil jej prsty zo svojich úst. Nevedel si pomôcť. Končeky prstov sa zdržali na jeho tvári. Milovala jeho dňové strnisko. Pred dvoma rokmi jej to vadilo, teraz nie. Teraz ju to zvláštne priťahovalo a keby nemal zaužívaný svoj ranný rituál, zrejme by sa ho pokúsila presvedčiť, aby sa neholil aspoň dva dni.

„Určite vie chytať strelu, inak by neboli Draci štvrtí, alebo skôr tretí, než si prišiel ty. To ale neznamená, že to nie je idiot a ja by som ho v tíme nechcela,“ zamračila sa.

„Nápodobne,“ zaškľabil sa. Hrozno v miske dochádzalo, ako si obaja uvedomili. „Keby sa nám cez víkend podarilo nejako slušne vyhrať, mohli by sme skočiť na druhé miesto,“ usmial sa. „Ešte sme neprestali šokovať Anglicko,“ škodoradostne dodal. A ona sa zasmiala.

„Ty si ešte neprestal šokovať Anglicko,“ opravila ho. „Áno, uznávam. Ronald je výborný strážca a pokojne by mohol robiť na majstrovstvách Oliverovi náhradníka, ale zvyšok Kanónov je na zaplakanie.“

„Nie je to až také strašné,“ protirečil. Hrozno putovalo do jeho úst. „Zlepšili sme sa,“ dodal, keď prehltol. „No vážne,“ povedal, keď začul jej protestné fŕknutie. „Na útok Harpyí asi nebudeme mať nikdy, rovnako ako na odrážačov Netopierov,“ znechutene natiahol spomenúc si na jej zasiahnutie, „ale všetci sa zlepšili a už to nie je také zúfalé.“

„Rozhodne držím Kanónom palce,“ ubezpečila ho po zjedení poslednej bobuľky. „Toto prehlásenie ale nikdy nezneuži proti mne,“ varovala ho so smiechom.

„Sľubujem,“ prikývol. „Stačí, keď Harpye prehrajú ešte zo dva zápasy a my si udržíme neporaziteľnosť a môžeme privodiť anglickým kvázi metlobalovým odborníkom infarkt.“

„Zase nepreháňaj, Potter,“ dotknuto sa ohradila, pokým on sa pochechtával. „Harpye titul vyhrajú a bude nám stačiť to, keď trocha zamestnáte Netopiere a budete ich držať od nás.“

„Keď to tak skončí, tak tých infarktov bude veľa,“ prikývol a vtisol jej bozk na krk. Zachvela sa. Miska bola prázdna, na stole ležalo víno, ale ani jeden sa za ním nenaťahoval. Museli by sa zriecť objatia a to sa im nechcelo. Pootvoril ústa a ochutnal jej krk jazykom. Zovrel ju ešte tuhšie a posunul ústa až k uchu, kde ju dráždil. Chvela sa pod ním narastajúcim vzrušením. V tom momente bola schopná sa len mierne vyvliecť, pootočiť a vziať si tie ústa. Miska dopadla na zem. Našťastie bola umelohmotná a nerozbila sa. A nevyrušila ich.

Cítila, čo to s ním robilo. Bola v jeho objatí a uvedomovala si, aké veľké začína byť jeho vzrušenie. Jeho ústa chutili po hrozne a ona sa tej chuti nevedela nasýtiť. Jej ruky si našli vlastnú vôľu a vlastný rozum a v momente boli v jeho vlasoch a na chrbte, pokým tie jeho ju pevne zvierali stále sa obávajúc ďalších krokov.

„Nechcem to zastaviť,“ zadýchane vypustil pomedzi bozky. Tisol si ju k svojmu lonu. „Viem, že musím, ale nechcem,“ následne mapoval svojimi ústami jej krk. 

„Môžem ti to spraviť rukou,“ hlesla do jeho vlasov. „Aspoň niečo môžem spraviť,“ šepla dusiac vlastné stony. Našiel citlivé miesto, vycítil, čo to s ňou robí a dráždil ho. Prekonaný vlastnou túžbou, ktorá narastala každou sekundou. Jej ruka sa preštrikovala pomedzi spleť končatín a hladila ho. A jeho dych sa zadrhol, prestal ju olizovať a sať a bozkávať, len si položil hlavu na jej rameno.

