13. Kolaudácia

                Harry vedel, že po tom, čo Hermiona odovzdala kľúče od bytu Amande a podpísala nejaké dokumenty a oni v ten moment skutočne začali bývať v jeho dome, bude musieť nastať nový režim. Povedal to a ona mu to pripomenula. A nastane nový režim pre oboch, nielen preňho.

                Pre ňu to znamenalo asi to, že dokončí poslednú prácu pre muklovské vydavateľstvo, dúfala, že dočasne, a zameria sa len na prácu pre ministerstvo. Peniaze za prenájom by jej mali pokryť časť príjmov pochádzajúcich z tejto činnosti. Premýšľal, že jej nadhodí, aby si o financie nerobila starosti, ale zamietol tú úvahu v momente, ako mu napadla. Nielenže by ho poslala do čerta, ale zrejme by to spravila veľmi kvetnato.

                A preňho to znamenalo to, že večere, ktoré si zvykla tráviť revíziou, budú tráviť akýmisi psychosedeniami. Doobedia si chcela vyhradiť na kurzy varenia, ako to pomenovala. Prezradila, že pre Molly to nebude vôbec obeť. Alebo mrhanie jej časom. Skôr naopak. Po tom, ako si jej deti založili vlastné rodiny a presťahovali sa, ostala v Brlohu sama. Niekedy sa stretli na rodinných stretnutiach. Vianoce aj narodeniny všetkých sa oslavovali práve tam. Taktiež niektoré nedele, len tak. Pre ňu to bolo ale málo, a keď sa zjavil Harry a začali pravidelne chodiť do Brlohu, bolo to pre ňu vyslobodenie z tej nečinnosti a pocitu akejsi nadbytočnosti.

                Pre oboch znamenala Molly veľa. Harry nemal mamu vlastne nikdy a od prvého stretnutia ju tak bral. A Hermiona vo vojne tiež prišla o rodičov. Prvé dva roky bývala s Ronom v Brlohu, než sa rozišli a ona si našla prvý prenájom. Stále však bola blízko Weasleyovcov a Molly ju brala ako svoju vlastnú dcéru ešte skôr a viac, než prišli Alica, Amana a Susan. Vlastne ju tak brala ešte počas ich školskej dochádzky, keď Hermiona trávila časť prázdnin s nimi.

                A Harry zožal akýsi osobný úspech aj v tom, keď si vybojoval prítomnosť Molly v jeho kuchyni. Nemohla predsa vyvárať zo svojho, ale to nepovedal nahlas. Zakryl to tým, že jeho kuchyňa potrebuje zabehnúť a posunul jej peniaze, aby ju riadne zásobila. Tak, ako má správna kuchyňa zásobená byť, pretože on o tom nemal ani poňatia a Hermionina predstava bola tiež značne obmedzená len na vybrané druhy potravín. Jedávala väčšinou vonku alebo na ministerstve a varila skutočne len sviatočne. A vzápätí sa rozhodol premiestňovacie územia spojiť aj s Molly. Aj ona bude chodiť často, tak nech sa vyhne zbytočnej pozornosti.

                A tak sa malo stať, že Ginny ráno odovzdá Charlieho babičke a oni dvaja sa premiestnia k Harrymu, kde do obeda prebehne kurz varenia, ktorý potom statočne na obed zjedia. Po obede buď ostanú a budú pokračovať v praktických kúzlach, alebo sa vrátia do Brlohu, kde mal Harry rozrobené nejaké tie ergoterapeutické práce. A po večeri sa mali vracať domov, aby prebehli psychosedenia.

                Takto im to Hermiona rozplánovala a takto to malo prebiehať.

                „Na náš spoločný domov, ak sa to tak dá nazvať,“ zahlásila Hermiona po tom, ako Amanda odišla a oni osameli. Vybral víno. Alkohol, kávu, čaj a základné potraviny na raňajky mali kúpené. O ostatné sa postarajú zajtra.  Prvý večer v novom dome sa pivom odbiť nedal.

                „Určite sa to tak dá nazvať,“ usmial sa a opatrne si štrngli. „Víno mi, myslím, začína chutiť,“ priznal, keď si sadli v obývačke na pohovku.

                „Aký alkohol si v živote vlastne pil?“ spýtala sa zvedavo, keď sa pohodlne usadila.

                „Ideš ma vyšetrovať?“ usmial sa.

                „Idem sa s tebou rozprávať,“ povytiahla obočie. Áno, ich psychosedenia. „A aby sa trocha uvoľnila atmosféra, začnem s nevinnými otázkami,“ zaškľabila sa naňho. „Takže? Čo všetko ste so Snapom pili?“

                „Ehm... mimo elixírov, myslíš,“ prikývol. „K alkoholu sme sa nedostali často... aby si mala teda konkrétnejšiu predstavu... nemali sme peniaze. Niekde sa zamestnať a zarobiť si nebolo možné. Čiže sme vlastne len kradli, prípadne sme si jedlo odrobili, keď Snape prinútil dotyčných myslieť si, že od nás prácu chcú a aj nás nakŕmia a neskôr to naučil aj mňa...“

                „Čiže vieš manipulovať s mysľou,“ ticho vypustila dívajúc sa naňho. Niečo podobné očakávala. Viac ako jedenásť rokov vedľa Snapa, dennodenne, noc čo noc, to nebolo len o naháňaní smrťožrútov. On ho učil a zrejme ho naučil všetko, čo vedel a vedel toho veľa. Keď zmizli, mala pocit, že Snape vedel viac, než Dumbledore.

                „Hermiona,“ skrúšene z neho vyšlo. „Je veľmi dobre, keď vie o tom, kto vtedy so mnou zmizol a kto so mnou bol celé tie roky, tak málo ľudí. Povedal by som vybraná skupina ľudí. Tým to totiž prekážať nebude. Nebudem urážať inteligenciu nikoho z vás. Každý si musel domyslieť, že byť so Snapom taký dlhý čas, sa nemohlo zaobísť bez... istej zmeny. Mojej zmeny. K mojej obhajobe... Snape ma naučil všetko, čo vedel. Robil som to, pretože sme museli jesť a piť, museli sme prežiť, utekať a liečiť sa, ale hnusí sa mi to. Hnusilo sa mi to vtedy, teraz a aj vždy bude a nebudem robiť veci, ktoré som robil len kvôli prežitiu aj vo svojom... civilnom živote, da sa to tak nazvať,“ vyriekol dívajúc sa do jej tváre. Prikývla.

                „Mysleli sme si,“ prezradila zrejmú vec. „A nevadí to. Nemysli si, že by ťa niekto začal brať ako Snapa,“ zavrtela hlavou. „Stále si to ty.“

                „Správne. Naučil ma všetko, nie všetko však viem ovládať tak, ako on. A niečo vôbec. Neviem čítať myšlienky, nemysli si. Dokážem maximálne niečo vsugerovať človeku... je to niečo ako Imperius až na to, že je to trvalé. Protiví sa mi to. Vždy ma to znechucovalo a vždy mi bolo hovorené, že s ušľachtilosťou si môžem akurát tak ustlať na banánovníku a ostať drepieť na mieste. Že bez čiernej mágie nemám nikdy šancu dolapiť ani jediného. Nepohnem sa z miesta. A on nemohol byť tým, ktorý by všetko spravil za mňa, hoci to prvé roky robiť musel.“

                V miestnosti zavládlo ticho. Určite počítala s horšími vecami a určite tam aj horšie veci boli. Stále to bol ale Harry Potter, neprestal ním byť ani po jedenásťročnom, určite nie ľahkom spolužití so Snapom.

                „Takže?“ spýtala sa po chvíli. „Aký chľast si pil?“ S miernym úsmevom si odpila z vína. A on sa uchechtol.

                „Lacnú whisky, najčastejšie. Tá bola dobrá aj na dezinfekciu či anestéziu. A potom pivo. No a... záležalo od toho, v ktorom kúte sme boli. Tequila, vodka, ovocné destiláty... vždy lacné alebo ľahko dostupné k odcudzeniu,“ zaškľabil sa významne. „Víno ale nikdy...“

                „A Snape normálne chľastal?“ vyzvedala s úškrnom.

                „By si sa čudovala, čo všetko robil...“ stíchol, keď sa ozval zvonček. Alebo skôr signalizácia alarmu pri bránkach. Pozrel na hodiny. Bolo desať večer. „Čudné...“

                „Počkaj, aj to chcem vidieť. Nie vedieť, ale vidieť,“ vyskočila na nohy a hnala sa k nemu k vchodovým dverám.

