12. Tréning


Ešte ten večer si sadol so Siriusom a Hermionou v kuchyni a predložil mu svoj nápad. Sirius neváhal ani na moment, doslova sa nadchol a ubezpečil ho, že mu pomôže vo všetkom, čo bude potrebovať. Pustili sa do spoločného vytvárania plánu. Keďže zaklínadlá, ktoré už Harry pozná, trénovať nemusia, zamerajú sa na duely. Sirius sa ponúkol, že mu bude robiť duelanta. Nato zašli do priestrannej pivnice, kde našli jednu celkom schopnú miestnosť. Bola síce pokrytá niekoľkocentimetrovou vrstvou prachu a steny boli posiate nespočítateľným množstvom pavučín, ale bola dosť veľká na to, aby tam mohli zvádzať súboje. A naviac nebola preplnená toľkými haraburdami ako ostatné miestnosti. Dohodli sa, že ju vypracú a vyčistia, samozrejme kúzlami. Harry sa bude zdokonaľovať v neverbálnom kúzlení a sami boli zvedaví, ako ďaleko bude schopný zájsť. Na oklumenciu si musel počkať.
                Ráno spravili tak, ako si naplánovali. Vyprázdnili miestnosť, ktorá sa teraz zdala byť ešte väčšia a priestrannejšia, kúzlami odstránili prach a pavučiny. Zabralo im to dosť času, skončili tesne pred Harryho hodinou oklumencie, ktorá ho strašne znervózňovala. Susan prišla presne minútu pred desiatou, so Siriusom po sebe hodili očkom.
                Harry sedel pred Susan pripravený na jej vpád. Strašne ho zaujímalo, či strela ovplyvní aj jeho schopnosť brániť sa cudzím prienikom do mysle. Susan ho vôbec nevarovala. Prudko mu vnikla do spomienok a Harry zareagoval neskoro. Už sa mu pred očami mihali obrazy na jednu z nepríjemných návštev tety Marge, pri ktorej si z neho spravila figurínu a ukazovala jeho príbuzným, akým spôsobom cvičia psov vo výcvikovom stredisku. Sústredil sa na oheň, predstavoval si len oheň. Žiarivý, horúci, sálajúci teplo. Plamene šplhajúce sa do výšok, spaľujúce všetko, čo im príde do cesty. Ohromný živel, taký mocný, že pred ním niet úniku. Vatra, červená záhuba. Pálivé, žeravé plamene oblizujúce a ničiace život okolo seba. Držal sa dlho, horel celú večnosť. Už nemohol, nevládal, už dosť.
                Otvoril oči, striasol sa. Susan pred ním sedela s prekvapeným výrazom a pozorovala ho. Ťažko vydychoval, pretože ho to značne vyčerpalo. V kresle napoly ležal, košeľu mal zmáčanú potom.
                „Toto je pomerne dosť veľký pokrok. Ako si to spravil?“ čudovala sa.
                „A čo?“ snažil sa tváriť prekvapene.
                „Bránil si sa mi polhodiny, potom som to ukončila, ale ty si pokračoval. Nevedela som sa cez ten oheň vôbec dostať. Dosť silný oheň. Nabudúce si ho vyformuj tak, aby ťa zbytočne nevyčerpával. A teraz mi povedz, ako si od včera dosiahol takého úspechu.“
                „Neviem, o čom hovoríš, robil som to, čo doteraz.“ V Brlohu sa dohodli, že nikomu o kameni nepovedia.
                „Dobre, keď mi to nechceš povedať, tvoja vec,“ povedala odmerane, „mal by si sa ísť prezliecť, celý si premočený. Na dnes skončíme, máš toho dosť.“
                V kuchyni sa rozišli, Susan zostala so Siriusom a Hermiona šla za Harrym. Ten celú cestu do izby frflal, že jej musí klamať a ona mu teraz nedôveruje. Keď Hermione povedal, čo sa stalo, tá bola vytešená. Samozrejme z tej oklumencie. K tej nedôvere sa vyjadrila, že on ju už Sirius upokojí . V izbe si zo seba zhodil mokré šaty a obliekol sa do čistých. Keď prišiel hovor na Brloh, Harry jej povedal, že nikam nejde, pretože chce trénovať. Ale dosť ho to mrzelo.