„Ginn,“ zachrapčal. Tentoraz to boli jej ústa, ktoré jemne okusovali jeho ucho. Jej jazyk, ktorý ochutnával jeho pokožku a že chutil sladko. Bola rozhodnutá poskytnúť mu aspoň trocha potešenia. To by mala zvládnuť. Verila si jej. Ľavá ruka ho neprestávala hladiť po hlave, ramenách a chrbte a pravá už rozopínala gombík na nohaviciach a otvárala zips.

„Ginn,“ snažil sa usporiadať myšlienky do nejakej súvislej a logickej vety. „Jedine... jedine... keby som aj ja...“ hlas sa mu stratil. Jej ruka bola vnútri a zvierala jeho penis. Mierne ho tlačila na bok, aby si pod ňou ľahol. „Ginny... chcel by som...“ Skĺzla na zem.

„Mlč,“ šepla mu do úst a vášnivo ho pobozkala ignorujúc vlastné pocity, ktoré sa zhromažďovali vo vzrušení sústreďujúcom sa v jej lone. Ležal na pohovke a ona mu sťahovala nohavice aj s boxerkami, stále ho vášnivo bozkávajúc a brániac mu tým v protestoch. Sala mu jazyk a pery, kľačiac pri ňom vedľa pohovky a rozopínala mu voľnou rukou košeľu.

„Ginny... ja chcem...“ nedovolila mu dopovedať. Ruku si zaboril do jej vlasov cítiac hodvábnu jemnosť. Jej ústa predvádzali to, čo sa doteraz neodvážili a on zabúdal na svoj protest. Jazyk ho dráždil veľkou rýchlosťou, aby vzápätí prešiel do takmer flegmatického tempa a znova sa rozhodol tancovať v besnom tempe. Merlin, už len ten bozk ho zbavoval vedomia. Nehovoriac o ruke, ktorá ho nežne hladila a palci, ktorý občas podráždil jeho žaluď. Mala síce drobnú ruku, ale stačilo to. V tom momente stačil len ten bozk, aby zabudol kto je a kde je.

Zafňukal z pocitu straty, keď ho opustili jej ústa, aby sa vydali skúmať jeho krk a paže, jeho hrudník s bradavkami. Stonal čím ďalej tým hlasnejšie, jeho dych sa zrýchľoval. Dokázal len pritískať si jej hlavu k sebe a habkať po jej tele, ktoré našiel. Chcel jej oplácať to všetko, chcel sa jej dotknúť a cítiť ju, vrátiť všetku slasť, ktorú mu ona poskytovala. Jeho ruka predsa len našla jej prsia a cítil zdurené bradavky, jasný dôkaz jej vzrušenia. A dráždil ich. Zachytila mu ruku a odtisla ho. Samozrejme sa mu to nepáčilo, bol však v stave, kedy protestovať nedokázal. Len brblal jej meno, svojou panvou pomáhajúc a podporujúc rýchlosť, ktorú stále zvyšovala. Zdvihla sa a dívala sa naňho. Milovala ho a bolo úžasné ho pri tom sledovať. Rukou hladila jeho mierne zarastenú hruď a hladké brucho, na ktorom jasne videla svaly, pupok, do ktorého vsunula svoj jazyk a on zastonal hlasnejšie. Olizovala mu brucho aj s miernym ochlpením, ktoré hustlo smerom k lonu. Cítila a vedela, že to nebude dlho trvať. Jemne mu masírovala semenníky, aby mu vzápätí pomasírovala zadok a vrátila sa naspäť.

Bolo to také príťažlivé a vyzývajúce, že na moment zabudla na opatrnosť a na všetko, čo sa môže stať a čo sa stávalo od tej doby pravidelnosťou. Zabudla na všetko, chcela ho mať v ústach, chcela, túžila po tom a túžba zvíťazila. Jej pery sa okolo neho obomkli a on zastonal ešte hlasnejšie cítiac mäkkosť, vlhkosť a teplo jej úst. A bol úžasný. Zvýšila tempo dráždenia a on jej prestal pomáhať. Oddával sa tomu, jeho telo sa triaslo, dych bol rýchly a plytký a stále brbotal jej meno, v narastajúcej frekvencii. Po pár sekundách varovne vykríkol a ona ho pustila. Jeho telo sa vzopälo a cítila v dlani jeho orgazmus, jeho penis sa šklbal a valil sa z neho hustý ejakulát. Musel abstinovať dlho, ako si s úžasom uvedomila.