                Pod monitorom napojeným na zadnú bránku svietilo zelené svetlo. Čiže čarodejník. Stlačil tlačidlo a na monitore sa zjavila návšteva.

                „No to ma poser...“

                „Harry!“ zamračila sa na výber jeho slov.

                „Ako inak by si to nazvala?“ nevinne mykol plecami a stisol tlačidlo, ktoré návštevu pustilo dnu. „Som zvedavý, čo chce,“ zamrmlal si a šiel k dverám na terasu.

                „Mám ostať?“ zakričala na jeho chrbát. Zavrtel hlavou.

                „Nebude potrebné...“

To už ale otváral dvere a díval sa, ako k nemu po chodníku prichádza Neville.

„Dobrý večer,“ pozdravil ho Neville.

„Dobrý,“ prikývol a odstúpil, aby mohol prejsť dnu. Zamračene za ním zavrel. Štvrtok večer, desať hodín, mal by byť doma. Čo sa stalo, že doliezol? Len dúfal, že nič vážne s Ginny.

„Máš to tu... pekné,“ Neville sa poobzeral. Zbadal na stolíku víno s dvoma pohármi. Hermiony nebolo. Pozrel na Harryho.

„Dáš si víno? Alebo pivo?“

„Nie, ďakujem, nezdržím sa,“ zavrtel hlavou. S Hermionou tu mal bývať. Spoločne. Je večer a oni popíjajú víno. Vcelku romantické. „Prišiel som sa v prvom rade ospravedlniť za ten nos,“ vyliezlo z neho. „Trocha mi ušli nervy a mal si pravdu... mal som ťa udrieť tvárou v tvár.“

Harry sa naňho díval a pomyslel si, že tvárou v tvár by si ani neprdol. Mlčal. A mlčal aj Neville.

„A v druhom rade?“ spýtal sa Harry. Neville stiahol obočie. Ale prijatie ospravedlnenia a následné objatie asi čakať nemohol.

„V druhom rade som prišiel kvôli tomu víkendu. Pozývaš k sebe priateľov aj s rodinami. A ja sa nemôžem považovať za tvojho priateľa. Jednoducho to nejde. Rozumieš?“ opýtal sa. Harry mu chcel toho povedať veľa, ale zrejme nemohol. Mykol plecami. „Je mi to ľúto a štve ma to. Som ale Ginniným manželom a otcom jej dvoch detí... a ty si povedal, že ju miluješ. Nemôžem byť tvojím priateľom,“ stiahol obočie.

„Iste, tomu rozumiem,“ prikývol Harry. „Mám rovnaký názor... na nešťastie. Nemôžeš byť mojím priateľom a ja nemôžem byť tvojím.“

„Fajn, som rád, že sme si porozumeli,“ zavrčal Neville podráždene. „Samozrejme som si vedomý toho, že si ten hrdina a že je potrebné ti pomôcť. To všetko chápem a uznávam. A hoci sa mi ani za mak nepáči, že s tebou moja manželka trávi toľko času, stále si pamätám, čím si pre mňa bol a chcem, aby si bol v poriadku,“ zamračil sa ešte viac. „Vážne chcem, aby si bol v poriadku a to čo najskôr. Chápeš? Čím skôr sa dáš do poriadku, tým skôr nebude mať Ginny dôvod byť pri tebe. Obaja zrejme vieme, ako to je. Určite ti to povedala. Ale, Harry, je mi to jedno...“ potichu zavrčal a spravil krok k Harrymu. „Miluješ ju. Ona, ak už nie, tak ťa zrejme tiež začne... ale ja na to seriem. Kvôli deťom odo mňa neodíde a ja to ani nedovolím. Ostane mojou manželkou navždy,“ mierne sa pousmial. „A ty sa hľaď dať do poriadku a ani sa nepokúšaj na ňu položiť svoje paprče...“

„Dobre, Neville,“ prikývol Harry dusiac v sebe zlosť. Usmial sa. „Ďakujem ti za tvoj názor, konečne si sa ukázal ako chlap. A teraz vypadni...“ ukázal hlavou na dvere. Neville sa otočil na päte a odkráčal.

Harry pomaly zavrel dvere a mal neuveriteľnú chuť do niečoho udrieť. Alebo kopnúť.

„Kurva,“ uľavil si aspoň slovne.

„Práve som hovorila s Ginny,“ zo schodov schádzala Hermiona. „Pri večeri diskutovali o tom víkende. Decká chcú ísť, keď tu budú aj ostatné deti a Nevilla to trocha... asi roztrpčilo, by som povedala. Čo chcel?“ so stiahnutým obočím sa naňho dívala. Vyzeral pokojne, ale v očiach zbadala veľké množstvo hnevu.

„Značkoval si teritórium,“ nasilu sa zaškľabil. „Poďme na to sedenie. Čím skôr budem v poriadku, tým skôr si Neville myslí, že bude šťastný...“

------

                Hermiona na ďalší deň najskôr musela Molly vysvetliť, ako funguje sporák s trúbou. Nebolo to nijako dlhé vysvetľovanie, Molly hlavne potrebovala stráviť tú muklovskú vecičku, ktorá sa však až tak príliš nelíšila od jej sporáku doma, ako napokon uznala. A potom vážne začal kurz varenia. Charlie sedel na vysokej stoličke pri pulte a uškŕňal sa Hermioniným prvotným pokusom prinútiť nôž, aby úhľadne krájal zeleninu. Jeho otec bol šikovnejší, ako so smiechom podotkol. Jeho krstná sa zatvárila ublížene, otec víťazoslávne a Molly sa len usmievala.

                Keď sa Ginny vrátila oveľa skôr, než boli zvyknutí s tým, že článok odovzdala, ale momentálne nie je o čom písať, pretože nebolo nových tém, Hermiona navrhla Charliemu, že môže ísť na hodinu k počítaču, ale skutočne len na hodinu zahrať si do jej izby nejakú hru a tým dvom vrkla, že by sa mali vážne porozprávať.

                „Ako si myslíš, že to napokon dopadne, zlato?“ spýtala sa Molly, keď sa Ginny s Harrym zavreli dole v hosťovskej izbe. Hermiona na ňu pozrela. No iste, aj matka si musela niečoho všimnúť. Hlavne keď trávili prakticky všetok čas v Brlohu.

                „Neodvažujem sa odhadovať,“ priznala úprimne. Keby Harry chcel, vsugeroval by Nevillovi čokoľvek a on by si ničoho nevšimol. Ibaže Harry bol stále ten Harry, ktorého poznala. Zrejme jediný ostal takým, aký bol a to toho zažil najviac zo všetkých. „Rozhodne v týchto prazvláštnych vzťahoch držím palce Harrymu,“ vyriekla rozhodne a dívala sa Molly do očí. Tá sa smutne pousmiala.

                „Viem veľmi dobre, že po Harryho smrti moje dievčatko nebolo šťastné nikdy. Šťastné tým špeciálnym spôsobom. A nech by mala aj sedem detí, ako ja, nedokážu zaplniť to miesto, ktoré by malo byť zaplnené,“ povzdychla. „Neville nie je zlý chlapec a určite mu neprajem nič zlé, ale proste nebol pre Ginny stvorený. Či by sa Harry vrátil alebo nie,“ zavrtela hlavou a začala zberať zeleninu z linky.

                Hermiona zavrtela hlavou a vzala do rúk prútik. Nie, toto bolo niečo, do čoho sa nemohla pliesť ani najmenej. V hre bolo oveľa viac, ako šťastie dvoch ľudí. Omnoho viac.

-----

                „Tak, máme hodinu. Môžeme sa v pokoji porozprávať,“ vypustil Harry, keď za sebou zabezpečil miestnosť. Videl, ako si Ginny sadla na stoličku k stolíku. Neostalo mu nič iné, len si sadnúť na posteľ.

                „Nebude to hodina. Charlieho počítač nikdy nebavil,“ prezradila vzťah ich syna k technike.