                „Tak ja tu zostanem s tebou,“ ponúkla sa.
                „Keď chceš, zostaň. Budeš sa ale nudiť. Keby si aspoň mohla čarovať.“
                Ešte stále rozčarovaný zo Susaninho chladného správania zamieril aj s Hermionou na obed. Na jeho prekvapenie tam bola aj Susan a práve prestierala stôl. Z jej tváre sa nedalo vyčítať nič, tak si Harry trocha podráždene sadol.
                „Susan zostane na obed,“ prehlásil Sirius s úsmevom. No keby to nepovedal, nikomu by to nedošlo. „A rozprával som sa ňou o tom tvojom nápade. Mala by pre teba návrh.“
                Najprv zarazene pozrel na Siriusa a potom prekvapene na Susan, ktorá si s úsmevom nakladala na tanier. Nechápal to, ale dúfal, že Sirius nespravil tú hlúposť a nepovedal jej o kameni.
                „Sirius mi povedal,“ začala vysvetľovať, keď videla jeho začudovanie, „že sa chceš pripraviť na tú skúšku. Povedal mi aj, že si prejavil istý talent na neverbálne zaklínadlá. Čo je tiež prekvapujúce v tvojom veku, rovnako ako tá oklumencia, ale nemienim ťa spovedať. Nie, že by som nebola zvedavá, ale chápem, že mi nedôveruješ. Som si istá, že postupom času si tvoju dôveru získam. Dovtedy, ak by si chcel, by som sa mohla pokúsiť naučiť ťa pokročilejšie kúzla. Tie by sa práve tebe mohli hodiť, ak si však o nás nemyslíš, že sme nejaké trúby a nevieme, že v našom boji proti Voldemortovi zohrávaš dôležitú úlohu.“
                Harryho to síce prekvapilo, ale súhlasil. Po obede sa so Siriusom a Hermionou zavreli do knižnice, kde si skúšal privolávanie ťažších vecí, ako boli kamienky na weasleyovskej záhrade. Zamerali sa na knihy. Najprv tenšie, ktoré sa mu podarili privolať takmer okamžite. S ťažšími a hrubšími mal spočiatku problémy, ale postupom času sa mu podarili privolať aj tie. Nakoniec k nemu lietali hocaké knihy zo všetkých strán. Skúšali levitáciu, tá sa podarila okamžite, striekanie vody a zapaľovanie ohňa mu tiež nerobilo problémy. Hermiona, ktorá si v priebehu dňa odbehla do Brlohu a vrátila sa až za tri hodiny, bola viac ako užasnutá. Spolu so Siriusom fascinovane pozorovali Harryho neverbálne úspechy. Vedeli síce, že Harry bude mať nejaké schopnosti, ale že sa prejavia tak rýchlo a v takej sile, o tom ani nesnívali. A Harry taktiež.
                Večer si Harry čítal z otcovho zápisníka, prezrel aj Hermioninu knihu, ale tá mu bola nateraz zbytočná, pretože v nej boli opísané kúzla, o ktorých sa mu v živote nezdalo. Z Lupinovej knihy by si niekoľko inšpirácií aj zobral, avšak na to, aby sa ich naučil, určite nebude mať dosť času. Hermiona mu pred spaním povedala o rozčarovaní v Brlohu po tom, ako im povedala, že Harry sa niekoľko dní neukáže. Vysvetlila im dôvod, Ron aj Ginny to chápali, ale pani Weasleyová posmutnela a pod nos si stále mrmlala ‚Vedela som to, stále to hovorím‘. Harryho to mrzelo, tušil na čo pani Weasleyová naráža, ale nemienil sa svojho úsilia vzdať. Taktiež mu bolo ľúto, že sa musí zriecť svojho tajného okukovania Ginny.
                Nasledujúce dni sa viedli v podobnom duchu. Harryho ohromná túžba chcieť niečo dokázať sebe aj ostatným, ho doslova posadla. Zatváral sa so Siriusom do pivnice, kde skúšali neverbálne odzbrojovanie, útočenie a vykrývanie. Ale ako Hermiona na začiatku povedala, čím zložitejšie kúzlo, tým to ide ťažšie. Dva dni sa Harrymu nepodarilo dosiahnuť ani najmenšieho pokroku. Schytával rany a údery, nedokázal Siriusovým prútikom ani pohnúť, nieto aby mu ho vyrazil. Na zemi sa ocitával po každom Siriusovom útoku. Nedokázal si neverbálne ani škrknúť.