A uvedomila si aj iné. Dívajúc sa na jeho doznievajúci orgazmus a na jeho telo, ktoré bude potrebovať pár minút, aby sa spamätalo, sa od neho odsunula. Cítila to. Vracalo sa to. Nie v takej miere, ale cítila záchvev nenávisti k tomu telu. Okamžite ju potlačila. A sústredila sa na svoje nohavičky, ktoré boli úplne premočené. Na vzrušenie, ktoré bolo bolestivé a neznesiteľné. Na roztrasené telo, v ktorom boli napäté všetky nervy a ktoré kričalo len po jedinom. Jej lono horelo túžbou a ona chcela, tak strašne chcela pokračovať, dotiahnuť to do konca, zbaviť sa vlastného napätia, prinútiť pred sebou ležiace telo, aby ju milovalo, aby ju zbavilo tých múk. Nemohla. Ten slabý záchvev, ktorý pred malou chvíľou cítila, ju varoval. Pozrel sa na ňu. Nemôže mu to povedať. Nesmie.

„Ginny,“ hlesol dívajúc sa do jej začervenanej a napätej tváre, do zastrených očí. Videl, ako zrýchlene vydychuje. Bola vzrušená, o tom nebolo pochýb. „Ja... no, ehm,“ mierne zvraštil obočie. Čo má teraz hovoriť? „Ďakujem,“ vypustil takmer nečujne. Slabo sa usmiala, v tvári zmätenosť, neistota a strach. „A teraz ty,“ rozhodne prehlásil a posadil sa. Vôbec mu nevadilo, že mal košeľu rozopnutú a nohavice stiahnuté po kolená.

„Čo?“ nechápala. Teda chápala, ale nešlo to.

„Nepustím ťa v takomto stave preč,“ zavrtel hlavou a postavil sa. Roztrasene sa dívala, ako jeho penis mizne v nohaviciach. Bolestne zaskučala, keď sa k nej zohol a dotkol sa jej. Bolo to oveľa silnejšie, než doteraz.

„Harry, nie,“ zaprotestovala.

„Ja to nespravím, spravíš to ty, ale spravíš to,“ uprene sa jej díval do očí. Márne v sebe hľadala energiu na ďalší protest. Len vrtela hlavou. Kľakol si k nej. „Keď to nespravíš, spravím to ja a bude mi jedno, aké následky to bude mať,“ pokračoval odhodlane. „Ginny... nenávidíš ma?“ spýtal sa. Naprázdno prehltla a zavrtela hlavou. Nie, nenávisť necítila. Ten slabý záchvev bol preč a ona teraz dokázala vnímať len vlastné vzrušenie vybičované takmer až do extrému. Už dlho nezažila orgazmus, ani podobné pocity, ktoré vôbec neustupovali. Pochybovala, že by jej pomohla studená sprcha. Teraz nie. Merlin, keď je to takto teraz, ako by to vyzeralo, keby... „Tak poď.“

Bez varovania ju vzal do náručia. Hlas sa jej zadrhol v hrdle. Než stihla usporiadať myšlienky, čo vôbec nebolo ľahké, pretože jeho telo, ktoré držala, bolo až príliš blízko, jemne ju pokladal do vlastnej postele.

„Harry, to nejde,“ vydýchla vyhýbajúc sa pohľadom naňho. Jej rozkrok neprestával horieť a pulzovať a jej telo akoby sa nachádzalo v horúcej láve, ktorej pomôže len masívny prúd studenej vody. Alebo, alebo by mu pomohlo iné. Určite by mu pomohlo iné.  

„A čo chceš teraz robiť?“ opatrne si sadol vedľa nej. Bez rozpakov chytil jej ruku a ona sa striasla. Vedel, že to nie je odporom, ale túžbou. Bolo to viditeľné a jednoznačné. „Pôjdeš nájsť nejakého chlapa?“

Zamračene sa naňho pozrela. Toto jej pripomínať skutočne nemusel.

