1. Vyjednávanie

 

Harry zmätene prebiehal popri dlhých radoch políc, na ktorých bolo naukladané nespočetné množstvo sklenených gúľ. Nazeral do chodbičiek. Siriusa nikde nevidel. Vracal sa naspäť, prechádzal popri priateľoch, ktorí naňho nechápavo pozerali. Kde len môže byť? Musí tu byť, videl som to!  
                „Harry, o tomto si vedel?“ spýtal sa Ron hľadiac kdesi na poličky.
                „Čo?“    
                „Je tu tvoje meno a meno Temného pána!“
                „Čože?“ spýtavo pristúpil k Ronovi. Zdvihol hlavu, aby dovidel na policu. Pri malej sklenenej guli visel z police štítok, na ktorom bolo napísané:
S.P.T.  A.P.W.B.D.
Temný pán
a /?/ Harry Potter

   „Čo to je?“ obrátil sa na Hermionu. 
                „Neviem, ale myslím, že by si to nemal chytať,“ s obavami odvetila Hermiona. Harry pozrel na ostatných, hľadajúc možné vysvetlenie. Nikto nevedel.
                „Neviem, prečo by som si to nemal zobrať, keď je tam moje meno,“ a už sa načahoval za guľou. 
                „Harry, nerob to!“ vykríkol Neville. Bol vystrašený.  
                Harry pokrútil hlavou a bez rozmyslu siahol po guli. Bola maličká, len o čosi väčšia ako pingpongová loptička. Očakával chlad, ale guľa v jeho ruke bola nezvyčajne teplá. Hneď, ako sa dotkla jeho dlane, zažiarila jasným svetlom, vzápätí zhasla. Vyjavene na ňu hľadel.
                „Výborne, Potter. Teraz sa otoč a podaj mi ju,“ ozval sa za nimi hlas a oni sa strhli.
                Okolo sa začali vynárať postavy v čiernych plášťoch a maskách na tvárach. Zablokovali im možné únikové cesty. Dvanásť smrťožrútov sa pomaly pohybovalo ich smerom, mierilo na nich dvanásť prútikov.
                „Daj to proroctvo mne,“ zopakoval až príliš známy hlas.
                „Malfoy,“ odfrkol si Harry, „kde je Sirius? Viem, že tu niekde je!“
                „Správne, Potter,“ unudene vravel Malfoy a dal si dole masku, „som to ja a na tvoju otázku ti odpoviem. Si strašne hlúpy a naivný, keď si myslíš, že tu Black je.“
                „Musí tu byť, videl som to!“ vykríkol Harry. Začala ho zachvacovať panika, tušil, že padli do pasce. Jeho vinou.
                „Mališký ša žobudil a myšlel ši, že to, čo sa mu šnívka je plavda,“ povedala žena stojaca vedľa Malfoya detským hlasom. Žena si dala dole masku a Harrymu sa zdala strašne známa. Niekde ju už videl, ale nemohol si spomenúť kde. Odpoveď mu poskytol Neville.
                „Bellatrix Lestrangová,“ vyhŕkol s odporom. Žena si ho nevšímala.
                „No tak, Potter, daj nám to proroctvo,“ prehovorila. Harrymu sa rozjasnilo – to ona umučila Nevillových rodičov.
                „A ak nedám?“ v duchu začal preberať ich možnosti. Boli šiesti nedoštudovaní čarodejníci, oproti nim dvanásti vytrénovaní smrťožrúti, ktorým určite nerobilo problém použiť neodpustiteľné kliatby. Vedel aj to, že aj keď sú šiesti, Neville a Luna nepatrili k najlepším bojovníkom. Doviedol ich sem, pravdepodobne v ústrety smrti.
                „Ale dáš, Potter. Ak nie po dobrom, tak po zlom určite,“ ozval sa Malfoy. Harry radšej nerozmýšľal nad tou zlou možnosťou.
                „Čo to vlastne je? Prečo to chcete?“ pokúšal sa hrať o čas.
                „Je to proroctvo, obsahuje odpovede na mnohé otázky, Potter. Nechcel by si vedieť, prečo sa nepodarilo Temnému pánovi zabiť ťa? Nechcel by si vedieť, prečo museli zomrieť tvoji rodičia? Temného pána to totiž zaujíma.“
                „Aha, takže on to chce, ale ja to nechcem. Čo keby som to rozbil? Šéfovi by sa to asi nepáčilo,“ dráždil a provokujúco vyhodil guľu do vzduchu.
                „Nie! Neopováž sa!“  vykríkol Malfoy zdesene.