                Chrýzos aj pätica upadli do zabudnutia. Hermiona taktiež pochopila, že je pri nich viac ako zbytočná. Zavrela sa do svojej izby a študovala povesti a legendy, ktoré jej nosili členovia Rádu. Vždy, keď sa tam objavil niekto nový, vyzvedala, či doma niečo nemajú. Jej hľadanie bolo zatiaľ márne. Do Brlohu nechodila často a keď tam aj šla, väčšinou bola s Ginny. Ronovi sa stránila.

------

„Sústreď sa!“ vrieskal naňho Sirius, „Máš na to, musíš si veriť. No tak!“
                Harry sa bezmocne postavil a na tvári sa mu zračila bolesť. Koľkokrát už takto spadol, natĺkol si a pritom ho Sirius šetrí. Odstraňovacie zaklínadlo používa jemne. Harry sa musel zachechtať.
                „Je ti niečo smiešne?“ okríkol ho Sirius, „Chceš sa to naučiť alebo nie? Tak sa snaž!“
                Zúril. Samozrejme, že to chce. Túži sa to naučiť. Potrebuje to. Zameral sa na sústredenie. Myslel na to, že sa chce vykryť. Nechce byť zasiahnutý, musí sa ubrániť. Musí to dokázať, zachrániť sa, zabrániť, aby mu ublížili. Šalel.
                „Reducto,“  povedal Sirius.
                Protego pomyslel si Harry a mávol pred sebou prútikom. Vyšľahol z neho modrastý štít a vykryl prúd svetla smerujúci k nemu. Zachvátila ho obrovská radosť.
                „Áno, áno!!!“
                Sirius sa usmieval: „No vidíš. Dokázal si to!“
                Po prvotnom radostnom opojení to neprestávali skúšať. Harrymu sa to niekoľkokrát podarilo. Prešli k odzbrojovaniu. Harry zistil, že keď ho ovládne zúrivosť, ide mu to lepšie. Hnev a zlosť. To bol kľúč k jeho úspechu. Musel byť besný a potom sa mu darilo. Dokázal Siriusa odzbrojiť, časom prešli na útok. V amoku ho dokázal neverbálne napadnúť. Nechápal to. Prečo musí byť rozčúlený, aby vedel používať neverbálne zaklínadlá?
                Odpoveď mu priniesla Susan.
                „Je to ako s tvojím ohňom. Musíš sa ho naučiť ovládať, vyformovať ho do tvaru, ktorý potrebuješ. Stále ho používaš zbytočne obrovský. Už sa ti síce nehrabem v hlave, ale keby som ťa trápila dlho, nemal by si dosť síl mi v tom brániť. Rovnako aj ten hnev. Teraz ho potrebuješ vo veľkom, aby si dokázal mlčky kúzliť. Keď sa ho naučíš ovládať, jeho kvantita bude pomaly ustupovať. Chce to ale čas, musíš si cvičiť myseľ a presvedčiť rozum, aby robil to, čo chceš.“
                Neľahká úloha. Siriusove hodiny prestali a začali dlhé hodiny so Susan. Vyprázdňoval si myseľ, potláčal myšlienky do úzadia a keď sa zjavil jeho kornat, snažil sa ho formovať. Kornat vytvarovaný do malého ohníka s pár plamienkami striedal kornat veľkosti vatry, kde obrovské plamene medzi sebou zápasili. Prispôsoboval ich podľa sily Susaninho prieniku do svojej mysle. Naučil sa poznať, kedy útočí silnejšie, prudšie a náhlivejšie. Boli to značné úspechy. Oheň sa stal jeho priateľom.

------

„Harry, máme výsledky,“ vletela do pivnice Hermiona, z ktorej sršala nervozita a znepokojenie. Harry sa práve pokúšal ovládať svoj hnev.
                „Už?“
                „Priniesol ich Snape od McGonagallovej. Bola som už aj pre Rona, sľúbili sme si, že si ich otvoríme spolu. Sú v kuchyni,“ vysvetľovala v náhlivosti.
                „No tak už bež,“ postrčil ho Sirius s úsmevom a potisol pred sebou k dverám.