                „Tak využime čas naplno. Čo sa včera stalo? To ma najviac zaujíma.“

                „Ja neviem,“ mykla plecami. „Normálne sme večerali, Charlie spomenul, že v sobotu u teba prvý raz prespí a deti chceli tiež... tak som im vysvetlila, že to nepôjde, pretože ty si Charlieho otec a oni majú domov doma. Pochopili to a začali hovoriť, ako budú s Arturom, Améliou a Percym... ako si to užijú a tak. Celú večeru. A to bolo všetko,“ mykla plecami. „Keď sme dojedli a deti som uložila...“ zamračila sa. Opatrne naňho pozrela. Spýtavo povytiahol obočie. „Čakal na mňa v posteli, okúpaný a ja som vedela, že bude chcieť sex. Už to na ňom poznám. Povedala som sa, že mi nie je dobre a ani nebolo,“ stiahla obočie ešte viac. „Obliekol sa a odišiel, bolo mi jasné kam. Čo vlastne chcel?“

                „To preto, lebo si ho odmietla?“ s uchechtnutím zavrtel hlavou. „Je ešte viac zúfalejší, než som si myslel.“

                „Harry, bez invektív, prosím,“ zahriakla ho, avšak len potichu.

                Zavrtel hlavou a povedal, prečo Neville prišiel. Stíchol. A ona mlčala tiež. Potom sa postavil.

                „Je to na hovno, Ginn. On sa ťa nevzdá, aj keď sa ťa bude držať zubami nechtami. Je mu to úplne jedno... že nebude šťastný ani on a ani my dvaja. Rozdiel medzi ním a tebou je ten, že ty to robíš kvôli deťom. On len kvôli sebe. Aby dokázal, aký veľký je chlap. Dokázal akurát to, aký chudák je to,“ stíchol.

                A mlčala aj ona. Sedela tam so sklonenou hlavou ako kôpka nešťastia a on nechápal. Kedysi by bez váhania prekliala každého, kto by sa jej pokúsil skrížiť cestu. Kto by ju chcel do niečoho nútiť. Kto by na ňu len škaredo pozrel. A teraz?

                „Ja sa ťa nevzdám,“ upozornil ju. „Ak mi mieniš navrhnúť rezignáciu, nepristúpim na to. V žiadnom prípade,“ zavrtel hlavou. Zdvihla k nemu pohľad, v očiach mala slzy. Zamračil sa. „Nie, neustúpim. Nestiahnem sa. Seriem na to. Naňho. Milujem ťa. Ty miluješ mňa. To je jasné. A čo sa týka tých dvoch malých človiečikov... dobre, zrejme budú na mňa nahnevaní. Možno aj dlhšiu dobu. Ale zmieria sa s tým. Charlie im pomôže. Ginn...“ zamračil sa ešte viac dívajúc sa na jej reakcie.   

                „Skúsme ešte vydržať,“ pípla zúfalo. „Nejakú dobu...“

                „Ako dlho? Rok? Desať?“ uchechtol sa.

                „Neviem. Toľko určite nie. Môžem niečo skúsiť... čo ja viem? Môžem mu odmietať sex. Znásilňovať ma hádam nebude.“

                „To by som mu vážne neradil.“

                „Nevydrží to so mnou dlho. Ja ho prinútim,“ dívala sa naňho. Mal pocit, akoby jej v očiach zbadal známu iskru, ktorá sa zjavila vždy, keď niečo naplánovala. „Rovnako ako ja, ani on nechce deťom ublížiť. Bude predstierať šťastnú rodinu. Mne to problém nerobí. Keď ti otvorene vyhlásil vojnu, vyhlásim mu ju otvorene aj ja, aspoň čo sa spálne týka. A keď sa bude správať pred deťmi ako hlupák, oni to pochopia. Charlie to pochopí. A máš pravdu, Charlie má na Franka a Lunu veľký vplyv. Keby sa niečo medzi mnou a Nevillom začalo diať, Charlie bude na mojej strane. Len nesmie vedieť, že v tom máš prsty ty,“ neprestávala sa naňho dívať a on fascinovane na ňu.

                „Máme plán,“ prehlásil prekvapene. „Ty a ja... máme plán,“ usmial sa. A ona mu úsmev opatrne opätovala.

                „Nechcela by som mu ublížiť, vážne ho mám rada, ale keď to inak nepôjde, tak áno... máme plán,“ pevne prehlásila.

                „Ginn,“ vydýchol a podišiel k nej, aby si k nej kľakol. „Milujem ťa,“ šepol.

                „Veď aj ja teba, ty hlupáčik,“ hlesla s úsmevom. Sklonila sa k nemu, aby ho nežne pobozkala na pery. „Deti ale nesmú nič spozorovať. Chápeš? Ani Charlie. Budeme len priateľmi. Dobrými priateľmi z minulosti, ktorí si pomáhajú. Keď niekto spôsobí môj rozchod s Nevillom, musí to byť on. Jedine on. Ja budem vzornou matkou... a manželkou, ktorá bude robiť všetko pre dobro rodiny až na to, že mu neposkytnem sex. On si to nakoniec uvedomí, že nám nemá stáť v ceste. Uvidíš.“

                „Ja ti verím,“ pousmial sa. „A keď vravíš, že nebude sex... nebude ti chýbať?“ nevinne na ňu pozrel.

                „Dokážem si dosť dobre pomôcť aj sama,“ podarilo sa jej uškrnúť.

                „O tom nepochybujem. Ale stále je tu niekto, kto by ti s tým dokázal pomôcť možno lepšie, vieš?“ natiahol a chytil gombík od jej nohavíc medzi prsty.

                „Keď bude najmenšia príležitosť, sľubujem,“ ubezpečila ho a chytila mu ruku do svojej. Odtiahla ju od gombíka. „Teraz to ale nejde. Vedľa je moja matka a hore náš syn,“ uchechtla sa.

                „Sme zabezpečení a stále máme trocha času,“ nenechal sa odbiť a siahol jej na stehno.

                „Nemôžem,“ šepla. V hlase jej ale začul, že by neprotestovala. „Ako som včera tvrdila svojmu zákonnému manželovi, nebolo mi dobre. Pred menštruáciou mi nie je dobre a on to asi za tých šesť rokov nepochopil. Nemôžem, Harry. Teraz to nejde,“ dívala sa do jeho šteňacích očí a musela sa zasmiať. „Proste menštruujem, no...“

                „Sakra,“ zaprskal nespokojne. Vážne mali ešte zhruba polhodinu a za tú dobu by sa dalo toho stihnúť veľa. Minule im to stačilo habadej. „Ale ja nemenštruujem, Ginn,“ pozrel na ňu zo zeme. „A nebaví ma robiť si to stále sám, vieš?“ natiahol s úškľabkom. A ona sa uchechtla.

                „Tak poď hore, niečo s tým spravíme,“ vyzvala ho s tlmeným smiechom.

                Poslúchol okamžite a vymenili si miesta. On si sadol a ona si pred neho kľakla. Bez váhania mu rozopla nohavice a on sa nadvihol, aby mu ich stiahla spolu s trenkami. Jeho úd začal pozvoľna tuhnúť, stále však nebol pripravený. A ona ho vzala do rúk a dívajúc sa mu do očí následne aj do úst. Spokojne zavrčal.

                Lenže ona chcela viac. Teda nie pre seba. Minule si len stiahol nohavice a šiel na vec. Teraz to tak tiež vyzeralo. A ona mu popri stimulovaní siahla na košeľu, aby ho rozopla.

                „Sakra, Harry,“ hlesla a prestala ho ústami aj manuálne vzrušovať.

                „Čo?“ zamrmlal a otvoril oči. Dívala sa na jeho hruď zamračene.

                Že bol chudý, to by nebol problém. Rebrá síce stále vyčnievali, ale viditeľne priberal. Boli na ňom známky ochabnutých svalov, ktoré budú potrebovať viac času na zregenerovanie. Vážne vyzeral zúbožene. To ju nešokovalo natoľko, ako hlboká jazva tiahnuca sa od jeho ochlpeného hrudníka cez ploché až takmer vpadnuté brucho k pravému stehnu. A niekoľko ďalších a menších. Prstami prechádzala po jazve a potom naňho spýtavo pozrela.

                „To je dlhá história,“ zašomral. Neprestávala ho študovať. „Ja ti to raz poviem, ale teraz, Ginn, prosím...“ šepol a pohladil ju po hlave. S povzdychom sa vrátila k jeho nedočkavému údu, aby pokračovala vo svojej práci pozorne sledujúc každú jeho reakciu, mimiku jeho tváre, občasný pohľad jeho zelených očí. Vnímajúc ruky vo svojich vlasoch, ktoré jej naznačovali, čo potreboval. Jeho panvu, ktorá sa začala hýbať. Hrala sa s ním s láskou a radosťou nevšímajúc si, čo to robí s ňou. Keď vrcholil, spravila to, čo robila naposledy pred viac ako jedenástimi rokmi a pohltala všetko, čo z neho vyšlo.