                „Lucius, neplaš sa,“ povedala Bellatrix posmešne, „keď ho nedá dobrovoľne, tak ho proste prinútime. Zoberieme tú najmenšiu a uvidíme, ako sa bude Potter tváriť, keď ju budeme mučiť.“
                „Len si to skús a rozbijem to,“ vykríkol Harry. Všetci sa zomkli, aby udržali Ginny v strede. Hermiona stála po Harryho pravej ruke, mierila pri tom na smrťožrútov, ktorí stáli oproti nej. Pri nej stál Ron, nasledovali Neville a Luna. Všetci mali namierené svoje prútiky proti čiernym postavám. Dotýkali sa svojimi ramenami v odhodlaní brániť Ginny, ktorá bola vtesnaná vnútri tohto kruhu. Zjavne sa jej to nepáčilo, vŕtala im do chrbtov s úmyslom dostať sa dopredu. Po pár pokusoch to vzdala.
                „Skús niečo a prisahám, že to zničím,“ zopakoval Harry, nenávistne hľadiac Lestrangovej do očí. Svoj prútik namieril na guľu, akoby držal rukojemníka. Pocítil v hlave cudziu prítomnosť.
                „Ale, ale Potter, zase sa hráš na hrdinu?“ zatiahol posmešne Malfoy.
                „On to urobí, vidím to v ňom. Temný pán mal pravdu, ako ľahko sa ti dá dostať do hlavy. Práve preto si tu, lebo si neschopný, pretože on chcel, aby si tu teraz bol,“ povedala Lestrangová a  prepaľovala ho očami.
                „Draco mal teda pravdu, naozaj máš Weasleyovcov rád,“ pokračoval znudene Malfoy, „ale vidím, že vo výbere svojich priateľov skutočne nie si priveľmi náročný. Jedna špinavá humusáčka, jeden beznádejný prípad rovnako ako jeho šialení rodičia, bláznivá dcéruška ešte pomätenejšieho úbožiaka a dvaja ryšavci, ktorí si musia doma požičiavať asi aj kefku na zuby.“
                Po týchto slovách nastal v kruhu nespokojný šum. Hermiona s odporom fľochla po Malfoyovi, Neville vyzeral, že už-už zaútočí, Ron zamrmlal niečo v znení: ťahaj do prdele, Ginny nahlas zatskala. Len Luna pozerala do očí jedného zo smrťožrútov celkom bez záujmu.
                „Myslíš, že vy ste lepšia partia?“ opýtal sa Harry. Krv v ňom vrela, ale vedel, že si musí zachovať čistú hlavu. Čakal útok a ten sa aj dostavil.
                „Accio, proroctvo!“ zakričala Bellatrix. Harry bol pripravený.
                „Protego!“ vykryl útok a rýchlo zamieril opäť na guľu. Za chrbtom zacítil pohyb, po očku zahliadol pod pravou rukou vytŕčajúci prútik. Ginny sa ho rozhodla brániť. Keď nemohla byť vonku ona, bol tam aspoň jej prútik.
                „Pokoj, Bella. On to nezničí, neodváži sa, je rovnako zvedavý, ako aj Temný pán.“
                „Myslíš? Tak sleduj... Reducto!“ z Harryho prútika vyletel prúd svetla, ktorý však narazil do police po jeho ľavej strane. Z police zletelo zo päť gúľ a rozbilo sa na zemi na stovky sklenených črepov, zdvihli sa z nich hlavy, ktoré akoby boli z hmly. Začali niečo hovoriť, ale v spleti hlasov im nebolo rozumieť. Proroctvo v Harryho ruke zostalo nepoškodené.
                „Hups, najbližšie budem mieriť presnejšie,“ povedal s úškrnom.
                „Ty jeden malý...“  zrevala Bellatrix a vyslala naňho zaklínadlo.  
                „Protego!“  ozvalo sa dvojhlasne a zaklínadlo bolo odklonené smerom do ďalšej police. Po náraze sa rozbili desiatky gúľ.
                „Dosť,“ skríkol Malfoy, „Potter, jednoducho mi to daj a my vám dovolíme odísť.
                „A ty si myslíš, že som taký hlúpy? Že ti to dám a vy nám nič neurobíte? Že nás necháte jednoducho a beztrestne odísť? Nie, takto mi to vyhovuje viac. Myslím si, že vy to chcete viac ako ja.  Ak zaútočíte, rozbijem to. Ak vám to dám, zabijete nás.“  
                „Máš snáď nejaký plán? Ako by ste sa nám mohli ubrániť? Šesť adolescentov proti nám dvanástim?“
                „Máš pravdu, nijako by sme sa neubránili. Proroctvo by bolo rozbité, čo nechcete vy. A my by sme boli mŕtvi, čo nechceme zase my. Je tu ale jedna možnosť, ak máš záujem. Dám vám to proroctvo, keď sa moji priatelia odtiaľto dostanú živí.“  
                Za sebou začul pobúrené mrmlanie. Vedel, že ho priatelia nebudú chcieť opustiť, ale inú možnosť nemal. Nechal sa hlúpo nachytať a voviedol ich do tejto bezvýchodiskovej situácie. Keby tak len bol počúvol Hermionu! V hlave opäť pocítil cudziu prítomnosť, ktorá bola intenzívnejšia ako tá predtým. Prienik neznámej mysle do jeho vlastnej bol taký veľký a taký bolestivý, že reflexívne privrel oči a sklonil hlavu. Na to čakala Bellatrix:
                „Accio, proroctvo!“
                „Protego!“ vykríkla za Harryho chrbtom Ginny a len tak-tak sa jej podarilo vykryť zákerný Bellatrixin útok. Harry sa ešte stále nespamätal z nevítanej návštevy vo svojej hlave a privieral oči.