                V kuchyni sedel Ron a vyzeral vyplašene. Na Harryho prekvapenie tu bola aj Ginny, tá sa však tvárila škodoradostne. Radosť z toho, že ju vidí, však prekryli obavy z výsledkov.
                „Na tvojom mieste by som sa neradoval, za rok ťa čaká to isté,“ vrkol naštvane Ron na svoju vysmiatu sestru.
                „Horšie ako ty určite nedopadnem. Tak otvárajte,“ vyzvala ich.
                Harry si zobral obálku a znepokojene ju otvoril. Vybral z nej pergamen, na ktorom boli jeho výsledky: Harry James Potter  bla -bla- bla, dosiahli ste: Veštenie H, Obrana V, Čarovanie P, Herbológia P, Astronómia D, Elixíry V, Starostlivosť o zázračné tvory D, Transfigurácia P, Dejiny mágie H.
                Harry si prečítal list dvakrát, aby sa ubezpečil, či ho poriadne pochopil. S radosťou zistil, že sa mu nesníva a bude môcť pokračovať v uskutočňovaní svojho sna stať sa aurorom. Keď sa toho dožije. Z Elixírov mal vynikajúcu a to potreboval, aj keď ho to prekvapilo. Vlastne ho to viac ako prekvapilo, doslova ho to zaskočilo. Pozrel na kamarátov.
                „Mám desať V a jedno P, z Obrany,“ oznámila im natešene Hermiona.
                „Ako to že máš P z Obrany?“ divil sa Harry. Mykla plecami, ale nevyzerala, že ju to mrzí.
                „Ja nemám ani jedno V a nespravil som Veštenie a Dejiny. Mám sedem VČÚ, to je viac ako som očakával,“ radoval sa Ron.
                Harry rozmýšľal, či si z nich má vystreliť, ale keď videl ich napäté tváre a hlavne tú Siriusovu, tak to vzdal.
                „Tiež som nespravil Veštenie a Dejiny a mám všetko, čo potrebujem na aurora. Z Obrany a dokonca aj z Elixírov mám V, to Snapa nepoteší,“ povedal a keď zdvihol hlavu, zbadal vydesené tváre Rona a Ginny, ktorí sedeli pred ním.
                „Môžete si byť istý, Potter, že od vás v žiadnom prípade neočakávam nijaké potešenie. Že ste dosiahli hodnotenie vynikajúci z predmetu, ktorý absolútne neovládate, je viac ako zarážajúce. Ubezpečujem vás, že vaša neschopnosť sa na MLOK -och viac ako jasne prejaví.“
                Vo dverách stál vzpriamený profesor Elixírov s nevraživým výrazom a nenávisťou blčiacimi očami, ktorými sa zapichával do Harryho. Pri ňom stála Susan s nespokojným výrazom. Harry ho tu ešte od prebratia nezahliadol. Dnes sa tu ukázal len preto, aby im priniesol výsledky. Ktovie, čo vôbec robí. Asi je u Voldemorta.
                „Srabus, v mojom dome sa takto s nikým nebudeš rozprávať a už vôbec nie s Harrym,“ vyletel naňho Sirius.
                „Zaručujem ti, Black,“ obrátil sa na Siriusa Snape s odporom, „že nemám najmenšiu radosť byť v tvojom dome, na ktorý si si ty už určite dosť dobre zvykol za tú dobu, čo tu trčíš.“
                „Môžete toho nechať?“ húkla na nich Susan a bolo vidieť, že ju táto situácia vôbec neteší, dokonca je z nej znechutená „Obidvaja. Správate sa ako malé deti. Je mi z vás zle.“
                Otočila sa na päte, zdalo sa, že má slzy v očiach a vyletela z domu ako namydlený blesk. Všetkých jej reakcia prekvapila a nechápavo sa na seba pozerali.
                „Si spokojný, Srabus?“ štekol naňho Sirius a v tvári sa mu zračila nevraživosť a hnev.
                „Možno ťa to prekvapí, Black, ale nie, vôbec nie som spokojný,“ chystal sa odísť.
                Harry musel využiť svoju šancu. Preto hneď, ako sa Snape obrátil k odchodu, naňho zavolal.
                „Mohol by som sa s vami porozprávať, pán profesor?“
                Toho to nanajvýš prekvapilo, preto sa otočil so zdvihnutým obočím a zapichol doňho oči. Sirius nevyzeral nadšene.