                A keď sa upokojoval bozkávala tú hyzdiacu jazvu od stehna, cez brucho a hrudník, aby sa zastavila pri jeho tvári a jemne ho bozkávala.

                „Milujem ťa, Harry Potter,“ šepla mu do ucha zapínajúc mu košeľu. „Nech sa deje čo chce. Nezabúdaj na to.“

                Keď sa vrátili naspäť do kuchyne, Harry vyzeral ako Harry. Lenže Molly a rovnako aj Hermiona, si všimli v očiach Ginny podivnej, takmer až radostnej iskry. Obaja prehlásili, že je všetko v poriadku a oni o tom nepochybovali. Aspoň, čo sa ich dvoch týkalo. Sprisahanecky sa na seba pozreli a obom napadlo to isté. Boli veľmi zvedavé, ako to všetko skončí.

------

                „Si nervózny?“ spýtala sa Hermiona Harryho na ďalší deň. Molly vládla v jeho kuchyni a oni vzadu v záhrade roztiahli dlhý stôl a rozložili stoličky. Všetko to bolo nové a čisté.

                „Na počudovanie nie,“ usmial sa. Vážne mal celkom dobrú náladu na to, že mali prísť jeho hostia, aby skolaudovali dom.

                „To je dobre. Tvoja sebadôvera je povzbudivá,“ zasunula stoličku a pozrela naňho. „Sľúbila som si, že to nechám tak a nebudem vyzvedať, ale keď to súvisí s tým, ako sa cítiš, tak proste musím. Má to niečo spoločné s Ginny?“ opatrne sa spýtala. Pozrel sa na svoju kamarátku.

                „Definitívne sme zakopali vojnovú sekeru,“ prezradil s miernym úsmevom. „Už medzi nami nie sú nezhody a mňa to upokojilo, vieš?“ povytiahol obočie. Zamračila sa. „No a teraz povyťahujem chľast. Myslím, že mám chuť sa dnes opiť.“

                „Nezabúdaj, že tu dnes prvý raz prespí Charlie,“ upozornila ho s úškrnom.

                „Aha, fakt. Dobre, tak sa opijem zajtra,“ so smiechom šiel do domu, aby z pivnice povynášal alkohol. Hermiona zavrtela hlavou a šla pomôcť Molly do kuchyne. Hádam jej nebude veľmi zavadzať.

                Ešte, než začali chodiť prví hostia, zašla do svojej izby, aby sa prezliekla. Znova do niečoho síce pohodlného, ale napriek tomu mierne vyzývavého, aby Susan ukázala, aká výhoda je neporodiť žiadne dieťa. Aspoň, čo sa postavy týkalo.

                Potom už znova pozorne študovala Harryho. Najskôr prišiel Fred s Alicou a Percym. Privítal ich, prijal dar do domu a pozval dnu. Prehliadka domu pre záujemcov bude vraj až po dostavení sa kompletného kolaudačného výboru. Musela sa uškrnúť. Pôsobil dobre, až na počudovanie. Krátko po nich prišiel George s Ronom, Susan a ich deťmi. No, mohla si obliecť niečo lepšie... Rovnako strčili Harrymu do rúk darčeky. Lupinovci aj s Tedym prišli súčasne s McGonagallovou a Hagridom, čo Harryho prekvapilo, ale zároveň aj potešilo, ako spozorovala. A poslednou bola Ginny s deťmi.

                Sama sa ujala spraviť hlavne ženám sprievodkyňu po dome. Chlapi sa skôr vrhli na alkohol, podľa očakávania. Charlie bežal ako prvý ukázať súrodencom a deťom svoju izbu. Lietalo to a behalo, obdivovalo a chválilo.

                „A ty tu teraz bývaš s Harrym?“ spýtala sa jej Susan hore na poschodí. Načo sa to pýta, keď to vie. No nie?

                „Áno, stále má nejaké problémy a tak sme sa to rozhodli riešiť týmto spôsobom,“ prikývla. „Na povalu sa nám asi nechcem, dámy. Nemám pravdu?“ zaškľabila sa na Tonksovú.

                „Pokiaľ tam neskrývate nejakú mŕtvolu, tak nie,“ prikývla. Alica sa zasmiala a vliezla do kúpeľne.

                „No páni,“ vydýchla fascinovane. „Je veľká ako celá naša obývačka,“ obzerala sa.

                „A ako to funguje?“ vyzvedala Susan dívajúc sa na protiľahlé dvere. „Veď vieš... keď sa sprchuješ a Harrymu sa chce na záchod?“ povytiahla obočie. Ginny sa potichu zachechtala,. Tonksová obdivovala obrovskú vaňu.

                „Jednoducho mávnem prútikom a keď sa chce Harry vyčúrať a zistí, že je zamknuté, tak zíde na záchod dole. Alebo sa môže ešte počúrať,“ vyprskla. Tonksová na ňu mrkla.

                „Uhm,“ prikývla Susan a otočila sa, aby preskúmala kúpeľňu. Hermiona jednoducho musela prevrátiť oči. „A tamto je tvoja izba teda,“ znova prikývla. „Môžeme nazrieť?“ obrátila sa k takmer pani domácej.

                „Ale iste, nech sa páči,“ s úsmevom ponúkla. Nech sa pozrie, ako žije už skoro tridsaťjedenročná slobodná bezdetná žena v jednej domácnosti s najlepším priateľom.

                Nasledovala prehliadka aj ostatných častí domu. Ginny musela zabrzdiť Franka, ktorý bežal po chodbe a napomenula ho, aby sa správali slušne. Zrejme im to bolo ale jedno. Charlie tam mal stavebnice, ktoré si okamžite uzurpovali pre seba Frank s Arturom a Percym, pokým Amélia s Lunou sedeli na terase s babičkou Molly. A Charlie s Tedym si prezerali nejaké časopisy, ako zistila, keď nahliadla do jeho izby. Usmiala sa.

                „Je to veľké, vzdušné a priestranné... ale bude to problematické pri udržiavaní poriadku,“ mudrovala Susan cestou dole. „Keby si potrebovala poradiť s nejakými kúzlami, daj vedieť,“ pousmiala sa na Hermionu. Tá jej úsmev opätovala.

                „Ďakujem, nebude potrebné. Kúzla ovládam.“

                „Opak by nás mimoriadne prekvapil,“ uchechtla sa Alica. „Tak čo? Dáme si aj my nejaký ten pohárik, nech nie sú chlapi v predstihu?“

                Prešli v kuchyni k pultu, na ktorom bol poukladaný alkohol a Hermiona naliala každej to, čo ktorá chcela. Po jedle sa aj tak chľast prenesie von a každý si bude nalievať sám. Susan chcela medovinu. Ostatné dámy víno. Proste musela trhať partiu aj v tomto.

                Po chvíli nasledovalo jedlo, ktoré bolo komplet v Mollynej réžii. Hermiona jej chcela skutočne pomôcť, ale Molly ju vyslala von, nech sa baví. Zvládala to roky rokúce, prečo by to teraz mal byť problém, že? A že bolo jedlo výborné, o tom netreba ani diskutovať. Po jedle sa chlapci znova zašili v Charlieho izbe a dievčatá sa hrali vonku s loptou. A so Susan.

                „Vyzeráte lepšie, Harry,“ usmiala sa naňho riaditeľka Rokfortu.

                „Všetko je to zásluha Molly, Hermiony a Ginny. Ale najviac Charlieho, pani profesorka,“ opätoval jej úsmev.

                „Minerva, prosím. Už nie ste v škole. Hoci...“ nadvihla obočie. „Rozprával sa s vami Remus v poslednej dobe?“ spýtala sa.

                „No, ehm... nie. Tak nejak som sa nerozprával s nikým. Skoro,“ mierne znervóznel.

                „Iste,“ prikývla. Potom sa ale poobzerala, vzala ho pod rameno a priviedla k Remusovi, Ronovi a Tonksovej. „Myslím, že by sme nemali chodiť dlho okolo horúcej kaše. Harry sa zdá, že by už mohol prijať isté informácie,“ so zdvihnutým obočím sa pozrela na Remusa. Ten pozrel na Tonksovú, ktorá povzdychla.

                „A bude to v háji,“ zamrmlal Ron.

                „Čo bude v háji?“ pristavili sa pri nich Hermiona s Ginny a Alicou. Všetky tri niesli poháre a rozdávali ich. Harrymu sa ušla škótska. Tú pil, ako si Hermiona všimla.