„Dám si studenú sprchu.“

„Ale blbosť,“ zavrtel hlavou a prisunul sa k nej. „Ginn, potrebuješ to,“ šepkal a prisunul sa ešte bližšie. „Prisahám Merlinovi, že keď odmietneš, znásilním ťa.“

„To by si spravil?“

„Nie, ale nejako ťa chcem presvedčiť,“ mykol plecami a dotkol sa jej stehna. Napriek snahe o únik a napriek naštvanosti na to, čo hovoril, sa jej z úst vydral ston. Jeho ruka bola až blízko centra jej celej momentálnej existencie. „Bude to moja tvár, ktorú uvidíš, pamätáš?“ pripomínal jej ich nedávny rozhovor. „Nechcem ťa nútiť, ale tiež nechcem, aby si trpela, Ginn,“ šepol jej do ucha a vtisol bozk na líce. Rozochvela sa ešte viac. A jej vzrušenie nepoľavovalo, skôr naopak.

„Budem zvracať,“ vyšlo z jej rozochvených pier.

„Nebudeš,“ opatrne siahol na jej sveter. Tušil, že jej protest poľavuje. Bez ďalších rečí jej pretiahol sveter cez hlavu a ruky. Díval sa jej do očí, hoci ho to lákalo pozrieť sa na jej podprsenku.

„Hanbím sa,“ hlesla.

„Nie je pre čo,“ ubezpečil ju. „Vyzlečiem ťa.“

„Robíš to.“

„Myslím, celú. Úplne,“ jeho oči predsa len skĺzli k prsiam. „Ty by si to nespravila.“

„Harry, tá sprcha...“ skúsila posledný protest. Nešlo to. Mala sa hneď zdvihnúť a odísť. Nech by bola v hocakom stave. Teraz to už nešlo. Už len tá predstava bola neuveriteľne vzrušujúca. Len zavrtel hlavou.

Opatrne siahol na jej chrbát a ona vzdychla len z toho kontaktu. Jej prsia boli oslobodené a ona mu pozrela do očí. Videla v nich túžbu a takmer posvätnú úctivosť, s akou sa na ňu díval. Akoby ho mohla nenávidieť? Neslintá a nevrhá sa na ňu. Len ju mierne pokladá do perín a roztrasenými rukami siaha na jej nohavice. Bola zapýrená a nevedela, či prevláda zahanbenie alebo neznesiteľná chuť po dosiahnutí orgazmu. Jej nohavice boli preč a on potichu zastonal pri pohľade na jej nohavičky. Áno, boli mokré a ona pevne stisla viečka, keď ich vyzliekal. Ležala pred ním úplne nahá a zvláštne pokojná. Zakryl ju prikrývkou.

„Ginny, dívaj sa na mňa,“ vyzval ju. Ležal vedľa nej, oblečený, len s rozhalenou košeľou a v tvári sa mu zračila láska. Pobozkal ju, nežne a citlivo. „Som tu teraz ja, on sa nevráti,“ šepkal jej do úst. „Sprav to a dívaj sa na mňa.“

Bolo to silnejšie, než akákoľvek hanba. On predsa vie, čo sa deje. Nemala by sa pred ním hanbiť. Potrebovala to, sakra ešte to doteraz nikdy nepotrebovala tak veľmi, ako v tejto chvíli. Do tváre jej šepkal upokojujúce a povzbudzujúce slová, hovoril o ich láske a brbotal o tom, že je tou najúžasnejšou osobou na svete. A ona to potrebovala spraviť.

Zastonala, len keď sa dotkla svojho premočeného lona. Nebol to žiaden chlap, bola to ona a ona sa nútila dívať sa do jeho tváre, keď sa začala dráždiť. Jej nohy sa automaticky oddialili a ona chcela viac. Odriekavala jeho meno ako modlitbu, nútiac sa dívať do jeho očí, keď do seba vstupovala prstami. Jej telo sa rozochvelo, dych zrýchlil a zadrhával sa a ona už nevládala ani vypúšťať jeho meno, ani sa naňho dívať. Šlo to príliš rýchlo a on sa odvážil jej telo pevne objať a držať ho, keď sa blížila k svojmu vyvrcholeniu. Jej vzrušenie bolo také veľké, že skutočne stačilo len pár dobre cielených dotykov a jej telo sa vzopälo v obrovskom orgazme.