                „Veľmi by ma zaujímalo, o čom sa chcete so mnou rozprávať, Potter. Nepredpokladám, že máme spoločnú tému k rozhovoru okrem tej, ktorú som vám už okomentoval.“
                „Nechcem sa s vami baviť o elixíroch,“ odvetil mu Harry napaprčene, už ho štval a preto potichu, aby ho v kuchyni nik nepočul, dodal, „mám pre vás odkaz, ktorý by som vám chcel predať v súkromí.“
                Bolo vidieť, že Snape prehodnocuje získaný oznam. Premýšľal. Harry pritom zacítil, že sa mu chce dostať do mysle. V duchu sa usmial. Začal myslieť na oheň a pozeral pritom na Snapa, ktorý z neho nespúšťal oči. Po pár minútach očného boja to vzdal. Nedozvedel sa nič. Preto kývol smerom k salóniku. Keď sa zavreli, Snape zabezpečil izbu a vyzývavo sa na Harryho zadíval.
                „Vidím, že ste trénovali, Potter. To však neznamená, že som na vás zmenil názor. Stále ste len malý, arogantný a rozmaznaný slaboch.“
                V Harrym kypela žlč, ale snažil sa tváriť pokojne. Vedel, že Snapa viac rozčúli jeho pokoj ako výbuch zlosti.
                „Mám pre vás odkaz od svojho otca. Povedal, že to nevedel, že mu je to ľúto. Nestihol vám to povedať a že ja za nič nemôžem, tak sa máte správať slušne. Čo tým myslel?“ vypálil naňho a pritom z neho nespúšťal skúmavý pohľad.
                Snapovou tvárou preletel udivený výraz. Zdalo sa, že s niečím tuho bojuje. Nedíval sa na Harryho, sklonil hlavu a vyzeral, akoby nad niečím rozmýšľal alebo na niečo spomínal. Harry ľutoval, že neovláda legilimenciu, tak rád by vedel, na čo myslí. Po chvíli sa Snape pozrel na Harryho, ale v tvári mu nebolo poznať nič. Zračil sa mu tam len typický nenávistný výraz spojený s odporom.
                „Čo vám váš neschopný otecko ešte povedal?“
                „Môj otec nebol neschopný,“ toto ho rozzúrilo. Snape si len opovržlivo odfrkol.
                „Čo vám ešte povedal, Potter?“ spýtal sa znechutene.
                „Nič,“ povedal Harry s nenávisťou, „len, že mi to vysvetlíte, keď budete chcieť. Alebo že na to prídem časom sám.“
                „V tom prípade vám hovorím, že nemám najmenšiu chuť vám niečo vysvetľovať. Keď náhodou niekedy zistíte, o čo ide, pochopíte.“
                „Ja to zistím, prisahám,“ odvetil mu odhodlane. Snape sa len ironicky zaškľabil a s odporom naňho naposledy pozrel. Potom sa obrátil a odišiel.
                Ktovie, možno to raz skutočne zistí, na Snapovi bolo vidieť chvíľkové zaváhanie. Jeho nenávisť k nemu to však nezmiernilo. V kuchyni naňho čakali a začali vyzvedať. On ich však odbil. O tomto nehovoril nikomu a nemienil to porušiť. Hneď ako Ron a Ginny odišli, vrátil sa trénovať ovládanie svojho hnevu. Teraz mu to však šlo veľmi ťažko.

------

Susan sa odmietala baviť o dôvode svojho úteku od hádky, ako s Harrym, tak aj so Siriusom. Začala sa k nemu chovať odmerane a na ňom bolo vidieť, že ho to dosť trápi. Posledné tri dni pred skúškou začala Susan učiť Harryho nové kúzla. V pivnici s ním bola sama, tak si to želala.