                „Ó, maličká sa rozhodla brániť Pottera, aké dojemné,“ posmievala sa Bellatrix.
                „Tomu sa hovorí priateľstvo. Niečo, čo ty nikdy nepochopíš,“ vyprskla na ňu Ginny nevrlo.
                „Ty malá...“
                „Stačilo,“ prerušil rozbiehajúcu sa hádku Malfoy a sklonil Bellatrixinu ruku, ktorá bola pripravená vyslať ďalšiu kliatbu, „ty vravíš, že nám to proroctvo dáš, ak dovolíme tvojim priateľom odísť?“
                „Spraví to, má to v hlave,“ povedala miesto Harryho rozzúrená Bellatrix.
                „A ako si to teda predstavuješ?“ obrátil sa na Harryho.
                „Jednoducho. Pôjdeme všetci do átria a keď sa moji priatelia dostanú letaxom preč, môžete si to zobrať. A mňa vlastne tiež, ako bonus,“ zachechtal sa Harry. Jeho smiech nebol vôbec presvedčivý.
                Malfoy a Lestrangová začali medzi sebou potichu diskutovať, ostatní smrťožrúti len postávali a pozorovali ich. Ako predpokladal, jeho priatelia boli rozhodnutí zostať pri ňom.
                „Harry, čo to robíš?“ zašepkala Hermiona.
                „Nie je to jasné? Dotiahol som vás sem úplne zbytočne a dostanem vás z toho živých,“ šepol naspäť.
                „My chceme bojovať,“ zamrmlal Neville. Ron súhlasne zahmkal.
                „Neville, ale toto nie je Núdzová miestnosť a my nie sme na cvičení Dumbledorovej armády.“
                „My ťa tu nenecháme,“ zaprotestovala Ginny.
                „Ale necháte.“  
                „Harry...“
                „Ticho.“
                Dve Voldemortove pravé ruky sa práve rozhodli. Naznačili im, aby sa vydali cestičkou smerom k východu. Šesť tmavých postáv sa chystalo ísť pred nimi a ostatok za nimi. Harry začal cúvať, pridali sa k nemu aj Ron a Ginny. Hermiona, Luna a Neville pozorovali smrťožrútov vpredu. Harry stále mieril na proroctvo vo svojej ruke naznačujúc tým, že jedna nerozvážnosť zo strany protivníkov by ich mohla stáť nemalé problémy. Napredovali pomaly. Ron chytil Harryho za tričko s úmyslom koordinovať jeho pohyby. Malfoy sa ticho uškŕňal, Lestrangová sa šialene pochechtávala. Napokon sa dostali k východu a vošli do miestnosti plnej tikajúcich hodín. Prešli cez ňu a ocitli sa v kruhovej miestnosti.
                „Ukáž,“ prikázal Malfoy.
                Vzápätí sa ukázali dvere, ktoré viedli k výťahom. Harry pozrel na Hermionu a zdvihol obočie. Chcel tým povedať: Vidíš aké je to jednoduché? A my sme sa tu s tým trápili. Prišli až k výťahom. Tu ale nastal jeden menší problém.
                „Všetci sa tam nezmestíme,“ zavrčal Malfoy pozerajúc do výťahu a odhadujúc jeho priestorové parametre.
                „To je ale váš problém, my sa deliť nebudeme. Keď ste museli prísť až toľkí,“ ironizoval.
                „Drž hubu a natlačte sa tam.“  
                Poslúchli. Nakoniec sa spolu s nimi podarilo nastúpiť piatim smrťožrútom, samozrejme Malfoy a Lestrangová nemohli chýbať. Tlačili sa na seba, všetci otočení tvárou k väzniteľnom. Len Harry im stál chrbtom, brániac proroctvo. Stále naň mieril. Na krku cítil Bellatrixin dych, bolo mu z toho zle. Pred sebou mal nahnevanú Ginny, ktorá naňho pozerala vyčítavo. A nebola jediná, všetci priatelia po ňom hádzali neveriace a podráždené pohľady, demonštrujúc tým svoju nespokojnosť. Nemal im to za zlé. Vedel, že stačí jedno slovo a oni by bojovali. Ale prežili by?  

TOPlist