Hoci to bola zvláštna situácia, bolo to úžasné. To musel priznať. Už len pohľad na jej nohavičky ho vzrušil. Celkom pochopiteľne. Bola zakrytá, nevedel, čo presne robí, ale nebolo ťažké si to predstaviť. A vidieť v jej tvári finiš a vrchol... bol to jeden z jeho najúžasnejších zážitkov. Pretože to bol jej vrchol. Keby ich videl aj stokrát viac ako doteraz, nič sa nemohlo rovnať jej vrcholu. Merlin, ako rád by bol v tej chvíli v nej, aby sa o to mohol postarať sám.

„Ginn,“ oslovil ju potichu, keď sa jej telo uvoľnilo. Spokojný výraz v tvári s privretými očami a slabý úsmev na perách, vyčaril obrovský úsmev na jeho tvári. Slastne vzdychla. Ale to bolo všetko. Keď sa dostala z vrcholu extázy až na zem a uvedomila si, čo sa stalo, otvorila oči. A on okamžite zbadal, že sa ten výraz mení. „Ginny, nie, nie, nie!“ okamžite ju ratoval. Slasť vystriedala najprv nechuť a potom odpor. „Som to ja, dívaj sa na mňa, som tu ja!“ zovrel jej tvár v dlaniach a prinútil sa ju dívať na seba.

„Harry,“ šepla, i tak však vyzerala, že bude čochvíľa zvracať.

„Prekonaj to, láska,“ dohováral jej. „Som to ja. Som Harry. A ty si ten najúžasnejší človek na svete,“ brbotal, ani poriadne nevedel, čo. „Zaslúžiš si všetko, úplne všetko. Milujem ťa. Počuješ? No tak, Ginny!“ zamračil sa. Videl, že bojuje proti tej nevoľnosti, že sa núti vidieť jeho tvár a nie tvár Johna Rossa, ktorá ju prenasledovala všade.

Chcela sa vyvliecť a utiecť na záchod. Cítila nechuť k sebe samej. Bola vrahom. Zabila si dieťa. Jej telo je zneuctené, špinavé a je zlé cítiť niečo príjemné.

„Nemysli na to.“ Počula jeho hlas. Počula ho jasne, rozumela tomu jasne a nútila sa tomu uveriť. „Milujem ťa, Ginny, prosím, prekonaj to.“

„Harry,“ zopakovala. Bol to Harry, nebol to ten človek. Harry, ktorý ju miluje a ktorého ona miluje. Kvôli nemu, on si zaslúži niečo normálne a pokiaľ bude v jej silách sa o to normálne postarať, spraví to. „Harry,“ šepla a objala ho. A on jej s úľavou objatie opätoval.

Ešte stále jej bolo zle zo seba samej, ale vravel, že je úžasná a že ju miluje a ona tomu verila. Musela tomu veriť. Neprestával ševeliť do jej ucha sladké nezmysli a ona sa upokojovala. Držala ho pevne, potrebovala ho. A on bol pripravený poskytnúť jej úplne všetko. Milovala ho.

„Je to dobré?“ s obavami sa spýtal, keď ju pustil. Bolo to preč. John bol v tejto chvíli preč. Usmiala sa.

„Je to úžasné,“ vydýchla spokojne. A on sa šťastne usmial.

„To je dobre,“ prikývol dívajúc sa do jej očí. Vlastne sa na seba dívali, infantílne sa usmievali a všetko bolo v tomto momente skvelé. „Dám ti košeľu a nejaké boxerky,“ zaškľabil sa.

Pozrela dole. Prikrývka sa zviezla a hoci neodhaľovala všetko, jej hrudník bol nahý. Nevadilo jej to. Absolútne jej to neprekážalo a zahihňala sa.

„No, keď si myslíš, že to bude pre teba bezpečnejšie,“ vŕtla rozpustilo. Mierne sa začervenal.

„Hoci...“ nadhodil dívajúc sa na jej prsia, ktoré sa mu zdali absolútne dokonalé. „Možno by som mohol niečo vyskúšať,“ a bez toho, aby jej dal priestor k uvedomeniu si toho, čo má v pláne, nehovoriac o prípadnom proteste, natiahol ruku a zovrel jej pravý prsník v ruke. Zahryzla si do pery a utlmila ako ston, tak aj protest. „Si nádherná,“ šepol. Jej prsia mu pasovali do ruky úplne dokonale. Bradavka pod jeho dotykom tuhla a ona sa zachvela.

„Harry,“ vyťahovala si prikrývku na seba.