                „Rada by som ťa naučila dve kúzla, ktoré sa učia v Durmstrangu,“ začala, ale keď videla jeho pobúrený výraz, hneď ho prerušila, „nemusíš sa báť, nebudem ťa učiť čiernu mágiu. Chcem ťa naučiť niečo, čo ťa proti čiernej mágii, ktorú bez problémov používajú smrťožrúti, ochráni. A keďže tvojím kornatom je oheň, nemal by si s nimi mať žiadne problémy. Tvoja myseľ je presýtená ohňom, takže sa to v pohode naučíš aj neverbálne. Prvým kúzlom je ohňový ochranný štít. Je to obdoba Protega, avšak tento štít zachytáva takmer všetky kliatby čiernej mágie. Okrem neodpustiteľných. Druhé kúzlo je na vytvorenie prúdu ohňa. Je to obdoba kúzla Aguamenti, je takmer neškodná, nespôsobí bolesť ani neublíži,  ale je veľmi vhodná na zastrašenie, spomalenie alebo odplašenie protivníka. Používali sme ju pri súbojoch, aby sme sa zbytočne nezranili. Smrťožrútom sa to páčiť nebude.“
                Harrymu sa to celkom páčilo. Hlavne ten ohňový štít.
                „Tak sa pustíme do prvého. Formula je Flamaegis. Zaútočím, bráň sa mlčky. Použi to ako pri Protegu.“
                Harry sa chcel brániť. Prvé dve hodiny však získal len niekoľko škaredých odrenín a modrín. Tie mu Susan bleskovo zahojila. Potom sa rozhodla dať mu krátku prestávku, po ktorej mali pokračovať. S tým rozdielom, že už radšej nebude na Harryho útočiť. Harry mal skúšať vytvoriť štít len tak, z vlastnej hlavy. Susan to uznala za vhodné z toho dôvodu, že jeho myseľ je ohňom preplnená. Nemalo by mu preto, pri plnom sústredení a bez stresu z útoku, robiť problém štít vytvoriť.
                Harry sa preto pripravil, v mysli sa sústredil na oheň. Toto mu už problémy nerobilo. Mal hlavu plnú ohňa a pomyslel si Flamaegis. Z konca prútika mu vyšľahol oheň, ktorý sa pred ním sformoval do silného, nepriepustného štítu. Bol to masívny val ohňa presne jeho veľkosti. Chránil ho od hlavy až po nohy. Mykol prútikom a štít bleskovo zmizol.
                „Vidíš, že to ide. Teraz, keď si sa presvedčil, že to dokážeš, zaútočím na teba. Harry, nemysli na metlobal, maj v hlave len svoj kornat.“
                Postavila sa pred neho s napriahnutým prútikom. Vyslovila zaklínadlo a Harry si v tom momente pomyslel Flamaegis. V okamžiku sa pred ním vytváral štít, nestačil sa síce sformovať, ale Susanino zaklínadlo pohltil. Obaja boli nadšení. Harrymu sa jeho nový štít pozdával.
                Potom prešli na vyčarovanie prúdu ohňa. Formula znela Ardmenti. S týmto kúzlom Harry nemal veľa starostí, bolo presne to isté, ako pri prúde vody. Z prútika mu šľahal oheň, dokonca doň vložil ruku a zistil, že okrem toho, že je teplý, je úplne neškodný. Nespálil sa, neoparil a dokonca ani nepodpálil stoličku, na ktorú mieril.
                V cvičení pokračovali aj ďalšie dni, Harrymu sa síce ešte nepodarilo úplne ovládnuť svoj hnev, ale vedel so Siriusom zvádzať súboje neverbálne. Samozrejme podľa Harryho možností. S ohňovými kúzlami tiež pokročil a oklumenciu si osvojil už predtým.
                Hermiona úplne rezignovala už pred niekoľkými dňami, stále bola strčená v izbe. Po večeroch za ňou chodieval, aby sa obaja odreagovali a sľuboval, že sa to po skúške všetko zmení. Rozprávala mu novinky z Brlohu, jej vzťah s Ronom bol na mŕtvom bode. Keď sa tam aj ukázala, tak sa väčšinou zastrčil do izby. Harrymu bolo jasné, že ho po skúške čaká náročná úloha. Zmieriť tých dvoch. O Krumovi sa nebavili.
                Počas predchádzajúcich deviatich dní sa z Proroka nedozvedeli nič nové, žiadne aktivity smrťožrútov ani dementorov,  o Voldemortovi nehovoriac. Akoby sa nič nedialo. Ticho pred búrkou, ako to nazval Sirius. Peter Pettigrew sa u brata neukázal.
                Harry si ten večer líhal nervózny. Prešlo deväť dní, zajtra je desiateho. Zajtra večer bude po všetkom.

TOPlist