                „Aurorský úrad bude v háji,“ prezradil Ron s úškľabkom.

                „Remus?“ opatrne ho oslovila McGonagallová.

                „Tak dobre,“ spustil vlkolak. „Nechcel som takto skoro a ani práve teraz, ale riaditeľka sa zdá byť neodbytnou,“ mierne vyčítavo na ňu pozrel, aby preniesol pohľad na Harryho. „Ide o to, že už tri roky chcem s profesorstvom prestať. Nie som už najmladší a splny na mňa doliehajú horšie. Už nie tri dni, ako v minulosti, ale ďalšie štyri po splne som prakticky nepoužiteľný,“ povzdychol. Tonksová ho chytila pod pažu. „Tri roky ma Minerva presviedča, aby som ešte vydržal, pretože nedokáže nájsť adekvátnu náhradu na moje miesto. No a teraz si tu ty,“ pousmial sa. Minerva sa obrátila k šokovanému Harrymu.

                „Rada by som vám ponúkla miesto profesora Obrany proti čiernej mágii, ak by ste mali záujem, Harry,“ usmiala sa. „Museli by ste síce absolvovať aspoň základný kurz učiteľstva, ale to problém nebude, nie?“

                Ich malá skupinka stíchla. Bolo počuť Hagrida, ako sa na niečom rehoce spolu s Fredom a Georgeom. Susan, ako sa smeje s Améliou a Lunou.

                „Ehm,“ vyšlo z neho výrečne.

                „Ak sa smiem vyjadriť,“ zahlásil sa Ron. „Vykašli sa na to a pridaj sa k nám. No nie?“ pozrel na Tonksovú.

                „Rozhodne by sme proti tomu nepovedali ani mäkké fň. Skôr naopak,“ prikývla.

                „Rada by som upozornila, že Rokfort potrebuje kvalitného profesora Obrany viac, ako ministerstvo ďalšieho aurora,“ Minerva povytiahla obočie dívajúc sa pohoršene na Rona.

                „A Anglicko nového ministra,“ zaškľabila sa Hermiona. „Nechajme to teraz tak. Nie?“ Položila Harrymu ruku na chrbát, pretože vyzeral, že sa psychicky rozhádže.

                „Určite. Ja si to rozmyslím. A dám vedieť,“ Harry konečne našiel schopnosť rozprávať. „Cením si tej ponuky, pani... eee, Minerva, ale vážne skutočne potrebujem pouvažovať,“ ospravedlňujúco na ňu pozrel.

                „To je pochopiteľné. Ponuku ste dostali,“ usmiala sa naňho. „No nič, ďakujem za pozvanie. Budem sa ale musieť rozlúčiť. Rokfort nemôže byť dlho bez riaditeľky. Hagrid, pôjdeme?“

                „Ja vás odprevadím,“ ponúkla sa Hermiona.

                „Vedeli ste to?“ Po odchode Minervy, ktorá sa ešte šla rozlúčiť s Molly, Harry pozrel na Remusa s Ronom.

                „Preto sme ju sem prepašovali, Harry,“ Remus sa naňho díval. „Aby ti to povedala sama. Ale je to tak. Chcem toho nechať.“

                „A šialenec má učiť deti? Zbláznili ste sa?“ krivo sa zaškľabil.

                „Nie si šialenec...“

                „Ale nie som ani v poriadku, že?“ pozrel na Rona. Ten sklonil hlavu a Harry zavrtel hlavou. Potom sa jeho pohľad stretol s Ginniným zamračeným. „No...“ stiahol obočie a pozrel znova na Remusa. „Ja si to vážne musím premyslieť,“ zmierlivo sa usmial a odpil si zo škótskej.

                „Samozrejme. Ak by bolo potrebné, tak to ešte ten rok vydržím,“ prehlásil Remus.

                „A aurorom ešte neodzvonilo,“ prikývol Ron.

                „Harry, poď so mnou, prosím,“ vyzvala ho Ginny a odviedla ho kúsok bokom. Zadívala sa mu do očí. „Nikto si o tebe nemyslí, že si šialenec, ako si práve zistil,“ potichu mu dohovárala.

                „Možno,“ potichu zahundral. „Ale sám viem, že to proste nejde. A vôbec... vyjadrovať sa k niečomu takému. Čo po mne vlastne všetci chcú, sakra,“ zaprskal.

                „Za dva týždne má Charlie narodeniny. Vieš, čo to znamená?“ spýtala sa pozorne sa naňho dívajúc. Zarazil sa. „Takéto otázky po tebe novinári budú páliť už onedlho. Myslím, že by sme sa na to mali pripraviť. Prichystať nejaké odpovede a tak,“ povytiahla obočie. Pozeral sa na ňu a potom sa slabo usmial.

                „My by sme sa mali na to pripraviť,“ upozornil na zvláštnosť v jej prehlásení.

                „No samozrejme,“ prikývla a odpila si z vína.

                „Dobre. Čo Neville?“ pretočil stránku.

                „Celkom slušne sa s nami rozlúčil s tým, že on si bude pripravovať otázky. A my nech sa bavíme,“ mierne sa zaškľabila.

                „Máš na mňa číslo, že áno? Tak keby... daj vedieť. S mobilom narábať viem,“ uškrnul sa.

                „Ja to zvládnem, neboj.“

                „Ja viem. Ale aj tak... milujem ťa,“ šepol. Usmiala sa. Stál chrbtom k domu a ona mu siahla na hrudník, aby ho pohladila.

                „Ja teba tiež. Ale teraz poďme, nech nie sme nápadní...“

                Keď sa obrátili naspäť, on zamieril do domu a ona si sadla k bratovi a Lupinovcom.

                „No?“ spýtal sa Ron.

                „Budeme ho musieť pripraviť na novinárov,“ stiahla obočie. „Nemôže prechádzať do defenzívy po každej citlivej otázke,“ povzdychla a pozrela na nich. Tonksová sa zamračila.

                „A budeme musieť zohnať upokojujúci elixír,“ prikývol Remus. „Aspoň miernejšiu formu.“

                „To zariadim,“ ponúkla sa Tonksová.

                „A tu máme našu osamotenú sestričku,“ prihrnuli sa k nim dvojčatá. „Kde si nechala Nevilla, há?“

                „Čakala som, kto sa na to spýta ako prvý,“ zaškľabila sa na nich. „Ste dosť inteligentní, aby ste si pospájali jednotlivé súvislosti.“

                „Jasne. Harry a Neville. Tí kamaráti byť nemôžu.“

                „A ty? Ako to pôsobí na teba?“ spýtala sa Tonksová. Ginny mykla plecami.

                „Rozhodcu rozhodne robiť nemienim. Keď sa nechcú baviť, nemusia. Ja si vyberať nebudem. Neville je môj manžel a Harry najlepší priateľ. Ich nezhody sú ich nezhody. A hotovo,“ zamračila sa. Ron na ňu kútikom oka hľadel.

                „No ale... veď vieš...“ Fred povytiahol obočie. „Harry je Harry a dosť dlho si bola v prdeli...“

                „S Harrym sme si to vysvetlili, ak to nutne potrebuješ vedieť,“ neprestávala sa mračiť. „Som vydatá matka a on to rešpektuje. Máme spolu syna, to nás spája. A povedzte to aj svojim manželkám, aby som sa vyhla podobnej otázke akou bola tá, kam asi chodí Harry čúrať,“ zaškľabila sa. Tonksová sa rozchechtala.

                Čo nasledovalo, to nevedela, pretože sa vybrala nájsť Hermionu. A našla ju, ako sa mierne dohaduje s Molly.

                „Čo sa deje?“ spýtala sa.

                „Za prvé... už chce ísť domov. Je skoro, nie? Za druhé... zajtra chce ostať doma, vraj nedele sú odpočinkové a chystá sa pracovať v záhrade. A nechce pomôcť. A za tretie... nechce si vziať na zajtra z jedla, ktoré ostalo. Uvarila toho pre regiment,“ pozrela na kamarátku. „Porozprávaj sa s ňou,“ vyzvala ju. Ginny pozrela na matku.

                „Zajtra prídem aj s deťmi,“ usmiala sa na Molly. „A v záhrade ti pomôžem. A čo sa týka jedla... aspoň budem mať istotu, že sa Charlie naje,“ zaškľabila sa na Hermionu.