„Ja viem!“ spamätal sa a pozrel jej do očí. „Na dnes toho bolo asi dosť, len som chcel...“

„Ja viem,“ prikývla aj ona. Ťažko mohla očakávať, že po tom, čo sa dnes udialo, by nechcel viac. A obdivovala ho za to. Že si chytil jeden jej prsník? Iste, cítila, že sa to vracia, keď sa jej dotkol, ale nebolo to nič hrozné a ona dnes skutočne nechcela skúmať, v ktorom okamihu by to začalo byť hrozné nehovoriac o tom, že nemala viac energie bojovať so svojimi morami. „Mohla by som sa osprchovať?“ nesmelo sa spýtala.

„Samozrejme, môžeš hocičo budeš chcieť,“ okamžite prikývol.

„Asi použijem tvoje veci a asi budem voňať ako slabý chlap,“ zaškľabila sa.

„Prežijem to, hlavne keď ostaneš,“ nesmelo skúsil. Len sa usmiala. Samozrejme, že ostane. Nech by voňala akokoľvek. A možno lepšie, keď bude pri ňom ležať s jeho pánskymi vôňami, ako s tými svojimi, ktoré ho privádzajú do varu. Dal jej košeľu a boxerky. Díval sa, ako sa zabalená v prikrývke, hoci sa mu to gesto zdalo zbytočné, vytráca do kúpeľne. Keď odišla, nedokázal odolať. Tomu by nedokázal odolať nikto na svete. Vzal jej nohavičky do rúk. Stále boli vlhké a... kurva, keď toto prežije bez straty rozumu, bude zrejme veľmi statočný. Voňali úžasne a on si s privretými očami predstavil, ako bude chutiť v skutočnosti. Zrejme ako Ginny a už to je synonymom božstva...

„Kde si sa naučila tak bozkávať?“ spýtal sa o čosi neskôr spomenúc si na ústnu prezentáciu snov každého chlapa. Ležali spolu v objatí po tom, čo sa osprchoval aj on, prezliekli periny a vybrakovali chladničku. „Bolo to... ehm, ešte som niečo také nikdy nezažil.“

„My, anglické dievčatá, máme jednoducho talent,“ zazubila sa a mrkla naňho. Videla v jeho tvári vážnosť. „Ja neviem, Harry,“ mykla plecami. „Nič podobné som doteraz nerobila. Ani s ním,“ zamračila sa. „Zrejme si za to mohol ty.“

„To je dobre,“ usmial sa spokojne. „A môžeš to robiť hocikedy.“

„No...“

„Áno, jasne, ja viem,“ prerušil ju. „Pôjdeme na to pomaly. Teraz už aspoň vieme, že za chlapmi chodiť nemusíš.“

„Sama to asi nezvládnem, bez teba,“ sčervenela. „A stále mi to príde divné.“

„Je to možno neštandardné, ale je to fajn,“ zovrel ju ešte pevnejšie. A ona sa upokojila. Skutočne zvláštny spôsob, ako sa starať o odstránenie sexuálnej frustrácie. Rozhodne ale lepší spôsob, než aký prevádzala do tejto doby.

      Dom Potterových, Godricova úžľabina, 26.9.2001

Harry sa, už takmer tradične, primiestnil v stredu večer na večeru k svojim rodičom. V Spojených štátoch sa nestretávali každý týždeň, ale tam mal vlastných aktivít oveľa viac, ako v Anglicku. Hoci aj tu sa už začali rojiť rôzne ponuky a neboli to len rozhovory, či fotenie alebo rôzne reklamy. Boli to aj účasti na spoločenských akciách, či už obyčajné narodeniny niektorého z metlobalistov, alebo dokonca večierky prominentých a eventuálnych sponzorov, podnikateľov a boháčov. Doteraz sa im úspešne vyhýbal. Nepoznal poriadne pomery v Anglicku a nechcelo sa mu nechať sa zatiahnuť do podivných hier. Mal na pamäti prazvláštne vlastníctvo Londýnskych Drakov rodinou Malfoyových a to mu ako varovanie stačilo.
                „Haló, je niekto doma?“ zakričal z chodby, pretože sa nikto nehrnul, aby ho pozdravil. „No to je pekné,“ zaškľabil sa, keď začul mamin výkrik odniekiaľ z pracovne, aby len šiel ďalej.