                „Ale prestaň. Už viem robiť dokonca aj omáčku...“

                „Ja som to vravela,“ prikývla Molly. „Nech si len pekne Harry užije Charlieho a má pritom plný žalúdok. Tak a ja už budem musieť ísť. Idem ešte pohľadať vnukov a rozlúčiť sa,“ vychytila sa ku schodom.

                „Nechaj ju,“ Ginny ju zadržala. „Má svoju hlavu, neprehádaš ju...“

                „Mami! Krstná Susan už chce ísť,“ pribehla k nim Luna a zdrapla ju za ruku. „A chce odviesť Améliu. Povedz jej, prosím, že je ešte skoro. S kým sa budem hrať, keď odíde?“ celkom logicky sa spýtala.

                „Tak asi s Frankom, nič iné ti neostane,“ povedala jej Ginny. Zohla sa, aby ju zdvihla na ruky. „Keď chce Susan už ísť, nič s tým nespravíme, zlato,“ dívala sa do nešťastnej tváre.

                „Alebo vieš čo?“ vložila sa im do toho Hermiona. „Keď Amélia odíde, zahrám si s tebou Rachotiacu sedmu. Čo povieš?“ navrhla.

                „Teba zase porazím,“ prevrátila oči, ale aj tak vyzerala, že s tým súhlasiť bude.

                „A čo ty vieš? Možno mi to tentoraz vyjde,“ mykla plecami.

                „Nevyjde, pretože prehrávaš schválne,“ Luna sa zachichotala. „Ale mne to nevadí. Pôjdem za Charliem, či tu má karty...“ vypýtala sa na zem a vyštartovala ku schodom.

                „Krstná Susan skazí všetko,“ povzdychla Hermiona. „No nič, idem ich vyprevadiť,“ zaškľabila sa. Ginny sa uchechtla.

                Potom sa dívala, ako ide Ron hore pre Artura, ktorému sa ani za mak nepozdávalo, že už musia odísť. Zavrtela hlavou. Jej matka tiež schádzala zo schodov a šiel s ňou Harry. Usmiala sa naňho. O pár sekúnd po schodoch bežali Frank s Percym, zrejme chceli prehovárať, aby Artur ešte ostal, až takmer nabrali babičku. Namrzene ich upozornila, aby nelietali ako diví mužíčkovia. Síce sa zasmiali, ale nespomalili ani trocha.

                Ron s rodinou odišiel, Molly tiež a stojac pri kuchynskom pulte sa dívala, ako sa hrá Hermiona s Lunou a opustenými Frankom a Percym karty. Boli štyria, tak sa im do toho nemiešala ani trocha.

                „Ahojte, smiem?“ usmiala sa na Charlieho a Tedyho, keď po zaklopaní vošla.

                „Jasan, mami, ty vždy,“ uškrnul sa Charlie. Slabo sa uchechtla.

                „Tedy, myslíš, že by som mohla s Charliem hovoriť chvíľu osamote?“ pozrela na mladého Lupina.

                „Určite áno,“ prikývol a postavil sa. „Pôjdem sa spýtať rodičov, či nemajú rovnaký šialený nápad a nechcú ísť už domov. Máš to tu husté, Charlie.“

                Ginny sa s úsmevom dívala, ako Tedymu dovtedy zelené vlasy zhnedli, keď mal predstúpiť pred rodičov. Zavrela za ním.

                „Je zvláštne, ako vy dvaja prejdete pri rozhovoroch k tým vašim... jasan, husté, ty kokso a čo ja viem, čo ešte hovoríte,“ zavrtela hlavou a prisadla si k synovi na posteľ.

                „Tak hovorí súčasná mládež. Vy ste nič také nehovorili?“ pozrel na mamu. Zavrtela hlavou. „Predpotopná doba...“

                „Charlie,“ napomenula ho, ale potom sa zasmiala. „Máš to tu vážne pekné,“ poobzerala sa.

                „Hermiona sa snažila,“ prikývol dívajúc sa na plnú knižnicu, police s hromadou hračiek, hoci mnohé boli vybrané hlavne preto, aby sa mali s čím hrať tí mladší, keď prídu. A jeho šatník tiež nezíval prázdnotou. Načo si brať tašku so šatami, keď tu mohol mať svoje? „Čo je, mami?“ spýtal sa, keď videl jej posmutnený výraz. Pozrela naňho.

                „Budeš prvý raz z domu, tak ma to trocha rozosmutnilo,“ priznala so slabým úsmevom.

                „Budem s otcom a Hermionou, budem v poriadku.“

                „Ja viem. Ale nebudeš so mnou. O to mi ide, vieš?“ povzdychla a roztvorila náruč. Okamžite sa nechal objať. Nebolo to také časté, ako v minulosti, ale stále sa nebránil tomu, aby sa k mame pritúlil. Ešte nebol vo veku, kedy by sa začal brániť.

                „Nie je ti to ale ľúto, že nie? Keby malo, tak...“

                „Nie, to ani náhodou,“ prerušila ho okamžite. „Som rada, že budeš s otcom. Potrebujete sa. Len som ťa ešte nikdy nemala z domu, tak je to pre mňa nové, vieš? Ale je to presne tak, ako keď si mal ostať prvýkrát sám doma dve hodiny. Bála som sa, pravidelne som ťa kontrolovala, nebola som pokojná... a napokon som zistila, že nebol dôvod strachovať. sa. Teraz to bude rovnaké. Je to o zvyku.“

                „Kontrolovala si ma vtedy každých päť minút,“ pripomenul jej s úškľabkom. Potichu sa zasmiala. Vtedy to vážne preháňala. „A okrem toho, o tri mesiace pôjdem predsa na Rokfort.“

                „To je ale niečo zase iné. Rokfort je škola a úplne fantastická. Aspoň za mojich mladých čias bola. A vtedy neboli ani ty kokso, ani sme nehaluzili a ani... no, veď vieš,“ zavrtela hlavou. Zasmial sa. „S tým som počítala a som na to pripravená.“

                „Kdežto toto je situácia, s ktorou sa musíš vyrovnávať narýchlo a za pochodu,“ pochopil to. Vtisla mu bozk do vlasov. „Ale je všetko v poriadku, nie?“ vyvliekol sa jej zo zovretia a pozrel na ňu Harryho očami. Pousmiala sa.

                „Z mojej strany áno,“ prikývla presvedčivo.

                „A z Nevillovej?“ priamo sa spýtal.

                „Charlie... ty vieš, čo bolo v minulosti. Pred tým, než si sa narodil,“ dívala sa naňho. Prikývol. „Neville a tvoj otec kamaráti nemôžu byť a to ani vtedy, keby sa o to aspoň chceli pokúsiť. A správne, je to kvôli mne. Ale nech sa na mňa jeden alebo druhý hnevajú koľko chcú, ja sa neprestanem kamarátiť ani s jedným. Ani s Nevillom a ani s tvojím otcom.“

                „Kamarátiť, áno?“ zaškľabil sa. Zamračila sa.

                „Tak ako ti to mám inak vysvetliť?“ vyprskla s úškľabkom. „Rozumieš ale, čo tým chcem povedať, nie?“

                „Jasne,“ prikývol. „Neville chce, aby si sa prestala baviť s otcom?“

                „Nie, to zatiaľ nepovedal a ani nenaznačil. Ale vzhľadom k tomu, že oni dvaja kamaráti asi nikdy nebudú, tak môžeme predpokladať, čo bude ďalej nasledovať.“

                „A nech by Neville akokoľvek veľmi chcel, s otcom sa neprestaneš baviť?“

                „Nemôžem, Charlie. Jednoducho to nejde. A nielen kvôli tebe. Je to ten najlepší človek na svete, ktorý neváhal pre nás všetkých umrieť. Ktorý obetoval svoj život pre to, aby sme sa mali my všetci, vrátane Nevilla dobre, aby bol mier a aby... ale to všetko predsa vieš,“ na moment stíchla. Rozprávala mu to celý život a bola to pravda. „S takýmto človekom sa ja neprestanem baviť nikdy, nech by sa to Nevillovi akokoľvek nepáčilo,“ dodala. Vravela to zámerne. A necítila ani veľké výčitky svedomia. Zrejme to nebolo potrebné, nech by sa stalo čokoľvek, Charlie bude na jej strane. Lenže ona to robila kvôli tomu, aby ho pozvoľna pripravila na to, čo sa možno začne diať, aj keď vôbec netušila, čo konkrétne to bude. Niečo ale bude musieť.

                „Chápem,“ prikývol rozumne. „A okrem toho teraz potrebuje pomoc,“ dodal potichu. „Ja som za,“ pozrel na mamu. „Otec je celkom fajn a nehovorím to preto, lebo Hrdina a podobné tie sprostosti...“ vyriekol. Nadýchla sa, ale potom vydýchla. Asi nemá zmysel upozorňovať ho na každé slovo z toho súčasného mládežníckeho slovníka. „Je síce pravda, že je občas divný... smutný, zamyslí sa a ja ho vtedy nechám... a nečudujem sa po tom všetkom... ale je vážne celkom správny,“ pousmial sa. A ona sa tiež usmiala.

                „To je dobre. Som rada, kvôli vám obom.“

                „A asi toho veľa vie, nie?“ zvedavo sa spýtal. „Myslím kúzla a tak... keď chcú, aby učil na Rokforte.“

                „A to vieš odkiaľ?“ spýtala sa. „Tedy...“

                „No jasne. Počul doma rodičov. Má to vtipné... jeho otec ho chce na Rokforte a jeho mama u aurorov,“ zasmial sa.

                „A čo myslíš ty?“ so záujmom naňho pozrela.

                „Neviem. Ale asi by som nechcel, aby učil. Tedy vravel, že to vôbec nie je sranda, keď je Remus profesor. A pre mňa by to bolo asi ešte horšie, nie? Nielenže budem synom Hrdinu, ale aby som mal byť ešte synom profesora...“ zavrtel hlavou. Ginny sa naňho dívala. Zaujímavá úvaha.

                „Ale zase by ste boli o to viac spolu,“ pripomenula mu. „A možno by to otec chcel. Nebol s tebou jedenásť rokov, možno bude chcieť dohnať čas,“ mykla plecami.

                „Myslíš?“ zahryzol si do pery. Ginny ho pohladila po hlave.

                „Môžete sa o tom porozprávať, napríklad. A ktovie, možno práve tvoj názor mu napovie, čo v živote ďalej robiť, pretože to zatiaľ ani sám nevie, vieš?“

                „Áno,“ prikývol. „Asi hej. Porozprávam sa s ním,“ usmial sa.

                „Dobre. No,“ povzdychla a poobzerala sa po jeho izbe. Mierne sa pousmiala. „Vážne to tu máš husté...“

                „Mama,“ zasmial sa. „Tebe to vôbec nepasuje, keď tak rozprávaš.“

                „Ale je to tak,“ mrkla naňho. „Vidím, že Frank s bratancami ti spravili aj poriadok.“

                „Čo rozťahali, to uložili,“ prikývol. „Inak by sem nabudúce nemohli,“ hrdo sa zazubil.

                „Dobre teda. Budeš spať tu a bude to v poriadku,“ vypustila presviedčajúc len samú seba. Uškrnula sa. „Tak poďme dole, možno ostal ešte nejaký koláč...“

                Dole sa Charlie okamžite pridal k Tedymu a vyšli do záhrady, s hlavami vrazenými v hromade a zrejme znova riešili tie ich supertajné chlapčenské záležitosti. Asi mapu a plášť, tipovala by. Pozrela k stolu. Hermiona s Alicou a Tonksovou dostávali nakladačku od Luny v Rachotiacej sedme. Nechávali si dať nakladačku. A vedľa sedeli Frank s Percym a hrali šach. Pokým Percymu radili Fred s Georgeom potešilo ju, že Frankovi dával rady Harry. Usmiala sa.

                „Harry dostal šialený nápad,“ nadhodil Remus, ktorý k nej podišiel a podával jej pohár vína. Bol to už jej štvrtý a možno by nemala viac piť. Lenže teraz by jej červené víno pomohlo aspoň trocha pri dopĺňaní červených krviniek.

                „Vďaka,“ pousmiala sa. „Predpokladám že nie viac šialený ako nechať na seba uvaliť neznámu kliatbu, však?“ potichu vyriekla. Remus sa zamračil. Bolo to ale tak. Po zmiznutí Harryho si to niekto musel vypiť a samozrejme to boli Sirius s Remusom, ktorí o tom vedeli. A Ginny bola naštvaná dlhú dobu. Prešlo ju to, samozrejme, ale občas to rýpavo pripomenula.

                „Nie, taký nie,“ zavrtel hlavou. Zaškľabila sa naňho, našťastie. „Ale že vraj by tu mohol prespať aj Tedy. Údajne sú ako siamské dvojčatá,“ potichu sa zasmial. Ginny pozrela do miest, kde tí dvaja zmizli.

                „Riešia mapu a plášť,“ prezradila.

                „To som aj predpokladal,“ prikývol. „V tom prípade by asi vážne bolo lepšie, keby Harry na Rokfort šiel. Pozná skratky a všetko. Keby tí dvaja robili vylomeniny, prišiel by na to.“

                „Ale oni ich robiť nebudú. Aspoň v to dúfam,“ povzdychla. „Tak záleží od vás, či tu Tedyho necháte.“

                „Nechodí z Rokfortu domov často a zrejme bude chodiť ešte menej, ale Nymph sa vyjadrila, že to nevadí,“ mykol plecami. „Tak keď to nevadí matke, ja som za,“ uškrnul sa, ale stíchol, pretože sa obývačkou niesol radostný výkrik.

                „Vyhral som!“ skríkol Frank a mal víťazne zdvihnuté ruky. „Šach mat, vyhral som a máš to,“ škľabil sa na Percyho. Ten prevrátil oči. Frank sa otočil k Harrymu, aby si tľapli rukami.

                „To je tvoja prvá a jediná hra, ktorú v živote vyhráš,“ Luna naňho vyplazila jazyk.

                „A okrem toho ti pomáhal ujo Harry,“ pridal sa aj Percy.

                „Ale tebe pomáhal tvoj otec aj so strýkom Georgeom, takže ste boli traja na dvoch a vyhrali sme,“ tešil sa Frank. Potom sa otočil. „Mama, ja som vyhral,“ radoval sa.

                „Prehrali sme, bratku, tvrdá realita,“ zaškľabil sa George.

                „To nič, synak, nájdeme inú hru, pri ktorej ich porazíme,“ Fred postrapatil Percymu ryšavé vlasy.

                „Výborne, Frank, gratulujem,“ usmiala sa naňho Ginny. Potom sa jej pohľad stretol s Harryho, ktorý na ňu mrkol. V hrudi sa jej rozlial zvláštny teplý pocit. Harry si začal hľadať cestu aj k ostatným jej deťom. Keby mohla, šla by za ním, objala ho a riadne vybozkávala.

                „Kto je za odvetu?“ vyzval Harry dvojčatá.

                „Asi nikto, asi budeme musieť ísť...“

                A tak sa aj stalo, že sa rozlúčila Alica aj s Fredom a Percym, na čo sa spustili ďalšie prehováracie reči, ktoré však nepadli na úrodnú pôdu. Odišli a spolu s nimi aj George.

                „Dúfam, že aspoň vy vydržíte dlhšie,“ k Ginny s Remusom pristúpila Hermiona s Tonksovou.

                „My sa nikam neponáhľame,“ prezradil Remus. Hermiona pozrela spýtavo na Ginny. Tá mykla plecami.

                „Pokiaľ sa deti bavia, nebudem im to kaziť,“ dívala sa, ako Frank stavia figúrky na šachovnici a ako Luna skladá karty. A ako sa Harry nahol k Frankovi a niečo mu šepol do ucha. A ten prikývol a niečo mu odšepol naspäť.

                „Skvelé, tak otvorím ďalšie víno,“ zaškľabila sa na ňu Hermiona. Tonksová súhlasne zaskandovala a Remus s úsmevom zavrtel hlavou. „Že vraj tu prespí aj Tedy?“ spýtala sa. Remus prikývol. „Tak mi napadlo,“ zahihňala sa Hermiona. Mala už asi päť pohárov vína. „Vážne je tu izieb ako nasratých... čo keby ste tu prespali všetci?“

                Ginny skoro vyprskla víno, ktoré si práve upila. Ale hlavne z Hermioninho slovníka, nie z jej ponuky.

                „U nás to nehrozí,“ zavrtela hlavou.

                „A my by sme to museli naplánovať dopredu,“ Remus pozrel na Tonskovú a tá prikývla. „Ale inak, ako nápad je to dobré,“ pripustil.

                „Tak si to tak naplánujeme nabudúce,“ prehlásila Hermiona a štrngla si so všetkými. „Na prespávačku u Pottera,“ zahlásila prípitok. Ginny sa musela uškrnúť.