„Som tu,“ usmiala sa, keď vyšla z pracovne. Zrejme bola zase zahrabaná v tom svojom výskume. Nie, určite bola zahrabaná v tom svojom výskume. „Si sám?“ podivila sa. Neušiel jej starostlivý a možno trocha prekvapený a smutný tón. Usmial sa.

„Som,“ prikývol a vtisol jej bozk na líce.

„Je všetko v poriadku?“ pozorne si ho prezerala.

„Jasne,“ zasmial sa. „V najlepšom. Ginny má večer nejaké reklamné stretnutie Harpyí, ja vlastne ani neviem presne s kým, ale vravela, že keď im to klapne, tak budú mať všetky na rok zabezpečený prísun športových podprseniek,“ uchechtol sa. Lily naňho neprestávala pozorne hľadieť.

„Aha, takže všetko v poriadku, fajn,“ prikývla. „Zdáš sa mi... akýsi rozjarenejší, nie?“

„Si moja mama a už len ten fakt svedčí o tom, že nech by som bol rozjarený akokoľvek, tak tebe dôvod vravieť nebudem,“ nevinne sa uškrnul. „Nie, ešte nie je úplne všetko v pohode, ale všetko je správne nasmerované,“ zovrel ju v náručí. Vlastne si ani nepamätala, kedy ju takto spontánne a bezdôvodne objal. Usmiala sa. Bol šťastný a to bolo najhlavnejšie. Nech už sú vzťahy medzi nimi akékoľvek. Len dúfala, že prípadný pád nebude príliš bolestivý. „Kedy budeme jesť? Mám hlad, ako vlk.“

„Pôjdem zohriať večeru. Otec by mal byť doma každú chvíľu. Stále je vrazený na ministerstve a stále niečo riešia,“ zavrtela hlavou.

„Tak ste na tom vlastne rovnako, nie?“ šiel s ňou do kuchyne, aby nazrel do hrncov. Plesla ho po rameni a vyháňala preč od sporáka. „Ako ide výskum?“

„Pomaly,“ nešťastne vypustila. A rozrozprávala sa o svojom výskume, ktorý sa skutočne snažil pochopiť a počúvať. Nakoniec si zapamätal len to, že sa im Snape pokúsi zohnať ďalšieho vlkolaka a najlepšie by bolo, aby mali jeho telo priamo v Londýne v ústave.

Po niekoľkých minútach sa objavil aj James a ospravedlňoval sa za svoje zdržanie.

„Ale mal som k nemu dôvod,“ povytiahol obočie pri večery. Kútikom oka pozrel na syna a zazubil sa. „Gwen sa podarilo zohnať veľmi atraktívneho súpera pre Anglicko na marec,“ zamrkal. Harry naňho zvedavo pozrel, dokonca aj Lily spozornela.

„Koho?“ spýtal sa Harry keď pochopil, že sa to bude musieť spýtať, pretože jeho otec sám od seba ani nehlesne.

„Cez Moranovú vybavila zápas s úradujúcimi majstrami sveta,“ usmial sa.

„Nekecaj,“ Harry vypleštil oči. Tak to bude teda skutočne zápas s veľkým zet. James s úškľabkom prikývol. „A Íri prídu sem?“

„Áno, posledný zápas hráme vonku s Japoncami,“ prikývol.

„Tak neviem, či sa tešiť alebo desiť,“ zavrtel hlavou. „Tak krátko pred začiatkom majstrovstiev.“

„Samozrejme, že tešiť,“ odvetil James presvedčivo. „A samozrejme im neukážeme všetky naše zbrane. To si necháme až na finále,“ zaškľabil sa. 

To bolo zrejme príliš odvážne prehlásenie, ale tak každý môže o niečom sniť, nie? A jeho otec si už zjavne sen našiel. Ale po tom, čo sa onedlho stretnú so Švédmi a potom s Rusmi a podarilo sa im vybaviť Írov, tak je jasné, že prípravu berú všetci veľmi vážne a zodpovedne a že sa aj v tejto príprave dajú vidieť skryté ciele trénera reprezentácie.

Do roku 1994 sa konal Svetový pohár, respektíve sa víťaz určil vo finále. Naposledy to bolo práve v roku 1994, kedy vyhrali Íri. Svetový pohár trval dva roky. Počas týchto dvoch rokov sa stretávali reprezentácie vo vzájomných zápasoch a víťaza určil posledný zápas. Aj krajina, v ktorej sa malo uskutočniť finále, sa žrebovala dopredu. Ostatné finále sa konalo v Anglicku.