                „Ujo Remus,“ podišiel k nim Frank. „Ujo Harry ťa vyzýva k partii šachu. Vraj si svojho času šach hrať vedel, tak či si to nezabudol...“

                „Ja či som nezabudol hrať šach?“ prekvapene povytiahol obočie a pozrel na Harryho, ktorý sa škľabil. „Pravidelne som vyhrával ešte v dobe, keby bol ujo Harry len v plienkach,“ mrkol na Franka, ktorý sa zasmial. „Samozrejme, že výzvu prijímam...“

                „Ale až po večeri, myslím,“ namietla Hermiona. „Jedla je tu skutočne ako pre regiment a je päť hodín. Keď sa teraz rozohráte, večera môže byť neskoro...“

                Všetci súhlasili. Dokonca aj Ginny. Frank s nadšením vravel Lune, ako ujo Harry porazí aj uja Remusa, ale tej sa to nepozdávalo, pretože ujo Remus porazil aj krstného Rona a ten bol v šachu fakt dosť dobrý. Usmiala sa.

                „Nebude Nevillovi chýbať teplá večera?“ opatrne sa jej spýtala Hermiona, keď vyberali jedlo. Harry bol pri nich. Bol hostiteľ a patrilo sa, aby priložil ruku k dielu.

                „Nevillovi by možno odtučňovačka nezaškodila,“ natiahol potichu. Hermiona si zahryzla do pery, aby sa nerozosmiala. Ginny si to ale nevšímala.

                „Neville má večeru v chladničke. Keď chce, ohrievacie kúzlo pozná aj on,“ mykla plecami.

                „Tak fajn,“ prikývla. „Idem pozrieť na stôl v záhrade. Sem by sme sa všetci nezmestili... a dám úlohu chlapcom vonku, nech pomôžu.“

                „Nebude to vadiť?“ spýtal sa Harry. Ginny pozrela do obývačky, kde Luna niečo švitorila Remusovi a Frank už znova upravoval figúrky.

                „Deti sa bavia,“ pozrela naňho. Mierne sa pousmiala. „Nebudem ich trhať zo zábavy. Každopádne by si mal Remusa poraziť do ôsmej, aby bol Frank spokojný,“ usmiala sa ešte viac.

                „Skúsim to,“ prikývol dívajúc sa na ňu. „Ale vieš, ako som to myslel...“

                „Viem,“ povzdychla a hodila ohrievacie kúzla na mäso aj omáčku. „A ja neviem, možno to robím schválne, ale večera v chladničke skutočne je, čiže musí počítať so zdržaním.“

                „Vyťahuješ tvrdšie zbrane,“ postavil sa vedľa nej. Stáli tvárami k obývačke a pred nimi bol pult. Siahol jej na chrbát, aby ju pohladil. Zachvela sa. „Povieš mu otvorene, o čo nám ide?“

                „Zatiaľ nie,“ hlesla a natiahla ruku, aby ohriala aj zemiaky. Triasla sa jej. Jeho hladenie bolo až príliš príjemné. „Harry...“ šepla.

                „Dobre,“ prikývol a odstúpil od nej, aby chytil taniere.

                „Povedala som Charliemu, že sa s tebou neprestanem kamarátiť, nech by sa to Nevillovi akokoľvek nepáčilo,“ významne naňho pozrela. Uškrnul sa.

                „A ja som sa asi skamarátil s Frankom,“ pousmial sa. „Len ešte prísť na niečo, čo by ma skamarátilo aj s Lunou.“           

                „Si úžasný, vážne.“

                „Vyťahujem tvrdšie zbrane, Ginn...“

                „Stôl je pripravený, beriem taniere a odchádzam,“ Hermiona schmatla taniere, ktoré držal v ruke.

                „Dosť toho dnes popila,“ Ginny sa zaškľabila. „Daj na ňu pozor.“

                „To rozhodne...“

 

Komentáre

15.03.2020
• jerry  |  15.03.2020 09:40:02  |  IP: 91.127.---.---
PS. Nerozčúlilo ma to, ale na vlastnej koži som zažil "je všetko dovolené", preto som citlivejší na tento spôsob konania.
• jerry  |  15.03.2020 07:19:25  |  IP: 91.127.---.---
OK.

14.03.2020
• Jana Varga  |  14.03.2020 22:36:37  |  IP: 188.121.---.---
Ale no tak, je to len fráza, ktorá sa všeobecne a s obľubou používa. Ale nesúhlasím s tým, že sa vo vojne dodržujú nejaké pravidlá, či už morálky, slušnosti alebo akékoľvek. Skôr naopak, vojna robí z ľudí takmer až zvieratá...
Ja toho nemôžem na Harryho obhajobu písať veľa, pretože by som prezradila dej, alebo dala pomôcky, pomocou ktorých by sa dalo mnohé domyslieť, napíšem len toľko, že v budúcnosti Harry spraví niečo, čo mohol BEZOHĽADNE (schválne zdôrazňujem) spraviť už teraz....
Ale aj tak. Čo také spravil, že ťa to tak rozčúlilo? Priznal sa, že ju miluje, ako Nevillovi, tak aj jej. To je čestné. Bol ochotný držať sa ďalej. To je čestné. Ginny nevydržala a spáchali trestný čin. Vyspali sa spolu. Teraz sa milujú a Neville aj sám vie, že to muselo skončiť. Chudák Neville. Harry nemal 12 rokov nič, len spomienky. Ako povedal Nevillovi, jeho život sa zastavil práve v tej chvíli, kedy mal snúbenicu. Čo má teraz robiť? Keď ho bývalá snúbenica miluje? A on ju? Byť čestným Harrym obetujúcim sa pre všetkých? Taký bol pred 12 rokmi... a Snape úradoval. Akože, v tejto situácii si nemyslím, že by sa našiel niekto pod slnkom, kto by vycúval a nechal Ginny len tak. Morálny kódex môže ísť do zadku.
Dobre, dohadujú sa a plánujú, chcú byť spolu, vymýšľajú, "ako sa zbaviť Nevilla"... možno v tomto sa správajú nečestne a bezohľadne... ale je to úplne bežný rozhovor dvoch ľudí, ktorí sa milujú a chcú spolu žiť. Stále sú tu ale tri deti, o ktoré Ginny ide a Harry čestne na jej želanie pristúpi a bude čestne čakať, ako sa celá táto nečestná záležitosť vyvinie.
A možno napokon čestne ustúpi, čo ty vieš? :)
• jerry  |  14.03.2020 21:32:30  |  IP: 91.127.---.---
Naozaj si to myslíš? Je dovolené VŠETKO? Predsa existuje ZODPOVEDNOSŤ. Alebo nie? Morálny kódex je nad "vo vojne a láske je dovolené všetko". Slušní a morálni ľudia aj vo vojne dodržujú nepísané pravidlá. A vzhľadom na to čím prešiel Harry, ale aj ostatní vo vojne proti Voldemortovi, by to malo platiť dvojnásobne.
• Jana Varga  |  14.03.2020 20:30:55  |  IP: 188.121.---.---
Ďakujem obom!
Protestujem! Prečo bezohľadne? Na samotnom počiatku povedal, že keby bola Ginny šťastná, nechal by to tak. Šťastná nie je a nikdy nebola. Medzi Nevillom a ňou prišlo k dohode, na svadbe sa dohodli. Keby ničil nádherný vzťah, tak ok, bol by bezohľadný. On ale začal "bojovať" za svoje v momente, kedy Ginny priznala, že ho miluje. Teraz sa milujú a vo vojne a láske je dovolené všetko :D
Každopádne... nadávať sa bude aj na Harryho, aj na Hermionu, aj na Ginny, aj na Neville, ľutovať sa budú tiež všetci... otázne je, v akom poradí, ako veľmi a ako sa to napokon rozsekne :D
• jerry  |  14.03.2020 18:26:20  |  IP: 91.127.---.---
Čauko. A ja dúfam, že nevyjde. Osobne by som sa nesprával tak bezohľadne ako Harry. Rešpektoval by som stav. Láska by mala ľudí vylepšovať, a nie ísť bezohľadne cez mŕtvoly.Čo sa nepáči tebe, nerob iným. Platí KARMA. Ak som dobre počítal, ešte nás čaká 27 kapitol, takže veci sa budú meniť.
• Maťa  |  14.03.2020 17:23:13  |  IP: 84.197.---.---
Dúfam že ten tajný plán vyjde 👌😂
Nový príspevok
nick  
text
 
 
281+3päť  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist

aktualizované: 05.04.2020 19:32:48