Tesne pred tým, ako sa mal rozbehnúť ďalší ročník, prišla Svetová metlobalová asociácia s novinkou, v ktorej sa nechala inšpirovať muklami. Miesto toho, aby trvali boje dva roky sa rozhodli, že sa bude uskutočňovať len jeden turnaj a to v trvaní jedného mesiaca, na ktorom sa predstaví 32 najlepších reprezentácii. MS sa budú konať každé štyri roky a medzi jednotlivými šampionátmi sa odohrávajú buď kontinentálne poháre alebo rôzne putovné poháre. Anglicko sa v tomto období zúčastňuje Majstrovstiev Európy a zároveň sa každý druhý rok uskutočňuje Merlinov pohár, čo je súťaž víťazov ligových súťaží. Naposledy sa z neho vracali Harpye až po prehre v semifinále.

V roku 1998 boli odštartované novodobé Majstrovstvá sveta v metlobale v Egypte, ktoré vyhrali práve Íri a nadviazali tým na víťazstvá zo Svetových pohárov. A Harry vedel, že keby anglický systém nebol postavený na hlavu, mohol sa zúčastniť už týchto majstrovstiev. Anglicko vtedy nepostúpilo ani zo skupiny.

Tento systém sa stretol s kladným hodnotením ako odborníkov, tak aj širokej verejnosti. Nemusia sledovať zápasy dva roky, celý turnaj majú na jednom mieste a v oveľa kratšom časovom horizonte. V roku 2002 sa MS uskutočnia vo Francúzsku a Íri, ako úradujúci majstri sveta a Rusi ako finalisti sú horúcimi favoritmi. A spolu s nimi Bulhari, Švédi, Brazílčania a Austrálčania. Veľa sa čaká aj od Japoncov či Nemcov alebo Juhoafričanov či Indov. S Anglickom zatiaľ nikto príliš neráta, hoci majú miesto medzi tridsiatkov najlepších svetových družstiev zaistené už roky.

„No a okrem Írov sme riešili aj inú vec,“ z Jamesa to nadšenie razom zmizlo. Díval sa na syna a s povzdychom pokračoval. „Nepáči sa mi to a ani tebe nebude. Ale viem, že má Gwen pravdu. Je potrebné nájsť ti adekvátneho náhradníka. Alebo teda druhého stíhača...“ zaškľabil sa.

„Hocikto len nie Brix,“ prevrátil oči. A tušil, čo chce jeho otec povedať.

„Ten hrať tentoraz nebude, rovnako ako ty,“ díval sa na Harryho. Ten prikývol. „Pochop, pokiaľ budeš hrať ty, nemôžeme vybrať ďalšieho...“

„Ja to chápem,“ prerušil ho okamžite. „Nie, že by sa mi to pozdávalo, samozrejme. Rád by som hral hocičo a stále, ale viem, že je dôležité sústrediť sa aj na záložný team.“

„Áno, správne,“ prikývol. „Rozdajú si to Price s Corkinom. Ani Snyderová nebude hrať...“

„Tak, hrať môžu len dvaja nie?“ zazubil sa. „A United s Pýchami sú dobré tímy, ktoré majú dobrých stíhačov...“

„Pravda. Ani Wood nebude hrať. Nastúpi tvoj kamarát a Teel.“

„Drak?“

„Nebuď ako Gwen,“ prevrátil oči. „Tá tiež krúti nosom nad všetkým Dračím.“

„Ani sa nedivím.“

„Musela ale rezignovať. Ginny tiež hrať nebude,“ pozrel na syna.

„Celkom logicky. Predpokladám, že ani Marcus Green hrať nebude,“ spomenul odrážača od Kaní.

„Správne.“

„Len dúfam, že to nie je nariadenie alebo pomsta niekoho, komu by sa nepozdávala reklamná kampaň na Nimbuse,“ zaceril sa.

„To snáď nie,“ ozvala sa aj Lily. Málokedy sa im plietla do metlobalových rozhovorov, ale táto myšlienka sa zdala byť absurdná. Hoci, ktovie?

„Nie, do trénovania si nenechám strkať nos od nikoho,“ protirečil James. „Proste len musíme do seba napasovať ďalších hráčov. No a pre teba to znamená to, že budeš mať budúci týždeň dovolenku...“

TOPlist